9.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/40


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/1114

z 31. mája 2023

o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Je dôležité zabezpečiť, aby legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb zodpovedali digitálnemu veku a prispievali k hospodárstvu pripravenému na budúcnosť, ktoré pracuje pre ľudí, a to aj umožnením využívania inovačných technológií. Únia má politický záujem na vývoji a podpore zavádzania transformačných technológií vo finančnom sektore, a to vrátane zavádzania technológie distribuovanej databázy transakcií (ďalej len „DLT“). Očakáva sa, že mnohé spôsoby využitia technológie distribuovanej databázy transakcií vrátane technológie blockchainu, ktoré ešte neboli úplne preskúmané, budú naďalej vytvárať nové druhy podnikateľskej činnosti a obchodných modelov, ktoré spolu so samotným sektorom kryptoaktív povedú k hospodárskemu rastu a novým pracovným príležitostiam pre občanov Únie.

(2)

Kryptoaktíva sú jedným z hlavných spôsobov využitia technológie distribuovanej databázy transakcií. Kryptoaktíva sú digitálnym vyjadrením hodnoty alebo práv, ktoré môžu priniesť značné benefity účastníkom trhu vrátane retailových držiteľov kryptoaktív. Vyjadrenia hodnoty zahŕňajú externú, inú ako vnútornú hodnotu priradenú kryptoaktívu dotknutými stranami alebo účastníkmi trhu, čo znamená, že hodnota je subjektívna a priraďuje sa len na základe záujmu toho, kto kryptoaktívum kupuje. Zjednodušením procesov získavania základného imania a posilnením hospodárskej súťaže môžu ponuky kryptoaktív umožniť inovačný a inkluzívny spôsob financovania, a to aj pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Ak sa kryptoaktíva používajú ako platobný prostriedok, môžu predstavovať príležitosti z hľadiska lacnejších, rýchlejších a efektívnejších platieb, najmä na cezhraničnom základe, a to obmedzením počtu sprostredkovateľov.

(3)

Niektoré kryptoaktíva, najmä tie, ktoré sa klasifikujú ako finančné nástroje v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4), patria do rozsahu pôsobnosti existujúcich legislatívnych aktov Únie v oblasti finančných služieb. Na emitentov takýchto kryptoaktív a na spoločnosti vykonávajúce činnosti súvisiace s takýmito kryptoaktívami sa preto už vzťahuje úplný súbor pravidiel Únie.

(4)

Iné kryptoaktíva však nepatria do rozsahu pôsobnosti legislatívnych aktov Únie v oblasti finančných služieb. V súčasnosti neexistujú okrem pravidiel na boj proti praniu špinavých peňazí žiadne pravidlá týkajúce sa poskytovania služieb súvisiacich s takýmito neregulovanými kryptoaktívami vrátane prevádzky obchodných platforiem pre kryptoaktíva, výmeny kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva a poskytovania úschovy a správy kryptoaktív v mene klientov. V dôsledku neexistencie takýchto pravidiel sú držitelia uvedených kryptoaktív vystavení rizikám, najmä v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá ochrany spotrebiteľov. Absencia takýchto pravidiel môže vyústiť aj do značných rizík pre integritu trhu, a to aj v zmysle zneužívania trhu, ako aj finančnej trestnej činnosti. V záujme riešenia týchto rizík niektoré členské štáty zaviedli osobitné pravidlá pre všetky kryptoaktíva, alebo pre ich podskupinu, na ktoré sa nevzťahujú legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb a ďalšie členské štáty zvažujú zavedenie právnych predpisov v oblasti kryptoaktív.

(5)

Neexistencia celkového rámca Únie pre trhy s kryptoaktívami môže viesť k nedostatočnej dôvere používateľov v tieto aktíva, čo by mohlo výrazne brzdiť rozvoj trhu s týmito aktívami a k nevyužitým príležitostiam, pokiaľ ide o inovatívne digitálne služby, alternatívne platobné nástroje alebo nové zdroje financovania pre spoločnosti z Únie. Spoločnosti, ktoré používajú kryptoaktíva, by okrem toho nemali právnu istotu, pokiaľ ide o spôsob zaobchádzania s ich kryptoaktívami v rôznych členských štátoch, čo by oslabilo ich úsilie využívať kryptoaktíva na digitálne inovácie. Neexistencia celkového rámca Únie pre trhy s kryptoaktívami by mohla viesť aj k regulačnej fragmentácii, ktorá by narušila hospodársku súťaž na vnútornom trhu, poskytovateľom služieb kryptoaktív sťažila rozširovanie činností na cezhraničnom základe a viedla by k regulačnej arbitráži. Trhy s kryptoaktívami sú stále pomerne malé a v súčasnosti nepredstavujú hrozbu pre finančnú stabilitu. Je však možné, že druhy kryptoaktív, ktorých cieľom je stabilizovať ich cenu vo vzťahu ku konkrétnemu aktívu alebo košu aktív, by v budúcnosti mohli vo veľkej miere prijať retailoví držitelia a takýto vývoj by mohol priniesť ďalšie výzvy, pokiaľ ide o finančnú stabilitu, plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu.

(6)

Na úrovni Únie je preto potrebný osobitný harmonizovaný rámec pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa stanovia osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti, na ktoré sa ešte nevzťahujú legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb. Takýto rámec by mal podporovať inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň zabezpečovať vysokú úroveň ochrany retailových držiteľov a integritu trhov s kryptoaktívami. Jasný rámec by mal poskytovateľom služieb kryptoaktív umožniť rozširovať ich činnosť na cezhraničnom základe a uľahčiť ich prístup k bankovým službám, aby mohli bezproblémovo vykonávať svoje činnosti. Rámec Únie pre trhy s kryptoaktívami by mal zabezpečiť primerané zaobchádzanie s emitentmi kryptoaktív a poskytovateľmi služieb kryptoaktív, čím sa vytvoria rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o vstup na trh a prebiehajúci a budúci rozvoj trhov s kryptoaktívami. Mal by tiež podporiť finančnú stabilitu a plynulé fungovanie platobných systémov a riešiť riziká menovej politiky, ktoré by mohli vyplynúť z kryptoaktív, ktorých cieľom je stabilizovať ich cenu vo vzťahu k určitému aktívu alebo košu aktív. Správna regulácia zachováva konkurencieschopnosť členských štátov na medzinárodných finančných a technologických trhoch a klientom poskytuje značné benefity z hľadiska prístupu k lacnejším, rýchlejším a bezpečnejším finančným službám a správe aktív. Rámec Únie pre trhy s kryptoaktívami by nemal regulovať základnú technológiu. Keďže Únia a členské štáty sa snažia udržať svoju konkurencieschopnosť na svetovom trhu, legislatívne akty Únie by sa mali vyhýbať tomu, aby vytvárali zbytočné a neprimerané regulačné zaťaženie na používanie technológie.

(7)

Mechanizmy konsenzu používané na validáciu transakcií s kryptoaktívami môžu mať zásadné nepriaznivé vplyvy na klímu a iné nepriaznivé vplyvy súvisiace so životným prostredím. Takéto mechanizmy konsenzu by preto mali zaviesť ekologickejšie riešenia a zabezpečiť, aby emitenti kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív primerane identifikovali a zverejnili akýkoľvek hlavný nepriaznivý vplyv, ktorý by mohli mať na klímu a akýkoľvek iný nepriaznivý vplyv súvisiaci so životným prostredím. Pri určovaní, či sú nepriaznivé vplyvy zásadné, by sa mala zohľadniť zásada proporcionality a veľkosť a objem emitovaného kryptoaktíva. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) by mal byť preto v spolupráci s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6) poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov s cieľom spresniť obsah, metodiky a prezentáciu informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na klímu a iné nepriaznivé vplyvy súvisiace so životným prostredím, a načrtnúť kľúčové energetické ukazovatele. Návrhom regulačných technických predpisov by sa mala zabezpečiť aj súdržnosť sprístupňovania informácií emitentmi kryptoaktív a poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov by mal orgán ESMA zohľadniť rôzne typy mechanizmov konsenzu používaných na validáciu transakcií s kryptoaktívami, ich vlastnosti a rozdiely medzi nimi. Orgán ESMA by mal zohľadniť aj existujúce požiadavky na zverejňovanie informácií, zabezpečiť komplementárnosť a konzistentnosť a zabrániť zvyšovaniu zaťaženia spoločností.

(8)

Trhy s kryptoaktívami sú globálne, a teda vo svojej podstate cezhraničné. Únia by preto mala naďalej podporovať medzinárodné úsilie o presadzovanie konvergencie v zaobchádzaní s kryptoaktívami a službami kryptoaktív prostredníctvom medzinárodných organizácií alebo orgánov, ako je Rada pre finančnú stabilitu, Bazilejský výbor pre bankový dohľad a Finančná akčná skupina.

(9)

Legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb by sa mali riadiť zásadami „rovnaké činnosti, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá“ a technologickou neutralitou. Kryptoaktíva, na ktoré sa vzťahujú existujúce legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb, by preto mali zostať regulované podľa existujúceho regulačného rámca, a to bez ohľadu na technológiu použitú na ich emisiu alebo ich prevod, a nie podľa tohto nariadenia. Týmto nariadením sa preto z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia výslovne vylučujú kryptoaktíva, ktoré sa klasifikujú ako finančné nástroje v zmysle vymedzenia v smernici 2014/65/EÚ, tie, ktoré sa klasifikujú ako vklady v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (7), vrátane štruktúrovaných vkladov vymedzených v smernici 2014/65/EÚ, tie, ktoré sa klasifikujú ako finančné prostriedky vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (8), s výnimkou prípadov, keď sa klasifikujú ako tokeny elektronických peňazí, tie, ktoré sa klasifikujú ako sekuritizačné pozície v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (9), a tie, ktoré sa klasifikujú ako zmluvy neživotného alebo životného poistenia, dôchodkové produkty alebo systémy sociálneho zabezpečenia. So zreteľom na skutočnosť, že elektronické peniaze a finančné prostriedky prijaté výmenou za elektronické peniaze by sa nemali považovať za vklady v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (10), s tokenmi elektronických peňazí nemožno zaobchádzať ako s vkladmi, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(10)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na kryptoaktíva, ktoré sú jedinečné a nie sú zameniteľné s inými kryptoaktívami vrátane digitálneho umenia a zberateľských kusov. Hodnotu takýchto jedinečných a nezastupiteľných kryptoaktív možno pripísať jedinečným vlastnostiam každého kryptoaktíva a užitočnosti, ktorú poskytuje držiteľovi tokenu. Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať ani na kryptoaktíva reprezentujúce služby alebo fyzické aktíva, ktoré sú jedinečné a nezastupiteľné, ako sú záruky na výrobky alebo nehnuteľnosti. Hoci sa s jedinečnými a nezastupiteľnými kryptoaktívami môže obchodovať na trhoch, môžu sa zhromažďovať na špekulatívne účely, nie sú ľahko vymeniteľné a relatívnu hodnotu jedného takéhoto jedinečného kryptoaktíva vo vzťahu k inému nemožno určiť porovnaním s existujúcim trhom alebo rovnocenným aktívom. Takéto vlastnosti obmedzujú rozsah, v akom môžu mať tieto kryptoaktíva finančné použitie, čím obmedzujú riziká pre držiteľov a finančný systém a odôvodňujú ich vylúčenie z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(11)

Zlomkové časti jedinečného a nezameniteľného kryptoaktíva by sa nemali považovať za jedinečné a nezameniteľné. Emisia kryptoaktív ako nezastupiteľných tokenov vo veľkých sériách alebo zbierkach by sa mala považovať za ukazovateľ ich zastupiteľnosti. Samotné priradenie jedinečného identifikátora kryptoaktívu samo o sebe nepostačuje na jeho klasifikáciu ako jedinečného a nezameniteľného kryptoaktíva. Na to, aby sa kryptoaktíva považovali za jedinečné a nezastupiteľné, by mali byť aj aktíva alebo práva jedinečné a nezastupiteľné. Vylúčením jedinečných a nezastupiteľných kryptoaktív z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nie je dotknutá klasifikácia takýchto kryptoaktív ako finančných nástrojov. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na kryptoaktíva, ktoré sa javia ako jedinečné a nezastupiteľné, ale ktorých de facto vlastnosti alebo vlastnosti, ktoré sú spojené s ich de facto používaním, by spôsobili, že by boli buď zastupiteľné, alebo nie jedinečné. V tejto súvislosti by príslušné orgány pri posudzovaní a klasifikácii kryptoaktív mali prijať prístup založený na zásade, podľa ktorej klasifikáciu predmetného kryptoaktíva určujú jeho vlastnosti, a nie jeho označenie emitentom.

(12)

Je vhodné vylúčiť určité transakcie v rámci skupiny a niektoré verejné subjekty z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože nepredstavujú riziká pre ochranu investorov, integritu trhu, finančnú stabilitu, plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky ani menovú suverenitu. K vyňatým verejným medzinárodným organizáciám patrí Medzinárodný menový fond a Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

(13)

Digitálne aktíva emitované centrálnymi bankami konajúcimi ako menové orgány vrátane peňazí centrálnych bánk v digitálnej forme alebo kryptoaktív emitovaných inými orgánmi verejnej moci vrátane ústredných, regionálnych a miestnych správ by nemali podliehať rámcu Únie pre trhy s kryptoaktívami. Podliehať tomuto rámcu Únie by nemali ani súvisiace služby, ktoré poskytujú takéto centrálne banky pri konaní ako menové orgány alebo iné verejné orgány.

(14)

Na účely zabezpečenia jasného vymedzenia medzi kryptoaktívami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na jednej strane a finančnými nástrojmi na strane druhej, by mal byť orgán ESMA poverený vydaním usmernení o kritériách a podmienkach klasifikácie kryptoaktív ako finančných nástrojov. Tieto usmernenia by mali umožniť aj lepšie pochopenie prípadov, keď sa kryptoaktíva, ktoré sa inak považujú za jedinečné a nezastupiteľné s inými kryptoaktívami, môžu klasifikovať ako finančné nástroje. S cieľom podporiť spoločný prístup ku klasifikácii kryptoaktív by EBA, ESMA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (11) (ďalej len „európske orgány dohľadu“) mali podporovať diskusie o takejto klasifikácii. Príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať európske orgány dohľadu o stanoviská ku klasifikácii kryptoaktív vrátane klasifikácií navrhnutých osobami, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osobami žiadajúcimi o prijatie na obchodovanie. Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie sú primárne zodpovedné za správnu klasifikáciu kryptoaktív, ktorú môžu príslušné orgány napadnúť, a to tak pred dňom uverejnenia ponuky, ako aj kedykoľvek po ňom. Ak sa zdá, že klasifikácia kryptoaktív nie je v súlade s týmto nariadením alebo inými príslušnými legislatívnymi aktmi Únie v oblasti finančných služieb, európske orgány dohľadu by mali využiť svoje právomoci podľa nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom zabezpečiť konzistentný a koherentný prístup k takejto klasifikácii.

(15)

Podľa článku 127 ods. 2 štvrtej zarážky Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je jednou zo základných úloh, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“), podpora plynulého fungovania platobných systémov. Podľa článku 22 protokolu č. 4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je prílohou Zmlúv, môže Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči iným krajinám. Na tento účel ECB prijala nariadenia o požiadavkách na systémovo dôležité platobné systémy. Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti ECB a národných centrálnych bánk v ESCB zabezpečiť efektívnosť a spoľahlivosť zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči tretím krajinám. S cieľom predísť možnému vytvoreniu súbežných súborov pravidiel by preto orgán EBA, orgán ESMA a ECB mali pri príprave príslušného návrhu technických predpisov v rámci tohto nariadenia úzko spolupracovať. Okrem toho je nevyhnutné, aby ECB a národné centrálne banky mali pri plnení svojich úloh týkajúcich sa dohľadu nad platobnými systémami vrátane zúčtovania platieb prístup k informáciám. Okrem toho by týmto nariadením nemalo byť dotknuté nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (12) a malo by sa vykladať tak, aby nebolo v rozpore s uvedeným nariadením.

