[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.10.2005

KOM(2005) 490 v konečnom znení

2005/0207 (CNS)

Návrh

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY

o výmene informácií na základe zásady dostupnosti

(predložená Komisiou) {SEK(2005) 1270}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

- Dôvody a ciele návrhu

Úroveň spolupráce pri presadzovaní práva potrebná na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (porov. článok 29 Zmluvy o EÚ) si vyžaduje novú zásadu pri výmene informácii súvisiacich s presadzovaním práva, ktorá znamená, že informácie potrebné na boj proti trestnej činnosti by mali bez prekážok prekračovať vnútorné hranice EÚ. Z tohto dôvodu sa v kapitole III.2.1 Haagskeho programu Komisia vyzýva, aby najneskôr do konca roku 2005 predložila právny predpis implementujúci „zásadu dostupnosti“ tak, aby sa mohla začať uplatňovať od 1. januára 2008[1]. V kapitole 3.1 akčného plánu Rady a Komisie na implementáciu Haagskeho programu, ktorý bol prijatý Radou pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti z 2. a 3. júna 2005[2], sa potvrdilo predloženie takéhoto legislatívneho návrhu na rok 2005 spoločne s návrhom primeranej ochrany a účinných opravných prostriedkov pre prenos osobných údajov na účely policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti z 13. júla 2005, ktorá sa stretla na mimoriadnom zasadnutí po teroristických útokoch v Londýne zo 7. júla, požiadala Komisiu, aby posunula termín predloženia návrhu o zásade dostupnosti už na október 2005 s cieľom poskytnúť Únii nástroje spolupráce potrebné na účinnejšiu prevenciu terorizmu a boj proti nemu.

Na základe tejto zásady sa budú na výmenu informácií súvisiacich s presadzovaním práva vzťahovať rovnaké podmienky v celej Únii. Ak pracovník orgánu presadzovania práva alebo Europolu potrebuje informácie na vykonávanie svojich zákonných povinností, môže tieto informácie získať, a členský štát, ktorý disponuje týmito informáciami, je povinný ich na uvedené účely sprístupniť.

- Celkový kontext

Rozhodujúca úloha výmeny informácií v rámci bezpečnostných opatrení Únie sa stala zrejmou po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach na základe Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda z roku 1990 („Schengenský dohovor“). Umožňuje výmenu informácií na základe žiadosti orgánov presadzovania práva z iného členského štátu, ako aj výmenu elektronických údajov a upozornení na osoby a majetok. Od nadobudnutia účinnosti Schengenského dohovoru v roku 1995 sa existujúce možnosti využívali v takom veľkom rozsahu, že sa začala pociťovať potreba prepracovanejších pravidiel, na čo poukazuje veľký počet následných dvojstranných dohôd o spolupráci.

V súčasnom rámcovom rozhodnutí sa pre orgány presadzovania práva, ako aj pre pracovníkov Europolu, zavádza priamy elektronický prístup k dostupným informáciám a k registrom údajov o informáciách, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe. Toto presahuje rámec výmeny informácií upravený Schengenským dohovorom a v tomto zmysle vytvára novú formu spolupráce, ktorá predtým neexistovala, a teda nie je súčasťou Schengenského acquis, ktoré pre Európsku úniu zaviedol Schengenský protokol pripojený k Amsterdamskej zmluve z roku 1997. Z tohto dôvodu toto rámcové rozhodnutie teda nepredstavuje ďalší rozvoj schengenského acquis.

Toto rámcové rozhodnutie umožňuje Europolu lepšie plniť úlohy v súlade s Dohovorom z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole)[3] a vypracovať na základe lepšej dostupnosti dôležitých informácií informačné stratégie zamerané na prevenciu trestnej činnosti a boj proti nej, vrátane terorizmu, využívajúc v čo najväčšej miere dostupné informačné kanály.

Nedávno boli pre celú EÚ vypracované ďalšie inovačné prístupy, z ktorých najvýznamnejšia je iniciatíva Švédskeho kráľovstva týkajúca sa návrhu rámcového rozhodnutia o zjednodušení výmeny informácií a spravodajstva a zmluva, ktorú podpísalo 27. mája 2005 v Prüm sedem členských štátov, zameraná na podporu cezhraničnej spolupráce najmä v oblasti boja proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu.

Z analytickej perspektívy existuje sedem hlavných prekážok pre dostupnosť informácií v rámci celej EÚ, ktoré sú rozhodujúce pre umožnenie, zjednodušenie alebo zrýchlenie prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov:

- Dvojstranné a viacstranné dohody medzi členskými štátmi sú buď geograficky obmedzené, alebo nezaväzujú členské štáty na poskytovanie informácií, čím sa výmena informácií stáva závislou od vlastného posúdenia daného členského štátu.

- Súčasné formy spolupráce pri presadzovaní práva si zvyčajne vyžadujú zásah vnútroštátnych jednotiek alebo centrálnych kontaktných miest. Priama výmena informácií medzi orgánmi je ešte stále výnimkou.

- Na úrovni EÚ ešte neexistuje štandardný postup na vyžiadanie a získavanie informácií, ale v tomto smere sa už dosiahol pokrok v súvislosti s iniciatívou Švédskeho kráľovstva (pozri ďalej).

- Na úrovni EÚ neexistuje účinný mechanizmus na zistenie, či a kde sú dané informácie dostupné.

- Rozdielne podmienky prístupu k informáciám a ich výmeny, ako aj odlišnosti medzi policajnou, colnou a justičnou spoluprácou, narúšajú účinnú výmenu informácií.

- Rozdielne normy ochrany bránia výmene dôverných informácií a

- Absencia spoločných pravidiel kontroly zákonného používania informácií získaných z iného členského štátu a obmedzené možnosti vysledovania zdroja a pôvodného účelu informácií.

Súčasné rámcové rozhodnutie spolu s rámcovým rozhodnutím o ochrane údajov má za cieľ zaoberať sa týmito prekážkami.

- Súčasné ustanovenia týkajúce sa návrhu

- Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda z roku 1990. Jeho článok 39 upravuje výmenu policajných informácií na požiadanie, ale nezaväzuje členské štáty k povinnosti odpovedať na žiadosť. V dôsledku toho je výsledok postupu neistý a zdĺhavý. Žiadosti a odpovede na ne idú okrem toho cez ústredné orgány a iba výnimočne si ich vymieňajú priamo príslušní pracovníci. Tento návrh kladie dôraz na priame kanály výmeny informácií a zahŕňa všeobecnú povinnosť odpovedať bez toho, aby bol dotknutý obmedzený počet zosúladených dôvodov na odmietnutie. Zrýchli sa tým proces a zabezpečí sa lepšia predvídateľnosť výsledkov.

- Dohovor o Europole z roku 1995 a jeho protokoly. Podľa článku 2 je cieľom Europolu zlepšiť účinnosť a spoluprácu príslušných orgánov členských štátov zameranú na prevenciu terorizmu a boj proti nemu a inej medzinárodnej a organizovanej trestnej činnosti. V súčasnosti je v štádiu rozpracovania nový systém výmeny informácií v rámci mandátu Europolu. Hlavným problémom Europolu je nedostatok informácií. Ak sa v rámci jeho mandátu umožní získavanie informácií na základe zásady dostupnosti, zlepší sa jeho účinnosť.

