Brusel, 16.3.2005

KOM(2005) 89 v konečnom znení

2005/0019 (CNS)

Návrh

SMERNICE RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS, pokiaľ ide o určité opatrenia na zjednodušenie postupu pri účtovaní dane z pridanej hodnoty a na pomoc v boji proti daňovému úniku a obchádzaniu daňových povinností, a ktorou sa zrušujú určité rozhodnutia udeľujúce výnimky

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

Súvislosti

Podľa článku 27 Šiestej smernice o DPH môže Rada, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie, splnomocniť ktorýkoľvek členský štát na zavedenie osobitných opatrení pre výnimku z ustanovení Šiestej smernice o DPH s cieľom zjednodušiť postup pri účtovaní dane alebo zabrániť určitým druhom daňového úniku alebo obchádzaniu daňových povinností.

V súčasnosti môžu členské štáty uplatňovať viac ako 140 výnimiek. Tento počet sa v blízkej budúcnosti zvýši, keďže členské štáty, ktoré vstúpili do Únie 1. mája 2004, teraz zavádzajú žiadosti o výnimky. Navyše v relatívne krátkom časovom rozpätí sa takmer určite vo svojich právnych predpisoch stretnú s osobitnými opatreniami, ktoré budú vyžadovať právny základ Spoločenstva.

Vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu zo 7. júna 2000 o stratégii na zlepšenie fungovania systému DPH v rámci vnútorného trhu[1], sa Komisia zaviazala racionalizovať niektoré z veľkého množstva v súčasnosti platných výnimiek. Oznámenie Komisie[2] z 20. októbra 2003, ktorým sa preskúmala a aktualizovala stratégia, to potvrdilo. Predpokladalo sa, že takáto racionalizácia bude zahŕňať sprístupnenie určitých jednotlivých výnimiek všetkým členský, štátom prostredníctvom zmeny a doplnenia Šiestej smernice o DPH[3]. Tieto výnimky budú tie, ktoré sa už ukázali ako účinné a ktoré riešia problémy viacerých členských štátov.

Počet výnimiek a podobné problémy, ktoré riešia, naznačujú, že za posledné roky sa obchádzanie DPH a podvod stali naozaj reálnym problémom. Vnútroštátne úrady členských štátov, ako aj obchodné združenia uviedli, že obchádzanie DPH sa v určitých sektoroch tak rozšírilo, že čestní obchodníci sa dostávajú do konkurenčnej nevýhody. Účtovanie DPH, ale jeho nezaplatenie štátu vedie nielen k strate príjmov pre štát, ale taktiež umožňuje nečestným obchodníkom ponúkať tovar alebo služby za nižšie ceny ako ich konkurenti, ktorí DPH platia.

Navyše sú členské štáty stále viac konfrontované s umelými vysvetleniami často zahŕňajúcimi sériu transakcií, ktorých jediným účelom je získať výhodu DPH buď znížením konečného DPH, alebo zvýšením návratnosti DPH. Aj keď je umelý charakter reťazca transakcií obyčajne zrejmý, z právneho hľadiska je oveľa ťažšie ich riešiť efektívne alebo rýchlo, najmä keď protiopatrenia alebo súdne konanie trvajú nevyhnutne dlhú dobu. Skúsenosť členských štátov medzičasom dokazuje, že systémy obchádzania DPH vypracúvajú odborníci a tie úspešné sú následne predávané podnikom. Z tohto dôvodu je otázne, či je čiastkový prístup na riešenie tohto problému, ak existuje dôkaz o spoločných problémoch, ešte primeraný.

Keď chcú členské štáty zmeniť a doplniť svoje vnútroštátne právne predpisy o DPH s cieľom bojovať proti týmto systémom obchádzania daňových povinností, vynára sa otázka o zosúladení plánovaných opatrení s právom Spoločenstva a najmä so Šiestou smernicou o DPH. Najmä v oblasti obchádzania daňových povinností sú po podrobnej analýze presného znenia vnútroštátnych ustanovení o DPH a Šiestej smernice o DPH zriadené mechanizmy na umelé znižovanie DPH. Zásady spoločného systému DPH ustanovené v Šiestej smernici o DPH sa zdajú byť navrhnuté predovšetkým na skutočné transakcie. Veľmi málo, ak vôbec, sa v samotnej Šiestej smernici o DPH riešia prípady, ak sa osoba podliehajúca dani pokúša vyhnúť sa týmto zásadám. Len uvedený článok 27 ustanovuje právny základ, ktorým môže Rada, na základe individuálnej žiadosti členského štátu, povoliť uplatňovanie špeciálnych opatrení, ktoré sú výnimkou z bežných predpisov. Toto je však zložitá cesta.

Z tohto dôvodu zastáva Komisia názor, že špecifické známe systémy by mohli byť efektívnejšie riešené prostredníctvom zmeny a doplnenia smernice, pričom by sa k štandardnému riešeniu stanovila trvalá alternatíva pre prípady, v ktorých by bolo jej použitie opodstatnené na základe dôkazov o obchádzaní daňových povinností alebo o daňovom úniku.

Návrh

Cieľom súčasného návrhu je zmeniť a doplniť Šiestu smernicu, ktorou sa členským štátom zabezpečí možnosť rýchleho prijatia právnych opatrení v boji proti obchádzaniu daňových povinností a daňovému úniku v určitých špecifických a cielených oblastiach. Z toho budú mať prospech nielen štátne pokladnice, ale aj podniky, ktoré trpia nekalou hospodárskou súťažou, pretože sa nechcú zapojiť do vytvárania systémov obchádzania daňových povinností. Okrem opatrení na boj proti obchádzaniu daňových povinností a daňovému úniku, návrh racionalizácie taktiež zahŕňa niektoré opatrenia určené na zjednodušenie uplatňovania dane v určitých prípadoch, ak sú subjekty povinné platiť daň vo finančných ťažkostiach. Racionalizácia však neovplyvňuje špecifické opatrenia zamerané na riešenie konkrétnej situácie v jednom členskom štáte, ani možnosť členských štátov v budúcnosti naďalej žiadať o výnimky, ak sú opodstatnené, podľa článku 27 Šiestej smernice.

