31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 161/21

A.

keďže investovanie do opatrení zameraných na mladých ľudí je kľúčové pre budúcnosť európskych spoločností, najmä v čase, keď sa podiel mladých ľudí na celkovom obyvateľstve neustále znižuje,

B.

keďže všetci mladí ľudia sú pre spoločnosť pridanou hodnotou a mali by sa za ňu i považovať,

C.

keďže terajšie generácie majú pri tvorbe súčasných politík veľkú zodpovednosť voči mladým ľuďom a budúcim generáciám; keďže je potrebné, aby tvorcovia politík a výskumníci dali mladým ľuďom priestor na vyjadrenie a zohľadnili ich názor,

D.

keďže Európska únia má dôležité nástroje týkajúce sa politík pre mládež, ale členské štáty ich musia plne využiť, integrovať a informovať o nich,

E.

keďže zamestnanosť neznamená iba platenú prácu: je prostriedkom socializácie a môže byť dôležitým zdrojom budovania podpory, štruktúry a identity,

F.

keďže neistá pracovná situácia môže viesť mladých ľudí k tomu, že si nezaložia rodinu alebo budú jej založenie odďaľovať, čo bude mať vplyv na demografický vývoj,

G.

keďže európska mládež je v súčasnosti vystavená zvyšujúcej sa miere nezamestnanosti a nepriaznivému vplyvu hospodárskej krízy, keďže vyššie predpoklady na nezamestnanosť majú najmä mladí ľudia s nedostatočnou kvalifikáciou, a preto je dôležité zabezpečiť mladým ľuďom čo najlepšiu odbornú prípravu, ktorá im zaručí rýchly prístup na trh práce a dlhodobé zotrvanie na ňom,

H.

keďže rovnaký prístup všetkých mladých ľudí ku kvalitnému vzdelaniu a odbornej príprave by sa mal podporovať na všetkých úrovniach a mali by sa väčšmi propagovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie,

I.

keďže by sa mal uľahčiť prechod mladých ľudí od vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce,

J.

keďže je naliehavé venovať sa s najvyššou dôležitosťou problémom predčasného ukončovania školskej dochádzky, negramotnosti a analfabetizmu, najmä u dospievajúcich a u mladistvých väzňov,

K.

keďže otázky zdravia, bývania a životného prostredia sú pre mladých ľudí veľmi dôležité a môžu mať závažné dôsledky pre ich život a budúcnosť; keďže je potrebné podporovať priaznivé prostredie z hľadiska vzdelávania, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a zdravia,

L.

keďže mladí ľudia musia mať možnosť oprieť sa o zdravé rodinné prostredie, pritom však potrebujú podporu, pokiaľ ide o naplnenie ich potreby samostatnosti a nezávislosti,

M.

keďže v oznámení Komisie ani v uznesení Rady sa výslovne neuvádzajú otázky životného prostredia, hoci majú pre mladých ľudí kľúčový význam a majú závažný vplyv na zdravie, kvalitu života a blaho budúcich generácií; keďže by sa preto mali v oblastiach stratégie EÚ pre mládež jasne uviesť environmentálne otázky,

N.

keďže aktívne zapojenie do spoločnosti je nielen dôležitým prostriedkom posilnenia postavenia mladých ľudí, ale prispieva aj k ich osobnému rozvoju, lepšiemu začleňovaniu do spoločnosti, nadobúdaniu zručností a rozvíjaniu zmyslu pre zodpovednosť,

O.

keďže mládežnícka práca je dôležitá pre stratégiu EÚ pre mládež ako prínosná voľnočasová činnosť vykonávaná mladými ľuďmi a určená pre nich, ale aj ako prostriedok na nadobudnutie zručností a dosiahnutie osobného rozvoja,

P.

keďže naučiť sa a zažiť, čo to znamená mať podiel na živote spoločnosti, pomáha porozumieť demokracii a jej procesom a aktívne sa na nich zúčastňovať,

Q.

keďže mladým ľuďom by sa mali lepšie sprostredkovať informácie o existencii európskych programov v prospech mládeže s cieľom zvýšiť ich účasť,

R.

keďže účinná politika v oblasti mládeže môže prispieť k rozvoju európskej mentality,

