[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 30.5.2007 KOM(2007) 281 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Brazílie OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Brazílie 1. BUDOVANIE PARTNERSTVA MEDZI EÚ A BRAZÍLIOU V priebehu posledných rokov sa Brazília stáva stále významnejším globálnym aktérom a stala sa jedným z hlavných účastníkov dialógu s EÚ. Avšak až donedávna sa dialóg medzi EÚ a Brazíliou dostatočne nevyužíval a prebiehal najmä prostredníctvom dialógu medzi EÚ a zoskupením Mercosur. Brazília je poslednou z krajín „BRICS“[1], ktorá sa stretne s EÚ na summite. Nadišiel preto čas začať považovať Brazíliu za strategického partnera, ako i významného hospodárskeho aktéra v Latinskej Amerike a vedúcu krajinu v regióne[2]. Prvý summit EÚ a Brazílie sa bude konať v júli 2007 v Lisabone a bude významným zlomovým medzníkom vo vzťahoch medzi EÚ a Brazíliou. Zintenzívnenie a diverzifikácia zaznamenané v poslednom období v dvojstranných vzťahoch medzi EÚ a Brazíliou si vyžadujú globálny, koherentný a koordinovaný rámec na ich realizáciu. Jej rastúca hospodárska a politická úloha so sebou prináša zodpovednosť v nových oblastiach vzhľadom na postavenie Brazílie ako jedného zo svetových lídrov. Navrhované strategické partnerstvo medzi Brazíliou a EÚ by malo Brazíliu podporovať v zohrávaní pozitívnej úlohy lídra na celosvetovej a regionálnej úrovni a spolu s EÚ sa zapájať do globálneho, strategického, vecného a otvoreného dialógu tak na dvojstranných, ako i viacstranných a regionálnych fórach. Vďaka silným historickým a kultúrnym väzbám panujú medzi EÚ a Brazíliou veľmi dobré vzťahy. V posledných rokoch sa z Brazílie na pôde OSN a WTO stal šampión rozvojového sveta. EÚ a Brazília zdieľajú tak doma, ako i v zahraničí spoločné hodnoty a záujmy vrátane dodržiavania právneho štátu a ľudských práv, záujmu o zmeny klímy a snahy o dosiahnutie hospodárskeho rastu a sociálnej spravodlivosti. Brazília je preto dôležitým spojencom EÚ pri riešení týchto, ako aj ďalších problémov na medzinárodných fórach. Demografický význam a hospodársky rozvoj robia z Brazílie, svojím spôsobom kvázi kontinentu, prirodzeného vodcu v Južnej Amerike a kľúčového aktéra v Latinskej Amerike. Brazília túto úlohu aktívne plní v rámci zoskupenia Mercosur a stojí na čele úsilia na podporu Únie juhoamerických štátov (UNASUR)[3]. Brazília je kľúčom k úspechu rokovaní medzi EÚ a zoskupením Mercosur, ktoré sú prioritným strategickým cieľom EÚ a ktoré zatiaľ neboli ukončené z dôvodu, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok v kapitole obchod, čo bráni vzniku širšieho strategického prepojenia medzi EÚ a zoskupením Mercosur. Pozitívna vedúca úloha Brazílie by mohla pomôcť aj rokovaniam so zoskupením Mercosur. Zatiaľ je EÚ aj naďalej pevne odhodlaná konsolidovať pevné politické a hospodárske vzťahy so zoskupením Mercosur ako celkom a nadviazať dvojstranné vzťahy s ostatnými krajinami v regióne, ako je to v prípade Argentíny, ďalším významným partnerom dialógu z Južnej Ameriky (s ktorou EÚ prednedávnom začala celý rad politických rokovaní). Z obchodného hľadiska je Brazília významným investičným centrom EÚ v Latinskej Amerike[4] a trhom, ktorý sa v budúcnosti, po ukončení rokovaní s WTO v rámci rozvojového programu z Dauhá (Doha Development Agenda, DDA) a so zoskupením Mercosur a po odstránení ďalších prekážok obchodu ešte viac otvorí podnikom z EÚ. Hoci miera rastu v Brazílii nie je porovnateľná s mierami rastu v Číne alebo Indii[5], Brazília má obrovské prírodné zdroje, dosahuje vynikajúce výsledky v oblasti vedy a vzdelávania, ktoré sú celosvetovo uznávané, má veľmi rozmanité hospodárske odvetvia a obrovský vnútorný trh. Brazília však ešte stále čelí problémom, ktoré potrebuje vyriešiť, ako napríklad, veľké rozdiely v príjmoch zostávajú aj naďalej skutočnou nevýhodou a sú jedným z hlavných cieľov činnosti vlády, najmä prostredníctvom programu vlády „Bolsa Familia“, ako aj hlavnou oblasťou pre spoluprácu a dialóg s EÚ. Tieto rozdiely sa taktiež odrážajú vo veľkých regionálnych rozdieloch v rámci Brazílie medzi severom a rozvinutým juhom. Výmena osvedčených postupov v oblasti regionálnej súdržnosti je jednou z oblastí, v ktorej by EÚ rada s Brazíliou užšie spolupracovala. 2. Stanovenie spoločnej agendy Užšie, pevnejšie partnerstvo je tak v záujme EÚ, ako aj v záujme Brazílie. V tejto kapitole Komisia identifikuje celý rad oblastí a sektorov na globálnej, regionálnej a dvojstrannej úrovni, o ktorých sa domnieva, že by užšia spolupráca medzi EÚ a Brazíliou mohla byť vzájomne prospešná a mohla tvoriť základ budúceho strategického partnerstva. Tento návrh Rade a Parlamentu by mohol, ak by bol schválený, slúžiť ako základ pre vypracovanie návrhu EÚ, ktorý by bol Brazílii predložený na lisabonskom summite. Týmto sa Brazília vyzýva, aby predložila svoje vlastné strategické návrhy, ako reakciu na návrhy EÚ. Lisabonský summit by preto mohol byť začiatkom procesu, ktorý EÚ a Brazílii umožní vypracovať spoločnú agendu strategického partnerstva. 