Výsledný návrh preto zavádza v niektorých oblastiach zmeny, ak sú preukázané ťažkosti s uplatňovaním Šiestej smernice a dokázateľná potreba všeobecnejšie umožniť obmedzenú flexibilitu. Tieto opatrenia, spolu s výnimkami, na ktorých spočívajú, sú alternatívou k bežným predpisom a sú dostupné všetkým členským štátom za účelom pomoci v boji proti obchádzaniu daňových povinností a daňovému úniku alebo na zjednodušenie uplatňovania daní. Komisia taktiež zastáva názor, že v niektorých oblastiach, ako je zdaňovanie odpadu a šrotu, je vhodnejšie a primeranejšie mať trvalo k dispozícii zmenenú a doplnenú Šiestu smernicu, než byť prehnane závislý na dočasných výnimkách. Navrhované zmeny vo veľkej miere predstavujú len kodifikáciu toho, čo by bolo, v každom prípade, dostupné na základe výnimky podľa článku 27, a navrhované alternatívne opatrenia podobne podliehajú rovnakým obmedzeniam. Navyše však tento návrh nezahŕňa v dvoch oblastiach predĺženie opatrenia uvedeného v smernici (a nie vo výnimkach), ktoré používali členské štáty pri kontrole daní.

Opatrenia (v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi určenými na riešenie špecifických problémov) zabezpečujú členským štátom možnosť používať alternatívne pravidlo, jeho uplatňovanie však nie je záväzné. Preto nie je členský štát povinný prijať tento predpis, ak ho nepotrebuje. Navyše vzhľadom k rôznym mutáciám, ktorými prechádzajú systémy obchádzania daňových povinností v reakcii na protiopatrenia, poskytuje návrh členským štátom istý priestor na prispôsobenie opatrení ich špecifickým vnútroštátnym potrebám.Preto, ak sa už členské štáty rozhodli použiť uvedený predpis, sú oprávnené obmedziť jeho uplatňovanie s cieľom zamerať sa na svoj špecifický problém obchádzania daňových povinností alebo daňového úniku. Z tohto dôvodu nie sú uvalené sankcie na podniky z dôvodu povinného uplatňovania neprimeraných predpisov. Mali by namiesto toho využívať selektívne než paušálne uplatňovanie predpisov, ktoré ovplyvňuje osoby obchádzajúce daňové povinnosti, nielen podniky vo všeobecnosti. Komisia verí, že tento prístup ohraničenia výnimky a umožnenia flexibility pri jej uplatňovaní v rámci týchto hraníc je najvhodnejšou odpoveďou na určené všeobecné problémy, ktoré si vyžadujú individuálne riešenia.

Keďže jedným z cieľov návrhu je znížiť počet výnimiek, najmä v prípade duplicity medzi členskými štátmi, smernica formálne ruší počet rozhodnutí Rady. Hoci veľká časť výnimiek má obmedzenú životnosť a nakoniec by ich platnosť sama uplynula, niektoré sú (z rôznych dôvodov) časovo neobmedzené. Keďže zmenená a doplnená smernica 77/388/EHS poskytne právny základ pre opatrenia v súčasnosti zahrnuté vo výnimkách, nie je potrebné ho zneprehliadniť udržiavaním dvojitého právneho základu. Výnimky zahrnuté v smernici sa zodpovedajúcim spôsobom zrušia po primeranej lehote potrebnej na zmeny, ktoré sa vykonajú vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Navrhnuté časové obdobie jedného roku umožní opätovné konzultácie s výborom pre DPH, napríklad, ktoré môže byť potrebné a taktiež poskytne časovú lehotu na ukončenie potrebných zmien na vnútroštátnej úrovni.

Túto racionalizáciu je taktiež možné využiť na formálne určenie výnimiek oznámených podľa článku 27 ods. 5 smernice 77/388/ES, ktoré už príslušné členské štáty viac neuplatňujú z dôvodu ich zrušenia alebo náhrady. Keďže tieto výnimky už zanikli, nie je potrebné ich zrušiť navrhovaným nástrojom.

Dodatočným cieľom racionalizácie je zlepšiť transparentnosť. Tento proces sa začal na začiatku roka 2004 zmenami a doplneniami článku 27 obsiahnutého v smernici 2004/7/ES. Tie zrušili ustanovenie, podľa ktorého mala Rada tichým súhlasom schváliť výnimku, ak nevzniesla námietky proti opatreniu do dvoch mesiacov od oznámenia. Podľa upraveného postupu musí Komisia reagovať na každú žiadosť o osobitné zaobchádzanie predložené členským štátom buď predložením návrhu Rade, ak je žiadosť prijateľná, alebo ak nie je, predložením dôvodov Rade proti opatreniu.

O dosiahnutie tohto cieľa sa ďalej usilovalo a Komisia v súvislosti s týmto návrhom vydala na internetovej stránke TAXUD (Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu) zoznam odkazov na všetky opatrenia, ktoré sú stále účinné a ktoré boli povolené podľa článku 27 ods. 1 – 4 alebo oznámené podľa článku 27 ods. 5.

Špecifický obsah

Článok 1 ods. 1: Zoskupovanie a článok 1 ods. 2: Prevody naďalej prosperujúcich podnikov

V článku 1 ods. 1 a v článku 1 ods. 2, hoci to nevyplýva zo súčasných výnimiek, využíva Komisia príležitosť, aby navrhla zmeny na posilnenie oblastí, ktoré podľa členských štátov môžu byť zneužívané na vyhýbanie sa DPH. V oblasti „zoskupenia“ v článku 4 ods. 4 Šiestej smernice, aj v oblasti „prevodov naďalej prosperujúcich podnikov“ (článok 5 ods. 8) umožňuje návrh členským štátom podniknúť kroky na zabezpečenie, aby uplatňovanie predpisov neviedlo k nečestnému výsledku, ktorý by neoprávnene zvýhodňoval alebo poškodzoval príslušné strany. Členské štáty už majú právomoc na určenie okolností, za ktorých sa môžu obidva tieto predpisy používať. Nový predpis, ktoré sa už uplatňuje na investičný tovar prostredníctvom článku 20 ods. 6, pomôže členským štátom vyhnúť sa nečestným výsledkom vyplývajúcich z uplatňovania predpisov.

