18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/10

1.1

Tento návrh vyplýva z oznámenia popredného výrobcu perfluóroktánsulfonátov (PFOS), že prestane vyrábať a uvádzať na trh spotrebiteľské produkty založené na týchto látkach. Toto rozhodnutie bolo založené na stanovení možných rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré určil výrobca. Odvtedy sa hodnotilo množstvo týchto rizík a potvrdila sa správnosť rozhodnutia, pokiaľ ide o diskutované konečné využitie. Hlavné riziká boli eliminované a podniknuté kroky by mali zabezpečiť, aby sa tento problém neopakoval. Medzitým musia byť chránené potreby ostatných používateľov, až kým nebudú dostupné alternatívne látky alebo procesy a/alebo kým nebude vypracované hodnotenie celkového dopadu.

1.2

EHSV podporuje tento návrh s príslušným odkazom na obmedzenie uvádzania na trh a používania látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, výnimky pre špecifikované zbytkové konečné použitie a potrebu ďalšieho výskumu.

1.3

EHSV berie na vedomie, že konečné použitie, pre ktoré sa musia uplatniť výnimky, sa podstatne odlišujú, pokiaľ ide o použité množstvá, pravdepodobnosť a rozsah vystavenia ľudí a životného prostredia a čas potrebný na identifikáciu, vyvinutie a získanie schválenia pre vhodné a bezpečnejšie látky alebo procesy. EHSV preto verí, že tieto výnimky by mali byť predmetom prieskumu Komisie v závislosti od prípadu so zreteľom na odporučenia Vedeckého výboru pre zdravotné riziká a riziká životného prostredia (SCHER). Indikácie faktorov ovplyvňujúcich tieto prieskumy sú uvedené v konkrétnych poznámkach. Načasovanie akéhokoľvek rizika alebo hodnotenia dopadu by malo byť dôsledné so zvyšujúcou sa požiadavkou pre hodnotenie rizika chemikálií so zreteľom na REACH. Je dôležité, aby Komisia udržala dostatočné vnútorné zdroje, čo umožní splniť tieto povinnosti včas a informovane.

1.4

EHSV berie na vedomie, že vyššie uvedené kroky ako reakcia na neočakávanú zmenu vonkajších okolností, sú v rozpore s normálnym procesom kontroly rizika, kde opatrenia definujú po stanovení rizík kompetentné úrady členských štátov, pokiaľ ide o už identifikované prioritné látky. Avšak tento prístup pravdepodobne má byť so zreteľom na REACH častejší, čo je v skutočnosti jeho cieľom. Primeraný, prijateľný a účinný výsledok, pokiaľ ide o PFOS, by mal predstavovať model pre budúcu aplikáciu REACH.

2.1

Komisia svoj návrh zakladá na hodnotení rizík, ktoré vykonalo OECD v novembri 2002 a na hodnotiacej správe rizík Spojeného kráľovstva, ktorá bola schválená v júli 2005. Tieto a ďalšie štúdie, najmä v Spojených štátoch, boli pripravené ako dôsledok oznámenia 3M zo 16. mája 2000 o dobrovoľnom stiahnutí látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, vzhľadom na ich hlavné použitie pri príprave ochrannej vrstvy proti tuku, oleju a vode pre textílie, koberce, papier a všeobecne pre nátery.

2.2

Výbor akceptuje stanovisko SCHER z 18. marca 2005, že napriek obmedzeniam dostupnej metodológie pre testovanie týchto látok, dosiaľ dostupné údaje naznačujú, že PFOS sú veľmi odolné, veľmi bioakumulatívne a potenciálne toxické, čo oprávňuje opatrenia na zníženie rizika, ktoré zabránia ich opakovanému používaniu v širokom rozsahu.