2.1. Posilňovanie mnohostrannosti Brazília a EÚ zdieľajú spoločný názor, že dnešné globálne problémy je možno riešiť len prostredníctvom viacstranného rámca sústredeného okolo silnej OSN. Preto sa v rámci našich činností musíme spoločne snažiť nepretržite dokazovať naše odhodlanie dodržiavať zásady efektívneho multilateralizmu. Počínajúc reformou OSN po zmenu klímy, od odzbrojenia po svetový obchod, vo všetkých týchto oblastiach zohráva Brazília významnú úlohu pri odstraňovaní rozdielov, ktoré bránia dosiahnutiu pokroku pri riešení globálnych problémov. Je preto v záujme obidvoch partnerov, aby sa snažili dosiahnuť väčšie zosúladenie stanovísk EÚ a Brazílie k celej škále otázok prostredníctvom užšej spolupráce a konzultácií na všetkých úrovniach. EÚ by privítala rozhodnejší a iniciatívnejší postoj Brazílie a užšiu spoluprácu s EÚ v orgánoch OSN, úmerné jej globálnej úlohe a významu. - Dôležitým prvým krokom bude posilnenie našej spolupráce na všetkých medzinárodných fórach systematickými konzultáciami pred konaním jednotlivých významných stretnutí OSN a pred inými stretnutiami s cieľom porovnať si názory, zosúladiť pozície a vždy, keď je to možné, zabezpečiť vzájomnú podporu pri dôležitých otázkach a vypracovávať spoločné iniciatívy. EÚ a Brazília by mohli napríklad využiť príležitosti na užšiu koordináciu svojich stanovísk v rámci Mierovej komisie OSN (Peace-Building Commission, PBC). Táto koordinácia by mohla zahŕňať aj spoluprácu na zabezpečenie toho, aby sa Mierová komisia stala strategicky orientovaným orgánom, akým mala pôvodne byť, a aby nepôsobila len ako ďalší mechanizmus na koordináciu donorov. EÚ si vysoko cení záväzok Brazílie zohrávať významnú úlohu pri mierových operáciách[6], konkrétne na Haiti, kde má krajina velenie v mierovej misii MINUSTAH. - Berúc do úvahy veľký záujem EÚ o situáciu na Haiti [7] jestvuje dostatok dôvodov na spoluprácu a koordináciu úsilia EÚ a Brazílie nielen v tejto krajine, ale aj v oblasti ďalších mierových a stabilizačných operácií. V oblasti nešírenia jadrových zbraní Brazília prejavuje veľký záujem o globálny zákaz šírenia jadrových zbraní a mohla by prípadne pomôcť pri zlepšovaní vzťahov medzi rozvojovými krajinami a skupinou krajín G77. - EÚ a Brazília by mohli užšie spolupracovať pri podpore a ďalšom rozvoji globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní. V posledných rokoch Brazília prevzala vedúcu úlohu v mene rozvojových krajín na pôde WTO, konkrétne v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a prostredníctvom skupiny G20. Brazília a EÚ majú rovnaké ambície posilňovať mnohostranný obchodný systém tak, aby prospech z globálneho otvorenia trhov mohli mať krajiny na všetkých úrovniach rozvoja. Preto sú tak Brazília, ako aj EÚ osobitne zodpovedné za dovedenie prebiehajúceho kola rokovaní v Dauhá do úspešného konca. V dlhodobom horizonte sa budeme musieť viac angažovať v oblasti riešenia nových výziev globálneho hospodárstva, kde pri zabezpečovaní spravodlivej hospodárskej súťaže a trvalo udržateľného rozvoja zohrávajú otázky regulácie stále dôležitejšiu úlohu. - EÚ a Brazília by sa mali aj naďalej navzájom angažovať v plnom rozsahu v rozličných formách rokovaní WTO s cieľom ukončiť ich do roku 2007. V rámci fóra ministrov financií krajín G20 by Brazília mohla byť kľúčovým partnerom pre vypracovávanie spoločných pozícií s EÚ vrátane diskusií o reformách medzinárodnej finančnej architektúry. Toto bude obzvlášť dôležité počas predsedníctva Brazílie v rámci G20 v roku 2008. 2.2. Zvyšovanie úrovne ochrany ľudských práv, upevňovanie demokracie a správy veci verejných EÚ a Brazília už dlho zdieľajú mnoho spoločných hodnôt a záujmov pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv, upevňovanie demokracie, zásad právneho štátu a správy veci verejných. Obidve strany sú ráznymi zástancami budovania komplexného súboru globálnych noriem a celej škály nástrojov na zabezpečenie ich uplatňovania. V rámci Rady pre ľudské práva a Tretieho výboru Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) je veľký potenciál na využitie možného synergického efektu a ďalšej spolupráce pri obrane ľudských práv na celom svete. Tak EÚ, ako aj Brazília zdieľajú spoločný záujem aj pokiaľ ide o posilňovanie demokracie a zásad právneho štátu, ako i správy veci verejných vo všetkých krajinách. - Pokiaľ ide o ľudské práva má EÚ mimoriadny záujem o úzku spoluprácu s Brazíliou s cieľom dosiahnuť väčší konsenzus pri riešeniach alebo spoločných sponzorských iniciatívach pre konkrétne krajiny a záležitosti v príslušných orgánoch OSN. 2.3. Plnenie Miléniových rozvojových cieľov a podpora regionálneho a sociálneho rozvoja Spolupráca v rámci medzinárodného úsilia zameraného na boj proti celosvetovej chudobe a nerovnosti : Podobne ako iné novo vznikajúce mocnosti, aj Brazília je stále iniciatívnejšia v rámci spolupráce „juhu s juhom“, najmä so svojimi vlastnými susedmi a v lusofónnej Afrike. Zatiaľ čo účasť väčšiny „začínajúcich darcov“ sa často zameriava na dosiahnutie krátkodobých výsledkov a návratnosti, brazílsky program spolupráce (relatívne malého rozsahu) kladie dôraz na dlhodobý, trvalo udržateľný rozvoj. Brazília je známa svojou aktívnou prácou na multilaterálnej platforme a vyvíjaním inovačných viacstranných a trojstranných modelov spolupráce, ako je napríklad program OSN „ Kroky v oblasti boja proti hladu a chudobe “, ktorý sa začal realizovať v roku 2004 na podnet prezidenta Lula, spolu s Chile, Francúzskom a OSN[8]. Prístup EÚ a Brazílie k otázkam rozvojovej spolupráce ako prostriedku na posilnenie mieru a bezpečnosti sa stále zbližuje. Dvojstranná spolupráca medzi EÚ a Brazíliou v rámci tematických programov bola veľkým prínosom[9]. Schválené projekty a programy sa týkajú oblastí od administratívnej a hospodárskej reformy cez sociálny rozvoj až po životné prostredie. Komisia má záujem o preskúmanie možností trojstrannej spolupráce s Brazíliou a Spoločenstvom portugalsky hovoriacich krajín (CPLP) (napr. v oblasti energií) a vytvorenie rámca pre upevňovanie vzťahov s Brazíliou a s portugalsky hovoriacimi krajinami Afriky. - Komisia je pripravená zintenzívniť