- Iniciatíva Švédskeho kráľovstva týkajúca sa návrhu rámcového rozhodnutia o zjednodušení výmeny informácií a spravodajstva, ktorá sa snaží zlepšiť uvedený mechanizmus zavedený Schengenským dohovorom. Ďalej zosúlaďuje právny rámec výmeny údajov a skracuje lehoty na odpovedanie. Na druhej strane predložený návrh na základe oznámenia členských štátov o informáciách dostupných v rámci ich jurisdikcie zavádza elektronický prístup k dostupným informáciám a k registrom údajov o informáciách, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe. Týmto spôsobom sa odstráni prácne vyhľadávanie údajov, pretože bude už pred vyhotovením žiadosti o informáciu známe, či je hľadaná informácia dostupná, a bude možné podávať účinné a cielené žiadosti. Okrem toho sa zosúladia dôvody na odmietnutie, ktoré sú tiež záväzné pre orgány, ktoré podľa vnútroštátneho právneho poriadku musia prístup k informáciám alebo ich prenos schváliť. Neistota spojená so žiadosťou o informáciu sa tým teda zníži na minimum.

- Zmluva o podpore cezhraničnej spolupráce zameranej najmä na boj proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu podpísaná 27. mája 2005 v Prüm. Tento (ešte neratifikovaný) nástroj okrem iného zavedie významné opatrenia na zlepšenie výmeny informácií. Medzi predloženým návrhom a uvedenou zmluvou je podobnosť, ako napríklad systém registrov a priamy prístup k vnútroštátnym databázam, zmluva má však obmedzený rozsah pôsobnosti a týka sa vlastne iba siedmich členských štátov.

- Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Toto rámcové rozhodnutie sa snaží zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na slobodu a bezpečnosť, práva na súkromie a rodinný život, práva na ochranu osobných údajov a zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov (články 6, 7, 8, 48 a 49 Charty základných práv Európskej únie).

Zabezpečuje to tým, že oprávnenie získavať informácie dáva iba vnútroštátnym orgánom príslušným na prevenciu, odhaľovanie alebo vyšetrovanie trestných činov, ako aj tým, že zainteresovaným orgánom ukladajú povinnosť overovať potrebu a kvalitu informácií. Výbor okrem toho ex ante ustanoví, že informácie budú dostupné iba rovnocennému príslušnému orgánu.

Spracovanie osobných údajov podľa tohto rámcového rozhodnutia sa bude vykonávať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, respektíve s Dohovorom o Europole.

2. konzultácie zainteresovaných strán a posúdenie dosahu

- Konzultácie zainteresovaných strán

Formy konzultácií, hlavné cieľové odvetvia a všeobecná charakteristika respondentov

Komisia zorganizovala dve kolá konzultácií so zainteresovanými stranami v oblasti výmeny údajov s cieľom umožniť, zjednodušiť alebo zrýchliť prevenciu, odhaľovanie alebo vyšetrovanie trestných činov. V rámci týchto konzultácií sa preskúmala koncepcia zásady dostupnosti, získali sa spätné informácie o stratégiách jej implementácie a o účinnejších spôsoboch ochrany základných práv. Zároveň sa v nich otestovala možnosť realizácie rôznych alternatív vypracovaných v súvislosti s posúdením dosahu. V rámci prvého kola sa na základe dotazníka zmapovala súčasná situácia. Druhé kolo vychádzalo z tejto analýzy a bolo zamerané viac na riešenia.

V dňoch 9. a 10. novembra 2004 a 2. marca 2005 sa uskutočnili stretnutia so zástupcami národných ministerstiev zodpovedných za orgány presadzovania práva, ako aj Europolu a Eurojustu.

V dňoch 23. novembra 2004 a 8. marca 2005 sa zorganizovali konzultácie so zástupcami záujmových skupín pre ľudské práva a Výboru pre občianske slobody Európskeho parlamentu, aby sa získali spätné informácie o obavách občianskej spoločnosti.

So zástupcami vnútroštátnych orgánov pre ochranu údajov, vrátane európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a sekretariátu spoločného dozorného orgánu, sa konzultovalo 22. novembra 2004 a 11. januára 2005.

Zhrnutie reakcií a spôsoby ich zohľadnenia

Konzultácie so stranami zainteresovanými na presadzovaní práva potvrdili potrebu inovačného prístupu k ďalším možnostiam výmeny informácií. Tieto zainteresované skupiny okrem toho trvali na potrebe vecnosti, osobitne zacielených informácií a na potrebe vytvoriť spoločný rámec pre výmenu informácií. Vzhľadom na tieto konzultácie sa popri prvkoch odvodených zo zásady rovnocenného prístupu, t.j. vybavovanie žiadostí o informácie podľa podmienok v členskom štáte, od ktorého sa informácie požadujú, začlenili aj prvky vzájomného uznávania. V dôsledku týchto konzultácií sa pre vypracovávanie technických podrobností výmeny informácií zaviedol mechanizmus prejednávania vo výboroch.

Konzultácie so zástupcami záujmových skupín pre ľudské práva a Európskeho parlamentu boli zamerané hlavne na vysledovateľnosť každého kroku v reťazci výmeny informácií s cieľom podporiť zmysluplné opravné prostriedky.

Konzultácie so zástupcami orgánov pre ochranu údajov viedli k rozlišovaniu medzi všeobecnými pravidlami uplatniteľnými vo všetkých oblastiach a osobitnými pravidlami uplatniteľnými iba pri určitých druhoch informácií. Viedli aj k článkom o vysledovateľnosti informácií spracúvaných na základe zásady dostupnosti a k začleneniu práva na obranu, t.j. práva oboznámiť sa s informáciami, ktoré boli požadované a poskytnuté.

- Získavanie a využívanie odborných skúseností

Príslušné vedecké oblasti/oblasti odbornosti

Komisia vyhlásila verejnú súťaž s cieľom preskúmať požadovaný rozsah pôsobnosti právnych predpisov o výmene informácií na základe zásady dostupnosti v rámci spolupráce pri presadzovaní práva, ako aj optimálne stratégie ochrany základných práv pri spracúvaní osobných údajov v danej súvislosti, okrem iného aj na základe porovnania s existujúcou situáciou v rôznych štátoch.

Použitá metodika

Vyhlásená bola obmedzená verejná súťaž na vykonanie porovnávacej štúdie existujúcich systémov výmeny informácií, ktoré orgány presadzovania práva používajú na účely prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov. Analyzovali sa v nej prekážky vyskytujúce sa pri výmene informácií a formulovali sa stratégie ich riešenia. Analyzovala sa vedecká literatúra a hodnotili sa spôsoby výmeny informácií v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi systémami a hlavnými európskymi nástrojmi. Analýzou odpovedí z dotazníkov zaslaných členským štátom sa získala predstava o autonómii orgánov presadzovania práva pri prístupe k údajom. V druhej fáze sa na stretnutí pri okrúhlom stole so styčnými dôstojníkmi Europolu a pracovníkmi Europolu 11. mája 2005 overovali výskumné hypotézy. Štúdia zahŕňala analýzu nedostatkov, ktorá vytvorila základ pre následné overovania výskumných hypotéz.

Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa konzultovalo

Orgány štátnej správy členských štátov zodpovedné za vnútroštátne orgány presadzovania práva, zástupcovia orgánov pre ochranu údajov, vrátane európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, Europol vrátane styčných dôstojníkov Europolu, záujmové skupiny pre ľudské práva a Výbor pre občianske slobody Európskeho parlamentu.

Zhrnutie získaných a použitých odporúčaní

Možnosť existencie vážnych rizík s nezvratnými následkami sa neuvádzala.

Návrh sa inšpiruje odporúčaním obmedziť príslušnosť na získanie dostupných informácií iba na tie informácie, ku ktorým majú príslušné orgány autonómny prístup, v prípade potreby na základe oprávnenia získaného od iného orgánu ako je určený orgán. Ďalej bol prijatý návrh na zavedenie „žiadosti o informácie“ s cieľom umožniť spracovanie informácií, ktoré nie sú prístupné v elektronickej podobe, a jeho vysledovanie v prípade kladného výsledku v registroch údajov, ktoré by členské štáty mali sprístupniť pre všetky relevantné informácie, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe.

