—

Argos Supply Trading BV, v zastúpení: J. A. G. Winkels a O. R. L. Gemin, belastingadviseurs,

—

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,

—

grécka vláda, v zastúpení: K. Nasopoulou a K. Karavasili, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Grønfeldt, H. Kranenborg a A. Lewis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 148 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 19; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko) a spoločnosťou Argos Supply Trading BV (ďalej len „Argos“) vo veci rozhodnutia, ktorým holandské colné orgány zamietli žiadosť o udelenie povolenia na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk, ktorú podala táto spoločnosť.

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 2473/86 z 24. júla 1986 o opatreniach oslobodenia pri pasívnom zošľachťovacom styku a štandardnom výmennom systéme [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 212, 1986, s. 1) obsahovalo ustanovenia, ktoré sa až do nadobudnutia účinnosti colného kódexu vzťahovali na tento colný režim. Prvé odôvodnenie tohto nariadenia stanovovalo:

„keďže v rámci medzinárodnej deľby práce mnohé podniky Spoločenstva využívajú colný režim pasívny zošľachťovací styk, teda vývoz tovaru na účely jeho spätného dovozu po spracovaní, prepracovaní alebo oprave; keďže využívanie tohto colného režimu je opodstatnené vzhľadom na ekonomické alebo technické dôvody“ [neoficiálny preklad].

4

Od 1. mája 2016 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, a korigendum Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 90), nahradilo colný kódex. Vzhľadom na dátum skutkových okolností dotknutých vo veci samej sa však na túto vec naďalej uplatňuje colný kódex.

5

Tretie a štvrté odôvodnenie colného kódexu stanovovali:

„keďže, vychádzajúc z koncepcie vnútorného trhu musí kódex obsahovať všeobecné pravidlá a postupy zabezpečujúce uplatnenie sadzobných a iných opatrení zavádzaných na úrovni Spoločenstva v súvislosti s pohybom tovaru medzi [Európskou úniou] a tretími krajinami; keďže tento kódex musí okrem iného zahrňovať výkon opatrení spoločnej poľnohospodárskej a obchodnej politiky pri zohľadnení požiadaviek týchto spoločných politík;

keďže by bolo vhodné spresniť, že tento kódex sa uplatňuje bez toho, že by tým boli dotknuté osobitné predpisy ustanovené v iných oblastiach; keďže takéto osobitné predpisy môžu existovať alebo môžu byť zavedené medzi iným v rámci legislatívy týkajúcej sa poľnohospodárstva, štatistiky, obchodnej politiky alebo vlastných zdrojov“.

6

Článok 84 colného kódexu stanovoval, že ak sa pojem „colný režim s ekonomickým účinkom“ používal v článkoch 85 až 90 tohto kódexu, rozumel sa ako uplatňujúci sa najmä na prepracovanie pod colným dohľadom a na pasívny zošľachťovací styk.

7

V súlade s článkom 85 tohto kódexu do colného režimu s ekonomickým účinkom možno prepustiť tovar iba na základe povolenia vydaného colnými orgánmi.

8

Článok 133 toho istého kódexu stanovoval:

„Povolenie [prepracovania pod colným dohľadom] sa udeľuje iba:

…

9

Článok 145 colného kódexu uvádzal:

„1.   …colný režim pasívny zošľachťovací styk [umožňuje,] aby bol tovar spoločenstva dočasne vyvezený z colného územia [Únie] s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám a aby tieto výrobky mohli byť prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

…

3.   Nasledujúcimi výrazmi sa rozumie:

…“

10

Článok 148 tohto kódexu stanovoval:

„Povolenie sa udeľuje iba:

…

11

Článok 151 ods. 1 tohto kódexu stanovoval:

„Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla [stanovené v článku 145 – neoficiálny preklad] sa uskutoční tak, že zo sumy dovozného cla vymeranej zo zošľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu sa odpočíta suma dovozného cla, ktorá by sa mohla uplatniť na dočasne vyvezený tovar v ten istý deň ako by bol dovezený na colné územie [Únie] z krajiny, v ktorej bola uskutočnená spracovateľská alebo posledná spracovateľská operácia.“