2.3

Komisia a SCHER sa tiež zhodujú v tom, že existuje špecifické použitie menšieho objemu, kde efektívne náhradné produkty alebo procesy ešte nie sú dostupné. Za predpokladu, že pokračujúce používanie produktov, ktoré sa vzťahujú k PFOS, by pri tomto zbytkovom uplatnení nepredstavovalo ďalšie riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie, mali by sa pre ne pripustiť výnimky z celkového obmedzenia pri uvádzaní na trh a používanie. V tomto návrhu sú uvedené a prediskutované konečné použitia, pre ktoré sa musia uplatniť výnimky.

2.4

Ďalšia práca musí prebehnúť v rámci výskumného rámcového programu (PERFORCE), ktorý sa zaoberá vystavením, zdrojmi, dráhami a fyzikálno-chemickými parametrami týchto látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS.

2.5

Cieľom tohto návrhu je zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. Vnútorný trh s týmito výrobkami bude chránený. Náklady príslušných sektorov budú podľa predpokladov minimálne. Uskutočnili sa rozsiahle konzultácie.

3.1

Fluórované chemické látky boli vyvinuté koncom 40. rokov 20. storočia a používali sa v narastajúcich množstvách na výrobu inertných kvapalín s nízkym povrchovým napätím (veľmi ľahko šíriteľné) alebo pevných povrchov so špecifickými (zvyčajne nepriľnavými) vlastnosťami. Podskupinu týchto produktov, ktoré sa vzťahujú k PFOS, vyvinuli také spoločnosti ako 3M, na prípravu ochrannej vrstvy proti tuku, oleju a vode pre priemyselné a spotrebiteľské uplatnenie. Do roku 2000 bolo na celom svete ročne vyrobených a uvedených na trh približne 4 500 ton takých produktov ako je kondicionér 3M Scotchgard™ pre koberce a textílie. Po stiahnutí látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, boli tieto produkty preformulované na základe iných fluórovaných chemikálií s podobnými vlastnosťami povrchovo aktívnych látok, avšak s menším vplyvom na zdravie a životné prostredie.

3.2

Ako už z názvu („PFOS“) vyplýva, sú to produkty, v ktorých sú všetky („per“) atómy vodíka na osemčlennom („oktán“) uhlíkovom reťazci nahradené atómmi fluóru („fluór“) a jednou skupinou SO3- („sulfonát“), čím sa vytvorí stabilná negatívne nabitá látka („anión“), ktorá môže vytvoriť vo vode rozpustnú, kryštalickú soľ s kovmi, napríklad s lítiom, sodíkom alebo s draslíkom alebo s inými pozitívne nabitými skupinami („katióny“), napríklad s NH4 + („amónium“). „PFOS“ nie je jedna „látka“, ale vzťahuje sa na jednotlivé zložky („prvky“ alebo „podiely“) „látok“, podľa zákonov EÚ na „látky“ a „prípravky“. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa vyrábajú špecifickým chemickým procesom, ktorý sa nazýva „elektrochemická fluorácia“.

3.3

Kombinácia „organických“ (na báze uhlíka, rozpustné v oleji) a „anorganických“ (soli kovu, rozpustné vo vode) vlastností vytvára z látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, mimoriadne účinné povrchovo aktívne činidlá („povrchovo aktívne látky“) v rozsahu rôznych špeciálnych uplatnení. Tieto látky sú odolné voči oxidácii (sú inertné a nehoria) alebo voči iným vplyvom prostredia (sú stabilné, a preto odolné). Vzhľadom na svoju rozpustnosť v oleji a tiež vo vode sú pravdepodobne bioakumulatívne. Môžu, ale nemusia byť toxické pre rôzne druhy za rôznych podmienok vystavenia. Ich nezvyčajné fyzikálne a chemické vlastnosti znamenajú (podľa SCHER), že laboratórne metódy testovania sa môžu ukázať ako nespoľahlivé pri stanovení ich účinkov na životné prostredie ako celku.

3.4

Úplne fluórované polyméry s krátkym reťazcom s podobnými vlastnosťami ako majú látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa ako povrchovo aktívne látky, ale s menším alebo zanedbateľným vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie, môžu vyrábať prostredníctvom procesu, ktorý je známy ako „telomerizácia“. Tieto produkty („teloméry“) nie sú predmetom tohto návrhu.