Prostriedky použité na zverejnenie odborných odporúčaní

Závery vychádzali z porovnávacej štúdie vypracovanej na základe obmedzenej verejnej súťaže.

- Posúdenie dosahu

V súvislosti so zlepšovaním výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva vo fáze pred začatím súdneho konania sa posudzovali tieto štyri právne alternatívy.

- Žiadne nové ani ďalšie právne predpisy:

Ak sa nepodniknú žiadne opatrenia, zachová sa súčasná situácia, ktorá celkom nespĺňa aktuálne požiadavky na bezpečnosť. Žiaden zo súčasných nástrojov ani projektov neprináša zlepšenia, ktoré sa snaží dosiahnuť toto rámcové rozhodnutie.

- Uplatňovanie zásady rovnocenného prístupu:

Výmena informácií založená na zásade rovnocenného prístupu umožňuje vnútroštátne vybavovanie žiadostí o informácie za podmienok, ktoré nie sú prísnejšie ako podmienky platné v členskom štáte, od ktorého sa informácie požadujú. Hoci táto zásada, na rozdiel od predchádzajúcej alternatívy, uznáva spoločnú zodpovednosť za bezpečnosť, nerieši vyskytujúce sa problémy: dlhé lehoty na odpoveď, nepredvídateľné výsledky žiadostí o informácie, absenciu povinnosti odpovedať a ťažkosti pri vybavovaní žiadostí vzhľadom na rozdielne podmienky, ktoré sa musia splniť.

- Zásada vzájomného uznávania zmiernená podmienkou rovnocenného prístupu v spojení s mechanizmom umožňujúcim vyhodnotenie rovnocennosti orgánov, ktoré sú príslušné na získavanie informácií:

Táto alternatíva zahŕňa vnútroštátne spracovanie žiadostí prichádzajúcich z iných členských štátov rovnako ako predchádzajúca alternatíva, ale zmierňuje niektoré problémy s vybavovaním tým, že vybavenie žiadosti sa stáva povinným za podmienky, že bola formálne stanovená rovnocennosť medzi orgánom, ktorý môže získať informácie v členskom štáte, ktorý nimi disponuje, a orgánom v inom členskom štáte, ktorý tieto informácie potrebuje na vykonávanie svojich zákonných povinností. Táto alternatíva sa však nezaoberá situáciou, keď neexistujú žiadne spoľahlivé prostriedky na zistenie, či je daná informácia skutočne dostupná. To znižuje praktický dosah práva na prístup k informáciám.

- Zásada vzájomného uznávania zmiernená podmienkou rovnocenného prístupu v spojení s mechanizmom umožňujúcim vyhodnotenie rovnocennosti orgánov, ktoré sú príslušné na získanie informácií, a systémom registrov na identifikáciu informácií, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe:

Táto alternatíva stavia na predchádzajúcej a odstraňuje nedostatky, ktoré bránia prístupu k dostupným informáciám, tým, že ukladajú členským štátom povinnosť sprístupniť všetky schválené druhy informácií rovnocenným orgánom iných členských štátov prostredníctvom rovnakých postupov, ako v prípade ich vnútroštátnych orgánov. To znamená zabezpečenie elektronického prístupu k vnútroštátnym databázam, do ktorých majú elektronický prístup príslušné vnútroštátne orgány, a informovanie o existencii informácií, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe. V návrhu sa stanovuje, že členské štáty si na vzájomné elektronické konzultácie poskytnú registre údajov s cieľom oboznámiť sa s existujúcimi informáciami, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe. Tieto registre údajov ukážu, či sú určité informácie dostupné, alebo nie a ktorý orgán nimi disponuje alebo ich spravuje. Táto alternatíva naviac zavádza „žiadosť o informácie“, na základe ktorej sa dajú získať informácie nájdené v registroch údajov. Túto „žiadosť“ vypracuje príslušný žiadajúci orgán. Táto alternatíva odstraňuje prácne vyhľadávanie údajov, pretože umožňuje pred vypracovaním žiadosti zistiť, či je hľadaná informácia dostupná, a tak budú žiadosti účinné a cielené. Registrácia žiadostí a výmeny informácií umožní vysledovateľnosť spracúvania informácií a zabezpečí zmysluplné opravné prostriedky pre osoby, ktorých údaje sa spracúvajú.

Pokiaľ ide o dosah na základné práva treba zdôrazniť, že rámcové rozhodnutie prispieva k implementácii článkov 2 a 3 Charty základných práv, v ktorých sa uvádza, že každý má právo na život a telesnú nedotknuteľnosť. Väčšia ochrana súkromia osôb, ktorých údaje sa spracúvajú podľa tohto rámcového rozhodnutia, sa dosiahne prostredníctvom rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Toto rámcové rozhodnutie okrem toho dodržiava článok 6 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého sa dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd nachádza v centre všetkých činností Únie. Rámcové rozhodnutie to vyjadruje implementáciou štvrtej alternatívy, ktorá sa analyzovala v rámci posudzovania dosahu a ktorá umožňuje dosiahnuť vytýčený cieľ.

Komisia vypracovala posudok dosahu (neuvádza sa v pracovnom programe), ktorý je súčasťou správy prístupnej na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/impact/index_en.htm.

3. Právna stránka návrhu

- Zhrnutie navrhovaných opatrení

Rámcové rozhodnutie ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby sa informácie dôležité pre presadzovanie práva, t.j. informácie, ktoré môžu umožniť, zjednodušiť alebo zrýchliť prevenciu, odhaľovanie alebo vyšetrovanie trestných činov a ktorými disponujú orgány alebo súkromné strany určené na tento účel, poskytovali rovnocenným príslušným orgánom iných členských štátov, ak ich tieto orgány potrebujú na vykonávanie svojich zákonných povinností, a Europolu, pokiaľ je pre Europol prístup k týmto informáciám potrebný na vykonávanie jeho zákonných povinností a je v súlade s Dohovorom o Europole a s protokolmi k nemu. Dostupné informácie sa poskytujú buď elektronickým prístupom, alebo prenosom na základe „žiadosti o informácie“ po porovnaní požadovaných informácií s registrami údajov, ktoré členské štáty poskytujú pre informácie, ktoré nie sú prístupné v elektronickej podobe.

Neexistuje povinnosť zbierať informácie odvolávajúc sa na donucovacie prostriedky.

V prípade, že vnútroštátny právny poriadok vyžaduje pre prenos informácií povolenie od iného orgánu ako je orgán, ktorý nimi disponuje, orgán, ktorý týmito informáciami disponuje alebo ich spravuje („určený orgán“), získa toto povolenie pre orgán presadzovania práva v inom členskom štáte, ktorý dané informácie potrebuje.

Odmietnutie prenosu na základe žiadosti o informácie sa obmedzuje na dôvody pevne stanovené v rámcovom rozhodnutí, ktoré sa okrem toho uplatňujú, iba ak sa menej obmedzujúce možnosti ukážu ako neúčinné. Rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na výmenu informácií pred začiatkom trestného stíhania a neovplyvňuje mechanizmy vzájomnej právnej pomoci.

- Právny základ

Článok 30 ods. 1 písm. b) a článok 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o EÚ.

- Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, ak návrh nepatrí do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva.

Členské štáty nemôžu dostatočne splniť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov:

Predchádzajúce opatrenia členských štátov v tejto oblasti neboli uspokojivé. Ešte stále existuje pre dostupnosť informácií príliš veľa právnych a administratívnych prekážok vyplývajúcich okrem iného zo súperenia vnútroštátnych služieb, ktorá vedie k zadržiavaniu informácií; výmenu údajov spomaľujú aj rozdielne vnútroštátne rámce; v niektorých prípadoch sa musia príslušné orgány pri získavaní informácií spoliehať na dobrú vôľu svojich kolegov v iných členských štátoch, pretože neexistuje jasný právny rámec.