12

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), bolo zrušené s účinnosťou od 1. mája 2016 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/481 z 1. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 87, 2016, s. 24). Vzhľadom na dátum skutkových okolností dotknutých vo veci samej sa však na túto vec naďalej uplatňuje nariadenie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 993/2001 zo 4. mája 2001 (Ú. v. ES L 141, 2001, s. 1; Mim. vyd. 02/011, s. 286) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

13

Kapitola 6 hlavy III vykonávacieho nariadenia nazvanej „Colné režimy s ekonomickým účinkom“ sa vzťahovala na režim pasívny zošľachťovací styk. Článok 585 tohto nariadenia nachádzajúci sa v tejto kapitole stanovoval:

„1.   S výnimkou prípadov, ak existujú indikácie o opaku, sa základné záujmy spracovateľov zo spoločenstva nepovažujú za vážne poškodené.

…“

14

Kombinovaná nomenklatúra nachádzajúca sa v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1214/2007 z 20. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 286, 2007, s. 1), obsahuje kapitolu 22 nazvanú „Nápoje, liehoviny a ocot“. Táto kapitola zahŕňa najmä podpoložku 2207 10 00 nazvanú „nedenaturovaný etylalkohol s objemovým alkoholometrickým titrom 80 % vol alebo vyšším“. Tovary zaradené v tejto položke podliehajú clu vo výške 19,20 eura za hektoliter, zodpovedajúcemu odvodu vo výške približne 40 % ad valorem.

15

Podpoložka 3824 90 97 s názvom „Ostatné“ sa nachádza v kapitole 38 nazvanej „Rôzne chemické výrobky“ tejto kombinovanej nomenklatúry. Clo uplatniteľné na tovary dotknuté touto podpoložkou predstavuje 6,5 % ad valorem.

16

V súlade s podpoložkami 2710 11 25 až 2710 11 90 nachádzajúcimi sa v kapitole 27 tejto kombinovanej nomenklatúry nazvanej „Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie, bitúmenové látky, minerálne vosky“ všetky tovary zodpovedajúce zneniu „Motorový benzín“ podliehajú odvodu 4,7 % ad valorem.

17

Dňa 30. júna 2008 predložila Argos holandským daňovým orgánom na základe článku 85 colného kódexu žiadosť o udelenie povolenia na použitie colného režimu pasívny zošľachťovací styk. Táto spoločnosť chcela prepustiť do tohto režimu benzín s pôvodom v Spoločenstve, ktorý mal byť vyvezený s cieľom primiešať ho do bioetanolu pochádzajúceho z tretej krajiny, ktorý nebol prepustený do voľného obehu v Únii. Týmto zmiešaním v pomere približne 15 jednotiek benzínu k 85 jednotkám bioetanolu by Argos získala etanol 85 (ďalej len „E85“), čo je biopalivo, ktoré možno používať v určitých upravených vozidlách, takzvaných vozidlách „s flexibilným palivom“.

18

Z tejto žiadosti vyplývalo, že Argos zamýšľala vykonať toto zmiešanie na šírom mori. Benzín a bioetanol sa mali v holandskom prístave naložiť na palubu lode do dvoch samostatných prepravných priestorov lode oddelených priečkou. Po vyplávaní tejto lode, keď by sa táto loď dostala za hranicu výsostných vôd Únie, táto priečka by sa mala odstrániť, takže obe zložky by sa zmiešali, pričom vlnenie by tento proces podporilo. Loď by sa následne vrátila do Holandska.

19

Takto získaný E85 by sa potom preclil a prepustil do voľného obehu v Únii, pričom by sa z neho vybralo clo pre tento výrobok v sadzbe 6,5 % ad valorem. V tomto rámci uplatnenie režimu pasívny zošľachťovací styk by spoločnosti Argos umožnilo dosiahnuť zníženie tohto cla vo výške rovnej sume cla v sadzbe 4,7 % ad valorem, ktorá by sa uplatnila v ten istý deň na benzín s pôvodom v Spoločenstve, ak by sa doviezol z miesta, kde bol zmiešaný, a prepustil do voľného obehu v Únii.