spoluprácu s Brazíliou v oblasti rozvojovej pomoci, konkrétne v súvislosti s trojstrannou spoluprácu s CPLP pri činnostiach v rámci rozvojovej spolupráce. Rozhovory o sociálnych otázkach a o otázkach zamestnanosti a regionálnej politiky : Hoci je Brazília jednou z krajín Južnej Ameriky, ktorá je najmenej závislá na pomoci (oficiálna rozvojová pomoc (ODA) predstavuje 0,05 % HND), krajinu trápi značná chudoba (napr. miera chudoby je 27,9 %) a vysoký index GINI (58,2 v roku 2003, ktorý v roku 2005 poklesol na 56,7), ako aj narastajúce problémy v podobe rozdielov medzi rozvojom regiónov. Pomocou programu „Bolsa familia“ a ďalších účinných programov sa Brazílii podarilo zvýšiť ukazovateľ ľudského rozvoja[10] a znížiť extrémnu chudobu na polovicu o 10 rokov skôr ako bol stanovený cieľový rok 2012, ale ešte stále je čo robiť, aby sa zdroje rozdeľovali rovnomernejšie. Štruktúra zamestnanosti sa v Brazílii mení veľmi rýchlo a veľa aspektov globalizácie predstavuje výzvy tak pre regionálne a sociálne politiky, ako aj pre schopnosť verejných opatrení zmierňovať rozdiely. Na riešenie týchto problémov je určených mnoho aspektov Lisabonskej stratégie. Výmena našich skúseností s príslušnými politikami by preto mohla byť veľmi cenná tak pre EÚ, ako aj pre Brazíliu. Na základe rozhovorov medzi EÚ a Brazíliou o sociálnych otázkach, otázkach zamestnanosti a o regionálnej politike by sa Brazília mohla s ostatnými krajinami Latinskej Ameriky podeliť o svoje skúsenosti s poskytovaním inovačných riešení problémov chudoby, nerovnosti a sociálneho vylúčenia. - Nedávne otvorenie dialógu medzi EÚ a Brazíliou o sociálnych otázkach a otázkach zamestnanosti vytvára priestor na výmenu správnej praxe a diskusie o politike v oblastiach zamestnanosti, sociálnej ochrany, začlenenia do spoločnosti a sociálneho dialógu. - Podobne aj dialóg o regionálnej politike umožní Brazílii vymieňať si skúsenosti s EÚ pri zmenšovaní regionálnych rozdielov a dosahovaní lepšej územnej vyváženosti a výmenu osvedčených postupov pri stanovovaní a vykonávaní regionálnej politiky, najmä v otázkach ako je viacúrovňové partnerstvo (za účasti regionálnych a miestnych aktérov, súkromného sektora a občianskej spoločnosti), strednodobé strategické plánovanie, pákový efekt na národné zdroje (verejné a súkromné), rozvoj administratívnych kapacít, medziinštitucionálna koordinácia a komunikácia, rozširovanie kultúry hodnotenia a spolupráce medzi regiónmi. - Brazília by si mohla užitočne vymieňať skúsenosti s ostatnými krajinami Južnej Ameriky z oblasti ponúkania inovačných riešení problémov chudoby, nerovnosti, sociálneho vylúčenia, zmenšovania rozdielov medzi regiónmi, sociálnej ochrany a dôstojnej práce pre všetkých. 2.4. Ochrana životného prostredia Brazília je strážcom najväčších oblastí dažďových pralesov, ktoré ešte na svete ostali, a rozhodujúcim partnerom EÚ v kampani za rozsiahlejšiu medzinárodnú činnosť v boji proti klimatickým zmenám a za zastavenie znižovania biodiverzity. Na dosiahnutie komplexnej globálnej dohody o klíme, ktorá by obmedzila nárast teplôt o menej ako 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, bude potrebná silná politická vôľa. Ako vyjadrila Komisia vo svojom oznámení z 10. januára 2007 o „obmedzení zmeny klímy na 2°C“ a ako to potvrdili hlavy štátov a vlád na jarnom zasadaní Rady, ktoré sa konalo 8. a 9. marca 2007, EÚ je presvedčená, že vzhľadom na naliehavosť tohto problému, by sa mali na Konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa bude konať v decembri tohto roku v Bali, začať rokovania o globálnej a komplexnej dohode na obdobie po roku 2012, založenej na zásade spoločných, ale diferencovaných zodpovedností, a tieto rozhovory by sa mali ukončiť do roku 2009. Na posilnenie a uplatňovanie Dohovoru OSN o biologickej diverzite a na dosiahnutie cieľa Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji pre biodiverzitu stanoveného na rok 2010 je potrebná vysoká miera politickej angažovanosti. EÚ a Brazília zdieľajú aj osobitný záujem o ostatné problémy životného prostredia, konkrétne o ochranu lesov, hospodárenie s vodnými zdrojmi, námornú dopravu, globálny problém s ortuťou a neudržateľné spôsoby spotreby a výroby. Okrem spolupráce na medzinárodnej úrovni EÚ a Brazília navzájom konzultujú celý rad problémov životného prostredia aj na dvojstrannej úrovni. Pravidelne sa konajú stretnutia Európskej komisie a Brazílie, na ktorých sa rokuje o problémoch životného prostredia a zmene klímy. EÚ má záujem o výmenu skúsenosti s hospodárením s vodnými zdrojmi a riešením problému s neudržateľnými spôsobmi spotreby a výroby. - V oblasti environmentálnej politiky by EÚ mala rozvíjať a posilňovať dialóg s Brazíliou na témy, ako je zmena klímy, hospodárenie s vodnými zdrojmi, biodiverzita a odlesňovanie, vrátane úlohy pôvodného obyvateľstva, s cieľom lepšie pochopiť pozície druhej strany a tým posilniť náš spoločný vplyv v týchto oblastiach. - EÚ by mala spolupracovať s Brazíliou na medzinárodných fórach s cieľom dosiahnuť pokrok v diskusiách o zmene klímy a odlesňovaní, ktorých výsledkom by bolo dosiahnutie dohody o globálnom rámci po roku 2012. - O užšej spolupráci by sa malo uvažovať aj v súvislosti s uplatňovaním Dohovoru o biologickej diverzite a dosahovaní cieľa biodiverzity stanoveného na rok 2010, ako aj pri ostatných hlavných globálnych záujmoch, ako je napríklad riešenie problému so znečistením ortuťou. 