Závažná a organizovaná trestná činnosť vrátane terorizmu je medzinárodným javom, ktorý nemôže samostatne vyriešiť žiadny členský štát. Spoločné pravidlá a mechanizmy umožňujúce výmenu informácií na úrovni EÚ musia byť účinné.

Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu pomocou opatrenia na úrovni Únie z týchto dôvodov:

Stanovením pravidiel na úrovni EÚ sa znížia zdroje potrebné na výmenu informácií, pretože už nebude potrebné udržiavať početné dvojstranné kontakty a mnohostranné siete. Náklady na udržiavanie medzivládnej spolupráce ad hoc s 25 súbormi pravidiel pre prenos informácií sú vyššie. Uskutočňovanie na úrovni EÚ je primerané aj preto, že potrebu informácií orgánov presadzovania práva určuje zväčša úroveň integrácie medzi krajinami. Keďže je integrácia v EÚ vysoká, väčšina informácií dôležitých pre určitý členský štát je v rukách iných členských štátov. |

Dvadsaťpäť veľmi rozdielnych súborov pravidiel o prenose informácií sa nahradí jedným súborom pravidiel. |

Spracúvanie dôležitých informácií príslušnými orgánmi v celej EÚ podporí opatrenie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a zlepší sa s chopnosť EÚ predchádzať terorizmu a bojovať proti nemu. Účelom opatrenia je umožniť vnútroštátnym orgánom presadzovania práva a Europolu, aby mohli získať potrebné informácie dôležité pre presadzovanie práva, ktoré sú prístupné v niektorom z členských štátov. Bez opatrenia na úrovni EÚ nie je možné spoľahlivo zabezpečiť, aby sa orgány, ktoré žiadajú informácie, dozvedeli o tom, že dané informácie sú k dispozícii v inom členskom štáte, ani jednotný a konzistentný mechanizmus ich získavania.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity a nemá vplyv na článok 33 Zmluvy o EÚ.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z nasledujúcich dôvodov.

Opatrenie stanovuje minimálne normy a nebráni rozvoju dvojstranných alebo mnohostranných systémov výmeny informácií, ktoré presahujú rámec tohto rámcového rozhodnutia. Odkaz na vnútroštátny právny poriadok sa zachováva v tých prípadoch, keď nebráni účinnosti a predvídateľnosti mechanizmov získavania dostupných informácií, a taktiež preto, že poskytuje procesné záruky.

- Výber nástrojov

Navrhované nástroje: Rámcové rozhodnutie vychádzajúce z článku 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o EÚ.

Iné nástroje by neboli vhodné z týchto dôvodov:

Alternatívou by bolo rozhodnutie Rady vychádzajúce z článku 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ. Táto by však neumožňovala zosúladenie podmienok pre vydávanie žiadostí o informácie a odpovedanie na ne, alebo pre získanie povolenia na prístup alebo prenos od príslušných orgánov v členskom štáte, od ktorého sa informácie požadujú, alebo v členskom štáte, ktorý informácie žiada.

4. Vplyv na rozpočet

Implementácia navrhovaného rámcového rozhodnutia by znamenala administratívne výdavky hradené z rozpočtu Európskych spoločenstiev na stretnutia a sekretárske služby pre výbor, ktorý sa má zriadiť podľa článkov 5 a 19.

5. Ďalšie informácie

- Korelačná tabuľka

Členské štáty musia oznámiť Komisii text vnútroštátnych ustanovení transponujúcich toto rámcové rozhodnutie, ako aj korelačnú tabuľku týchto ustanovení a rámcového rozhodnutia.

- Podrobné vysvetlenie návrhu

Žiadne

2005/0207 (CNS)

Návrh

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY

o výmene informácií na základe zásady dostupnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. b) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie[4],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,[5]

keďže:

(1) Európska únia si stanovila cieľ poskytnúť občanom vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vypracovaním spoločných postupov členských štátov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(2) Závery Európskej rady z 15. a 16. októbra 1999 v Tampere potvrdzujú, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov na účely prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov.

(3) Haagsky program o posilnení slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, ktorý prijala Európska rada 4. novembra 2004, zdôrazňuje potrebu inovačného prístupu k cezhraničnej výmene informácií týkajúcich sa presadzovania práva na základe zásady dostupnosti a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrhy najneskôr do konca roku 2005. Podľa tejto zásady, ak príslušný orgán členského štátu potrebuje informácie na výkon svojich zákonných povinností, malo by sa mu umožniť získať ich od členského štátu, ktorý týmito informáciami disponuje a na tento účel ich sprístupní.

(4) Europol by mal okrem toho mať prístup k dostupným informáciám v rámci svojich úloh a v súlade s Dohovorom z 26. júla 1995[6] o zriadení Európskeho policajného úradu (ďalej len „Dohovor o Europole“).

(5) Lepšie možnosti výmeny informácií by mali byť vyvážené mechanizmami ochrany základných práv osôb, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v súvislosti s týmto rámcovým rozhodnutím. Na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi podľa tohto rámcového rozhodnutia sa vzťahuje rámcové rozhodnutie Rady 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[7] (ďalej len rámcové rozhodnutie 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov). Ustanovenia Dohovoru o Europole týkajúce sa ochrany údajov sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov so strany Europolu vrátane právomocí Spoločného dozorného orgánu, ktorý bol zriadený na základe článku 24 Dohovoru o Europole, aby monitoroval činnosť Europolu. Europol je zodpovedný za nezákonné spracúvanie osobných údajov.

(6) V tomto rámcovom rozhodnutí by sa mala pre členské štáty stanoviť povinnosť, aby poskytovali alebo sprístupnili určité druhy informácií dostupné pre ich orgány rovnocenným orgánom v iných členských štátoch, pokiaľ tieto orgány potrebujú dané informácie na plnenie svojich zákonných úloh v oblasti prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov pred začatím trestného stíhania.

(7) Táto povinnosť by sa mala vzťahovať len na informácie vymenované v prílohe II.

(8) Členské štáty by mali Komisii oznámiť, ktoré orgány sa podieľajú na uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia, ako aj ktoré informácie sú dostupné v jednotlivých členských štátoch a aké sú podmienky a účel ich použitia.

(9) Na základe informácií oznámených Komisii je potrebné stanoviť rovnocennosť medzi orgánmi, ktoré majú prístup k rôznym druhom informácií, a podmienky, ktoré budú platiť pre prístup k nim a ich používanie.

(10) Rovnocenný príslušný orgán, ktorý získa informáciu podľa tohto rámcového rozhodnutia, by ju mal použiť iba na účel, na ktorý bola poskytnutá. Poskytnuté informácie by sa nemali používať ako dôkaz trestného činu bez predchádzajúceho povolenia justičného orgánu členského štátu, ktorý informáciu poskytol.

(11) Určené orgány a strany, ktoré disponujú informáciami patriacimi do pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, by mali podľa rámcového rozhodnutia 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov overiť kvalitu informácie pred jej poskytnutím a po ňom.

(12) Elektronické databázy obsahujúce informácie, na ktoré sa vzťahuje toto rámcové rozhodnutie a ktoré sú elektronicky prístupné príslušným orgánom jedného členského štátu, by mali byť elektronicky prístupné aj rovnocenným orgánom v iných členských štátoch.

(13) Ak nie je možný elektronický prístup k informáciám, rovnocenné príslušné orgány by mali mať elektronický prístup k registru údajov, ktorý jednoznačne identifikuje informácie, na ktoré sa vzťahuje toto rámcové rozhodnutie, a v ktorom sa dá vyhľadávať a zistiť, či informácie, ku ktorým majú podľa tohto rámcového rozhodnutia prístup, sú alebo nie sú dostupné v inom členskom štáte. Register údajov by mal obsahovať odkaz na určený orgán, ktorý danými informáciami disponuje alebo ich spravuje.

