—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 6, 8 a 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (smernica o právach obetí) (1),

—

so zreteľom na články 21, 23, 24 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. augusta 2014,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 13 Výboru pre práva dieťaťa z 18. apríla 2011 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia,

—

so zreteľom na Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

—

so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (2),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prijatý 18. decembra 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 35 o rodovo motivovanom násilí páchanom na ženách, ktorým sa aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásadu 2,

—

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti, ako aj na cieľ 16.2 týkajúci sa ukončenia zneužívania, vykorisťovania detí, obchodovania s nimi a všetkých foriem násilia na deťoch a ich mučenia,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152), najmä na jej prvý cieľ chrániť ženy a dievčatá pred násilím a stereotypmi,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 6. marca 2019 s názvom Správa za rok 2019 o rovnosti žien a mužov v EÚ (SWD(2019)0101),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o potrebe osobitného zloženia Rady pre rodovú rovnosť (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve v kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (9),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel IIa) (10),

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti 2020 Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“),

—

so zreteľom na štúdiu EIGE z 12. júna 2019 s názvom Understanding intimate partner violence in the EU: the role of data (Partnerské násilie v EÚ: úloha údajov),

—

so zreteľom na štúdiu EIGE z 18. novembra 2019 s názvom A guide to risk assessment and risk management of intimate partner violence against women for police (Príručka pre políciu k hodnoteniu a riadeniu rizika partnerského násilia na ženách),

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum),

—

so zreteľom na platformu nezávislých expertných mechanizmov pre diskrimináciu a násilie voči ženách (platforma EDVAW) a na jej vyhlásenie z 31. mája 2019 s názvom Intimate partner violence against women is an essential factor in the determination of child custody (Partnerské násilie na ženách je základným faktorom pri určovaní práv starostlivosti o dieťa),

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky skupiny expertov Rady Európy pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu Marceline Naudiovej z 24. marca 2020 s názvom For many women and children, the home is not a safe place (Pre mnohé ženy a deti nie je domov bezpečným miestom) o potrebe dodržiavať normy Istanbulského dohovoru v čase pandémie,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0254/2021),

A.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ a mala by sa odrážať vo všetkých politikách EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách (11) a charte (12) a malo by sa plne rešpektovať; keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien a porušovanie ľudských práv zakorenené v rodovej nerovnosti, ktorú pomáha udržiavať a posilňovať; keďže tento druh násilia vychádza z rodových stereotypov o úlohách a schopnostiach žien a mužov a z nerovných mocenských vzťahov v spoločnostiach a zachováva sa v nich; keďže je naďalej rozšírený a postihuje ženy na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či pobytu, a keďže ide o jednu z najzávažnejších prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti; keďže ženy a deti nie sú v celej EÚ rovnako chránené pred rodovo motivovaným násilím z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch;

B.

keďže napriek mnohým prípadom formálneho uznania a pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti, ženy sú stále diskriminované a znevýhodňované a pretrvávajú medzi nimi sociálne, hospodárske a kultúrne nerovnosti; keďže podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2020 rovnosť nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnom členskom štáte EÚ; keďže pokrok EÚ v oblasti rodovej rovnosti je stále pomalý, pričom sa index zlepšuje v priemere o jeden bod každé dva roky; keďže týmto tempom bude trvať takmer 70 rokov, kým EÚ dosiahne rodovú rovnosť; keďže Európsky parlament už vyzval na vytvorenie nového zloženia Rady pozostávajúceho z ministrov a štátnych tajomníkov zodpovedných za rodovú rovnosť;

C.

keďže rôzne formy útlaku neexistujú oddelene, ale sa prekrývajú a postihujú jednotlivcov súčasne, čo vyvoláva prierezové formy diskriminácie; keďže diskriminácia založená na rodovej identite sa často spája s diskrimináciou na iných základoch, ako sú rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo viera, politické alebo akékoľvek iné presvedčenie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, pôvod, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia;

D.

keďže toto desaťročie je svedkom viditeľnej a organizovanej ofenzívy na celosvetovej a európskej úrovni proti rodovej rovnosti a právam žien, a to aj v EÚ;

