Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín“

COM(2011) 455 final

2012/C 181/23

Spravodajca: Cristian PÎRVULESCU

Európska komisia sa 20. júla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín“

COM(2011) 455 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 29. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) prijal 170 hlasmi za, pričom 14 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery

1.1   Výbor víta oznámenie Európskej komisie a domnieva sa, že je významným krokom k pochopeniu a riešeniu problémov spojených s integráciou štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch EÚ.

1.2   Oznámenie pokrýva kľúčové oblasti intervencie a objasňuje úlohy a povinnosti pri navrhovaní a realizácii integračnej agendy. Dôraz na úlohu, ktorú musia zohrávať miestne a regionálne orgány, je odôvodnený dostatočne, nie je však celkom jasné, aké podnety by sa mali použiť na to, aby sa tieto orgány viac angažovali v tomto procese. „Modulárny“ prístup pri tvorbe vnútroštátnych politík má významný potenciál, ale aj riziká.

1.3   Hoci je prístup tohto oznámenia obsiahly a štruktúrovaný, nezohľadňuje v dostatočnej miere zložité politické a sociálno-ekonomické problémy, ktorým musia európske spoločnosti čeliť. Hospodárska kríza so svojimi dôsledkami je v integračnej agende v súčasnosti kľúčovým faktorom. Negatívne ovplyvňuje zmýšľanie európskej verejnosti a dostáva vnútroštátne a miestne orgány pod finančný tlak. Výbor navrhuje opätovne posúdiť návrh s ohľadom na súčasný sociálno-ekonomický kontext a určiť inštitucionálne a finančné nástroje na podporu integračných cieľov. Výbor tiež osobitne upriamuje pozornosť na rozmer komunikácie. Už teraz možno vidieť, že hospodárska kríza so sebou prináša aj antiimigračné postoje. Je jednoznačnou prioritou, aby Európska komisia a ďalšie inštitúcie EÚ spolupracovali na dlhodobých, ďalekosiahlych a odvážnych komunikačných činnostiach zameraných na obmedzenie týchto prejavov a postojov. Tie sa v niektorých európskych krajinách dostávajú nebezpečne blízko k tomu, aby sa stali súčasťou hlavného politického prúdu, čo priamo zasahuje podstatu identity EÚ ako integrovaného demokratického zriadenia.

1.4   Výbor berie na vedomie rozdielne postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín a navrhuje, aby sa táto rozmanitosť zohľadnila v úvahách o politike a pri jej príprave. Do tejto kategórie patria občania štátov, ktoré majú perspektívu stať sa členmi EÚ, občania mimoeurópskych krajín, ktorí žijú a pracujú v EÚ, a občania iného ako členského štátu EÚ, ktorí sú na území EÚ pod medzinárodnou ochranou. Uznanie tejto rozmanitosti by však nemalo viesť k medzerám v politických alebo diskriminačných opatreniach, a čo je dôležitejšie, nemalo by smerovať k minimalizovaniu integračných noriem a opatrení. Výbor sa tiež domnieva, že širšia integračná agenda musí zahŕňať aj štátnych príslušníkov EÚ, ktorí žijú a pracujú v iných členských štátoch. Obzvlášť problematická je situácia Rómov. O podmienkach vstupu a pobytu migrujúcich sezónnych pracovníkov z tretích krajín sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a Európskej rade, pričom EHSV vypracoval stanovisko na túto tému v roku 2011 (1). Politika EÚ musí riešiť zložitú otázku nelegálnych migrantov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní.

1.5   Oznámenie kladie dôraz na účasť štátnych príslušníkov tretích krajín, ale nedarí sa mu sprostredkovať ráznejší odkaz, pokiaľ ide o jej potrebu, podporu, ktorú si vyžaduje, a špecifické nástroje na jej presadzovanie. Obzvlášť problematická je účasť miestnych a vnútroštátnych komunít na občianskom a politickom živote. Podľa nášho názoru je jasné vyjadrenie záujmov a schopnosť zostaviť kolektívne návrhy v spolupráci s verejnými a súkromnými orgánmi nevyhnutným predpokladom pre kvalitatívnu, participatívnu a účinnú integračnú politiku.

