Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Zvyšovanie účinnosti presadzovania práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu“

[KOM(2009) 467 v konečnom znení]

2011/C 18/19

Spravodajca: pán RETUREAU

Komisia sa 11. septembra 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Zvyšovanie účinnosti presadzovania práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu“

KOM(2009) 467 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. marca 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 462. plenárnom zasadnutí 28. a 29. apríla 2010 (schôdza z 29. apríla) prijal 132 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania a závery

1.1   Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové skutočnosti, ktorými sú ratifikácie zmlúv Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) týkajúcich sa internetu, teda zmluvy WIPO o autorských právach (WCT) a zmluvy WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT), Európskou úniou a členskými štátmi, nebolo možné zohľadniť v návrhoch Komisie.

1.2   Žiada tiež, aby bol informovaný o prebiehajúcich rokovaniach o ACTA (Anti-counterfeiting trade agreement) a o rozdieloch v porovnaní s práve ratifikovanými dohodami WIPO, hlavne pokiaľ ide o časť ACTA týkajúcu sa internetu, ako aj v porovnaní so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (1).

1.3   Výbor však berie na vedomie zámer Komisie usporiadať v blízkej dobe stretnutie zainteresovaných subjektov, pričom dúfa, že sa tak stane čo najskôr a ešte pred definitívnym rozhodnutím. Takisto je potrebné zapojiť čo najskôr aj Európsky parlament.

1.4   Pokiaľ ide o uplatňovanie si autorských práv na internete, výbor odmieta zaviesť akýkoľvek zvláštny režim zasahujúci do súkromného života podobný režimu, ktorý bol zavedený do právnych predpisov niektorých členských štátov. Odporúča naopak aktívne opatrenia v oblasti vzdelávania a osvety spotrebiteľov, zvlášť spotrebiteľov z radov mládeže.

1.5   Výbor podporuje hlavný návrh Komisie, teda zriadiť monitorovacie stredisko EÚ pre oblasť falšovania a nedovoleného kopírovania, ktoré by zhromažďovalo a šírilo užitočné informácie o praktikách napodobovateľov a poskytovalo osobitnú podporu malým a stredným podnikom, ktoré sa často stávajú obeťami napodobovania, aby boli lepšie informované o svojich právach.

1.6   Sieť rýchlej výmeny informácií, ktorú požadovala Rada pre konkurencieschopnosť a ktorá by sa opierala o IMI (Informačný systém o vnútornom trhu), je podľa názoru výboru veľmi užitočná, hlavne ak sa členským štátom podarí prekonať problémy v oblasti administratívnej spolupráce. To bude závisieť aj od účinnosti národných kontaktov. Komisia by okrem toho mala pravidelne zverejňovať správu o údajoch, ktoré monitorovacie stredisko zozbiera, a o jeho činnosti.

1.7   Nevyhnutný boj proti organizovanému zločinu v oblasti falšovania by sa mal prejaviť posilnenou spoluprácou medzi colnými orgánmi a inými represívnymi orgánmi so zapojením EUROPOLU na úrovni EÚ. Harmonizované európske trestnoprávne predpisy považuje Výbor za nevyhnutné, avšak princíp proporcionality medzi trestnými činmi a trestami musí byť zachovaný, a to aj v prípade nedovoleného kopírovania na internete, ktoré by nemalo viesť k prehnaným alebo neprimeraným právnym predpisom v rámci legislatívy zameranej na nedovolené kopírovanie alebo napodobovanie na obchodné účely.

1.8   Výbor teda môže podporiť návrhy Komisie, stavia sa však kriticky k nedostatku transparentnosti v súvislosti s ACTA a poukazuje na neistotu, ktorú vyvolali jednostranné vyhlásenia mnohých členských štátov pri ratifikácií zmlúv WIPO v decembri 2009. Zasadzuje sa za taký európsky postoj, ktorý by nepresahoval rámec súčasného acquis.

1.9   Výbor odporúča, najmä pre osirelé diela, vytvoriť zosúladený systém registrácie autorských práv a príbuzných práv, ktorý by bol pravidelne aktualizovaný, aby bolo ľahké nájsť jednotlivých držiteľov práv. V rámci tohto systému by mohli byť presne uvedené typ a názov diela a kto je držiteľom vlastníckych práv. Žiada Komisiu, aby preskúmala realizovateľnosť tejto možnosti.