Článok 1 ods. 3 písm. a): Vypustenie

Tento článok jednoducho vypúšťa v Šiestej smernici súčasnú definíciu hodnoty otvoreného trhu, ktorá sa vzťahuje len na článok 11(A) ods. 1 písm. d). Zmenená a doplnená definícia sa neskôr vkladá cez nový odsek 8 článku 11(A) v článku 1 ods. 3 písm. b) navrhovanej smernice.

Článok 1 ods. 3 písm. b): Nový odsek 5 – Investičné zlato

Niekoľko členských štátov už uplatňuje špeciálne opatrenie na základe článku 27 na zabránenie vyhýbaniu sa platbe DPH na nezúčtované investičné zlato používané ako surovina na vytvorenie spotrebiteľského tovaru. Teraz sa navrhuje, aby sa v rámci Šiestej smernice o DPH zabezpečili pre všetky členské štáty prostriedky na uplatňovanie tohto opatrenia. Článok 1 ods. 3 písm. b) návrhu zavádza nepovinný predpis vyplývajúci zo súčasných výnimiek prostredníctvom zavedenia odseku 5 článku 11 (A) Šiestej smernice.

Investičné zlato vo forme prútov alebo dosiek špecifickej čistoty uznávané na trhoch s drahými kovmi, alebo vo forme zlatých mincí spĺňajúcich právne kritériá, je oslobodené od DPH. Keď sa zlato predáva vo forme, ktorá sa už neklasifikuje ako investičné zlato, DPH by sa malo účtovať na dodávku. Napríklad, keď sa zo zlatého prútu spracujú klenoty. Výška splatnej dane sa môže znížiť, ak spotrebiteľ zabezpečí na spracovanie svoje vlastné investičné zlato, čím dodávka bude pozostávať len zo služby za spracovanie zlata. Keďže neexistuje žiadna dodávka zlata oslobodeného od dane, daň sa nebude účtovať, aj keď zlato stratilo svoj štatút investičného zlata a nemá nárok na oslobodenie od dane. Toto je zneužívanie, ktorému sa súčasné výnimky snažia zabrániť. Podobne, ak spotrebiteľ zabezpečí investičné zlato a klenotník ho spracuje do výrobku, ktorý taktiež obsahuje tovar poskytnutý klenotníkom, hodnota zlata sa nezahrnie do výslednej dodávky tovaru. Tento článok vyžaduje, aby osoby, ktoré spracúvajú zlato oslobodeného od dane, účtovali na účely DPH hodnotu zlata, ktoré sa už nekvalifikuje ako zlato oslobodené od dane.

Článok 1 ods. 3 písm. b): Nové odseky 6 – 8 Ocenenie dodávok

Jedna z citlivých oblastí obchádzania daňových povinností sa týka ocenenia dodávok, keďže to priamo ovplyvňuje výšku účtovanej dane. Nový odsek 6 k článku 11(A) Šiestej smernice uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) zavádza nepovinný predpis, ktorý umožňuje členským štátom prehodnotiť určité dodávky.

Keďže je predpis ocenenia v článku 11 Šiestej smernice jasný a tvorí jeden z kľúčových daňových princípov, akákoľvek odchýlka musí byť pozorne vymedzená. Návrhy dodržiavajú najmä zásadu, že by daňový úrad nemal systematicky zasahovať do zdaniteľnej hodnoty dodávky, ale len v určitých prípadoch a dokonca ani vtedy nie rutinným spôsobom. Z tohto dôvodu článok povoľuje len nové ocenenie v súvislosti s bojom proti obchádzaniu daňových povinností a daňovému úniku a aby k tomu došlo, je taktiež potrebné splniť sériu dodatočných kritérií. Tento predpis sa môže uplatňovať len vtedy, keď sú strany prepojené a toto prepojenie, a nie dokázateľné komerčné dôvody, vedie k hodnote inej ako je bežná trhová hodnota stanovená na dodávku. Nové hodnotenie dodávky je okrem toho povolené len v 3 prípadoch: (v prípade podhodnocovania), ak sa DPH účtovalo a príjemca dodávky nemá plné právo na odpočet DPH, alebo (v prípade nadhodnocovania) sa DPH účtovalo a dodávateľ nemá plné právo na odpočet DPH. Ak sa DPH neúčtovalo, prehodnotenie je uplatniteľné len vtedy, ak bola dodávka oslobodená od dane podhodnotená osobou čiastočne oslobodenou od dane. Napokon, predpis sa nemôže uplatňovať, ak nie je rozdiel medzi hodnotou otvoreného trhu a hodnotou dodávky výrazný, alebo ak je možno preukázať, že je dodávka za rovnakú úhradu dostupná ostatným, ktorých sa to podľa tejto definície netýka.

Rozsah opatrenia nového ocenenia je preto obmedzený. Predpokladá sa, že sa nepoužije v súvislosti s bežnými každodennými transakciami, ale bude sa týkať len veľmi malého počtu transakcií uskutočnených v rámci špecifických kategórií a v špecifických prípadoch. Kritéria, ktoré je potrebné splniť znamenajú, že sa nové ocenenie nebude týkať takých transakcií akými sú dodávky tovaru alebo služieb uskutočnené za cenu nižšiu ako nákupná cena, ako súčasť propagácie, predaj poškodených zásob za zníženú cenu alebo výpredaj zásob, či výpredaj na konci sezóny.

Cieľom tohto opatrenia je boj proti obchádzaniu daňových povinností, ak je zdaniteľná dodávka uskutočnená za nízku cenu určená kupujúcemu, ktorý nemôže odpočítať celé svoje DPH a z tohto dôvodu predstavuje nižšia daň skutočnú a trvajúcu stratu na daňových príjmoch. Táto úhrada je stanovená na tejto úrovni, len preto sú dodávateľ a kupujúci prepojení. Členské štáty budú musieť definovať príslušné prepojenia medzi stranami s cieľom uplatňovať tento predpis. Táto definícia musí byť stanovená v rámci kategórií stanovených v smernici.