20

Holandské colné orgány predložili žiadosť spoločnosti Argos Európskej komisii na vydanie stanoviska, aby preskúmala, či boli splnené hospodárske podmienky udelenia povolenia na použitie režimu pasívny zošľachťovací styk v zmysle článku 148 písm. c) colného kódexu. Komisia si ďalej k tejto žiadosti vyžiadala stanovisko výboru pre colný kódex (ďalej len „výbor“).

21

Výbor konštatoval, že žiadosť spoločnosti Argos o použitie tohto režimu treba zamietnuť z dôvodu, že tieto podmienky neboli splnené. Toto rozhodnutie bolo založené na tvrdeniach, ktoré Komisia uviedla na zasadnutí výboru konanom 11. novembra 2009. Na tomto zasadnutí táto inštitúcia tvrdila, že dovoz E85 vo veľkých množstvách do Únie by vážne poškodil zásadné záujmy výrobcov bioetanolu v Spoločenstve. Dovezený E85 by totiž bol v priamej konkurencii s bioetanolom Spoločenstva, keďže E85 je z podstatnej časti zložený z bioetanolu. Podľa Komisie by bol priemysel Spoločenstva s bioetanolom konfrontovaný so situáciou nadmernej kapacity.

22

Holandské colné orgány rozhodnutím z 13. apríla 2010, v ktorom poukázali na tieto tvrdenia, zamietli žiadosť spoločnosti Argos. Táto spoločnosť preto podala žalobu proti rozhodnutiu zamietajúcemu jej žiadosť na Rechtbank Haarlem (súd v Haarleme, Holandsko), ktorý jej žalobe nevyhovel.

23

Argos podala odvolanie proti rozhodnutiu Rechtbank Haarlem (súd v Haarleme) na Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko). Rozhodnutím z 3. októbra 2013 tento posledný uvedený súd zrušil prvostupňové rozhodnutie, keď najmä konštatoval, že na účely stanovenia, či hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie režimu pasívny zošľachťovací styk, boli v danej veci splnené, je potrebné posúdiť, či malo spracovanie benzínu s pôvodom v Spoločenstve na E85 v režime pasívny zošľachťovací styk za následok poškodenie zásadných záujmov výrobcov E85 v Spoločenstve, a nie výrobcov bioetanolu v Spoločenstve. Podľa tohto súdu vzhľadom na to, že holandské colné orgány nemali k dispozícii informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že udelenie povolenia na použitie požadovaného režimu by poškodilo záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve, v súlade s domnienkou stanovenou v článku 585 ods. 1 vykonávacieho nariadenia mali považovať uvedené hospodárske podmienky za splnené. Štátny tajomník pre financie následne podal kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska).

24

Tento súd sa domnieva, že rozhodnutie o kasačnom opravnom prostriedku závisí od výkladu pojmu „spracovatelia v Spoločenstve“ v zmysle článku 148 písm. c) colného kódexu a konkrétnejšie od toho, či tento pojem môže zahŕňať výrobcov bioetanolu v Spoločenstve.

25

Uvedený súd má najmä pochybnosti o tom, či sa má na režim pasívny zošľachťovací styk analogicky uplatniť záver, ku ktorému Súdny dvor dospel v rozsudku z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods (C‑11/05, EU:C:2006:312), v súvislosti s colným režimom prepracovanie pod colným dohľadom. Z tohto rozsudku vyplýva, že v rámci posúdenia dodržania hospodárskych podmienok, ktorým podlieha použitie tohto posledného uvedeného režimu, sa majú zohľadniť tak ekonomické záujmy výrobcov konečného výrobku získaného spracovaním v Spoločenstve, ako aj ekonomické záujmy výrobcov surovín použitých počas tohto spracovania v Spoločenstve.