(14) Akákoľvek žiadosť o informácie na základe kladného hľadania v registri údajov by sa mala podať určenému orgánu na formulári uvedenom v prílohe I. Určený orgán by mal odpovedať v stanovenej lehote a buď poskytnúť rovnocennému orgánu informácie, alebo oznámiť dôvody, prečo tak nemôže urobiť okamžite alebo vôbec.

(15) Určený orgán, ktorý poskytuje informácie na základe žiadosti o informácie, by mal mať možnosť podmieniť používanie informácií dodržiavaním pokynov, ktoré by mali byť pre príslušný orgán, ktorý žiadosť podal, záväzné.

(16) Ak sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku vyžaduje pred poskytnutím informácií povolenie, žiadosť o toto povolenie by mal podať určený orgán, ktorý informáciami disponuje. Orgán zodpovedný za vydanie povolenia by mal odpovedať v rámci určitej lehoty od prijatia žiadosti. Ak sa žiadosť o informácie týka informácií, ktoré sa majú použiť ako dôkaz trestného činu, mal by byť za vydanie povolenia zodpovedný justičný orgán členského štátu, ktorý disponuje danými informáciami.

(17) Určený orgán, ktorý disponuje informáciami, by mal mať právo odmietnuť ich poskytnutie pre niektorý z dôvodov uvedených v tomto rámcovom rozhodnutí.

(18) Ak dočasne nie je k dispozícii potrebná technická infraštruktúra, plnenie povinností spojených s poskytovaním informácií, ktoré majú určené orgány, by mali v rámci svojich možností zabezpečovať vnútroštátne kontaktné miesta.

(19) Rovnocenný príslušný orgán by mal viesť záznamy o všetkých informáciách získaných podľa tohto rámcového rozhodnutia za podmienok stanovených v rámcovom rozhodnutí 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov. Informácie získané na použitie ako dôkaz by sa mali uchovávať v príslušnom trestnom spise.

(20) Právo osoby, ktorej sa údaje týkajú, na prístup k žiadosti o informácie o nej a k odpovedi na túto žiadosť by sa malo uplatňovať za podmienok stanovených v rámcovom rozhodnutí 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov.

(21) Malo by sa umožniť uzatváranie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd o spolupráci alebo opatrení medzi orgánmi členských štátov v rámci pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, aby sa ďalej zjednodušili alebo uľahčili postupy poskytovania informácií podľa tohto rámcového rozhodnutia.

(22) V tomto rámcovom rozhodnutí by sa mali upresniť postupy určovania rovnocennosti orgánov, ktoré majú prístup k rôznym druhom informácií, podmienky pre prístup k informáciám a ich používanie, ako aj pre upresnenie elektronického formátu na oznamovanie informácií a údajov v registroch, technické podmienky týkajúce sa žiadostí o informácie a odpovedí na ne a prostriedkov na prenos informácií.

(23) Keďže ciele tohto opatrenia, teda zlepšenie výmeny informácií dostupných v rámci Európskej únie, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na cezhraničnú povahu bezpečnostnej problematiky, dajú sa teda z dôvodu vzájomnej prepojenosti členských štátov ľahšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie. Rada môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o ES a uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o ES, toto rozhodnutie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(24) Toto rámcové rozhodnutie nemá vplyv na režimy osobitnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi ustanovené podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii. Naviac v súlade s článkom 47 Zmluvy o Európskej únii toto rámcové rozhodnutie nemá vplyv na ochranu osobných údajov podľa práva Spoločenstva, najmä ako sa upravuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov[8].

(25) Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä v Charte základných práv Európskej únie,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet

1. V tomto rámcovom rozhodnutí sa určujú podmienky a postupy, na základe ktorých sa poskytujú informácie uvedené v prílohe II a dostupné pre príslušné orgány v niektorom členskom štáte rovnocenným orgánom v iných členských štátoch a Europolu s cieľom pomôcť im pri výkone ich zákonných povinností v oblasti prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov.

2. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia sa nesmie vykladať tak, aby záporne ovplyvňovalo dodržiavanie procesných záruk zabezpečujúcich ochranu základných práv a základných právnych zásad ustanovených v článku 6 Zmluvy o EÚ.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na spracúvanie informácii pred začatím trestného stíhania.

2. Toto rámcové rozhodnutie neukladá povinnosť zbierať a uchovávať informácie s použitím donucovacích prostriedkov alebo bez nich výlučne na účely ich sprístupnenia pre príslušné orgány iných členských štátov alebo Europol. Informácie, ktoré sa zozbierali zákonným spôsobom s použitím donucovacích prostriedkov, sa považujú za dostupné informácie, ktoré sa môžu získavať za podmienok upravených v tomto rámcovom rozhodnutí.

3. Toto rámcové rozhodnutie sa neuplatňuje, ak je medzi príslušnými orgánmi zavedený režim osobitnej spolupráce podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ.

4. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia neovplyvňuje uplatniteľné nástroje o vzájomnej právnej pomoci alebo vzájomnom uznávaní rozhodnutí v trestných veciach.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a) „informácie“ znamenajú existujúce informácie uvedené v prílohe II;

b) „príslušný orgán“ znamená akýkoľvek vnútroštátny orgán, na ktorý sa vzťahuje prvá zarážka článku 29 Zmluvy o EÚ, ako sa oznamuje v súlade s postupom uvedeným v článku 4, ako aj Europol v rámci svojich právomocí podľa Dohovoru o Europole a jeho protokolov;

c) „rovnocenný príslušný orgán“ znamená akýkoľvek príslušný orgán ustanovený na účely tohto rámcového rozhodnutia v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ako rovnocenný s orgánom iného členského štátu;

d) „určené orgány“ a „určené subjekty“ znamenajú orgány a subjekty, ktoré disponujú informáciami alebo registrami údajov, oznámené v súlade s postupom uvedeným v článku 4;

e) „vnútroštátne kontaktné miesto“ znamená príslušný orgán na účely poskytovania alebo sprístupňovania informácií v prípade, že dočasne nie sú k dispozícii technické prostriedky zavedené v tomto rámcovom rozhodnutí, oznámené v súlade s postupom ustanoveným v článku 4;

f) „elektronický prístup “ znamená automatizovaný prístup do elektronickej databázy na účely konzultácie a prístupu k jej obsahu z iného miesta, ako je miesto, na ktorom sa databáza nachádza, bez zásahu iného orgánu alebo strany;

g) „register údajov“ znamená údaje, ktorých účelom je jednoznačne identifikovať informácie a v ktorých sa dá vyhľadávať a overiť, či určité informácie sú alebo nie sú dostupné.

Článok 4

Oznámenie

1. Členské štáty najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia oznámia Komisii:

a) príslušné orgány na účely tohto rámcového rozhodnutia s uvedením ich osobitných právomocí podľa vnútroštátneho právneho poriadku;

b) vnútroštátne kontaktné miesta pre každý druh informácií;

c) určené orgány a, ak je to vhodné, určené subjekty pre každý druh informácií alebo s nimi súvisiacich registrov údajov a pre každý určený subjekt zodpovedajúci určený orgán na vybavenie žiadostí o informácie týkajúcich sa informácií, ktorými daný určený subjekt disponuje;

d) miesto uchovávania každého druhu informácií a s nimi súvisiacich registrov údajov, ako aj možnosti prístupu ku každému druhu informácií a údajov, najmä to, či sú informácie prístupné v elektronickej podobe alebo nie;

e) účel, na ktorý sa môžu jednotlivé druhy informácií spracúvať, a právomoci orgánov daného členského štátu, ktoré môžu informácie podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku získať;

f) pokiaľ sa pred poskytnutím informácií vyžaduje predchádzajúce povolenie od nejakého orgánu, názov príslušného orgánu a príslušný postup;

g) vo vhodných prípadoch spôsob prenosu jednotlivých druhov informácií uvedených v registroch údajov.