2.5. Posilňovanie energetickej spolupráce Brazília bola prvou krajinou, ktorej sa podarilo úspešne rozvinúť rozsiahlu produkciu domácich biopalív a ktorá má veľký potenciál pre ďalší rozvoj. Zaujala vedúcu úlohu vo všetkých štádiách výroby, distribúcie a spotreby biopalív. EÚ nedávno potvrdila, že hlavnou prioritou energetickej politiky EÚ je využívanie obnoviteľných zdrojov energie vo väčšom rozsahu. Akčný plán energetickej politiky pre Európu na rok 2007, ktorý politicky potvrdili vrcholní predstavitelia EÚ, stanovuje ambiciózne ciele pre využívanie obnoviteľnej energie (20 %) a biopalív (minimálne 10 %) do roku 2020. EÚ a Brazília zdieľajú presvedčenie, že spolupráca v tejto oblasti môže byť obojstranne výhodná. V rámci Medzinárodného fóra o biopalivách, ktoré Brazília iniciovala v marci 2007[11], bolo nadviazané partnerstvo. Toto fórum prispieva k vypracovávaniu spoločných noriem, ktoré majú umožniť rast medzinárodného trhu pri súčasnom zabezpečení trvalej udržateľnosti výroby a výsledkov pri znižovaní emisií skleníkových plynov a zaoberá sa ďalšími cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Medzinárodná konferencia o biopalivách, ktorú v dňoch 5. a 6. júla 2007 organizuje Komisia, je príležitosťou na ďalšie významné rozšírenie tejto spolupráce. EÚ má záujem o rozšírenie spolupráce s Brazíliou aj v oblasti energetickej účinnosti tak na dvojstrannej úrovni, ako aj v rámci budúcej medzinárodnej rámcovej dohody. - Začatie dialógu o energetickej politike medzi EÚ a Brazíliou v roku 2007 by mohlo umožniť dosiahnutie významného pokroku v spolupráci medzi EÚ a Brazíliou v energetickej oblasti tak na regulačnej, ako aj na technickej úrovni. Témami tohto dialógu by mali byť trvalo udržateľné biopalivá a ostatné obnoviteľné zdroje energií, energetická účinnosť a nízkouhlíkové energetické technológie. Tento dialóg by mal umožniť užšie väzby, výmenu názorov o hlavných medzinárodných vývojových trendoch v energetike a pri presadzovaní politík na zlepšenie energetickej bezpečnosti a udržateľnosti. 2.6. Posilňovanie stability a prosperity Latinskej Ameriky Počas predchádzajúcich rokov Brazília upevnila svoje vzťahy so svojimi susedmi, najmä s Argentínou, s ktorou nadviazala „strategické vzťahy“. V politickej oblasti sa Brazília stala pilierom stability v Južnej Amerike. V rámci svojho politického a inštitucionálneho systému sa dokázala vyrovnať s výzvami, ktorým čelí mnoho krajín v regióne (ako je napríklad sociálna súdržnosť). Brazília stála na čele úsilia zameraného na upevnenie integrácie v Južnej Amerike tak v rámci zoskupenia Mercosur, ako pri zakladaní Juhoamerického spoločenstva národov v decembri 2004, ktoré na regionálnom summite v apríli 2007 viedlo k vzniku únie UNASUR. V posledných rokoch sa vzťahy Brazílie so susednými štátmi vyznačovali umiernenosťou, čo naznačuje aj spôsob, akým zaobchádzala s oblasťami, v ktorých prevládajú rozdielne názory na Venezuelu a Bolíviu. V oblastiach energetiky, telekomunikácií, vodného hospodárstva a dopravy zohráva vzájomná prepojenosť významnú úlohu pri presadzovaní stability a prosperity v Latinskej Amerike. Účasť Brazílie v akomkoľvek veľkom regionálnom energetickom programe je neodmysliteľnou podmienkou jej príspevku k regionálnej energetickej infraštruktúre. Vytvorenie bioceánskych koridorov pozdĺž panamerických osí znamená, že Brazília je teraz v rámci dopravnej siete Latinskej Ameriky lepšie integrovaná. Brazília má preto rozhodujúcu úlohu v rámci spolupráce EÚ a Latinskej Ameriky/Karibiku. EÚ kladie veľký dôraz na jej aktívnu účasť a prispievanie do diskusií o sociálnej súdržnosti, najmä na nadchádzajúcom fóre EÚ a Latinskej Ameriky/Karibiku o sociálnej súdržnosti. - EÚ bude s Brazíliou spolupracovať na nepretržitom angažovaní sa pri vykonávaní odporúčaní konferencie EÚ a Latinskej Ameriky/Karibiku o sociálnej súdržnosti z marca 2006 a na dosiahnutí pokroku pri plnení tejto agendy. Prípravy na fórum EÚ a Latinskej Ameriky/Karibiku o sociálnej súdržnosti budú dobrou príležitosťou na dialóg. Obidve strany by sa mohli spoločne zapojiť aj do podpory medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti pri presadzovaní sociálnej súdržnosti. - EÚ by privítala aktívnejšiu účasť Brazílie na prípravách nesledujúceho summitu EU a Latinskej Ameriky/Karibiku v Lime v roku 2008. 2.7. Plnenie programu zoskupenia Mercosur Význam a vplyv Brazílie a jej obrovského trhu je zjavný aj v rámci zoskupenia Mercosur. V roku 2005 sa Brazília podieľala takmer 80 % na HDP celého zoskupenia Mercosur[12]. Okrem toho je Brazília aj hnacím motorom hospodárstva Južnej Ameriky a smerovanie jej hospodárskych politík bude mať vplyv na ekonomickú stabilitu a proces hospodárskej integrácie celého regiónu. Vzhľadom na významné postavenie Brazílie v rámci zoskupenia Mercosur, posilňovanie politického vzťahu EÚ s krajinou takéhoto rozhodujúce významu podporí aj integráciu v rámci zoskupenia Mercosur, ako aj vzťahov medzi EÚ a zoskupením Mercosur. Zdieľaním poznatkov EÚ a skúseností získaných počas rokovaní o spoločnej agende s EÚ môže Brazília lepšie podporovať úsilie zoskupenia Mercosur pri budovaní spoločného trhu a politickej únie. Je to obzvlášť dôležité v čase, kedy Mercosur prechádza chúlostivým obdobím. Zoskupenie má ešte stále čo robiť, aby dokončilo celý rad aspektov svojej ekonomickej integrácie, ako je napríklad dobudovanie colnej únie a finalizácia spoločného trhu služieb. Medzi mienkotvornými osobnosťami vo všetkých rozvojových krajinách zoskupenia Mercosur stále viac prevláda názor, že toto zoskupenie potrebuje oživiť úroveň svojich ambícií a efektívnosti vrátane vytvorenia si vlastnej politickej dimenzie a dimenzie zahraničnej politiky. Brazílska vláda opakovane prejavila záujem o skúsenosti EÚ, ako