E.

keďže rodová rovnosť je základnou podmienkou inovatívneho, konkurencieschopného a prosperujúceho európskeho hospodárstva, ktoré vedie k vytváraniu nových pracovných miest a vyššej produktivite, najmä v súvislosti s digitalizáciou a prechodom na ekologické hospodárstvo;

F.

keďže partnerské násilie znamená akýkoľvek čin fyzického, sexuálneho, psychického alebo ekonomického násilia, ktoré sa vyskytne medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi bez ohľadu na to, či páchateľ má alebo nemá spoločné bydlisko s obeťou; keďže partnerské násilie je jednou z najrozšírenejších foriem rodovo motivovaného násilia, pričom sa odhaduje, že 22 % žien zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 43 % žien zažilo psychické násilie zo strany svojho partnera (13); keďže tento druh násilia neprimerane postihuje ženy a deti; keďže pojmom „domáce násilie“ sa rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, bez ohľadu na to, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt (14); keďže domáce násilie je závažný a často dlhodobý a skrytý sociálny problém, ktorý spôsobuje systematické fyzické a/alebo psychické traumy s vážnymi následkami pre obete a s výrazným vplyvom na citovú, ekonomickú a sociálnu kvalitu života celej rodiny, pretože páchateľ je osoba, ktorej by obeť mala byť schopná dôverovať; keďže 70 až 85 % detí, ktoré sú obeťami násilia, pozná svojho zneužívateľa a keďže prevažná väčšina týchto detí je obeťou ľudí, ktorým dôverujú (15); keďže obete sú vystavené donucovacej kontrole zo strany páchateľa, ktorá sa vyznačuje zastrašovaním, ovládaním, izoláciou a zneužívaním;

G.

keďže miera partnerského násilia vo vidieckych a odľahlých komunitách je ešte vyššia ako v mestských oblastiach; keďže ženy vo vidieckych a odľahlých oblastiach čelia vyššej miere partnerského násilia a častejšiemu a závažnejšiemu fyzickému, psychickému a ekonomickému zneužívaniu, čo je ešte umocnené skutočnosťou, že bývajú ďaleko od dostupných zdrojov a služieb, kde by mohli hľadať pomoc; keďže nedostatočné chápanie domáceho násilia zdravotnými, sociálnymi a právnymi službami vo vidieckych a odľahlých regiónoch možno považovať za závažný problém pre osoby, ktoré zažili partnerské násilie;

H.

keďže na úrovni EÚ je väčšina domácností s jedným rodičom vedená osamelými matkami, ktoré sú hospodársky obzvlášť zraniteľné, najmä v kategóriách s nízkymi mzdami, a je pravdepodobnejšie, že opustia trh práce skôr, ako sa stanú rodičmi, čo ich znevýhodňuje, keď sa snažia opätovne vstúpiť na trh práce; keďže v EÚ bolo v roku 2019 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 40,3 % domácností s jedným rodičom (16);

I.

keďže 30 % žien, ktoré zažili sexuálnu viktimizáciu zo strany bývalého alebo súčasného partnera, taktiež zažilo sexuálne násilie v detstve, a keďže 73 % matiek, ktoré boli obeťami fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany partnera, uvádza, že aspoň jedno z ich detí sa dozvedelo o tom, že došlo k takémuto násiliu (17);

J.