2. Členské štáty Komisii bezodkladne oznámia zmeny prvkov oznámených v súlade s odsekom 1, ktoré nahrádzajú príslušné predchádzajúce oznámenia.

Článok 5

Rovnocennosť príslušných orgánov

1. Aby bolo možné stanoviť príslušné orgány, ktoré majú právo na prístup k dostupným informáciám podľa tohto rámcového rozhodnutia, posúdi sa rovnocennosť príslušných orgánov členských štátov na základe kritérií uvedených v prílohe III a oznámení prijatých podľa článku 4 najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia.

2. Opatrenia na určenie rovnocennosti príslušných orgánov sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 19. Tieto opatrenia stanovia:

a) v prípade jednotlivých druhov informácií prístupných v elektronickej podobe pre príslušné vnútroštátne orgány v niektorom členskom štáte, ktoré príslušné orgány v iných členských štátoch s rovnocennými právomocami sú oprávnené na elektronický prístup k nim, pričom budú dodržiavať účel, na ktorý sa dané informácie spracúvajú v pôvodnom členskom štáte;

b) v prípade jednotlivých druhov registrov údajov týkajúcich sa informácií prístupných pre príslušné vnútroštátne orgány v niektorom členskom štáte, ktoré príslušné orgány v iných členských štátoch s rovnocennými právomocami sú oprávnené na prístup k nim, pričom budú v plnej miere dodržiavať účel, na ktorý sa dané informácie spracúvajú v pôvodnom členskom štáte.

3. Opatrenia prijaté podľa tohto článku sú klasifikované ako „dôverné EÚ“.

4. Po prijatí oznámenia v súlade s článkom 4 ods. 2 sa opatrenia prijaté podľa tohto článku do šiestich mesiacov upravia.

Článok 6

Povinnosť poskytovať informácie

Členské štáty zabezpečia, aby sa rovnocenným príslušným orgánom iných členských štátov a Europolu poskytovali informácie v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rámcovom rozhodnutí, pokiaľ tieto orgány potrebujú dané informácie na plnenie svojich zákonných povinností v oblasti prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov.

Článok 7

Obmedzenie účelu

Informácie podľa tohto rámcového rozhodnutia sa môžu používať iba na prevenciu, odhalenie alebo vyšetrovanie trestného činu, pre ktorý sa informácie poskytli.

Článok 8

Povinnosti určených orgánov a určených subjektov

1. Určený orgán alebo určený subjekt overí kvalitu informácií pred ich poskytnutím a po ňom a v súlade s rámcovým rozhodnutím 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov bezodkladne informuje rovnocenný príslušný orgán o akomkoľvek prvku, ktorý ovplyvňuje kvalitu týchto informácií.

2. Informácie sa poskytujú v jazyku, v ktorom sú dostupné.

3. Ak sa informácie poskytnú na základe žiadosti o informácie podľa článku 11, okrem požiadaviek v článku 10 rámcového rozhodnutia 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov sa zaznamenajú tieto údaje:

a) presné údaje o žiadosti o informácie;

b) meno úradníka, ktorý vydal povolenie na prenos.

4. Spis obsahujúci dokumentáciu a/alebo zaregistrované údaje sa oznámi príslušnému dozornému orgánu v súlade s rámcovým rozhodnutím 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov.

5. Technické podmienky pre registráciu a zaznamenávanie údajov sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

Článok 9

Elektronický prístup k informáciám

1. Členské štáty zabezpečia, aby rovnocenné príslušné orgány iných členských štátov a Europol mali elektronický prístup k informáciám nachádzajúcim sa v elektronických databázach, ku ktorým majú elektronický prístup ich zodpovedajúce príslušné orgány.

2. Ak nie je možný elektronický prístup podľa prvého odseku, uplatňuje sa článok 10.

3. Technické opatrenia potrebné na zabezpečenie elektronického prístupu k informáciám sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

Článok 10

Elektronické vyhľadávanie v registri údajov

1. Členské štáty zabezpečia, aby údaje, ktoré nie sú prístupné v elektronickej podobe, boli dostupné na elektronické vyhľadávanie pre rovnocenné príslušné orgány iných členských štátov a Europol a na tento účel zabezpečia potrebnú technickú infraštruktúru.

2. Register údajov musí obsahovať aspoň odkaz na druh informácie, ku ktorej sa viaže, ako aj na určený orgán, ktorý danými informáciami disponuje alebo ich spravuje a ktorý spravuje register údajov na účely tohto rámcového rozhodnutia.

3. Pravidlá potrebné na vytvorenie registra údajov a elektronického formátu sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

Článok 11

Žiadosť o informácie

1. Ak rovnocenný príslušný orgán pri vyhľadávaní v registri údajov dôjde ku kladnému výsledku, môže tento orgán vypracovať žiadosť o informácie v súlade s prílohou I a poslať ju určenému orgánu s cieľom získať informácie, ktoré našiel v registri údajov.

2. Určený orgán odpovie do dvanástich hodín od prijatia žiadosti o informácie, prípadne po získaní povolenia uvedeného v článku 13.

3. V prípade, keď určený orgán nemôže poskytnúť požadované informácie, alebo ich nemôže poskytnúť okamžite, v odpovedi informuje rovnocenný príslušný orgán o dôvodoch. Ďalej prípadne uvedie, akým spôsobom možno dostupné informácie získať, alebo ako ich možno získať rýchlejšie.

4. Ak určený orgán nie je oprávnený na vybavenie žiadosti o informácie, bezodkladne informuje rovnocenný príslušný orgán o určenom orgáne, ktorý požadovanými informáciami disponuje alebo ich spravuje. Vo vhodných prípadoch sa odkaz na určený orgán v príslušnom registri údajov opraví.

5. Určený orgán, ktorý dostane žiadosť o informácie, môže podmieniť použitie poskytnutých informácií dodržaním pokynov na použitie podľa článku 12.

6. Všetky prenosy informácií sa musia uskutočniť takým spôsobom, ktorý zaručuje ich úplnosť a správnosť.

7. Technické podmienky týkajúce sa elektronického formátu žiadostí o informácie a odpovedí a spôsoby ich prenosu sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

Článok 12

Pokyny na používanie

1. Určený orgán môže vo svojej odpovedi obmedziť použitie informácií takými pokynmi, ktoré sú potrebné:

a) aby sa neohrozil úspech prebiehajúceho vyšetrovania;

b) aby sa ochránil zdroj informácií alebo telesná nedotknuteľnosť fyzickej osoby;

c) aby sa ochránila dôvernosť informácií v ktoromkoľvek štádiu ich spracúvania.

2. Tieto pokyny na použitie sú pre príslušný orgán, ktorý podal žiadosť o informáciu, záväzné.

3. Štandardný formát pre oznamovanie pokynov na použitie sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

Článok 13

Predchádzajúce povolenie

1. Ak to vyžaduje vnútroštátny právny poriadok, je poskytnutie informácií podmienené získaním predchádzajúceho povolenia, pokiaľ neexistuje dôvod na odmietnutie podľa článku 14. O toto povolenie požiada určený orgán a orgán zodpovedný za vydanie povolenia odpovie do dvanástich hodín od prijatia žiadosti.

2. V prípadoch, keď sa majú informácie použiť ako dôkaz trestného činu, požiada o predchádzajúci súhlas justičný orgán členského štátu určeného orgánu.