3.5

Podľa odhadu OECD z roku 2004, ktorý neskôr citoval SCHER, celková ročná spotreba látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, bola v roku 2000 v EÚ približne 500 ton, z čoho 98 % sa použilo na ošetrenie textílií, papiera alebo povrchových náterov. Ročné emisie boli podľa odhadu približne 174 ton. Do roku 2004 celosvetová spotreba výrazne poklesla. Odhad ročných emisií v EÚ je v najhoršom prípade 10 ton, pričom sa predpokladá, že 9 ton pochádza z odpadovej vody vzniknutej pri pokovovaní. Podľa novších nemeckých údajov väčšina takejto vody sa dá vyčistiť.

3.6

SCHER tiež berie na vedomie, že analytické techniky na detekciu a spoľahlivé stanovenie koncentrácií PFOS vo vzorkách zo životného prostredia sa zdokonalili len v posledných rokoch. Preto je ťažké sledovať zmeny, ktoré spôsobilo vyššie uvedené zníženie. SCHER by však mohol prísť k záveru, že emisie z nepretržitého používania, pre ktoré sú navrhnuté výnimky, budú mať vplyv na koncentrácie PFOS len na miestnej úrovni, pričom výrazne neovplyvnia celkovú koncentráciu v životnom prostredí. SCHER prišiel k špecifickejšiemu záveru, že celkové riziká pre životné prostredie a širokú verejnosť sú zanedbateľné vzhľadom na ich nepretržité používanie vo fotografickom, polovodičovom a leteckom priemysle. Používanie v procese pokovovania bolo však dôvodom na znepokojenie a malo by byť obmedzené.

3.7

Riziká spojené s výkonom povolania sa musia v každom zo sektorov zhodnotiť zvlášť. Avšak v prípade fotografického, polovodičového a leteckého priemyslu je vzhľadom na charakter takýchto druhov priemyslu a vzhľadom na vysokú úroveň ochrany ťažké zistiť do akej miery by používanie látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, predstavovalo ďalšie riziká spojené s výkonom povolania na pracovisku. Používanie v procese pochrómovania je však opäť dôvodom na znepokojenie. V prípade hasiacich pien musia byť riziká navrhnutých náhradných látok pre zdravie a pre životné prostredie zhodnotené pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia. Musia byť tiež schválené primerané spôsoby likvidácie existujúcich zásob a odstránenia použitej peny v prípade rozsiahlych požiarov.

3.8

EHSV potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti a verí, že Komisia do svojich pracovných plánov zahrnie potrebné kroky.

4.1

EHSV podporuje dve obmedzenia, týkajúce sa látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, definované v tomto návrhu, t. j. (1) nemôžu byť uvedené na trh ani sa nemôžu používať ako látka ani zložka prípravkov v koncentrácii rovnajúcej sa alebo vyššej ako 0,1 hmotnostných percent, a (2) nemôžu byť uvedené na trh v produktoch ani v ich súčastiach v koncentrácii rovnajúcej sa alebo vyššej ako 0,1 hmotnostných percent.

4.2

EHSV tiež podporuje výnimku v odseku (3), že vyššie uvedené odseky (1) a (2) sa nemajú vzťahovať na šesť špecifických prípadov uvedených v tomto návrhu a prediskutovaných v nasledujúcich odsekoch.