1.6   Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby sa zamerala na integráciu, t. j. buď aby tejto téme venovala jeden európsky rok, alebo aby z nej urobila kľúčový prvok niektorého z nadchádzajúcich rokov, a verí, že Komisia a ostatné inštitúcie EÚ budú pokračovať v spájaní integračnej agendy s ďalšími hlavnými politickými prioritami, ako je napríklad stratégia Európa 2020, ale aj agenda v oblasti ochrany základných práv, ktorá sa v súčasnosti prehodnocuje.

1.7   Výbor zostáva aj naďalej pevne rozhodnutý spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ na vytváraní kľúčových politík a programov zameraných na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Okrem toho sa bude usilovať zapojiť do integračnej agendy občiansku spoločnosť a uľahčiť štátnym príslušníkom tretích krajín účasť na štruktúrovanom dialógu na európskej úrovni.

2.   Úvod

2.1   Spolupráca EÚ v oblasti integrácie štátnych príslušníkov iných ako členských krajín EÚ sa rozvíja od prijatia Tamperského programu v roku 1999. V roku 2004 boli na úrovni EÚ prijaté Spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov. Ich cieľom bolo pomôcť členským štátom EÚ pri navrhovaní integračných politík a určovaní širšieho inštitucionálneho rámca zahŕňajúceho rôznych aktérov EÚ, ako aj aktérov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Spoločný program integrácie Komisie z roku 2005, ktorý bol zameraný na realizáciu spoločných základných zásad, umožnil postúpiť vpred, ale neriešil hlavné integračné problémy, ktoré zostávajú vážne aj naďalej. Integračné ciele EÚ boli zahrnuté aj do Štokholmského programu z roku 2009 a stratégie Európa 2020, ale ich začlenenie do týchto hlavných politických agend integračným politikám zatiaľ neprinieslo žiaden rozhodujúci posun vpred.

2.2   V júli 2011 Komisia navrhla obnovenú európsku agendu v oblasti integrácie migrantov z tretích krajín, ktorá sa zameriava na širšiu a lepšiu účasť migrantov a posilnenú činnosť na miestnej úrovni. Umožňuje tiež, aby krajiny pôvodu zohrávali pri plánovaní politík väčšiu úlohu. Hlavnou zásadou tvorby politiky je pružnosť. EK je zodpovedná za zostavenie súboru nástrojov, ktoré môžu členské štáty použiť podľa svojich potrieb a priorít. Na podporu integračnej agendy sa tiež určili spoločné ukazovatele (2).

2.3   Pri presadzovaní integračnej agendy EÚ dodržiava inštitucionálnu a komunikačnú infraštruktúru, ktorú tvoria: sieť národných kontaktných miest pre integráciu; Európske fórum pre integráciu – platforma pre dialóg, ktorá združuje všetky zainteresované strany v oblasti integrácie; európska internetová stránka venovaná integrácii – ústredné miesto pre priamu výmenu informácií, dokumentáciu a on-line zber údajov; Príručka o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov; Európsky fond pre integráciu, ktorý podporuje úsilie členských štátov umožniť štátnym príslušníkom iných ako členských krajín EÚ integráciu do európskej spoločnosti. Portál pre prisťahovalectvo bol spustený 18. novembra 2011.

2.4   Zavedenie nového právneho ustanovenia do zmluvy, ktoré sa týka podpory EÚ pri presadzovaní integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržujú v členských štátoch (článok 79 ods. 4 ZFEÚ), vytvára pevnejší základ pre koordinovanú činnosť medzi členskými štátmi EÚ a predstavuje trvalý záväzok EK a ostatných inštitúcií EÚ.

2.5   V sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa uvádzajú niektoré hlavné problémy v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Ide o prevládajúcu nízku úroveň zamestnanosti migrantov, najmä migrujúcich žien, rastúcu nezamestnanosť a vysokú mieru nadmernej kvalifikácie, zvyšujúce sa riziko sociálneho vylúčenia, rozdiely v dosiahnutom vzdelaní a znepokojenie verejnosti nad slabou integráciou migrantov (3).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV víta názor, že integrácia je spoločnou zodpovednosťou a vyzýva členské štáty EÚ, aby ju vnímali ako prioritu. Je to spôsob, ako zabezpečiť otvorené, inkluzívne a stabilné demokratické prostredie na vnútroštátnej úrovni (4). Na úrovni EÚ sa ešte musí vynaložiť veľké úsilie. Inštitúcie EÚ už poskytujú rámec na monitorovanie, porovnávanie a výmenu osvedčených postupov. Napriek tomu ešte existuje niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť. Európske finančné nástroje by mali byť lepšie zamerané na plnenie integračných cieľov. Musí sa vykonať seriózna analýza existujúcich právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o pracovné postupy týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.2   V súvislosti s dostupnosťou údajov sa EHSV domnieva, že integračná agenda EÚ by mala mať jasnejšie ciele a zamerania. EHSV zvažuje zavedenie systému, v ktorom členské štáty EÚ stanovia špecifické ciele týkajúce sa integrácie a poskytnú svojim vlastným občanom a ostatným krajinám priebežné informácie o ich plnení. Celkový cieľ konkurencieschopnej a inkluzívnej Európy nemožno dosiahnuť, ak zostanú v úzadí 4 % obyvateľov, (5) ktoré tvoria štátni príslušníci tretích krajín.

