EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 2. 2023

COM(2023) 94 final

2023/0046(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí a o zrušení smernice 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre)

{SEC(2023) 96 final} - {SWD(2023) 46 final} - {SWD(2023) 47 final}

DỔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zo skúseností získaných z vykonávania smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie vyplynulo, že cieľ zabezpečiť v EÚ úplné pokrytie vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením nebolo možné dosiahnuť smernicou ani samotnými členskými štátmi v primeranom čase a s čo najefektívnejším využitím súkromných a verejných investícií. Okrem toho sa niektoré ustanovenia kódexu, konkrétne článok 44, čiastočne prekrývajú so smernicou o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie, a preto je potrebné pravidlá zjednodušiť. Dosiahnutie gigabitového pokrytia do roku 2030 si vyžaduje aj spoločné úsilie všetkých členských štátov. Opatrenia, ktoré členské štáty doteraz prijali na stimulovanie zavádzania sietí, a najmä na zníženie nákladov a časového rámca zavádzania, sú veľmi odlišné, niekedy dokonca v tom istom členskom štáte. Okrem toho sa očakávaná pridaná hodnota EÚ výrazne znížila v dôsledku značného rozsahu vylúčení alebo výnimiek v mnohých rôznych okolnostiach a v rôznych členských štátoch a nedostatku predbežných usmernení alebo spoločných zásad pre rôzne opatrenia stanovené v smernici o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie.

Súčasná spleť pravidiel vytvára prekážky pre cezhraničné investovanie. Obmedzuje sa tým sloboda poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb. Zároveň sa tým ovplyvňuje fungovanie vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o prirodzené cezhraničné aplikácie, ako je prepojené a autonómne jazdenie, ktoré si vyžaduje všadeprítomné vysokokapacitné siete. Súčasná situácia takisto veľmi sťažuje prevádzkovateľom elektronických komunikácií a iným zainteresovaným stranám (výrobcom zariadení, stavebnoinžinierskym spoločnostiam atď.) dosahovanie úspor z rozsahu. Problémy, ktoré sa vyskytli pri urýchlení zavádzania vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia alebo budúcich zavádzaní vysokokapacitných sietí, sú spoločné pre väčšinu, ak nie všetky členské štáty. Znižovanie nákladov a zefektívnenie administratívnych postupov predstavujú aj spoločné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na riešenie týchto problémov. Tento návrh sa nedotýka procesnej autonómie členských štátov prideliť právomoci interne.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

–výzvy na poskytnutie spätnej väzby pre plán realizácie/úvodné posúdenie vplyvu (19. júna 2020 až 17. júla 2020),

– verejnej konzultácie (2. decembra 2020 až 2. marca 2021) na základe rozsiahleho dotazníka, ktorý zahŕňa spätné aj výhľadové aspekty,

–tematických online participatívnych seminárov zainteresovaných strán, ktoré sa konali v  januári a vo  februári 2021,

– stanoviska Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC 22 ) k revízii smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie, ktoré sa týka spätných aj výhľadových aspektov,

–dvojstranných stretnutí, a to aj so zainteresovanými stranami na trhu a ich združeniami, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi,

–špecializovaných seminárov, ktoré organizovali konzultanti pripravujúci podpornú štúdiu, v júni 2021 a januári 2022 a ad hoc prieskumov/konzultácií.

Celkovo zainteresované strany zdôrazňujú, že vysokokvalitná pripojiteľnosť zohrávala počas pandémie a hospodárskeho oživenia kľúčovú úlohu.

Veľká skupina prevádzkovateľov a väčšina obchodných združení poukazuje na potrebu ďalšej harmonizácie a regulácie na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o administratívne postupy, ako je udeľovanie povolení, aby sa prekonala fragmentácia trhu. Menší počet prevádzkovateľov však naznačuje, že členským štátom treba ponechať voľnosť pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ. Subjekty verejného sektora vrátane orgánu BEREC uprednostňujú opatrenia na úrovni EÚ. Vyzývajú na harmonizáciu, aby sa urobilo len to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, a uvádzajú niektoré oblasti, v ktorých by boli vhodnejšie vnútroštátne opatrenia (napr. usmernenie o podmienkach prístupu). Niektoré subjekty verejného sektora vyjadrili určité výhrady k dodatočnému zaťaženiu a nákladom súvisiacim s opatreniami v oblasti transparentnosti a digitalizácie.

Väčšina respondentov konzultácií so zainteresovanými stranami sa domnieva, že smernica o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie vytvorila dobrý rámec na zefektívnenie zavádzania elektronických komunikačných sietí a opatrenia, na ktoré sa vzťahuje smernica, sa považujú za relevantné. Medzi zainteresovanými stranami však existujú rôzne názory na to, ako efektívna bola smernica o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie pri dosahovaní svojho všeobecného cieľa znížiť náklady a zvýšiť rýchlosť zavádzania sietí.

Zainteresované strany zdôrazňujú význam dostupnosti vhodnej fyzickej infraštruktúry vrátane nesieťových prvkov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora, pre efektívne zavádzanie sietí, najmä sietí 5G. Zainteresované strany zároveň požadujú usmernenie o spravodlivých a primeraných podmienkach, ako aj o kritériách na zamietnutie žiadostí o prístup. Pomohlo by to predchádzať neprimeraným odmietnutiam na základe dostupnosti iných životaschopných spôsobov prístupu.

Väčšina zainteresovaných strán súhlasí s tým, že koordinácia stavebných prác má potenciál znížiť náklady na zavádzanie. Hoci orgán BEREC považoval za prospešné rozšíriť povinnosť koordinácie na všetky (verejne a súkromne financované) projekty zavádzania sietí, mnohé zainteresované strany namietali proti takémuto rozšíreniu.

Väčšina zainteresovaných strán sa domnieva, že dostupnosť pravidelne aktualizovaných minimálnych informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre alebo plánovaných stavebných prácach vrátane georeferenčných polôh a trás prostredníctvom jednotných informačných miest je dôležitá pre zavádzanie sietí. Subjekty verejného sektora vrátane miestnych orgánov požadujú flexibilitu pri opätovnom používaní a zlepšovaní osvedčených digitálnych nástrojov, ktoré už existujú v rôznych členských štátoch, pričom niektoré z nich slúžia aj iným sektorom.

Väčšina zainteresovaných strán vrátane prevádzkovateľov sietí súhlasí s tým, že zjednodušené postupy udeľovania povolení vrátane elektronického podávania žiadostí o povolenia by pomohli pri zavádzaní sietí.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia sa opierala o špecializovanú podpornú štúdiu, ktorú pripravili ICF SA, Wavestone SA a Centrum pre štúdiu európskej politiky s podporou WIK Consult GMBH a EcoAct 23 . V tejto štúdii sa posudzovali účinky opatrení prijatých v rámci smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie a v prípade potreby sa zohľadnili účinky vnútroštátnych opatrení prijatých na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia. Štúdiou sa podporila aj príprava posúdenia vplyvu o potenciálnych možnostiach politiky, ktoré bude sprievodným dokumentom k tejto iniciatíve. Okrem toho sa vo vnútroštátnych plánoch a správach o vykonávaní, ktoré členské štáty predložili ako súčasť súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti 24 , ktorý zahŕňal súbor 39 najlepších postupov zameraných na zlepšenie zavádzania sietí a rýchly prístup k spektru 5G, poskytli cenné informácie o najvhodnejších opatreniach a ich zavádzaní. Napokon sa Komisia opierala o ďalšie zdroje informácií, ktoré sa zistili pri preskúmaní odbornej literatúry vrátane niekoľkých štúdií 25 a správ 26 .

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 – Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V článku 1 sa aktualizuje rozsah pôsobnosti smernice z roku 2014 o zavádzaní elektronických komunikačných sietí, t. j. z vysokorýchlostných sietí na vysokokapacitné siete, aby zodpovedal novým ambíciám kódexu a cieľom digitálneho desaťročia v oblasti pripojiteľnosti.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

Tento článok obsahuje ďalšie vymedzenia pojmov spolu s tými, ktoré sú uvedené v kódexe, vrátane vysokokapacitných sietí. Rozširuje sa v ňom pojem „fyzická infraštruktúra“ tak, aby zahŕňal verejný nesieťový majetok, a zavádza sa nové vymedzenie pojmu „optické vedenie v budove“ spolu so zmenou z „vysokorýchlostnej“ fyzickej infraštruktúry v budove na „optickú“ fyzickú infraštruktúru v budove. Okrem toho, s prihliadnutím na rýchly rozvoj poskytovateľov bezdrôtovej fyzickej infraštruktúry, ako sú „prevádzkovatelia vysielacích veží“, a ich čoraz významnejšiu úlohu ako poskytovateľov prístupu k fyzickej infraštruktúre vhodnej na inštaláciu prvkov bezdrôtových elektronických komunikačných sietí, ako je sieť 5G, sa vymedzenie pojmu „prevádzkovateľ siete“ rozširuje nad rámec podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete alebo oprávnených na ich poskytovanie a prevádzkovateľov iných typov sietí, napríklad dopravných, plynárenských alebo elektrických sietí, a zahŕňa podniky poskytujúce pridružené prostriedky, na ktoré sa tak vzťahujú všetky povinnosti a prínosy stanovené v nariadení, okrem ustanovení týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry v budove a prístupu k nej. Zároveň sa ním mení vymedzenie pojmu „povolenie“ tak, aby sa v ňom zohľadnili viaceré úrovne rozhodovania, ktoré niekedy existujú pri udeľovaní povolení, a objasňuje sa, že pri stavebných prácach sa odkazuje na „zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí“, čím sa v texte dosiahne zjednodušenie odkazov.

Článok 3 – Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

Článkom 3 sa rozširuje povinnosť prístupu k fyzickej infraštruktúre, ktorá nie je súčasťou siete, ale je vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektov verejného sektora. Stanovujú sa aj výnimky pre určité kategórie budov (napr. z dôvodov verejnej bezpečnosti, ochrany a zdravia) a zavádza sa možnosť, aby členské štáty zriadili orgán na koordináciu prístupu k verejnému majetku.

Objasňujú sa dôvody odmietnutia prístupu a zabraňuje sa duplicite povinností prístupu, ak sú už uložené podľa kódexu/pravidiel štátnej pomoci na rovnaký majetok.

Komisii poskytuje možnosť vydať usmernenia o uplatňovaní ustanovení o prístupe.

Tento článok vychádza aj z precedensu uvedeného v článku 57 kódexu pre inštaláciu bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom.

Článok 4 – Transparentnosť týkajúca sa fyzickej infraštruktúry

Článkom 4 sa prevádzkovateľom sietí a subjektom verejného sektora, ktorí vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, nariaďuje poskytovanie minimálnych informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre vrátane georeferenčných informácií, prostredníctvom jednotných informačných miest v elektronickom formáte.

Prístup k týmto minimálnym informáciám by mohol byť obmedzený napríklad z bezpečnostných dôvodov alebo pre určité kategórie budov. Podobne by sa povinnosť poskytovať minimálne informácie neuplatňovala, ak by bola táto povinnosť na základe analýzy nákladov a prínosov neprimeraná.

Článok 5 – Koordinácia stavebných prác

V článku 5 sa objasňuje, že povinnosť koordinovať stavebné práce sa týka stavebných prác, ktoré sú „úplne/čiastočne financované z verejných prostriedkov“.

Stanovuje sa v ňom, že žiadosti o koordináciu stavebných prác by sa mali podať najmenej dva mesiace pred predložením konečného projektu a spresňuje sa v ňom, kedy možno považovať žiadosť o koordináciu stavebných prác za neopodstatnenú.

Komisii poskytuje možnosť vydať usmernenia k uplatňovaniu ustanovení o koordinácii stavebných prác.

Článok 6 – Transparentnosť týkajúca sa plánovaných stavebných prác

V článku 6 sa stanovuje právo na prístup k minimálnym informáciám o všetkých (verejných a súkromných) plánovaných stavebných prácach vykonávaných prevádzkovateľmi sietí prostredníctvom jednotných informačných miest v elektronickom formáte vrátane georeferenčných informácií.

Takýto prístup by mohol byť obmedzený napríklad z dôvodu bezpečnosti siete, národnej bezpečnosti alebo obchodného tajomstva. Povinnosť transparentnosti by sa za určitých okolností neuplatňovala, napr. v prípade núdzovej situácie alebo z dôvodov národnej bezpečnosti.

Stanovuje skoršie a proaktívne poskytovanie minimálnych informácií o plánovaných verejných stavebných prácach všetkými prevádzkovateľmi sietí prostredníctvom jednotných informačných miest s cieľom uľahčiť prípadnú koordináciu stavebných prác.

Článok 7 – Postup udeľovania povolení vrátane práva vstupu

Článkom 7 sa zavádza nová zásada jednotných vnútroštátnych pravidiel upravujúcich podmienky a postupy uplatniteľné na udeľovanie povolení vrátane práva vstupu. Stanovuje sa ním povinné predkladanie žiadostí v elektronickej forme prostredníctvom jednotných informačných miest.

Splnomocňuje Komisiu, aby prostredníctvom vykonávacieho aktu spresnila kategórie zavádzaní, ktoré budú vyňaté z povolení.

Posilňuje transparentnosť tým, že žiadosti o povolenie na stavebné práce sa nepovažujú za prípustné, ak minimálne informácie stanovené v článku 6 neboli sprístupnené prostredníctvom jednotných informačných miest.

Zavádza sa v ňom viacero opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa povolenia, vrátane práv vstupu, vybavovali v zákonných lehotách, napr. kratšia lehota na posúdenie úplnosti žiadosti, tichý súhlas alebo náhrada škôd spôsobených nedodržaním lehôt.

Napokon sa v ňom stanovuje, že poplatky a platby za povolenia, vrátane práva vstupu, nemôžu presahovať výšku správnych poplatkov.

Článok 8 – Fyzická infraštruktúra v budove a optické vedenie v budove

Článkom 8 sa nariaďuje fyzická infraštruktúra v budove, prístupové body a optické vedenie v budove pre nové a významne obnovené budovy. Zahŕňa to budovy na mieste koncového používateľa pri ich obnove s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť. Výnimky sa rozširujú s cieľom riešiť možný nedostatok proporcionality pri konkrétnych miestach na základe analýzy nákladov a prínosov.

Zavádza sa povinnosť členských štátov prijať príslušné vnútroštátne normy/technické špecifikácie a certifikačné mechanizmy. Pomocou týchto certifikačných mechanizmov môžu spoločnosti preukázať súlad s týmito normami/technickými špecifikáciami a uchádzať sa o získanie odteraz povinnej značky „optická pripojiteľnosť“, čo je podmienkou pre vydanie stavebného povolenia.

Článok 9 – Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove

V článku 9 sa stanovuje právo poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí ukončiť svoje siete až v prístupovom bode a získať prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove. Takisto sa stanovuje odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove, ak sa prístup k optickému vedeniu v budove poskytuje v súlade s povinnosťami uloženými v kódexe alebo sa sprístupňuje za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok vrátane ceny.

Komisii poskytuje možnosť vydať usmernenia o uplatňovaní ustanovení o prístupe k infraštruktúre v budove.

Článok 10 – Digitalizácia

V článku 10 sa stanovuje jednotné národné digitálne kontaktné miesto a prístup k digitálnym nástrojom, najmä ak existuje viac ako jedno jednotné informačné miesto, alebo ak sa informácie nachádzajú inde, čo umožňuje výkon práv a súlad s povinnosťami stanovenými v tomto nariadení.

Článok 11 – Riešenie sporov

Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že ktorákoľvek strana je oprávnená postúpiť spor príslušnému vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov, ktorý musí spor vyriešiť v skrátených lehotách (v porovnaní so súčasnými ustanoveniami smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie) a vydať záväzné rozhodnutie.