Podobne sa predpis týkajúci nadhodnotených dodávok zameriava na podniky, ktoré nemajú plné právo na odpočet a ktoré navýšia svoje zdaniteľné dodávky na plne zdaniteľný podniky s nimi prepojené. Príjemca môže získať vstupnú daň v plnej sume, ale zvyšovaním hodnoty môže dodávateľ zvýšiť rozdiel medzi hodnotou zdaniteľných a nezdaniteľných dodávok, ktoré sa uskutočňujú s cieľom zabezpečiť zvýšenie podielu odpočítateľného DPH. Podniky môžu dosiahnuť rovnaký výsledok, pričom znížia hodnotu dodávky oslobodenej od dane, aby znížili svoj obrat oslobodený v pomere k hodnote ich zdaniteľných dodávok, a tak zvýšia podiel vrátanej dane.

Podľa tohto návrhu by nové hodnotenie malo byť uplatniteľné v tom prípade, ak zmena hodnoty dodávky vedie k priamej zmarenej dani buď prostredníctvom zvýšenia vrátenej dane, alebo znížením nevymožiteľnej dane. Ak dodávku uskutoční osoba plne podliehajúca dani pre inú osobu plne podliehajúcu dani, nedôjde k zmarenej dani, keďže je možno jednoducho žiadať vrátenie dane z dodávky a ohodnotenie nemá žiadny vplyv na vrátenú čiastku dodávateľa. Tieto dodávky boli z tohto dôvodu vylúčené z alternatívnych nových pravidiel. Toto súhlasí s tým, že nepovinné pravidlá sú stále vo forme výnimky z bežných predpisov, ktoré by mali byť (v súlade s rozhodnutiami ESD) presne vymedzené na riešenie problému.

Je potrebné poznamenať, že nadobudnutia pochádzajúce z obchodu v rámci ES, ako aj dodávky v rámci členského štátu sú zahrnuté v predpise, keďže návrh mení a dopĺňa článok 11(A) Šiestej smernice, ktorý je ustanovením podľa článku 28e na vymedzenie hodnotenia dodávok vo vnútri Spoločenstva.

Návrh povoľuje nové ocenenie dodávok na hodnotu otvoreného trhu (OMV). Navrhovaný nový odsek (8) k článku 11(A) Šiestej smernice upravuje a nahrádza vymedzenie OMV v článku 11(A) ods. 1 písm. d) na zabezpečenie tejto zmeny. Komisia si domnieva, že OMV je najhodnejšia z dvoch hlavných možností, nového ocenenia na základe OMV alebo nákupnej ceny. Nákupná cena by len umožnila členským štátom neutralizovať zmarenú daň spôsobenú nízkou hodnotou, kým OMV umožňuje daňovým úradom chrániť časť dane z pridanej hodnoty. Ani OMV, ani nákupná cena sa nedajú na každú dodávku ľahko účtovať, ale OMV poskytuje členským štátom najväčšiu príležitosť na výber toho, čo sa približuje dani, ktorá by bola inak splatná. Na zabezpečenie dodatočnej ochrany pre daňovníka návrh opätovne potvrdzuje, že OMV môže byť pod cenou uskutočnenia dodávky, ale taktiež stanovuje, že by OMV mala byť za normálnych okolností, minimálne v hodnote nákupnej ceny.

Zavedenie opatrenia spolu s vnútroštátnymi právnymi predpismi a upravujúcimi predpismi sú predmetom konzultácií s výborom pre DPH stanoveným článkom 29 Šiestej smernice. Toto sa uskutočňuje s cieľom zabezpečiť zosúladenie výkladu právnych predpisov v členských štátoch, ktoré sa rozhodli uplatňovať opatrenie. Z tejto požiadavky na konzultácie vyplýva, že členské štáty, ktorých výnimka je v súčasnosti zahrnutá v tomto novom predpise, budú musieť opätovne oznámiť podrobnosti o svojich vnútroštátnych právnych predpisoch po zmene právneho základu Spoločenstva.

Článok 1 ods. 4 a 5: Zmeny v odkazoch

Obidva tieto odseky následne menia a dopĺňajú odkazy na článok 21 v článkoch 17 a 18 Šiestej smernice o DPH. Článkom 1 ods. 7 tejto smernice sa zabezpečuje nové nepovinné pravidlo prenesenia daňovej povinnosti priložené k článku 21 ods. 2 Šiestej smernice o DPH.

Článok 1 ods. 6: Kapitálové náležitosti

Článok 20 ods. 2 a 3 Šiestej smernice o DPH ustanovuje niektoré špecifické predpisy na úpravu odpočtov vstupného DPH z investičného tovaru. Článok 20 ods. 4 ustanovuje, že členské štáty môžu definovať pojem investičného tovaru.

V súčasnej podobe smernice sa výslovne neuvádza, hoci sa zdá to byť logické, že so službami prevyšujúcimi určitú hodnotu, ktoré sa v podniku poskytujú dlhšiu dobu, sa zaobchádza podobne ako s tovarom. V dôsledku toho sa niektoré členské štáty zdržali uplatňovania článku 20 ods. 2 a 3 v oblasti služieb, hoci Komisia si je vedomá, že tento prístup poskytol príležitosti na obchádzanie daňových povinností. Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia v článku 1 ods. 6 je objasniť, že úprava odpočtov týkajúcich sa kapitálových náležitostí podľa článku 20 Šiestej smernice sa môže rovnako týkať služieb za predpokladu, že majú investičný charakter a tak sa s nimi aj zaobchádza.

Článok 1 ods. 7: Prenesenie daňovej povinnosti

Článok 1 ods. 7 rozširuje použitie nepovinného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na špecifické dodávky určené zdaniteľným osobám. Tie sa nachádzajú v odvetviach hospodárstva, v ktorých sa daňová kontrola ukázala byť pre členské štáty mimoriadna obtiažna, napríklad kvôli charakteru priemyslu alebo jeho štruktúre. Výrazné straty na príjmoch často vyplývajú z fakturácie dodávok zdaniteľnými osobami, ktoré potom zmiznú bez účtovania DPH z faktúry, kým zároveň príjemca legitímne vykonáva svoje právo na odpočet.