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže;

2.

víta uznesenie Rady o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018);

3.

poukazuje na to, že vymedzenie pojmu mládež je v jednotlivých členských štátoch odlišné; konštatuje, že tento pojem ovplyvňujú rôzne spoločenské okolnosti, čím vzniká priestor na odlišné prístupy jednotlivých členských štátov;

4.

domnieva sa, že úsilie Európy na poli mládeže by sa malo odrážať v programoch a finančných prostriedkoch Spoločenstva;

5.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia Lisabonskej zmluvy v oblasti politiky pre mládež, napríklad aby podporovali účasť mladých ľudí na demokratickom živote, venovali osobitnú pozornosť mladým športovcom a športovkyniam a právne presadzovali Chartu základných práv;

6.

uznáva, že posilnená otvorená metóda koordinácie (OMC) s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity je vhodným nástrojom spolupráce v oblasti otázok politiky zameranej na mládež, a to i napriek jej slabým stránkam, obmedzenému využívaniu, nedostatku legitímnosti, chýbajúcej účinnej spolupráci odborníkov a volených politikov, neexistujúcej riadnej integrácii s vnútroštátnymi prioritami a riziku neurčitého rozdelenia zodpovednosti na rôznych úrovniach; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia dlhodobých výsledkov by sa otvorená metóda koordinácie mala posilňovať;

7.

zdôrazňuje, že ak sa majú za pomoci otvorenej metódy koordinácie dosiahnuť čo najlepšie výsledky, treba ju uplatňovať s využitím silnej politickej vôle všetkých zúčastnených strán; považuje nedostatky pri jej vykonávaní za základnú prekážku dosiahnutia stanovených cieľov;

8.

uznáva význam spolupráce medzi inštitúciami na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni v záujme dosiahnutia cieľov tejto stratégie a žiada, aby sa na vykonávaní stratégie pre mládež aktívne podieľala Komisia, členské štáty a zástupcovia mládeže;

9.

naliehavo vyzýva na užšiu spoluprácu Európskeho parlamentu, Komisie a Rady v otázkach mládeže a zdôrazňuje potrebu integrovanejšej spolupráce s národnými parlamentmi a medzi nimi navzájom v rámci procesu OMC;

10.

víta jasné vymedzenie pojmu dvojitý prístup, zavedenie pracovných metód a najmä zrozumiteľný zoznam vykonávacích nástrojov zostavený Radou; žiada zapojenie Európskeho parlamentu do stanovenia priorít pracovných cyklov; požaduje, aby bola európska spolupráca v oblasti mládeže založená na dôkazoch, primeraná a konkrétna;

11.

zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné a užívateľsky prístupné ukazovatele na európskej i vnútroštátnej úrovni, ktoré umožnia zlepšiť, rozšíriť a aktualizovať naše skutočné poznatky o situácii mladých ľudí a zhodnotiť a porovnať pokrok v plnení spoločne stanovených cieľov; zdôrazňuje význam nepretržitého monitorovania a vyhodnocovania;

12.

poukazuje na dôležitosť posúdenia stavu vykonávania stratégie EÚ pre mládež; zdôrazňuje, že správy o pokroku členských štátov v oblasti mládeže by mali byť verejne sprístupňované s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti; zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať, ako sa vyvíjajú a menia životy mladých ľudí v Európe, aby sa mohol zhodnotiť skutočný pokrok;

13.

domnieva sa, že by sa malo väčšmi rozvinúť partnerské učenie ako spôsob uľahčenia výmeny osvedčených postupov, ktorý prispieva k súdržnosti krokov podniknutých na vnútroštátnej úrovni;

14.

domnieva sa, že v záujme zabezpečenia úplnej stratégie EÚ pre mládež by tvorba politík v oblasti mládeže mala ísť primeraným a transparentným spôsobom ruka v ruke s prípravou programov a akcií EÚ; domnieva sa najmä, že výsledky vykonávania programov EÚ by mali poskytnúť odozvu na tvorbu politík pre mládež a stratégiu EÚ pre mládež vo všeobecnosti a naopak;

15.