keďže v mnohých členských štátoch boli opatrenia na obmedzenie pohybu a obmedzenie kontaktu medzi ľuďmi počas pandémie ochorenia COVID-19 spojené s exponenciálnym nárastom výskytu a intenzity prípadov partnerského násilia, psychologického násilia a nátlakovej kontroly a kybernetického násilia a so 60 % nárastom tiesňových volaní nahlásených obeťami domáceho násilia (18); keďže požiadavka zostať doma a znepokojujúci nárast tzv. tieňovej pandémie sťažili ženám a deťom prístup k účinnej ochrane, podporným službám a spravodlivosti a odhalili, že podporné zdroje a štruktúry boli nedostatočné a že obete mali obmedzený prístup k podporným službám, pričom mnohé z nich zostali bez primeranej a včasnej ochrany; keďže najlepšie postupy v oblasti osobitných opatrení na poskytovanie včasnej a dostupnej pomoci obetiam vrátane vytvorenia systémov núdzových správ alebo zriadenia kontaktných miest na vyhľadávanie pomoci v lekárňach a supermarketoch by sa mali zdieľať medzi členskými štátmi; keďže napriek prevahe tohto javu je partnerské násilie na ženách v EÚ stále nedostatočne nahlasované obeťami, ich rodinami, priateľmi, známymi a susedmi, a to z rôznych dôvodov, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, a keďže existuje značný nedostatok komplexných, porovnateľných a rodovo rozčlenených údajov, čo sťažuje úplné posúdenie vplyvu krízy; keďže z prieskumu agentúry FRA o násilí páchanom na ženách vyplýva, že obete hlásia polícii svoje najzávažnejšie prípady partnerského násilia len v 14 % prípadov a že dve tretiny ženských obetí systematicky nenahlasujú orgánom, či už zo strachu alebo nedostatku informácií o právach obetí, alebo z dôvodu všeobecného presvedčenia, že partnerské násilie je súkromnou záležitosťou, ktorá by sa nemala zverejňovať (19);

K.

keďže domáce a rodovo motivované násilie sa v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu zavedených počas pandémie ochorenia COVID-19 zvýšilo a podľa najnovšej správy Europolu sexuálne zneužívanie detí (20) online v EÚ dramaticky vzrástlo;

L.

keďže počas obmedzenia pohybu sa zaznamenal výrazný nárast domáceho násilia voči LGBTI+ osobám, najmä mladým ľuďom;

M.

keďže hospodárske násilie páchané na ženách, napríklad vo forme majetkovej škody, obmedzovania prístupu k finančným zdrojom, vzdelaniu alebo trhu prác, alebo neplnenia hospodárskych povinností, ako je výživné, si taktiež zasluhuje náležitú pozornosť, keďže poškodzovanie finančnej nezávislosti a majetku rodiny sa spája s inými formami násilia a výsledkom je ďalšia pasca pre obete; keďže obete, ktoré nie sú finančne nezávislé, sú často nútené pokračovať v živote s páchateľom, aby sa vyhli finančnej neistote, bezdomovectvu alebo chudobe, a táto tendencia sa nedávno posilnila pandémiou ochorenia COVID-19; keďže spravodlivá odmena a ekonomická nezávislosť sú základným predpokladom toho, aby ženy mohli odísť zo vzťahu, v ktorom dochádza k zneužívaniu a násiliu; keďže v niektorých členských štátoch presadzovanie súdneho rozhodnutia, ktorými sa priznáva finančná náhrada, môže vyžadovať, aby obeť zostala v kontakte s páchateľom, čo ju vystavuje ďalšiemu fyzickému a emocionálnemu riziku;

N.

keďže aj deti môžu trpieť tzv. svedectvom násilia (21) v dome a rodinnom prostredí tým, že sú vystavené niektorej forme zlého zaobchádzania prostredníctvom fyzického, verbálneho, psychického, sexuálneho a hospodárskeho násilia páchaného na ich referenčných osobách alebo iných pre nich citovo významných osobách; keďže takéto násilie má veľmi vážne dôsledky na psychický a emocionálny vývin dieťaťa a keďže je preto nevyhnutné venovať náležitú pozornosť tomuto druhu násilia pri rozluke a pri dojednaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa pri zabezpečení toho, že sa v prvom rade zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa, najmä s cieľom stanoviť práva starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom v prípadoch rozluky; keďže svedectvo násilia nie je vždy ľahko rozpoznateľné a keďže ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, žijú v stave napätia a emocionálnych ťažkostí; keďže v prípadoch domáceho násilia a otázok ochrany detí by súdy mali odkázať na odborníkov so znalosťami a nástrojmi, aby sa vyhli rozhodnutiam voči matke, ktoré náležite nezohľadňujú všetky okolnosti;

O.

