V Bruseli4. 5. 2016

COM(2016) 290 final

2016/0142(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

(revízia mechanizmu pozastavenia)


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Po rozhodnutiach o liberalizácii vízového režimu pre krajiny západného Balkánu Komisia v roku 2011 v nariadení Rady (ES) č. 539/2001 1 navrhla vytvorenie „ochrannej vízovej doložky“, ktorou by sa v urgentných prípadoch na základe dôsledne vymedzených kritérií na krátky čas umožnilo dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny v záujme riešenia prípadných ťažkostí jedného alebo viacerých členských štátov v prípade náhleho a výrazného zvýšenia neregulárnej migrácie, neodôvodnených žiadostí o azyl alebo zamietnutých readmisných žiadostí členského štátu predložených príslušnej tretej krajine 2 .

Európsky parlament a Rada prijali 11. decembra 2013 nariadenie (EÚ) č. 1289/2013 3 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 zavedením tzv. mechanizmu pozastavenia a úpravou platného recipročného mechanizmu.

Tento mechanizmus pozastavenia v súlade s článkom 1a nariadenia (ES) č. 539/2001 umožňuje ako krajné riešenie v núdzových situáciách dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny. Aktivovať ho môže ktorýkoľvek členský štát, keď Komisii oznámi, že v priebehu šiestich mesiacov oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku alebo oproti posledným šiestim mesiacom pred začatím uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov danej tretej krajiny od vízovej povinnosti čelí okolnostiam vyvolávajúcim núdzovú situáciu, ktorú tento členský štát nedokáže sám napraviť.

Medzi tieto okolnosti patrí konkrétne výrazné a náhle zvýšenie počtu:

štátnych príslušníkov danej tretej krajiny, o ktorých sa zistilo, že nezákonne prekročili povolenú dĺžku pobytu v danom členskom štáte,

neodôvodnených žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov danej tretej krajiny, ak toto zvýšenie vedie k osobitnému tlaku na azylový systém daného členského štátu,

zamietnutých žiadostí o readmisiu, ktoré členský štát predložil danej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom.

Pri oznamovaní Komisii musí príslušný členský štát uviesť dôvody aktivácie mechanizmu, poskytnúť relevantné informácie a štatistické údaje a opísať predbežné opatrenia, ktoré prijal s cieľom napraviť situáciu. Komisia potom informuje Radu a Európsky parlament a preskúma situáciu a rozsah problému (počet dotknutých členských štátov, vplyv na celkovú migračnú situáciu v Únii).

Komisia môže rozhodnúť o potrebe prijať opatrenia, pričom zohľadní dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou a v úzkej spolupráci s touto treťou krajinou sa snaží nájsť alternatívne dlhodobé riešenia. V takom prípade má Komisia od doručenia uvedeného oznámenia tri mesiace na prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov.

Pred uplynutím tohto šesťmesačného obdobia musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu. K správe môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 539/2001 s cieľom presunúť dotknutú tretiu krajinu do zoznamu krajín, pre ktoré sa vyžadujú víza (príloha I), čím sa na jej občanov začne vzťahovať trvalá vízová povinnosť. V takom prípade možno dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Vzhľadom na aktuálnu migračnú situáciu v Európskej únii a úspešné ukončenie viacerých dialógov o liberalizácii vízového režimu so susednými krajinami (Gruzínsko, Ukrajina, Kosovo, Turecko) niektoré členské štáty vyjadrili pochybnosti, či je existujúci mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti dostatočne flexibilný na reakciu v určitých naliehavých situáciách. Tvrdili najmä to, že:

prípustné dôvody pozastavenia sú príliš obmedzené a nezahŕňajú napríklad situáciu, keď niektorá tretia krajina nespolupracuje pri readmisii občanov inej tretej krajiny, ktorí cez danú tretiu krajinu prešli, pričom readmisná dohoda uzatvorená medzi Úniou alebo členským štátom a príslušnou treťou krajinou takúto povinnosť readmisie ukladá,

možnosť aktivovať mechanizmus pozastavenia oznámením, ktorú majú podľa nariadenia len členské štáty, by sa mala rozšíriť aj na Komisiu,

referenčné obdobia a lehoty sú pridlhé a v núdzovej situácii neumožňujú pohotovú reakciu.