o model pre integráciu v rámci Mercosur, hoci vlády krajín zoskupenia Mercosur sú v rámci svojej hospodárskej a politickej integrácie vo všeobecnosti veľmi obozretné pri prenose právomocí na nadnárodné inštitúcie. EÚ je najväčším podporovateľom a hlavným sponzorom zoskupenia Mercosur. Intenzívnejší dialóg pomôže obidvom stranám aj pri dosahovaní cieľov zameraných na finalizáciu dohody o pridružení medzi EÚ a zoskupením Mercosur, ktorej úspech je neoddeliteľne spätý s pokrokom politickej a hospodárskej integrácie v rámci zoskupenia Mercosur, t. j. s procesom, v ktorom by Brazília mala hrať významnú vedúcu úlohu. - Preto od Brazílie očakávame, že významne prispeje k uzatvoreniu vyváženej a komplexnej dohody medzi EÚ a zoskupením Mercosur. - EÚ a Brazília by mali spoločne preskúmať, ako maximalizovať spoluprácu a výmenu skúseností v oblasti otázok regionálnej integrácie. 2.8. Posilňovanie obchodu a hospodárskych vzťahov Rozvoj obchodu a investícií : Brazília je najvýznamnejším trhom EÚ v Latinskej Amerike, ktorý sa podieľa jednou tretinou na celkovom obchode EÚ s týmto regiónom a ktorý v posledných rokoch dosahuje dvojcifernú mieru rastu pri dvojstranných obchodných tokoch. EÚ je tiež najvýznamnejším obchodným partnerom Brazílie s podielom vo výške 22 % na celkovom obchode Brazílie. Brazília sa však na celkovom obchode EÚ podieľa len vo výške 1,8 %, čím sa radí medzi jedenásť hlavných obchodných partnerov EÚ (Eurostat, 2005). To len dokazuje, aký významný potenciál tento trh pre EÚ predstavuje. Zo všetkých krajín BRICS sa Brazílii podarilo prilákať najviac priamych zahraničných investícií z EÚ[13], pričom výška kapitálových investícii dosiahla 80,1 mld. EUR. Brazília je tiež významným investorom v EÚ[14], pričom investuje najmä do odvetví ako sú obchod, baníctvo a stavebníctvo. Pokiaľ ide o prístup na trh, našim cieľom je ešte viac rozšíriť naše obchodné možnosti prostredníctvom programu z Dauhá a rokovaní medzi EÚ a zoskupením Mercosur vzhľadom na súčasnú relatívne vysokú úroveň ochrany tovarov a služieb na brazílskych trhoch. EÚ preto nabáda Brazíliu, aby odstránila colné i necolné prekážky obchodu, presadzovala hospodárske reformy a dobrú správu v daňovej oblasti a vytvorila stabilné regulačné prostredie pre hospodárske subjekty vrátane zahraničných investorov. Otvorenejšia obchodná a investičná klíma v Brazílii by zlepšila konkurencieschopnosť vo všetkých sektoroch a vytvorila prostriedky na zvyšovanie prosperity. - Budúce partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou je príležitosťou na riešenie otázok osobitného dvojstranného významu, ktoré by dopĺňalo diskusie medzi EÚ a zoskupením Mercosur, napríklad prostredníctvom dialógu o otázkach duševného vlastníctva, priemyselnej politiky a regulačnej spolupráce, ako aj konzultácií v sanitárnej a fytosanitárnej (SFS) oblasti, a tým aj na zlepšovanie vzájomného pochopenia príslušných podmienok v SFS oblasti, ktoré by mohli mať vplyv na trh. Ekonomické a finančné otázky : Vzhľadom na významné postavenie Brazílie vo svetovom hospodárstve a na hlavných medzinárodných fórach, ako je skupina krajín G20, WTO a rozšírená skupina G8, by EÚ mala rozšíriť dialóg s Brazíliou aj o finančné a makroekonomické otázky. Tieto otázky by mali zahŕňať makroekonomické úlohy a úlohy v rozpočtovej oblasti, ako aj stratégie pre štrukturálne reformy na zvyšovanie trvalo udržateľného rastu a otázky sociálnej súdržnosti. - Strategické partnerstvo EÚ a Brazílie by malo zahŕňať pravidelný makroekonomický dialóg. Úvery od Európskej investičnej banky (EIB) zohrali pri posilňovaní hospodárskych väzieb medzi Brazíliou a EÚ významnú úlohu a podporili rozvoj súkromného sektora. Brazília bola najväčším príjemcom úverov od EIB v Latinskej Amerike a zostane aj naďalej významným príjemcom úverov od EIB. Financie EIB v Brazílii budú určené na podporu cieľov EÚ zameraných na udržateľnosť stavu životného prostredia (vrátane zmiernenia zmeny klímy), energetickú bezpečnosť, podporu priamych zahraničných investícií (PZI) a prenos technológií a know how. Informačná spoločnosť : EÚ a Brazília chápu, že informačné a komunikačné technológie (IKT) sú nevyhnutné nielen na podporu zavádzania inovácií, zvyšovanie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, vytvárania nových pracovných príležitostí a zvyšovanie efektívnosti verejného sektora, ale majú aj významnú sociálnu dimenziu pri zlepšovaní sociálnej súdržnosti, zvyšovaní kvality života a znižovaní chudoby. - Prioritou EÚ je rozšíriť bilaterálny dialóg a spoluprácu v oblasti IKT o regulačné, strategické a výskumné aspekty. To prispeje k zaručeniu spoľahlivého a stabilného regulačného rámca v tejto oblasti, k lepšiemu využívaniu IKT na podporu verejných politík a sociálnej starostlivosti a na prípravu výmeny informácií v príslušných vedeckých a technických oblastiach. Letecká doprava : Trh leteckej dopravy medzi Brazíliou a EÚ, v rámci ktorého sa ročne na pravidelných linkách prepraví okolo štyroch miliónov pasažierov, má rozhodujúci význam pre spojenie ľudí a podnikov medzi EÚ a Brazíliou. Aby sa tento sektor mohol aj ďalej rozvíjať, potrebujú letecké služby medzi Brazíliou a EÚ stabilný právny rámec. Dohody o leteckej doprave medzi Brazíliou a členskými štátmi EÚ je preto potrebné upraviť tak, aby odrážali existenciu jednotného leteckého trhu v EÚ. Keď už Brazília uznala existenciu EÚ vo svojich dvojstranných zmluvách o leteckých službách, má potenciál stať sa významným partnerom v rozličných aspektoch leteckej politiky. Dobrým príkladom riadenia leteckej dopravy je projekt SESAR (Single