26

Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť súdne konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Treba pojem ‚spracovatelia v Spoločenstve‘ uvedený v článku 148 písm. c) colného kódexu v rámci posudzovania hospodárskych podmienok colného režimu pasívny zošľachťovací styk vykladať v tom zmysle, že sa týka aj výrobcov surovín alebo polotovarov, ktoré sa zhodujú so surovinami a polotovarmi, ktoré sa pri zošľachťovaní spracúvajú ako tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, v Spoločenstve?“

27

V prvom rade Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) vo svojom rozhodnutí uviedol, že za skutkových okolností veci samej, ako ich ustálil Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam), z nijakej skutočnosti nevyplýva, že povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk požadované spoločnosťou Argos by poškodilo zásadné záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve.

28

Napriek tomu Komisia spochybňuje túto domnienku a v podstate tvrdí, že použitie tohto režimu by poškodilo jednak zásadné záujmy výrobcov bioetanolu v Spoločenstve, ako aj záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve. Vyplýva to konkrétne zo zápisnice zo zasadnutia výboru z 11. novembra 2009, zmieneného v bode 21 tohto rozsudku. Podľa Komisie za predpokladu, že by sa pripustilo, že povolenie použitia uvedeného režimu by poškodilo aj zásadné záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve, prejudiciálna otázka by bola zbavená svojho významu.

29

Keďže Komisia zamýšľa spochybniť skutkový rámec veci samej, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, treba pripomenúť, že v kontexte konania upraveného v článku 267 ZFEÚ založeného na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom je na posúdenie konkrétneho skutkového stavu veci príslušný vnútroštátny súd. Súdny dvor je teda oprávnený rozhodnúť o výklade alebo platnosti predpisu práva Únie len na základe skutkových okolností, ktoré mu uvedie vnútroštátny súd (pozri najmä rozsudok zo 16. júla 1998, Dumon a Froment, C‑235/95, EU:C:1998:365, bod 25, ako aj citovanú judikatúru).

30

Nie je teda úlohou Súdneho dvora preskúmať, či by vo veci samej povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk požadované spoločnosťou Argos poškodilo, či nepoškodilo zásadné záujmy výrobcov E85 v Spoločenstve. Naopak, jeho úlohou je odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom, vychádzajúc z predpokladu stanoveného týmto posledným uvedeným súdom, podľa ktorého záujmy týchto výrobcov nie sú poškodené.

31

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie gréckej vlády, podľa ktorého sa režim pasívny zošľachťovací styk nevzťahuje na spracovateľské operácie, ktoré sa uskutočňujú na šírom mori, keďže článok 151 ods. 1 colného kódexu vyžaduje, aby sa takéto operácie uskutočňovali v určitej „krajine“, treba podľa vzoru generálneho advokáta v bodoch 46 až 49 jeho návrhov uviesť, že najmä vzhľadom na znenie článku 145 tohto kódexu sa tento režim môže uplatniť, keďže uvedené operácie sa uskutočňujú mimo colného územia Únie. Okolnosť, že vo veci samej sa operácie zamýšľané spoločnosťou Argos mali uskutočniť na šírom mori, nie je spôsobilá zabrániť uplatneniu ustanovení colného kódexu týkajúcich sa tohto colného režimu s ekonomickým účinkom.

32

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 148 písm. c) colného kódexu má vykladať v tom zmysle, že v rámci žiadosti o povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk na účely posúdenia, či hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie tohto režimu, sú splnené, treba zohľadniť nielen zásadné záujmy výrobcov výrobkov analogických s konečným výrobkom, ktorý by bol výsledkom zamýšľaných spracovateľských operácií, v Spoločenstve, ale tiež zásadné záujmy výrobcov výrobkov podobných surovinám alebo polotovarom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú počas týchto operácií stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva, v Spoločenstve.

33

Podľa tohto súdu treba najmä zistiť, či odpoveď poskytnutá Súdnym dvorom v rozsudku z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods (C‑11/05, EU:C:2006:312, bod 52), pokiaľ ide o režim prepracovanie pod colným dohľadom, je použiteľná na režim pasívny zošľachťovací styk. V tomto rozsudku totiž Súdny dvor rozhodol, že v rámci posudzovania hospodárskych podmienok stanovených v článku 133 písm. e) colného kódexu na použitie prepracovania pod colným dohľadom treba zohľadniť nielen trh s konečnými výrobkami, ale aj ekonomickú situáciu na trhu so surovinami použitými pri výrobe týchto výrobkov.