Vzhľadom na najnovšie návrhy Komisie na liberalizáciu vízového režimu s Gruzínskom 4 , Ukrajinou 5 , Tureckom 6 a Kosovom 7 , ako aj nedávne diskusie s členskými štátmi sa Komisia rozhodla predložiť návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 539/2001 v záujme revízie aktuálneho mechanizmu pozastavenia.

Hlavným cieľom je posilniť mechanizmus pozastavenia tak, že sa členským štátom uľahčí oznamovanie okolností vedúcich k prípadnému pozastaveniu a Komisii sa umožní aktivovať mechanizmus aj z vlastnej iniciatívy. Používanie mechanizmu by sa malo uľahčiť predovšetkým skrátením referenčných období a lehôt, čím sa umožní rýchlejší postup, a rozšírením možných dôvodov na pozastavenie, medzi ktoré by malo patriť výrazné zvýšenie počtu zamietnutých žiadostí o readmisiu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí prešli cez príslušnú tretiu krajinu, ak sa v readmisnej dohode uzatvorenej medzi Úniou alebo členským štátom a danou treťou krajinou stanovuje takáto readmisná povinnosť. Komisia by zároveň mala byť schopná aktivovať mechanizmus v prípade, že daná tretia krajina v oblasti readmisie nespolupracuje, najmä ak medzi príslušnou treťou krajinou a Úniou bola uzatvorená readmisná dohoda.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V nariadení Rady (ES) č. 539/2001 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení. Nariadenie (ES) č. 539/2001 uplatňujú všetky členské štáty – s výnimkou Írska a Spojeného kráľovstva – a takisto Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Nariadenie je súčasťou spoločnej vízovej politiky EÚ pre krátkodobé pobyty do 90 dní počas ktoréhokoľvek 180-dňového obdobia.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Keďže návrhom sa mení spoločná vízová politika EÚ, právnym základom návrhu je článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Navrhované nariadenie predstavuje rozvoj schengenského acquis.

Subsidiarita, proporcionalita a výber nástroja

Mechanizmus pozastavenia stanovený nariadením (ES) č. 539/2001 je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej vízovej politiky EÚ. Cieľ posilniť účinnosť tohto mechanizmu rozšírením jeho rozsahu uplatňovania a tým, že Komisia ho bude môcť aktivovať z vlastnej iniciatívy, možno dosiahnuť len opatrením na úrovni Únie – konkrétne zmenou uvedeného nariadenia. Členské štáty tento politický cieľ individuálne dosiahnuť nedokážu. Na dosiahnutie tohto politického cieľa nie sú k dispozícii žiadne iné (nelegislatívne) možnosti.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Existujúci mechanizmus pozastavenia zavedený v decembri 2013 sa doposiaľ nevyužil, takže nie sú k dispozícii žiadne praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním. Podľa viacerých členských štátov sa však mechanizmus nikdy nevyužil práve preto, že podmienky jeho aktivácie boli nastavené príliš prísne a lehoty sú pridlhé.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Potreba dodatočných ochranných nástrojov v kontexte liberalizácie vízového režimu so susediacimi krajinami Únie bola prerokovaná s členskými štátmi vo výbore COREPER a v pracovnej skupine pre víza. Pri formulovaní tohto návrhu sa zohľadnili aj neformálne podnety členských štátov na revíziu mechanizmu pozastavenia.

Posúdenie vplyvu

Revízia mechanizmu pozastavenia ako taká nemá žiadne priame hospodárske alebo iné vplyvy. Politický a hospodársky vplyv prípadného pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov určitej tretej krajiny bude musieť Komisia podrobne posúdiť v každom konkrétnom prípade pri skúmaní oznámenia členského štátu a pred tým, než rozhodne, či je potrebné prijať opatrenia. Preto pri tomto návrhu posúdenie vplyvu nie je potrebné.