okrem toho zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy existujúcich a už realizovaných programov s cieľom umožniť účinné riadenie kvality a na základe toho navrhnúť akékoľvek zlepšenia, ktoré by si programy mohli vyžadovať v budúcnosti;

16.

zdôrazňuje potrebu mobilizovať a prispôsobiť programy EÚ a sociálne fondy pre mládež, uľahčiť prístup k nim a zjednodušiť postupy na prístup k nim; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité nájsť v tejto oblasti praktický a nebyrokratický prístup, aby sa mohla vykonávať integrovaná stratégia na zlepšenie života mladých ľudí; zdôrazňuje význam účasti mládeže na vykonávaní programov, ktoré sú jej určené, v záujme lepšieho pochopenia jej potrieb;

17.

vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú programy Comenius, Erasmus a Leonardo da Vinci v rámci rozvoja európskych politík vzdelávania a odbornej prípravy; pripomína, že je jeho politickou prioritou vnímať tieto programy ako základný kameň rozvoja stratégie EÚ pre mládež, najmä pre ďalšie generácie viacročných programov;

18.

domnieva sa, že by sa malo vyvinúť ešte väčšie úsilie na podporu mobility mladých ľudí v Európe a že v programoch mobility sa musí venovať dostatočný rozsah a pozornosť výmenám mladých ľudí nad rámec formálneho vzdelávania;

19.

vyzýva Komisiu, aby v rámci nových programov mobility venovala mimoriadnu pozornosť mobilite mladých pracovníkov, a na tento účel požaduje, aby sa osobitný vízový režim, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v prípade študentov, rozšíril aj na mladých pracovníkov;

20.

upozorňuje na potrebu zapojiť masmédiá do popularizácie programov pre mladých ľudí;

21.

uznáva, že zlepšenie života mladých ľudí je prierezová úloha, ktorá sa musí zohľadniť v každej oblasti politiky; nabáda európske inštitúcie a členské štáty, aby vo všetkých rezortoch a ministerstvách podporovali vytvorenie sektoru mládeže, čo pomôže posilniť vypracúvanie vhodných politík pre mládež; vyzýva tiež Komisiu, aby vo svojich generálnych riaditeľstvách ustanovila tzv. úradníkov pre otázky mládeže a aby im poskytla ďalšiu odbornú prípravu; domnieva sa, že zámerom by malo byť zhodnotenie dokumentov Komisie z hľadiska cieľov politiky pre mládež; značne preto víta medziodvetvový prístup ako nevyhnutný faktor dosiahnutia maximálnej úrovne účinnosti; domnieva sa, že začlenenie otázok mládeže do všetkých oblastí politiky je kľúčovým prvkom úspechu stratégie pre mládež;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné inštitucionalizovať medzigeneračnú spravodlivosť na európskej úrovni a prijať túto zásadu na úrovni členských štátov v záujme spravodlivej úpravy vzťahov medzi generáciami;

23.

zdôrazňuje, že celosvetová hospodárska kríza má výrazný vplyv na mladých ľudí, a preto by mala podstatne ovplyvniť priority stanovené v rámci oblastí činnosti; domnieva sa, že by sa tak malo stať prostredníctvom určenia škály opatrení na podporu tzv. stratégie ukončenia angažovanosti v sociálnej oblasti a že by sa osobitná pozornosť mala venovať preskúmaniu záchranných sociálnych sietí a systémov sociálneho zabezpečenia;

24.

poukazuje na význam odstránenia všetkých druhov diskriminácie medzi mladými ľuďmi, ako je diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie;

25.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v sociálnej vízii EÚ považovala mládež za prioritnú skupinu;

26.

dôrazne poukazuje na potrebu zabezpečiť mladým ľuďom so zdravotným postihnutím účinnú a na mieru prispôsobenú podporu a skutočné a rovnoprávne príležitosti, pokiaľ ide o fyzický, zmyslový a kognitívny prístup k vzdelávaniu, zamestnanosti, ku kultúre, k oddychovým aktivitám, športu, spoločenským aktivitám a účasti na verejnom a občianskom živote;

27.

vyzýva na prijatie opatrení na zabezpečenie rešpektovania rozmanitosti a úspešnej integrácie detí a mladých ľudí;

28.

