1. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe
(Smernica Rady 77/388, článok 20 ods. 2 a 5)
2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe
(Smernica Rady 77/388, článok 13 C, články 17 a 20)
3. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici
(Smernica Rady 77/388, článok 13 C, článok 17 ods. 6)
1. Článok 20 šiestej smernice Rady 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o investičný majetok, s výhradou ustanovení jeho odseku 5 ukladá členským štátom povinnosť upraviť opravu odpočítanej DPH.
(pozri bod 35, bod 1 výroku)
2. Článok 20 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa má vykladať v tom zmysle, že oprava, ktorú upravuje, sa uplatní aj za tej okolnosti, že investičný majetok bol najskôr používaný na vykonávanie činnosti oslobodenej od dane, ktorá nezakladala právo na odpočet, a neskôr počas obdobia opravy bol použitý na činnosť, ktorá podlieha DPH.
Uplatnenie mechanizmu opravy totiž závisí od otázky, či vzniklo právo na odpočet podľa článku 17 šiestej smernice. Použitie investičného majetku však určuje len rozsah pôvodného odpočtu a rozsah prípadných opráv počas nasledujúcich období, ale nemá vplyv na vznik práva na odpočet. Preto priame použitie majetku na zdaňované činnosti nie je samo osebe podmienkou uplatnenia systému opravy odpočítanej dane. Okrem toho oprava odpočítanej dane sa nevyhnutne uplatní aj vtedy, keď zmena práva na odpočet závisí od dobrovoľného rozhodnutia platiteľa dane, napríklad vykonania voľby stanovenej v článku 13 C šiestej smernice.
(pozri body 37, 39, 40, 42, bod 2 výroku)
3. Článok 13 C druhý odsek a článok 17 ods. 6 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa majú vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý zdaniteľným osobám udelí právo zvoliť si zdanenie nájmu nehnuteľností, nie je podľa týchto ustanovení oprávnený vylúčiť odpočet DPH zaplatenej za investičný majetok uskutočnený pred uplatnením práva voľby, ak žiadosť spojená s uplatnením tejto voľby nebola podaná do šiestich mesiacov odvtedy, čo bola predmetná nehnuteľnosť daná do užívania.
V rozsahu, v akom majú zdaniteľné osoby možnosť podľa článku 13 C prvého odseku šiestej smernice zvoliť si zdanenie nájmu nehnuteľnosti, musí totiž vykonanie tejto voľby spôsobiť nielen zdanenie nájmu, ale aj odpočet príslušných daní zaplatených na vstupe v súvislosti s uvedenou nehnuteľnosťou. Navyše obmedzenie odpočtov súvisiacich so zdaniteľnými činnosťami po uplatnení práva voľby by sa netýkalo „rozsahu“ práva voľby, ktoré členské štáty môžu obmedziť podľa článku 13 C druhého odseku šiestej smernice, ale dôsledkov uplatnenia tohto práva. Toto ustanovenie preto neoprávňuje členské štáty obmedziť právo na vykonanie odpočtov stanovené v článku 17 šiestej smernice ani potrebu opraviť tieto odpočty podľa článku 20 tej istej smernice.
Pokiaľ ide o možnosť danú členským štátom článkom 17 ods. 6 druhým pododsekom šiestej smernice, tá sa uplatní len na zachovanie vylúčení odpočtu, pokiaľ ide o kategórie výdavkov definované vzhľadom na povahu nadobudnutého tovaru alebo služby a nie vzhľadom na ich použitie alebo podmienky takého používania.
(pozri body 44, 46, 47, 49, 51, body 3, 4 výroku)