Zahrnuté oblasti sú služby týkajúce sa budov (vrátane niektorých alebo všetkých služieb konštrukčných, opravárenských, čistiacich a demolačných); dodania pracovníkov na stavebné služby; pôdy a budov, pri ktorých bola uplatnená možnosť zdanenia; a dodávok odpadu, šrotu a recyklovateľného materiálu spolu s niektorými výrobkami vyplývajúcimi z ich spracovania alebo s niektorými spracovateľskými službami. Obsah pojmu „odpad“ je vymedzený v novej prílohe, ktorá zahŕňa zoznam, na ktorý sa vzťahujú súčasné výnimky. Hoci sú niektoré členské štáty v súčasnosti, na základe výnimky oprávnené uplatňovať pri dodávkach odpadu oslobodenie od dane, prenesenie daňovej povinnosti ponúka príležitosť na vrátenie dane; čo je ľahké na spravovanie, preukázalo dobré fungovanie, kde už bolo zavedené a zabezpečuje, aby sa skrytá daň nedostala ku kupujúcemu nevymožiteľnou daňou poskytovateľa. Navyše by nové oslobodenie od dane, aj keď nepovinné, nebolo v súlade so všeobecnou požiadavkou na obmedzenie predĺženia oslobodení.

Niektoré členské štáty majú navyše výnimku, ktorá zabraňuje zmareným daniam, vyplývajúcu z týchto troch prípadov: predaj nehnuteľného majetku počas súdnej likvidácie, ak sa uplatnila možnosť zdanenia stanovená v článku 13(C), predaj tovaru uvedeného ako zábezpeka; a ak sa tovar dodáva po postúpení výhrady vlastníctva nadobúdateľovi a vykonaní práva nadobúdateľa. Vo všetkých troch prípadoch dodávku obyčajne uskutočňuje poskytovateľ, ktorý má finančné ťažkosti a ktorý nie je schopný dodržať dlhy, vrátane svojich povinností voči daňovým úradom. Výsledkom je, že buď sa daň počíta ako výnos z predaja a veriteľ si ju ponechá na vyrovnanie dlhu osoby podliehajúcej dani, alebo (ak sa dostane k osobe podliehajúcej dani) sa osoba podliehajúca dani stratí bez zaplatenia dane úradom. Na základe článku 1 ods. 7 sú osoby podliehajúce dani, ktoré sú v týchto prípadoch príjemcami dodávok zodpovedné za platbu a účtovanie DPH z týchto dodávok. Obidva tieto prípady zjednodušujú a zefektívňujú systém akéhokoľvek dosahu na spotrebiteľa a s minimálnymi dodatočnými nákladmi na zabezpečenie zhody.

Druhý pododsek stanovuje, kde majú členské štáty právomoc (podliehajúcu konzultácii stanovenej v prvom pododseku) uplatňovať obmedzujúce opatrenia a charakter týchto opatrení.

Článok 1 ods. 8: Nová príloha

Príloha vložená článkom 1 ods. 8 určuje typy a formy odpadových materiálov, na ktoré sa vzťahuje prenesenie daňovej povinnosti.

Článok 2: Zrušenia

Tento článok ustanovuje, že rozhodnutia Rady podľa článku 27 ods. 1 a článku 27 ods. 4 (pred zmenou a doplnením smernice 2004/7/ES) sa zrušia, ak obsah prechádza do pôsobnosti navrhovanej smernice.

Dátum zrušenia umožňuje jeden rok tým členským štátom, ktoré potrebujú zohľadniť zmenu právneho základu a podstaty svojich vnútroštátnych opatrení s cieľom zmeniť a doplniť vnútroštátne právne predpisy. Taktiež poskytuje lehotu na požadované konzultácie s Výborom pre DPH.

V prílohe I k tejto dôvodovej správe je zoznam rozhodnutí podľa článku 27 ods. 1 a 4, ktoré by podľa názoru Komisie zahŕňal článok 2 navrhovanej smernice. Príloha II stanovuje rozhodnutia, ktorých obsah je podľa Komisie zahrnutý v podmienkach návrhu, ale ktoré si nevyžadujú zrušenie, keďže podmienky rozhodnutí zabezpečujú uplynutie platnosti v konkrétny deň alebo ak sa alternatívne pravidlá uvedú do účinnosti, ktorý prípad nastane skôr. Komisia navrhne opatrenia na zabezpečenie, aby sa výnimky v rámci tejto poslednej kategórie zachovali po nadobudnutí účinnosti navrhovanej smernice v prípadoch, v ktorých sa vyžadujú konzultácie podľa článku 29. Používané odkazy sú určené pre pôvodné rozhodnutia než následné obnovy.

Príloha III k tejto dôvodovej správe napokon zahŕňa zoznam výnimiek oznámených Komisii podľa článku 27 ods. 5, ale ktoré sa už podľa informácií Komisie od členských štátov, nepoužívajú. Podľa názoru Komisie nie je potrebné formálne stiahnuť výnimky zo zoznamu, ale sú tu však zahrnuté, aby pomohli pri transparentnosti.

Článok 3: Implementácia, oznamovanie a odkazy

Článok 3 dosahuje dva ciele. Odsek 1 poskytuje lehotu, v rámci ktorej musia členské štáty vykonať zmeny vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, aby uviedli do platnosti časti smernice, ktoré sú záväzné. Spojenie „potrebné zosúladiť“ naznačuje, že ak si členský štát nezvolí možnosť zavedenú smernicou, potom neexistuje požiadavka pre vnútroštátne právne predpisy. Na druhej strane, ak sú súčasné možnosti zmenené a doplnené navrhovanou smernicou (napríklad, možnosť pre zoskupovanie v článku 4 ods. 4 smernice 77/388) a ak sa vykonávajú členským štátom, daný členský štát bude musieť implementovať tieto zmeny. Ak členský štát v súčasnosti nevyužíva túto možnosť, nebude mať účinnosť až do jej prijatia.