34

V tomto ohľade treba uviesť, že, ako vyplýva z článku 84 colného kódexu, pasívny zošľachťovací styk a prepracovanie pod colným dohľadom predstavujú obidva colné režimy s ekonomickým účinkom. Použitie jedného alebo druhého z týchto režimov si v súlade s článkom 85 tohto kódexu vyžaduje povolenie vydané colnými orgánmi. Pre oba tieto režimy podlieha udelenie tohto povolenia najmä dodržaniu podmienok nazývaných „hospodárske podmienky“, stanovených, pokiaľ ide o prepracovanie pod colným dohľadom, v článku 133 písm. e) tohto kódexu, a pokiaľ ide o pasívny zošľachťovací styk, v článku 148 písm. c) toho istého kódexu.

35

Tieto hospodárske podmienky sú však upravené rozdielnymi pojmami v závislosti od dotknutého režimu. Článok 148 písm. c) toho istého kódexu stanovuje, že sa povolenie na použitie režimu pasívny zošľachťovací styk udeľuje iba za predpokladu, že povolenie použitia tohto režimu vážne nepoškodí zásadné záujmy spracovateľov v Spoločenstve. Článok 133 písm. e) tohto kódexu stanovuje, že povolenie na použitie režimu prepracovanie pod colným dohľadom sa udelí iba vtedy, ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby tento colný režim prispel k vytvoreniu alebo zachovaniu spracovateľskej činnosti v Únii bez toho, aby tým boli nepriaznivo ovplyvnené zásadné záujmy výrobcov obdobného tovaru v Spoločenstve.

36

Osobitne, použitie pojmu „spracovatelia“ v článku 148 písm. c) colného kódexu má naznačiť, že na účely stanovenia, či hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie režimu pasívny zošľachťovací styk, sú splnené, treba vychádzať výlučne zo zásadných záujmov priemyselníkov vykonávajúcich v Únii spracovateľské operácie, v dôsledku čoho majú tieto podmienky obmedzenejší predmet ako podmienky týkajúce sa prepracovania pod colným dohľadom, ako sú vyložené Súdnym dvorom v rozsudku z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods (C‑11/05, EU:C:2006:312).

37

Pojmy použité v článku 148 písm. c) colného kódexu však nie sú jednoznačné. Nespresňujú totiž ani trhy dotknuté činnosťami nazývanými „spracovateľské“, ani osobitné prvky, ktoré treba zohľadniť na posúdenie prípadného poškodenia ich zásadných záujmov. V dôsledku toho treba vykladať toto ustanovenie vo svetle všeobecnej systematiky a účelu režimu pasívny zošľachťovací styk (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 1980, Roudolff, 803/79, EU:C:1980:166, bod 7, a z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods, C‑11/05, EU:C:2006:312, bod 47).

38

V tomto ohľade z článku 145 colného kódexu vyplýva, že režim pasívny zošľachťovací styk umožňuje, aby bol tovar Spoločenstva dočasne vyvezený z colného územia Únie s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám a aby tieto výrobky označované ako „zošľachtené výrobky“ mohli byť prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla. Konkrétnejšie, podľa článku 151 ods. 1 tohto kódexu povolenie použitia tohto režimu má za následok odpočítanie z dovozného cla vzťahujúceho sa na uvedené zošľachtené výrobky sumy rovnajúcej sa dovoznému clu, ktoré by sa mohlo uplatniť na dočasne vyvezený tovar v ten istý deň, ako by bol dovezený na colné územie Únie z krajiny, v ktorej bola uskutočnená spracovateľská alebo posledná spracovateľská operácia.