Základné práva

Návrh nemá žiadne negatívne dôsledky na ochranu základných práv v Európskej únii.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Neuplatňuje sa.

5.INÉ PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia posilní monitorovanie migračnej a bezpečnostnej situácie vzhľadom na nedávne rozhodnutia o liberalizácii vízového režimu, aby mohla v prípade potreby plne využiť možnosti revidovaného mechanizmu pozastavenia.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrh na revíziu mechanizmu pozastavenia podľa článku 1a nariadenia (ES) č. 539/2001 zahŕňa tieto prvky:

Vymedzenie okolností, za ktorých môžu členské štáty predložiť Komisii oznámenie, sa zmenilo tak, aby sa ujasnilo, že mechanizmus pozastavenia sa nemusí používať iba „ako krajné riešenie v núdzových situáciách“, ale aj všeobecnejšie v prípadoch, kde liberalizácia vízového režimu vedie k vážnemu zvýšeniu neregulárnej migrácie, počtu neodôvodnených žiadostí o azyl alebo zamietnutých žiadostí o readmisiu.

Referenčné obdobie na porovnanie situácie s predošlým rokom alebo obdobím spred liberalizácie vízového režimu sa skracuje zo šiestich na dva mesiace.

Po novom stačí, aby bolo zvýšenie neregulárnej migrácie, neodôvodnených žiadostí o azyl alebo zamietnutých žiadostí o readmisiu „výrazné“ – doposiaľ muselo byť toto zvýšenie „náhle a výrazné“.

Prípustné oznamované dôvody možného pozastavenia by mali zahŕňať zamietnuté žiadosti o readmisiu občanov inej tretej krajiny, ktorí cez danú tretiu krajinu prešli, ak readmisná dohoda uzatvorená medzi Úniou alebo členským štátom a príslušnou treťou krajinou takúto povinnosť readmisie ukladá,.

Ruší sa (sedemročné) časové obmedzenie možnosti porovnať aktuálnu situáciu so situáciou spred liberalizácie vízového režimu.

Komisii sa umožňuje aktivovať mechanizmus pozastavenia z vlastnej iniciatívy, ak má konkrétne a spoľahlivé informácie o ktorejkoľvek z okolností, za ktorých môžu predložiť oznámenie členské štáty, alebo o tom, že tretia krajina vo všeobecnosti nespolupracuje pri readmisii, najmä ak bola s touto treťou krajinou uzatvorená dohoda o readmisii na úrovni EÚ. Takouto nedostatočnou spoluprácou je napríklad:

zamietanie žiadostí o readmisiu alebo nereagovanie na ne,

nevydávanie cestovných dokladov na účely návratu v lehotách uvedených v dohode alebo neuznávanie európskych cestovných dokladov vydaných po uplynutí lehôt uvedených v dohode,

vypovedanie alebo pozastavenie platnosti dohody.

Ak Komisia po preskúmaní okolností, ktoré jej boli oznámené (alebo o ktorých má konkrétne a spoľahlivé informácie), rozhodne, že sú potrebné opatrenia, lehota na prijatie vykonávacieho aktu dočasne pozastavujúceho oslobodenie od vízovej povinnosti pre príslušnú tretiu krajinu sa skracuje z troch na jeden mesiac.

2016/0142 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

(revízia mechanizmu pozastavenia)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V nariadení Rady (ES) č. 539/2001 8 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

(2)Mechanizmus dočasného pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k uvedenému nariadeniu (ďalej len „mechanizmus pozastavenia“) by sa mal posilniť tak, aby sa členským štátom uľahčilo oznamovanie okolností vedúcich k možnému pozastaveniu a aby sa Komisii umožnilo aktivovať mechanizmus z vlastnej iniciatívy.