Druhý pododsek a odsek 2 stanovujú, že členské štáty prijímajúce vnútroštátne právne predpisy podľa smernice musia o tom oboznámiť Komisiu a odkaz na smernicu musí byť zahrnutý buď v uverejnení, alebo v texte.

Článok 4: Nadobudnutie účinnosti a článok 5: príjemcovia

Samovysvetľujúci.

PRÍLOHA I

Zoznam rozhodnutí podľa článku 27, na ktoré sa podľa Komisie vzťahujú podmienky návrhu a ktoré sa preto smernicou zrušujú.

Neuverejnené rozhodnutie Rady z roku 1979 o hodnotení dodávok tovaru alebo služieb uskutočnených určitými prepojenými osobami, ktoré si vyžiadala Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Rady, ktoré sa považuje za prijaté 11. apríla 1987 a ktorým sa Spojené kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 11 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[4]

Rozhodnutie Rady 88/498/EHS z 19. júla 1988, ktorým sa Holandské kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 ods. 1 písm. a) smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[5]

Rozhodnutie Rady, ktoré sa považuje za prijaté 18. februára 1997 podľa postupu obsiahnutého v článku 27 ods. 4 smernice 77/388/EHS vo svojom znení zo 17. mája 1977, ktorým sa Francúzska republika oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článkov 2 a 10 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Toto rozhodnutie vyplýva z oznámenia žiadosti členským štátom 18. decembra 1996.

Rozhodnutie Rady 98/23/EHS z 19. decembra 1997, ktorým sa Spojené kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 28e ods. 1 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[6]

Rozhodnutie Rady 2002/439/ES zo 4. júna 2002, ktorým sa Spolková republika Nemecko oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[7]

Rozhodnutie Rady 2002/880/ES z 5. novembra 2002, ktorým sa Rakúska republika oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[8]

Rozhodnutie Rady 2004/290/ES z 30. marca 2004, ktorým sa Spolková republika Nemecko oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[9]

Rozhodnutie Rady 2004/736/ES z 21. októbra 2004, ktorým sa Spojené kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 11 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[10]

Rozhodnutie Rady 2004/758/ES z 2. novembra 2004, ktorým sa Rakúska republika oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[11]

PRÍLOHA II

Zoznam rozhodnutí podľa článku 27, na ktoré sa podľa Komisie vzťahujú podmienky návrhu, ale ktoré si nevyžadujú zrušenie.

Rozhodnutie Rady 98/161/ES zo 16. februára 1998, ktorým sa Holandské kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článkov 2 a 28a ods. 1 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[12]

Rozhodnutie Rady 2000/256 z 20. marca 2000, ktorým sa Holandské kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 11 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[13]

Rozhodnutie Rady 2000/746/ES z 27. novembra 2000, ktorým sa Francúzska republika oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 11 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. [14]

Rozhodnutie Rady 2001/865/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa Španielske kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 11 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[15]

Rozhodnutie Rady 2002/736/ES z 12. júla 2002[16], ktorým sa Helénska republika oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článkov 2 a 28a smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.

Rozhodnutie Rady 2004/228/ES z 26. februára 2004, ktorým sa Španielske kráľovstvo oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu.[17]

Rozhodnutie Rady 2004/295/ES z 22. marca 2002, ktorým sa Talianska republika oprávňuje uplatňovať opatrenie stanovujúce výnimku z článku 21 smernice 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu[18].

PRÍLOHA III

Zoznam oznámení podľa článku 27 ods. 5, ktoré príslušné členské štáty považujú za nadbytočné a z tohto dôvodu by mali byť podľa názoru Komisie zrušené.

(1) Oznámenia Francúzskej republike týkajúce sa

- článkov 2 a 21 a zdanenia nákupov od osôb nepodliehajúcich dani,

- článku 11 a stanovenia paušálnej sadzby maximálnych zdaniteľných čiastok na dovoz a dodávky koní vysokej hodnoty

- článku 11 a zdanenia celkového množstva transakcií uskutočnených osobami, ktoré sa zúčastňujú dodávky výrobkov osobami nepodliehajúcimi dani

(2) Oznámenia Spolkovej republike Nemecko týkajúce sa

- čl. 10 a pozastavenia dane na určité dodávky po dovoze.

- čl. 17 a odpočtu paušálnej sadzby DPH z cestovných nákladov

(3) Oznámenia Luxemburskému veľkovojvodstvu týkajúce sa

- článku 9 a prepravy

- článku 11(C) a zmeny peňažných hodnôt na luxemburské franky pri priemernej sadzbe za mesiac

- článku 13(A) a vylúčenia z rozsahu daňových činností vykonávaných neziskovými združeniami v prospech svojich členov výmenou za členský príspevok

- článku 21 a menovania daňového reprezentanta na účtovanie DPH z predajov uskutočnených dodávateľmi tovaru alebo služieb, ktorí nemajú sídlo v Luxembursku

(4) Oznámenia Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska týkajúce sa:

- článkov 6, 11, 13 a osobitných opatrení týkajúcich sa zdaniteľnej čiastky počas dlhších pobytov v hoteloch

- článku 11 a zaobchádzania so sprostredkovateľmi zainteresovanými v predaji kozmetiky

- článku 11 a opatrení týkajúcich sa rabatných známok.

2005/0019 (CNS)

Návrh

SMERNICE RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS, pokiaľ ide o určité opatrenia na zjednodušenie postupu pri účtovaní dane z pridanej hodnoty a na pomoc v boji proti daňovému úniku a obchádzaniu daňových povinností, a ktorou sa zrušujú určité rozhodnutia udeľujúce výnimky

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 93,

so zreteľom na návrh Komisie19,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu20,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru21,

keďže:

Na boj proti obchádzaniu daňových povinností a daňovému úniku a na zjednodušenie postupu na účtovanie dane z pridanej hodnoty, by mali byť dostupné určité výnimky uplatnené a udelené pre jednotlivé členské štáty, ktoré sa ale vzťahujú na podobné problémy dostupné všetkým členským štátom prostredníctvom začlenenia do smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenie22. Tieto opatrenia by mali byť primerané a obmedzené na boj proti tomuto problému. Vzhľadom na to, že majú členské štáty rozdielne potreby, toto začlenenie by malo byť obmedzené na rozšírenie možnosti prijatia pravidiel týkajúcich sa všetkých členských štátov, keď a ak je to potrebné.