keďže vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu pri budovaní zručností detí a mladých ľudí s cieľom pomôcť im v oblasti vytvárania zdravých vzťahov, a to najmä riešením rodových noriem, rodovej rovnosti, dynamiky moci vo vzťahoch, súhlasu a rešpektovania hraníc, a pomáha v boji proti rodovo motivovanému násiliu; keďže podľa Medzinárodných technických usmernení organizácie UNESCO v oblasti sexuálnej výchovy programy komplexnej sexuálnej výchovy v rámci učebných plánov umožňujú deťom a mladým ľuďom rozvíjať poznatky, postoje a zručnosti v tejto oblasti vrátane dodržiavania ľudských práv, rodovej rovnosti, súhlasu a rozmanitosti, a keďže to posilňuje postavenie detí a mladých ľudí;

P.

keďže pri riešení problému odstránenia rodovo motivovaného násilia sa treba spoliehať na konzistentné a porovnateľné administratívne údaje založené na dôkladnom a koordinovanom rámci zberu údajov; keďže súčasné dostupné údaje zhromaždené orgánmi presadzovania práva a justície členských štátov neodrážajú plný rozsah partnerského násilia a jeho vplyv a dlhodobé následky pre ženy aj deti, keďže väčšina členských štátov nezhromažďuje porovnateľné rodovo rozlíšené údaje o násilí ani neuznávajú partnerské násilie ako špecifický trestný čin, dôsledkom čoho je šedá zóna, ktorá odráža skutočnú prevalenciu a výskyt partnerského násilia, značne nevyčíslená a nezmapovaná; keďže chýbajú aj údaje o zvýšených rizikách a prevalencii domáceho a partnerského násilia v prípade konkrétnych skupín, ako sú znevýhodnené a diskriminované skupiny žien;

Q.

keďže v niektorých členských štátoch sa partnerské násilie na ženách často zanedbáva a zdá sa, že v prípadoch dojednaní a rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, styku, vzťahu a stretávania sa s dieťaťom je štandardným pravidlom spoločné opatrovníctvo alebo spoločný výkon rodičovských práv a povinností; keďže ignorovanie tohto druhu násilia vedie ku katastrofálnym dôsledkom pre ženy a deti, ktoré môžu vyústiť do femicídy a/alebo infanticídy; keďže obete partnerského násilia potrebujú osobitné ochranné opatrenia; keďže situácia obetí sa značne zhorší, ak sú ekonomicky alebo sociálne závislé od páchateľa; keďže je preto nevyhnutné v plnej miere zohľadniť tento druh násilia pri rozhodovaní o dohodách o odlúčení a opatrovníctve a riešiť obvinenia z násilia pred otázkami opatrovníctva a stretávania sa s dieťaťom; keďže súdy členských štátov by mali zabezpečiť komplexné posúdenie v rámci zásady „najlepšieho záujmu dieťaťa“ s cieľom určiť právo starostlivosti a právo na stretávanie sa s dieťaťom, čo zahŕňa vypočutie dieťaťa spolu so všetkými príslušnými službami, poskytnutie psychologickej podpory a zohľadnenie odborného posudku všetkých zúčastnených odborníkov;

R.

keďže hodnotenia rizík v oblasti presadzovania práva vo väčšine členských štátov systematicky nezahŕňajú informácie poskytované deťmi o ich skúsenostiach s partnerským násilím;

S.

keďže najlepší záujem dieťaťa by mal byť vždy prvoradým hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí vrátane rodinných sporov a keďže právo každého dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ktoré vyplýva z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, by sa preto malo v prípade potreby obmedziť v najlepšom záujme dieťaťa;

T.

keďže podľa článku 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a článkov 4 a 16 smernice (EÚ) 2016/800 majú deti právo vyjadriť svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a to aj v súdnych a správnych konaniach, a to spôsobom ústretovým k dieťaťu, a keďže tieto názory musia mať náležitú váhu v súlade s vekom a vyspelosťou dieťaťa;

U.

