—

Rafet Kqiku, v zastúpení: A. Heidegger, Rechtsanwalt,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Wilderspin a S. Grünheid, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 896/2006/ES zo 14. júna 2006, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez ich územie jednostranne uznávajú niektoré povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom (Ú. v. EÚ L 167, s. 8).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného v Nemecku proti pánovi Kqikuovi, štátnemu príslušníkovi Srbska a Čiernej Hory, ktorému je vytýkané, že vstúpil na územie Spolkovej republiky Nemecko 4. augusta 2006 a tam sa zdržoval až do 6. augusta bez toho, aby mal povolenie na pobyt vo forme víza, ktoré u neho bolo potrebné.

3

Podľa článkov 10 a 11 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaného v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990, pre osoby, ktoré nie sú príslušníkmi členských štátov Európskeho spoločenstva, sa zavádza jednotné krátkodobé vízum, ktoré možno udeliť na pobyt v dĺžke do troch mesiacov. Tento dohovor však zaviedol aj rozlišovanie medzi cestovnými a tranzitnými vízami. Tranzitné víza sa udeľujú na obdobie tranzitu, ktoré nesmie prekročiť lehotu päť dní.

4

Podľa článku 1 ods. 1 a prílohy I nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 65), sa od štátnych príslušníkov Juhoslovanskej zväzovej republiky (Srbsko a Čierna Hora) vyžaduje, aby mali víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov.

5

Článok 2 tohto nariadenia znie takto:

„Na účely tohto nariadenia ‚vízum‘ znamená povolenie vydané členským štátom alebo rozhodnutie prijaté týmto štátom, ktoré sa vyžaduje s cieľom:

6

Odôvodnenia č. 2, 3, 6 a 7 rozhodnutia č. 896/2006 znejú takto:

…

7

Článok 1 rozhodnutia č. 896/2006 stanovuje:

„Týmto rozhodnutím sa ustanovuje zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez ich územie jednostranne uznávajú povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť podľa nariadenia… č. 539/2001.

…“

8

Článok 2 tohto rozhodnutia upresňuje:

„Členské štáty, ktoré v plnom rozsahu vykonávajú schengenské acquis, jednostranne uznávajú povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom uvedené v prílohe.

…“

9

Článok 3 prvý odsek tohto rozhodnutia uvádza:

„Doba tranzitu štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie členského štátu (členských štátov) nepresiahne päť dní.“

10

Medzi povoleniami na pobyt vydanými Švajčiarskou konfederáciou, spomínanými v článku 2 rozhodnutia č. 896/2006 a uvedenými v zozname, ktorý je prílohou tohto rozhodnutia, sa nachádza predovšetkým preukaz cudzinca C súvisiaci s povolením na trvalý pobyt typu C.

11

Uplatniteľné ustanovenia nemeckého zákona o pobyte, práci a integrácii cudzincov (ďalej len „zákon o cudzincoch“) (Gesetz über den Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die Integration von Ausländern im Bundesgebiet, BGBl. 2004 I, s. 1950) ukladajú cudzím štátnym príslušníkom povinnosť mať povolenie na pobyt, pokiaľ právo Európskej únie alebo zákon nestanovuje niečo iné. Okrem iného sa tituly na pobyt udeľujú formou víza alebo povolenia na pobyt.

12

Podľa názoru vnútroštátneho súdu, ak cudzí štátny príslušník nemá jedno z povolení na pobyt, ktoré vyžaduje tento zákon, jeho vstup na nemecké územie je nelegálny. Podľa § 95 tohto zákona ten, kto sa zdržiava na nemeckom území bez požadovaného povolenia na pobyt, sa potrestá trestom odňatia slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. Rovnakým trestom sa potrestá ten, kto vstúpi na nemecké územie bez platného pasu alebo bez platného povolenia na pobyt.

13

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania Oberlandesgericht Karlsruhe vysvetľuje, že podľa nemeckého vnútroštátneho práva pri posúdení sankcionovateľného správania v zmysle uvedeného § 95 je jedinou skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť, existencia platného povolenia vstupu a pobytu z formálneho hľadiska.

14

Pán Kqiku, ktorý je podľa pasu štátnym príslušníkom Srbska a Čiernej Hory, žije od júna 1993 trvale vo Švajčiarsku. Od 27. marca 2006 je držiteľom preukazu cudzinca typu C vydaného Švajčiarskou konfederáciou, ktorý je spojený s povolením na trvalý pobyt typu C, ktorého lehota platnosti („Kontrollfrist“) uplynie 19. júna 2009. Aj všetci členovia rodiny boli držiteľmi platných preukazov cudzincov a deti mali príslušné dokumenty.

15

Dňa 4. augusta 2006 pán Kqiku spolu s manželkou a troma deťmi odcestoval zo Švajčiarska do Nemecka. Počas ich pobytu na nemeckom území uvedené osoby navštívili rodinu v Kolíne a v Stuttgarte.