3.3   Integračná agenda je veľmi zložitá a vyžaduje si odhodlanie na všetkých úrovniach. EHSV je pripravený zintenzívniť spoluprácu s EK, Výborom regiónov a ostatnými inštitúciami EÚ, aby mala táto obnovená integračná agenda skutočný význam. Zameranie sa na miestnu úroveň je viac než vítané. Tiež je dôležité posilniť občiansku spoločnosť a podniky pôsobiace na miestnej úrovni. Samotní migranti by mali byť podnecovaní, aby vytvárali vlastné siete a združenia, ktoré im môžu uľahčiť prístup k informáciám, financovanie a rozhodovanie.

3.4   Vytvorenie európskeho súboru nástrojov v oblasti integračných postupov je nevyhnutné a posúva Príručku o integračných postupoch na vyššiu úroveň dôležitosti a inštitucionalizácie. O tomto súbore nástrojov, ako aj o možnostiach financovania projektov s významným dosahom by sa malo náležite informovať. EHSV vyjadruje nádej, že sa tento súbor nástrojov použije na riešenie najzávažnejších integračných problémov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

3.5   Európsky súbor nástrojov by tiež nemal narušiť súdržnosť integračnej politiky ako celku. EHSV vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby sa na základe integračných stratégií vypracovaných participatívnym spôsobom posunuli vpred. EHSV vyzýva členské štáty a EK k ďalšiemu posilňovaniu národných kontaktných miest pre integráciu, aby pôsobili ako katalyzátor pre strategické vymedzenie integračných opatrení.

3.6   EHSV víta štúdiu o ukazovateľoch integrácie (6), ktorú nedávno vypracoval Eurostat. Ide o veľmi hodnotný nástroj umožňujúci bližšie monitorovanie vplyvu politík a programov, porovnávacie hodnotenie postupov členských štátov a všeobecne aj vytvorenie lepšieho základu pre politiku. Ako už bolo spomenuté, ukazovatele nie sú dôležité len na monitorovanie a hodnotenie. Umožňujú stanovenie konkrétnych cieľov integračnej politiky a programov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Integrácia prostredníctvom účasti

4.1.1   Sociálno-ekonomický prínos migrantov

4.1.1.1   Sociálno-ekonomický prínos migrantov je základným rozmerom integračnej agendy. EHSV podporuje zmenu pohľadu na migrantov, ktorí sú v mnohých prípadoch, v porovnaní so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ, vnímaní ako potenciálna záťaž pre systémy sociálneho zabezpečenia alebo ako lacná pracovná sila. EHSV sa domnieva, že migranti sú v prvom rade nositeľmi základných práv a zároveň sa podieľajú na spoločnosti, ekonomike a kultúre hostiteľskej krajiny. EHSV sa tiež domnieva, že integrácia je obojsmerný proces, a vyzýva migrantov, aby sa zaujímali o sociálne a kultúrne výmeny s hostiteľskými komunitami a spoločnosťami. Ide predovšetkým o získanie jazykových zručností a účasť na vzdelávacích systémoch. Európske spoločnosti a občania si musia byť vedomí, že existujú vážne demografické problémy strednodobého a dlhodobého charakteru, ktoré sa môžu čiastočne riešiť prostredníctvom regulovanej migrácie.

4.1.1.2   Dôležitým faktorom pri uľahčovaní integrácie je získanie jazykových znalostí. Nie je však jasné, aké konkrétne nástroje chce Európska komisia na podporu tohto cieľa použiť.