vyzýva členské štáty, aby identifikovali medziodvetvové prepojenia medzi politikami pre mládež a politikami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a iných oblastiach;

29.

zdôrazňuje potrebu pevných väzieb medzi politikami pre mládež a deti;

30.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili interakciu medzi stranami znalostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum, inovácia) ako kľúčového prvku rastu a vytvárania pracovných miest; dôrazne odporúča podporovať spoločné kritériá pre väčšie vzájomné uznávanie neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy, napríklad urýchlením prijatia systému EQF na uznávanie kvalifikácií, zabezpečenie transparentnosti a validáciu zručností;

31.

vyzýva členské štáty, aby uskutočnili viac iniciatív zameraných na investovanie do zručností potrebných na pozície žiadané na pracovnom trhu, a nabáda ich, aby učebné plány vypracúvali s ohľadom na požiadavky trhu práce, aby zabezpečili prijatie právnych predpisov pre krátkodobé odborné vzdelávanie (ak sa tak ešte nestalo) a aby vždy, keď je to možné, využívali validáciu zručností a uznávanie kvalifikácií;

32.

upozorňuje na problém predčasného ukončovania školskej dochádzky a potrebu prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby čo najvyššie percento mladých ľudí dokončilo povinnú školskú dochádzku;

33.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby v kontexte zvýšeného financovania podporovali mobilitu všetkých mladých ľudí v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá je kľúčovým faktorom získavania vedomostí a pracovných skúseností; zdôrazňuje, že mobilita mladých ľudí má význam aj v regiónoch hraničiacich s EÚ z toho hľadiska, že zaručuje širokú účasť v európskych programoch, ktoré sú prospešné pre mladých ľudí;

34.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby vykonali maximum v úsilí o splnenie strategických cieľov a aby dosiahli referenčné hodnoty stanovené v strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020), najmä čo sa týka osôb s nízkou úrovňou základných zručností a osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku;

35.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili adekvátne kanály, prostredníctvom ktorých sa ľudia, ktorí vystúpili zo vzdelávacieho systému, budú môcť doň vrátiť, a aby vhodne zabezpečili, že ľudia, ktorí absolvovali kurzy odbornej prípravy, budú môcť pokračovať vo vyšších stupňoch vzdelávania, a naliehavo ich žiada, aby prijali opatrenia a ponúkli cielené programy pre mladých ľudí, ktorí zaostávajú alebo predčasne ukončili školskú dochádzku v dôsledku zložitých podmienok alebo nedostatočných možností;

36.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby mladí ľudia pri prechode zo školského do pracovného života mali zabezpečený prístup k usmerneniam a poradenstvu;

37.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že deti a mladí ľudia bez ohľadu na právne postavenie ich rodín budú mať právo na štátne vzdelanie, ktoré by im pri náležitom rešpektovaní ich vlastnej kultúry a jazyka pomohlo dosiahnuť potrebnú znalosť jazyka hostiteľského členského štátu a poskytlo vedomosti o jeho kultúre ako nástroji integrácie;

38.

vyzýva členské štáty, aby mladým ľuďom zabezpečili rovnaký prístup k vzdelávaniu bez ohľadu na ich sociálne zázemie a finančné podmienky a zaručili rovnaký prístup k vzdelávaniu znevýhodneným mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z rodín s nízkymi príjmami;

39.

vyzýva členské štáty, aby vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aby inkluzívne vzdelávanie, ktoré zahŕňa formálne aj informálne vzdelávanie, zaviedli do praxe;

40.

zdôrazňuje význam nového, účinného a nepretržitého systému odbornej prípravy učiteľov s cieľom pomôcť mladým študentom lepšie sa vyrovnať s výzvami, ktoré prináša naša rýchlo sa meniaca spoločnosť;

41.

zdôrazňuje význam podpory mediálnej gramotnosti;

42.

poukazuje na to, že vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu pri pozitívnom rozvoji osobných postojov;

43.