Článok 12 – Príslušné orgány

Článkom 12 sa zavádzajú dodatočné požiadavky na základe inštitucionálnych ustanovení kódexu. Patria medzi ne: i) nestrannosť a nezávislosť subjektov verejného sektora, ktoré vlastnia/kontrolujú fyzickú infraštruktúru; ii) štrukturálne oddelenie orgánov na riešenie sporov a jednotných informačných miest; iii) výkon právomocí a zdroje príslušných orgánov a iv) sprehľadnenie úloh príslušných orgánov.

Stanovujú sa ním aj podrobnejšie požiadavky na právo na odvolanie, pričom sa vychádza z podobných ustanovení v kódexe.

Článok 13 – Postup výboru

V článku 13 sa stanovuje postup výboru s Komunikačným výborom zriadeným článkom 118 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972.

Články 14 až 18 – Záverečné ustanovenia

Články 14 a 15 obsahujú záverečné ustanovenia vrátane sankcií, monitorovania a oznamovacích povinnosti. Komunikačný výbor vypracuje príslušné ukazovatele a mechanizmus zberu údajov.

Článok 16 obsahuje prípadné prechodné opatrenia (pokračovanie uplatňovania niektorých súčasných ustanovení smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie) vzhľadom na rozšírenie rozsahu pôsobnosti na vysokokapacitné siete a oneskorené uplatňovanie niektorých ustanovení tohto nariadenia. Články 17 a 18 obsahujú ustanovenia týkajúce sa zrušenia smernice 2014/61/EÚ a nadobudnutia účinnosti a uplatňovania nariadenia.

2023/0046 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí a o zrušení smernice 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 29 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 30 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Digitálne hospodárstvo za posledné desaťročie zásadne zmenilo vnútorný trh. Víziou Únie je digitálne hospodárstvo s udržateľnými hospodárskymi a sociálnymi prínosmi na základe vynikajúcej a bezpečnej pripojiteľnosti pre všetkých a kdekoľvek v EÚ. Vysokokvalitná digitálna infraštruktúra založená na vysokokapacitných sieťach tvorí základ takmer všetkých sektorov moderného a inovatívneho hospodárstva. Má strategický význam pre sociálnu a územnú súdržnosť a celkovo pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie Únie v digitálnej oblasti. Preto by ľudia, ako aj súkromný a verejný sektor, mali mať možnosť byť súčasťou digitálneho hospodárstva.

(2)Rýchly vývoj technológií, exponenciálny nárast využívania širokopásmového pripojenia a rastúci dopyt po pokročilej vysokokapacitnej pripojiteľnosti sa počas pandémie COVID-19 ešte zrýchlili. V dôsledku toho boli ciele stanovené v digitálnej agende z roku 2010 31 väčšinou splnené, no zároveň sa stali zastaranými. Podiel domácností s prístupom k internetu s rýchlosťou 30 Mbit/s sa zvýšil z 58,1 % v roku 2013 na 90 % v roku 2022. Dostupnosť iba 30 Mbit/s už nie je perspektívna a nie je v súlade s novými cieľmi stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 32 na zabezpečenie pripojiteľnosti a všeobecnej dostupnosti vysokokapacitných sietí. EÚ preto v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 33 stanovila aktualizované ciele na rok 2030, ktoré lepšie zodpovedajú očakávaným potrebám v oblasti pripojiteľnosti v budúcnosti, keď by všetky európske domácnosti mali byť pokryté gigabitovou sieťou a všetky obývané oblasti sieťou 5G.

(3)Na dosiahnutie týchto cieľov sú potrebné politiky na urýchlenie a zníženie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných pevných a bezdrôtových sietí v celej Únii vrátane riadneho plánovania, koordinácie a znižovania administratívneho zaťaženia.

(4)Smernica 2014/61/EÚ, ktorá bola prijatá v reakcii na potrebu politík na zníženie nákladov na zavádzanie širokopásmového pripojenia, zahŕňala opatrenia týkajúce sa spoločného využívania infraštruktúry, koordinácie stavebných prác a znižovania administratívneho zaťaženia Na ďalšie uľahčenie zavádzania vysokokapacitných sietí, vrátane optických sietí a sietí 5G, Európska rada vo svojich záveroch o formovaní digitálnej budúcnosti Európy z 9. júna 2020 vyzvala na prijatie balíka dodatočných opatrení na podporu zavádzania súčasných a budúcich sietí vrátane preskúmania smernice 2014/61/EÚ.

(5)Zavádzanie vysokokapacitných sietí [ako sú vymedzené v smernici (EÚ) 2018/1972] v celej Únii si vyžaduje značné investície, z ktorých významnú časť tvoria náklady na stavebnoinžinierske práce. Spoločným využívaním fyzickej infraštruktúry by sa obmedzila potreba nákladných stavebnoinžinierskych prác a zefektívnilo by sa zavádzanie pokročilého širokopásmového pripojenia.

(6)Veľkú časť nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí možno pripísať neefektívnosti počas procesu zavádzania v súvislosti s: i) využívaním existujúcej pasívnej infraštruktúry (ako sú napr. káblovody, rúry, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy, stožiare, inštalácie antén, veže a iné nosné zariadenia); ii) problematickými miestami v koordinácii stavebných prác; iii) zaťažujúcim administratívnym postupom vydávania povolení a iv) problematickými miestami v zavádzaní sietí v budovách, čo vedie k veľkým finančným prekážkam, najmä vo vidieckych oblastiach.

(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ 34 , ktorá bola prijatá v reakcii na potrebu zníženia nákladov na zavádzanie širokopásmového pripojenia, zahŕňala opatrenia týkajúce sa spoločného využívania infraštruktúry, koordinácie stavebných prác a znižovania administratívneho zaťaženia. Na ďalšie uľahčenie zavádzania vysokokapacitných sietí, vrátane optických sietí a sietí 5G, Európska rada vo svojich záveroch o formovaní digitálnej budúcnosti Európy z 9. júna 2020 vyzvala na prijatie balíka dodatočných opatrení na podporu zavádzania súčasných a budúcich sietí vrátane preskúmania smernice 2014/61/EÚ.

(8)Opatrenia stanovené v smernici 2014/61/EÚ prispeli k menej nákladnému zavádzaniu vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Tieto opatrenia by sa však mali posilniť, aby sa ešte viac znížili náklady a urýchlilo sa zavádzanie sietí.

(9)Opatrenia zamerané na zefektívnenie využívania verejných a súkromných existujúcich infraštruktúr a zníženie nákladov a zmenšenie prekážok pri vykonávaní nových stavebnoinžinierskych prác by mali zásadne prispieť k zabezpečeniu rýchleho a rozsiahleho zavedenia vysokokapacitných sietí. Týmito opatreniami by sa mala zachovať efektívna hospodárska súťaž bez toho, aby bola narušená bezpečnosť, zabezpečenie a bezproblémová prevádzka existujúcej infraštruktúry.

(10)Niektoré členské štáty prijali opatrenia na zníženie nákladov na rozšírenie širokopásmového pripojenia, a to aj nad rámec ustanovení smernice 2014/61/EÚ. Tieto opatrenia sú však v jednotlivých členských štátoch stále veľmi odlišné a viedli k rôznym výsledkom v rámci Únie. Rozšírenie niektorých z týchto opatrení v celej Únii a prijatie nových posilnených opatrení by mohlo výrazne prispieť k lepšiemu fungovaniu jednotného digitálneho trhu. Okrem toho rozdiely v regulačných požiadavkách a nejednotné vykonávanie pravidiel Únie niekedy bránia spolupráci medzi podnikmi verejnoprospešných služieb. Rozdiely môžu takisto zvýšiť prekážky vstupu pre nové podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo pridružené prostriedky alebo oprávnené na ich poskytovanie, ako sa vymedzuje v smernici (EÚ) 2018/1972 („prevádzkovatelia“). Tieto rozdiely môžu tiež znemožniť nové obchodné príležitosti a brániť rozvoju vnútorného trhu na používanie a zavádzanie fyzických infraštruktúr pre vysokokapacitné siete. Okrem toho opatrenia oznámené vo vnútroštátnych plánoch a správach o vykonávaní, ktoré prijali členské štáty podľa odporúčania Komisie (EÚ) 2020/1307 35 , sa nevzťahujú na všetky oblasti smernice 2014/61/EÚ, ani sa plne a konzistentne nezaoberajú všetkými otázkami. A to aj napriek tomu, aké zásadné je prijať opatrenia v rámci celého procesu zavádzania a naprieč sektormi, aby sa dosiahol koherentný a významný vplyv.

(11)Cieľom tohto nariadenia je posilniť a harmonizovať práva a povinnosti uplatniteľné v celej Únii, aby sa urýchlilo zavádzanie vysokokapacitných sietí a zlepšila medziodvetvová koordinácia. V dôsledku pretrvávajúcej fragmentácie trhov elektronických komunikácií na jednotlivých vnútroštátnych trhoch nie sú podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete alebo oprávnené na ich poskytovanie schopné dosahovať úspory z rozsahu. Môže to mať silný nadväzujúci účinok na cezhraničný obchod a poskytovanie služieb, keďže mnohé služby možno poskytovať len vtedy, keď je v celej Únii zavedená dostatočne výkonná sieť. Toto nariadenie síce zabezpečuje lepšie rovnaké podmienky, avšak nebráni vnútroštátnym opatreniam v súlade s právom Únie, ktoré slúžia na podporu spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry alebo umožňujú efektívnejšie zavádzanie novej fyzickej infraštruktúry doplnením práv a povinností stanovených v tomto nariadení. Členské štáty by napríklad mohli rozšíriť ustanovenia o koordinácii stavebných prác aj na súkromne financované projekty alebo požadovať, aby sa jednotnému informačnému miestu poskytovalo viac informácií o fyzickej infraštruktúre alebo plánovaných stavebných prácach v elektronickom formáte, a to za predpokladu, že neporušujú právo Únie vrátane ustanovení tohto nariadenia.

(12)S cieľom zabezpečiť právnu istotu, a to aj pokiaľ ide o konkrétne regulačné opatrenia uložené podľa smernice (EÚ) 2018/1972 v rámci kapitol II až IV hlavy II a smernice 2002/77/ES 36 , ustanovenia týchto smerníc by mali mať prednosť pred týmto nariadením.

(13)Pre prevádzkovateľov, najmä pre nových účastníkov vstupujúcich na trh, môže byť podstatne efektívnejšie opätovne použiť existujúcu fyzickú infraštruktúru vrátane infraštruktúr iných verejnoprospešných služieb s cieľom rozšíriť vysokokapacitné siete alebo pridružené prostriedky. Ide najmä o oblasti, kde nie je k dispozícii vhodná elektronická komunikačná sieť alebo kde vybudovanie novej fyzickej infraštruktúry nemusí byť ekonomicky realizovateľné. Okrem toho synergie medzi jednotlivými odvetviami môžu značne znížiť potrebu stavebných prác súvisiacich so zavádzaním vysokokapacitných sietí. Toto opätovné použitie môže takisto znížiť sociálne a environmentálne náklady spojené s uvedenými prácami, ako je znečistenie, hluk a preťaženie dopravy. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať nielen na prevádzkovateľov, ale aj na vlastníkov alebo držiteľov práv na používanie rozsiahlej a všadeprítomnej fyzickej infraštruktúry vhodnej na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí, ako sú fyzické siete na dodávku elektriny, plynu a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb. V prípade držiteľov práv sa tým nemenia žiadne majetkové práva tretích strán.

(14)S cieľom zlepšiť zavádzanie vysokokapacitných sietí na vnútornom trhu by sa týmto nariadením mali stanoviť práva pre podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo pridružené prostriedky (vrátane podnikov verejnej povahy) na prístup k fyzickej infraštruktúre bez ohľadu na jej umiestnenie, a to za spravodlivých a primeraných podmienok v súlade s bežným vykonávaním vlastníckych práv. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

(15)Predovšetkým s prihliadnutím na rýchly rozvoj poskytovateľov bezdrôtovej fyzickej infraštruktúry, ako sú „prevádzkovatelia vysielacích veží“, a ich čoraz významnejšiu úlohu ako poskytovateľov prístupu k fyzickej infraštruktúre vhodnej na inštaláciu prvkov bezdrôtových elektronických komunikačných sietí, ako je sieť 5G, by sa vymedzenie pojmu „prevádzkovateľ siete“ malo rozšíriť nad rámec podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete alebo oprávnených na ich poskytovanie a prevádzkovateľov iných typov sietí, napríklad dopravných, plynárenských alebo elektrických sietí, aby zahŕňalo podniky poskytujúce pridružené prostriedky, na ktoré sa tak vzťahujú všetky povinnosti a prínosy stanovené v nariadení, okrem ustanovení týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry v budove a prístupu k nej.

(16)Fyzické zariadenia siete môžu vzhľadom na svoju malú mieru rozdielnosti často súčasne obsahovať široký rozsah prvkov elektronických komunikačných sietí bez toho, aby to malo vplyv na poskytovanú hlavnú službu, a s minimálnymi nákladmi na adaptáciu. Patria sem prvky, ktoré sú schopné poskytovať služby prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 100 Mbit/s v súlade so zásadou technologickej neutrality. Fyzická infraštruktúra, ktorá má slúžiť len na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete, ako napríklad nenasvietené vlákno, sa preto môže v zásade využívať na uloženie káblov elektronických komunikácií, zariadení alebo akéhokoľvek iného prvku elektronických komunikačných sietí bez ohľadu na jej aktuálne využívanie alebo vlastníctvo, bezpečnostné obavy alebo budúce obchodné záujmy vlastníka infraštruktúry. Aj fyzická infraštruktúra verejných elektronických komunikačných sietí sa môže v zásade využívať na zavedenie prvkov iných sietí. Prevádzkovatelia verejných elektronických komunikačných sietí preto môžu v príslušných prípadoch poskytnúť prístup do svojich sietí na účely zavádzania iných sietí. Bez toho, aby bolo dotknuté sledovanie konkrétneho všeobecného záujmu spojeného s poskytovaním hlavnej služby, by sa zároveň mali podporovať synergie medzi prevádzkovateľmi sietí s cieľom prispieť k dosiahnutiu digitálnych cieľov stanovených v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481.

(17)Ak neexistuje odôvodnená výnimka, prvky fyzickej infraštruktúry, ktoré vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora, aj keď nie sú súčasťou siete, môžu takisto zavádzať prvky elektronických komunikačných sietí a mali by byť sprístupnené, aby sa uľahčila inštalácia prvkov siete vysokokapacitných sietí, najmä bezdrôtových. Príkladmi prvkov fyzickej infraštruktúry sú budovy alebo vstupy do budov, a každý ďalší majetok vrátane pouličného zariadenia, ako sú stožiare verejného osvetlenia, dopravné značky, semafory, pútače, autobusové a električkové zastávky a stanice metra. Je na členských štátoch, aby určili konkrétne budovy, ktoré vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora na ich územiach, v ktorých sa nemôžu uplatňovať povinnosti prístupu, napríklad z dôvodov architektonického, historického, náboženského alebo prírodného významu.