(16)

Všetky legislatívne akty prijaté v oblasti kryptoaktív by mali byť špecifické, nadčasové a mali by držať krok s inováciami a technologickým vývojom a mali by sa zakladať na motivačnom prístupe. Termíny „kryptoaktíva“ a „technológia distribuovanej databázy transakcií“ by sa preto mali vymedziť čo najširšie, aby sa zachytili všetky druhy kryptoaktív, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti legislatívnych aktov Únie v oblasti finančných služieb. Všetky legislatívne akty prijaté v oblasti kryptoaktív by mali prispievať aj k cieľu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Z tohto dôvodu by subjekty ponúkajúce služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mali takisto dodržiavať príslušné pravidlá Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré zahŕňajú medzinárodné normy.

(17)

Digitálne aktíva, ktoré nemožno previesť na iných držiteľov, nepatria do vymedzenia kryptoaktív. Digitálne aktíva, ktoré akceptuje len emitent alebo osoba, ktorá ich ponúka, a ktoré nie je technicky možné previesť priamo na iných držiteľov, by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Príklad takýchto digitálnych aktív zahŕňa vernostné schémy, pri ktorých možno vernostné body vymeniť za výhody len s emitentom alebo osobou, ktorá tieto body ponúka.

(18)

Týmto nariadením sa kryptoaktíva klasifikujú do troch druhov, ktoré by sa mali navzájom odlišovať a na ktoré by sa mali vzťahovať rôzne požiadavky v závislosti od rizík, ktoré predstavujú. Klasifikácia je založená na tom, či sa kryptoaktíva snažia stabilizovať svoju hodnotu naviazaním inými aktívami. Prvý druh tvoria kryptoaktíva, ktorých cieľom je stabilizovať svoju hodnotu naviazaním na iba jednu oficiálnu menu. Funkcia takýchto kryptoaktív je veľmi podobná funkcii elektronických peňazí v zmysle vymedzenia smernice 2009/110/ES. Podobne ako elektronické peniaze sú takéto kryptoaktíva elektronickými náhradami mincí a bankoviek a budú sa zrejme používať na uskutočňovanie platieb. Tieto kryptoaktíva by sa v tomto nariadení mali vymedziť ako „tokeny elektronických peňazí“. Druhý druh kryptoaktív sa týka „tokenov naviazaných na aktíva“, ktorých cieľom je stabilizovať svoju hodnotu naviazaním na inú hodnotu alebo právo alebo ich kombináciu vrátane jednej alebo viacerých oficiálnych mien. Tento druhý druh zahŕňa všetky ostatné kryptoaktíva iné, než sú tokeny elektronických peňazí, ktorých hodnota je naviazaná na aktíva, aby sa zabránilo obchádzaniu a aby bolo toto nariadenie nadčasové. Tretím druhom sú kryptoaktíva, ktoré nie sú tokenmi naviazanými na aktíva ani tokenmi elektronických peňazí, čo zahŕňa širokú škálu kryptoaktív vrátane úžitkových tokenov.

(19)

V súčasnosti napriek podobnostiam sa elektronické peniaze a kryptoaktíva, ktoré sú naviazané na oficiálnu menu, líšia v niektorých dôležitých aspektoch. Držitelia elektronických peňazí v zmysle vymedzenia smernice 2009/110/ES majú vždy nárok voči emitentovi elektronických peňazí a majú zmluvné právo na to, aby im kedykoľvek a v nominálnej hodnote spätne vymenili peňažnú hodnotu elektronických peňazí, ktoré držia. Naopak, niektoré kryptoaktíva, ktoré sú naviazané na oficiálnu menu neposkytujú ich držiteľom podobný nárok voči emitentom takýchto kryptoaktív a mohli by byť mimo rozsahu pôsobnosti smernice 2009/110/ES. V prípade iných kryptoaktív, ktoré sú naviazané na jednu oficiálnu menu, sa neposkytuje nárok v nominálnej hodnote meny, na ktorú sú naviazané, alebo sa obmedzuje lehota na spätnú výmenu. Skutočnosť, že držitelia takýchto kryptoaktív nemajú nárok voči emitentom takýchto kryptoaktív alebo že takýto nárok nie je vyjadrený v nominálnej hodnote meny, na ktorú sú tieto kryptoaktíva naviazané, by mohla ohroziť dôveru držiteľov týchto kryptoaktív. V súlade s tým, s cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel stanovených v smernici 2009/110/ES by akékoľvek vymedzenie pojmu tokenov elektronických peňazí malo byť čo najširšie, aby zachytávalo všetky druhy kryptoaktív, ktoré sú naviazané na jednu oficiálnu menu. Okrem toho by sa mali stanoviť prísne podmienky emisie tokenov elektronických peňazí vrátane podmienky, aby takéto tokeny elektronických peňazí emitovala buď úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (13), alebo inštitúcia elektronického peňažníctva, ktorej bolo udelené povolenie na základe smernice 2009/110/ES. Z rovnakého dôvodu by emitenti tokenov elektronických peňazí mali zabezpečiť, aby držitelia takýchto tokenov mohli vykonávať svoje právo na to, aby im boli kedykoľvek spätne vymenené ich tokeny v nominálnej hodnote meny, na ktorú sú tieto tokeny naviazané. Keďže tokeny elektronických peňazí sú kryptoaktívami a môžu priniesť aj nové výzvy z hľadiska ochrany retailových držiteľov a integrity trhu, ktoré sú špecifické pre kryptoaktíva, mali by tiež podliehať pravidlám stanoveným v tomto nariadení s cieľom riešiť tieto výzvy.

(20)

Vzhľadom na rôzne riziká a príležitosti, ktoré prinášajú kryptoaktíva, je potrebné stanoviť pravidlá pre osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie, ako aj pre emitentov tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí. Emitenti kryptoaktív sú subjekty, ktoré kontrolujú vytváranie kryptoaktív.

(21)

Treba stanoviť osobitné pravidlá pre subjekty, ktoré poskytujú služby súvisiace s kryptoaktívami. Do prvej kategórie takýchto služieb patrí zabezpečenie prevádzkovania obchodnej platformy pre kryptoaktíva, výmena kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva, poskytovanie úschovy a správy kryptoaktív v mene klientov a poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov. Druhú kategóriu takýchto služieb tvorí umiestňovanie kryptoaktív, prijímanie alebo postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov, vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov, poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív a poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív. Každá osoba, ktorá poskytuje služby kryptoaktív na profesionálnom základe v súlade s týmto nariadením, by sa mala považovať za „poskytovateľa služieb kryptoaktív“.

(22)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na fyzické a právnické osoby a určité iné podniky a na služby a činnosti v oblasti kryptoaktív, ktoré akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo vykonávajú, poskytujú alebo kontrolujú, a to aj vtedy, keď sa časť takýchto činností alebo služieb vykonáva decentralizovane. Ak sa služby kryptoaktív poskytujú úplne decentralizovane bez akéhokoľvek sprostredkovateľa, nemali by patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto nariadenie sa vzťahuje na práva a povinnosti uplatniteľné na emitentov kryptoaktív, na osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, na osoby žiadajúce o prijatie kryptoaktív na obchodovanie a na poskytovateľov služieb kryptoaktív. Ak kryptoaktíva nemajú identifikovateľného emitenta, nemali by patriť do rozsahu pôsobnosti hláv II, III alebo IV tohto nariadenia. Toto nariadenie by sa však malo vzťahovať na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú služby v súvislosti s takýmito kryptoaktívami.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky verejné ponuky kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré môžu mať finančné využitie, alebo všetky prijatia kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva (ďalej len „prijatie na obchodovanie“) v Únii riadne monitorovali a boli pod dohľadom príslušných orgánov, by mali byť všetky osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva alebo osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie právnickými osobami.

(24)

S cieľom zabezpečiť ich ochranu by potenciálni retailoví držitelia kryptoaktív mali byť informovaní o vlastnostiach, funkciách a rizikách kryptoaktív, ktoré zamýšľajú kúpiť. Pri verejnej ponuke kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo pri žiadaní o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie by osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie v Únii mali vypracovať, oznámiť svojmu príslušnému orgánu a uverejniť informačný dokument obsahujúci povinné zverejnenia (ďalej len „biely doklad o kryptoaktívach“). Biely doklad o kryptoaktívach by mal obsahovať všeobecné informácie o emitentovi, o osobe, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo o osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie, o projekte, ktorý sa má realizovať s použitím získaného základného imania, o verejnej ponuke kryptoaktív alebo o ich prijatí na obchodovanie, o právach a povinnostiach spojených s kryptoaktívami, o základnej technológii používanej pri takýchto kryptoaktívach a o príslušných rizikách. Biely doklad o kryptoaktívach by však nemal obsahovať opis rizík, ktoré sú nepredvídateľné a ktorých naplnenie je veľmi nepravdepodobné. Informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach, ako aj v príslušnej marketingovej komunikácii, ako napríklad v reklamných správach a marketingových materiáloch, a to aj prostredníctvom nových kanálov, ako sú platformy sociálnych médií, by mali byť nestranné, jasné a nezavádzajúce. Reklamné správy a marketingové materiály by mali byť konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach.

(25)

Biele doklady o kryptoaktívach vrátane ich zhrnutí a prevádzkových pravidiel obchodných platforiem pre kryptoaktíva by sa mali vypracovať aspoň v jednom z úradných jazykov domovského členského štátu a každého hostiteľského členského štátu, alebo alternatívne v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií. V čase prijatia tohto nariadenia je jazykom bežne používaným v oblasti medzinárodných financií anglický jazyk, čo by sa však mohlo v budúcnosti meniť.

(26)

Na zabezpečenie primeraného prístupu by sa žiadne požiadavky tohto nariadenia nemali uplatňovať na ponuku kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré sa ponúkajú bezplatne alebo ktoré sa automaticky vytvárajú ako odmena za zachovávanie distribuovanej databázy transakcií alebo za validáciu transakcií v kontexte mechanizmu konsenzu. Okrem toho by sa žiadne požiadavky nemali uplatňovať na ponuky úžitkových tokenov, ktoré umožňujú prístup k nákupu existujúceho tovaru alebo služby, čo držiteľovi umožňuje vyzdvihnúť tovar alebo využiť službu, alebo ak má držiteľ kryptoaktív právo používať ich len na výmenu za tovar a služby v obmedzenej sieti obchodníkov, ktorí majú zmluvné dojednania s osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva. Takéto výnimky by nemali zahŕňať kryptoaktíva predstavujúce uskladnené tovary, ktoré kupujúci po nákupe neplánuje vyzdvihnúť. Výnimka pre obmedzenú sieť by sa nemala vzťahovať ani na kryptoaktíva, ktoré sú zvyčajne určené pre neustále rastúcu sieť poskytovateľov služieb. Príslušný orgán by mal posúdiť výnimku pre obmedzenú sieť vždy, keď ponuka alebo súhrnná hodnota viac ako jednej ponuky prekročí určitú prahovú hodnotu, čo znamená, že na novú ponuku by sa nemala automaticky vzťahovať výnimka z predchádzajúcej ponuky. Tieto výnimky by sa mali prestať uplatňovať, keď osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo iná osoba konajúca v mene osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, oznámi zámer osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, požiadať o prijatie na obchodovanie alebo keď sú na obchodovanie prijaté vyňaté kryptoaktíva.

(27)

S cieľom zabezpečiť primeraný prístup by sa požiadavky tohto nariadenia na vypracovanie a uverejnenie bieleho dokladu o kryptoaktívach nemali vzťahovať na ponuky kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré sú určené pre menej ako 150 osôb na členský štát alebo ktoré sú určené výlučne kvalifikovaným investorom, pričom ich môžu mať v držbe len takíto kvalifikovaní investori. MSP a startupy by nemali byť vystavené nadmernej a neprimeranej administratívnej záťaži. V súlade s tým by verejné ponuky kryptoaktív v Únii iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktorých celková protihodnota nepresahuje 1 000 000 EUR počas obdobia 12 mesiacov, mali byť tiež oslobodené od povinnosti vypracovať biely doklad o kryptoaktívach.

(28)

Samotné prijatie na obchodovanie alebo zverejnenie nákupných a predajných cien by sa samo osebe nemalo považovať za verejnú ponuku kryptoaktív. Takéto prijatie alebo zverejnenie by malo predstavovať verejnú ponuku kryptoaktív len vtedy, ak zahŕňa oznámenie predstavujúce verejnú ponuku podľa tohto nariadenia.

(29)

Hoci niektoré ponuky kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, sú oslobodené od rôznych povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, legislatívne akty Únie, ktorými sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa, ako napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (14) alebo smernica Rady 93/13/EHS (15) vrátane akýchkoľvek informačných povinností, ktoré sú v nich obsiahnuté, sa naďalej uplatňujú na verejné ponuky kryptoaktív, ak sa týkajú vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

(30)

Ak sa verejná ponuka týka úžitkových tokenov na tovar, ktorý ešte neexistuje alebo služieb, ktoré sa ešte neposkytujú, trvanie verejnej ponuky, ako sa uvádza v bielom doklade o kryptoaktívach, by nemalo presiahnuť 12 mesiacov. Toto obmedzenie trvania verejnej ponuky nesúvisí s okamihom, kedy tovar alebo služby vzniknú alebo sa začnú poskytovať a od ktorého ich môže využívať držiteľ úžitkového tokenu po skončení verejnej ponuky.

(31)

S cieľom umožniť dohľad by osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie mali pred každou verejnou ponukou kryptoaktív v Únii alebo pred tým, než sa tieto kryptoaktíva prijmú na obchodovanie, oznámiť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú registrované sídlo, alebo, ak nemajú registrované sídlo v Únii, príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú pobočku, svoj biely doklad o kryptoaktívach a na žiadosť príslušného orgánu svoju marketingovú komunikáciu. Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, ktoré sú usadené v tretej krajine, by mali oznámiť svoj biely doklad o kryptoaktívach a na žiadosť príslušného orgánu svoju marketingovú komunikáciu príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú v úmysle kryptoaktíva ponúkať.

(32)

Prevádzkovateľ obchodnej platformy by mal byť zodpovedný za dodržiavanie požiadaviek hlavy II tohto nariadenia, keď sú kryptoaktíva prijaté na obchodovanie z vlastnej iniciatívy a biely doklad o kryptoaktívach ešte nebol uverejnený v prípadoch požadovaných v tomto nariadení. Prevádzkovateľ obchodnej platformy by mal byť zodpovedný za dodržiavanie týchto požiadaviek aj vtedy, keď na tento účel uzavrel písomnú dohodu s osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie. Osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie by mala zostať zodpovedná, ak organizátorovi obchodnej platformy poskytuje zavádzajúce informácie. Osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie by mala byť aj naďalej zodpovedná za záležitosti, ktoré nie sú delegované na prevádzkovateľa obchodnej platformy.

(33)

S cieľom zabrániť administratívnej záťaži by sa od príslušných orgánov nemalo vyžadovať, aby schválili biely doklad o kryptoaktívach pred jeho uverejnením. Príslušné orgány by však mali mať právomoc požadovať zmeny bieleho dokladu o kryptoaktívach a akejkoľvek marketingovej komunikácie a v prípade potreby požiadať o zahrnutie dodatočných informácií do bieleho dokladu o kryptoaktívach.

(34)

Príslušné orgány by tiež mali mať možnosť pozastaviť alebo zakázať verejnú ponuku kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie, ak takáto verejná ponuka alebo prijatie na obchodovanie nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, a to aj v prípade, ak biely doklad o kryptoaktívach alebo marketingová komunikácia nie sú nestranné, jasné alebo sú zavádzajúce. Príslušné orgány by mali mať aj právomoc uverejniť upozornenie, že osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie nesplnili uvedené požiadavky, a to buď na svojom webovom sídle, alebo prostredníctvom tlačovej správy.

(35)

Biele doklady o kryptoaktívach, ktoré boli riadne oznámené príslušnému orgánu, a marketingová komunikácia by sa mali uverejniť. Po takomto uverejnení by osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie mali mať možnosť ponúkať tieto kryptoaktíva v celej Únii a žiadať o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie v Únii.