je mimoriadne znepokojený zvyšujúcim sa počtom mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní, podzamestnaní alebo nemajú istotu v zamestnaní, najmä v období súčasnej hospodárskej krízy; dôrazne podporuje výzvu adresovanú Európskej rade, aby zabezpečila, že lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 a stratégie Europe 2020 zohľadnia otázky mládeže, a aby podporila pokračovanie iniciatív v súlade s celkovými cieľmi Európskeho paktu pre mládež; dôrazne podporuje návrh na rozvíjanie vhodných opatrení zameraných na mladých ľudí v plánoch na obnovu vypracovaných v rámci plánov na riešenie hospodárskej a finančnej krízy;

44.

zdôrazňuje zásadnú potrebu dosiahnuť ciele európskej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a domnieva sa, že obnovený program EÚ 2020 by mal EÚ umožniť, aby sa rýchlejším prechodom na inovatívne hospodárstvo s potenciálom tvorby pracovných miest úplne zotavila z krízy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva, aby sa obnovený program viac sústreďoval na mladých ľudí;

45.

vyzýva členské štáty, aby zakročili proti pracovnej neistote a nevyhovujúcim pracovným podmienkam, s ktorými sa mladí ľudia stretajú na trhu práce, a aby aktívne podporovali zlaďovanie pracovného a súkromného a rodinného života;

46.

nabáda členské štáty, aby v rámci politík na podporu zamestnanosti zohľadňovali medzigeneračný rozmer;

47.

vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup mladých ľudí ku všetkým druhom zamestnania za dobrých pracovných podmienok, a tak predišli nesúladu medzi zručnosťami a pracovnými príležitosťami, ktorý znamená plytvanie talentom; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zlepšila kvalita poskytovaných stáží a práva stážistov, a to tým, že sa zabezpečí, aby mladí ľudia po absolvovaní väčšiny programov pre stážistov získali kvalifikáciu a platenú pozíciu;

48.

vyzýva tiež členské štáty, aby poskytovali viac príležitostí na zamestnanie, vykonávali politiky sociálnej ochrany pre znevýhodnenú mládež, zabezpečili rovnaké príležitosti mladým ľuďom na periférii a v mestských centrách a poskytli osobitnú podporu mladým matkám;

49.

pripomína riziko vyplývajúce z úniku mozgov a jeho negatívne dôsledky pre krajiny, z ktorých mladí ľudia pochádzajú; vyzýva členské štáty, aby preskúmali a vypracovali stratégie na udržanie mladých ľudí v krajinách a regiónoch s vysokými predpokladmi na vysťahovalectvo, ktoré má mnoho podôb, napríklad úniku mozgov, vykonávania nedostatkových profesií a lacnej, pružnej, nekvalifikovanej a často sezónnej práce;

50.

vyzýva členské štáty, aby odstránili prípady, v ktorých sa zistia rozdiely v príjmoch medzi mladými mužmi a ženami na základe pohlavia;

51.

vyzýva členské štáty, aby v ére globalizácie zaistili primerané zamestnanecké práva a sociálne zabezpečenie nastolením rovnováhy medzi flexibilitou a istotou;

52.

žiada členské štáty o zaručenie celkovej prenosnosti sociálnych výhod, aby sa tak neohrozila sociálna ochrana pracujúcich mladých ľudí, ktorí sú mobilní;

53.

zdôrazňuje význam období praktickej odbornej prípravy v spoločnostiach a inštitúciách počas trvania štúdia, ktoré neskôr môžu pomôcť mladým ľuďom ľahšie si nájsť prácu;

54.

navrhuje, aby sa medzi mladými ľuďmi presadzovala podnikateľská kultúra prostredníctvom lepšieho poskytovania informácií o podnikaní, podporovania rozvoja európskych štruktúr a sietí na tento účel a nabádania mladých ľudí, aby sa stali samostatne zárobkovo činnými osobami a aby využívali mikroúvery a nástroje mikrofinancovania; vyzdvihuje význam celoživotného vzdelávania;

55.

podporuje potrebu synergie medzi svetom vzdelávania a svetom priemyslu a potrebu pokročilých foriem integrácie medzi univerzitami a podnikmi;

56.

nabáda členské štáty, aby podporovali súkromné iniciatívy v prospech mladých ľudí, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych programov, ktoré dopĺňajú európske programy;

57.