(18)Týmto nariadením by nemali byť dotknuté žiadne konkrétne bezpečnostné opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a verejného zdravia, ochrany a integrity sietí, no najmä kritickej infraštruktúry, ako je vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a na zabezpečenie toho, aby neboli ovplyvnené hlavné služby poskytované prevádzkovateľmi sietí, a to najmä v sieťach používaných na poskytovanie vody určenej na ľudskú spotrebu. Všeobecné pravidlá vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré prevádzkovateľom sietí zakazujú rokovať o prístupe k fyzickým infraštruktúram s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo pridružené prostriedky alebo oprávneným na ich poskytovanie, by však mohli brániť vytvoreniu trhu s prístupom k fyzickej infraštruktúre. Takéto všeobecné pravidlá by sa preto mali zrušiť. Opatrenia stanovené v tomto nariadení by zároveň nemali brániť členským štátom v motivovaní prevádzkovateľov verejnoprospešných služieb, aby poskytli prístup k infraštruktúre, a to tým, že pri výpočte sadzieb pre koncového používateľa za ich hlavnú činnosť alebo činnosti v súlade s uplatniteľným právom Únie vylúčia príjmy pochádzajúce z prístupu k ich fyzickej infraštruktúre.

(19)Aby sa zabezpečila právna istota a zabránilo sa neúmernému zaťaženiu prevádzkovateľov sietí vyplývajúcemu zo súbežného uplatňovania dvoch odlišných režimov prístupu k tej istej fyzickej infraštruktúre, na fyzickú infraštruktúru, na ktorú sa vzťahujú povinnosti prístupu uložené národnými regulačnými orgánmi podľa smernice (EÚ) 2018/1972 alebo povinnosti prístupu vyplývajúce z uplatňovania pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci, by sa nemali vzťahovať povinnosti prístupu stanovené v tomto nariadení, pokiaľ budú takéto povinnosti prístupu platiť. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať, ak národný regulačný orgán uložil povinnosť prístupu podľa smernice (EÚ) 2018/1972, v rámci ktorej sa obmedzuje využívanie dotknutej fyzickej infraštruktúry. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, keď prevádzkovateľ, ktorý plánuje pripojiť základňové stanice, požiada o prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre, ku ktorej sú na trhu uložené povinnosti prístupu k veľkoobchodnej vyhradenej kapacite 37 .

(20)Aby sa zabezpečila proporcionalita a zachovali investičné stimuly, prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora by mal mať právo odmietnuť prístup ku konkrétnej fyzickej infraštruktúre z objektívnych a opodstatnených dôvodov. Fyzická infraštruktúra, ku ktorej sa žiadal prístup, by mohla byť predovšetkým technicky nevhodná z dôvodu konkrétnych okolností alebo z dôvodu nedostatku aktuálne dostupného miesta alebo s ohľadom na potreby na úrovni priestoru v budúcnosti, ktoré sú dostatočne preukázané, napríklad verejne dostupnými investičnými plánmi. Aby sa zabezpečila proporcionalita a zachovali investičné stimuly, prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora môže odmietnuť prístup ku konkrétnej fyzickej infraštruktúre. Aby sa predišlo akémukoľvek možnému narušeniu hospodárskej súťaže alebo akémukoľvek možnému zneužitiu podmienok na odmietnutie prístupu, každé takéto odmietnutie by malo byť riadne odôvodnené a založené na objektívnych a podrobných dôvodoch. Takéto dôvody by sa napríklad nepovažovali za objektívne, ak podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie zaviedol fyzickú infraštruktúru vďaka koordinácii stavebných prác s iným prevádzkovateľom siete ako prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete a odmieta poskytnúť prístup na základe údajného nedostatku dostupného miesta na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí, ktoré vyplýva z rozhodnutí podniku, ktorý má pod kontrolou. V takom prípade by mohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže, ak v oblasti, ktorej sa žiadosť o prístup týka, nie je žiadna iná vysokokapacitná sieť. Podobne by mohlo spoločné využívanie infraštruktúry za konkrétnych okolností ohroziť bezpečnosť alebo verejné zdravie, integritu a ochranu siete vrátane kritickej infraštruktúry alebo by mohlo vystaviť nebezpečenstvu poskytovanie služieb, ktoré sa poskytujú predovšetkým v rámci tej istej infraštruktúry. Okrem toho, ak prevádzkovateľ siete už poskytuje udržateľné alternatívne prostriedky veľkoobchodného fyzického prístupu k elektronickým komunikačným sieťam, ktoré by vyhovovali potrebám uchádzača o prístup, ako je nenasvietené vlákno alebo uvoľnený prístup k optickému vláknu, prístup k základnej fyzickej infraštruktúre by mohol mať negatívny ekonomický vplyv na jeho obchodný model, najmä na model prevádzkovateľov pôsobiacich výlučne na veľkoobchodnom trhu, a na investičné stimuly. Môže takisto riskovať neefektívnu duplicitu prvkov siete. Pri posúdení spravodlivého a primeraného charakteru podmienok pre takéto alternatívne prostriedky veľkoobchodného fyzického prístupu by sa okrem iného mal zohľadňovať základný obchodný model podniku poskytujúceho verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávneného na ich poskytovanie, ktorý poskytuje prístup, a potreba zabrániť akémukoľvek posilneniu významného vplyvu na trhu, ak existuje, ktorejkoľvek zo strán.

(21)Na uľahčenie opätovného použitia existujúcej fyzickej infraštruktúry, ak prevádzkovatelia požadujú prístup v konkrétnej oblasti, by mali prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, predložiť ponuku na spoločné využívanie svojich zariadení za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane ceny, pokiaľ nie je prístup odmietnutý z objektívnych dôvodov. Od subjektov verejného sektora by sa takisto malo vyžadovať, aby ponúkali prístup za nediskriminačných podmienok. V závislosti od okolností môže podmienky, za ktorých sa takýto prístup poskytuje, ovplyvniť niekoľko faktorov. Patria medzi ne: i) všetky dodatočné náklady na údržbu a adaptáciu; ii) všetky preventívne bezpečnostné opatrenia prijímané s cieľom obmedziť negatívny dosah na bezpečnosť, ochranu a integritu siete; iii) všetky konkrétne dohody o zodpovednosti v prípade škôd; iv) využívanie akejkoľvek dotácie z verejných zdrojov udelenej na budovanie infraštruktúry vrátane konkrétnych podmienok týkajúcich sa dotácie alebo stanovených podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie; v) schopnosť dodávať alebo poskytovať kapacitu infraštruktúry s cieľom splniť alebo dodržiavať povinnosti verejnej služby a vi) všetky obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátnych predpisov, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo plnenie cieľov územného plánovania.

(22)Investície do fyzickej infraštruktúry verejných elektronických komunikačných sietí alebo pridružených prostriedkov by mali priamo prispievať k cieľom stanoveným v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481 a vyhýbať sa oportunistickému správaniu. V rámci každej povinnosti prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre alebo koordinácii stavebných prác by sa preto malo v plnej miere zohľadňovať množstvo faktorov, ako napríklad i) ekonomická životaschopnosť týchto investícií na základe ich rizikového profilu; ii) akýkoľvek harmonogram návratnosti investícií; iii) všetky vplyvy prístupu na hospodársku súťaž na nižšej úrovni trhu a následne na ceny a návratnosť investícií; iv) všetky odpisy aktív siete v čase žiadosti o prístup; v) každý obchodný prípad podporujúci investície, najmä investície do fyzických infraštruktúr využívaných na poskytovanie služieb vysokokapacitnej siete a vi) každá možnosť predtým poskytovaná uchádzačovi o prístup na účely spoločného zavádzania.

(23)Subjektom verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, môžu chýbať dostatočné zdroje, skúsenosti alebo potrebné technické znalosti na zapojenie sa do rokovaní s prevádzkovateľmi o prístupe. Na uľahčenie prístupu k fyzickej infraštruktúre týchto subjektov verejného sektora by sa mohol určiť subjekt, ktorý by koordinoval žiadosti o prístup, poskytoval právnu a technickú podporu pri rokovaní o podmienkach prístupu a sprístupňoval príslušné informácie o takejto fyzickej infraštruktúre prostredníctvom jednotného informačného miesta. Koordinačný subjekt by takisto mohol podporovať subjekty verejného sektora pri príprave vzorových zmlúv a monitorovať výsledok a dĺžku procesu žiadostí o prístup. Tento subjekt by mohol pomáhať aj v prípade sporov o prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorú subjekty verejného sektora vlastnia alebo kontrolujú.

(24)Aby sa zabezpečila jednotnosť prístupov medzi členskými štátmi, Komisia by v úzkej spolupráci s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) mohla poskytnúť usmernenie k uplatňovaniu ustanovení o prístupe k fyzickej infraštruktúre, a to aj, nie však výlučne, o uplatňovaní spravodlivých a primeraných podmienok. Pri vypracovaní usmernení by sa mali náležite zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a vnútroštátnych orgánov na riešenie sporov.

(25)Prevádzkovatelia by mali mať prístup k minimálnym informáciám o fyzickej infraštruktúre a plánovaných stavebných prácach v oblasti zavádzania. Umožní im to efektívne plánovať zavádzanie vysokokapacitných sietí a zabezpečiť čo najefektívnejšie využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry vhodnej na zavedenie takýchto sietí a plánovaných stavebných prác. Takéto minimálne informácie sú nevyhnutným predpokladom na posúdenie potenciálu na využívanie existujúcej fyzickej infraštruktúry alebo na koordináciu plánovaných stavebných prác v konkrétnej oblasti, ako aj na zníženie škody na ktorejkoľvek existujúcej fyzickej infraštruktúre. Vzhľadom na počet zainteresovaných strán (zahŕňajúcich verejné a súkromne financované stavebné práce, ako aj existujúcu alebo plánovanú fyzickú infraštruktúru) a na uľahčenie prístupu k týmto informáciám (naprieč sektormi a hranicami) by mali prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora podliehajúce povinnostiam transparentnosti aktívne (a nie na požiadanie) poskytovať a udržiavať takéto minimálne informácie prostredníctvom jednotného informačného miesta. Zjednoduší sa tým riadenie žiadostí o prístup k takýmto informáciám a prevádzkovateľom to umožní vyjadriť svoj záujem o prístup k fyzickej infraštruktúre alebo koordináciu stavebných prác, pre ktoré je načasovanie rozhodujúce. Minimálne informácie o plánovaných stavebných prácach by sa mali poskytovať prostredníctvom jednotného informačného miesta hneď, ako budú príslušnému prevádzkovateľovi siete k dispozícii, a v každom prípade, ak sa vyžadujú povolenia, najneskôr tri mesiace pred prvým predložením žiadosti o povolenie príslušným orgánom.

(26)Minimálne informácie by sa mali okamžite sprístupniť prostredníctvom jednotného informačného miesta za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok, aby prevádzkovatelia mohli predkladať svoje žiadosti o informácie. Jednotné informačné miesto by malo pozostávať z úložiska informácií v elektronickom formáte, kde je možné pristupovať k informáciám a predkladať žiadosti online pomocou digitálnych nástrojov, ako sú webové stránky, digitálne aplikácie a digitálne platformy. Sprístupnené informácie môžu byť obmedzené z dôvodu zaistenia bezpečnosti a integrity siete, najmä v rámci kritickej infraštruktúry, národnej bezpečnosti, alebo na ochranu legitímneho pracovného a obchodného z tajomstva. Jednotné informačné miesto nemusí byť hostiteľom informácií, pokiaľ zaisťuje dostupnosť odkazov na iné digitálne nástroje, ako sú webové portály, digitálne platformy alebo digitálne aplikácie, kde sú informácie uložené. Jednotné informačné miesto môže poskytovať dodatočné funkcie, ako je prístup k doplňujúcim informáciám alebo podpora pre proces žiadostí o prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre, alebo pre koordináciu stavebných prác.

(27)Okrem toho, ak je žiadosť primeraná, najmä ak je potrebná na spoločné využívanie existujúcich fyzických infraštruktúr alebo koordináciu stavebných prác, prevádzkovatelia by mali mať možnosť uskutočniť prieskumy na mieste a požadovať informácie o plánovaných stavebných prácach za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok a bez toho, aby boli dotknuté bezpečnostné opatrenia prijaté na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, ochrany dôvernosti, ako aj pracovného a obchodného tajomstva.

(28)Mala by sa podporovať zvýšená transparentnosť plánovaných stavebných prác prostredníctvom jednotných informačných miest. Možno to dosiahnuť jednoduchým nasmerovaním prevádzkovateľov k týmto informáciám vždy, keď sú k dispozícii. Transparentnosť by sa mala presadzovať aj tak, že žiadosti o udelenie povolenia budú podmienené predchádzajúcim zverejnením informácií o plánovaných stavebných prácach prostredníctvom jednotného informačného miesta.

(29)Diskrečná právomoc, ktorú si členské štáty ponechávajú pri prideľovaní funkcií jednotných informačných miest viac ako jednému príslušnému orgánu, by nemala mať vplyv na schopnosť týchto miest účinne vykonávať tieto funkcie. Ak je v členskom štáte zriadené viac ako jedno jednotné informačné miesto, jednotné národné digitálne kontaktné miesto pozostávajúce zo spoločného používateľského rozhrania by malo zabezpečiť bezproblémový prístup ku všetkým jednotným informačným miestam elektronickými prostriedkami. Jednotné informačné miesto by malo byť plne digitalizované a malo by poskytovať jednoduchý prístup k príslušným digitálnym nástrojom. Umožní tým prevádzkovateľom sietí a subjektom verejného sektora vykonávať svoje práva a dodržiavať povinnosti stanovené v tomto nariadení. To zahŕňa rýchly prístup k minimálnym informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných stavebných prácach, elektronické administratívne postupy na udeľovanie povolení a práv vstupu a príslušné podmienky a postupy. V rámci týchto minimálnych informácií by jednotné informačné miesto malo poskytovať prístup ku georeferenčným informáciám o umiestnení existujúcej fyzickej infraštruktúry a plánovaných stavebných prác. v záujme uľahčenia tohto postupu by členské štáty mali poskytnúť automatizované digitálne nástroje na predkladanie georeferenčných informácií a nástroje na konverziu do podporovaných dátových formátov. Tie by sa mohli sprístupniť prevádzkovateľom sietí a subjektom verejného sektora zodpovedným za poskytovanie týchto informácií prostredníctvom jednotného informačného miesta. Ak sú georeferenčné údaje o polohe dostupné aj prostredníctvom iných digitálnych nástrojov, ako je geoportál Inspire podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 38 , jednotné informačné miesto by mohlo poskytovať užívateľsky ústretový prístup k týmto informáciám.

(30)Aby sa zabezpečila proporcionalita a bezpečnosť, požiadavka poskytovať informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre prostredníctvom jednotného informačného miesta sa nemusí uplatňovať z rovnakých dôvodov, ako sú tie, ktorými sa odôvodňuje zamietnutie žiadosti o prístup. Okrem toho by poskytovanie informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre prostredníctvom jednotného informačného miesta mohlo vo veľmi špecifických prípadoch byť pre prevádzkovateľov sietí a subjekty verejného sektora zaťažujúce alebo neprimerané. Mohlo by to nastať napríklad vtedy, keď mapovanie príslušného majetku ešte nie je k dispozícii a bolo by veľmi nákladné, alebo keď sa očakáva, že požiadavky na prístup budú v určitých oblastiach členského štátu alebo v súvislosti s určitou špecifickou fyzickou infraštruktúrou veľmi nízke. Ak sa na základe podrobnej analýzy nákladov a prínosov zdá, že poskytovanie informácií je neprimerané, prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora by nemali byť povinní takéto informácie poskytovať. Členské štáty by mali vykonať takúto podrobnú analýzu nákladov a prínosov na základe konzultácie so zainteresovanými stranami o dopyte po prístupe k existujúcej fyzickej infraštruktúre a analýza by sa mala pravidelne aktualizovať. Konzultačný postup a jeho výsledok by sa mali zverejniť a konkrétna fyzická infraštruktúra, ktorá má byť oslobodená od tejto povinnosti, by sa mala oznámiť Komisii.