(36)

Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, by mali mať zavedené účinné opatrenia na monitorovanie a ochranu finančných prostriedkov alebo iných získaných kryptoaktív počas ich verejnej ponuky. Týmito opatreniami by sa malo takisto zabezpečiť, aby sa všetky finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva získané od držiteľov alebo potenciálnych držiteľov čo najskôr riadne vrátili, ak sa z akéhokoľvek dôvodu zruší verejná ponuka. Emitent by mal zabezpečiť, aby boli finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva získané počas verejnej ponuky zabezpečené treťou stranou.

(37)

S cieľom zabezpečiť ešte väčšiu ochranu retailových držiteľov kryptoaktív by sa retailovým držiteľom, ktorí nadobúdajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí priamo od osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo od poskytovateľa služieb kryptoaktív umiestňujúceho kryptoaktíva v mene osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, malo poskytnúť právo na odstúpenie od zmluvy počas obdobia 14 dní po ich nadobudnutí. S cieľom zabezpečiť bezproblémové dokončenie časovo obmedzenej verejnej ponuky kryptoaktív, by retailový držiteľ nemal mať možnosť uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy po skončení obdobia upisovania. Okrem toho by sa právo na odstúpenie od zmluvy nemalo uplatňovať v prípade, že sú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, prijaté na obchodovanie pred zakúpením retailovým držiteľom, pretože v takom prípade cena takýchto kryptoaktív závisí od fluktuácií na trhoch s kryptoaktívami. Ak má retailový držiteľ právo na odstúpenie od zmluvy podľa tohto nariadenia, právo na odstúpenie od zmluvy podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (16) by sa nemalo uplatňovať.

(38)

Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie by mali konať čestne, nestranne a profesionálne, mali by nestranne, jasne a nezavádzajúco komunikovať s držiteľmi a potenciálnymi držiteľmi kryptoaktív, identifikovať, riadiť a oznamovať konflikty záujmov a predchádzať im a mali by mať zavedené účinné administratívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich systémy a bezpečnostné protokoly spĺňali normy Únie. S cieľom pomôcť príslušným orgánom pri plnení ich úloh v oblasti dohľadu by mal byť orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA poverený vydaním usmernení o týchto systémoch a bezpečnostných protokoloch s cieľom spresniť tieto normy Únie.

(39)

S cieľom ďalej chrániť držiteľov kryptoaktív by sa na osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, a osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie a na členov ich riadiaceho orgánu mali uplatňovať pravidlá občianskoprávnej zodpovednosti za informácie poskytované verejnosti prostredníctvom bieleho dokladu o kryptoaktívach.

(40)

Držitelia by mohli vo veľkej miere prijať tokeny naviazané na aktíva na účely prevádzania hodnoty alebo ako prostriedok výmeny, a teda by takéto tokeny mohli predstavovať zvýšené riziká z hľadiska ochrany držiteľov kryptoaktív, najmä retailových držiteľov, a integrity trhu v porovnaní s inými kryptoaktívami. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by preto mali podliehať prísnejším požiadavkám ako emitenti iných kryptoaktív.

(41)

Ak kryptoaktívum patrí do vymedzenia tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, mala by sa uplatňovať hlava III alebo IV tohto nariadenia bez ohľadu na to, ako emitent plánuje kryptoaktívum navrhnúť, vrátane mechanizmu udržiavania stabilnej hodnoty kryptoaktíva. To isté platí pre tzv. algoritmické „stablecoiny“, ktorých cieľom je zachovať stabilnú hodnotu vo vzťahu k oficiálnej mene alebo vo vzťahu k jednému či viacerým aktívam prostredníctvom protokolov, ktoré zabezpečujú zvýšenie alebo zníženie ponuky takýchto kryptoaktív v reakcii na zmeny dopytu. Osoby, ktoré ponúkajú algoritmické kryptoaktíva, ktorých cieľom nie je stabilizovať hodnotu kryptoaktív naviazaním na jedno alebo viacero aktív, alebo osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie by mali v každom prípade dodržiavať hlavu II tohto nariadenia.

(42)

S cieľom zabezpečiť riadny dohľad nad verejnými ponukami tokenov naviazaných na aktíva a ich monitorovanie by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali mať sídlo v Únii.

(43)

Verejné ponuky tokenov naviazaných na aktíva v Únii alebo žiadosti o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie by mali byť možné len vtedy, ak príslušný orgán udelil povolenie emitentovi takýchto kryptoaktív takto konať a schválil príslušný biely doklad o kryptoaktívach. Požiadavka na povolenie by sa však nemala uplatňovať, ak sú tokeny naviazané na aktíva určené len kvalifikovaným investorom alebo ak je verejná ponuka tokenov naviazaných na aktíva pod hodnotou 5 000 000 EUR. V týchto prípadoch by sa od emitenta tokenov naviazaných na aktíva malo naďalej vyžadovať, aby pred jej uverejnením vypracoval biely doklad o kryptoaktívach s cieľom informovať kupujúcich o vlastnostiach a rizikách tokenov naviazaných na aktíva a oznámil biely doklad o kryptoaktívach príslušnému orgánu.

(44)

Úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, by nemali potrebovať ďalšie povolenie podľa tohto nariadenia, aby mohli ponúkať tokeny naviazané na aktíva alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie. Mali by sa uplatňovať vnútroštátne postupy stanovené podľa uvedenej smernice, ale mali by sa doplniť o požiadavku oznamovať príslušnému orgánu domovského členského štátu určenému podľa tohto nariadenia prvky, ktoré tomuto orgánu umožňujú overiť schopnosť emitenta ponúkať tokeny naviazané na aktíva alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie. Úverové inštitúcie, ktoré ponúkajú tokeny naviazané na aktíva alebo žiadajú o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie, by mali podliehať všetkým požiadavkám, ktoré sa vzťahujú na emitentov tokenov naviazaných na aktíva, s výnimkou požiadaviek na udelenie povolenia, požiadaviek na vlastné zdroje a postupu schvaľovania v súvislosti s kvalifikovanými akcionármi, keďže na tieto záležitosti sa vzťahuje smernica 2013/36/EÚ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (17). Biely doklad o kryptoaktívach vypracovaný takouto úverovou inštitúciou by mal pred uverejnením schváliť príslušný orgán domovského členského štátu. Úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ a ktoré ponúkajú tokeny naviazané na aktíva alebo žiadajú o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie, by mali podliehať administratívnym právomociam stanoveným v uvedenej smernici, ako aj právomociam podľa tohto nariadenia vrátane obmedzenia alebo ohraničenia činnosti úverovej inštitúcie a pozastavenia alebo zákazu verejnej ponuky tokenov naviazaných na aktíva. Ak sa povinnosti, ktoré sa vzťahujú na takéto úverové inštitúcie podľa tohto nariadenia, prekrývajú s povinnosťami stanovenými v smernici 2013/36/EÚ, úverové inštitúcie by mali dodržiavať konkrétnejšie alebo prísnejšie požiadavky, čím sa zabezpečí súlad s oboma súbormi pravidiel. Postupom oznamovania pre úverové inštitúcie, ktoré majú v úmysle ponúkať tokeny naviazané na aktíva na obchodovanie alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie podľa tohto nariadenia, by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, v ktorých sa stanovujú postupy udeľovania povolení úverovým inštitúciám na poskytovanie služieb uvedených v prílohe I k uvedenej smernici.

(45)

Príslušný orgán by mal odmietnuť udeliť povolenie z objektívnych a preukázateľných dôvodov vrátane prípadov, keď by obchodný model žiadajúceho emitenta tokenov naviazaných na aktíva mohol predstavovať vážnu hrozbu pre integritu trhu, finančnú stabilitu alebo plynulé fungovanie platobných systémov. Príslušný orgán by mal pred udelením povolenia alebo odmietnutím udeliť povolenie konzultovať s orgánom EBA, orgánom ESMA, ECB a v prípade, že je emitent usadený v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je token naviazaný na aktíva naviazaný na oficiálnu menu členského štátu, ktorá nie je euro, s centrálnou bankou tohto štátu. Nezáväzné stanoviská orgánov EBA a ESMA by sa mali zaoberať klasifikáciou kryptoaktíva, zatiaľ čo ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka dotknutého členského štátu by mali príslušnému orgánu poskytnúť stanovisko k rizikám pre finančnú stabilitu, plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu. Príslušné orgány by mali odmietnuť udeliť povolenie v prípadoch, keď ECB alebo centrálna banka členského štátu vydá záporné stanovisko z dôvodu rizika pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu. Ak sa povolenie udelí žiadajúcemu emitentovi tokenov naviazaných na aktíva, biely doklad o kryptoaktívach vypracovaný týmto emitentom by sa mal takisto považovať za schválený. Povolenie udelené príslušným orgánom by malo byť platné v celej Únii a malo by umožniť emitentovi tokenov naviazaných na aktíva ponúkať takéto kryptoaktíva na vnútornom trhu a žiadať o ich prijatie na obchodovanie. Rovnako by mal byť platný v celej Únii aj biely doklad o kryptoaktívach bez toho, aby členské štáty mali akúkoľvek možnosť stanoviť dodatočné požiadavky.

(46)

V niekoľkých prípadoch, keď sa podľa tohto nariadenia konzultuje s ECB, by jej stanovisko malo byť záväzné v rozsahu, v akom ukladá príslušnému orgánu povinnosť odmietnuť udeliť, odobrať alebo obmedziť povolenie emitentovi tokenov naviazaných na aktíva alebo ukladať emitentovi tokenov naviazaných na aktíva osobitné opatrenia. V článku 263 prvom odseku ZFEÚ sa stanovuje, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) by mal preskúmavať zákonnosť aktov ECB okrem odporúčaní alebo stanovísk. Treba však pripomenúť, že právomoc vykladať toto ustanovenie vzhľadom na podstatu a účinky stanoviska ECB prináleží Súdnemu dvoru.

(47)

S cieľom zabezpečiť ochranu retailových držiteľov by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali držiteľom takýchto tokenov vždy poskytovať úplné, nestranné, jasné a nezavádzajúce informácie. Biele doklady o kryptoaktívach pre tokeny naviazané na aktíva by mali obsahovať informácie o stabilizačnom mechanizme, investičnej politike uplatňovanej v súvislosti s rezervnými aktívami, opatreniach týkajúcich sa úschovy rezervných aktív a o právach poskytnutých držiteľom.

(48)

Okrem informácií uvedených v bielom doklade o kryptoaktívach by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali tiež priebežne poskytovať držiteľom takýchto tokenov informácie. Predovšetkým by mali zverejňovať na svojom webovom sídle sumu tokenov naviazaných na aktíva v obehu a hodnotu a zloženie rezervných aktív. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali zverejňovať aj každú udalosť, ktorá má alebo pravdepodobne bude mať významný dosah na hodnotu tokenov naviazaných na aktíva alebo na rezervné aktíva, bez ohľadu na to, či sú takéto kryptoaktíva prijaté na obchodovanie.

(49)

S cieľom zabezpečiť ochranu retailových držiteľov by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali vždy konať čestne, nestranne a profesionálne a v najlepšom záujme držiteľov tokenov naviazaných na aktíva. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by takisto mali zaviesť jasný postup pri vybavovaní sťažností prijatých od držiteľov tokenov naviazaných na aktíva.

(50)

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali zaviesť politiku zameranú na identifikáciu, predchádzanie, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov, ktoré môžu vyplynúť z ich vzťahov s ich akcionármi alebo spoločníkmi, alebo s akýmkoľvek priamym alebo nepriamym akcionárom alebo spoločníkom, ktorý má kvalifikovaný podiel v emitentovi, alebo s členmi ich riadiaceho orgánu, ich zamestnancami, držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva alebo poskytovateľmi služieb, ktorí sú tretími stranami.

(51)

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali mať spoľahlivý mechanizmus riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavení. Členovia riadiaceho orgánu takýchto emitentov by mali byť odborne spôsobilí a vhodní a najmä nesmú byť odsúdení za žiadne trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, ani za žiadne iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť. Priami alebo nepriami akcionári alebo spoločníci, fyzické alebo právnické osoby, ktorí majú kvalifikované podiely v takýchto emitentoch, by mali mať dostatočne dobrú povesť, a najmä nesmú byť odsúdení za trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za akékoľvek iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali tiež využívať zdroje primerané rozsahu svojich činností a mali by vždy zabezpečovať kontinuitu a pravidelnosť vykonávania svojich činností. Na tento účel by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali vypracovať politiku kontinuity činnosti, ktorá zaručí vykonávanie ich hlavných činností týkajúcich sa tokenov naviazaných na aktíva v prípade prerušenia ich systémov a postupov. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali mať aj robustné mechanizmy vnútornej kontroly a účinné postupy riadenia rizika, ako aj systém, ktorým sa zaručuje integrita a dôvernosť prijatých informácií. Cieľom týchto povinností je zabezpečiť ochranu držiteľov tokenov naviazaných na aktíva, najmä retailových držiteľov, bez vytvárania zbytočných prekážok.

(52)

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva sú zvyčajne v centre siete subjektov, ktoré zabezpečujú emisiu takýchto kryptoaktív, ich prevod a distribúciu držiteľom. Od emitentov tokenov naviazaných na aktíva by sa preto malo vyžadovať, aby uzatvorili a zachovávali primerané zmluvné dojednania so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, ktorými sa zabezpečí stabilizačný mechanizmus a investovanie rezervných aktív, ktorými sa kryje hodnota tokenov, úschova takýchto rezervných aktív a v náležitých prípadoch verejná distribúcia tokenov naviazaných na aktíva.

(53)

S cieľom riešiť riziká pre finančnú stabilitu širšieho finančného systému by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali podliehať požiadavkám na vlastné zdroje. Tieto požiadavky by mali byť úmerné veľkosti emisie tokenov naviazaných na aktíva, a preto by sa mali vypočítavať ako percentuálny podiel rezervy aktív, ktorou sa zabezpečuje hodnota tokenov naviazaných na aktíva. Príslušné orgány by však mali mať možnosť zvýšiť sumu vlastných zdrojov, ktoré sa vyžadujú okrem iného na základe hodnotenia procesu riadenia rizika a mechanizmov vnútornej kontroly emitenta, kvality a volatility rezervných aktív, ktorými sa zabezpečujú tokeny naviazané na aktíva, alebo súhrnnej hodnoty a počtu transakcií zúčtovaných s tokenmi naviazanými na aktíva.

(54)

S cieľom pokryť svoju zodpovednosť voči držiteľom tokenov naviazaných na aktíva by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali vytvoriť a udržiavať rezervu aktív, ktorá zodpovedná rizikám takejto zodpovednosti. Rezerva aktív by sa mala používať v prospech držiteľov tokenov naviazaných na aktíva, keď emitent nedokáže plniť svoje povinnosti voči držiteľom, ako napríklad v prípade platobnej neschopnosti. Rezerva aktív by mala byť zostavená a spravovaná takým spôsobom, aby boli kryté trhové a menové riziká. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali zabezpečiť obozretné riadenie takejto rezervy aktív a mali by najmä zaistiť, aby hodnota rezervy dosahovala aspoň zodpovedajúcu hodnotu tokenov v obehu a aby sa zmeny v rezerve primerane riadili s cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na trhy s rezervnými aktívami. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by preto mali mať jasné a podrobné politiky, ktoré okrem iného opisujú zloženie rezervy aktív, alokáciu aktív v nej obsiahnutých, komplexné posúdenie rizík vyplývajúcich z rezervných aktív, postup emisie a spätnej výmeny tokenov naviazaných na aktíva, postup zvýšenia a zníženia rezervných aktív a v prípade, že sa rezervné aktíva investujú, investičnú politiku emitentov. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii aj v tretích krajinách, by mali zabezpečiť, aby ich rezerva aktív bola k dispozícii na pokrytie zodpovednosti emitentov voči držiteľom z Únie. Požiadavka držať rezervu aktív v spoločnostiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, by sa preto mala uplatňovať úmerne k podielu tokenov naviazaných na aktíva, ktoré sa majú uviesť na trh v Únii.