Článok 14

Dôvody odmietnutia

1. Určený orgán môže odmietnuť poskytnutie informácií z týchto dôvodov:

a) aby sa neohrozil úspech prebiehajúceho vyšetrovania;

b) aby sa ochránil zdroj informácií alebo telesná nedotknuteľnosť fyzickej osoby;

c) aby sa ochránila dôvernosť informácií v ktoromkoľvek štádiu ich spracovania.

d) aby sa ochránili základné práva a slobody osôb, ktorých údaje sa spracúvajú podľa tohto rámcového rozhodnutia;

2. Štandardný formát pre oznamovanie dôvodov odmietnutia sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

Článok 15

Dočasné a núdzové opatrenia

V prípade, že technická infraštruktúra na poskytovanie informácií nie je dočasne k dispozícii, informácie poskytujú v rámci svojich možností vnútroštátne kontaktné miesta.

Článok 16

Vysledovateľnosť

Rovnocenné príslušné orgány:

a) uchovávajú záznamy o všetkých informáciách ako sa uvádza v článku 8;

b) v prípade získania povolenia na použitie informácií ako dôkazu, uložia informácie získané podľa tohto rámcového rozhodnutia do príslušného trestného spisu spolu s kópiou žiadosti o informácie podanej v súlade s článkom 11.

Článok 17

Právo na prístup

Podľa podmienok uvedených v rámcovom rozhodnutí 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov má osoba, o ktorej údaje ide, prístup k žiadosti o informácie podľa článku 11, ktorá sa jej týka, a k odpovedi na ňu vrátane pokynov na použitie vydaných podľa článku 12.

Článok 18

Dvojstranné dohody o spolupráci medzi orgánmi, ktorých sa týka toto rozhodnutie

1. Členské štáty môžu medzi sebou uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo opatrenia v rámci pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, aby ďalej zjednodušili alebo uľahčili postupy poskytovania informácií podľa tohto rámcového rozhodnutia, ktoré sú v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím a s rámcovým rozhodnutím 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov.

2. Členské štáty oznámia tieto dohody a opatrenia Komisii.

Článok 19

Výbor

1. V prípade odkazu na tento článok Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Výbor prijme na návrh predsedu svoj rokovací poriadok podľa štandardného rokovacieho poriadku uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor poskytne svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú predseda môže ustanoviť v závislosti od naliehavosti prípadu. V prípade rozhodnutí, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie, musí byť stanovisko schválené väčšinou ustanovenou v článku 205 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sú upravené spôsobom uvedeným v danom článku. Predseda nehlasuje.

4. Komisia prijme navrhované opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom Výboru.

Ak navrhované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, alebo ak nebolo poskytnuté žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať, a informuje o tom Európsky parlament.

5. Rada môže o tomto návrhu rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou do dvoch mesiacov od dátumu jeho predloženia Rade.

Ak v rámci tejto lehoty Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodla, že s návrhom nesúhlasí, Komisia ho opätovne preskúma. Následne môže Rade predložiť pozmenený návrh, opätovne predložiť pôvodný návrh alebo predložiť legislatívny návrh.

Ak po uplynutí tohto obdobia Rada neprijme navrhovaný vykonávací akt, ani neoznámi, že je proti návrhu vykonávacích opatrení, Komisia navrhovaný vykonávací akt prijme.

6. Zástupcovia členských štátov sa vyberajú z orgánov zodpovedných za implementáciu tohto rámcového rozhodnutia. Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu.

Článok 20

Vykonávanie a uplatňovanie

1. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím v lehote stanovenej v tomto rámcovom rozhodnutí, v každom prípade však najneskôr do 30. júna 2007.

2. Do toho istého dátumu členské štáty oznámia Rade a Komisii znenie ustanovení transponujúcich toto rámcové rozhodnutie do ich vnútroštátneho právneho poriadku spolu s korelačnou tabuľkou medzi danými ustanoveniami a týmto rámcovým rozhodnutím.

3. Najneskôr do decembra 2008 a potom každý druhý rok Rada posúdi implementáciu tohto rámcového rozhodnutia a prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie úplného súladu s ním na základe správy, ktorú vypracuje Komisia podľa informácií doručených v súlade s druhým odsekom, ako aj podľa ďalších relevantných informácií poskytnutých členskými štátmi, a po konzultácií s pracovnou skupinou vytvorenou podľa článku 31 rámcového rozhodnutia 2006/XX/SVZ o ochrane osobných údajov.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

Žiadosť o informácie

[ŽIADOSŤ]

V nadväznosti na [referenčné údaje o nájdených informáciách] podáva podpísaný orgán [názov príslušného orgánu] túto žiadosť o informácie určenú [názov určeného orgánu, ktorý disponuje so žiadanými informáciami alebo ich spravuje] s cieľom získať presnejšie špecifikované údaje .

1) Druh/druhy požadovaných informácií

2) Príslušný orgán, ktorý podáva žiadosť:

Názov :Adresa :Členský štát :Telefón :Fax :E-mail :

3) Určený orgán:

Názov :Adresa :Členský štát :Telefón :Fax :E-mail :

4) Druh trestného činu/trestných činov alebo trestnej činnosti, ktorých sa informácie týkajú

5) Účel, na ktorý sa informácia požaduje:

6) Totožnosť osoby/osôb, ktorá je/ktoré sú predmetom opatrení, pre ktoré sa informácie požadujú (ak je známa):

7) Uveďte, či sa informácie použijú ako dôkaz trestného činu :

[Miesto vydania], [dátum] <PODPIS>

[ODPOVEĎ]

So zreteľom na žiadosť o informácie podanú [názov orgánu] podpísaný orgán [názov orgánu] zaväzuje [názov orgánu] na dodržanie týchto pokynov na používanie informácií, ktoré týmto poskytuje:

Pokyny na používanie

1. Informácie získané podľa tohto rámcového rozhodnutia sa môžu použiť iba na umožnenie, uľahčenie alebo zrýchlenie prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov.

2. [Iné]

[Miesto vydania], [dátum] <PODPIS>

PRÍLOHA II

Druhy informácií, ktoré možno získať podľa tohto rozhodnutia na účely prevencie, odhaľovania alebo vyšetrovania trestných činov

Podľa podmienok uvedených v tomto rámcovom rozhodnutí možno získať tieto druhy informácií:

- Profily DNA, t.j. kód zložený z čísel a písmen vytvorený na základe siedmich znakov DNA podľa európskeho referenčného súboru (European Standard Set) ako sa definuje v rezolúcii Rady 2001/C 187/01 z 25. júna 2001 o výmene výsledkov analýzy DNA[9]. Tieto znaky nesmú obsahovať žiadne informácie o konkrétnych dedičných charakteristikách.

- Odtlačky prstov.

- Balistické údaje.

- Informácie o registrácii vozidiel.

- Telefónne čísla a iné údaje o komunikácii s výnimkou údajov o obsahu komunikácie a údajov o prenose, pokiaľ týmito údajmi nedisponuje určený orgán.

- Minimálne údaje pre identifikáciu osôb nachádzajúce sa v evidencii občanov.

PRÍLOHA III

Kritériá na vyhodnotenie korelácií medzi rovnocennými príslušnými orgánmi podľa článku 5

Výbor uvedený v článku 19 vyhodnotí rovnocennosť príslušných orgánov pre každý druh informácií uvedený v prílohe II na základe týchto prvkov.

I Názov orgánu alebo orgánov členského štátu, ktoré disponujú informáciami a ktoré majú právo na prístup k jednému alebo viacerým druhom informácií uvedených v prílohe II.

I.1 Právomoc orgánu alebo orgánov v oblasti

I.1.a zbierania alebo vytvárania

I.1.b prístupu

I.1.c používania

I.1.d iných foriem spracúvania jednotlivých druhov informácií uvedených v prílohe II.