39

Takýto režim je odôvodnený svojím účelom, a to zabráneniu tomu, aby bol tovar, ktorý bol na zošľachtenie vyvezený, zaťažený clom pri opätovnom dovoze na územie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 1997, Wacker Werke, C‑142/96, EU:C:1997:386, bod 21, a z 2. októbra 2003, GEFCO, C‑411/01, EU:C:2003:536, bod 51). V tejto súvislosti z prvého odôvodnenia nariadenia č. 2473/86 vyplýva, že zavedením tohto režimu mal normotvorca v úmysle potvrdiť skutočnosť, že podniky Únie často uskutočňujú z ekonomických alebo technických dôvodov spracovateľské operácie na území tretej krajiny predtým, ako takto zošľachtený tovar opätovne dovezú do Únie.

40

Z toho vyplýva, že hlavným cieľom tohto colného režimu s ekonomickým účinkom je neutralizovať, ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, určité následky považované za škodlivé pre výrobné odvetvie Únie, ktoré by vyplynuli z uplatnenia bežných colných režimov, akými sú dovoz a vývoz.

41

V tomto rámci hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie režimu pasívny zošľachťovací styk, stanovené v článku 148 písm. c) colného kódexu, majú za úlohu umožniť colným orgánom posúdiť, či použitie režimu pasívny zošľachťovací styk je predovšetkým v prospech uvedeného výrobného odvetvia, pričom musia dbať na to, aby výhody, ktoré bude mať subjekt z použitia tohto režimu, nespôsobili na druhej strane značné nevýhody pre ostatných výrobcov Únie. Tieto hospodárske podmienky by sa mali preto vykladať spôsobom, ktorý umožní colným orgánom v plnej miere zohľadniť takéto konflikty záujmov v rámci výrobného odvetvia Únie (pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods, C‑11/05, EU:C:2006:312, body 49 a 50).

42

Pokiaľ ide o tieto konflikty záujmov, treba konštatovať, že uprednostňovaním premiestnenia spracovateľských operácií tovaru Spoločenstva mimo Únie môže povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk priznané subjektu Spoločenstva predovšetkým ovplyvniť zásadné záujmy priemyselníkov, ktorí v Únii vykonávajú obdobné spracovateľské operácie, to znamená výrobcov výrobkov podobných tým, ktoré sú výsledkom pasívneho zošľachťovacieho styku.

43

Napriek tomu za okolností, ako sú okolnosti dotknuté vo veci samej, za ktorých spracovateľská operácia zamýšľaná spoločnosťou Argos vyžaduje zahrnutie do dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva značného množstva surovín s pôvodom mimo Spoločenstva, a to bioetanolu, a za ktorých clo vzťahujúce sa na tieto suroviny vo výške približne 40 % ad valorem je podstatne vyššie ako clo, ktoré by sa uplatnilo na zošľachtený výrobok získaný z tejto operácie, pričom na E85 je uložené clo vo výške 6,5 % ad valorem, treba konštatovať, že použitie režimu pasívny zošľachťovací styk pre túto operáciu by tiež mohlo vážne poškodiť zásadné záujmy subjektov vyrábajúcich uvedenú surovinu v Únii.

44

Uskutočnenie tej istej spracovateľskej operácie mimo Únie by totiž umožnilo spoločnosti, akou je spoločnosť Argos, dovážať do Únie časť zodpovedajúcu tej istej surovine, ktorá by unikla zaplateniu cla, ktoré sa na ňu vzťahuje a ktoré sa práve snaží chrániť uvedených výrobcov Spoločenstva proti takémuto dovozu. V takej situácii by povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk poskytovalo dodatočnú výhodu subjektu požadujúcemu tento režim, ktorá by spočívala v čiastočnom oslobodení, ktoré by tento subjekt získal z cla uplatniteľného na zošľachtený výrobok, čo by viedlo k ešte väčšej výhodnosti tohto druhu operácií, ktoré sú však nevýhodné pre záujmy výrobcov Únie.