Členské štáty by mali byť schopné zabezpečiť, aby sa zjednodušenia ustanovené v smernici 77/388/EHS v prospech podniku vzťahujúceho sa na osoby podliehajúce dani a prevod prosperujúceho podniku nezneužívali na obchádzanie dane.

Členské štáty by mali byť schopné zasiahnuť v špecifických obmedzených prípadoch ohľadom hodnoty dodávok a zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnej zmarenej dani použitím prepojených strán s cieľom získať daňové úľavy.

Členské štáty by mali byť schopné zahrnúť do zdaniteľnej čiastky transakcie hodnotu investičného zlata použitého na vyhotovenie konečného výrobku, ak spracovaním zlato stráca svoj charakter investičného zlata.

Malo by byť jasne stanovené, že určité služby s charakterom kapitálových náležitostí môžu byť zahrnuté v systéme, ktorý pre kapitálové náležitosti umožňuje počas existencie majetku úpravu odpočtov podľa súčasného použitia.

Členské štáty by mali byť schopné v špecifických prípadoch určiť príjemcu dodávok ako osobu zodpovednú za platbu a účtovanie dane z pridanej hodnoty. Týmto by sa malo členským štátom pomôcť v boji proti daňovému úniku a stratám v uvedených sektoroch a určitých typoch transakcií.

Z tohto dôvodu by sa mala smernica 77/388/EHS zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

Určité rozhodnutia Rady povoľujúce jednotlivé výnimky podľa článku 27 smernice 77/388/EHS by sa preto mali zrušiť a členské štáty by podľa tohto článku nemali byť schopné využívať tieto výnimky zahrnuté v opatreniach ustanovených v tejto smernici.

Na to, aby sa mohli určité opatrenia, ktoré udeľujú členským štátom právomoc uplatňovania a implementácie, uplatňovať dôsledne, ich zavedenie by malo podliehať konzultácii v Poradnom výbore pre daň z pridanej hodnoty podľa článku 29 smernice 77/388/EHS.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 77/388/EHS sa mení a dopĺňa takto:

(1) V článku 4 ods. 4 sa pridáva tento pododsek:

„Ak členský štát uplatňuje možnosť ustanovenú v druhom pododseku, zabezpečí, že uplatňovanie tejto možnosti nevytvorí neoprávnenú výhodu ani neoprávnenú nevýhodu pre osoby podliehajúce dani.“

(2) V článku 5 ods. 8 sa druhá veta nahrádza takto:

„Ak je to vhodné, môžu členské štáty v prípadoch, ak príjemca plne nepodlieha dani, prijať potrebné opatrenia na zabránenie narušenia hospodárskej súťaže. Zabezpečia, že nedôjde k neoprávnenej výhode alebo neoprávnenej nevýhode.“

(3) Článok 11(A) sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 1 písm. d) sa druhý odsek vynecháva.

(b) Vkladajú sa tieto odseky 5, 6, 7 a 8:

"5. „Ak dodávka tovaru alebo služieb zahŕňa spracovanie investičného zlata oslobodeného od dane v zmysle článku 26b(A) v takom rozsahu, že sa prestáva kvalifikovať ako investičné zlato, môžu členské štáty stanoviť, že zdaniteľná čiastka zahrnie hodnotu zlata obsiahnutého v konečnom výrobku vypočítanú na základe súčasnej hodnoty otvoreného trhu.

6. Členské štáty môžu stanoviť, po konzultácii článku 29, že zdaniteľná čiastka dodávky tovaru a služieb bude rovnaká ako hodnota otvoreného trhu v týchto prípadoch:

(a) ak je úhrada výrazne nižšia ako hodnota otvoreného trhu a príjemca dodávky nemá plné právo na odpočet podľa článku 17,

(b) ak je úhrada výrazne nižšia ako hodnota otvoreného trhu a dodávateľ nemá plné právo na odpočet podľa článku 17 a dodávka podlieha oslobodeniu podľa článku 13,

(c) ak je úhrada výrazne vyššia ako hodnota otvoreného trhu a dodávateľ nemá plné právo na odpočet podľa článku 17;

Táto možnosť sa bude uplatňovať len na zabránenie daňovému úniku a obchádzania daňových povinností a ak úhradu, na ktorej by inak bola založená zdaniteľná čiastka, ovplyvnili rodinné, riadiace, vlastnícke, finančné alebo právne prepojenia ako ich vymedzuje členský štát. Na tieto účely právne prepojenia zahŕňajú formálny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

7. Možnosť ustanovená v odseku 6 sa neuplatňuje ani v jednom z týchto prípadov:

(a) ak môže dodávateľ preukázať komerčný dôvod na úhradu účtovanú za tovar alebo služby

(b) ak je možno ukázať, že podobná úhrada by sa účtovala v prípade osoby, ktorá nemá prepojenia s dodávateľom uvedeným v druhom pododseku odseku 6.