(31)Príslušné orgány vykonávajúce funkcie jednotného informačného miesta, národné regulačné orgány plniace si svoje úlohy v zmysle smernice (EÚ) 2018/1972 alebo iné príslušné orgány, ako sú vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány zodpovedné za kataster nehnuteľností alebo vykonávanie smernice 2007/2/ES (Inspire), by mali v prípade potreby navzájom spolupracovať v záujme zabezpečenia jednotnosti. Účelom takejto spolupráce by malo byť minimalizovanie úsilia pri plnení povinností transparentnosti prevádzkovateľov sietí a subjektov verejného sektora, vrátane podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na trhu (tzv. operátori s významným vplyvom na trhu), ktoré spočívajú v sprístupnení informácií o ich fyzickej infraštruktúre. Ak sa vyžaduje odlišný súbor údajov o fyzickej infraštruktúre operátora s významným vplyvom na trhu, výsledkom takejto spolupráce by malo byť vytvorenie užitočných prepojení a synergií medzi databázou týkajúcou sa podniku s významným vplyvom na trhu a jednotným informačným miestom, ako aj primerané spoločné postupy zberu a poskytovania údajov s cieľom dosiahnuť ľahko porovnateľné výsledky. Cieľom spolupráce by zároveň malo byť uľahčenie prístupu k informáciám o fyzickej infraštruktúre so zreteľom na vnútroštátne podmienky. Ak sa regulačné povinnosti upravia alebo zrušia, dotknuté strany by mali mať možnosť dohodnúť sa na najlepších riešeniach s cieľom prispôsobiť zber a poskytovanie údajov o fyzickej infraštruktúre novým regulačným požiadavkám.

(32)Povinnosť transparentnosti, pokiaľ ide o koordináciu stavebných prác, sa nemusí uplatňovať na stavebné práce z dôvodu národnej bezpečnosti alebo v núdzovej situácii. Môže to nastať v prípade stavebných prác vykonaných vtedy, ak existuje riziko ohrozenia verejnosti v dôsledku procesov degradácie stavebnoinžinierskych prác a ich súvisiacich zariadení, ktoré sú spôsobené ničivými prírodnými a ľudskými faktormi, keď je potrebné zabezpečiť ich bezpečnosť alebo demoláciu. Členské štáty by v záujme transparentnosti mali Komisii oznámiť druhy stavebných prác, na ktoré sa vzťahujú tieto okolnosti, a zverejniť ich prostredníctvom jednotného informačného miesta.

(33)S cieľom zabezpečiť výrazné úspory a minimalizovať nepríjemnosti v oblasti dotknutej zavádzaním nových elektronických komunikačných sietí by sa mali zakázať regulačné obmedzenia, ktoré spravidla bránia rokovaniam medzi prevádzkovateľmi sietí v súvislosti s dohodami o koordinácii stavebných prác na zavedenie vysokokapacitných sietí. Ak stavebné práce nie sú financované z verejných prostriedkov, toto nariadenie by nemalo mať vplyv na možnosť prevádzkovateľov sietí uzatvárať dohody o koordinácii stavebných prác v súlade s ich vlastnými investičnými a obchodnými plánmi a uprednostňovaným harmonogramom.

(34)Členské štáty by mali maximalizovať výsledky stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov, a to využitím pozitívnych vonkajších účinkov týchto prác v jednotlivých odvetviach a zabezpečením rovnakých príležitostí na spoločné využívanie dostupnej a plánovanej fyzickej infraštruktúry so zreteľom na zavádzanie vysokokapacitných sietí. Nemal by sa negatívne ovplyvniť hlavný účel stavebných prác financovaných z verejných prostriedkov. Prevádzkovateľ siete, ktorý priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom subdodávateľa) vykonáva dotknuté stavebné práce, by však mal za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vyhovieť včasným a odôvodneným požiadavkám na koordináciu zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí. Žiadajúci prevádzkovateľ by mal napríklad pokryť všetky dodatočné náklady vrátane nákladov spojených s omeškaním a mal by minimalizovať zmeny pôvodných plánov. Týmito ustanoveniami by nemalo byť dotknuté právo členských štátov na rezervovanie kapacity pre elektronické komunikačné siete, dokonca aj keď konkrétne žiadosti neexistujú. Členským štátom sa tým umožní vyhovieť budúcemu dopytu po fyzických infraštruktúrach, aby sa maximalizovala hodnota stavebných prác, alebo prijať opatrenia, ktorými sa prevádzkovateľom iných druhov sietí, napríklad dopravných, plynárenských alebo elektrických sietí, udeľujú podobné práva na koordináciu stavebných prác.

(35)V niektorých prípadoch, najmä pokiaľ ide o zavádzania vo vidieckych, vzdialených alebo v riedko osídlených oblastiach, môže povinnosť koordinovať stavebné práce ohroziť finančnú životaschopnosť takýchto zavádzaní a odrádzať od investícií vynaložených za trhových podmienok. Za určitých okolností preto možno žiadosť podniku poskytujúceho verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávneného na ich poskytovanie o koordináciu stavebných prác považovať za neprimeranú. Malo by tak byť najmä vtedy, ak žiadajúci podnik poskytujúci verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie neuviedol svoj zámer zaviesť v danej oblasti vysokokapacitné siete (či už ako nové zavádzanie, modernizáciu alebo ako rozšírenie siete) a ak sa vykonala prognóza alebo výzva na vyjadrenie zámeru zaviesť vysokokapacitné siete vo vymedzených oblastiach [v zmysle článku 22 smernice (EÚ) 2018/1972], alebo verejná konzultácia podľa pravidiel štátnej pomoci Únie. Ak sa uskutočnilo viacero takýchto prognóz, výziev a/alebo verejných konzultácií, zohľadniť by sa malo len nevyjadrenie zámeru pri poslednej príležitosti, ktorá sa vzťahuje na obdobie, počas ktorého sa podáva žiadosť o koordináciu stavebných prác. Aby sa zabezpečila možnosť prístupu k zavedenej infraštruktúre v budúcnosti, podnik poskytujúci verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie, ktorý vykonáva stavebné práce, by mal zaručiť, že zavedie fyzickú infraštruktúru s dostatočnou kapacitou so zreteľom na usmernenia, ktoré poskytla Komisia. Nie sú tým dotknuté pravidlá a podmienky spojené s prideľovaním verejných finančných prostriedkov a uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci.

(36)S cieľom zabezpečiť jednotnosť prístupov by Komisia mohla v úzkej spolupráci s Orgánom európskych regulátorov (BEREC) poskytovať usmernenia k uplatňovaniu ustanovení o koordinácii stavebných prác, a to aj vrátane, okrem iného, rozdelenia nákladov. Pri vypracovaní usmernení by sa mali náležite zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a vnútroštátnych orgánov na riešenie sporov.

(37)Účinná koordinácia môže prispieť k znižovaniu nákladov a omeškaní, ako aj narušení pri zavádzaní, ktoré môžu byť spôsobené problémami na mieste. Jedným z príkladov, pre ktoré môže byť koordinácia stavebných prác jednoznačným prínosom, sú medziodvetvové projekty na zavádzanie koridorov 5G pozdĺž dopravných trás, ako sú cesty, železnice a vnútrozemské vodné cesty. Tieto projekty si zároveň môžu vyžadovať koordináciu projektovania alebo spoločné projektovanie založené na včasnej spolupráci medzi účastníkmi projektu. Dotknuté strany sa môžu v rámci spoločného projektovania vopred dohodnúť na spôsoboch zavádzania fyzickej infraštruktúry a na technológiách a vybavení, ktoré sa má použiť, a to ešte pred začiatkom koordinácie stavebných prác. Preto by sa mala žiadosť o koordináciu stavebných prác podať čo najskôr.

(38)Na zavádzanie prvkov elektronických komunikačných sietí alebo pridružených prostriedkov môže byť potrebných niekoľko rôznych povolení s cieľom chrániť všeobecné vnútroštátne záujmy a všeobecné záujmy Únie. Patria medzi ne povolenia v oblasti hĺbenia, výstavby, územného plánovania či životného prostredia a iné povolenia, ako aj práva vstupu. Počet povolení a práv vstupu potrebných na zavedenie rôznych druhov elektronických komunikačných sietí alebo pridružených prostriedkov a miestny charakter zavádzania si môžu vyžadovať uplatnenie rôznych postupov a podmienok, ktoré môžu spôsobiť problémy pri zavádzaní siete. Na uľahčenie zavádzania by sa preto mali zjednodušiť všetky pravidlá týkajúce sa podmienok a postupov uplatniteľných na udeľovanie povolení a práv vstupu, pričom by mali byť jednotné na vnútroštátnej úrovni. Všetky informácie o postupoch a všeobecných podmienkach uplatniteľných na udeľovanie povolení pre stavebné práce a práv vstupu by mali byť dostupné prostredníctvom jednotných informačných miest s tým, že sa zachovajú práva každého príslušného orgánu zapojiť sa a zachovať si rozhodovacie právomoci v súlade so zásadou subsidiarity. Mohla by sa tým znížiť zložitosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť pre všetkých prevádzkovateľov, a najmä pre nových účastníkov vstupujúcich na trh a menších prevádzkovateľov, ktorí nie sú v tejto oblasti aktívni. Prevádzkovatelia by okrem toho mali mať právo predložiť prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte žiadosť o povolenie a o práva vstupu. Tieto podniky by zároveň mali mať možnosť získať informácie v elektronickom formáte o stave svojej žiadosti a o tom, či im bola schválená alebo zamietnutá.

(39)Postupy udeľovania povolenia by nemali predstavovať prekážky pre investovanie ani poškodzovať vnútorný trh. Členské štáty by mali preto zabezpečiť, aby sa rozhodnutie o udelení alebo neudelení povolenia na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov sprístupnilo do štyroch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti o povolenie. Nie sú tým dotknuté iné konkrétne lehoty ani povinnosti stanovené v súvislosti s riadnym vykonávaním daného postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie. Príslušné orgány by nemali obmedzovať zavádzanie vysokokapacitných sietí ani pridružených prostriedkov, nemali by v ňom brániť, ani znižovať jeho hospodársku príťažlivosť. Konkrétne by podľa možnosti nemali brániť súbežným postupom udeľovania povolení a práv vstupu, ani od prevádzkovateľov vyžadovať získanie jedného druhu povolenia pred tým, ako budú môcť požiadať o iné druhy povolení. Príslušné orgány by mali odôvodniť každé odmietnutie udeliť povolenia alebo práva vstupu v ich právomoci na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných podmienok.

(40)Aby sa predišlo zbytočným omeškaniam, príslušné orgány musia stanoviť úplnosť žiadosti o povolenie do 15 dní od jej prijatia. Žiadosti o povolenie by sa mali považovať za úplné, pokiaľ príslušný orgán v tejto lehote nevyzval žiadateľa, aby predložil akékoľvek chýbajúce informácie. Z dôvodu rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by príslušné orgány nemali považovať žiadosti o povolenie na stavebné práce za prípustné, ak do troch mesiacov pred prvým podaním žiadosti neboli príslušným orgánom v rámci jednotného informačného miesta sprístupnené minimálne informácie, ktoré sa vyžadujú podľa tohto nariadenia. Ak sú na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí potrebné okrem povolení aj práva vstupu, príslušné orgány by mali, odchylne od článku 43 smernice (EÚ) 2018/1972, udeliť takéto práva do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Iné práva vstupu, ktoré nie sú potrebné v súvislosti s povoleniami na stavebné práce, by sa mali naďalej udeľovať do šiestich mesiacov v súlade s článkom 43 smernice (EÚ) 2018/1972. Prevádzkovatelia, ktorí utrpeli škodu v dôsledku nedodržania lehôt uplatniteľných na udelenie povolení alebo práv vstupu zo strany príslušného orgánu, by mali mať právo na náhradu.

(41)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 7 tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 39 . Výnimky z požiadavky na povolenia stanovené na úrovni Únie prostredníctvom vykonávacieho aktu by sa mohli za určitých stanovených podmienok uplatniť na rôzne kategórie infraštruktúry (napr. stožiare, antény, stĺpy a podzemné káble), pre ktoré sa môžu najprv vyžadovať stavebné povolenia, povolenia v oblasti hĺbenia alebo iné druhy povolení. Mohli by sa uplatniť aj na technickú modernizáciu existujúcich údržbárskych prác alebo inštalácií, stavebné práce malého rozsahu, ako sú výkopy, a obnovy povolení.

(42)S cieľom zabezpečiť, aby sa tieto postupy udeľovania povolení a práv vstupu vykonali v primeraných lehotách, ako vyplýva z určitých iniciatív na vnútroštátnej úrovni zameraných na modernizáciu a dobrú administratívnu prax, je potrebné stanoviť zásady administratívneho zjednodušenia. To by malo okrem iného zahŕňať obmedzenie povinnosti predchádzajúceho udelenia povolenia na prípady, v ktorých je to nevyhnutné, a stanovenie zásady tichého súhlasu príslušným orgánom po uplynutí určitej lehoty. Na kategórie zavádzania oslobodené od povolení podľa práva Únie by sa okrem toho už nemali vzťahovať povolenia v zmysle vnútroštátneho práva.

(43)Na uľahčenie zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí by sa všetky poplatky spojené s povolením, okrem práva vstupu, mali obmedziť na administratívne náklady spojené so spracovaním žiadosti o povolenie podľa zásad zakotvených v článku 16 smernice (EÚ) 2018/1972. V prípade práv vstupu sa uplatňujú ustanovenia stanovené v článkoch 42 a 43 smernice (EÚ) 2018/1972.

(44)Dosiahnutie cieľov stanovených v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481 si vyžaduje, aby všetci koncoví používatelia na pevných miestach boli do roku 2030 pokrytí gigabitovou sieťou až po koncový bod siete a aby všetky obývané oblasti boli pokryté bezdrôtovými vysokorýchlostnými sieťami novej generácie s výkonnosťou zodpovedajúcou aspoň 5G, a to v súlade so zásadou technologickej neutrality. Poskytovanie gigabitových sietí až ku koncovým používateľom by sa malo uľahčiť, a to najmä prostredníctvom optickej fyzickej infraštruktúry v budove. Uloženie malých káblovodov počas výstavby budov predstavuje len obmedzené prírastkové náklady, zatiaľ čo vybavenie budov gigabitovou infraštruktúrou môže predstavovať značnú časť nákladov na zavádzanie gigabitovej siete. Preto by sa mali všetky nové budovy alebo budovy podliehajúce významnej obnove vybaviť fyzickou infraštruktúrou a optickým vedením v budove, ktoré umožnia napojenie koncových používateľov na gigabitové rýchlosti. Nové viacbytové domy a viacbytové domy podliehajúce významnej obnove by sa zároveň mali vybaviť prístupovým bodom, ku ktorému má prístup jeden alebo viacero podnikov poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnených na ich poskytovanie. Okrem toho by investori výstavby mali zabezpečiť, že z každého bytu povedú prázdne káblovody k prístupovému bodu, ktorý sa nachádza vo viacbytovom dome alebo mimo neho. Významná obnova existujúcich budov na mieste koncového používateľa v záujme zvýšenia energetickej hospodárnosti (v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 40 ) poskytuje príležitosť na súbežné vybavenie týchto budov optickou fyzickou infraštruktúrou v budove, optickým vedením v budove a v prípade viacbytových domov aj prístupovým bodom.

(45)Perspektíva vybavenia budovy optickou fyzickou infraštruktúrou v budove, prístupovým bodom alebo optickým vedením v budove sa môže považovať za neprimeranú z hľadiska nákladov, najmä v prípade nových samostatných domov alebo domov podliehajúcich významnej obnove. Môže sa to zakladať na objektívnych dôvodoch, ako sú na mieru šité odhady nákladov, hospodárske dôvody spojené s miestom alebo ochrana mestského kultúrneho dedičstva či environmentálne dôvody (napríklad v prípade osobitných kategórií pamiatok).