4.2.1

Fotolitografia: je to proces, prostredníctvom ktorého sa vytvára štruktúra počítačových čipov. Zdokonalenie výroby polovodičov vyžaduje špecializované procesné kvapaliny, ktoré umožňujú vytvorenie štruktúry s veľmi vysokou spoľahlivosťou, hustotou a rovnomernosťou. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, majú unikátne elektrochemické vlastnosti a vlastnosti povrchovo aktívnych látok, ktoré sa v priemysle polovodičov považujú za rozhodujúci prvok úspešnosti procesu. Kvapaliny použité v tomto procese, ktoré neostávajú vo finálnych produktoch, sú predmetom prísnej špecifikácie a testovania v prípade každej technológie, v každej továrni každého výrobcu. Keď sa používajú v „čistom“ výrobnom prostredí, kde musí byť eliminovaná akákoľvek kontaminácia, neexistuje žiadna možnosť vystavenia na pracovisku. Podľa hmotnostnej bilancie tohto priemyslu z roku 2002, celkové emisie tvorili menej ako 45 kg ročne. Doba potrebná na vyvinutie produktu je až 10 rokov. Napriek rozsiahlemu celosvetovému výskumu a vývoju, pre takéto zvyšné použitia nenašli žiadne náhrady. Novou metódou výroby čipov by mohli byť najpravdepodobnejšie odstránené látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, avšak takáto metóda ešte nebola nájdená. Keďže neexistuje takáto výnimka, v EÚ sa nemôže uskutočniť výroba, hoci inde by mohla pokračovať bez problémov. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že neexistuje žiadny nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby sa na zrušenie tejto výnimky nevzťahovalo žiadne časové obmedzenie.

4.2.2

Fotografické nátery: Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa kupujú v koncentrovaných roztokoch a potom sa značne zriedia, aby získali vlastnosti nevyhnutné pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku a pre celkovú kontrolu účinnosti produktu pri špeciálnych aplikáciách fotografického zobrazovania. Tieto želané vlastnosti zahŕňajú kontrolu elektrostatického náboja, kontrolu trenia a priľnavosti, odpudzovanie nečistôt a ďalšie vlastnosti povrchovo aktívnych látok, potrebné pre vysokokvalitné zobrazenie. Techniky výroby vyžadujú pre zobrazenie aplikáciu 18 vrstiev na rýchlo sa pohybujúci filmový podklad, čím sa vytvorí rovnorodá vrstva, ktorá je zvyčajne tenšia ako 0,11 mm. Použité kvapaliny nesmú byť fotoaktívne, ale musia umožniť roztierateľnosť a dobrú priľnavosť ďalších vrstiev. Antistatické vlastnosti sú dôležité pre minimalizáciu rizika požiaru alebo explózie a následné zranenie zamestnancov alebo pracovného vybavenia. Pokiaľ ide o mnoho uplatnení, týkajúcich sa spotrebiteľov, zdravia a priemyslu, použitie látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa v posledných rokov znížilo najmenej o 60 % náhradou pri menej kritickom uplatnení a celkovým poklesom používania filmov oproti digitálnej fotografii. Emisie do životného prostredia pri zvyšných použitiach tvoria ročne menej ako 8 kg. Je pravdepodobné, že stále častejšie využívanie digitálnej fotografie povedie k následnému poklesu množstiev potrebných pre výrobu filmov, hoci sa očakáva, že požiadavky na fotografický papier, napríklad na tlač digitálnych fotografií, budú pokračovať. Napriek rozsiahlemu výskumu neboli určené žiadne náhrady za tieto zvyšné, menej časté používania látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS. Nové procesy, ktoré ešte neboli vynájdené, si budú vyžadovať najmenej 10 rokov na vývoj, zavedenie, testovanie a schválenie. Keďže neexistuje takáto výnimka, v EÚ sa nemôže uskutočniť výroba, hoci inde by mohla pokračovať bez problémov. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že neexistuje žiadny nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby sa na zrušenie tejto výnimky nevzťahovalo žiadne časové obmedzenie.

