17.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/2

1.

Článok 10 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá ukladá prevádzkovateľovi skládky povinnosť platiť poplatok, ktorý mu musí uhradiť miestny územno-správny celok ukladajúci odpad na skládku, a ktorá stanovuje voči tomuto prevádzkovateľovi peňažnú pokutu v prípade oneskorenej platby tohto poplatku, avšak za predpokladu, že táto právna úprava je doplnená opatreniami, zabezpečujúcimi, že územno-správny celok hradí riadne a v krátkej lehote uvedený poplatok a že všetky náklady spojené s jeho vymáhaním, a najmä náklady vyplývajúce z oneskorenej platby súm, ktoré z tohto dôvodu dlhuje uvedený miestny územno-správny celok tomuto prevádzkovateľovi, vrátane peňažných pokút prípadne uložených tomuto poslednému menovanému z dôvodu omeškania, sa odrážajú v cene, ktorú tento územno-správny celok platí prevádzkovateľovi. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby overil, či sú tieto podmienky splnené.

2.

Článok 1, článok 2 bod 1 a článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa majú vykladať v tom zmysle, že sumy, ktoré územnosprávny celok ukladajúci odpad na skládku dlhuje prevádzkovateľovi skládky, ako sú sumy dlžné z dôvodu úhrady poplatku, spadajú pod rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a že členské štáty podľa jej článku 3 musia zabezpečiť, že v prípade omeškania platby uvedených súm, ktoré možno pripísať tomuto miestnemu územnosprávnemu celku, sa úrok stáva splatným v prospech tohto prevádzkovateľa.