upozorňuje na potrebu vypracovať politiky na vyváženie pracovného a súkromného života a povzbudzovať mladých ľudí, aby si zakladali rodiny; upozorňuje tiež na potrebu zabezpečiť, aby mladí ľudia mali dostatočný príjem, a tak mohli nezávisle prijímať rozhodnutia vrátane rozhodnutia založiť si rodinu;

58.

zdôrazňuje, že zmeny klímy a životného prostredia a zhoršovanie stavu životného prostredia majú nepriaznivý vplyv na životy mladých ľudí, a žiada o udržateľné opatrenia pre túto oblasť;

59.

vyzýva členské štáty, aby do svojich učebných plánov zaradili vhodné formy vzdelávania o predchádzaní zdravotným a environmentálnym rizikám;

60.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v rámcoch spolupráce sa nehovorí o spotrebiteľských politikách; zastáva názor, že niektoré zdravotné problémy môžu súvisieť s výrobou a predajom nezdravých potravín;

61.

zdôrazňuje potrebu zohľadniť pri tvorbe spotrebiteľských a environmentálnych politík osobitnú zraniteľnosť mládeže a detí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany mladých spotrebiteľov prostredníctvom opatrení, akými sú informačné a vzdelávacie kampane;

62.

zdôrazňuje význam ďalšieho boja proti užívaniu drog a alkoholu, škodám súvisiacim s tabakom a iným formám závislosti vrátane hazardných hier, najmä prostredníctvom prevencie a rehabilitácie; vyzýva členské štáty, aby čo najviac zúročili protidrogový akčný plán EÚ a stratégiu EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní škôd súvisiacich s požívaním alkoholu a inými formami závislosti;

63.

pripomína tiež, že deti a mladí ľudia sú vystavení nespočetným scénam násilia v médiách; navrhuje, aby sa táto otázka hlbšie preskúmala a prijali sa všetky opatrenia potrebné na to, aby sa znížil dosah na ich duševné zdravie;

64.

odporúča, aby sa mládež usmerňovala pri využívaní nových technológií prostredníctvom politík zameraných na mediálnu gramotnosť a informovania o nebezpečenstvách vyplývajúcich z ich nesprávneho používania;

65.

vyzdvihuje úlohu, ktorú zohráva informovanie mladých ľudí o otázkach sexuálnej výchovy pri ochrane ich zdravia;

66.

upozorňuje na stále vysoký počet tehotenstiev neplnoletých a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby medzi mladými ľuďmi šírili osvetu a poskytli im informácie o tejto problematike;

67.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k základnej zdravotnej starostlivosti pre deti a mladých ľudí z radov prisťahovalcov bez ohľadu na právne postavenie ich rodín;

68.

kladie dôraz na šport ako súbor aktivít podporujúcich zdravý životný štýl mladých ľudí, tímovú prácu, čestnosť a zodpovednosť a na význam informovania mladých ľudí v súvislosti s bojom proti násiliu na športoviskách; požaduje osobitné programy pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

69.

vyzýva členské štáty, aby v rámci úsilia o podporu masového športu u mládeže zohľadňovali rodovo špecifické stránky a aby podporovali aj menej populárne športy;

70.

zdôrazňuje význam propagácie výchovných kampaní pre mládež v rámci boja proti dopingu a podpory čistého športu;

71.

zdôrazňuje význam trvalého štruktúrovaného dialógu a konzultácií s mládežou; dôrazne podporuje presadzovanie účasti mladých ľudí a mládežníckych organizácií na všetkých úrovniach (miestnej, celoštátnej a medzinárodnej) tvorby všeobecných politík, a najmä politiky v oblasti mládeže, ale nielen tej, prostredníctvom pokračujúceho štruktúrovaného dialógu;

72.

zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť metódu konzultácií s mladými ľuďmi, aby sa zabezpečilo zohľadnenie širokej škály názorov mladých ľudí; je zástancom rozvoja štruktúr, v rámci ktorých všetci aktéri môžu spolupracovať, rovnakou mierou ovplyvňovať politiky a rozhodnutia a poskytnúť prostriedky potrebné na vytvorenie takýchto štruktúr;

73.

nabáda členské štáty, aby zapojili mládežnícke organizácie do procesu tvorby politiky, a to aj na miestnej úrovni;

74.