(55)

S cieľom predísť riziku straty tokenov naviazaných na aktíva a zachovať hodnotu týchto aktív by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali mať primeranú politiku úschovy svojich rezervných aktív. Touto politikou by sa malo zabezpečiť, aby boli rezervné aktíva neustále plne oddelené od vlastných aktív emitenta, aby sa rezervné aktíva nezaťažili ani nezakladali ako kolaterál a aby emitent tokenov naviazaných na aktíva mal k týmto rezervným aktívam rýchly prístup. Rezervné aktíva by mal v závislosti od ich povahy držať v úschove poskytovateľ služieb kryptoaktív, úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, alebo investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa smernice 2014/65/EÚ. Nemalo by to vylúčiť možnosť delegovať držbu fyzických aktív na iný subjekt. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, ktorí konajú ako správcovia rezervných aktív by mali niesť zodpovednosť za stratu takýchto rezervných aktív voči emitentovi alebo držiteľom tokenov naviazaných na aktíva, pokiaľ nepreukážu, že takáto strata vznikla v dôsledku vonkajšej udalosti, ktorú nemožno primerane ovplyvniť. Malo by sa zabrániť koncentrácii správcov rezervných aktív. V určitých situáciách to však nemusí byť možné z dôvodu nedostatku vhodných alternatív. V takýchto prípadoch by sa dočasná koncentrácia mala považovať za prijateľnú.

(56)

S cieľom ochrániť držiteľov tokenov naviazaných na aktíva pred znížením hodnoty aktív, ktorými sa zabezpečuje hodnota tokenov, by emitenti tokenov naviazaných na aktíva mali investovať rezervné aktíva iba do bezpečných, nízkorizikových aktív s minimálnym trhovým rizikom, rizikom koncentrácie a kreditným rizikom. Keďže tokeny naviazané na aktíva by sa mohli použiť ako prostriedok výmeny, všetky zisky alebo straty vyplývajúce z investovania rezervných aktív by mal znášať emitent tokenov naviazaných na aktíva.

(57)

Držitelia tokenov naviazaných na aktíva by mali mať trvalé právo na spätnú výmenu, aby bol emitent povinný kedykoľvek spätne vymeniť tokeny naviazané na aktíva na žiadosť držiteľov tokenov naviazaných na aktíva. Emitent tokenov naviazaných na aktíva by mal spätne vymeniť buď vyplatením sumy vo finančných prostriedkoch iných, než sú elektronické peniaze, ktorá je rovnocenná trhovej hodnote aktív, na ktoré sú naviazané tokeny naviazané na aktíva, alebo dodaním aktív, na ktoré sú tieto tokeny naviazané. Emitent tokenov naviazaných na aktíva by mal vždy poskytnúť držiteľovi možnosť spätne vymeniť tokeny naviazané na aktíva za iné finančné prostriedky než elektronické peniaze denominované v rovnakej oficiálnej mene, akú emitent prijal pri predaji tokenov. Emitent by mal poskytnúť dostatočne podrobné a ľahko zrozumiteľné informácie o rôznych dostupných formách spätnej výmeny.

(58)

S cieľom znížiť riziko, že tokeny naviazané na aktíva sa použijú na uchovávanie hodnoty, by emitenti tokenov naviazaných na aktíva a poskytovatelia služieb kryptoaktív pri poskytovaní služieb kryptoaktív súvisiacich s tokenmi naviazanými na aktíva nemali poskytovať držiteľom tokenov naviazaných na aktíva úrok súvisiaci s dĺžkou obdobia, počas ktorého títo držitelia držia uvedené tokeny naviazané na aktíva.

(59)

Tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí by sa mali považovať za významné, ak spĺňajú alebo pravdepodobne splnia určité kritériá vrátane veľkej klientskej základne, vysokej trhovej kapitalizácie alebo veľkého počtu transakcií. Ako také by ich mohol využívať veľký počet držiteľov a ich používanie by mohlo priniesť osobitné výzvy, pokiaľ ide o finančnú stabilitu, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu. Tieto významné tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí by preto mali podliehať prísnejším požiadavkám než tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré sa nepovažujú za významné. Najmä emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva by mali podliehať vyšším kapitálovým požiadavkám, požiadavkám na interoperabilitu, a mali by zaviesť politiku riadenia likvidity. Komisia by mala v rámci svojho preskúmania uplatňovania tohto nariadenia preskúmať vhodnosť prahových hodnôt na klasifikáciu tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí ako významného. K tomuto preskúmaniu by sa mal vo vhodných prípadoch pripojiť legislatívny návrh.

(60)

Komplexné monitorovanie celého ekosystému emitentov tokenov naviazaných na aktíva je dôležité na stanovenie skutočnej veľkosti a vplyvu takýchto tokenov. S cieľom zachytiť všetky transakcie, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s akýmkoľvek daným tokenom naviazaným na aktíva, monitorovanie takýchto tokenov zahŕňa monitorovanie všetkých zúčtovaných transakcií, či už sú zúčtované v distribuovanej databáze transakcií (ďalej len „on-chain“) alebo mimo distribuovanej databázy transakcií (ďalej len „off-chain“), a vrátane transakcií medzi klientmi toho istého poskytovateľa služieb kryptoaktív.

(61)

Osobitne dôležité je odhadnúť transakcie zúčtované s tokenmi naviazanými na aktíva, ktoré sú spojené s použitím tokenov naviazaných na aktíva ako prostriedku výmeny v rámci priestoru jednotnej meny, najmä tie spojené s platbou dlhov vrátane transakcií v kontexte transakcií s obchodníkmi. Uvedené transakcie by nemali zahŕňať transakcie, ktoré sú spojené s investičnými funkciami a službami, ako je prostriedok výmeny za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva, pokiaľ neexistuje dôkaz, že token naviazaný na aktíva sa používa na zúčtovanie transakcií s inými kryptoaktívami. Použitie na zúčtovanie transakcií s inými kryptoaktívami by sa uskutočnilo v prípadoch, keď je transakcia zahŕňajúca dve časti kryptoaktív, ktoré sú odlišné od tokenov naviazaných na aktíva, zúčtovaná v tokenoch naviazaných na aktíva. Okrem toho, ak sa tokeny naviazané na aktíva vo veľkej miere používajú ako prostriedok výmeny v rámci priestoru jednotnej meny, od emitentov by sa malo vyžadovať, aby znížili úroveň činnosti. Token naviazaný na aktíva by sa mal považovať za široko používaný prostriedok výmeny, keď je v rámci priestoru jednotnej meny priemerný počet transakcií spojených s použitím ako prostriedku výmeny vyšší ako 1 milión za deň a priemerná súhrnná hodnota týchto transakcií vyššia ako 200 000 000 EUR za deň.

(62)

Ak tokeny naviazané na aktíva predstavujú vážnu hrozbu pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu, centrálne banky by mali mať možnosť požiadať príslušný orgán, aby odobral povolenie emitentovi uvedených tokenov naviazaných na aktíva. Ak tokeny naviazané na aktíva predstavujú hrozbu pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu, centrálne banky by mali mať možnosť požiadať príslušný orgán, aby obmedzil objem uvedených tokenov naviazaných na aktíva, ktoré sa majú emitovať, alebo uložil minimálnu nominálnu hodnotu.

(63)

Týmto nariadením nie je dotknuté vnútroštátne právo, ktoré upravuje používanie domácich a cudzích mien pri operáciách medzi rezidentmi, prijaté členskými štátmi, ktorých menou nie je euro, pri výkone ich právomoci menovej suverenity.

(64)

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali vypracovať ozdravný plán, v ktorom sa stanovia opatrenia, ktoré má emitent prijať na obnovenie súladu s požiadavkami uplatniteľnými na rezervu aktív, a to aj v prípadoch, keď splnenie požiadaviek na spätnú výmenu vytvára dočasné nerovnováhy v rezerve aktív. Príslušný orgán by mal mať právomoc dočasne pozastaviť spätnú výmenu tokenov naviazaných na aktíva s cieľom chrániť záujmy držiteľov tokenov naviazaných na aktíva a finančnú stabilitu.

(65)

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali mať plán riadnej spätnej výmeny tokenov s cieľom zabezpečiť, aby práva držiteľov tokenov naviazaných na aktíva boli chránené, ak emitenti tokenov naviazaných na aktíva nie sú schopní plniť svoje povinnosti, a to aj v prípade ukončenia emisie tokenov naviazaných na aktíva. Ak je emitentom tokenov naviazaných na aktíva úverová inštitúcia alebo subjekt, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (18), príslušný orgán by mal konzultovať so zodpovedným orgánom pre riešenie krízových situácií. Uvedený orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť preskúmať plán spätnej výmeny s cieľom identifikovať všetky prvky v ňom, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie emitenta, stratégiu emitenta na riešenie krízových situácií alebo akékoľvek opatrenia predpokladané v pláne riešenia krízových situácií emitenta, a predložiť príslušnému orgánu odporúčania v súvislosti s týmito záležitosťami. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať pri tom možnosť zvážiť, či sú potrebné akékoľvek zmeny plánu riešenia krízových situácií alebo stratégie riešenia krízových situácií v súlade s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (19). Takýmto preskúmaním orgánom pre riešenie krízových situácií by nemali byť dotknuté právomoci orgánu prudenciálneho dohľadu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií prijímať opatrenia na predchádzanie krízam alebo opatrenia krízového riadenia.

(66)

Emitenti tokenov elektronických peňazí by mali mať povolenie na činnosť úverovej inštitúcie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva podľa smernice 2009/110/ES. Tokeny elektronických peňazí by sa mali považovať za „elektronické peniaze“ tak, ako je tento termín vymedzený v smernici 2009/110/ES, a ich emitenti by mali, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, spĺňať relevantné požiadavky stanovené v smernici 2009/110/ES na začatie a vykonávanie činností a prudenciálny dohľad nad činnosťami inštitúcií elektronického peňažníctva a požiadavky na vydávanie a zameniteľnosť tokenov elektronických peňazí. Emitenti tokenov elektronických peňazí by mali vypracovať biely doklad o kryptoaktívach a oznámiť ho svojmu príslušnému orgánu. Výnimky týkajúce sa obmedzených sietí, určitých transakcií poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a inštitúcií elektronického peňažníctva vydávajúcich len obmedzenú maximálnu sumu elektronických peňazí na základe voliteľnej výnimky uvedenej v smernici 2009/110/ES by sa mali uplatňovať aj na tokeny elektronických peňazí. Emitenti tokenov elektronických peňazí by však naďalej mali mať povinnosť vypracovať biely doklad o kryptoaktívach s cieľom informovať kupujúcich o charakteristikách a rizikách tokenov elektronických peňazí a malo by sa od nich takisto vyžadovať, aby oznámili biely doklad o kryptoaktívach príslušnému orgánu pred jeho uverejnením.

(67)

Držiteľom tokenov elektronických peňazí by sa mal poskytnúť nárok voči emitentovi tokenov elektronických peňazí. Držiteľom tokenov elektronických peňazí by sa vždy malo udeliť právo na spätnú výmenu v nominálnej hodnote finančných prostriedkov denominovaných v oficiálnej mene, na ktorú je token elektronických peňazí naviazaný. Ustanovenia smernice 2009/110/ES o možnosti uplatňovať poplatok v súvislosti so spätnou výmenou nie sú v súvislosti s tokenmi elektronických peňazí relevantné.

(68)

S cieľom znížiť riziko, že tokeny elektronických peňazí sa použijú na uchovávanie hodnoty, by emitenti tokenov elektronických peňazí a poskytovatelia služieb kryptoaktív pri poskytovaní služieb kryptoaktív súvisiacich s tokenmi elektronických peňazí nemali poskytovať držiteľom tokenov elektronických peňazí úrok vrátane úroku, ktorý nesúvisí s dĺžkou obdobia, počas ktorého títo držitelia držia uvedené tokeny elektronických peňazí.

(69)

Biely doklad o kryptoaktívach, ktorý vypracoval emitent tokenov elektronických peňazí, by mal obsahovať všetky informácie týkajúce sa tohto emitenta a ponuky tokenov elektronických peňazí alebo ich prijatia na obchodovanie, ktoré sú potrebné na to, aby sa potenciálni kupujúci mohli informovane rozhodnúť o kúpe a pochopili riziká súvisiace s ponukou tokenov elektronických peňazí. V bielom doklade o kryptoaktívach by sa malo výslovne odkazovať aj na právo držiteľov tokenov elektronických peňazí požiadať kedykoľvek o spätnú výmenu ich tokenov elektronických peňazí za finančné prostriedky denominované v oficiálnej mene, na ktorú sú tokeny elektronických peňazí naviazané, v nominálnej hodnote.

(70)

Ak emitent tokenov elektronických peňazí investuje finančné prostriedky prijaté výmenou za tokeny elektronických peňazí, takéto finančné prostriedky by sa mali investovať do aktív denominovaných v rovnakej oficiálnej mene, ako je mena, na ktorú je token elektronických peňazí naviazaný, aby sa zabránilo krížovým menovým rizikám.

(71)

Významné tokeny elektronických peňazí by mohli predstavovať väčšie riziká pre finančnú stabilitu ako tokeny elektronických peňazí, ktoré nie sú významné, a tradičné elektronické peniaze. Emitenti takýchto významných tokenov elektronických peňazí, ktorými sú inštitúcie elektronického peňažníctva, by preto mali podliehať dodatočným požiadavkám. Takíto emitenti významných tokenov elektronických peňazí by predovšetkým mali podliehať vyšším kapitálovým požiadavkám než emitenti iných tokenov elektronických peňazí, mali by podliehať požiadavkám na interoperabilitu a mali by zaviesť politiku riadenia likvidity. Takisto by mali spĺňať niektoré z rovnakých požiadaviek, ktoré sa uplatňujú na emitentov tokenov naviazaných na aktíva, pokiaľ ide o rezervu aktív, ako sú napríklad požiadavky na úschovu a investovanie rezervy aktív. Tieto požiadavky na emitentov významných tokenov elektronických peňazí by sa mali uplatňovať namiesto článkov 5 a 7 smernice 2009/110/ES. Keďže tieto ustanovenia smernice 2009/110/ES sa neuplatňujú na úverové inštitúcie pri vydávaní elektronických peňazí, nemali by sa uplatňovať ani dodatočné požiadavky na významné tokeny elektronických peňazí podľa tohto nariadenia.

(72)

Emitenti tokenov elektronických peňazí by mali mať zavedené ozdravné plány a plány na spätnú výmenu, aby sa zabezpečilo, že práva držiteľov tokenov elektronických peňazí sú chránené, keď emitenti nie sú schopní plniť svoje povinnosti.

(73)

Vo väčšine členských štátov ešte nie je poskytovanie služieb kryptoaktív regulované napriek potenciálnym rizikám, ktoré predstavujú pre ochranu investorov, integritu trhu a finančnú stabilitu. S cieľom riešiť takéto riziká sa v tomto nariadení stanovujú prevádzkové, organizačné a prudenciálne požiadavky na úrovni Únie uplatniteľné na poskytovateľov služieb kryptoaktív.

(74)

S cieľom umožniť účinný dohľad a odstrániť možnosť vyhýbania sa dohľadu alebo obchádzania dohľadu by služby kryptoaktív mali poskytovať len právnické osoby, ktoré majú sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonávajú podstatné obchodné činnosti vrátane poskytovania služieb kryptoaktív. Podnikom, ktoré nie sú právnickými osobami, ako sú obchodné partnerstvá, by sa za určitých podmienok malo tiež povoliť poskytovanie služieb kryptoaktív. Je nevyhnutné, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív udržiavali účinné riadenie svojich činností v Únii s cieľom zabrániť narušeniu účinného prudenciálneho dohľadu a zabezpečiť presadzovanie požiadaviek podľa tohto nariadenia zameraných na zabezpečenie ochrany investora, integrity trhu a finančnej stability. Základným prvkom takéhoto dohľadu by mal byť pravidelný úzky priamy kontakt medzi orgánmi dohľadu a zodpovedným riadením poskytovateľov služieb kryptoaktív. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by preto mali mať miesto skutočného riadenia v Únii a aspoň jeden z riaditeľov by mal mať bydlisko v Únii. Miesto skutočného riadenia je miesto, na ktorom sa vykonáva kľúčová správa a prijímajú sa obchodné rozhodnutia, ktoré sú potrebné na vykonávanie podnikateľskej činnosti.

