2.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 156/22

1.

Zahŕňa „dôkazné“ bremeno, ktoré podľa článku 13 nariadenia 1346/2000 (1) spočíva na osobe, ktorá mala úžitok z úkonu, ktorý poškodil všetkých veriteľov, a to v súvislosti s návrhom zamietnuť odporovaciu žalobu proti tomuto úkonu podľa ustanovení lex fori concursus, povinnosť vzniesť v zákonnej lehote podľa podmienok procesného práva miesta súdu procesnú námietku v úzkom zmysle, a to v rámci návrhu uplatniť doložku o vyňatí stanovenú nariadením a pri preukázaní existencie dvoch predpokladov, ktoré sa vyžadujú v rovnakom ustanovení?

alebo

Možno článok 13 nariadenia 1346/2000 uplatniť v prípade, keď to dotknutý účastník navrhol v priebehu konania, a to aj po uplynutí lehoty na podanie procesných námietok podľa procesného práva miesta súdu, alebo aj z úradnej povinnosti, za predpokladu, že dotknutý účastník konania preukázal, že poškodzujúci úkon podlieha lex causae iného členského štátu, ktorého právo neposkytuje žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu v danom prípade?

2.

Má sa odkaz na lex causae podľa článku 13 nariadenia 1346/2000 v súvislosti s rozhodnutím, či „toto právo neposkytuje žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu v danom prípade“ vykladať v tom zmysle, že dotknutý účastník konania je povinný dokázať, že lex causae v danom prípade nestanovuje všeobecným a abstraktným spôsobom nijaký prostriedok na odporovanie úkonu, akým je poškodzujúci akt v prejednávanej veci – zaplatenie zmluvného dlhu – alebo v zmysle, že dotknutý účastník musí preukázať, že pokiaľ lex causae pripúšťa odporovanie tohto druhu úkonov, nie sú konkrétne splnené potrebné predpoklady – odlišné od podmienok podľa lex fori concursus –, aby bolo možné odporovacej žalobe v danej veci vyhovieť?

3.

Možno výnimku podľa článku 13 nariadenia 1346/2000 – s ohľadom na jej zmysel a účel chrániť dobrú vieru účastníkov, pokiaľ ide o stálosť úkonu v súlade s lex causae – uplatniť aj v prípade, keď majú zmluvné strany sídlo v rovnakom členskom štáte, ktorého právo sa preto v prípade platobnej neschopnosti jedného z nich pravdepodobne stane lex fori concursus, pričom prostredníctvom doložky o voľbe rozhodného práva iného členského štátu zmluvné strany stanovili, že odvolanie vykonávacích úkonov tejto zmluvy je vyňaté z rozsahu pôsobnosti záväzných pravidiel podľa lex fori concursus, stanovených v záujme ochrany zásady rovnosti veriteľov, s tým dôsledkom, že v prípade platobnej neschopnosti sa poškodia všetci veritelia?

4.

Má sa článok 1 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 (2) vykladať v tom zmysle, že „situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov“ zahŕňajú na účel uplatnenia tohto nariadenia aj prípad zmluvy o nájme námornej lode uzatvorenej v členskom štáte spoločnosťami so sídlom v tomto členskom štáte a obsahujúcej doložku o voľbe rozhodného práva iného členského štátu?

5.

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, má sa článok 3 ods. 3 nariadenia č. 593/2008, v súvislosti s článkom 13 nariadenia č. 1346/2000, vykladať tak, že voľba strán, aby zmluva podliehala právu iného členského štátu než je štát, v ktorom sa nachádzajú „všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou“, nemá vplyv na uplatnenie kogentných ustanovení práva tohto posledne uvedeného členského štátu, ktoré sa ako lex fori concursus vzťahujú na napadnuteľnosť úkonov poškodzujúcich všetkých veriteľov, realizovaných pred platobnou neschopnosťou, čím by malo uvedené ustanovenie prednosť pred doložkou o vyňatí stanovenou v článku 13 nariadenia 1346/2000?