4.1.1.3   Účasť na pracovnou trhu je pri určovaní úspešnosti integrácie kľúčovou otázkou. Oznámenie správne uvádza, že miera zamestnanosti migrantov by sa mala výrazne priblížiť miere zamestnanosti štátnych príslušníkov, pričom tento problém sa najviac týka migrujúcich žien. Tieto čisto kvantitatívne údaje však nezachytávajú celkový kontext zamestnanosti. Uznanie predchádzajúcich kvalifikácií, mzdy, dávok vrátane ich prevodu, prístup k odbornej príprave a istota práce predstavujú ďalšie aspekty, ktoré musia byť do integračnej agendy plne začlenené. Väčší dôraz treba prikladať zamestnanosti žien.

4.1.1.4   EHSV so znepokojením berie na vedomie priame a nepriame účinky právnych predpisov EÚ týkajúcich sa postavenia migrujúcich pracovníkov (7). Hoci sa dosiahol pokrok vďaka modrej karte EÚ, smernici o jednotnom povolení alebo o sezónnych pracovníkoch, môžeme sa oprávnene obávať, že smernice týkajúce sa práce by mohli diskriminovať pracovníkov/migrantov na základe ich pôvodu a zručností a prehĺbiť rozdiely (8). Pracovnoprávne predpisy EÚ rozlišujú medzi vysoko kvalifikovanými a nízko kvalifikovanými pracovníkmi poskytujúc im rozdielne úrovne práv.

4.1.1.5   Výbor upozorňuje, že podpora kyvadlovej migrácie bez dostatočných prostriedkov by mohla viesť k častejším prípadom nelegálnej migrácie a veľmi nízkej úrovni ochrany zamestnancov. Táto špecifická politika je sporná aj z etického hľadiska. Zameriava sa totiž na posielanie pracovníkov späť do domovských krajín bez toho, aby boli schopní previesť si dávky alebo pracovať v hostiteľskej krajine primerane dlho.

4.1.1.6   V rámci vzdelávacieho systému je potrebné väčšie úsilie na zvýšenie účasti mladých ľudí z rodín migrantov. Úsilie by sa tiež malo zamerať na vzdelávanie v ranom detstve, ktoré môže byť spôsobom, ako zvýšiť účasť na vzdelávaní v neskoršom veku. Oznámenie poukazuje na možné príklady činností vrátane mentorských programov, školení pre rodičov a zamestnávania migrantov ako učiteľov. EHSV sa domnieva, že všetky tieto činnosti sú užitočné, ale žiada o odhodlanejšie šírenie takýchto postupov a lepšie financovanie programov organizovaných priamo vo vzdelávacích inštitúciách alebo ich blízkosti.

4.1.1.7   Prioritou integračnej agendy musí zostať zabezpečenie lepších životných podmienok. Oznámenie poukazuje na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu ako na cieľ miestneho a vnútroštátneho úsilia v tomto smere. Hoci EHSV plne uznáva potreby tejto osobitnej skupiny, upozorňuje aj na ďalšie zraniteľné skupiny. Navrhuje Európskej komisii, aby venovala pozornosť prípadom viacnásobnej zraniteľnosti, napríklad rómskych žien, a snažila sa nimi zaoberať prioritne. EÚ má navyše k dispozícií silný a vizionársky nástroj, Chartu základných práv Európskej únie, ktorou sa legislatívna činnosť v oblasti integrácie musí riadiť.

4.1.1.8   EHSV ľutuje, že Komisia nevenuje dostatočnú pozornosť rómskemu obyvateľstvu. Mnoho Rómov pochádzajúcich z tretích krajín žije totiž v hostiteľských krajinách vo veľmi ťažkých podmienkach bez prístupu k základnej infraštruktúre a službám. EHSV sa domnieva, že napriek tomu, že z právneho hľadiska existujú značné rozdiely medzi príslušníkmi tretích krajín a príslušníkmi členských štátov, problém zraniteľných skupín je stále rovnaký. Navyše je potrebné chrániť základné ľudské práva všetkých osôb bez ohľadu na ich právne postavenie.