45

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že podobne, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods (C‑11/05, EU:C:2006:312), pokiaľ ide o režim prepracovanie pod colným dohľadom, článok 148 písm. c) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie režimu pasívny zošľachťovací styk, sú splnené v rámci žiadosti o povolenie použitia tohto režimu, treba zohľadniť nielen zásadné záujmy výrobcov výrobkov analogických s výrobkom, ktorý by bol výsledkom zamýšľaných spracovateľských operácií, v Spoločenstve, ale tiež zásadné záujmy výrobcov výrobkov podobných surovinám alebo polotovarom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú počas týchto operácií stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva, v Spoločenstve. Pojem „spracovatelia v Spoločenstve“ uvedený v článku 148 písm. c) colného kódexu sa preto musí vykladať tak, že zahŕňa týchto rôznych výrobcov Únie.

46

Na rozdiel od toho, čo uvádza Argos pred Súdnym dvorom, tento výklad nie je spochybnený tvrdením uvedeným v bode 21 rozsudku zo 17. júla 1997, Wacker Werke (C‑142/96, EU:C:1997:386), podľa ktorého prípadný vznik colných anomálií, ktoré by mali za následok poskytnutie colného zvýhodnenia hospodárskemu subjektu žiadajúcemu o povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk, predstavuje nevyhnutné riziko systému zavedeného týmto režimom.

47

Vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa totiž týkala otázky, či bolo v súlade so systémom pasívneho zošľachťovacieho styku, že v tejto veci clo vzťahujúce sa na dočasne vyvezený tovar prevyšovalo clo vzťahujúce sa na zošľachtené výrobky, takže použitie tohto režimu mohlo potenciálne viesť k úplnému oslobodeniu od dovozného cla pre tieto posledné uvedené výrobky, a netýkala sa odlišnej otázky, ktoré záujmy mohli byť zohľadnené v priebehu skúmania hospodárskych podmienok, ktorým podlieha použitie uvedeného režimu. Súdny dvor sa totiž v uvedenom rozsudku nevyjadril k otázke, či dôsledky colných anomálií môžu, alebo nemôžu byť použité v rámci tohto preskúmania.

48

Nakoniec výklad uvedený v bode 45 tohto rozsudku zohľadňuje požiadavky spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako to vyžaduje tretie a štvrté odôvodnenie colného kódexu (pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2006, Friesland Coberco Dairy Foods, C‑11/05, EU:C:2006:312, bod 51). Treba totiž pripomenúť, že ako vyplýva z výkladu článku 38 ZFEÚ v spojení s položkami ex 22.08 a ex.22.09 prílohy I Zmluvy o FEÚ, výroba bioetanolu v Únii predstavuje poľnohospodársku činnosť vyplývajúcu z tejto spoločnej politiky a v zásade požívajúcu ochranu poskytovanú mimoriadne vysokým clom uplatniteľným na dovoz uvedeného výrobku do Únie. Prijatý výklad tak umožňuje zabezpečenie tejto ochrany tým, že vylučuje, aby režim pasívny zošľachťovací styk zvýhodňoval subjekt, ktorý má v úmysle vyhnúť sa tomuto clu.

49

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 148 písm. c) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci žiadosti o povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk na účely posúdenia, či hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie tohto režimu, sú splnené, treba zohľadniť nielen zásadné záujmy výrobcov výrobkov podobných konečnému výrobku, ktorý by bol výsledkom zamýšľaných spracovateľských operácií, v Spoločenstve, ale tiež zásadné záujmy výrobcov výrobkov podobných surovinám alebo polotovarom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú počas týchto operácií stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva, v Spoločenstve.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 148 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci žiadosti o povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk na účely posúdenia, či hospodárske podmienky, ktorým podlieha použitie tohto režimu, sú splnené, treba zohľadniť nielen zásadné záujmy výrobcov výrobkov podobných konečnému výrobku, ktorý by bol výsledkom zamýšľaných spracovateľských operácií, v Spoločenstve, ale tiež zásadné záujmy výrobcov výrobkov podobných surovinám alebo polotovarom, ktoré nemajú pôvod v Spoločenstve a ktoré sa majú počas týchto operácií stať súčasťou dočasne vyvezeného tovaru Spoločenstva, v Spoločenstve.