European Sky ATM Research, t. j. výskum riadenia leteckej dopravy v jednotnom európskom vzdušnom priestore), ktorého cieľom je zvýšiť bezpečnosť, efektívnosť a environmentálnu udržateľnosť leteckej dopravy rozšírením spolupráce v oblasti leteckej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o uznávanie zistení uvádzaných v potvrdeniach o schopnosti letu. - Prioritou EÚ je čo najskôr upraviť zmluvy o leteckej doprave medzi Brazíliou a členskými štátmi EÚ. Námorná doprava a riadenie námorných záležitostí : Tak Brazília, ako aj EÚ sú hlavnými aktérmi svetového hospodárstva a námorná doprava má rozhodujúci význam pre rast, obchod a rozvoj. Dialóg medzi EÚ a Brazíliou o politike námornej dopravy, ktorý sa začal len prednedávnom, by mal pokračovať aj naďalej s cieľom zlepšiť podmienky pre spoločnosti lodnej dopravy z Brazílie a EÚ, uľahčiť námornú dopravu v Brazílii a EÚ, rozvinúť širšiu spoluprácu medzi obidvoma stranami vo všetkých oblastiach spoločného záujmu vrátane prístavov, vnútroštátnej lodnej dopravy, infraštruktúry a námornej bezpečnosti, ako aj prediskutovať zbližovanie prístupov k medzinárodným organizáciám. - Okrem toho by zúčastnené strany mohli zvážiť nadviazanie medzisektorálnej spolupráce týkajúcej sa správy a riadenia námorných záležitostí zahŕňajúcej celý rad námorných aspektov, od dopravy, cez rybné hospodárstvo, oceánografický výskum, ochranu morského prostredia a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov po s tým súvisiace plánovanie, riadenie a vymáhanie práva. - Dialóg medzi EÚ a Brazíliou o politike námornej dopravy, ktorý sa začal len prednedávnom, by mal pokračovať aj naďalej. Brazílska vláda vyhlásila vedu, technológie (V-T) a inovácie za prioritné oblasti.[15] Veľký význam má aj dvojstranná spolupráca, pretože Brazília je jedným z najvýznamnejších účastníkov v Šiestom rámcovom programe pre výskum (6RP 2002-2006) z tretích krajín, v rámci ktorého sa realizujú spoločné výskumné činnosti na dvojstrannej úrovni i na úrovni spolupráce dvoch regiónov vo všetkých hlavných tematických oblastiach od životného prostredia cez potraviny a zdravie po energiu a pozemnú dopravu. Nedávne nadobudnutie platnosti zmluvy o spolupráci v oblasti V-T medzi EÚ a Brazíliou a nové možnosti medzinárodnej účasti v siedmom RP EÚ v oblasti výskumu na roky 2007 až 2013 tvoria pevný základ na rozširovanie existujúcej spolupráce. - Dialóg o sektore V-T by sa mal posilniť a malo by sa zlepšiť spoločné plánovanie tak, aby sa zameriavalo na priority a ich stanovovanie v rámci príslušných tematických dialógov v oblastiach spoločného záujmu. - Brazílskej strane sa týmto odporúča, aby vždy, ak a kde je to možné, financovala účasť svojich vlastných účastníkov na činnostiach v rámci 7RP. Obidve strany by mali napomáhať mobilite výskumných pracovníkov, ktorú EÚ podporuje prostredníctvom osobitného programu pre pohyb osôb. EÚ a Brazília by mali konsolidovať a zlepšovať viditeľnosť spolupráce v tejto oblasti. - Malo by sa zvážiť uzatvorenie dohody medzi spoločenstvom EURATOM a Brazíliou podľa vzoru zmlúv, ktoré existujú s ostatnými krajinami. Táto dohoda by sa mohla uzatvoriť buď v konkrétnej oblasti jadrovej syntézy, napríklad na podporu zapojenia sa Brazílie do projektu spoločného medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER), alebo v širšej oblasti jadrového výskumu. Satelitná navigácia, Galileo : Spolupráca na Európskom programe satelitnej rádiovej navigácie Galileo by sa mala ešte viac zintenzívniť prostredníctvom novej zmluvy o spolupráci (na základe počiatočnej výmeny informácií a ďalších kontaktov). - Účasť Brazílie na programe Galileo by bola vynikajúcou príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti moderných technológií a vedeckej spolupráce medzi EÚ a Brazíliou. 2.9. Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť EÚ a Brazília by mali navzájom spolupracovať, vrátane spolupráce na medzinárodných fórach, aj pri zavádzaní medzinárodných noriem pre boj proti organizovanému zločinu a korupcii, presadzovaním spolupráce v trestných veciach a najmä pri úplnom uplatňovaní dohovorov a protokolov OSN o boji proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti a korupcii. EÚ a Brazília by mali podporovať aj regionálnu multidisciplinárnu spoluprácu v oblasti presadzovania práva. Spolupráca medzi EÚ a Brazíliou pri riešení problémov s nezákonnými drogami by mala byť založená na princípe spoločnej zodpovednosti a podpore vypracovávania politík a programov, ktoré pomôžu zlepšiť možnosti Brazílie riešiť globálny problém s drogami prostredníctvom integrovaného a vyváženého princípu. Komisia je presvedčená, že v najbližších mesiacoch sa úspešne ukončia rokovania medzi Európskym spoločenstvom a Brazíliou a bude uzatvorená dohoda o zrušení víz na krátkodobý pobyt. Táto dohoda by skoncovala s nerovnakým zaobchádzaním s niektorými občanmi EÚ v Brazílii, ku ktorému dochádza po rozšírení EÚ v roku 2004, a zabezpečila by úplne slobodné cestovanie bez víz tak pre občanov Brazílie, ako aj pre európskych občanov. Komisia by koncom júna mala prijať návrh rokovacieho mandátu. V kontexte týchto rokovaní je potrebné zdôrazniť, že v záujme užšej spolupráce medzi EÚ a Brazíliou je potrebné prediskutovať otázky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Pokiaľ ide o migráciu je obzvlášť dôležitou otázka prevodov platieb z Európy do Brazílie, ktoré v posledných rokov značne vzrástli. Ak by sa ich podarilo dobre zvládnuť, mohli by prispieť k hospodárskemu rastu a rozvoju. Súčasťou diskusií by mali byť aj spôsoby ďalšieho zjednodušenia platieb vrátane makroekonomického dialógu. - EÚ a Brazília by mali podporovať aj regionálnu multidisciplinárnu spoluprácu v oblasti vymáhania práva. 