(46)Perspektívni kupci alebo nájomcovia by mali mať možnosť identifikovať budovy, ktoré sú vybavené optickou fyzickou infraštruktúrou v budove, prístupovým bodom a optickým vedením v budove a ktoré majú preto značný potenciál z hľadiska úspory nákladov. Zároveň by sa mala podporovať aj pripravenosť budov na optické pripojenie. Členské štáty by preto mali v súlade s týmto nariadením vypracovať povinnú značku „optická pripojiteľnosť“ pre budovy vybavené takouto infraštruktúrou, prístupovým bodom a optickým vedením v budove.

(47)Podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnené na ich poskytovanie, ktoré v konkrétnej oblasti zavádzajú gigabitové siete, by mohli dosiahnuť značné úspory z rozsahu, pokiaľ ukončia svoju sieť v prístupovom bode budovy využitím existujúcej fyzickej infraštruktúry a uvedením dotknutej oblasti do pôvodného stavu. Malo by to byť možné bez ohľadu na to, či účastník vyjadril v tom čase výslovný záujem o túto službu, a za predpokladu, že vplyv na súkromný majetok je minimalizovaný. Ak už je sieť ukončená v prístupovom bode, napojenie ďalšieho zákazníka je možné za podstatne nižšie náklady, najmä pomocou prístupu k optickému vertikálnemu segmentu v budove, pokiaľ už existuje. Tento cieľ sa takisto splní, keď sa v samotnej budove už nachádza gigabitová sieť, pokiaľ prístup k tejto sieti má za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí, ktorý má v budove aktívneho účastníka. To by mohlo nastať hlavne v členských štátoch, ktoré prijali opatrenia na základe článku 44 smernice (EÚ) 2018/1972.

(48)Aby sa prispelo k zabezpečeniu dostupnosti gigabitových sietí pre koncových používateľov, nové budovy a významne obnovené budovy by sa mali vybaviť optickou fyzickou infraštruktúrou v budove, optickým vedením v budove a v prípade viacbytových domov aj prístupovým bodom. Členské štáty by mali mať pri plnení tohto cieľa istú pružnosť. Účelom nariadenia preto nie je harmonizovať pravidlá týkajúce sa súvisiacich nákladov vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú náhrady nákladov na vybavenie budov optickou fyzickou infraštruktúrou v budove, optickým vedením v budove a prístupovým bodom.

(49)V súlade so zásadou subsidiarity a s prihliadnutím na vnútroštátne okolnosti by členské štáty mali prijať normy alebo technické špecifikácie, ktoré sú potrebné na účely vybavenia nových budov alebo významne obnovených budov optickou fyzickou infraštruktúrou v budove a optickým vedením v budove; a vybavenia nových alebo významne obnovených viacbytových domov prístupovým bodom. V týchto normách alebo technických špecifikáciách by sa mali stanovovať aspoň: špecifikácie prístupového bodu v budove, špecifikácie optického rozhrania, špecifikácie káblov, špecifikácie zásuvky, špecifikácie rúr alebo mikrokáblovodov, technické špecifikácie potrebné na zabránenie rušeniu elektrickou kabelážou a minimálny polomer ohybu. Členské štáty by mali vydanie stavebných povolení podmieniť zabezpečením súladu príslušného projektu novej budovy alebo významnej obnovy, ktorý si vyžaduje stavebné povolenie, s normami alebo technickými špecifikáciami na základe certifikovaného skúšobného protokolu. Členské štáty by mali zároveň zriadiť systémy certifikácie na účely preukazovania súladu s normami alebo technickými špecifikáciami, ako aj v záujme uchádzania sa o získanie značky „optická pripojiteľnosť“. Aby sa navyše predišlo zvýšeniu byrokracie súvisiacej so systémom certifikácie podľa tohto nariadenia, členské štáty by mali zohľadniť procedurálne požiadavky uplatnené na systémy certifikácie v zmysle smernice 2010/31/EÚ a zároveň by mali zvážiť možnosť súbežného spustenia obidvoch postupov žiadostí.

(50)Vzhľadom na sociálne prínosy vyplývajúce z digitálnej inklúzie a s prihliadnutím na hospodársky vplyv zavádzania vysokokapacitných sietí v miestach, kde neexistuje pasívna ani aktívna optická infraštruktúra a zavedená do priestorov koncových používateľov ani alternatívy poskytovania vysokokapacitných sietí účastníkovi, každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí by mal mať právo ukončiť svoju sieť v súkromných priestoroch na vlastné náklady pod podmienkou minimalizácie vplyvu na súkromný majetok, napríklad ak je to možné, využitím existujúcej fyzickej infraštruktúry dostupnej v budove alebo zabezpečením úplnej obnovy dotknutých oblastí.

(51)Žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre v budove by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, zatiaľ čo žiadosť o prístup k optickému vedeniu bude patriť do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2018/1972. Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove by sa mohol odmietnuť, ak sa prístup k optickému vedeniu v budove poskytuje za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, a to aj vrátane ceny.

(52)Aby sa zabezpečila jednotnosť prístupov, Komisia by v úzkej spolupráci s orgánom BEREC mohla poskytovať usmernenia k uplatňovaniu ustanovení o prístupe k fyzickej infraštruktúre v budove, okrem iného vrátane príslušných podmienok. Pri vypracovaní usmernení by sa mali náležite zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a vnútroštátnych orgánov na riešenie sporov.

(53)Na podporu modernizácie a pružnosti administratívnych postupov a zníženie nákladov a času vynaložených na postupy zavádzania vysokokapacitných sietí by sa služby jednotných informačných miest mali vykonávať v plnom rozsahu cez internet. Jednotné informačné miesta by na tento účel mali poskytovať jednoduchý prístup k digitálnym nástrojom, ako sú webové portály, digitálne platformy a digitálne aplikácie. Nástroje by mali poskytovať efektívny prístup k minimálnym informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných stavebných prácach, ako aj možnosť požiadať o informácie. Takéto digitálne nástroje by mali zároveň poskytovať prístup k elektronickým administratívnym postupom udeľovania povolení a práv vstupu, ako aj súvisiace informácie o uplatniteľných podmienkach a postupoch. Ak je v členskom štáte zriadené viac ako jedno jednotné informačné miesto, všetky jednotné informačné miesta by mali byť jednoducho a plynulo dostupné, a to elektronicky prostredníctvom jednotného národného digitálneho kontaktného miesta. Toto kontaktné miesto by malo disponovať spoločným používateľským rozhraním zabezpečujúcim prístup k internetovým jednotným informačným miestam. Jednotné národné digitálne kontaktné miesto by malo uľahčovať interakciu medzi prevádzkovateľmi a príslušnými orgánmi, ktoré vykonávajú funkcie jednotných informačných miest.

(54)Členským štátom by sa malo umožniť využívať a prípadne zlepšovať digitálne nástroje, ako sú webové portály, digitálne platformy a digitálne aplikácie, ktoré už môžu byť dostupné na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, na poskytovanie funkcií jednotného informačného miesta za predpokladu, že spĺňajú povinnosti stanovené v tomto nariadení. Zahŕňa to prístup prostredníctvom jednotného národného digitálneho kontaktného miesta a dostupnosť všetkých funkcií stanovených v tomto nariadení. Na dodržiavanie zásad minimalizácie a presnosti údajov v zmysle „jedenkrát a dosť“ by sa členským štátom malo umožniť podľa potreby prepojiť viacero digitálnych platforiem alebo aplikácií na podporu jednotných informačných miest. Digitálne platformy alebo aplikácie podporujúce jednotné informačné miesta týkajúce sa existujúcej fyzickej infraštruktúry by sa mohli napríklad vzájomne prepojiť alebo úplne alebo čiastočne integrovať s tými, ktoré sa týkajú plánovaných stavebných prác a udeľovania povolení.

(55)Aby sa zabezpečila efektívnosť jednotných informačných miest stanovených v tomto nariadení, členské štáty by mali zabezpečiť zodpovedajúce prostriedky, ako aj jednoducho dostupné príslušné informácie týkajúce sa konkrétnej zemepisnej oblasti. Tieto informácie by sa mali uvádzať tak podrobne, aby sa maximalizovala efektívnosť z hľadiska pridelených úloh, a to aj na miestnom katastri nehnuteľností. V tomto ohľade by členské štáty mohli zvážiť možné synergie a úspory z rozsahu s jednotným kontaktným miestom v zmysle článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES 41 a s inými plánovanými alebo existujúcimi riešeniami elektronickej verejnej správy s cieľom vychádzať z existujúcich štruktúr a maximalizovať prínosy pre koncových používateľov. Podobne by mala byť s jednotnými informačnými miestami prepojená aj jednotná digitálna brána stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 42 .

(56)Náklady na zriadenie jednotného národného digitálneho kontaktného miesta, jednotných informačných miest a digitálnych nástrojov, ktoré sú potrebné na dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia, by mohli byť úplne alebo čiastočne oprávnené na finančnú podporu z fondov Únie, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja a jeho špecifický cieľ: konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnych IKT 43 ; program Digitálna Európa 44 a jeho špecifický cieľ: zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita, ako aj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti 45 a jeho pilier digitálna transformácia a pilier inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými malými a strednými podnikmi; a to za predpokladu, že uvedené náklady sú v súlade s ich cieľmi a kritériami oprávnenosti.

(57)V prípade rozporu počas obchodného rokovania o technických a obchodných podmienkach v súvislosti s prístupom k fyzickej infraštruktúre alebo koordináciou stavebných prác by každá strana mala mať možnosť požiadať vnútroštátny orgán na riešenie sporov, aby stranám uložil riešenie, aby sa zamedzilo neodôvodnenému odmietnutiu vyhovieť žiadosti alebo uloženiu neprimeraných podmienok. Orgán na riešenie sporov by mal pri určovaní cien za udelenie prístupu ku koordinovaným stavebným prácam alebo pri rozdelení nákladov na ne zabezpečiť, aby poskytovateľ prístupu a prevádzkovatelia sietí plánujúci stavebné práce mali spravodlivú príležitosť na náhradu svojich nákladov na poskytovanie prístupu k svojej fyzickej infraštruktúre alebo koordináciu svojich plánovaných stavebných prác. Mali by sa pri tom zohľadniť príslušné usmernenia Komisie, všetky špecifické vnútroštátne podmienky, všetky zavedené tarifné štruktúry a každé predchádzajúce uloženie opravných prostriedkov národnými regulačnými orgánmi. Orgán na riešenie sporov by mal zároveň zohľadniť vplyv požadovaného vstupu alebo koordinácie stavebných prác na podnikateľský plán poskytovateľa prístupu alebo prevádzkovateľov sietí plánujúcich stavebné práce vrátane investícií, ktoré vynaložili alebo plánujú vynaložiť, najmä investícií do fyzickej infraštruktúry, na ktorú sa žiadosť vzťahuje.

(58)Aby sa predišlo omeškaniam pri zavádzaní siete, vnútroštátny orgán na riešenie sporov by mal spor vyriešiť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do štyroch mesiacov od prijatia žiadosti o riešenie sporu v prípade sporov o prístupe k existujúcej fyzickej infraštruktúre a do jedného mesiaca, pokiaľ sa spor týka transparentnosti v súvislosti s fyzickou infraštruktúrou, koordinácie plánovaných stavebných prác a transparentnosti týkajúcej sa plánovaných stavebných prác. Medzi výnimočné okolnosti odôvodňujúce omeškanie pri riešení sporu by mohli patriť skutočnosti mimo kontroly orgánov na riešenie sporov, ako sú nedostatočné informácie alebo dokumentácia, ktoré sú potrebné na prijatie rozhodnutia, a to vrátane stanovísk príslušných orgánov, s ktorými treba konzultovať, alebo vysoká úroveň zložitosti spisu.

(59)Ak vzniknú spory týkajúce sa prístupu k fyzickej infraštruktúre, plánovaných stavebných prác alebo informácií o nich na účely zavádzania vysokokapacitných sietí, orgán na riešenie sporov by mal mať právomoc tieto spory vyriešiť vydaním záväzného rozhodnutia. Rozhodnutiami takéhoto orgánu by v žiadnom prípade nemala byť dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu alebo uplatniť predchádzajúci alebo súbežný zmierovací mechanizmus na formálne riešenie sporu, ktorý by mohol mať formu mediácie alebo ďalšieho kola výmen.

(60)V súlade so zásadou subsidiarity by týmto nariadením nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prideliť regulačné úlohy orgánom, ktoré sa najlepšie hodia na ich plnenie, v súlade s vnútroštátnym ústavným systémom prideľovania kompetencií a právomocí a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Na zníženie administratívnej záťaže by členské štáty mali mať možnosť vymenovať existujúci orgán alebo zachovať príslušné orgány, ktoré sa už vymenovali v zmysle smernice 2014/61/EÚ. Informácie o úlohách pridelených príslušnému orgánu alebo orgánom by sa mali uverejniť prostredníctvom jednotného informačného miesta a oznámiť Komisii, pokiaľ sa tak neurobilo v zmysle smernice 2014/61/EÚ. Diskrečná právomoc, ktorú si členské štáty ponechávajú na pridelenie funkcií jednotného informačného miesta viac ako jednému príslušnému orgánu, by nemala mať vplyv na schopnosť týchto miest účinne vykonávať tieto funkcie.

(61)Určený vnútroštátny orgán na riešenie sporov a príslušný orgán vykonávajúci funkcie jednotného informačného miesta by mali zabezpečovať nestrannosť, nezávislosť a štrukturálne oddelenie voči zúčastneným stranám, pričom by mali vykonávať svoje právomoci nestranne, transparentne a včas; a mali by mať primerané právomoci a prostriedky.

(62)Členské štáty by mali stanoviť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v prípade nedodržiavania tohto nariadenia alebo záväzného rozhodnutia prijatého príslušnými orgánmi, a to aj v takých prípadoch, keď prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti poskytuje zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie prostredníctvom jednotného informačného miesta.

(63)Keďže ciele tohto nariadenia zamerané na uľahčenie zavádzania fyzických infraštruktúr vhodných pre vysokokapacitné siete v celej Únii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu pretrvávajúcich rozdielnych prístupov, ako aj pomalej a neefektívnej transpozície smernice 2014/61/EÚ, avšak z dôvodu rozsahu zavádzaní siete a požadovaných investícií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(64)Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, pričom cieľom tohto nariadenia je najmä zabezpečiť úplné rešpektovanie práva na súkromný život a ochranu obchodného tajomstva, slobody podnikania, práva vlastniť majetok a práva na účinný prostriedok nápravy. Toto nariadenie sa má uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(65)Toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú všetkých predmetných oblastí, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/61/EÚ, ktorá by sa preto mala zrušiť.

(66)Cieľom obdobia šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti do začiatku uplatňovania je poskytnúť členským štátom dostatočný čas na zabezpečenie toho, aby ich vnútroštátne právne predpisy neobsahovali žiadne prekážky pre jednotné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia. Toto obdobie šiestich mesiacov nemá vplyv na osobitné pravidlá o oneskorenom uplatňovaní osobitných ustanovení, ktoré sú uvedené v tomto nariadení. Členské štáty majú do začiatku uplatňovania tohto nariadenia zrušiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa s ním prekrývajú alebo mu odporujú. Pokiaľ ide o prijímanie nových právnych predpisov počas tohto obdobia, z článku 4 ods. 3 ZEÚ vyplýva členským štátom povinnosť lojálnej spolupráce, aby neprijímali opatrenia, ktoré by boli v rozpore s perspektívnymi právnymi pravidlami Únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a stimulovať rozširovanie vysokokapacitných sietí podporou spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry a umožnením efektívnejšieho zavádzania novej fyzickej infraštruktúry, aby sa takéto siete mohli rýchlejšie rozšíriť pri vynaložení nižších nákladov.