(75)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na možnosť osôb usadených v Únii prijímať z vlastného podnetu služby kryptoaktív od spoločnosti z tretej krajiny. Ak spoločnosť z tretej krajiny poskytuje služby kryptoaktív z vlastného podnetu osoby usadenej v Únii, tieto služby kryptoaktív by sa nemali považovať za poskytnuté na území Únie. Ak sa spoločnosť z tretej krajiny snaží získať klientov alebo potenciálnych klientov v Únii alebo propaguje či inzeruje v rámci Únie služby alebo činnosti týkajúce sa kryptoaktív, nemalo by sa to považovať za službu kryptoaktív poskytnutú z vlastného podnetu klienta. V takom prípade by spoločnosti z tretej krajiny malo byť udelené povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív.

(76)

Vzhľadom na súčasný pomerne malý počet poskytovateľov služieb kryptoaktív by právomoc udeľovať povolenia takýmto poskytovateľom služieb a vykonávať nad nimi dohľad mala byť zverená príslušným vnútroštátnym orgánom. Povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív by mal udeliť, odmietnuť udeliť alebo odobrať príslušný orgán členského štátu, v ktorom má subjekt sídlo. Ak je povolenie udelené, mali by sa v ňom uvádzať služby kryptoaktív, na poskytovanie ktorých má poskytovateľ služieb kryptoaktív povolenie, a malo by platiť pre celú Úniu.

(77)

S cieľom zabezpečiť nepretržitú ochranu finančného systému Únie pred rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je potrebné zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávali zvýšené kontroly finančných operácií zahŕňajúce zákazníkov a finančné inštitúcie z tretích krajín uvedených na zozname ako vysokorizikové tretie krajiny, pretože sú jurisdikciami, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich vnútroštátnych mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (20).

(78)

Určitým spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb, by sa malo umožniť poskytovať všetky alebo niektoré služby kryptoaktív bez toho, aby museli získať povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa tohto nariadenia, ak pred prvým poskytnutím týchto služieb oznámia svojim príslušným orgánom určité informácie. V takýchto prípadoch by sa tieto spoločnosti mali považovať za poskytovateľov služieb kryptoaktív a mali by sa na ne vzťahovať príslušné administratívne právomoci stanovené v tomto nariadení vrátane právomoci pozastaviť alebo zakázať určité služby kryptoaktív. Tieto spoločnosti by mali podliehať všetkým požiadavkám uplatniteľným na poskytovateľov služieb kryptoaktív podľa tohto nariadenia s výnimkou požiadaviek na udelenie povolenia, požiadaviek na vlastné zdroje a schvaľovacieho postupu týkajúceho sa akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely, keďže na tieto záležitosti sa vzťahujú príslušné legislatívne akty Únie, na základe ktorých im bolo udelené povolenie. Postupom oznamovania pre úverové inštitúcie, ktoré majú v úmysle ponúkať služby kryptoaktív podľa tohto nariadenia, by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, v ktorých sa stanovujú postupy udeľovania povolení úverovým inštitúciám na poskytovanie služieb uvedených v prílohe I k uvedenej smernici.

(79)

S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, integritu trhu a finančnú stabilitu by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali vždy konať čestne, nestranne a profesionálne v najlepšom záujme svojich klientov. Služby kryptoaktív by sa mali považovať za „finančné služby“ v zmysle vymedzenia v smernici 2002/65/ES v prípadoch, ak spĺňajú kritériá tejto smernice. V prípade poskytovania služieb na diaľku by sa smernica 2002/65/ES mala vzťahovať aj na zmluvy medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a spotrebiteľmi, pokiaľ sa v tomto nariadení výslovne neustanovuje inak. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali svojim klientom poskytovať úplné, nestranné, jasné a nezavádzajúce informácie a upozorniť ich na riziká spojené s kryptoaktívami. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali uverejňovať svoje cenové politiky, zaviesť postupy pri vybavovaní sťažností a mali by mať spoľahlivú politiku zameranú na identifikáciu, prevenciu, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov.

(80)

S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto nariadenia, mali dodržiavať určité prudenciálne požiadavky. Tieto prudenciálne požiadavky by sa mali stanoviť ako pevná suma alebo v pomere k fixným režijným nákladom poskytovateľov služieb kryptoaktív za predchádzajúci rok v závislosti od druhu služieb, ktoré poskytujú.

(81)

Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali podliehať prísnym organizačným požiadavkám. Členovia riadiaceho orgánu poskytovateľov služieb kryptoaktív by mali byť odborne spôsobilí a vhodní a najmä nesmú byť odsúdení za žiadne trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, ani za žiadne iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť. Priami alebo nepriami akcionári alebo spoločníci, fyzické alebo právnické osoby, ktorí majú kvalifikované podiely v poskytovateľoch služieb kryptoaktív, by mali mať dostatočne dobrú povesť, a najmä nesmú byť odsúdení za trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za akékoľvek iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť. Okrem toho, ak je pravdepodobné, že vplyv akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v poskytovateľoch služieb kryptoaktív, poškodí riadne a obozretné riadenie poskytovateľa služieb kryptoaktív, pričom sa okrem iného zohľadnia ich predchádzajúce činnosti, riziko, že sa zapoja do nezákonných činností, alebo vplyv či kontrola zo strany vlády tretej krajiny, príslušné orgány by mali mať právomoc na riešenie týchto rizík. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali zamestnávať riadiacich pracovníkov a personál s primeranými vedomosťami, zručnosťami a odbornými znalosťami a mali by prijať všetky primerané kroky na vykonávanie svojich funkcií, a to aj prostredníctvom vypracovania plánu kontinuity činnosti. Mali by mať spoľahlivé mechanizmy vnútornej kontroly a hodnotenia rizika, ako aj vhodné systémy a postupy na zabezpečenie integrity a dôvernosti prijatých informácií. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali mať primerané opatrenia na vedenie záznamov o všetkých transakciách, príkazoch a službách súvisiacich so službami kryptoaktív, ktoré poskytujú. Mali by mať takisto zavedené systémy na odhaľovanie potenciálneho zneužívania trhu, ktorého sa dopúšťajú klienti.

(82)

S cieľom zabezpečiť ochranu svojich klientov by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali mať zavedené primerané opatrenia na ochranu vlastníckych práv klientov ku kryptoaktívam, ktoré držia. Ak si ich obchodný model vyžaduje, aby mali v držbe finančné prostriedky vymedzené v smernici (EÚ) 2015/2366 vo forme bankoviek, mincí, bezhotovostných peňazí alebo elektronických peňazí patriacich ich klientom, poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali umiestniť takéto finančné prostriedky do úverovej inštitúcie alebo centrálnej banky, ak je účet v centrálnej banke k dispozícii. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali mať povolenie vykonávať platobné transakcie súvisiace so službami kryptoaktív, ktoré ponúkajú, len ak im bolo udelené povolenie na činnosť platobných inštitúcií v súlade s touto smernicou.

(83)

V závislosti od služieb, ktoré poskytujú, a vzhľadom na špecifické riziká vyplývajúce z každého druhu služieb by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali podliehať požiadavkám špecifickým pre tieto služby. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, by mali uzavrieť zmluvu so svojimi klientmi s určitými povinnými ustanoveniami a mali by zaviesť a vykonávať politiku úschovy, ktorú by mali sprístupniť klientom na ich žiadosť v elektronickom formáte. V takejto zmluve by sa okrem iného mala špecifikovať povaha poskytovanej služby, ktorá by mohla zahŕňať držbu kryptoaktív patriacich klientom alebo prostriedky prístupu k takýmto kryptoaktívam, pričom v takom prípade by si klient mohol udržať kontrolu nad kryptoaktívami v úschove. Alternatívne by sa kryptoaktíva alebo prostriedky prístupu k nim mohli previesť pod úplnú kontrolu poskytovateľa služieb kryptoaktív. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú v držbe kryptoaktíva patriace klientom, alebo prostriedky prístupu k takýmto kryptoaktívam by mali zabezpečiť, aby sa tieto kryptoaktíva nepoužívali na ich vlastný účet. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali zabezpečiť, aby všetky kryptoaktíva v držbe boli vždy bez ťarchy. Títo poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali tiež niesť zodpovednosť za všetky straty vyplývajúce z incidentu súvisiaceho s informačnou a komunikačnou technológiou (ďalej len „IKT“) vrátane incidentu vyplývajúceho z kybernetického útoku, krádeže alebo akýchkoľvek porúch. Poskytovatelia hardvéru alebo softvéru nesprávcovských peňaženiek by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(84)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhov s kryptoaktívami by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prevádzkujú obchodnú platformu pre kryptoaktíva, mali mať podrobné prevádzkové pravidlá, mali by zabezpečiť, aby ich systémy a postupy boli dostatočne odolné, mali by podliehať požiadavkám na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť prispôsobeným trhom s kryptoaktívami a mali by stanoviť transparentné a nediskriminačné pravidlá založené na objektívnych kritériách, ktorými sa riadi prístup k ich platformám. Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva by takisto mali mať transparentnú štruktúru poplatkov za poskytované služby, aby sa zabránilo zadávaniu príkazov, ktoré by mohli prispieť k zneužívaniu trhu alebo narušeniu podmienok obchodovania. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prevádzkujú obchodnú platformu pre kryptoaktíva, by mali byť schopní zúčtovať transakcie on-chain aj off-chain a mali by zabezpečiť včasné zúčtovanie. Zúčtovanie transakcií by sa malo iniciovať do 24 hodín od vykonania transakcie na obchodnej platforme. V prípade zúčtovania off-chain by sa zúčtovanie malo začať v ten istý pracovný deň, zatiaľ čo v prípade zúčtovania on-chain môže zúčtovanie trvať dlhšie, keďže ho nekontroluje poskytovateľ služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu.

(85)

S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí vymieňajú kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo kryptoaktíva s použitím vlastného základného imania, mali zaviesť nediskriminačnú obchodnú politiku. Mali by uverejniť buď pevné kotácie alebo metodiku, ktorú používajú na určenie ceny kryptoaktív, ktoré chcú vymeniť, a mali by uverejniť všetky limity, ktoré chcú stanoviť pre sumu, ktorá sa má vymeniť. Mali by tiež podliehať požiadavkám na poobchodnú transparentnosť.

(86)

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí vykonávajú príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov, by mali navrhnúť politiku vykonávania príkazov a mali by sa vždy zameriavať na dosiahnutie najlepšieho možného výsledku pre svojich klientov, a to aj vtedy, keď konajú ako protistrana klientov. Mali by podniknúť všetky potrebné kroky na zabránenie zneužívaniu informácií týkajúcich sa príkazov klientov svojimi zamestnancami. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prijímajú príkazy a postupujú ich iným poskytovateľom služieb kryptoaktív, by mali zaviesť postupy na rýchle a riadne zasielanie týchto príkazov. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by nemali dostávať žiadne peňažné ani nepeňažné výhody za postúpenie týchto príkazov akejkoľvek konkrétnej obchodnej platforme pre kryptoaktíva alebo iným poskytovateľom služieb kryptoaktív. Mali by monitorovať účinnosť svojich opatrení na vykonávanie príkazov a politiku vykonávania príkazov a posudzovať, či miesta výkonu zahrnuté do politiky vykonávania príkazov poskytujú klientovi najlepší možný výsledok alebo či musia vykonať zmeny vo svojich opatreniach na vykonávanie príkazov, a mali by oznámiť klientom, s ktorými majú prebiehajúci klientsky vzťah, akékoľvek podstatné zmeny vo svojich opatreniach na vykonávanie príkazov alebo politiky vykonávania príkazov.

(87)

Ak je poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov protistranou klienta, môžu existovať podobnosti so službami výmeny kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva. Pri výmene kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva však poskytovateľ služieb kryptoaktív voľne určuje cenu za takéto výmeny ako menovú výmenu. Pri vykonávaní príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov by však poskytovateľ služieb kryptoaktív mal vždy zabezpečiť, aby dosiahol najlepší možný výsledok pre svojho klienta, a to aj vtedy, keď koná ako protistrana klienta, v súlade so svojou politikou najlepšieho vykonávania príkazov. Výmena kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva, ak ju uskutočňuje emitent alebo osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, by nemala byť službou kryptoaktív.

(88)

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí umiestňujú kryptoaktíva pre potenciálnych držiteľov, by mali pred uzavretím zmluvy oznámiť týmto osobám informácie o tom, ako plánujú poskytovať svoju službu. Na zabezpečenie ochrany svojich klientov by mali mať poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie na umiestňovanie kryptoaktív, zavedené osobitné a primerané postupy na prevenciu, monitorovanie, riadenie a oznamovanie akýchkoľvek konfliktov záujmov pri umiestnení kryptoaktív u vlastných klientov a keď bola navrhovaná cena za umiestnenie kryptoaktív nadhodnotená alebo podhodnotená. Umiestnenie kryptoaktív v mene osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, sa nepovažuje za samostatnú ponuku.

(89)

S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú poradenstvo v oblasti kryptoaktív buď na žiadosť klienta alebo z vlastnej iniciatívy, alebo ktorí poskytujú riadenie portfólia kryptoaktív, mali posúdiť, či sú tieto služby kryptoaktív alebo kryptoaktíva vhodné pre klientov, a to so zreteľom na skúsenosti, vedomosti, ciele a schopnosť svojich klientov znášať straty. Ak klienti neposkytujú poskytovateľom služieb kryptoaktív informácie o svojich skúsenostiach, vedomostiach, cieľoch a schopnosti znášať straty, alebo ak je zrejmé, že kryptoaktíva nie sú vhodné pre klientov, poskytovatelia služieb kryptoaktív by týmto klientom nemali takéto služby kryptoaktív alebo takéto kryptoaktíva odporúčať, ani by nemali začať poskytovať riadenie portfólia kryptoaktív. Pri poskytovaní poradenstva v oblasti kryptoaktív by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali klientom poskytnúť správu, ktorá by mala zahŕňať posúdenie vhodnosti, v ktorom sa uvedie poskytnuté poradenstvo a spôsob, akým spĺňa preferencie a ciele klientov. Pri poskytovaní riadenia portfólia kryptoaktív by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali svojim klientom poskytovať pravidelné výkazy, ktoré by mali zahŕňať preskúmanie ich činností a výkonnosti portfólia, ako aj aktualizované vyhlásenie o posúdení vhodnosti.

(90)

Niektoré služby kryptoaktív, najmä poskytovanie úschovy a správy kryptoaktív v mene klientov, umiestňovanie kryptoaktív a služby prevodu kryptoaktív v mene klientov, sa môžu prekrývať s platobnými službami vymedzenými v smernici (EÚ) 2015/2366.

(91)

Nástroje, ktoré emitenti elektronických peňazí poskytujú svojim klientom na správu tokenu elektronických peňazí, nemusia byť odlíšiteľné od služieb poskytovania úschovy a správy, ako sú upravené v tomto nariadení. Inštitúcie elektronického peňažníctva by preto mali mať možnosť poskytovať služby úschovy bez predchádzajúceho povolenia podľa tohto nariadenia na poskytovanie služieb kryptoaktív len vo vzťahu k tokenom elektronických peňazí, ktoré emitujú.

(92)

Činnosť tradičných distribútorov elektronických peňazí, konkrétne distribúcia elektronických peňazí v mene emitentov, by predstavovala činnosť umiestňovania kryptoaktív na účely tohto nariadenia. Fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú povolenie distribuovať elektronické peniaze podľa smernice 2009/110/ES, by však takisto mali mať možnosť distribuovať tokeny elektronických peňazí v mene emitentov tokenov elektronických peňazí bez toho, aby museli získať predchádzajúce povolenie podľa tohto nariadenia na poskytovanie služieb kryptoaktív. Takíto distribútori by preto mali byť vyňatí z požiadavky žiadať o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív pre činnosť umiestňovania kryptoaktív.

(93)

Poskytovateľ služieb prevodu kryptoaktív by mal byť subjekt, ktorý zabezpečuje prevod kryptoaktív v mene klienta z jednej adresy alebo účtu distribuovanej databázy transakcií na inú adresu alebo účet distribuovanej databázy transakcií. Takáto služba prevodu by nemala zahŕňať validátorov, uzly ani ťažiarov, ktorí by mohli byť súčasťou potvrdenia transakcie a aktualizácie stavu základnej distribuovanej databázy transakcií. Mnohí poskytovatelia služieb kryptoaktív ponúkajú aj určitý druh služby prevodu kryptoaktív, ako súčasť napríklad služby poskytovania úschovy a správy kryptoaktív v mene klientov, výmenu kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva alebo vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov. V závislosti od presných vlastností služieb spojených s prevodom tokenov elektronických peňazí môžu takéto služby spĺňať vymedzenie platobných služieb v smernici (EÚ) 2015/2366. V takom prípade by tieto prevody mal poskytovať subjekt, ktorému bolo udelené povolenie poskytovať takéto platobné služby v súlade s uvedenom smernicou.