2.10. Zbližovanie ľudí Za vzťahom medzi EÚ a Brazíliou je omnoho viac ako len ekonomické záujmy. Sú to historické väzby, silná kultúrna a jazyková podobnosť, spolupráca medzi univerzitami, športové väzby, cestovný ruch oboma smermi, vzťahy medzi jednotlivými podnikmi, spoločný záujem o zdravie a omnoho ďalších aspektov. Súčasťou procesu posilňovania a prehlbovania vzťahu medzi EÚ a Brazíliou je potreba opatrení na zvyšovanie informovanosti občanov a pochopenia kultúr a spoločností našich partnerov. Mali by sme podniknúť priame kroky na meranie verejnej mienky a poznania EÚ v Brazílii a naopak, a vypracovať a uplatňovať stratégie na zvyšovanie viditeľnosti a informovanosti, posilňovanie vzájomného porozumenia a na nápravu mylných predstáv. Vysokoškolské vzdelávanie V rámci spolupráce medzi EÚ a Brazílie je značný záujem o vysokoškolské vzdelávanie, ako aj priestor na toto vzdelávanie, ktorých cieľom je rozšíriť akademické poznatky a zblížiť budúce intelektuálne elity. Brazília sa aktívne podieľala na vysokoškolskom programe EÚ ALβAN[16], na programe Erasmus Mundus[17] a na dvojstranných výmenných programoch členských štátov EÚ. Brazília zaznamenala vysokú účasť aj v programe EÚ s názvom ALFA [18] , ktorého cieľom je spolupráca medzi univerzitami v EÚ a LA. Uvažuje sa o možnosti začatia politického dialógu o vzdelávaní na výmenu správnej praxe. - EÚ navrhuje motivovať k ďalším výmenám a k dialógu medzi našimi kultúrami intenzifikáciou výmen medzi univerzitami v blízkej budúcnosti, pričom podľa strategického dokumentu EÚ pre krajiny na roky 2007 až 2013 sa na ďalšie štipendiá v rámci programu Erasmus Mundus uvažuje s finančnými prostriedkami vo výške 30,5 mil. EUR. Kultúra : EÚ a Brazília zdieľajú podobné názory a spoločné ciele v oblasti kultúry, najmä pokiaľ ide o kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg. Nedávno dohodnutý dialóg v tejto oblasti vytvorí rámec na upevňovanie kultúrnej rozmanitosti a podporu jednotlivých odvetví kultúry. Dialóg bude klásť dôraz najmä na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov a na upevňovanie spolupráce na medzinárodných fórach týkajúcich sa jeho uplatňovania. V oblasti jazykov môžu skúsenosti z EÚ poskytnúť správnu prax na podporu jazykovej rozmanitosti. Občianska spoločnosť : Kontakty medzi obyvateľmi Brazílie a EÚ by sa mali rozširovať aj prostredníctvom občianskej spoločnosti. Na obidvoch stranách je značný záujem o otázky spoločného záujmu, ako je zmena klímy, životné prostredie, zmiernenie chudoby, sociálny rozvoj, urbanizácia, ale ja technickejšie a ekonomické otázky, ako sú otázky vedy a technológií a otázky námornej dopravy. - Kontakty v rámci občianskej spoločnosti by sa mali rozšíriť o ďalšie oblasti. - Výmena mladých a spolupráca mimo sektora formálneho vzdelávania by sa mohla ďalej podporovať z programu „Mládež v akcii“. Podnikanie : Potenciál pre spoluprácu v oblasti podnikania, ktorý odrážajú pozoruhodné čísla o investíciách na obidvoch stranách, nie je ešte ani zďaleka vyčerpaný v plnom rozsahu. Naďalej by sa mali propagovať a podporovať obchodné kontakty, a to organizovaním stretnutí EÚ a Brazílie za okrúhlym stolom. - Prvé obchodné stretnutie EÚ a Brazílie za okrúhlym stolom je naplánované tak, aby sa konalo súčasne s politickým summitom EÚ a Brazílie v Lisabone. 3. ĎALšIE SMEROVANIE Rýchlo sa rozvíjajúci vzťah medzi EÚ a Brazíliou je v súčasnosti založený na rámcovej dohode o spolupráci z roku 1992 a rámcovej dohode o spolupráci medzi EÚ a zoskupením Mercosur z roku 1995. Táto skutočnosť nevyhnutne obmedzuje rozsah a obsah nášho dialógu. Návšteva predsedu Barrosa v máji 2006 v Brazílii bola novým impulzom pre naše vzťahy tým, že sme si uvedomili možné prínosy spolupráce v celom rade oblastí, ktoré boli definované na zasadnutí spoločného výboru v apríli 2005[19]. Prvé kolo politických rokovaní s Brazíliou vo forme trojky sa konalo v Brazílii v máji 2007. Tieto posledné kroky poukazujú na rastúce nadšenie na obidvoch stranách z rozširovania a upevňovania našej spolupráce v mnohých oblastiach. Brazília prejavila veľký záujem tak o nadviazanie, ako aj rozvoj „strategického partnerstva“ s Európou. Júlový summit predstavuje pre Úniu príležitosť, aby dala nový silný impulz vzťahom medzi EÚ a Brazíliou ako celku. Strategické partnerstvo s Brazíliou, dlhotrvajúcim priateľom a spojencom v regióne, ktorý je pre EÚ veľmi dôležitý, znamená budovanie konsenzu a prijatie dohôd o širšej politickej spolupráci na podporu mieru a stability na našich kontinentoch a v ďalších oblastiach a umožnilo by nám spojiť naše úsilie na riešenie náročných úloh, ktoré pred nami stoja. Znamenalo by to prijatie partnerského prístupu k hospodárskym a obchodným vzťahom a dosahovanie pokroku v odvetviach určených na spoluprácu. Vyžadovalo by si to tiež silný záväzok pokiaľ ide o regionálnu integráciu, rozšírenie našej spolupráce so zoskupením Mercosur a úspešné uzatvorenie Dohody o pridružení medzi EÚ a zoskupením Mercosur. Strategické partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou by v konečnom dôsledku predstavovalo veľmi pozitívny krok vpred pre EÚ, pre Brazíliu a pre región ako celok. Za týchto okolností je Komisia toho názoru, že Lisabonský summit, ktorý sa bude konať v júli, bude príležitosťou pre EÚ, aby podnikla prvé rozhodujúce kroky a ponúkla Brazílii strategické partnerstvo. Komisia preto odporúča nasledovné: - majúc na pamäti priority stanovené v tomto