8. Na účely tejto smernice „hodnota otvoreného trhu“ znamená celú čiastku, ktorú by za získanie dotknutého tovaru alebo služieb, musel spotrebiteľ na marketingovej úrovni, na ktorej sa uskutočňuje dodávka, zaplatiť dodávateľovi rovnocenne v čase dodávky a podľa podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, v rámci členského štátu, v ktorom sa dodávka zdaňuje. Pokiaľ nie je odôvodnená trhovými podmienkami, nie je hodnota otvoreného trhu menšia ako náklady pre dodávateľa, ktorý uskutočňuje dodávku.“

(4) Článok 17 ods. 4 v znení ustanovenom v článku 28f ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V bode a) druhého pododseku sa slová „článok 21 ods. 1 písm. a) a písm. c)“ nahrádzajú slovami „článok 21 ods. 1 písm. a), ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. c)“,

(b) V bode b) druhého pododseku sa slová „článok 21 ods. 1 písm. a)“ nahrádzajú slovami „článok 21 ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 písm. c)“,

(5) V článku 18 ods. 1 písm. d) v znení ustanovenom v článku 28f ods. 2 sa slová „článok 21 ods. 1“ nahrádzajú slovami „článok 21 ods. 1 alebo 21 ods. 2 písm. c)“,

(6) V článku 20 ods. 4 sa pridáva tento pododsek:

„Členské štáty môžu taktiež uplatňovať odseky 2 a 3 v oblasti služieb, ktoré majú podobnú charakteristiku ako služby bežne pripísané investičnému tovaru, vrátane prípadov, ak sa s týmito službami nezaobchádza ako s bežnými výdavkami, ale ako s trvalou účtovnou hodnotou majetku.“

(7) V článku 21 ods. 2 v znení ustanovenom v článku 28g sa vkladá tento bod c):

(c) pri realizácii týchto dodávok môžu členské štáty, na základe konzultácií podľa článku 29, stanoviť, že osoba podliehajúca platbe dane je osoba podliehajúca dani, pre ktorú sa tieto dodávky uskutočňujú:

(i) dodávka konštrukčných, opravárenských, čistiacich, údržbových, úpravových a demolačných služieb týkajúcich sa nehnuteľného majetku,

(ii) dodanie pracovníkov pre činnosti zahrnuté v bode i) ;

(iii) dodávka nehnuteľného majetku ako sa uvádza v článku 13(B) písm. g) a písm. h), ak si dodávateľ zvolil zdanenie dodávky podľa bodu (C) písm. b) tohto článku,

(iv) dodávka použitého materiálu, použitého materiálu nevhodného na opätovné použitie v rovnakom stave, šrotu, priemyselného a nepriemyselného odpadu, recyklovateľného odpadu, čiastočne spracovaného odpadu a určité špecifické služby zahrnuté v zozname v prílohe M;

(v) mimo súdnej likvidácie, dodávka tovaru uvedeného ako zábezpeka jednou osobou podliehajúcou dani druhej osobe pri vykonávaní tejto zábezpeky,

(vi) dodávka nehnuteľného majetku, na ktorý sa možnosť zdanenia podľa článku 13(C) uplatňovala počas súdnej likvidácie podniku, ktorý vlastnil nehnuteľný majetok takto predaný,

(vii) dodávka tovaru po postúpení výhrady vlastníctva nadobúdateľovi a uplatňovaní tohto práva nadobúdateľom.

Na účely prvého pododseku môžu členské štáty upresniť dodávky zahrnuté v bode (i), ako aj kategórie dodávateľov alebo prijímateľov, ktorých sa tento bod môže týkať. Taktiež môžu obmedziť uplatňovanie tohto opatrenia na niektoré dodávky zahrnuté v zozname v bode (iv) a v prílohe M.“

(8) Pridáva sa príloha M stanovená v prílohe I k tejto smernici.

Článok 2

Akékoľvek rozhodnutia udeľujúce výnimky podľa článku 27 smernice 77/388/EHS, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice sa zrušujú s účinnosťou od [dátum – jeden rok po nadobudnutí účinnosti].

Článok 3

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [jeden rok po nadobudnutí účinnosti]. Okamžite oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

„Príloha M

Zoznam dodávok použitého materiálu uvedeného v článku 21 ods. 2 písm. c) bod (iv)

(a) dodávka železného a neželezného odpadu, šrotu a použitých materiálov vrátane polotovarov pochádzajúcich zo spracovania, výroby alebo tavenia neželezných kovov,

(b) dodávka železných a neželezných, čiastočne spracovaných výrobkov a určitých pridružených spracovateľských služieb

(c) dodávka zostatkov a iných recyklovateľných materiálov pozostávajúcich zo železných a neželezných kovov, ich zliatín, škváry, popola, listov a priemyselných zvyškov obsahujúcich kovy alebo ich zliatiny a dodávka služieb, rezania, fragmentácie a lisovania pre tieto výrobky,

(d) dodávka a určité spracovateľské služby týkajúce sa železného odpadu, ako aj úlomkov, šrotu, odpadu a použitého a recyklovateľného materiálu pozostávajúceho z črepov, skla, papieru, kartónov a dosiek, handier, kostí, kože, kompozitnej usne, pergamenu, surových koží a kožiek, šliach, motúzov, šnúr, povrazov, lán, gumy a plastu,

(e) dodávka materiálov uvedených v písmene d) po spracovaní formou čistenia, leštenia, výberu, rezania alebo odlievania do ingotov,

(f) dodávka šrotu a odpadu zo spracovania základných materiálov.“

[1] KOM(2000) 348 konečná verzia

[2] KOM(2003) 614 konečná verzia

[3] Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s.1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35)).

[4] Ú. v. ES L 132, 21.5.87, s. 22

[5] Ú. v. ES L 269, 29.9.1988, s. 54

[6] Ú. v. ES L 8, 14.1.1998, s. 24

[7] Ú. v. ES L 151, 11.6.2002, s. 12

[8] Ú. v. ES L 306, 8.11.2002, s. 24

[9] Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 59

[10] Ú. v. EÚ L 325, 28.10.2004, s. 58

[11] Ú. v. EÚ L 336, 12.11.2004, s. 38

[12] Ú. v. ES L 53, 24.2.1998, s. 19

[13] Ú. v. ES L 79, 30.3.2000, s. 36

[14] Ú. v. ES L 302,1.12.2000, s. 61

[15] Ú. v. ES L 323, 7.12.2001, s. 24

[16] Ú. v. ES L 233, 30.8.2002, s. 36

[17] Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2004, s. 37

[18] Ú. v. ES L 97, 1.4.2004, s. 63

[19] Ú. v. EÚ C , , s. .

[20] Ú. v. EÚ C , , s. .

[21] Ú. v. EÚ C , , s. .

[22] Ú. V. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/66/ES (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35).