(94)

Toto nariadenie by sa nemalo týkať požičiavania a vypožičiavania kryptoaktív vrátane tokenov elektronických peňazí, a preto by ním nemalo byť dotknuté príslušné vnútroštátne právo. Mala by sa podrobnejšie posúdiť uskutočniteľnosť a nevyhnutnosť regulácie takýchto činností.

(95)

Je dôležité zabezpečiť dôveru v trhy s kryptoaktívami a integritu týchto trhov. Preto treba stanoviť pravidlá na odradenie od zneužívania trhu v prípade kryptoaktív, ktoré sú prijaté na obchodovanie. Keďže sú však emitenti kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív veľmi často MSP, bolo by neprimerané uplatňovať na nich všetky ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (21). Preto treba stanoviť osobitné pravidlá zakazujúce určité správanie, ktoré by mohlo narušiť dôveru používateľov v trhy s kryptoaktívami a integritu týchto trhov, vrátane obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného sprístupňovania dôverných informácií a manipulácie s trhom v súvislosti s kryptoaktívami. Tieto špecifické pravidlá o zneužívaní trhu, ku ktorému došlo v súvislosti s kryptoaktívami, by sa mali uplatňovať aj v prípadoch, keď sú kryptoaktíva prijaté na obchodovanie.

(96)

Právna istota pre účastníkov trhov s kryptoaktívami by sa mala zvýšiť prostredníctvom charakteristiky dvoch prvkov podstatných pre špecifikáciu dôverných informácií, a to presnej povahy týchto informácií a významu ich potenciálneho účinku na ceny kryptoaktív. Tieto prvky by sa mali zvážiť aj na účely predchádzania zneužívaniu trhu v súvislosti s trhmi s kryptoaktívami a ich fungovaním, pričom by sa malo zohľadniť napríklad využívanie sociálnych médií, využívanie inteligentných zmlúv na vykonávanie príkazov a koncentrácia ťažiarskych združení.

(97)

Na deriváty, ktoré sú klasifikované ako finančné nástroje v zmysle vymedzenia v smernici 2014/65/EÚ a ktorých podkladovým aktívom je kryptoaktívum, sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 596/2014 pri obchodovaní na regulovanom trhu, v multilaterálnom obchodnom systéme alebo v organizovanom obchodnom systéme. Na kryptoaktíva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a sú podkladovými aktívami uvedených derivátov, by sa mali vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia o zneužívaní trhu.

(98)

Príslušné orgány by mali mať dostatočné právomoci na dohľad nad emisiou kryptoaktív vrátane tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, ich verejnou ponukou a prijatím na obchodovanie, ako aj dohľad nad poskytovateľom služieb kryptoaktív. Tieto právomoci by mali zahŕňať právomoc pozastaviť alebo zakázať verejnú ponuku kryptoaktív alebo prijatie kryptoaktív na obchodovanie alebo poskytovanie služby kryptoaktív a vyšetrovať porušenia pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu. Emitenti kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, by nemali podliehať dohľadu v rámci tohto nariadenia, ak emitent nie je osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie.

(99)

Príslušné orgány by tiež mali mať právomoc ukladať sankcie emitentom kryptoaktív, vrátane tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, osobám, ktoré ponúkajú takéto kryptoaktíva, osobám žiadajúcim o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Pri určovaní druhu a úrovne administratívnej sankcie alebo iného správneho opatrenia by príslušné orgány mali zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane závažnosti a trvania porušenia a toho, či k porušeniu došlo úmyselne.

(100)

Vzhľadom na cezhraničnú povahu trhov s kryptoaktívami by príslušné orgány mali navzájom spolupracovať s cieľom odhaliť akékoľvek porušenia tohto nariadenia a odradiť od nich.

(101)

S cieľom uľahčiť transparentnosť, pokiaľ ide o kryptoaktíva a poskytovateľov služieb kryptoaktív, by orgán ESMA mal zriadiť register bielych dokladov o kryptoaktívach, emitentov tokenov naviazaných na aktíva, emitentov tokenov elektronických peňazí a poskytovateľov služieb kryptoaktív.

(102)

Významné tokeny naviazané na aktíva sa môžu použiť ako prostriedok výmeny a na uskutočňovanie veľkých objemov platobných transakcií. Keďže takéto veľké objemy môžu predstavovať špecifické riziká pre kanály menovej transmisie a menovú suverenitu, je vhodné poveriť EBA úlohou vykonávať dohľad nad emitentmi tokenov naviazaných na aktíva po tom, ako sa takéto tokeny klasifikujú ako významné. Takéto poverenie by sa malo zaoberať veľmi špecifickou povahou rizík, ktoré predstavujú tokeny naviazané na aktíva, a nemalo by vytvárať precedens pre žiadne iné legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb.

(103)

Príslušné orgány zodpovedné za dohľad podľa smernice 2009/110/ES by mali vykonávať dohľad nad emitentmi tokenov elektronických peňazí. Vzhľadom na potenciálne rozšírené používanie významných tokenov elektronických peňazí ako platobných prostriedkov a na riziká, ktoré môžu predstavovať pre finančnú stabilitu, je však potrebný dvojitý dohľad aj príslušných orgánov a aj orgánu EBA nad emitentmi významných tokenov elektronických peňazí. Orgán EBA by mal dohliadať na to, či emitenti významných tokenov elektronických peňazí dodržiavajú osobitné dodatočné požiadavky stanovené v tomto nariadení pre takéto tokeny. Keďže osobitné dodatočné požiadavky by sa mali vzťahovať len na inštitúcie elektronického peňažníctva emitujúce významné tokeny elektronických peňazí, úverové inštitúcie emitujúce významné tokeny elektronických peňazí, na ktoré sa takéto požiadavky nevzťahujú, by mali zostať pod dohľadom svojich príslušných orgánov. Dvojitý dohľad by sa mal zaoberať veľmi špecifickou povahou rizík, ktoré predstavujú tokeny elektronických peňazí, a nemal by vytvárať precedens pre žiadne iné legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb.

(104)

Významné tokeny elektronických peňazí denominované v oficiálnej mene členského štátu inej ako euro, ktoré sa používajú ako prostriedok výmeny a na vyrovnanie veľkých objemov platobných transakcií, môžu, aj keď je nepravdepodobné, že k nim dôjde, predstavovať osobitné riziká pre menovú suverenitu členského štátu, v ktorého oficiálnej mene sú denominované. Ak je aspoň 80 % počtu držiteľov a objemu transakcií s týmito významnými tokenmi elektronických peňazí sústredených v domovskom členskom štáte, povinnosti dohľadu by sa nemali preniesť na orgán EBA.

(105)

Orgán EBA by mal zriadiť kolégium orgánov dohľadu pre všetkých emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí. Keďže emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí sú zvyčajne stredobodom siete subjektov, ktoré zabezpečujú emisiu, prevod a distribúciu takýchto kryptoaktív, členovia kolégia orgánov dohľadu pre každého emitenta by preto mali okrem iného zahŕňať príslušné orgány najvýznamnejších obchodných platforiem pre kryptoaktíva v prípadoch, keď sú významné tokeny naviazané na aktíva alebo významné tokeny elektronických peňazí prijaté na obchodovanie, a príslušné orgány najvýznamnejších subjektov a poskytovateľov služieb kryptoaktív zabezpečujúcich úschovu a správu významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí v mene držiteľov. Kolégium orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí by malo uľahčovať spoluprácu a výmenu informácií medzi svojimi členmi a malo by vydávať nezáväzné stanoviská okrem iného ku zmenám v povoleniach alebo opatreniam dohľadu týkajúcim sa takýchto emitentov.

(106)

S cieľom vykonávať dohľad nad emitentmi významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí by orgán EBA mal mať okrem iného právomoc vykonávať kontroly na mieste, prijímať opatrenia dohľadu a ukladať pokuty.

(107)

Orgán EBA by mal účtovať poplatky emitentom významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí, ktoré pokrývajú jeho náklady vrátane režijných nákladov. V prípade emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva by mal byť poplatok úmerný objemu ich rezervných aktív. V prípade emitentov významných tokenov elektronických peňazí by mal byť poplatok úmerný výške finančných prostriedkov získaných výmenou za významné tokeny elektronických peňazí.

(108)

S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o spresnenie technických prvkov vymedzení pojmov stanovených v tomto nariadení s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu a technologickému vývoju, spresnenie určitých kritérií na stanovenie toho, či by sa token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí mal klasifikovať ako významný, učenie, kedy existuje závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity trhov s kryptoaktívami alebo ohrozenie stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti, spresnenie procesných pravidiel na účely výkonu právomoci orgánu EBA ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, dočasných ustanovení a výberu pokút alebo pravidelných platieb penále, ako aj premlčacích lehôt na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále, a spresnenie druhu a výšky poplatkov za dohľad, ktoré môže orgán EBA účtovať emitentom významných tokenov naviazaných na aktíva alebo významných tokenov elektronických peňazí. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(109)

V záujme podpory jednotného uplatňovania tohto nariadenia v celej Únii vrátane primeranej ochrany držiteľov kryptoaktív a klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív, najmä ak sú spotrebiteľmi, by sa mali vypracovať technické predpisy. Je efektívne a vhodné poveriť orgány EBA a ESMA ako orgány s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ktoré sa predložia Komisii.

(110)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy vypracované orgánmi EBA a ESMA, pokiaľ ide o: obsah, metodiky a prezentáciu informácií v bielom doklade o kryptoaktívach o hlavných nepriaznivých vplyvoch mechanizmu konsenzu používaného na vydávanie kryptoaktív na klímu a iných nepriaznivých vplyvoch tohto mechanizmu súvisiacich so životným prostredím; postup schvaľovania bielych dokladov o kryptoaktívach predložených úverovými inštitúciami pri emisii tokenov naviazaných na aktíva; informácie, ktoré by mala obsahovať žiadosť o povolenie na činnosť emitenta tokenov naviazaných na aktíva; metodiku odhadu štvrťročného priemerného počtu a priemernej súhrnnej hodnoty transakcií za deň spojených s používaním tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí denominovaných v mene, ktorá nie je oficiálnou menou členského štátu, ako prostriedku výmeny v každom priestore jednotnej meny; požiadavky, vzory a postupy na vybavovanie sťažností držiteľov tokenov naviazaných na aktíva a klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív; požiadavky na politiky a postupy na identifikáciu, prevenciu, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov emitentov tokenov naviazaných na aktíva a podrobnosti a metodiku obsahu uvedeného oznamovania; postup a časový rámec pre emitenta tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí na prispôsobenie sa vyšším požiadavkám na vlastné zdroje, kritériá na požadovanie vyšších vlastných zdrojov, minimálne požiadavky na navrhovanie programov záťažového testovania; požiadavky na likviditu pre rezervu aktív; finančné nástroje, do ktorých možno investovať rezervu aktív; podrobný obsah informácií potrebných na vykonanie posúdenia navrhovaného nadobudnutia kvalifikovaného podielu v emitentovi tokenov naviazaných na aktíva; požiadavky na dodatočné povinnosti emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva; informácie, ktoré úverové inštitúcie, centrálne depozitáre cenných papierov, investičné spoločnosti, organizátori trhu, inštitúcie elektronického peňažníctva, správcovské spoločnosti PKIPCP a správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí majú v úmysle poskytovať služby kryptoaktív, oznamujú príslušným orgánom; informácie, ktoré obsahuje žiadosť o povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív; obsah, metodiky a prezentáciu informácií, ktoré poskytovateľ služieb kryptoaktív zverejňuje a ktoré súvisia s hlavnými nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi mechanizmu konsenzu používaného na vydávanie každého kryptoaktíva, v súvislosti s ktorým poskytuje služby, súvisiace so životným prostredím; opatrenia na zabezpečenie kontinuity a pravidelnosti vykonávania služieb kryptoaktív a záznamov, ktoré sa majú uchovávať o všetkých službách, príkazoch a transakciách kryptoaktív, ktoré vykonávajú; požiadavky na politiky na identifikáciu, prevenciu, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov poskytovateľov služieb kryptoaktív a podrobnosti a metodiku obsahu uvedeného oznamovania; spôsob, akým sa majú ponúkať údaje o transparentnosti prevádzkovateľa obchodnej platformy, a obsah a formát záznamov v evidencii príkazov týkajúcich sa obchodnej platformy; podrobný obsah informácií potrebných na vykonanie posúdenia navrhovaného nadobudnutia kvalifikovaného podielu v poskytovateľovi služieb kryptoaktív; vhodné opatrenia, systémy a postupy na monitorovanie a odhaľovanie zneužívania trhu; vzor oznámenia na oznamovanie podozrení zo zneužívania trhu a koordinačné postupy medzi relevantnými príslušnými orgánmi na odhaľovanie zneužívania trhu; informácie, ktoré si príslušné orgány majú vymieňať; vzor dokumentu dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi členských štátov a orgánmi dohľadu tretích krajín; údaje potrebné na klasifikáciu bielych dokladov o kryptoaktívach v registri orgánu ESMA a praktické opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto údaje boli strojovo čitateľné; podmienky, za ktorých sa určití členovia kolégia orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentov významných tokenov elektronických peňazí považujú v ich kategórii za najrelevantnejších; a podmienky, za ktorých sa má za to, že tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí sa používajú vo veľkom rozsahu na účely kvalifikovania určitých členov uvedeného kolégia, a podrobnosti o praktických opatreniach na fungovanie uvedeného kolégia. Komisia by mala prijať tieto regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.

(111)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánmi EBA a ESMA, pokiaľ ide o: stanovenie štandardných formulárov, formátov a vzorov pre biele doklady o kryptoaktívach; stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na prenos informácií na účely žiadosti o udelenie povolenia na činnosť emitenta tokenov naviazaných na aktíva; stanovenie štandardných formulárov, formátov a vzorov na účely podávania správ o tokenoch naviazaných na aktíva a tokenoch elektronických peňazí denominovaných v mene, ktorá nie je oficiálnou menou členského štátu, ktoré sú vydané v hodnote vyššej ako 100 000 000 EUR; stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na oznamovanie informácií príslušným orgánom zo strany úverových inštitúcií, centrálnych depozitárov cenných papierov, investičných spoločností, organizátorov trhu, inštitúcií elektronického peňažníctva, správcovských spoločností PKIPCP a správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí majú v úmysle poskytovať služby kryptoaktív; stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre žiadosť o povolenie na činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív; určenie technických prostriedkov na zverejňovanie dôverných informácií a na odloženie zverejnenia dôverných informácií; a stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a medzi príslušnými orgánmi, orgánom EBA a orgánom ESMA. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(112)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to riešiť fragmentáciu právneho rámca vzťahujúceho sa na osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, na osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie, na emitentov tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí a na poskytovateľov služieb kryptoaktív a zabezpečiť riadne fungovanie trhov s kryptoaktívami a zároveň zaistiť ochranu držiteľov kryptoaktív a klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív, najmä retailových držiteľov, ako aj ochranu integrity trhu a finančnú stabilitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie vytvorením rámca, na základe ktorého by sa mohol rozvíjať väčší cezhraničný trh s kryptoaktívami a poskytovateľmi služieb kryptoaktív, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(113)

S cieľom zabrániť narušeniu účastníkov trhu, ktorí poskytujú služby a vykonávajú činnosti súvisiace s kryptoaktívami inými, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, ktoré boli emitované pred začatím uplatňovania tohto nariadenia, by emitenti takýchto kryptoaktív mali byť oslobodení od povinnosti uverejniť biely doklad o kryptoaktívach a od určitých iných požiadaviek tohto nariadenia. Určité povinnosti by sa však mali uplatňovať, ak boli takéto kryptoaktíva prijaté na obchodovanie pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia. S cieľom zabrániť narušeniam pre existujúcich účastníkov trhu sú potrebné prechodné ustanovenia pre emitentov tokenov naviazaných na aktíva, ktorí boli aktívni v čase začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(114)

Keďže vnútroštátne regulačné rámce uplatniteľné na poskytovateľov služieb kryptoaktív pred začatím uplatňovania tohto nariadenia sa v jednotlivých členských štátoch líšia, je nevyhnutné, aby tie členské štáty, ktoré v súčasnosti nemajú prísne prudenciálne požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí v súčasnosti pôsobia na základe ich regulačných rámcov, mali možnosť vyžadovať, aby títo poskytovatelia služieb kryptoaktív podliehali prísnejším požiadavkám, než sú požiadavky stanovené vo vnútroštátnych regulačných rámcoch. V takýchto prípadoch by sa členským štátom malo povoliť neuplatňovať alebo skrátiť 18-mesačné prechodné obdobie, ktoré by inak umožnilo poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytovať služby na základe ich existujúceho vnútroštátneho regulačného rámca. Takáto možnosť pre členské štáty by nemala predstavovať precedens pre žiadne iné legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb.

