Vec C‑4/14
Christophe Bohez
proti
Ingrid Wiertzovej
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 1 ods. 2 a článok 49 — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Vylúčené veci — Rodinné právo — Nariadenie (ES) č. 2201/2003 — Článok 47 ods. 1 — Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností — Rozhodnutie o práve styku, v ktorom je uložená pokuta — Vymáhanie pokuty“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. septembra 2015
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Pôsobnosť – Vylúčené veci – Osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb – Rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta v rámci sporu o výkone práva styku – Vylúčenie z pôsobnosti – Rozhodnutie, ktoré patrí do pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003
[Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 1 ods. 2 písm. a) a nariadenie Rady č. 2201/2003]
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Uznávanie a výkon – Rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta v rámci sporu o rešpektovaní práva styku – Vymáhanie pokuty, ktorá patrí do rovnakého režimu vykonávania ako rozhodnutie o práve styku
(Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 28 ods. 1, článok 41 ods. 1 a článok 47 ods. 1)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Uznávanie a výkon – Rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta v rámci sporu o rešpektovaní práva styku – Výkon – Podmienka – Suma s konečnou platnosťou stanovená súdmi členského štátu pôvodu
(Nariadenie Rady č. 2201/2003)
Článok 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa neuplatňuje v jednom členskom štáte na vymáhanie pokuty, ktorá bola uložená v rozhodnutí vyhlásenom v inom členskom štáte, týkajúcom sa opatrovníckeho práva a práva styku na účely zabezpečenia vykonateľnosti tohto práva styku zo strany držiteľa opatrovníckeho práva.
Taká pokuta má totiž akcesorickú povahu vo vzťahu k povinnosti držiteľa opatrovníckeho práva, spolupracovať pri výkone práva styku priznaného v tom istom rozhodnutí.
Článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 44/2001 výslovne vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia osobný stav fyzických osôb, čo je pojem, ktorý zahŕňa výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu.
V dôsledku toho uvedená pokuta, ktorej vymáhanie sa žiada, je akcesorickým opatrením, ktorého účelom je zabezpečiť vykonateľnosť práva nepatriaceho do pôsobnosti nariadenia č. 44/2001, ale do pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000.
(pozri body 35 – 37, 39, 40, bod 1 výroku)
Vymáhanie pokuty, ktorú uložil súd členského štátu pôvodu rozhodujúci vo veci samej o práve styku, na účely zaručenia vykonateľnosti tohto práva patrí do rovnakého režimu vykonávania ako rozhodnutie o práve styku, ktoré uvedená pokuta zabezpečuje, a preto sa táto pokuta musí vyhlásiť za vykonateľnú podľa pravidiel definovaných nariadením č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000.
Taká pokuta sa totiž nemôže posudzovať izolovane, akoby predstavovala autonómnu povinnosť, ale treba ju posudzovať bez oddeľovania od práva styku, ktorého ochranu zabezpečuje. Z tohto dôvodu vymáhanie uvedenej pokuty musí patriť do rovnakého režimu vykonávania ako právo styku, ktoré sa má zabezpečiť, teda pod pravidlá stanovené v článku 28 ods. 1 a článku 41 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003.
Oddeliť režim vymáhania pokuty od režimu uplatniteľného na právo styku, aby tak závisel od samotného vykonávacieho konania, ktoré sa podľa článku 47 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 riadi vnútroštátnym právom členského štátu výkonu, by viedlo k umožneniu súdu tohto štátu, aby sám overil existenciu neplnenia práva styku.
Takáto kontrola, ktorá by sa vykonávala podľa predpisov štátu výkonu a zahŕňala by posúdenie okolností veci súdom tohto štátu, by odporovala vôli normotvorcu Únie zaviesť pre rozhodnutia vydané v tejto oblasti režim jednotného a zjednodušeného výkonu, ktorý zakazuje akékoľvek zasahovanie exekučného súdu do veci samej a vychádza z dôvery v súd štátu pôvodu ako v súd, ktorý bol určený ako príslušný na prijatie rozhodnutia o práve styku.
(pozri body 49 – 53, bod 2 výroku)
V rámci nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, sú cudzie rozhodnutia, ktorými sa ukladá pokuta, vykonateľné v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada, len vtedy, ak výšku pokuty určili s konečnou platnosťou súdy členského štátu pôvodu.
Za predpokladu, že držiteľ práva styku priznaného v jednom členskom štáte uplatňuje porušovanie tohto práva a požaduje v inom členskom štáte vymoženie pokuty, ktorej konečná výška nebola stanovená súdom štátu pôvodu, určenie konečnej sumy, ktorá sa má zaplatiť, predpokladá overenie porušení, na ktoré poukazuje držiteľ práva styku. Takéto overenie, ktoré je pre záujmy dieťaťa zásadne dôležité, nezahŕňa len konštatovanie počtu porušení povinnosti odovzdať dieťa, ale aj posúdenie dôvodov, ktoré boli príčinou týchto porušení. Iba súd štátu pôvodu ako súd príslušný na rozhodovanie vo veci samej je oprávnený vykonať posúdenia takejto povahy.
V dôsledku toho za takého predpokladu prislúcha oprávnenému, aby využil procesné prostriedky dostupné v členskom štáte pôvodu, aby získal exekučný titul na pokutu v jej konečnej sume.
(pozri body 59 – 61, bod 3 výroku)