Vec C‑139/12

Caixa d’Estalvis i Pensions de Barcelona

proti

Generalidad de Cataluña

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Šiesta smernica o DPH — Oslobodenia od dane — Transakcie, ktoré sa týkajú predaja cenných papierov a majú za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam — Podliehanie nepriamej dani, ktorá je odlišná od DPH — Články 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ — Čisto vnútroštátna situácia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 20. marca 2014

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zákaz vyberať iné vnútroštátne dane, ktoré majú charakter daní z obratu – Pojem „dane z obratu“ – Rozsah – Daň z prevodu majetku a právnych úkonov uskutočnených formalizovaným zápisom – Prípustnosť

   (Smernice Rady 77/388 a 91/680)

2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď – Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Otázka položená v súvislosti so sporom sústredeným v jednom členskom štáte – Zahrnutie vzhľadom na uplatniteľnosť ustanovenia Únie vyplývajúce z odkazu uvedeného vo vnútroštátnom práve alebo z dôvodu zákazu diskriminácie stanoveného týmto vnútroštátnym právom

   (Článok 267 ZFEÚ)

1.  Šiesta smernica 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenená a doplnená smernicou 91/680, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré na nadobudnutie väčšinového podielu na základnom imaní spoločnosti, ktorej aktíva tvoria predovšetkým nehnuteľnosti, uplatňuje nepriamu daň odlišnú od DPH.

   Súdny dvor sa už totiž vyslovil k jej zlučiteľnosti s článkom 33 ods. 1 šiestej smernice v rámci veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 27. novembra 2008, Renta (C‑151/08). V tomto ohľade Súdny dvor zastával názor, že daň, ktorá vykazuje také znaky ako daň z prevodov majetku, sa odlišuje od dani z pridanej hodnoty takým spôsobom, že nemôže byť kvalifikovaná ako daň, ktorú možno označiť za daň z obratu v zmysle uvedeného článku 33 ods. 1 šiestej smernice.

   Navyše, keďže tým právo Únie pripúšťa existenciu súbežných systémov zdanenia, takúto daň možno tiež vyberať aj v prípade, že jej výber môže viesť ku kumulácii s daňou z pridanej hodnoty v súvislosti s jednou a tou istou transakciou.

   (pozri body 28, 29, 31 a výrok)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 33 – 36)

3.  Aj keď vzhľadom na rozdelenie právomocí v rámci prejudiciálneho konania prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby vymedzil predmet otázok, ktoré zamýšľa predložiť Súdnemu dvoru, Súdnemu dvoru prináleží preskúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd naň obrátil, s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc. V tejto súvislosti Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na prejudiciálnu otázku, pokiaľ je zjavné, že ustanovenie práva Únie, ktoré má byť predmetom výkladu Súdneho dvora, sa nemôže uplatniť.

   Pokiaľ ide o ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, neuplatnia sa na situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na jeden členský štát.

   Za určitých náležite vymedzených podmienok však čisto vnútroštátna povaha dotknutej situácie nebráni tomu, aby Súdny dvor odpovedal na položenú otázku na základe článku 267 ZFEÚ. O takýto prípad môže ísť najmä vtedy, ak vnútroštátne právo ukladá vnútroštátnemu súdu, aby sa štátnemu príslušníkovi členského štátu priznali rovnaké práva, ako sú práva, ktoré by v tej istej situácii vyplývali z práva Únie pre štátneho príslušníka iného členského štátu, alebo ak sa návrh na začatie prejudiciálneho konania týka ustanovení práva Únie, na ktoré právo členského štátu odkazuje na účely stanovenia pravidiel uplatniteľných na čisto vnútornú situáciu v tomto členskom štáte.

   (pozri body 40 – 44)