4.2.3

Leskotvorné prísady pri pochrómovaní: Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS v zriedenom roztoku chránia zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorí sa zaoberajú dekoratívnym a ochranným pochrómovaním kovových alebo plastových podkladov pre automobilový a iný spotrebný priemysel. Účinkujú tiež ako činidlá, ktoré znižujú povrchové napätie a zvyšujú vlhkosť, najmä pri leptaní plastov. Pracovné prostredie pri pochrómovaní sa považuje za drsné a potenciálne nebezpečné, najmä pri procesoch na báze Cr(VI), ktorý je známym karcinogénom. Zabránenie vzniku zákalov a zvýšené vystavenie človeka je preto podstatné. Túto situáciu môže zlepšiť využitie procesov na báze Cr(III), ktoré však nie sú úplne dostupné. Za týchto okolností sa zatiaľ preukázali ako stabilné len povrchovo aktívne látky na báze PFOS. Ročná spotreba v Európe v roku 2000 bola podľa SCHER okolo 10 ton. Odhady celkových ročných emisií do životného prostredia sa značne odlišujú, a to v závislosti od použitých postupov a od miery, do akej sú tieto postupy kontrolované vzhľadom na emisie, recykláciu a spaľovanie odpadov. Z odhadu nemeckého priemyslu, založeného na miestnych overených postupoch vyplýva, že celkové emisie by v prípade extrapolácie pre Európu mohli tvoriť len 500 kg ročne. Pri použití horšej technológie a kontroly by tieto emisie mohli byť vyššie. Vzhľadom na to, že pochrómovanie je najčastejším zostávajúcim použitím látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, že technológia sa vyvíja a že do istej miery sú už dostupné alternatívy, zdá sa, že by bolo vhodné určiť časové obmedzenie pre túto navrhnutú výnimku a že by sa mali čo najskôr podľa návrhu SCHER uskutočniť analýzy vystavenia pracovníkov a malo by sa zhodnotiť dlhodobejšie riziko pre životné prostredie. Malo by sa to uskutočniť v spolupráci s priemyslom, čím sa zabezpečí, aby pokračovala výroba v EÚ. Neexistuje žiadny podnet pre vyradenie jedného z hlavných štádií výroby automobilov pri zrejmom riziku, že by eventuálne nasledovala zvyšná výroba. Ani predčasné odstránenie leskotvorných prísad, ktoré sa vzťahujú k PFOS, by neviedlo k zvýšeným rizikám pre zdravie pracovníkov. EHSV odporúča, aby sa táto výnimka vzťahovala len na obdobie piatich rokov, predtým ako Komisia a SCHER vykonajú prieskum.

4.2.4

Hydraulické kvapaliny pre letectvo: sú to kvapaliny, ktoré sa používajú na pohon riadiacich plôch a ďalších súčastí komerčných, vojenských a civilných lietadiel. Používajú sa na dennej báze a neustále musia takto fungovať podľa najvyšších možných prevádzkových noriem, aby sa udržala bezpečnosť lietadla i pasažierov za najextrémnejších teplotných a tlakových podmienok. Tento obchod je globálny, pričom produkty, jednotlivé zložky a systémy podliehajú rozsiahlemu testovaniu a certifikácii výrobcov lietadiel a príslušných štátnych a medzinárodných orgánov. Priemerný cyklus schvaľovania novej formulácie zvyčajne trvá až 20 rokov. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa používajú v malých množstvách (okolo 0,1 hmotnostných pričom), pričom zabezpečujú odolnosť voči erózii mechanických častí, ventilov, rúrok a otvorov. Napriek rozsiahlemu testovaniu sa dosiaľ nenašli žiadne náhrady ani indikácie možných náhrad. Používajú sa v uzavretých systémoch za prísne kontrolovaných podmienok. SCHER odhadol celkové emisie do pôdy a vody do 15 kg ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že chýba akýkoľvek nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby pre zrušenie tejto výnimky nebolo stanovené žiadne časové obmedzenie.