I.2 Účel, na ktorý môže orgán alebo orgány disponujúce informáciami, tieto informácie spracúvať podľa právneho poriadku členského štátu

I.2.a prevencia

I.2.b odhaľovanie

I.2.c vyšetrovanie jednotlivých druhov informácií uvedených v prílohe II.

II Názov príslušného orgánu alebo orgánov jednotlivých členských štátov oznámených podľa článku 4 ods. 1 písm. a)

II.1 Právomoc orgánu alebo orgánov v oblasti

II.1.a zbierania alebo vytvárania

II.1.b prístupu

II.1.c používania

II.1.d iných foriem spracúvania jednotlivých druhov informácií uvedených v prílohe II.

II.2 Účel, na ktorý sa môžu informácie spracúvať podľa vnútroštátneho právneho poriadku

II.2.a prevencia

II.2.b odhaľovanie

II.2.c vyšetrovanie jednotlivých druhov informácií uvedených v prílohe II.

ANNEX IV

LEGISLATIVE FINANCIAL STATEMENT

Policy area(s): Justice and Home Affairs Activit(y/ies): 1806 – Establishing a genuine area in criminal and civil matters |

TITLE OF ACTION: PROPOSAL FOR A COUNCIL FRAMEWORK DECISION ON THE EXCHANGE OF INFORMATION UNDER THE PRINCIPLE OF AVAILABILITY |

1. BUDGET LINE(S) + HEADING(S)

NA

2. OVERALL FIGURES

2.1. Total allocation for action (Part B): € million for commitment

NA

2.2. Period of application:

Starting 2006.

2.3. Overall multi-annual estimate of expenditure:

(a) Schedule of commitment appropriations/payment appropriations (financial intervention) (see point 6.1.1)

€ million ( to three decimal places)

[2006] | [2007] | [2008] | [2009] | [2010] | [2011] | Total |

Commitments |

Payments |

(b) Technical and administrative assistance and support expenditure (see point 6.1.2)

Commitments |

Payments |

Subtotal a+b |

Commitments |

Payments |

(c) Overall financial impact of human resources and other administrative expenditure (see points 7.2 and 7.3)

Commitments/ payments | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 2,172 |

TOTAL a+b+c |

Commitments | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 2,172 |

Payments | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 0.362 | 2,172 |

2.4. Compatibility with financial programming and financial perspective

NA

2.5. Financial impact on revenue:

Proposal has no financial implications

3. BUDGET CHARACTERISTICS

Type of expenditure | New | EFTA contribution | Contributions form applicant countries | Heading in financial perspective |

Non-comp | Non-diff | NA | NA | NA | No NA |

4. LEGAL BASIS

Article 30, and 34 (2)(b)TEU

5. DESCRIPTION AND GROUNDS

5.1. Need for Community intervention

5.1.1. Objectives pursued

The Framework Decision establishes an obligation for Member States to make existing information that is accessible to their competent authorities, also accessible to the competent authorities of other Member States and to Europol. It lays down the obligation to make information contained in electronic databases, and directly accessible to competent authorities via online access also accessible via the same means to the competent authorities of other Member States and to Europol. Where this information is indirectly accessible based on an authorisation of an authority other than the one that controls the data, the authorisation shall be given promptly unless a ground for refusal foreseen by this Framework Decision exists. It also lays down the obligation to provide online access to index data of information that is not accessible online, and to transfer that information further to a formal information demand. It furthermore lays down the limits to these obligations.

Furthermore, according to the Articles 5 and 19 of the Framework Decision a committee, composed of the representatives of the Member States and chaired by a representative of the Commission, shall assist the Commission in order to determine the equivalence between competent authorities of the Member States and to develop, where necessary, technical details of the exchange of information.

5.1.2. Measures taken in connection with ex ante evaluation

Representatives of the Governments and of the independent supervisory authorities of the Member States as well as of the European Data Protection Supervisor, Europol and Eurojust were consulted. In particular, taking into account different views the Commission proposes to establish the information exchange on the basis of the principle of availability. In order to estimate the possible cost caused by this measure, the Commission verified the cost (travel expenses, secretarial support for the preparation and organisation of meetings) estimated for the Committee proposed in Article 3(3) of the Proposal for a Council Decision on the improvement of police cooperation between the Member States of the European Union, especially at the internal borders and amending the Convention implementing the Schengen Agreement - COM (2005) 317, 18 July 2005 -, and those currently incurred by the Working Party established according Article 29 of Directive 95/46/EC.

5.2. Action envisaged and budget intervention arrangements

The above mentioned Committee will probably meet regularly, estimated three times a year, whenever necessary. One participant per Member State will have to be reimbursed.

5.3. Methods of implementation

All meetings will have to be organised and hosted by the Commission. The Commission will have to provide secretarial services for the above mentioned committee and to prepare/organise their meetings.

6. FINANCIAL IMPACT

6.1. Total financial impact on Part B - (over the entire programming period)

6.1.1. Financial intervention

NA

6.1.2. Technical and administrative assistance, support expenditure and IT expenditure (commitment appropriations)

NA

6.2. Calculation of costs by measure envisaged in Part B (over the entire programming period)

NA

7. IMPACT ON STAFF AND ADMINISTRATIVE EXPENDITURE

The impact on staff and administrative expenditure will be covered in the context of allocation of resources of the lead DG in the context of the annual allocation procedure.

The allocation of posts also depends on the attribution of functions and resources in the context of the financial perspectives 2007-2013.

7.1. Impact on human resources

Types of post | Staff to be assigned to management of the action using existing and/or additional resources | Total | Description of tasks deriving from the action |

Number of permanent posts | Number of temporary posts |

Officials or temporary staff | A B C | 0.25 A 0,50 B 1,00 C | 0,25A0,50B 1,00C | Providing secretarial support, preparing the meetings of the working party and the committee |

Other human resources |

Total |

7.2. Overall financial impact of human resources

Type of human resources | Amount (€) | Method of calculation * |

Officials Temporary staff | 1rst year: 189. 000 | 1 X 108 000 0.5 X 108 000 0,25 X 108.000 = 189 .000 |

Other human resources (specify budget line) |

Total | 189.000 |

The amounts are total expenditure for twelve months.

7.3. Other administrative expenditure deriving from the action

Budget line (number and heading) | Amount € | Method of calculation |

Overall allocation (Title A7) A0701 – Missions A07030 – Meetings A07031 – Compulsory committees A07032 – Non-compulsory committees A07040 – Conferences A0705 – Studies and consultations Other expenditure (specify) | 55.000 | 3 meetings * (25 * 740€) per annum |

Information systems (A-5001/A-4300) |

Other expenditure - Part A (specify) |

Total | 55.000 |

The amounts are total expenditure for twelve months.

Specify the type of committee and the group to which it belongs.

I. Annual total (7.2 + 7.3) II. Duration of action III. Total cost of action (I x II) | € 244.000 |

8. FOLLOW-UP AND EVALUATION

8.1. Follow-up arrangements

The working party and the committee will lay down their rules of procedure, including rules on confidentiality. The European Parliament will be informed analogous to Article 7 of Council Decision 99/468/EC of 28 June 1999 laying down the procedures for the exercise of implementing powers conferred on the Commission - OJ L 184, 17.7.1999, p. 23.

8.2. Arrangements and schedule for the planned evaluation

NA

9. ANTI-FRAUD MEASURES

NA[pic][pic][pic]

[1] Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ C 198, 12.8.2005, s. 1.

[3] Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2.

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Ú. v. EÚ C , , s. .

[6] Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2, naposledy zmenený a doplnený protokolom vypracovaným na základe článku 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol), ktorým sa dopĺňa tento dohovor (Ú. v. EÚ C 2, 6.1.2004, s. 2).

[7] Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...].

[8] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[9] Ú. v. ES C 187 z 3.7.2001, s. 1.