4.1.1.9   Na plnenie cieľov integračného programu je nevyhnutné lepšie využitie finančných prostriedkov EÚ. EHSV konštatuje, že finančná kríza vystavila verejné výdavky na sociálne programy tlaku, a domnieva sa, že financovanie z EÚ by mohlo byť rozhodujúce pri podpore kľúčových projektov, ktoré prinajmenšom budujú pevnú základňu osvedčených postupov. Informácie o financovaní by mali byť ľahko dostupné a financovanie by malo poskytnúť miestnym orgánom a verejným a súkromným inštitúciám dostatok podnetov na to, aby sa angažovali. Dostupné zdroje by sa mali použiť na podnecovanie organizácií občianskej spoločnosti, aby sa zapojili a konali na miestnej úrovni s dôrazom na účasť migrujúcich komunít.

4.1.1.10   EÚ by sa mala otvoriť miestnym, regionálnym a vnútroštátnym migračným sieťam a organizáciám. Budovanie sietí a sociálneho kapitálu pomáha pri realizácii integrácie zdola nahor a vytvára prostredie, v ktorom sa migranti cítia oprávnení a schopní uplatňovať svoje práva a potenciál. Siete a organizácie by však mali integráciu podporovať a nemali by sa stať nositeľmi ďalšej segregácie. EHSV im navrhuje, aby nadviazali partnerské vzťahy so sieťami a s organizáciami, ktoré existujú v hostiteľských krajinách. EÚ by mala byť prístupná novým formám účasti a spolupráce, ktorým môžu pomôcť informačné technológie a zvýšená mobilita.

EHSV odporúča, aby Európska komisia prijala opatrenia na prehodnotenie právnych predpisov týkajúcich sa migrujúcej pracovnej sily, ktoré vo svojej súčasnej podobe predstavujú diskrimináciu a rozdielne zaobchádzanie, a aby sa i naďalej snažila pomáhať členským štátov v úsilí o väčšiu a lepšiu integráciu.

4.1.2   Práva a povinnosti – dosiahnutie rovnakého zaobchádzania a pocitu spolupatričnosti

4.1.2.1   EHSV víta osobitnú pozornosť venovanú politickej účasti migrantov ako volených úradníkov alebo voličov, či ako súčasti poradných orgánov. Ide o dôležitú skúšku európskej demokracie. Strednodobú a dlhodobú integráciu migrantov a ochranu pred diskrimináciou môže zabezpečiť len politický hlas. Ten môže spolu s inštitucionalizovanými formami kolektívnych opatrení zaradiť migrantov do politického procesu, čím sa zabráni odcudzeniu a radikalizmu. Politickej účasti by malo pomôcť prehodnotenie súčasných pravidiel udeľovania občianstva v každej krajine. EHSV teda podporuje myšlienku, aby sa štátnym príslušníkom tretích krajín udelilo právo voliť v miestnych, regionálnych a európskych voľbách a zodpovedajúce právo byť voleným. V tejto súvislosti by bolo možnou alternatívou udeliť legálnym migrantom občianstvo EÚ. EÚ môže byť opäť na čele demokratickej inovácie a skúšať nové formy účasti a spolupráce.

4.2   Viac opatrení na miestnej úrovni

4.2.1   Zameranie na miestnu úroveň je plne odôvodnené. Okrem toho, že je ústredným miestom poskytovania služieb, miestna úroveň vytvára bezprostredné prostredie pre integráciu. V závislosti od veľkosti miestnej komunity môžu mať úspešné integračné projekty významný vplyv na život komunít a migrantov. Je dôležité, aby boli zúčastnené miestne orgány a súkromné subjekty dobre informované a aby mali prístup k financovaniu či už na úrovni EÚ, alebo vnútroštátnej úrovni.

4.2.2   EHSV uznáva problematickosť sídelných aglomerácií, najmä tých väčších. Priťahujú väčšie množstvo migrantov, ktorí v nich často vytvárajú periférne a izolované štvrte. Prístup k verejným službám a pracovným miestam je len časťou problému. Väčším problémom je územné plánovanie, ktoré musí byť udržateľné a zároveň inkluzívne. EHSV odporúča EK, aby aktívne podporovala projekty, ktoré posúvajú integračnú agendu vpred vďaka zohľadneniu základných otázok bývania a územného plánovania.

4.2.3   Prístup zdola nahor je veľmi perspektívny, ale len vtedy, ak sa bude primerane presadzovať a financovať. Je veľmi dôležité, aby EK v ďalšom finančnom výhľade dodržala svoj záväzok zjednodušiť postupy financovania a poskytla miestnym projektom primerané zdroje (9). Väčšia koordinácia medzi rôznymi zdrojmi financovania, ako sú navrhnutý Fond pre azyl a migráciu, ktorý rieši problémy azylu, integrácie a návratu, navrhnutý Fond pre vnútornú bezpečnosť, Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, môže byť rozhodujúca pri posilňovaní aktérov na miestnej úrovni.