1.10   Výbor nakoniec zdôrazňuje potrebu vytvorenia a efektívneho zavedenia patentu Európskej únie vo všetkých členských štátoch. Tento patent bude oveľa účinnejším a menej nákladným prostriedkom ochrany nehmotných práv malých a stredných podnikov v oblasti inovácie.

2.   Návrhy Komisie

2.1   Komisia nástojí na tom, že v spoločnosti založenej na poznatkoch je potrebné posilniť práva duševného vlastníctva (PDV). Ochrana, ktorej sa dostáva PDV v rámci Európskej únie a na medzinárodnej úrovni (TRIPS (2), odvetvové dohody) sa musí posilniť vzhľadom na to, že podniky týmto právam pripisujú stále väčšiu hodnotu, a to bez ohľadu na to, či ide o veľké alebo malé a stredné podniky. Začínajúce podniky takto môžu chrániť svoj nehmotný majetok a získať kapitál alebo pôžičky na začiatok svojej činnosti.

2.2   EÚ ich musí podporiť takou kultúrou duševného vlastníctva, ktorá bude chrániť európske talenty a vytvárať príležitosti pre podniky, ako aj pre univerzitný výskum a podniky typu spin-off okolo univerzitných mestečiek (3).

2.3   Samotná hodnota práv duševného vlastníctva z nich robí cieľ falšovateľov a pirátov, ktorí sa uchyľujú k rôznym prostriedkom, ku ktorým patrí internet ako svetový nástroj trhu s nedovoleným tovarom, čo výrazne spomaľuje inováciu a ohrozuje zamestnanosť a má vážne hospodárske následky pre podniky, zvlášť v období hospodárskej recesie.

2.4   Trh s nedovoleným tovarom presiahol trh s „tradične“ kopírovaným alebo napodobovaným tovarom (film, móda, hudba, softvér, luxusný tovar) a rozšíril sa na nový tovar masovej spotreby: potraviny, kozmetiku, hygienické výrobky, náhradné diely na automobily, hračky a elektrické či elektronické zariadenia...

2.5   Postihlo to aj oblasť zdravotníctva v podobe falšovaných liekov, ktoré môžu byť pre ľudí nebezpečné

2.6   Dôsledky falšovania a obchodovania s nezákonnými napodobeninami sú stále znepokojujúcejšie, pretože do falšovania sa výrazne zapojil organizovaný zločin.

2.7   Bol vytvorený regulačný rámec Spoločenstva, ktorého súčasťou je aj smernica 2004/48/ES (4) o vymožiteľnosti PDV, uskutočnila sa harmonizácia občianskeho práva, Rada sa zaoberá návrhom trestných opatrení, colné nariadenie EÚ umožňuje zadržať nezákonný tovar a uplatniť sankcie za obchodovanie s nedovolenými kópiami, Komisia mimochodom konzultuje členské štáty s cieľom jeho zlepšenia.

2.8   Komisia chce v súlade s uznesením Rady pre konkurencieschopnosť z 25. septembra 2008 prijať v rámci všeobecného európskeho plánu pre boj proti falšovaniu doplnkové nelegislatívne opatrenia.

2.9   V súlade so závermi poradnej skupiny expertov, ktorá upozornila hlavne na situáciu malých a stredných podnikov, chce Komisia zvýšiť svoju podporu v oblasti postihu porušiteľov a uvažuje o rade projektov, ktoré by mali pomôcť malým a stredným podnikom začleniť práva duševného vlastníctva do svojej stratégie inovácie a riadenia znalostí.

2.10   Na celosvetovej úrovni Komisia pracuje na stratégii ochrany voči tretím krajinám (napríklad dohody o boji proti falšovaniu medzi EÚ a Čínou, opatrenia v oblasti colnej kontroly). Svoju činnosť začalo poradenské centrum pre malé a stredné podniky v oblasti PDV zamerané na Čínu.

2.11   Verejno-súkromné partnerstvá (VSP) by sa mali upevniť s cieľom dosiahnuť európsku stratégiu umožňujúcu väčšiu participáciu. Po konferencii na vysokej úrovni v máji 2008 zverejnila Komisie svoju európsku stratégiu v oblasti práv priemyselného vlastníctva a Rada pre konkurencieschopnosť prijala uznesenie o boji proti falšovaniu a autorskému pirátstvu a vyzvala Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi posilnila opatrenia na hraniciach.