odporúčaní, a najmä dôležité prvky definované v kapitole 2, a - s cieľom zintenzívniť väzby medzi Európskou úniou a Brazíliou rozšírením politického dialógu tak, aby zahŕňal všetky otázky spoločného záujmu a globálneho významu, upevňovaním dvojstrannej spolupráce a prispievaním k uzatvoreniu dohody o pridružení medzi EÚ a zoskupením Mercosur; by EÚ mala: - rokovať s Brazíliou na summite EÚ a Brazílie v Lisabone o začatí strategického partnerstva; - vyzvať Brazíliu, aby predložila svoje vlastné stanovisko k rozsahu strategického partnerstva. Brazil at a glance Political and geographical data | Official Name : | Federative Republic of Brazil | Current President of the Republic : | Mr. Luiz Inácio Lula da Silva (since January 2003, reelected in October 2006) | Surface area: | 8.512 million sq km | Land boundaries: | total: 14,691 km Border countries: Argentina 1,224 km, Bolivia 3,400 km, Colombia 1,643 km, French Guyana 673 km, Guyana 1,119 km, Paraguay 1,290 km, Peru 1,560 km, Suriname 597 km, Uruguay 985 km, Venezuela 2,200 km | Population: | 189 million (2007) | Population growth: | 1.3% p.a. | Urbanisation: | 84% (2005) | Main cities: | São Paolo (10.8m), Rio de Janeiro (6m), Salvador (2.6m), Belo Horizonte (2.3m), Fortaleza (2.3m) | Economic indicators | GDP: GDP/capita : | € 710 billion (2006, Eurostat) € 3,820 (2006, Eurostat) | GDP growth : | 0.5%(2003), 4.9% (2004), 3.3% (2005), 3.5% (2006) | Inflation: | 14.8%(2003), 6.6% (2004), 6.8% (2005), 4.6% (2006) | Current Account Balance: | 0.8% (2003), 1.9% (2004), 1.7% (2005), 0.7% (2006) | Exports to EU: | €26.2 billion (2006) = 22% total exports; 1.9% of EU imports | Imports from EU: | €17.7 billion (2004) = 22% total imports; 1.5% of EU exports | EU investment stock in Brazil : | €59,2 billion (2002), €76,3 billion (2005) | Selected social indicators | Illiteracy: | 11,5% | Life expectancy at birth: | 71 years (2005) | Net school attendance rate of people aged 7-24: | Elementary (7-14): 96 % (2005) Secondary (15-17): 46% (2005) Higher (18-24): 22% (2003) | Poverty : | 36.3% (2005); (Indigence: 10.6%) | Child mortality rate: | 20 per 1000 live births (2005) | Gini coefficient: | 0.61 = high (0 is equivalent to absolute equality/ 1 to absolute inequality) | Sources: Eurostat, Banco do Brasil, Worldbank, IBGE, IMF, UN-ECLAC [pic] [pic] [pic] [1] Tento pojem prvýkrát použil Goldman Sachs v roku 2003 na označenie ekonomík Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky, ktoré vykazujú veľmi vysoké tempo rastu. [2] Oznámenie Komisie Rade a Európskeho parlamentu „Posilnené partnerstvo medzi EÚ a Latinskou Amerikou“ [KOM(2005) 636], vytvára základ užšieho partnerstva s regiónom Latinskej Ameriky. [3] Union Sudamericana – UNASUR – bola formálne založená na summite vo Venezuele v apríli 2007. [4] Ku koncu roka 2004 až 38 % z kapitálových investícií EÚ v Latinskej Amerike smerovalo do Brazílie (Ročenka Eurostatu 2006). [5] Brazília dosiahla v roku 2006 mieru rastu pod 3,7 %. [6] Brazília sa v súčasnosti podieľa na nasledujúcich operáciách MK OSN: Sudán, Pobrežie slonoviny, Libéria, Etiópia a Eritrea, Haiti, Východný Timor, Cyprus. [7] Príspevok EÚ pre Haiti na roky 2002 až 2007 (9. EDF – Európsky rozvojový fond) predstavuje takmer 300 miliónov EUR a takmer 233 miliónov EUR je vyčlenených na roky 2008 až 2013. [8] Túto deklaráciu OSN z roku 2004, ktorá vyzýva k používaniu inovačných finančných mechanizmov, ktoré sa majú použiť pri dosahovaní Miléniových rozvojových cieľov, podpísalo viac ako 100 krajín.Táto iniciatíva viedla v roku 2006 k vzniku programu UNITAID na boj proti trom hlavným smrteľným chorobám, t. j. tuberkulóze, AIDS a malárii. Zakladajúcimi členmi sú Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Švédsko. [9] Celková suma projektov v rámci spolupráce/portfólia programov predstavuje viac ako 165 mil. EUR, bez projektov VTR. [10] Poradie v roku 2004: 69. miesto zo 177 krajín (zdroj: Správa UNDP o rozvoji ľudstva za rok 2006). [11] Ďalšími členmi sú Čína, India, USA, Južná Afrika. [12] Zdroj: Svetová banka. [13] Hoci finančné toky smerujúce do Ruska, Číny a Indie v rokoch 2003 až 2005 boli vyššie ako finančné toky smerujúce do Brazílie, celkový objem investícií EÚ v Brazílii je vyšší ako vo všetkých ostatných krajinách BRICS spolu: 2005. Brazília 80,1 mld. EUR; Rusko 31,3 mld. EUR; Čína 31,3 mld. EUR; India 13,7 mld. EUR. [14] V roku 2005 Brazília investovala v EÚ kapitál vo výške 5,2 mld. EUR (zdroj Banco Central do Brasil). [15] Súčasné investície do výskumu vo výške 1 % HDP sa majú do konca druhého funkčného obdobia prezidenta Lula zdvojnásobiť. [16] Na vysokoškolskom vzdelávacom programe ES „ALBAN“ pre Latinskú Ameriku sa od roku 2003 zúčastnilo už okolo 2 500 brazílskych študentov, čo predstavuje 30 % všetkých účastníkov z Latinskej Ameriky. [17] Brazília je najúspešnejšou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá sa podieľa na programe Erasmus Mundus. V rokoch 2004 až 2006 dostalo granty z programu Erasmus Mundus až 89 študentov a 28 vedeckých pracovníkov brazílskych inštitúcií na účely štúdia alebo práce v Európe. Sedem brazílskych univerzít sa zapojilo do partnerstiev v rámci magisterských študijných programov Erasmus Mundus. [18] ALFA II (América Latina Formação Académica) – približne 70 rozličných brazílskych vysokoškolských inštitúcií realizovalo asi 136 projektov, z ktorých 82 umožnilo výmenu približne 1 300 študentov medzi Latinskou Amerikou a EÚ na jeden semester. [19] Energetika, životné prostredie, veda a technológie, námorná doprava, sociálna politika a regionálna politika.