2. Ak je niektoré ustanovenie tohto nariadenia v rozpore s ustanoveniami smernice (EÚ) 2018/1972 alebo smernice 2002/77/ES, príslušné ustanovenia uvedených smerníc majú prednosť.

3. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom Únie, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia, ako sú ustanovenia uvedené v tomto nariadení, ak slúžia na podporu spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry alebo umožňujú efektívnejšie zavádzanie novej fyzickej infraštruktúry.

4. Odchylne od odseku 3 členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve nezachovávajú ani doň nezavádzajú ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení uvedených v článku 3 ods. 3 a 6, článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 2 a 4, článku 6 ods. 2 a v článku 8 ods. 7 a 8.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici (EÚ) 2018/1972.

Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

1.„prevádzkovateľ siete“ je:

a)prevádzkovateľ, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 29 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)podnik, ktorý poskytuje fyzickú infraštruktúru určenú na poskytovanie:

i) služieb výroby, prepravy alebo distribúcie:

–    plynu,

–    elektriny vrátane verejného osvetlenia,

–    vykurovania,

–    vody, ako aj zneškodňovania odpadových vôd a splaškov a kanalizačných systémov;

ii) dopravných služieb vrátane železníc, ciest, prístavov a letísk;

2.„fyzická infraštruktúra“ je:

a)akýkoľvek prvok siete, ktorý má slúžiť na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom, ako sú rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, inštalácie antén, veže a stĺpy, ako aj budovy alebo vstupy do budov, a každé ďalšie aktívum vrátane pouličného zariadenia, ako sú stožiare verejného osvetlenia, dopravné značky, semafory, pútače, autobusové a električkové zastávky a stanice metra;

b)ak nie sú súčasťou siete a sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektov verejného sektora: budovy alebo vstupy do budov, a každé ďalšie aktívum vrátane pouličného zariadenia, ako sú stožiare verejného osvetlenia, dopravné značky, semafory, pútače, autobusové a električkové zastávky a stanice metra;

Káble vrátane nenasvieteného vlákna, ako aj prvky sietí, ktoré sa používajú na zásobovanie vodou určenou na ľudskú spotrebu v zmysle článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 46 , nie sú fyzickou infraštruktúrou v zmysle tohto nariadenia;

3. „stavebné práce“ je každý výsledok výstavby alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám osebe stačí na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu, a ktorý zahŕňa jeden alebo niekoľko prvkov fyzickej infraštruktúry;

4. „subjekt verejného sektora“ je štátny, regionálny alebo miestny orgán, verejnoprávny subjekt alebo združenie tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo verejnoprávnymi subjektmi;

5. „verejnoprávne subjekty“ sú subjekty, ktoré majú všetky z týchto vlastností:

a)sú zriadené na osobitný účel plniť potreby všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani obchodný charakter;

b)majú právnu subjektivitu;

c)sú úplne alebo z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi subjektmi alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií, alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, ktorej nadpolovičnú väčšinu členov vymenúvajú štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne subjekty;

6. „fyzická infraštruktúra v budove“ je fyzická infraštruktúra alebo inštalácie na mieste koncového používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve určené na zavedenie káblových a/alebo bezdrôtových prístupových sietí, ak sú takéto prístupové siete schopné poskytovať elektronické komunikačné služby a spojiť prístupový bod v budove s koncovým bodom siete;

7. „optické vedenie v budove“ sú káble z optických vlákien na mieste koncového používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve určené na poskytovanie elektronických komunikačných služieb a spájajú prístupový bod v budove s koncovým bodom siete;

8. „ optická fyzická infraštruktúra v budove“ je fyzická infraštruktúra v budove určená na zavedenie prvkov optických vlákien;

9. „významná obnova“ je výstavba alebo stavebnoinžinierske práce na mieste koncového používateľa, ktoré zahŕňajú štrukturálne zmeny celej fyzickej infraštruktúry v budove alebo jej značnej časti a ktoré si vyžadujú stavebné povolenie;

10.    „povolenie“ je explicitné alebo implicitné rozhodnutie príslušného orgánu alebo súbor rozhodnutí jedného alebo viacerých príslušných orgánov, ktoré sa prijali súčasne alebo postupne a ktoré podnik potrebuje na realizáciu výstavby alebo stavebnoinžinierskych prác potrebných na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí;

11.    „prístupový bod“ je fyzický bod vnútri alebo mimo budovy, ku ktorému má prístup jeden alebo viacero podnikov poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnených na ich poskytovanie a prostredníctvom ktorého sa možno napojiť na optickú fyzickú infraštruktúru v budove.

Článok 3

Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

1. Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, alebo prevádzkovatelia sietí musia na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa vyhovieť všetkým odôvodneným žiadostiam o prístup k tejto fyzickej infraštruktúre za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane ceny na účely zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov. Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, vyhovejú všetkým odôvodneným žiadostiam o prístup aj za nediskriminačných podmienok. V týchto písomných žiadostiach sa spresnia prvky fyzickej infraštruktúry, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, vrátane konkrétneho časového rámca.

2. Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, zohľadnia pri určovaní cien za udelenie prístupu v rámci spravodlivých a primeraných podmienok tieto aspekty:

a)potrebu zabezpečiť, aby mal poskytovateľ prístupu spravodlivú príležitosť na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli pri poskytnutí prístupu k svojej fyzickej infraštruktúre, a to so zreteľom na konkrétne vnútroštátne podmienky a všetky zavedené tarifné štruktúry s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť na náhradu nákladov. V prípade elektronických komunikačných sietí sa zároveň zohľadnia všetky nápravné prostriedky, ktoré uložili národné regulačné orgány;

b)dosah požadovaného prístupu na podnikateľský plán poskytovateľa prístupu vrátane jeho investícií do fyzickej infraštruktúry, ku ktorej sa žiada prístup;

c)v konkrétnom prípade prístupu k fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov ekonomická životaschopnosť týchto investícií na základe ich rizikového profilu, akýkoľvek harmonogram návratnosti investícií, všetky vplyvy prístupu na hospodársku súťaž na nižšej úrovni trhu a následne na ceny a návratnosť investícií, všetky odpisy aktív siete v čase žiadosti o prístup, každý obchodný prípad podporujúci investície v čase ich vynaloženia, najmä investície do fyzických infraštruktúr využívaných na poskytovanie pripojiteľnosti a každá možnosť predtým poskytovaná uchádzačovi o prístup na účely spoločného investovania do zavádzania fyzickej infraštruktúry, najmä v zmysle článku 76 smernice (EÚ) 2018/1972, alebo spoločného zavádzania.

3. Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, môžu odmietnuť prístup k fyzickej infraštruktúre na základe jednej alebo viacerých z týchto podmienok:

a)nedostatočná technická vhodnosť fyzickej infraštruktúry, ku ktorej sa žiada o prístup, na zavedenie akýchkoľvek prvkov vysokokapacitných sietí podľa odseku 2;

b)nedostatočný priestor na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov uvedených v odseku 2, a to aj po zohľadnení budúcich potrieb poskytovateľa prístupu na priestor, ktoré dostatočne preukáže;

c)existencia hľadísk bezpečnosti a verejného zdravia;

d)obavy týkajúce sa integrity a bezpečnosti akejkoľvek siete, najmä kritickej vnútroštátnej infraštruktúry;

e)riziko závažného rušenia plánovaných elektronických komunikačných služieb poskytovaním iných služieb prostredníctvom tej istej fyzickej infraštruktúry alebo

f)dostupnosť udržateľných alternatívnych prostriedkov veľkoobchodného fyzického prístupu k elektronickým komunikačným sieťam poskytovaných tým istým prevádzkovateľom siete a vhodných na poskytovanie vysokokapacitných sietí za predpokladu, že sa tento prístup poskytuje za spravodlivých a primeraných podmienok.

Prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora, ktorý vlastní alebo kontroluje fyzickú infraštruktúru, v prípade odmietnutia poskytnúť prístup uchádzačovi o prístup písomne do jedného mesiaca odo dňa prijatia úplnej žiadosti o prístup oznámi konkrétne a podrobné dôvody tohto odmietnutia.

4. Členské štáty môžu zriadiť orgán na koordináciu žiadostí o prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorú vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora, poskytovanie právnej a technickej podpory prostredníctvom rokovania o podmienkach prístupu, ako aj na uľahčenie poskytovania informácií prostredníctvom jednotného informačného miesta uvedeného v článku 10.

5. Na fyzickú infraštruktúru, na ktorú sa už vzťahujú povinnosti prístupu uložené národnými regulačnými orgánmi v zmysle smernice (EÚ) 2018/1972 alebo vyplývajúce z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci Únie, sa nevzťahujú povinnosti stanovené v odsekoch 2, 3 a 4, pokiaľ platia uvedené povinnosti prístupu.

6. Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia alebo kontrolujú budovy alebo určité kategórie budov, nemusia odseky 1, 2 a 3 uplatňovať na tieto budovy alebo kategórie budov z dôvodov architektonického, historického, náboženského alebo prírodného významu, alebo z dôvodov verejnej bezpečnosti, verejného poriadku a ochrany zdravia. Členské štáty takéto budovy alebo kategórie budov na svojich územiach určia na základe náležite odôvodnených a primeraných dôvodov. Informácie o takýchto budovách alebo kategóriách budov sa zverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta a oznámia sa Komisii.

7. Prevádzkovatelia majú právo ponúkať prístup k svojej fyzickej infraštruktúre na účely zavádzania iných sietí, než sú elektronické komunikačné siete alebo pridružené prostriedky.

8. Týmto článkom nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka fyzickej infraštruktúry, ak prevádzkovateľ siete alebo subjekt verejného sektora nie je vlastníkom, ani vlastnícke právo akejkoľvek inej tretej strany, ako sú vlastníci pozemkov a vlastníci súkromného majetku.

9. Po konzultácii so zainteresovanými stranami, s vnútroštátnymi orgánmi na riešenie sporov a prípadne inými príslušnými orgánmi alebo agentúrami Únie v príslušných odvetviach môže Komisia v úzkej spolupráci s orgánom BEREC poskytovať usmernenia týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

Článok 4

Transparentnosť týkajúca sa fyzickej infraštruktúry

1. Na účely žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre v súlade s článkom 3 musí mať každý prevádzkovateľ na požiadanie právo na prístup prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte k týmto minimálnym informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre:

a)georeferenčná poloha a trasa;

b)typ a aktuálne využitie infraštruktúry;

c)kontaktné miesto.

Takéto minimálne informácie musia byť bezodkladne prístupné za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok a v každom prípade najneskôr 15 dní od podania žiadosti o informácie.

Každý prevádzkovateľ žiadajúci o prístup k informáciám v zmysle tohto článku uvedie oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

Prístup k minimálnym informáciám možno obmedziť len vtedy, ak je to potrebné v záujme bezpečnosti určitých budov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú subjekty verejného sektora, bezpečnosti sietí a ich integrity, národnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo bezpečnosti, alebo z dôvodu zachovania dôvernosti alebo pracovného a obchodného tajomstva.

2. Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora uverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte minimálne informácie uvedené v odseku 1, a to do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 12 MESIACOV]. Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora za rovnakých podmienok urýchlene sprístupnia každú aktualizáciu týchto informácií a všetky nové minimálne informácie uvedené v odseku 1.

3. Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora na základe osobitnej žiadosti prevádzkovateľa vyhovejú odôvodneným žiadostiam o prieskumy konkrétnych prvkov ich fyzickej infraštruktúry na mieste. V tejto žiadosti sa uvedú prvky fyzickej infraštruktúry, ktorých sa zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov týka. Prieskumy špecifikovaných prvkov fyzickej infraštruktúry na mieste sa povolia za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti, pričom podliehajú obmedzeniam stanoveným v odseku 1 štvrtom pododseku.

4. Odseky 1, 2 a 3 sa nemusia uplatňovať na kritickú vnútroštátnu infraštruktúru podľa vymedzenia vo vnútroštátnom práve.

Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú:

a)v prípade fyzickej infraštruktúry, ktorá nie je technicky vhodná na zavedenie vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov alebo

b)v osobitných prípadoch, ak by povinnosť poskytnúť informácie o určitej existujúcej fyzickej infraštruktúre v zmysle odseku 1 prvého pododseku bola neprimeraná, a to na základe podrobnej analýzy nákladov a prínosov, ktorú vykonali členské štáty, a po konzultácii so zainteresovanými stranami.

Všetky tieto výnimky sa zverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta a oznámia sa Komisii.

5. Prevádzkovatelia, ktorí získajú prístup k informáciám v zmysle tohto článku, prijmú primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí zachovanie dôvernosti a pracovného a obchodného tajomstva.

Článok 5

Koordinácia stavebných prác

1. Každý prevádzkovateľ siete má právo prerokovať s prevádzkovateľmi dohody o koordinácii stavebných prác, a to aj rozdelenie nákladov, na účely zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

2. Každý prevádzkovateľ siete, ktorý priamo alebo nepriamo vykonáva alebo plánuje vykonať stavebné práce plne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, vyhovie každej odôvodnenej písomnej žiadosti prevádzkovateľov o koordináciu týchto stavebných prác za transparentných a nediskriminačných podmienok na účely zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

Takýmto žiadostiam sa vyhovie, pokiaľ sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)prevádzkovateľovi siete, ktorý pôvodne plánoval stavebné práce, tým nevzniknú nenávratné dodatočné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z dodatočného omeškania, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť dohody o rozdelení nákladov medzi dotknutými stranami;

b)prevádzkovateľ siete pôvodne plánujúci stavebné práce má naďalej kontrolu nad koordináciou prác;

c)žiadosť o koordináciu sa podá čo najskôr a, ak je potrebné povolenie, aspoň dva mesiace pred predložením konečného projektu príslušným orgánom na účely udeľovania povolenia.

3. Žiadosť o koordináciu stavebných prác, ktorú podnik poskytujúci verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie predloží podniku poskytujúcemu verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnenému na ich poskytovanie sa môže považovať za neprimeranú, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)žiadosť sa týka oblasti, na ktorú sa vzťahuje jedna z týchto podmienok:

i)prognóza dosahu širokopásmových sietí vrátane vysokokapacitných sietí v zmysle článku 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

ii)výzva na vyjadrenie zámeru zaviesť vysokokapacitné siete v zmysle článku 22 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/1972;

iii)verejná konzultácia pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Únie;

b)žiadajúci podnik nevyjadril svoj zámer zaviesť vysokokapacitné siete v oblasti uvedenej v písmene a) v rámci žiadneho z najnovších postupov uvedených v danom písmene, ktoré sa vzťahujú na obdobie, počas ktorého sa podáva žiadosť o koordináciu.

Ak sa žiadosť o koordináciu považuje za neprimeranú na základe prvého odseku, podnik poskytujúci verejné elektronické komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie, ktorý zamietol koordináciu stavebných prác, zavedie fyzickú infraštruktúru s dostatočnou kapacitou v záujme uspokojenia možných budúcich primeraných potrieb prístupu tretích strán.

4. Odseky 2 a 3 sa nemusia uplatňovať na stavebné práce s obmedzeným rozsahom, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, alebo v prípade kritickej vnútroštátnej infraštruktúry. Členské štáty na základe náležite odôvodnených a primeraných dôvodov určia druh stavebných prác, ktoré sa považujú za obmedzené v rozsahu alebo ktoré sa týkajú kritickej vnútroštátnej infraštruktúry. Informácie o takýchto druhoch stavebných prác sa zverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta a oznámia sa Komisii.