2.12   Je však obzvlášť ťažké zhromaždiť informácie o povahe a rozsahu falšovania a obchodu s nedovolenými kópiami a posúdiť ich skutočný dosah na našu ekonomiku. Informácie, ktorými disponujú rôzne vnútroštátne orgány, sa dajú ťažko zhromaždiť a analyzovať, okrem informácií Komisie o tovare zadržanom na hraniciach, ktoré však poskytujú len čiastkový obraz skutočnosti. Treba rozšíriť databázu, aby bolo možné dôkladne posúdiť tak globálne, ako aj miestne dôsledky nezákonnej činnosti súvisiacej s falšovaním a lepšie pochopiť, prečo sú niektoré výrobky alebo sektory a niektoré regióny obzvlášť zraniteľné. Umožnilo by to vypracovať cielenejšie akčné programy.

2.13   Rada pre konkurencieschopnosť odporučila vytvoriť európske stredisko pre sledovanie falšovania a autorského pirátstva, aby sa získali presnejšie poznatky o týchto javoch. Komisia v súčasnej dobe zriaďuje takéto monitorovacie stredisko na zhromažďovanie všetkých možných informácií o porušovaní práv duševného vlastníctva, ale nazdáva sa, že by malo zohrávať oveľa väčšiu úlohu a stať sa platformou, ktorá by predstaviteľom príslušných vnútroštátnych orgánov a zainteresovaným stranám umožňovala vymieňať si informácie a odborné poznatky o najlepšej praxi s cieľom vytvárať spoločné stratégie boja proti falšovaniu a pirátstvu a poskytovať odporúčania pre tvorcov politiky.

2.14   Aby sa monitorovacie stredisko stalo základným zdrojom informácií, musí byť miestom úzkej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a súkromným sektorom, musí podporovať partnerstvo s organizáciami spotrebiteľov, aby mohlo vypracovať praktické odporúčania a zvyšovať povedomie spotrebiteľov o tejto problematike. Výročná verejná správa by verejnosti pomohla lepšie pochopiť existujúce problémy a možné spôsoby ich riešenia.

2.15   Komisia potom podrobne popisuje úlohu monitorovacieho strediska pri dosahovaní vyššie uvedených cieľov.

2.16   Monitorovacie stredisko by sa malo stať platformou v službách všetkých zainteresovaných subjektov, každá krajina by v ňom mala jedného zástupcu a zastúpené by bolo aj široké spektrum európskych a vnútroštátnych orgánov. Do jeho práce by boli zapojené odvetvia, ktorých sa táto problematika najviac týka a ktoré majú v tejto oblasti najviac skúseností, ako aj zástupcovia malých a stredných podnikov.

2.17   Konzistentná ochrana práv duševného vlastníctva si vyžaduje posilnenú a lepšiu administratívnu spoluprácu v boji proti falšovaniu a pirátstvu, skutočné partnerstvo na dosiahnutie vnútorného trhu bez hraníc. V tejto súvislosti je nevyhnutné vytvoriť efektívnu sieť kontaktných bodov po celej Európskej únii.

2.18   Z vnútroštátneho hľadiska je tiež nutná lepšia koordinácia boja proti falšovaniu. V tejto súvislosti by mali byť vymenovaní vnútroštátni koordinátori s jasne určeným mandátom.

2.19   Je tiež užitočné presadzovať transparentnosť vnútroštátnych štruktúr na cezhraničnej úrovni s cieľom podporiť činnosť okrádaných podnikov. Vnútroštátne úrady pre priemyselné vlastníctvo a autorské práva by mali takisto zohrávať informačnú úlohu. Mali by tiež plniť nové funkcie, ako napríklad zvyšovanie povedomia a špecifická pomoc malým a stredným podnikom, v spojení s Európskym patentovým úradom (EPO) a vnútroštátnymi pobočkami Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), pokiaľ ide o značky.

2.20   Rada pre konkurencieschopnosť okrem iného vyzvala Komisiu, aby zriadila cezhraničnú sieť rýchlej výmeny kľúčových informácií, a pritom využila vnútroštátne kontaktné miesta a moderné nástroje na výmenu informácií. Všetkým príslušným agentúram, všetkým vnútroštátnym úradom pre priemyselné vlastníctvo bude musieť byť k dispozícii účinná a rýchla elektronická sieť výmeny informácií o porušeniach práv duševného vlastníctva.

2.21   Komisia v súčasnosti analyzuje vhodné rozhranie a možnosť využiť existujúcu sieť Informačného systému o vnútornom trhu (IMI), aby sa ľahko mohli rozširovať nevyhnutné informácie.