keďže dve z najprestížnejších inštitúcií zaoberajúcich sa duševným zdravím, Svetová zdravotnícka organizácia a Americké psychologické združenie, odmietajú používanie tzv. syndrómu odcudzenia rodičov a podobných koncepcií a pojmov, keďže sa môžu použiť ako stratégia proti obetiam násilia tým, že spochybnia rodičovské schopnosti obetí, odmietnu ich vyjadrenie a neberú do úvahy násilie, ktorému sú deti vystavené; keďže podľa odporúčania platformy EDVAW obvinenia zneužívajúcich otcov voči matkám, pokiaľ ide o odcudzenie rodiča, sa musia považovať za pokračovanie moci a kontroly zo strany štátnych agentúr a subjektov vrátane tých, ktoré rozhodujú o starostlivosti o dieťa (22);

V.

keďže anonymné oznámenia a oznámenia, ktoré obete neskôr stiahli, môžu brzdiť ďalšie vyšetrovanie orgánmi a predstavovať prekážku brániacu predchádzaniu ďalšiemu násiliu;

W.

keďže trestné konania vyplývajúce z oznámenia domáceho násilia sa často riešia úplne oddelene od konania o rozluke a práva starostlivosti; keďže to môže znamenať nariadenie spoločného výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo udelenie práva na stretávanie sa s dieťaťom, čo ohrozí práva a bezpečnosť obete a detí; keďže to môže mať nezvratné následky pre duševný a emocionálny vývoj detí, čo by v skutočnosti zasiahlo ich najlepší záujem; keďže je preto potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby obete mali podľa svojich potrieb bezplatný prístup k dôverným službám na podporu obetí, aby konali v záujme obetí pred trestným konaním, počas neho a primeraný čas po ňom, a to aj prostredníctvom systému psychosociálnej podpory – najmä počas vypočúvania a po ňom –, ktorý zohľadňuje emocionálne napätie spojené s okolnosťami;

X.

keďže podľa článku 67 ZFEÚ Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv, z hľadiska čoho má nediskriminačný prístup všetkých k spravodlivosti zásadný význam;

Y.

keďže treba zabezpečiť, aby sa v prípadoch rodinného práva v prvom rade brala do úvahy bezpečnosť a ochrana obetí, a keďže mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, ako je mediácia, by sa nemali používať v prípadoch, keď dochádza k násiliu páchanému na ženách a deťoch, a to buď pred súdnym konaním, alebo počas neho, aby sa zabránilo ďalšej ujme obetí;

Z.

keďže Istanbulský dohovor vyžaduje, aby zmluvné strany prijali legislatívne alebo iné potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli pri určovaní práv starostlivosti a stretávania sa s dieťaťom zohľadnené prípady domáceho násilia a aby výkon týchto práv neohrozoval práva a bezpečnosť obete alebo jej detí (23); keďže po ôsmich rokoch od schválenia Istanbulský dohovor ešte neratifikovalo šesť členských štátov ani EÚ; keďže Istanbulský dohovor je najdôležitejším existujúcim medzinárodným rámcom na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu;

AA.

keďže spoločný výkon rodičovských práv a povinností v situáciách partnerského násilia vystavuje ženy pokračujúcemu násiliu, ktorému by bolo možné predísť, pretože ich núti zostať v geografickej blízkosti páchateľa a vystavuje ich ďalšiemu fyzickému a psychickému násiliu, ako aj emocionálnemu zneužívaniu, čo môže mať priamy či nepriamy vplyv na deti; keďže v prípadoch partnerského násilia by právo žien a detí na ochranu a život bez fyzického a psychického násilia malo mať prednosť pred uprednostnením spoločného výkonu rodičovských práv a povinností; keďže zlé zaobchádzanie s deťmi zo strany páchateľov partnerského násilia sa môže použiť na uplatňovanie moci a páchanie násilných činov voči matke, čo je druh nepriameho rodovo motivovaného násilia, ktorý je v niektorých členských štátoch známy ako zástupné násilie;

AB.

keďže linky pomoci predstavujú zásadný kanál pri získavaní podpory, ale keďže len 13 členských štátov zaviedlo linku pomoci EÚ 116 006 pre všetky obete trestných činov a len niekoľko členských štátov zaviedlo špecializované linky pomoci v prípade partnerského násilia;

AC.