16

Z tohto dôvodu mal pán Kqiku pri sebe až do návratu do Švajčiarska 6. augusta 2006 platný pas, preukaz cudzinca typu C a aj platný vodičský preukaz, ktoré vydali švajčiarske orgány. Všetci členovia rodiny, ktorí spolu s ním cestovali, mali platné pasy a preukazy cudzincov a deti mali príslušné dokumenty.

17

O vízum pre seba a svoju rodinu, na rozdiel od predchádzajúcich krátkodobých návštev Nemecka, pán Kqiku v prípade tohto pobytu na nemeckom území nepožiadal.

18

Pán Kqiku bol trestne stíhaný za to, že vstúpil na nemecké územie a tu sa zdržiaval od 4. do 6. augusta 2006 bez toho, aby mal povolenie na pobyt vo forme víza, ktoré ako štátny príslušník Srbska a Čiernej Hory potrebuje.

19

Rozsudkom z 29. novembra 2006 Amtsgericht Singen (Nemecko) oslobodil pána Kqikua spod obžaloby nelegálneho vstupu a pobytu v zmysle zákona o cudzincoch, pretože vzhľadom na rozhodnutie č. 896/2006 jeho konanie nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu. Prokuratúra podala proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“. Oberlandesgericht Karlsruhe má rozhodnúť o tomto opravnom prostriedku ako orgán poslednej inštancie.

20

Keďže sa Oberlandesgericht Karlsruhe domnieva, že na určenie, či pán Kqiku môže byť stíhaný za ilegálny vstup a pobyt na nemeckom území v zmysle § 95 ods. 1 bodu 3 a ods. 2 zákona o cudzincoch, je potrebný výklad ustanovení o jednostrannom uznávaní povolení na pobyt stanovených v rozhodnutí č. 896/2006, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa články 1 a 2 rozhodnutia č. 896/2006… vykladať v tom zmysle, že povoleniam na pobyt vydaným Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, uvedeným v prílohe tohto rozhodnutia, sa z dôvodu jednostranného uznania členskými štátmi, ktoré v plnej miere uplatňujú schengenské acquis, za rovnocenné s ich jednotnými alebo vnútroštátnymi vízami bezprostredne priznáva priamy účinok povolenia na pobyt povoľujúceho tranzit cez spoločný priestor

alebo

sa majú články 1 a 2 rozhodnutia č. 896/2006… vykladať v tom zmysle, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného Švajčiarskom a Lichtenštajnskom uvedeného v prílohe tohto rozhodnutia a jednostranne uznávaného členskými štátmi, ktoré v plnej miere uplatňujú schengenské acquis, sú na účely tranzitu cez spoločný priestor oslobodení od vízovej povinnosti vyplývajúcej z článku 1 ods. 1 nariadenia… č. 539/2001?“

21

Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta na rozsah uznávania povolení na pobyt uvedených v rozhodnutí č. 896/2006 z hľadiska vízovej povinnosti zakotvenej v nariadení č. 539/2001.

22

Pán Kqiku tvrdí, že rozhodnutie č. 896/2006 sa vzťahuje na uznávanie povolení na pobyt vydaných Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na účely tranzitu cez schengenský priestor alebo krátkodobý pobyt v tomto priestore. Uvádza, že jeho preukaz cudzinca typu C je jedným z povolení na pobyt vydaných Švajčiarskou konfederáciou, uvedených v prílohe tohto rozhodnutia, a že cieľom tohto preukazu nie je oslobodiť ho od vízovej povinnosti uvedenej v nariadení č. 539/2001 a že tento preukaz je platným povolením na vstup a pobyt.

23

Komisia Európskych spoločenstiev zdôrazňuje, že rozsah rovnocennosti uvedenej v rozhodnutí č. 896/2006 je obmedzený na účely tranzitu cez schengenský priestor. Myslí si, že povolenie na pobyt, ktoré je sporné vo veci samej, môže byť považované za „schengenské vízum“ len na účel tranzitu a že uznanie povolenia na pobyt vydaného Švajčiarskou konfederáciou alebo Lichtenštajnským kniežatstvom sa týka oslobodenia od vízovej povinnosti uvedeného v článku 1 odseku 1 nariadenia č. 539/2001 len na účely tranzitu.

24

Na úvod treba pripomenúť, že režim zavedený rozhodnutím č. 896/2006 je podľa článku 1 uvedeného rozhodnutia založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez ich územie jednostranne uznávajú povolenia na pobyt vydané Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť podľa nariadenia č. 539/2001, za rovnocenné s ich jednotnými alebo vnútroštátnymi vízami.

25

Ako vyplýva predovšetkým z článku 2 nariadenia č. 539/2001 schengenské acquis zaviedlo rozlišovanie medzi dvoma základnými kategóriami víz, a to vízami na krátkodobý pobyt a tranzitnými vízami. Víza na krátkodobý pobyt sa týkajú pobytov, ktorých celková dĺžka nepresahuje tri mesiace, zatiaľ čo tranzitné víza sa týkajú tranzitu cez spoločný priestor, ktorého dĺžka nemôže presiahnuť päť dní.