2.22   Komisia uvádza všetky vážne dôsledky porušení práv duševného vlastníctva, a tým chce povzbudiť držiteľov týchto vlastníckych práv a všetky zainteresované strany obchodného reťazca, aby spojili svoje sily v boji proti pirátstvu a falšovaniu, a to v spoločnom záujme. Jedným z prostriedkov, ktoré by bolo treba preskúmať, sú dobrovoľné dohody zamerané na boj proti falšovaniu a pirátstvu v teréne a hľadanie technologických riešení ako odhaliť napodobeniny. Takéto dohody by mohli presiahnuť európske hranice. Použité prostriedky však samozrejme nesmú prekročiť prísny rámec zákonnosti.

2.23   Obchodovanie s falšovaným tovarom na internete predstavuje osobitné problémy a Komisia už začala štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými subjektmi, pretože internet ponúka falšovateľom a pirátom osobitnú flexibilitu, ktorá im umožňuje pôsobiť v celosvetovom meradle a teda uniknúť miestnym zákonom. Prebiehajúce stretnutia, ktoré budú pokračovať, sú zamerané na vypracovanie konkrétnych postupov, ktoré by viedli k odstráneniu falšovaného tovaru z ponuky na internetových stránkach v rámci dobrovoľných dohôd. Ak však nebude možné dosiahnuť dohody medzi vlastníkmi značiek a internetovými spoločnosťami, Komisia bude musieť zvážiť legislatívne riešenia, najmä v súvislosti so smernicou o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

3.   Pripomienky výboru

3.1   Návrh Komisie sa zameriava na ochranu práv duševného vlastníctva európskych malých a stredných podnikov. Výbor zastáva názor, že tieto podniky potrebujú osobitnú podporu pri ochrane svojich práv v súlade s pravidlami uplatniteľného práva a ustanoveniami smernice 2004/48. Stále však zostáva nedoriešený trestný aspekt, a preto by bolo užitočné, keby členské štáty uvažovali o vyvážanom a primeranom riešení. Výbor dúfa, že riešenie vychádzajúce zo ZFEÚ (5) pomôže držiteľom nehmotných práv.

3.2   Monitorovacie stredisko by malo pomáhať v boji proti všetkým formám porušovania duševného vlastníctva bez ohľadu na veľkosť podniku, ale dôraz by malo klásť na špecifické potreby malých a stredných podnikov.

3.3   Niektoré návrhy, ako napríklad dobrovoľné dohody, sa už realizujú, iné sú ešte stále v štádiu projektu. Komisia však vo svojom oznámení nezdôrazňuje prekážky, ktoré treba prekonať v niektorých oblastiach, akou je napríklad administratívna spolupráca, ktorá v mnohých prípadoch, ako sa zdá, nefunguje tak, ako by mala.

3.4   V súvislosti s nedovoleným kopírovaním a falšovaním na internete sa objavil nový prvok. Európska únia a členské štáty ratifikovali zmluvy WIPO týkajúce sa internetu v decembri minulého roku, čím v podstate dochádza k zjednoteniu európskeho uplatniteľného práva, rôzne vyhlásenia členských štátov, ktoré ratifikáciu sprevádzali, by však mohli spochybniť jednotný prístup na európskej úrovni. Tieto zmluvy požadujú, aby sa bojovalo proti nedovolenému kopírovaniu a falšovaniu na internete na obchodné účely, ako to požaduje aj smernica o autorských právach a príbuzných právach v informačnej spoločnosti 2004/48/ES.

3.5   V tomto istom čase však prebehli „tajné rokovania“ medzi USA, EÚ a niekoľkými „vyvolenými“ krajinami zamerané na medzinárodnú dohodu o boji proti falšovaniu ACTA, ktorá sa podľa americkej strany mala veľmi podobať na Digital Millenium Copyright Act (DMCA). Podľa amerického vyjednávača tajný charakter rokovaní má zabrániť vlne protestom občianskej spoločnosti v USA a v Európe. Európski spotrebitelia, ktorých organizáciám nebola umožnená účasť na týchto rokovaniach, a európske podniky označujú tieto postupy ako netransparentné (6) a nedemokratické, umožňujúce pod rúškom boja proti falšovaniu na internete (jedna z kapitol návrhu zmluvy) nastoliť skutočnú policajnú kontrolu všetkých obchodov a komunikácií na internete, vrátane prostredníctvom súkromnej polície. Okrem toho by sa podľa niektorých zdrojov stratil rozdiel medzi obchodovaním s napodobeninami a súkromným kopírovaním. Je naliehavo potrebné nastoliť transparentnosť týchto rokovaní a umožniť občianskej spoločnosti vyjadriť sa v tejto veci, keďže lobistickým skupinám severoamerických výrobcov je účasť na týchto rokovaniach stále umožňovaná.