keďže partnerské násilie je vo svojej podstate spojené s násilím páchaným na deťoch a so zneužívaním detí; keďže vystavenie detí domácemu násiliu sa má považovať za násilie páchané na deťoch; keďže deti, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, trpia negatívnymi dôsledkami na duševné a/alebo fyzické zdravie, ktoré by mohli byť akútnej a chronickej povahy; keďže viktimizácia detí v situáciách násilia páchaného na ženách môže pokračovať a vyhrotiť sa v súvislosti s rodičovskými spormi týkajúcimi sa starostlivosti a zabezpečovania potrieb dieťaťa; keďže duševné zdravie a kvalita života detí sa zhoršili pre opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy, ktoré sa zaviedli v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; keďže počet služieb v oblasti duševného zdravia detí sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a v mnohých nie je dostatočný;

AD.

keďže vyrastanie v násilnom domácom prostredí má veľmi negatívny vplyv na fyzický, citový a sociálny vývin dieťaťa a jeho následné správanie v dospelosti; keďže vystavenie násiliu v detstve, či už formou zlého zaobchádzania a/alebo svedectva partnerského násilia, predstavuje rizikový faktor z hľadiska zraniteľnosti, pokiaľ ide o viktimizáciu, páchanie násilia v dospelosti alebo problémy so správaním alebo fyzickým a duševným zdravím;

AE.

keďže napriek pokroku nedávne správy ukazujú, že obete trestných činov ešte stále nie sú schopné v plnej miere uplatňovať svoje práva v EÚ; keďže prístup k podporným službám je kľúčový pre ženy vystavené partnerskému násiliu; keďže stále nie je dostatok špecializovaných a všeobecných podporných služieb pre obete partnerského násilia a keďže obete často čelia ťažkostiam pri získavaní spravodlivosti z dôvodu nedostatku informácií a nedostatočnej podpory a ochrany; keďže obete často čelia sekundárnej viktimizácii v trestnom konaní a pri žiadaní o odškodnenie; keďže existuje niekoľko prípadov, v ktorých príslušníci orgánov presadzovania práva a justičné systémy nie sú schopní poskytovať dostatočnú podporu ženám a detským obetiam domáceho násilia, a keďže obete rodovo motivovaného násilia boli pri oznamovaní násilia dokonca vystavené zanedbávajúcemu správaniu alebo nevhodným komentárom; keďže organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré pracujú s deťmi a obeťami domáceho a rodovo motivovaného násilia a pre ne, sú dôležitými aktérmi pri predchádzaní domácemu násiliu a partnerskému násiliu a pri riešení tohto násilia; keďže takéto organizácie môžu hodnotne prispievať aj k politikám a právnym predpisom na základe svojich skúseností z praxe; keďže programy financovania EÚ, ako sú program Spravodlivosť a program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, sa môžu použiť na podporu činností v oblasti ochrany a podpory obetí domáceho a rodovo motivovaného násilia vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a financovaniu organizácií, ktoré pracujú s obeťami;

AF.

keďže konania o cezhraničnej rozluke, rozvode a práve starostlivosti sú svojou povahou zložitejšie a vo všeobecnosti trvajú dlhšie; keďže zvýšená mobilita v rámci EÚ viedla k rastúcemu počtu cezhraničných sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a práva starostlivosti o dieťa; keďže automatické uznávanie rozhodnutí o konaniach týkajúcich sa práv starostlivosti v prípadoch rodovo motivovaného násilia je problematické, pretože právne predpisy o rodovo motivovanom násilí sa v jednotlivých členských štátoch líšia a nie všetky členské štáty uznávajú partnerské násilie ako trestný čin a formu rodovo motivovaného násilia; keďže Komisia musí zintenzívniť svoje úsilie s cieľom presadzovať vo všetkých členských štátoch konzistentné a skutočné vykonávanie zásad a cieľov stanovených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ; keďže členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia pri všetkých verejných činnostiach, a to aj pri riešení cezhraničných rodinných sporov, v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa; keďže v článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje možnosť ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov takýchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe; keďže v článku 83 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje možnosť ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení;

AG.

keďže v článku 82 ods. 2 ZFEÚ je uvedená možnosť ustanovenia minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä s ohľadom na práva obetí trestných činov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.