5. Po konzultácii so zainteresovanými stranami, s vnútroštátnymi orgánmi na riešenie sporov a prípadne inými príslušnými orgánmi alebo agentúrami Únie v príslušných odvetviach môže Komisia v úzkej spolupráci s orgánom BEREC poskytovať usmernenia týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

Článok 6

Transparentnosť týkajúca sa plánovaných stavebných prác

1. V záujme rokovaní o dohodách o koordinácii stavebných prác podľa článku 5 každý prevádzkovateľ siete sprístupní prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte tieto minimálne informácie:

a)georeferenčná poloha a druh prác;

b)príslušné prvky siete;

c)odhadovaný dátum začatia prác a ich trvanie;

d)v príslušných prípadoch predpokladaný dátum predloženia konečného projektu príslušným orgánom na účely udelenia povolenia;

e)kontaktné miesto.

Prevádzkovateľ siete sprístupní informácie uvedené v prvom pododseku o plánovaných stavebných prácach týkajúcich sa jeho fyzickej infraštruktúry. Musí sa to vykonať hneď, ako má prevádzkovateľ siete uvedené informácie k dispozícii, a v každom prípade, ak sa plánuje povolenie, najneskôr do troch mesiacov pred prvým podaním žiadosti o povolenie príslušným orgánom.

Prevádzkovatelia majú na požiadanie právo na prístup k minimálnym informáciám uvedeným v prvom pododseku v elektronickej podobe, a to prostredníctvom jednotného informačného miesta. V žiadosti o prístup k informáciám musí byť uvedená dotknutá oblasť, v ktorej žiadajúci prevádzkovateľ plánuje zaviesť prvky vysokokapacitných sietí alebo pridružené prostriedky. Požadované informácie sa poskytnú do jedného týždňa odo dňa prijatia žiadosti o informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Prístup k minimálnym informáciám možno obmedziť len v takom rozsahu, ktorý je potrebný v záujme bezpečnosti sietí a ich integrity, národnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo bezpečnosti a zachovania dôvernosti alebo pracovného a obchodného tajomstva.

2. Odsek 1 sa nemusí uplatňovať na informácie o stavebných prácach, ktoré sú obmedzené v rozsahu, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, alebo v prípade kritickej vnútroštátnej infraštruktúry, alebo z dôvodu národnej bezpečnosti alebo núdzovej situácie. Členské štáty na základe náležite odôvodnených a primeraných dôvodov určia stavebné práce, ktoré by sa považovali za obmedzené v rozsahu alebo ktoré sa týkajú vnútroštátnej kritickej infraštruktúry, ako aj núdzový stav alebo dôvody národnej bezpečnosti, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od povinnosti poskytovať informácie. Informácie o týchto stavebných prácach oslobodených od povinností transparentnosti sa zverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta a oznámia sa Komisii.

Článok 7

Postup udeľovania povolení vrátane práv vstupu

1. Príslušné orgány nenáležite neobmedzujú zavádzanie žiadneho prvku vysokokapacitných sietí ani pridružených prostriedkov, nebránia v ňom, ani neznižujú jeho hospodársku príťažlivosť. Členské štáty zabezpečia na celom svojom území jednotnosť všetkých pravidiel upravujúcich podmienky a postupy uplatniteľné na udeľovanie povolení vrátane práv vstupu, ktoré sú potrebné na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov.

2. Príslušné orgány prostredníctvom jednotného informačného miesta sprístupnia v elektronickom formáte všetky informácie o podmienkach a postupoch uplatniteľných na udeľovanie povolení vrátane práv vstupu, a to aj všetky informácie o výnimkách týkajúcich sa niektorých alebo všetkých povolení alebo práv vstupu, ktoré sa požadujú v zmysle vnútroštátneho práva alebo práva Únie.

3. Každý prevádzkovateľ má právo predložiť prostredníctvom jednotného informačného miesta v elektronickom formáte žiadosť o povolenie alebo práva vstupu a získať informácie o stave svojej žiadosti.

4. Príslušné orgány zamietnu do 15 pracovných dní od predloženia tie žiadosti o povolenie vrátane žiadostí o práva vstupu, pre ktoré tí istí prevádzkovatelia, ktorí žiadajú o toto povolenie, nepredložili prostredníctvom jednotného informačného miesta minimálne informácie v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku.

5. Príslušné orgány udelia alebo zamietnu povolenia iné ako tie o právo vstupu do štyroch mesiacov odo dňa prijatia úplnej žiadosti o povolenie.

Príslušné orgány stanovia úplnosť žiadostí o povolenie alebo o právo vstupu do 15 dní odo dňa prijatia žiadosti. Pokiaľ príslušné orgány v tejto lehote žiadateľa nevyzvú, aby predložil akékoľvek chýbajúce informácie, žiadosť sa považuje za úplnú.

Prvým a druhým pododsekom nie sú dotknuté iné konkrétne lehoty ani povinnosti stanovené v súvislosti s riadnym vykonávaním daného postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení, vrátane riadneho priebehu odvolacieho konania, v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Príslušný orgán môže z vlastného podnetu výnimočne a na základe opodstatnených dôvodov stanovených členským štátom predĺžiť lehotu štyroch mesiacov uvedenú prvom pododseku a v odseku 6. Každé predĺženie musí byť čo najkratšie. Členské štáty stanovia dôvody, ktoré opodstatňujú takéto predĺženie, vopred ich uverejnia prostredníctvom jednotných informačných miest a oznámia ich Komisii.

Každé zamietnutie povolenia alebo práva vstupu sa náležite odôvodní na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií.

6. Odchylne od článku 43 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2018/1972, ak sú na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov okrem povolení potrebné aj práva vstupu, pokiaľ ide o verejný alebo súkromný majetok, nad alebo pod ním, príslušné orgány udelia takéto práva do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

7. Ak príslušný orgán neodpovie na žiadosť v lehote štyroch mesiacov uvedenej v odseku 5 prvom pododseku a ak sa táto lehota nepredĺži v zmysle odseku 5 štvrtého pododseku, povolenie sa považuje za udelené. Platí to aj v prípade práv vstupu uvedených v odseku 6.

8. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu upresní kategórie zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov, ktoré nepodliehajú žiadnemu postupu udeľovania povolení v zmysle tohto článku. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13.

9. Príslušné orgány nepodmienia zavádzanie prvkov uvedených v odseku 8 žiadnym povolením v rámci územného plánovania jednotlivých miest alebo iným osobitným predchádzajúcim povolením. Príslušné orgány môžu výnimočne vyžadovať povolenie na zavedenie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov na budovách alebo lokalitách architektonického, historického, náboženského alebo prírodného významu chránených podľa vnútroštátneho práva, alebo ak je to potrebné v záujme verejnej bezpečnosti.

10. Povolenia iné ako práva vstupu, ktoré sú potrebné na zavádzanie prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov, nepodliehajú žiadnym poplatkom ani úhradám nad rámec správnych poplatkov, ako sa stanovuje, mutatis mutandis, v článku 16 smernice (EÚ) 2018/1972.

11. Každý prevádzkovateľ, ktorý utrpel škodu v dôsledku nedodržania lehôt uplatniteľných podľa odsekov 5 a 6, má právo na náhradu utrpenej škody v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 8

Fyzická infraštruktúra v budove a optické vedenie v budove

1. Všetky budovy na mieste koncového používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve, novopostavené budovy alebo budovy podliehajúce významnej obnove, v súvislosti s ktorými boli žiadosti o stavebné povolenia podané po [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 12 MESIACOV], sa vybavia optickou fyzickou infraštruktúrou v budove až po koncové body siete, ako aj optickým vedením v budove.

2. Všetky novopostavené viacbytové domy alebo viacbytové domy podliehajúce významnej obnove, v súvislosti s ktorými boli žiadosti o stavebné povolenia podané po [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 12 MESIACOV], sa vybavia prístupovým bodom.

3. Všetky budovy na mieste koncového používateľa vrátane ich prvkov v spoločnom vlastníctve podliehajúce významnej obnove podľa vymedzenia v článku 2 bode 10 smernice 2010/31/EÚ, sa do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 12 MESIACOV] vybavia optickou fyzickou infraštruktúrou v budove až po koncové body siete, ako aj optickým vedením v budove. Všetky viacbytové domy podliehajúce významnej obnove podľa vymedzenia v článku 2 bode 10 smernice 2010/31/EÚ sa zároveň vybavia prístupovým bodom.

4. Členské štáty do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 9 MESIACOV] prijmú príslušné normy alebo technické špecifikácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie odsekov 1, 2 a 3. V týchto normách alebo technických špecifikáciách sa stanovia aspoň:

a)špecifikácie prístupového bodu v budove a špecifikácie optického rozhrania;

b)špecifikácie káblov;

c)špecifikácie zásuvky;

d)špecifikácie rúr alebo mikrokáblovodov;

e)technické špecifikácie potrebné na zabránenie rušeniu elektrickou kabelážou;

f)minimálny polomer ohybu.

5. Budovy vybavené v súlade s týmto článkom sú oprávnené získať značku „optická pripojiteľnosť“.

6. Členské štáty do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 12 MESIACOV] zriadia systémy certifikácie na účely preukazovania súladu s normami alebo technickými špecifikáciami uvedenými v odseku 4, ako aj v záujme uchádzania sa o získanie značky „optická pripojiteľnosť“, ktorá sa stanovuje v odseku 5. Členské štáty podmienia vydanie stavebných povolení uvedených v odsekoch 1 a 2 zabezpečením súladu s normami alebo technickými špecifikáciami uvedenými v tomto odseku na základe certifikovaného skúšobného protokolu.

7. Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú na určité kategórie budov, najmä samostatné domy, ak by bolo zabezpečenie súladu s danými odsekmi na základe objektívnych skutočností neprimerané, a to najmä z hľadiska nákladov pre jednotlivých vlastníkov alebo spoluvlastníkov.

8. Odseky 1, 2 a 3 sa nemusia uplatňovať na určité druhy budov, ako sú napríklad osobitné kategórie pamiatok, historických budov, vojenských budov využívaných na účely národnej bezpečnosti, ktoré sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve. Členské štáty takéto kategórie budov určia na základe náležite odôvodnených a primeraných dôvodov. Informácie o takýchto kategóriách budov sa zverejnia prostredníctvom jednotného informačného miesta a oznámia sa Komisii.

Článok 9

Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove

1. Každý poskytovateľ verejnej elektronickej komunikačnej siete má právo rozšíriť na svoje náklady svoju sieť k prístupovému bodu s výhradou odseku 3 prvého pododseku.

2. Každý poskytovateľ verejnej elektronickej komunikačnej siete má na účely zavedenia vysokokapacitných sietí právo na prístup ku každej existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove, ak jej zdvojenie nie je technicky možné alebo nie je ekonomicky efektívne, s výhradou odseku 3 prvého pododseku.

3. Každý držiteľ práva na využívanie prístupového bodu a fyzickej infraštruktúry v budove vyhovie všetkým primeraným žiadostiam zo strany poskytovateľov verejnej elektronickej komunikačnej siete o prístup k prístupovému bodu a fyzickej infraštruktúre v budove za spravodlivých a nediskriminačných podmienok, prípadne aj vrátane ceny.

Každý držiteľ práva na využívanie prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove môže odmietnuť prístup, ak sa prístup k optickému vedeniu v budove poskytuje v zmysle povinností uložených podľa časti II, hlavy II kapitol II až IV smernice (EÚ) 2018/1972, alebo ak sa poskytuje za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, a to aj vrátane ceny.

4. Ak v budove nie je k dispozícii optická fyzická infraštruktúra, každý poskytovateľ verejnej elektronickej komunikačnej siete má právo ukončiť svoju sieť v priestoroch účastníka, pokiaľ s tým účastník súhlasí, a za predpokladu, že sa tým minimalizuje dosah na súkromný majetok tretích strán.

5. Týmto článkom nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove, ak držiteľ práva na využívanie tejto infraštruktúry alebo prístupového bodu nie je ich vlastníkom, ani vlastnícke právo inej tretej strany, ako sú vlastníci pozemkov a vlastníci budovy.

6. Po konzultácii so zainteresovanými stranami, s vnútroštátnymi orgánmi na riešenie sporov a prípadne inými príslušnými orgánmi alebo agentúrami Únie v príslušných odvetviach môže Komisia v úzkej spolupráci s orgánom BEREC poskytovať usmernenia týkajúce sa uplatňovania tohto článku.

Článok 10

Digitalizácia jednotných informačných miest

1. Jednotné informačné miesta sprístupnia vhodné digitálne nástroje, napr. v podobe webových portálov, digitálnych platforiem alebo digitálnych aplikácií, s cieľom umožniť výkon všetkých práv cez internet, ako aj splnenie všetkých povinností stanovených v tomto nariadení.

2. Členské štáty môžu podľa potreby prepojiť viacero digitálnych nástrojov alebo ich úplne alebo čiastočne integrovať na podporu jednotných informačných miest uvedených v odseku 1.

3. Členské štáty zriadia jednotné národné digitálne kontaktné miesto, ktoré bude tvoriť spoločné používateľské rozhranie zabezpečujúce bezproblémový prístup k digitalizovaným jednotným informačným miestam.

Článok 11

Riešenie sporov

1. Každá strana má bez toho, aby bola dotknutá možnosť predložiť prípad súdu, právo postúpiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov, ktorý sa zriadil v zmysle článku 12, spor, ktorý môže vzniknúť:

a)vtedy, ak sa zamietol prístup k existujúcej infraštruktúre alebo sa nedosiahla dohoda o konkrétnych podmienkach vrátane ceny do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti o prístup podľa článku 3;

b)v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 6, a to aj vtedy, ak sa požadované informácie neposkytli do 15 dní odo dňa podania žiadosti v zmysle článku 4 a do jedného týždňa odo dňa podania žiadosti podľa článku 6;

c)vtedy, ak sa dohoda o koordinácii stavebných prác podľa článku 5 ods. 2 nedosiahla do jedného mesiaca odo dňa prijatia formálnej žiadosti o koordináciu stavebných prác alebo

d)vtedy, ak sa dohoda o prístupe k fyzickej infraštruktúre v budove v zmysle článku 9 ods. 2 alebo 3 nedosiahla do jedného mesiaca odo dňa prijatia formálnej žiadosti o prístup.

2. Vnútroštátny orgán na riešenie sporov uvedený v odseku 1 pri plnom zohľadnení zásady proporcionality a zásad stanovených v usmerneniach Komisie vydá záväzné rozhodnutie o riešení sporu najneskôr:

a)do štyroch mesiacov od prijatia žiadosti o riešenie sporu v súvislosti so spormi uvedenými v odseku 1 písm. a);

b)do jedného mesiaca od prijatia žiadosti o riešenie sporu v súvislosti so spormi uvedenými v odseku 1 písm. b), c) a d).

Tieto lehoty sa môžu predĺžiť len vo výnimočných prípadoch.

3. Pokiaľ ide o spory uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d), rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov môže predstavovať stanovenie spravodlivých a primeraných podmienok, prípadne aj vrátane cien.

Ak sa spor týka prístupu k infraštruktúre prevádzkovateľa a vnútroštátny orgán na riešenie sporov je národným regulačným orgánom, zohľadnia sa v prípade potreby ciele stanovené v článku 3 smernice (EÚ) 2018/1972.

4. Pravidlá stanovené v tomto článku dopĺňajú a nemajú vplyv na súdne prostriedky nápravy a postupy v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie 47 .

Článok 12

Príslušné orgány

1. Každú z úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov vykonáva jeden alebo viaceré príslušné orgány, ktoré môžu byť existujúcim orgánom.