(3)Používanie mechanizmu by sa malo uľahčiť predovšetkým skrátením referenčných období a lehôt, čím sa umožní rýchlejší postup, a rozšírením možných dôvodov na pozastavenie, medzi ktoré by malo patriť aj výrazné zvýšenie počtu zamietnutých žiadostí o readmisiu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí prechádzali cez dotknutú tretiu krajinu, v prípade, že v readmisnej dohode uzatvorenej medzi Úniou alebo členským štátom a danou treťou krajinou sa stanovuje takáto readmisná povinnosť. Komisia by zároveň mala mať možnosť aktivovať mechanizmus v prípade, že daná tretia krajina v oblasti readmisie nespolupracuje, najmä ak medzi dotknutou treťou krajinou a Úniou bola uzatvorená readmisná dohoda.

(4)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 9 . Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(5)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 10 . Írsko sa preto nezúčastňuje nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES 11 .

(7)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 12 .

(8)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 13 ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 1a nariadenia (ES) č. 539/2001 sa mení takto:

1.V odseku 1 sa vypúšťa tento text:

„ako krajné riešenie v núdzových situáciách“

2.Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Členský štát môže oznámiť Komisii, ak v priebehu dvoch mesiacov oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku alebo oproti posledným dvom mesiacom pred začatím uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II od vízovej povinnosti čelí jednej alebo viacerým z týchto okolností, ktoré nedokáže sám napraviť, a to:

a)    výraznému zvýšeniu počtu štátnych príslušníkov danej tretej krajiny, o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území tohto členského štátu;

b)    výraznému zvýšeniu počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov danej tretej krajiny, v prípade ktorej je miera uznaných žiadostí o azyl nízka;

c)    výraznému zvýšeniu počtu zamietnutých žiadostí o readmisiu, ktoré členský štát predložil danej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom, alebo ak sa v readmisnej dohode uzatvorenej medzi Úniou alebo daným členským štátom a danou treťou krajinou stanovuje takáto povinnosť vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí prechádzali cez danú tretiu krajinu.

V oznámení uvedenom v prvom pododseku sa uvádzajú dôvody, na ktorých je založené, a relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu. Komisia o takomto oznámení ihneď informuje Európsky parlament a Radu.“

3.Vkladá sa tento odsek:

„2a.    Keď má Komisia konkrétne a spoľahlivé informácie o okolnostiach uvedených v odseku 2 písm. a), b) alebo c) alebo o tom, že tretia krajina v oblasti readmisie nespolupracuje, najmä ak medzi danou treťou krajinou a Úniou bola uzavretá readmisná dohoda, napríklad tým, že:

zamieta žiadosti o readmisiu alebo neodpovedá na žiadosti o readmisiu,

nevydáva cestovné doklady na účely návratu v lehotách uvedených v dohode alebo neuznáva európske cestovné doklady vydané po uplynutí lehôt uvedených v dohode,

vypovedala dohodu či pozastavila platnosť dohody,

Komisia môže z vlastnej iniciatívy informovať Európsky parlament a Radu. Tieto informácie sú ekvivalentné s oznámením podaným podľa odseku 2.“

4.Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Komisia preskúma každé oznámenie podané podľa odseku 2, pričom zohľadňuje:

a)    či nastala niektorá zo situácií opísaných v odsekoch 2 a 2a;

b)    počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v odsekoch 2 a 2a;

c)    celkový vplyv zvýšení uvedených v odseku 2 na migračnú situáciu v Únii, ako vyplýva z údajov poskytnutých členskými štátmi alebo z údajov, ktoré má Komisia k dispozícii;

d)    správy vypracované [Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie], Európskym podporným úradom pre azyl alebo Európskym policajným úradom (Europol), ak si to okolnosti v konkrétnom prípade vyžadujú;

e)    celkovú otázku verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom.

Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.“

5.V odseku 4 sa slová „troch mesiacov“ nahrádzajú slovami „jedného mesiaca“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).
(2) KOM(2011) 290 v konečnom znení.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 74).
(4) COM(2016) 142 final.
(5) COM(2016) 236 final.
(6) COM(2016) 279 final.
(7) COM(2016) 277 final.
(8) Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).
(9) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).
(10) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).
(11) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(12) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).
(13) Rozhodnutie Rady zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).