(115)

Oznamovatelia by mali mať možnosť upozorniť príslušné orgány na nové informácie, ktoré im pomôžu pri odhaľovaní porušení tohto nariadenia a ukladaní sankcií. Týmto nariadením by sa preto malo zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré oznamovateľom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenia tohto nariadenia a ochránia ich pred odvetnými opatreniami. Malo by sa to vykonať prostredníctvom zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (23), ktorá umožní jej uplatňovanie v prípade porušení tohto nariadenia.

(116)

Vzhľadom na to, že orgán EBA by mal byť poverený priamym dohľadom nad emitentmi významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí a orgán ESMA by mal byť poverený využívaním svojich právomocí vo vzťahu k významným poskytovateľom služieb kryptoaktív, je potrebné zabezpečiť, aby orgány EBA a ESMA mohli vykonávať všetky svoje právomoci a úlohy s cieľom plniť svoje ciele ochrany verejného záujmu prispievaním ku krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, jej občanov a podnikateľské subjekty, a zabezpečiť, aby sa na emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív vzťahovali nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010. Uvedené nariadenia by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(117)

Emisia kryptoaktív, ponuka kryptoaktív alebo žiadosti o ich prijatie na obchodovanie a poskytovanie služieb kryptoaktív by mohli zahŕňať spracúvanie osobných údajov. Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s príslušným právom Únie o ochrane osobných údajov. Týmto nariadením nie sú dotknuté práva a povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (24) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (25).

(118)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 24. júna 2021 svoje stanovisko (26).

(119)

Deň uplatňovania tohto nariadenia by sa mal odložiť, aby sa umožnilo prijatie regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov a delegovaných aktov, ktoré sú potrebné na spresnenie určitých prvkov tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

1.   V tomto nariadení sa stanovujú jednotné požiadavky na verejnú ponuku kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí, a ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme, ako aj požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív.

2.   V tomto nariadení sa stanovujú najmä:

a)

požiadavky na transparentnosť a sprístupňovanie informácií v súvislosti s emisiou kryptoaktív, ich verejnou ponukou a prijímaním na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva (ďalej len „prijatie na obchodovanie“);

b)

požiadavky na udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív, emitentom tokenov naviazaných na aktíva a emitentom tokenov elektronických peňazí, a dohľad nad nimi, ako aj požiadavky na ich činnosť, organizáciu a riadenie;

c)

požiadavky na ochranu držiteľov kryptoaktív pri emitovaní kryptoaktív, ich verejnej ponuke a prijatí na obchodovanie;

d)

požiadavky na ochranu klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív;

e)

opatrenia na predchádzanie obchodovaniu s využitím dôverných informácií, neoprávnenému sprístupneniu dôverných informácií a manipulácii s trhom v súvislosti s kryptoaktívami s cieľom zabezpečiť integritu trhov s kryptoaktívami.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na fyzické a právnické osoby a určité iné podniky, ktoré sa zaoberajú emisiou kryptoaktív, ich verejnou ponukou a prijatím na obchodovanie alebo ktoré poskytujú služby súvisiace s kryptoaktívami v rámci Únie.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

osoby poskytujúce služby kryptoaktív výlučne svojim materským spoločnostiam, svojim vlastným dcérskym spoločnostiam alebo iným dcérskym spoločnostiam svojich materských spoločností;

b)

likvidátora alebo správcu konajúceho počas konkurzného konania okrem prípadu, keď koná na účely článku 47;

c)

ECB, centrálne banky členských štátov konajúce ako menové orgány alebo iné orgány verejnej moci členských štátov;

d)

Európsku investičnú banku a jej dcérske spoločnosti;

e)

Európsky nástroj finančnej stability a Európsky mechanizmus pre stabilitu;

f)

verejné medzinárodné organizácie.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na kryptoaktíva, ktoré sú jedinečné a nie sú zameniteľné s inými kryptoaktívami.

4.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na kryptoaktíva, ktoré sa klasifikujú ako jedno alebo viaceré z týchto možností:

a)

finančné nástroje;

b)

vklady vrátane štruktúrovaných vkladov;

c)

finančné prostriedky s výnimkou ak sa klasifikujú ako tokeny elektronických peňazí;

d)

sekuritizačné pozície v súvislosti so sekuritizáciou, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2017/2402;

e)

produkty neživotného alebo životného poistenia patriace do tried poistenia uvedených v prílohách I a II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (27) alebo zaisťovacie a retrocesné zmluvy uvedené v tejto smernici;

f)

dôchodkové produkty, ktoré sú na základe vnútroštátnych právnych predpisov uznané ako produkty, ktorých primárnym účelom je poskytnúť investorovi príjem počas dôchodku a ktoré investora oprávňujú na určité plnenie;

g)

oficiálne uznané systémy dôchodkového poistenia zamestnancov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (28) alebo smernice 2009/138/ES;

h)

samostatné dôchodkové produkty, pri ktorých sa podľa vnútroštátneho práva požaduje finančný príspevok od zamestnávateľa a pri ktorých si zamestnávateľ alebo zamestnanec nemôže vybrať dôchodkový produkt alebo poskytovateľa;

i)

celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 (29);

j)

systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (30) a (ES) č. 987/2009 (31).

5.   Orgán ESMA do 30. decembra 2024 vydá na účely odseku 4 písm. a) tohto článku v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 usmernenia o podmienkach a kritériách klasifikácie kryptoaktív ako finančných nástrojov.

6.   Týmto nariadením nie je dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1024/2013.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„technológia distribuovanej databázy transakcií“ alebo „DLT“ je technológia, ktorá umožňuje prevádzku a používanie distribuovaných databáz transakcií;

2.

„distribuovaná databáza transakcií“ je informačný archív, v ktorom sa uchovávajú záznamy o transakciách a ktorý je zdieľaný naprieč a synchronizovaný v rámci súboru sieťových uzlov DLT využívaním mechanizmu konsenzu;

3.

„mechanizmus konsenzu“ sú pravidlá a postupy, na základe ktorých sa dosiahne dohoda medzi sieťovými uzlami DLT o tom, že transakcia je overená;

4.

„sieťový uzol DLT“ je zariadenie alebo proces, ktorý je súčasťou siete a v ktorom je uložená úplná alebo čiastočná kópia záznamov o všetkých transakciách zaznamenaných v distribuovanej databáze transakcií;

5.

„kryptoaktívum“ je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie;

6.

„token naviazaný na aktíva“ je druh kryptoaktíva, ktorý nie je tokenom elektronických peňazí a ktorý má za cieľ zachovať stabilnú hodnotu tým, že odkazuje na inú hodnotu alebo právo alebo ich kombináciu vrátane jednej alebo viacerých oficiálnych mien;

7.

„token elektronických peňazí“ je druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny;

8.

„oficiálnou menou“ sa rozumie oficiálna mena krajiny, ktorá je emitovaná centrálnou bankou alebo iným menovým orgánom;

9.

„úžitkový token“ je druh kryptoaktíva, ktoré je určené len na poskytovanie prístupu k tovaru alebo službe, ktoré poskytuje jeho emitent;

10.

„emitent“ je fyzická alebo právnická osoba alebo iný podnik, ktorý emituje kryptoaktíva;

11.

„žiadajúci emitent“ je emitent tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, ktorý požiadal o povolenie verejne ponúkať tieto kryptoaktíva alebo žiadať o ich prijatie na obchodovanie;

12.

„verejná ponuka“ je oznámenie osobám v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, v ktorom sú uvedené dostatočné informácie o podmienkach ponuky a ponúkaných kryptoaktívach, aby sa potenciálni držitelia mohli rozhodnúť, či majú kúpiť tieto kryptoaktíva;

13.

„osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva“ je každá fyzická alebo právnická osoba alebo iný podnik alebo emitent, ktorý kryptoaktíva verejne ponúka;

14.

„finančné prostriedky“ sú finančné prostriedky v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice (EÚ) 2015/2366;

15.

„poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je právnická osoba alebo iný podnik, ktorého povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív klientom na profesionálnom základe a ktorý má povolenie poskytovať služby kryptoaktív v súlade s článkom 59;

16.

„služba kryptoaktív“ je ktorákoľvek z týchto služieb a činností súvisiacich s akýmkoľvek kryptoaktívom:

a)

poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov;

b)

prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;

c)

výmena kryptoaktív za finančné prostriedky;

d)

výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;

e)

vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;

f)

umiestňovanie kryptoaktív;

g)

prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;

h)

poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív;

i)

poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív;

j)

poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov;

17.

„poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov“ je úschova alebo kontrola kryptoaktív alebo prostriedkov prístupu k takýmto kryptoaktívam v mene klientov, v náležitých prípadoch vo forme súkromných kryptografických kľúčov;

18.

„prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva“ je správa jedného alebo viacerých multilaterálnych systémov, ktorým sa spája alebo uľahčuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať kryptoaktíva v systéme a v súlade s jeho pravidlami spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva, buď výmenou kryptoaktív za finančné prostriedky, alebo výmenou kryptoaktív za iné kryptoaktíva;

19.

„výmena kryptoaktív za finančné prostriedky“ je uzatváranie kúpnych alebo predajných zmlúv týkajúcich sa kryptoaktív s klientmi za finančné prostriedky s využitím vlastného základného imania;

20.

„výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva“ je uzatváranie kúpnych alebo predajných zmlúv týkajúcich sa kryptoaktív s klientmi za iné kryptoaktíva s využitím vlastného základného imania;

21.

„vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov“ je uzatváranie zmlúv v mene klientov o kúpe alebo predaji jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo upísanie v mene klientov jedného alebo viacerých kryptoaktív a zahŕňa uzatváranie zmlúv o predaji kryptoaktív v okamihu ich verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie;

22.

„umiestňovanie kryptoaktív“ je uvádzanie kryptoaktív na trh pre kupujúcich, v mene alebo na účet osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo strany spriaznenej s osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva;

23.

„prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov“ je prijatie príkazu na kúpu alebo predaj jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo na upísanie jedného alebo viacerých kryptoaktív od osoby a postúpenie tohto príkazu tretej strane na vykonanie;

24.

„poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív“ je ponúkanie, poskytovanie alebo súhlas s poskytnutím personalizovaných odporúčaní klientovi buď na žiadosť klienta, alebo na podnet poskytovateľa služieb kryptoaktív poskytujúceho poradenstvo, pokiaľ ide o jednu alebo viacero transakcií týkajúcich sa kryptoaktív alebo o využívanie služieb kryptoaktív;

25.

„poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív“ je spravovanie portfólií v súlade s oprávneniami, ktoré udelili klienti, na základe voľného uváženia pre jednotlivých klientov, ak tieto portfóliá obsahujú jedno alebo viacero kryptoaktív;

26.

„poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov“ je poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene fyzickej alebo právnickej osoby z jednej adresy alebo účtu distribuovanej databázy transakcií na inú adresu alebo účet distribuovanej databázy transakcií;

27.

„riadiaci orgán“ je orgán alebo orgány emitenta kryptoaktív, osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktoré sú vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, sú splnomocnené stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie subjektu, a ktoré v podniku vykonávajú dozor nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho, a zahŕňajú osoby, ktoré skutočne riadia podnikateľskú činnosť subjektu;

28.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a povolená podľa smernice 2013/36/EÚ;

29.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a povolená podľa smernice 2014/65/EÚ;

30.

„kvalifikovaní investori“ sú osoby alebo subjekty, ktoré sú uvedené v oddieli I v bodoch 1 až 4 prílohy II k smernici 2014/65/EÚ;

31.

„úzke väzby“ sú úzke väzby v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 35 smernice 2014/65/EÚ;

32.

„rezerva aktív“ je kôš rezervných aktív zabezpečujúcich nárok voči emitentovi;

33.

„domovský členský štát“ je:

a)

v prípade, že osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo osoba žiadajúca o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie má sídlo v Únii, členský štát, v ktorom má táto osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo táto osoba žiadajúca o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie sídlo;

b)

v prípade, že osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo osoba žiadajúca o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie nemá sídlo v Únii, ale má jednu alebo viac pobočiek v Únii, členský štát, ktorý si táto osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo táto osoba žiadajúca o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie vybrala spomedzi členských štátov, v ktorých má pobočky;

c)

v prípade, že osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo osoba žiadajúca o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie je usadená v tretej krajine, pričom nemá pobočku v Únii, buď členský štát, v ktorom má zámer verejne ponúkať kryptoaktíva po prvýkrát, alebo podľa výberu osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie členský štát, v ktorom sa podá prvá žiadosť o prijatie týchto kryptoaktív na obchodovanie;

d)

v prípade emitenta tokenov naviazaných na aktíva členský štát, v ktorom má emitent tokenov naviazaných na aktíva sídlo;

e)

v prípade emitenta tokenov elektronických peňazí členský štát, v ktorom je emitentovi tokenov elektronických peňazí udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie na základe smernice 2013/36/EÚ alebo inštitúcie elektronického peňažníctva na základe smernice 2009/110/ES;

f)

v prípade poskytovateľov služieb kryptoaktív členský štát, v ktorom má poskytovateľ služieb kryptoaktív sídlo;

34.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie uskutočnila verejnú ponuku kryptoaktív alebo žiada o prijatie na obchodovanie, alebo v ktorom poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje služby kryptoaktív, ak je iný ako domovský členský štát;

35.

„príslušný orgán“ je jeden alebo viac orgánov, ktoré:

a)

sú určené každým členským štátom v súlade s článkom 93 pre osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie, emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív;

b)

sú určené každým členským štátom pre emitentov tokenov elektronických peňazí na účel uplatňovania smernice 2009/110/ES;

36.

„kvalifikovaný podiel“ je akýkoľvek priamy alebo nepriamy podiel v emitentovi tokenov naviazaných na aktíva alebo v poskytovateľovi služieb kryptoaktív, ktorý predstavuje minimálne 10 % základného imania alebo hlasovacích práv v zmysle článkov 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (32), pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich zoskupovania uvedené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie emitenta tokenov naviazaných na aktíva alebo riadenie poskytovateľa služieb kryptoaktív, v ktorom existuje tento podiel;

37.

„retailový držiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej činnosti, podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania;

38.

„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, ktorý je prevádzkovaný osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo poskytovateľom služieb kryptoaktív alebo v ich mene a ktorý poskytuje držiteľom kryptoaktív prístup k ich kryptoaktívam a klientom poskytovateľov služieb kryptoaktív prístup k službám kryptoaktív;

39.

„klient“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje služby kryptoaktív;

40.

„obchodovanie párovaním na vlastný účet“ je obchodovanie párovaním na vlastný účet v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 38 smernice 2014/65/EÚ;

41.

„platobné služby“ sú platobné služby v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2015/2366;

42.

„poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 11 smernice (EÚ) 2015/2366;

43.

„inštitúcia elektronického peňažníctva“ je inštitúcia elektronického peňažníctva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2009/110/ES;

44.

„elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES;

45.

„osobné údaje“ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

46.

„platobná inštitúcia“ je platobná inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice (EÚ) 2015/2366;

47.

„správcovská spoločnosť PKIPCP“ je správcovská spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (33);

48.