4.3   Zapojenie krajiny pôvodu

4.3.1   Zapájanie krajín pôvodu do procesu integrácie je veľmi potrebným krokom pri budovaní komplexnej integračnej agendy (10). V EÚ existujú krajiny, ktoré uplatňujú osvedčené postupy pri zapájaní krajín pôvodu. Napriek tomu však musíme konštatovať, že veľa týchto krajín má z rôznych dôvodov málo podnetov na spoluprácu s EÚ v otázkach migrácie. V prípade potenciálnych požívateľov medzinárodnej ochrany sú obmedzenia zrejmejšie (11). Globálny prístup EÚ k migrácii poskytuje dobrý inštitucionálny rámec, ktorý uľahčuje spoluprácu s tretími krajinami a rieši naliehavé otázky v súvislosti s mobilitou. Posudzovanie migrácie najmä v rámci potrieb pracovného trhu EÚ však môže viesť k nižšej úrovni ochrany migrantov, a dokonca k diskriminácii.

4.3.2   EÚ by mala pokračovať v spolupráci s krajinami pôvodu, aby sa uľahčili postupy pred odchodom migrantov. Treba poznamenať, že v mnohých krajinách je odchod do členskej krajiny EÚ vyhľadávanou príležitosťou, čo môže viesť ku korupcii. EÚ musí byť odhodlaná obmedziť takéto javy, pretože zvyšuje náklady na budúcich migrantov a ovplyvňuje ich motiváciu vrátiť sa do krajiny pôvodu.

4.3.3   EHSV sa domnieva, že najlepším spôsobom, ako z dlhodobého hľadiska prispieť k rozvoju krajín pôvodu, je vypracovať rozumné pracovnoprávne predpisy, ale aj podnecovať migrantov, aby zakladali cezhraničné podniky alebo sa vrátili do krajiny pôvodu, kam by so sebou priniesli zručnosti a motiváciu. EHSV odporúča vytvárať pre migrantov vracajúcich sa do svojej krajiny pôvodu režimy podpory pre začínajúce podniky a podnikateľské iniciatívy na bilaterálnej báze. Krajiny pôvodu, ako aj hostiteľské krajiny môžu spolupracovať pri vytváraní príležitostí pre svojich občanov, podniky a komunity. Existujú príklady spolupráce, keď sa potreby zamestnávateľov zhodujú so zručnosťami migrantov.

4.3.4   Podpora kyvadlovej migrácie je legitímna, pokiaľ jej nástroj priamo alebo nepriamo legislatívne neohrozuje práva štátnych príslušníkov tretích krajín (12).

(1)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 97 – 100.

(2)  Eurostat, Indicators of Immigrant Integration – A Pilot Study (Ukazovatele integrácie imigrantov – pilotná štúdia), Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2011.

(3)  Dokument útvarov Komisie, Európska agenda v oblasti integrácie.

(4)  Pozri súhrn bodov záujmu týkajúcich sa migrácie štátnych príslušníkov členských krajín a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú výsledkami prvého eurobarometra o integrácii migrantov, MEMO/11/529, Brusel, 20. júla 2011.

(5)  Pozri úplné údaje COM (2011) 291 final, výročná správa EK o prisťahovalectve a azyle za rok 2010.

(6)  Eurostat, 2011, Indicators of Immigrant Integration. A Pilot Study (Ukazovatele integrácie imigrantov – pilotná štúdia).

(7)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 97 – 100, a Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 16 – 22.

(8)  European Association for the Defense of Human Rights, Foreign workers in the EU: moving towards multiple standards, founded on unequal treatment?, 17. október 2011.

(9)  Pozri oznámenie Komisie COM (2011) 749 final na tému „Budovanie otvorenej a bezpečnej Európy: rozpočet pre oblasť vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2014 – 2020“ a súvisiace návrhy nariadení 750, 751, 752, 753.

(10)  Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91 – 102. Imigračnou politikou EÚ a politikou spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja sa zaoberalo aj šieste zasadnutie Európskeho fóra pre integráciu (pozri: http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.events-and-activities-european-integration-forum-6).

(11)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 80 – 84.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.