26

Cieľom rozhodnutia č. 896/2006, ako vyplýva z jeho názvu a z jeho článkov 1 a 2, je zaviesť zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach obmedzený na účely tranzitu cez územie členských štátov. Preto uvedené články výlučne stanovujú, že na účely tranzitu sa povolenia na pobyt vydané Švajčiarskou konfederáciou alebo Lichtenštajnským kniežatstvom štátnym príslušníkom tretích krajín považujú za rovnocenné s ich jednotnými alebo vnútroštátnymi vízami. Podľa článku 3 tohto rozhodnutia je doba tranzitu obmedzená a nemôže presiahnuť päť dní.

27

Keďže jednostranné uznávanie niektorých povolení na pobyt vydaných Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom v rámci zjednodušeného režimu kontroly zavedeného rozhodnutím č. 896/2006 je obmedzené na vstupy do schengenského priestoru na účely tranzitu, treba konštatovať, že povolenia na pobyt, vydané týmito štátmi a vymenované v prílohe tohto rozhodnutia, sú uznávané za rovnocenné s jednotným alebo vnútroštátnym vízom výlučne na účely tranzitu.

28

Tento výklad potvrdzujú aj odôvodnenia č. 3 a 7 rozhodnutia č. 896/2006, ktoré formulujú cieľ rozhodnutia, a to dať štátnym príslušníkom tretej krajiny, najmä Srbska a Čiernej Hory, ktorí sú držiteľmi povolení na pobyt vydaných Švajčiarskou konfederáciou alebo Lichtenštajnským kniežatstvom, možnosť vrátiť sa do krajiny ich pôvodu bez toho, aby museli pri tranzite cez spoločný priestor žiadať o tranzitné vízum. Odôvodnenie č. 7 tohto rozhodnutia výslovne uvádza, že uznávanie týchto povolení na pobyt by malo byť obmedzené na účely tranzitu a nemalo by ovplyvniť možnosť členských štátov vydávať víza na krátkodobý pobyt.

29

Okrem toho zjednodušený režim zavedený rozhodnutím č. 896/2006 sa nezameriava ani na rozšírenie a ani na obmedzenie okruhu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú na základe nariadenia č. 539/2001 oslobodení od vízovej povinnosti.

30

Tento výklad potvrdzujú právne základy nariadenia č. 539/2001 a rozhodnutia č. 896/2006. Nariadenie č. 539/2001 sa opiera o článok 62 bod 2 písm. b) bod i) ES, ktorý sa týka opatrení pri prekročení vonkajších hraníc, ktoré stanovujú vízové predpisy, najmä zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení, zatiaľ čo rozhodnutie č. 896/2006 sa opiera o článok 62 bod 2 písm. a) ES, ktorý upravuje opatrenia týkajúce sa pravidiel a postupov, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri uskutočňovaní kontrol osôb na vonkajších hraniciach.

31

Z uvedeného teda vyplýva, že povolenie na pobyt vydané Švajčiarskou konfederáciou alebo Lichtenštajnským kniežatstvom štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, je dokumentom, ktorý musí byť považovaný za rovnocenný s tranzitným vízom vydaným na účel tranzitu cez územie členských štátov. V rámci zjednodušeného konania, ktoré bolo zavedené rozhodnutím č. 896/2006, osoby, ktoré sú dotknuté týmto rozhodnutím, nemajú povinnosť byť držiteľom tranzitného víza v prípade, že prekračujú vonkajšie hranice na účel tranzitu cez územie členských štátov za podmienky, že dĺžka tranzitu nepresiahne päť dní.

32

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a v súlade s rozlišovaním medzi tranzitnými vízami a vízami na krátkodobý pobyt zavedeným nariadením č. 539/2001 treba na predloženú otázku odpovedať v tom zmysle, že povolenia na pobyt uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, ktoré vydala Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnské kniežatstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa považujú za rovnocenné len s tranzitným vízom. Na to, aby boli splnené podmienky uvedené v článku 1 ods. 1 a článku 2 nariadenia č. 539/2001 z hľadiska vstupu na územie členských štátov na účel tranzitu, postačuje, že osoba uvedená v tomto rozhodnutí je držiteľom povolenia na pobyt, ktoré vydala Švajčiarska konfederácia alebo Lichtenštajnské kniežatstvo a ktoré je uvedené v prílohe tohto rozhodnutia.

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 896/2006/ES zo 14. júna 2006, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez ich územie jednostranne uznávajú niektoré povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, sa má vykladať v tom zmysle, že povolenia na pobyt uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, ktoré vydala Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnské kniežatstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa považujú za rovnocenné len s tranzitným vízom. Na to, aby boli splnené podmienky uvedené v článku 1 ods. 1 a článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, z hľadiska vstupu na územie členských štátov na účel tranzitu postačuje, že osoba uvedená v tomto rozhodnutí je držiteľom povolenia na pobyt, ktoré vydala Švajčiarska konfederácia alebo Lichtenštajnské kniežatstvo a ktoré je uvedené v prílohe tohto rozhodnutia.