4.2.5

Hasiace peny: fluórované povrchovo aktívne látky sa používajú v špeciálnych hasiacich penách mnoho rokov. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, boli do veľkej miery nahradené v nových penách, ktoré boli vyrobené ako náhrada zásob použitých na hasenie požiarov alebo ako zásoby pre novú výstavbu, letiská, ropné rafinérie a chemické továrne, námorné plavidlá a sklady pohonných hmôt. Avšak vplyv týchto alternatívnych produktov na zdravie a životné prostredie ešte nebol úplne zhodnotený. Všetky peny sa musia predávať s 15-20-ročnou zárukou, pretože v ideálnom prípade sa nikdy nepoužijú. Preto stále existujú rozsiahle zásoby pien s obsahom PFOS, pričom likvidácia týchto zásob sa v súčasnosti stáva kľúčovou otázkou. Povrchovo aktívne látky musia umožniť, aby sa peny na báze vody rýchlo šírili po povrchu horiacich uhľovodíkov a nie aby pod ne presakovali, čím sa preruší prívod kyslíka a zabráni sa opätovnému horeniu. Povrchovo aktívne látky a peny musia byť stabilné v intenzívnych podmienkach používania a musia byť odolné voči oxidácii. Normy účinnosti pre peny pri rôznych variantoch požiaru určujú štátne a medzinárodné orgány. Zásoby 3-percentných až 6-percentných koncentrátov sa uchovávajú v centrálnych skladoch a v prípade výskytu požiaru sú distribuované a riedené na mieste. Možno budú potrebné veľké objemy, pričom problémy s likvidáciou odpadovej použitej peny po požiari môžu byť značné. Použitá pena je nevyhnutne kontaminovaná produktmi, ktoré vznikli pri požiari, vedľajšími produktmi nekontrolovaného spaľovania uhlíka pri nízkej teplote (polyaromatické uhlovodíky (PAH) a dioxíny) a jednotlivými zložkami pien. Napríklad po nedávnom požiari v sklade v Buncefielde, v Spojenom kráľovstve, zostalo 20 miliónov litrov kontaminovaného odpadu. Jediným istým prístupom je spaľovanie pri vysokej teplote, avšak je neefektívne a nákladné v prípade, že väčšinu látky tvorí voda. Ročné emisie do životného prostredia je preto ťažké určiť, pričom to závisí od množstva, rozsahu a okolností každého požiaru a zvlášť od rozsahu odstrániteľnosti použitej peny. SCHER uviedol ročné emisie v EÚ, ktoré boli pod 600 kg, pričom poznamenal, že tento údaj by mohol presahovať skutočné emisie. EHSV súhlasí so SCHER, že existujúce zásoby penových koncentrátov na báze PFOS by nemali byť spálené, kým nebudú úplne vyhodnotené alternatívy. EHSV preto odporúča, aby bol čo najskôr zhodnotený nevyhnutný dosah a riziká a aby zvyšné peny na báze PFOS boli použité len v prípadoch opodstatnenej účinnosti a odstrániteľnosti použitej peny. Komisia by mala spolupracovať s priemyslom a so štátnymi kompetentnými orgánmi, čím sa zabezpečia primerané spôsoby likvidácie veľkých objemov vzniknutého odpadu. EHSV vzhľadom na mnohé nejasnosti verí, že nie je žiadny dôvod stanoviť časové obmedzenie pre zrušenie tejto výnimky, avšak je veľa dôvodov čo najskôr riešiť nevyriešené otázky.

4.2.6

Ďalšie riadené uzavreté systémy: v tomto prípade existuje alebo by mala existovať štandardná výnimka pre väčšinu látok, ktoré sú predmetom uvedenia na trh a obmedzení používania v rámci EÚ. Za predpokladu, že suroviny budú bezpečne dodané do systému a produkty a odpadové produkty budú bezpečne odstránené, potom systémy s veľmi nízkou emisiou umožnia pokračovanie výroby základných medzičlánkov s minimálnym rizikom pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie. Kontroly pracovných podmienok na pracoviskách sa majú vykonávať popri bežnej kontrole zdravia a bezpečnosti. Keďže neexistuje žiadny nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby pre zrušenie tejto výnimky nebolo stanovené žiadne časové obmedzenie.

4.3

Komisia bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení uspokojivého výsledku v každom z vyššie uvedených sektorov. Bude potrebný ďalší výskumný program v príslušných sektoroch aj mimo nich, aby mohli byť vyvinuté alternatívne produkty a procesy. Smernice, ovplyvňujúce tieto sektory, by mali byť v prípade potreby upravené, aby odrážali zmeny v aktuálnej alebo navrhnutej globálnej praxi.