3.6   EHSV tiež chce byť informovaný o prebiehajúcich diskusiách a aktuálnych návrhoch a chce sa k ním vyjadriť. Bolo by poľutovaniahodné, keby sa sporné ustanovenia amerického DMCA transponovali do medzinárodnej zmluvy, ktorá by konkurovala zmluvám WIPO a zvýšila by nejasnosti v oblasti autorských práv a príbuzných práv na európskej a medzinárodnej úrovni. Európsky postoj by v žiadnom prípade nemal presiahnuť rámec súčasného acquis.

3.7   Podľa výboru by bolo potrebné, aby režim autorských práv na internete neumožňoval držiteľom týchto práv kontrolovať používanie technológie, k čomu majú v súčasnosti sklon uvedené vnútroštátne právne predpisy, ani zasahovať do súkromnej komunikácie. Nadmerné dlhá ochrana (50 až 75 rokov po smrti autora alebo 75 rokov v prípade právnickej osoby) a prehnané práva na kontrolu médií udelené nadnárodným spoločnostiam pôsobiacim v oblasti zábavy by zjavne brzdili inováciu a vývoj technológií a nevytvárali by priestor otvorený hospodárskej súťaži. Cieľom ochrany je zaručiť vyplácanie spravodlivej odmeny autorom a interpretom, a nie stály zisk spojený s právom na zasahovanie pre distribútorov („veľké podniky“).

3.8   Výbor odporúča zjednotiť autorské práva na tradičnom základe, bez prehnaného režimu pre internet.

3.9   Výbor navrhuje zaviesť povinnú registráciu, napríklad v rámci európskych autorských práv, v harmonizovanom autorskom registri autorských práv a príbuzných práv za malý poplatok určený len na pokrytie nákladov na zápis. Táto registrácia by sa obnovovala každých 10 alebo 20 rokov, aby boli známi držitelia práv a ich adresy. Takýto nástroj, ktorý by bol voľne prístupný a stále aktualizovaný, by pomohol opätovnému používaniu osirelých diel, ich prenosu na iné nosiče alebo prekladu do iných jazykov. Takisto by pomohol všetkým podnikom, ktoré by mali záujem o obchodné využitie týchto diel, ľahšie získať potrebné licencie a povolenia.

3.10   Tento postup by podporil aj uchovanie diel (filmov, magnetických pásov atď.) najmä v prípade krehkých nosičov. Diela sa často stratia, nikdy už znovu nevydajú, ani nepoužijú a na niektorých nosičoch, ako v prípade starých filmov, hrozí, že jednoducho zmiznú raz a navždy.

3.11   Autorské práva sú pozoruhodné už tým, že si nevyžadujú ani registráciu, ani poplatok, na rozdiel od patentov a iných práv priemyselného vlastníctva. Vyznačujú sa tiež trvaním ochrany, ktoré je v mnohých ohľadoch príliš dlhé vzhľadom na potreby inovácie a výmeny poznatkov v informačnej spoločnosti a ekonomike založenej na vedomostiach. Výbor odporúča registráciu autorských práv a príbuzných práv, pri ktorej by sa presne uvádzali typ a názov diela, autorské právo a iné práva na dielo, meno a adresa držiteľov vlastníckych práv. Túto registráciu by bolo potrebné podľa možnosti každých 10 alebo 20 rokov obnoviť za minimálny poplatok zodpovedajúci reálnym nákladom na túto registráciu. Každý, kto by si želal nejaké dielo využívať na obchodné účely, by mal takto možnosť ľahšie získať potrebné licencie a povolenia. Autorské práva sa často zamieňajú s majetkovými právami, avšak mali by sa vnímať ako dočasný monopol na využívanie a výlučné právo na vydávanie licencií na využívanie chránených diel počas trvania ochrany.

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45 – 86.

(2)  Dohody o právach duševného vlastníctva.

(3)  Pozri INT/325 v Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 17; INT/448 v Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8; INT/461 v Ú. v. EÚ C 306/2009, s. 13 a INT/486 (zatiaľ neuverejnené).

(4)  Ú. v. EÚ C 195, 2.6.2004, s. 16 (stanovisko EHSV v Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004, s. 15).

(5)  Zmluva o fungovaní Európskej únie.

(6)  Declaration on ACTA, European consumers, Transatlantic dialogue (pozri internetovú stránku BEUC).