2. Vnútroštátny orgán na riešenie sporov je právne oddelený a funkčne nezávislý od všetkých prevádzkovateľov sietí a všetkých subjektov verejného sektora vlastniacich alebo kontrolujúcich fyzickú infraštruktúru, ktorí sú zapojení do sporu. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu vo vzťahu k prevádzkovateľom sietí, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie funkcií týkajúcich sa vnútroštátnych konaní na riešenie sporov a funkcií jednotného informačného miesta od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

3. Vnútroštátny orgán na riešenie sporov môže ukladať poplatky na účely náhrady nákladov na plnenie jemu pridelených úloh.

4. Všetky strany zapojené do sporu plne spolupracujú s vnútroštátnym orgánom na riešenie sporov.

5. Funkcie jednotného informačného miesta uvedené v článkoch 3 až 8 a v článku 10 vykonáva jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré členské štáty určili podľa potreby na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Na účely náhrady nákladov na vykonávanie týchto funkcii sa môžu ukladať poplatky za využívanie jednotných informačných miest.

6. Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na príslušné orgány, ktoré vykonávajú funkcie jednotného informačného miesta.

7. Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktorými sú poverené.

8. Členské štáty zverejnia príslušné úlohy, ktoré má vykonávať každý príslušný orgán, prostredníctvom jednotného informačného miesta, najmä ak sú tieto úlohy pridelené viac ako jednému príslušnému orgánu alebo ak nastala zmena pridelených úloh. Príslušné orgány podľa potreby vzájomne konzultujú a spolupracujú v záležitostiach spoločného záujmu.

9. Členské štáty oznámia Komisii totožnosť každého orgánu podľa tohto článku príslušného na vykonávanie funkcií podľa tohto nariadenia a ich príslušné zodpovednosti do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI] a každú jeho zmenu predtým, než takéto určenie alebo zmena nadobudne účinnosť.

10. Proti všetkým rozhodnutiam prijatým príslušným orgánom možno v súlade s vnútroštátnym právom podať odvolanie na plne nezávislý odvolací orgán vrátane orgánu súdneho charakteru. Na každé odvolanie v zmysle tohto odseku sa mutatis mutandis uplatňuje článok 31 smernice (EÚ) 2018/1972.

Právom odvolať sa v súlade s prvým pododsekom nie je dotknuté právo strán predložiť spor vnútroštátnemu príslušnému súdu.

Článok 13

Postup výboru

1. Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený článkom 118 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 14

Sankcie a náhrada

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií, podľa potreby vrátane pokút a netrestných, vopred určených alebo periodických sankcií za porušenia tohto nariadenia a každého záväzného rozhodnutia, ktoré prijali príslušné orgány uvedené v článku 12 na základe tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa primeranej finančnej náhrady pre osoby, ktoré utrpeli škodu v dôsledku uplatnenia práv stanovených v tomto nariadení.

Článok 15

Podávanie správ a monitorovanie

1. Komisia do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 5 ROKOV] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. Správa musí obsahovať zhrnutie vplyvu opatrení stanovených v tomto nariadení a posúdenie pokroku v dosahovaní jeho cieľov, ako aj to, či a ako by mohlo nariadenie ešte viac prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti pripojiteľnosti stanovených v rozhodnutí, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030.

2. Na tento účel si Komisia môže vyžiadať od členských štátov informácie, ktoré jej predložia bez zbytočného odkladu. Členské štáty predovšetkým v úzkej spolupráci s Komisiou prostredníctvom Komunikačného výboru zriadeného v zmysle článku 118 smernice (EÚ) 2018/1972 stanovia do [DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI + 12 MESIACOV] ukazovatele na primerané monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia a mechanizmus na zabezpečenie pravidelného zberu údajov a podávania správ o nich Komisii.

Článok 16

Prechodné opatrenia

Vnútroštátne opatrenia, ktorými sa špecifikujú kategórie zavádzania prvkov vysokokapacitných sietí alebo pridružených prostriedkov, ktoré nepodliehajú žiadnemu postupu udeľovania povolení v zmysle článku 7, a ktoré členské štáty prijali podľa smernice 2014/61/EÚ alebo pred jej nadobudnutím účinnosti ale v súlade s ňou, sa budú naďalej uplatňovať do začiatku uplatňovania vykonávacieho aktu stanoveného v článku 7 ods. 8 tohto nariadenia.

Článok 17

Zrušenie

1. Smernica Komisie 2014/61/EÚ sa zrušuje.

2. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Formovanie digitálnej budúcnosti Európy ( COM/2020/67 final ).

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014, s. 1).

(3)    Siete schopné zaistiť služby prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s.

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(5)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob [COM(2021) 118 final].

(6)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).

(7)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12463-High-speed-broadband-in-the-EU-review-of-rules_sk

(8)    Ponuka trhu reagovala na zvyšujúci sa dopyt po kvalitnom a rýchlom internete privedením optických vlákien čoraz bližšie k používateľovi, pričom budúce „vysokokapacitné siete“ si budú vyžadovať výkonnostné parametre ekvivalentné tým, ktoré môže poskytnúť sieť založená na prvkoch optických vlákien aspoň po distribučný bod v obslužnom mieste.

(9)    Okrem kódexu dopĺňa rámec: Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/2245 z 18. decembra 2020 o relevantných trhoch produktov a služieb v sektore elektronických komunikácií, ktoré môžu podliehať regulácii ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 439, 29.12.2020, s. 23), odporúčanie Komisie z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA) (2010/572/EÚ) (Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 35) a odporúčanie Komisie z 11. septembra 2013 o dôsledných nediskriminačných povinnostiach a metodikách výpočtu nákladov na podporu hospodárskej súťaže a zlepšenie investičného prostredia širokopásmového pripojenia (2013/466/EÚ) (Ú. v. EÚ L 251, 21.9.2013 s. 13). Posledné dve odporúčania sú v súčasnosti predmetom revízie.

(10)     Spoločný súbor nástrojov Únie v oblasti pripojiteľnosti v rámci odporúčania Komisie (EÚ) 2020/1307 o spoločnom súbore nástrojov Únie na zníženie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí a zabezpečenie včasného prístupu k rádiovému frekvenčnému spektru 5G priaznivého pre investície v záujme podpory pripojiteľnosti s cieľom oživiť hospodárstvo po kríze COVID-19 v Únii (Ú. v. EÚ L 305, 21.9.2020, s. 33).

(11)     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023 – 2027 [COM(2022) 57 final]; 2022/0039 COD, v súvislosti s ktorým bola 17. novembra 2022 dosiahnutá politická dohoda.

(12)     https://hadea.ec.europa.eu/programmes/connecting-europe-facility_en .

(13)     https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/recovery-coronavirus/recovery-and-resilience-facility_sk#example-of-component-of-reforms-and-investments .

(14)    Správa o vykonávaní štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/d6b8368d-f3dd-11ea-991b-01aa75ed71a1/language-en .

(15)    Oznámenie Komisie, Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí z 12. decembra 2022 [C(2022) 9343].

(16)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky ekologický dohovor [ COM(2019) 640 final ].

(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(18)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok [ COM(2020) 662 final ].

(19)    Článok 4 ods. 2 písm. a) politického programu digitálne desaťročie: „všetci koncoví používatelia na pevnom mieste budú pokrytí gigabitovou sieťou až po koncový bod siete a všetky obývané oblasti budú pokryté bezdrôtovými vysokorýchlostnými sieťami novej generácie s výkonnosťou zodpovedajúcou aspoň 5G, a to v súlade so zásadou technologickej neutrality“.

(20)    Dôležitosť fyzickej infraštruktúry (často označovanej ako inžinierske stavby) pre zavádzanie sietí sa objavuje aj v európskom kódexe elektronických komunikácií, v ktorého článku 73 sa stanovuje, že samotné uloženie povinností prístupu k inžinierskym stavbám podľa článku 72 (prístup k inžinierskym stavbám) by mohol národný regulačný orgán považovať za primeraný prostriedok na podporu hospodárskej súťaže a záujmu koncového používateľa.

(21)    Z hodnotiacej správy (hodnotiaci pracovný dokument útvarov Komisie) napríklad vyplýva, že najväčší pokrok sa týka prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre a súvisiacich opatrení v oblasti transparentnosti. Niektoré členské štáty zároveň prekročili rámec ustanovení smernice a rozšírili minimálne informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre.

(22)    BEREC (Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie) tvoria vedúci alebo nominovaní vysokí predstavitelia národných regulačných orgánov členských štátov EÚ. Orgán BEREC bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971.

(23)    Štúdia na podporu hodnotenia súčasných opatrení na európskej a vnútroštátnej úrovni na zníženie nákladov na zavádzanie elektronických komunikačných sietí a na prípravu posúdenia vplyvu, ktorá bude sprievodným dokumentom k iniciatíve EÚ na preskúmanie smernice 2014/61/EÚ.

(24)     Spoločný súbor nástrojov Únie v oblasti pripojiteľnosti .

(25)    Ako napríklad Study on implementation and monitoring of measures under the BCRD (Štúdia o vykonávaní a monitorovaní opatrení v rámci smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie) (SMART 2015/0066) ; White paper on EU broadband Plan challenges and opportunities (Biela kniha o výzvach a príležitostiach plánu EÚ pre širokopásmové pripojenie), Analysis Mason 2019 .

(26)    Ako napríklad 2020 Summary Report of Best Practices - Outcome of phase 1 of the work of the Special Group for developing a common Union Toolbox for connectivity (Súhrnná správa z roku 2020 o najlepších postupoch – Výsledok 1. fázy práce osobitnej skupiny pre vývoj spoločného súboru nástrojov Únie v oblasti pripojiteľnosti) ; 2018 European Commission report on the implementation of the Broadband Cost Reduction Directive (Správa Európskej komisie z roku 2018 o vykonávaní smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie) ; BEREC report on the Implementation of the Broadband Cost Reduction Directive (Správa BEREC o vykonávaní smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie) ; BEREC report on pricing for access to infrastructure and civil works according to the BCRD (Správa BEREC o cenách za prístup k infraštruktúre a stavebným prácam podľa smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie) .

(27)    Posúdenie vplyvu a stanovisko Výboru pre kontrolu regulácie sú uverejnené na webovom sídle EUR-Lex .

(28)    Príloha 1 k podpornej štúdii, ktorú pripravili ICF SA, Wavestone SA a CEPS s podporou WIK Consult GMBH a EcoAct (pozri poznámku pod čiarou č. 22), najmä oddiely 1.3, 2.3 a 4.3

(29)    Ú. v. EÚ C, s.

(30)    Ú. v. EÚ C, s.

(31)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [19. 5. 2010, KOM(2010) 245 v konečnom znení].

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(33)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014, s. 1).

(35)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1307 z 18. septembra 2020 o spoločnom súbore nástrojov Únie na zníženie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí a zabezpečenie včasného prístupu k rádiovému frekvenčnému spektru 5G priaznivého pre investície v záujme podpory pripojiteľnosti s cieľom oživiť hospodárstvo po kríze COVID-19 v Únii (Ú. v. EÚ L 305, 21.9.2020, s. 33).

(36)    Smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb ( Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21 ).

(37)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/2245 z 18. decembra 2020 o relevantných trhoch produktov a služieb v sektore elektronických komunikácií, ktoré môžu podliehať regulácii ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií [18. 12. 2020, C(2020) 8750, Ú. v. EÚ L 439, 29.12.2020, s. 23].

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36 ).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 ( Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1 ).

(43)    Článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

(44)    Článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).

(45)    Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(47)    Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 2. 2023

COM(2023) 94 final

PRÍLOHA

k návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí a o zrušení smernice 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre)

{SEC(2023) 96 final} - {SWD(2023) 46 final} - {SWD(2023) 47 final}

PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Smernica 2014/61/EÚ	Toto nariadenie
Článok 1 ods. 1	Článok 1 ods. 1
Článok 1 ods. 2	‒
Článok 1 ods. 3	Článok 1 ods. 3
Článok 1 ods. 4	Článok 1 ods. 2
Článok 2	Článok 2
Článok 3 ods. 1	Článok 3 ods. 7
Článok 3 ods. 2	Článok 3 ods. 1
‒	Článok 3 ods. 2
Článok 3 ods. 3	Článok 3 ods. 3
‒	Článok 3 ods. 4
‒	Článok 3 ods. 5
‒	Článok 3 ods. 6
Článok 3 ods. 4	Článok 11 ods. 1 písm. a)
Článok 3 ods. 5	Článok 11 ods. 2 Článok 11 ods. 3
Článok 3 ods. 6	Článok 3 ods. 8
‒	Článok 3 ods. 9
‒	Článok 11 ods. 4
Článok 4 ods. 1	Článok 4 ods. 1
Článok 4 ods. 2	‒
Článok 4 ods. 3	Článok 4 ods. 1 Článok 4 ods. 2
Článok 4 ods. 4	‒
Článok 4 ods. 5	Článok 4 ods. 3
Článok 4 ods. 6	Článok 11 ods. 1 písm. b) Článok 11 ods. 2 písm. b)
Článok 4 ods. 7	Článok 4 ods. 4
Článok 4 ods. 8	Článok 4 ods. 5
Článok 5 ods. 1	Článok 5 ods. 1
Článok 5 ods. 2	Článok 5 ods. 2
‒	Článok 5 ods. 3
Článok 5 ods. 3	Článok 11 ods. 1 písm. c)
Článok 5 ods. 4	Článok 11 ods. 2 písm. b) Článok 11 ods. 3
Článok 5 ods. 5	Článok 5 ods. 4
‒	Článok 5 ods. 5
Článok 6 ods. 1	Článok 6 ods. 1
Článok 6 ods. 2	‒
Článok 6 ods. 3	Článok 6 ods. 1
Článok 6 ods. 4	Článok 11 ods. 1 písm. b), článok 11 ods. 2 písm. b)
Článok 6 ods. 5	Článok 6 ods. 2
‒	Článok 7 ods. 1
Článok 7 ods. 1	Článok 7 ods. 2
Článok 7 ods. 2	Článok 7 ods. 3
‒	Článok 7 ods. 4
Článok 7 ods. 3	Článok 7 ods. 5
‒	Článok 7 ods. 6 Článok 7 ods. 7 Článok 7 ods. 8 Článok 7 ods. 9
Článok 7 ods. 4	Článok 7 ods. 11
Článok 8 ods. 1	Článok 8 ods. 1
Článok 8 ods. 2	Článok 8 ods. 2
Článok 8 ods. 3	Článok 8 ods. 5
Článok 8 ods. 4	Článok 8 ods. 7 Článok 8 ods. 8
Článok 9 ods. 1	Článok 9 ods. 1
Článok 9 ods. 2	Článok 9 ods. 2
Článok 9 ods. 3	Článok 9 ods. 3 Článok 11 ods. 1 písm. d) Článok 11 ods. 2
Článok 9 ods. 4	Článok 9 ods. 3
Článok 9 ods. 5	Článok 9 ods. 4
Článok 9 ods. 6	Článok 9 ods. 5
‒	Článok 9 ods. 6
Článok 10 ods. 1	Článok 12 ods. 1
Článok 10 ods. 2	Článok 12 ods. 3 a článok 12 ods. 2
Článok 10 ods. 3	Článok 12 ods. 4
Článok 10 ods. 4	Článok 12 ods. 5
‒	Článok 12 ods. 6
‒	Článok 12 ods. 7
Článok 10 ods. 5	Článok 12 ods. 8
Článok 10 ods. 6	Článok 12 ods. 9
‒	Článok 13
Článok 11	Článok 14
Článok 12	Článok 15
‒	Článok 16
‒	Článok 17
Článok 13	‒
Článok 14	Článok 18
Článok 15	Článok 18