zdôrazňuje význam reprezentatívnych zástupcov mládeže v štruktúrovanom dialógu a odporúča, aby sa Komisia radila o prioritných témach pre mladých ľudí so zástupcami celoštátnych rád mládeže;

75.

súhlasí s často spomínanou potrebou uznania a podpory mládežníckych organizácií a ich významného prínosu k neformálnemu vzdelávaniu; vyzýva Komisiu a Radu, aby nabádali členské štáty k zakladaniu a podpore miestnych mládežníckych parlamentov a rád a aby iniciovali príslušné programy;

76.

zdôrazňuje potrebu viac a rôznorodejšie zapájať mladých ľudí s cieľom posilniť ich zastúpenie; je za to, aby sa zapojenie podporovalo už od ich skorého veku; v tejto súvislosti nabáda k zamysleniu sa nad posilnením väzieb medzi školami, mládežníckymi organizáciami a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti a dôrazne odporúča, aby sa posilnilo výraznejšie uznávanie neformálneho vzdelávania;

77.

navrhuje, aby sa vytvorili systémy odmeňovania mladých ľudí, ktorí sa aktívne zúčastňujú na živote spoločnosti, s konečným cieľom vybudovať kultúru práv aj povinností;

78.

zdôrazňuje, že je potrebné osobitné úsilie na povzbudenie mladých ľudí žijúcich v okrajových a vidieckych oblastiach a v chudobných štvrtiach k aktívnej účasti na európskych aktivitách; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rámec spolupráce nenavrhol žiadne kroky zamerané na lepšiu informovanosť mladých ľudí o programoch EÚ, najmä tých, ktorí žijú v odľahlých oblastiach, a tých, ktorí nie sú členmi politických, spoločenských či mimovládnych organizácií; v tomto smere žiada Komisiu o konkrétny záväzok;

79.

zdôrazňuje potrebu vystupňovať úsilie o zabezpečenie účinnej trojstrannej výmeny názorov a informácií medzi akademickými, podnikateľskými a politickými kruhmi na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni;

80.

vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k novým technológiám s cieľom rozvíjať tvorivosť mladých ľudí a ich schopnosť inovácie, a vzbudiť v nich záujem o kultúru, umenie a vedu;

81.

s prekvapením konštatuje, že v oznámení Komisie sa výslovne nespomínajú kultúrne otázky; dodáva, že oblasti záujmu sa nemôžu obmedzovať len na podnikanie a nové technológie;

82.

víta skutočnosť, že v uznesení Rady sa zohľadnila úloha spoločenských a kultúrnych aktivít, ktorá dopĺňa úlohu vzdelávacieho systému a rodiny; poznamenáva, že takéto aktivity tiež rozhodujúcim spôsobom prispievajú k boju proti diskriminácii a rozdielom a podporujú prístup mladých ľudí k oddychovým aktivitám, ku kultúre a k športu;

83.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty pri prideľovaní finančných prostriedkov podporili a uznali kultúru mládeže, pretože to má zásadný význam pre rozvoj tvorivosti mladých ľudí;

84.

víta návrh na presadzovanie odbornej prípravy pre pracovníkov s mládežou v oblasti kultúry, nových médií a medzikultúrnych spôsobilostí zahrnutý v uznesení Rady;

85.

navrhuje, aby sa postoje mládeže zohľadnili v politikách, programoch a opatreniach v oblasti kultúry a médií;

86.

zastáva názor, že kultúrne inštitúcie (napr. múzeá, knižnice a divadlá) by sa mali podporovať v tom, aby výraznejšie zapájali deti a mládež;

87.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali európsky mládežnícky preukaz, na základe ktorého by mladí ľudia v celej EÚ mohli mať prístup do kultúrnych inštitúcií za veľmi nízke ceny;

88.

víta rozhodnutie Rady vyhlásiť rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce a opatrenia stanovené v odporúčaní Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci EÚ;

89.

zastáva názor, že dobrovoľníctvo mládeže by sa malo podporovať aj rozšírením programu Európskej dobrovoľníckej služby a napomáhaním znevýhodnených mladých ľudí zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti;

90.

domnieva sa, že v závislosti od výsledku hodnotenia prípravnej akcie Amicus by sa malo uvažovať nad ďalšími akciami tohto druhu;

91.

zastáva názor, že dobrovoľnícke činnosti by nemali nahrádzať profesionálne platené pracovné príležitosti, ale byť pre spoločnosť pridanou hodnotou;

92.

žiada, aby sa zaviedol a vzájomne uznával európsky preukaz dobrovoľníka ako doplnok k už existujúcemu európskemu mládežníckemu preukazu; v tomto preukaze by bola zaznamenaná dobrovoľnícka činnosť, ktorú vykonávali deti a mladí ľudia, a mohol by sa poskytnúť potenciálnym zamestnávateľom ako doklad o kvalifikácii;

93.

víta skutočnosť, že rok 2010 je vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, najmä v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou, ktorá má na mladých ľudí mimoriadne závažný dosah;

94.

zastáva názor, že vzhľadom na starnúcu spoločnosť predstavuje medzigeneračná rovnosť kľúčovú výzvu; vyzýva členské štáty, aby pri zostavovaní politík zohľadnili záujmy mladých ľudí a budúcich generácií, najmä v časoch hospodárskej a finančnej krízy;

95.

zdôrazňuje tiež potrebu viac rozvíjať informačné programy pre marginalizované skupiny, ako sú mladí prisťahovalci a všetci ľudia s osobitnými potrebami (zdravotne postihnuté osoby, mladí ľudia, ktorí sa po pobyte vo väzení potrebujú znovu zaradiť do spoločnosti, bezdomovci, ľudia, ktorí majú len príležitostnú prácu atď.;

96.

uznáva potrebu zvyšovať povedomie o mladých ľuďoch so zdravotným postihnutím a vyzýva európske inštitúcie, aby podnikli kroky, ktoré zabezpečia úplnú integráciu mladých osôb so zdravotným postihnutím;

97.

opakuje svoju požiadavku na zabezpečenie rodovej rovnosti od raného veku a vo všetkých oblastiach života; osobitne preto víta skutočnosť, že uznesenie Rady si kladie za cieľ zlepšiť starostlivosť o deti a zasadzovať sa o rozdelenie povinností medzi rodičov, aby sa mladým ženám a mužom uľahčilo zosúladenie pracovného a súkromného života;

98.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby si deti a mladí ľudia boli vedomí, že diskriminácia je neprípustná v akejkoľvek podobe a akejkoľvek oblasti, a aby sa rázne zakročilo proti všetkým formám extrémizmu;

99.

odporúča, aby si každý členský štát stanovil ako prioritu zabezpečiť, že žiadna maloletá osoba nebude bez sociálnej starostlivosti;

100.

zdôrazňuje význam digitálneho začleňovania v digitálnom prostredí; nabáda členské štáty, aby v rámci formálneho aj neformálneho vyučovania vypracovali koncepcie, ktoré zaručujú prístup k informáciám, vzdelávaniu a kultúre a zlepšujú mediálne zručnosti mladých ľudí;

101.

odporúča využiť priamu rozvojovú pomoc na opatrenia v prospech mladých ľudí a na boj proti užívaniu a nezákonnému obchodovaniu s drogami v rozvojových krajinách;

102.

je zástancom podpory činností všeobecného záujmu, ktoré u mladých ľudí budujú zmysel pre zodpovednosť, napríklad dobrovoľníctva v oblasti zmeny klímy, rozvoja alebo humanitárnej pomoci; v tejto súvislosti víta príležitosti na zapojenie sa do humanitárnej činnosti EÚ, ktoré mladým ľuďom poskytne zriadenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, a vyzýva členské štáty, aby o ňom v plnej miere informovali mladých ľudí;

103.

nabáda Komisiu, aby hlbšie preskúmala možnosť posilniť medzinárodnú spoluprácu v rámci dobrovoľníckych činností mládeže;

104.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali výmeny a družobné partnerstvá s tretími krajinami a spoločenstvami s cieľom podporiť medzikultúrny dialóg a povzbudiť mladých ľudí, aby iniciovali spoločné projekty;

105.

žiada, aby sa zlepšil a v rozsiahlej miere vykonával program Erasmus Mundus;

106.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.