„správca alternatívneho investičného fondu“ je správca AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (34);

49.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

50.

„vklad“ je vklad v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/49/EÚ;

51.

„štruktúrovaný vklad“ je štruktúrovaný vklad v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 43 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Komisia prijme v súlade s článkom 139 delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením technických prvkov vymedzení uvedených v odseku 1 tohto článku a prispôsobiť tieto vymedzenia vývoju na trhu a technologickému vývoju.

HLAVA II

KRYPTOAKTÍVA INÉ, NEŽ SÚ TOKENY NAVIAZANÉ NA AKTÍVA ALEBO TOKENY ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ

Článok 4

Verejné ponuky kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí

1.   Žiadna osoba nesmie verejne ponúkať v Únii kryptoaktívum iné, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, pokiaľ táto osoba:

a)

nie je právnická osoba;

b)

nevypracovala biely doklad o kryptoaktívach v súvislosti s týmto kryptoaktívom v súlade s článkom 6;

c)

neoznámila biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 8;

d)

neuverejnila biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 9;

e)

nevypracovala prípadnú marketingovú komunikáciu v súvislosti s týmto kryptoaktívom v súlade s článkom 7;

f)

neuverejnila prípadnú marketingovú komunikáciu v súvislosti s týmto kryptoaktívom v súlade s článkom 9;

g)

nespĺňa požiadavky pre osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva stanovené v článku 14.

2.   Odsek 1 písm. b), c), d) a f) sa neuplatňujú na žiadnu z týchto verejných ponúk kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí:

a)

ponuka menej ako 150 fyzickým alebo právnickým osobám v každom členskom štáte, pričom tieto osoby konajú na vlastný účet;

b)

za obdobie 12 mesiacov, ktoré začína spolu so začiatkom ponuky, celková protihodnota verejnej ponuky kryptoaktíva v Únii nepresahuje 1 000 000 EUR alebo rovnocennú sumu v inej oficiálnej mene alebo v kryptoaktívach;

c)

ponuka kryptoaktíva je určená výlučne kvalifikovaným investorom a kryptoaktívum môžu držať len takíto kvalifikovaní investori.

3.   Táto hlava sa neuplatňuje na verejné ponuky kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, pre ktoré platí jedno z týchto kritérií:

a)

kryptoaktívum sa ponúka bezplatne;

b)

kryptoaktívum sa vytvára automaticky ako odmena za zachovávanie distribuovanej databázy transakcií alebo validáciu transakcií;

c)

ponuka sa týka úžitkového tokenu poskytujúceho prístup k tovaru alebo službe, ktoré existujú alebo sa poskytujú;

d)

držiteľ kryptoaktíva má právo používať ho len výmenou za tovar a služby v obmedzenej sieti obchodníkov so zmluvnými dojednaniami s osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva.

Na účely prvého pododseku písmena a) sa kryptoaktívum nepovažuje za ponúkané bezplatne, ak sa od kupujúcich vyžaduje, aby osobe, ktorá ponúka kryptoaktíva, poskytli alebo sa zaviazali poskytnúť osobné údaje výmenou za toto kryptoaktívum, alebo ak osoba, ktorá ponúka kryptoaktívum, dostane od potenciálnych držiteľov tohto kryptoaktíva akékoľvek poplatky, provízie alebo peňažné či nepeňažné benefity výmenou za toto kryptoaktívum.

Ak v každom 12-mesačnom období začínajúcom od začiatku pôvodnej verejnej ponuky celková protihodnota verejnej ponuky kryptoaktíva za okolností uvedených v prvom pododseku písm. d) v Únii presahuje 1 000 000 EUR, osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, zašle príslušnému orgánu oznámenie obsahujúce opis ponuky a vysvetlenie, prečo je ponuka vyňatá z tejto hlavy podľa prvého pododseku písmena d).

Na základe oznámenia uvedeného v treťom pododseku príslušný orgán prijme riadne odôvodnené rozhodnutie, ak sa domnieva, že činnosť nespĺňa podmienky na udelenie výnimky ako obmedzená sieť podľa prvého pododseku písm. d) a informuje o tom osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva.

4.   Výnimky uvedené v odsekoch 2 a 3 sa neuplatňujú, ak osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo iná osoba konajúca v mene osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, v akomkoľvek oznámení oznámi svoj zámer požiadať o prijatie kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, na obchodovanie.

5.   Povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa článku 59 sa nevyžaduje na poskytovanie úschovy a správu kryptoaktív v mene klientov alebo na poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v súvislosti s kryptoaktívami, ktorých verejné ponuky sú oslobodené podľa odseku 3 tohto článku, okrem prípadov ak:

a)

existuje iná verejná ponuka toho istého kryptoaktíva a na túto ponuku sa výnimka nevzťahuje; alebo

b)

ponúkané kryptoaktívum je prijaté na obchodnú platformu.

6.   Ak sa verejná ponuka kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, týka úžitkového tokenu poskytujúceho prístup k tovaru alebo službám, ktoré ešte neexistujú alebo sa ešte neposkytujú, trvanie verejnej ponuky, ako sa uvádza v bielom doklade o kryptoaktívach, nesmie presiahnuť 12 mesiacov od uverejnenia bieleho dokladu o kryptoaktívach.

7.   Každá následná verejná ponuka kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, sa považuje za samostatnú verejnú ponuku, na ktorú sa vzťahujú požiadavky odseku 1, bez toho, aby bolo dotknuté možné uplatňovanie odseku 2 alebo 3 na následnú verejnú ponuku.

Pri žiadnej následnej verejnej ponuke kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, sa nevyžaduje žiadny dodatočný biely doklad o kryptoaktívach, pokiaľ bol biely doklad o kryptoaktívach uverejnený v súlade s článkami 9 a 12 a osoba zodpovedná za vypracovanie takéhoto bieleho dokladu písomne súhlasí s jeho použitím.

8.   Ak je verejná ponuka kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, oslobodená od povinnosti uverejniť biely doklad o kryptoaktívach podľa odseku 2 alebo 3, ale biely doklad sa napriek tomu vypracúva dobrovoľne, uplatňuje sa táto hlava.

Článok 5

Prijatie kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, na obchodovanie

1.   Osoba nesmie žiadať o prijatie kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, na obchodovanie v Únii, pokiaľ táto osoba:

a)

nie je právnická osoba;

b)

nevypracovala biely doklad o kryptoaktívach v súvislosti s týmto kryptoaktívom v súlade s článkom 6;

c)

neoznámila biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 8;

d)

neuverejnila biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 9;

e)

nevypracovala prípadnú marketingovú komunikáciu v súvislosti s týmto kryptoaktívom v súlade s článkom 7;

f)

neuverejnila prípadnú marketingovú komunikáciu v súvislosti s týmto kryptoaktívom v súlade s článkom 9;

g)

nespĺňa požiadavky pre osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie v článku 14.

2.   Ak je kryptoaktívum prijaté na obchodovanie z iniciatívy prevádzkovateľa obchodnej platformy a biely doklad o kryptoaktívach nebol uverejnený v súlade s článkom 9 v prípadoch požadovaných v tomto nariadení, prevádzkovateľ tejto obchodnej platformy pre kryptoaktíva musí spĺňať požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.

3.   Odchylne od odseku 1 sa osoba žiadajúca o prijatie kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, na obchodovanie a príslušný prevádzkovateľ obchodnej platformy môžu písomne dohodnúť, že je to prevádzkovateľ obchodnej platformy, od ktorého sa vyžaduje, aby splnil všetky požiadavky uvedené v odseku 1 písm. b) až g) alebo ich časť.

V písomnej dohode uvedenej v prvom pododseku tohto odseku sa jasne uvedie, že osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie je povinná poskytnúť prevádzkovateľovi obchodnej platformy všetky informácie potrebné na to, aby uvedený prevádzkovateľ mohol splniť požiadavky uvedené v odseku 1 písm. b) až g).

4.   Odsek 1 písm. b), c) a d) sa neuplatňuje, ak:

a)

je kryptoaktívum už prijaté na obchodovanie na inej obchodnej platforme pre kryptoaktíva v Únii a

b)

je vypracovaný biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 6, aktualizovaný v súlade s článkom 12, a osoba zodpovedná za vypracovanie takéhoto bieleho dokladu písomne súhlasí s jeho použitím.

Článok 6

Obsah a forma bieleho dokladu o kryptoaktívach

1.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje všetky tieto informácie, ako sa bližšie uvádza v prílohe I:

a)

informácie o osobe, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie;

b)

informácie o emitentovi, ak ide o iný subjekt ako osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobu žiadajúca o prijatie na obchodovanie;

c)

informácie o prevádzkovateľovi obchodnej platformy v prípadoch, keď vypracúva biely doklad o kryptoaktívach;

d)

informácie o projekte kryptoaktíva;

e)

informácie o verejnej ponuke kryptoaktíva alebo jeho prijatí na obchodovanie;

f)

informácie o kryptoaktíve;

g)

informácie o právach a povinnostiach spojených s kryptoaktívom;

h)

informácie o základnej technológii;

i)

informácie o rizikách;

j)

informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch mechanizmu konsenzu, ktorý sa používa na emisiu kryptoaktív, na klímu a iných nepriaznivých vplyvoch tohto mechanizmu súvisiacich so životným prostredím.

V prípadoch, keď biely doklad o kryptoaktívach nevypracovali osoby uvedené v prvom pododseku písmenách a), b) a c), biely doklad o kryptoaktívach obsahuje aj totožnosť osoby, ktorá vypracovala biely doklad o kryptoaktívach, a dôvod, prečo ho vypracovala táto konkrétna osoba.

2.   Všetky informácie uvedené v odseku 1 musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce. Biely doklad o kryptoaktívach nesmie obsahovať podstatné opomenutia a predkladá sa v stručnej a zrozumiteľnej forme.

3.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať toto jasné a jednoznačné vyhlásenie na prvej strane:

„Tento biely doklad o kryptoaktívach nebol schválený žiadnym príslušným orgánom v žiadnom členskom štáte Európskej únie. Za obsah tohto bieleho dokladu o kryptoaktívach je výlučne zodpovedná osoba, ktorá ponúka kryptoaktívum.“

Ak biely doklad o kryptoaktívach vypracuje osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodnej platformy, potom sa namiesto „osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva“ vo vyhlásení uvedenom v prvom pododseku uvedie odkaz na „osobu žiadajúcu o prijatie na obchodovanie“ alebo „prevádzkovateľa obchodnej platformy“.

4.   Biely doklad o kryptoaktívach nesmie obsahovať žiadne tvrdenia o budúcej hodnote kryptoaktíva okrem vyhlásenia uvedeného v odseku 5.

5.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať jasné a jednoznačné vyhlásenie, že:

a)

kryptoaktívum môže čiastočne alebo úplne stratiť svoju hodnotu;

b)

kryptoaktívum nemusí byť vždy prevoditeľné;

c)

kryptoaktívum nemusí byť likvidné;

d)

ak sa verejná ponuka týka úžitkového tokenu, uvedený úžitkový token nemusí byť vymeniteľný za tovar alebo službu, ktoré boli prisľúbené v bielom doklade o kryptoaktívach, najmä v prípade neúspechu alebo ukončenia projektu kryptoaktíva;

e)

na kryptoaktívum sa nevzťahujú systémy náhrad pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (35);

f)

na kryptoaktívum sa nevzťahujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ.

6.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať vyhlásenie riadiaceho orgánu osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľa obchodnej platformy. V tomto vyhlásení, ktoré sa uvedie po vyhlásení uvedenom v odseku 3, sa potvrdí, že biely doklad o kryptoaktívach je v súlade s touto hlavou a že podľa najlepšieho vedomia riadiaceho orgánu sú informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach nestranné, jasné a nezavádzajúce a že biely doklad o kryptoaktívach neobsahuje žiadne opomenutia, ktoré by pravdepodobne ovplyvnili jeho dosah.

7.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje zhrnutie vložené za vyhlásenie uvedené v odseku 6, ktoré v krátkosti a netechnickom jazyku poskytuje kľúčové informácie o verejnej ponuke kryptoaktíva alebo zamýšľanom prijatí na obchodovanie. Toto zhrnutie musí byť ľahko zrozumiteľné a predkladá sa v jasnom a zrozumiteľnom formáte s použitím znakov čitateľnej veľkosti. Zhrnutie bieleho dokladu o kryptoaktívach poskytuje primerané informácie o charakteristikách príslušného kryptoaktíva s cieľom pomôcť potenciálnym držiteľom kryptoaktíva prijať informované rozhodnutie.

Zhrnutie obsahuje upozornenie, že:

a)

by sa malo chápať ako úvod bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)

potenciálny držiteľ by mal pri každom rozhodnutí kúpiť kryptoaktívum vychádzať z obsahu bieleho dokladu o kryptoaktívach ako celku a nielen zo samotného zhrnutia;

c)

verejná ponuka kryptoaktíva nepredstavuje ponuku ani výzvu na nákup finančných nástrojov a že každá takáto ponuka alebo výzva sa môže uskutočniť len prostredníctvom prospektu alebo iných ponukových materiálov podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov;

d)

biely doklad o kryptoaktívach nepredstavuje prospekt uvedený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (36) ani iný ponukový materiál podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

8.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje deň jeho oznámenia a obsah.

9.   Biely doklad o kryptoaktívach sa vypracuváva v úradnom jazyku domovského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

Ak sa kryptoaktívum ponúka aj v inom členskom štáte ako je domovský členský štát, biely doklad o kryptoaktívach sa vypracuje aj v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

10.   Biely doklad o kryptoaktívach sa sprístupňuje v strojovo čitateľnom formáte.

11.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, formáty a vzory na účely odseku 10.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

12.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o obsahu, metodikách a prezentácii informácií uvedených v odseku 1 prvého pododseku písm. j), pokiaľ ide o ukazovatele udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím.

Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku orgán ESMA zváži rôzne druhy mechanizmov konsenzu používaných na validáciu transakcií s kryptoaktívami, ich stimulačné štruktúry a využívanie energie, energie z obnoviteľných zdrojov a prírodných zdrojov, produkciu odpadu a emisie skleníkových plynov. Orgán ESMA aktualizuje tieto regulačné technické predpisy na základe vývoja v regulačnej a technologickej oblasti.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7

Marketingová komunikácia

1.   Akákoľvek marketingová komunikácia týkajúca sa verejnej ponuky kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, alebo prijatia takéhoto kryptoaktíva na obchodovanie musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

marketingová komunikácia sa dá ako taká jasne identifikovať;

b)

informácie uvedené v marketingovej komunikácii sú nestranné, jasné a nezavádzajúce;

c)

informácie uvedené v marketingovej komunikácii sú konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach, ak sa podľa článku 4 alebo 5 vyžaduje takýto biely doklad o kryptoaktívach;

d)

v marketingovej komunikácii sa jasne uvedie, že bol uverejnený biely doklad o kryptoaktívach, a jasne sa uvedie adresa webového sídla osoby, ktorá ponúka kryptoaktívum, osoby žiadajúcej o jeho prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľa obchodnej platformy pre príslušné kryptoaktívum, ako aj telefónne číslo a e-mailová adresa na kontaktovanie tejto osoby;

e)

marketingová komunikácia obsahuje toto jasné a jednoznačné vyhlásenie:

„Táto marketingová komunikácia o kryptoaktívach nebola preskúmaná ani schválená žiadnym príslušným orgánom v žiadnom členskom štáte Európskej únie. Za obsah tejto marketingovej komunikácie o kryptoaktívach je výlučne zodpovedná osoba, ktorá ponúka kryptoaktívum.“

Ak marketingovú komunikáciu pripravuje osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodnej platformy, potom sa namiesto „osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva“ vo vyhlásení uvedenom v prvom pododseku písm. e) uvedie odkaz na „osobu žiadajúcu o prijatie na obchodovanie“ alebo „prevádzkovateľa obchodnej platformy“.

2.   Ak sa podľa článku 4 alebo 5 vyžaduje biely doklad o kryptoaktívach, nesmie sa pred uverejnením bieleho dokladu o kryptoaktívach šíriť žiadna marketingová komunikácia. Schopnosť osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľa obchodnej platformy vykonávať prieskum trhu nie je dotknutá.

3.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa marketingová komunikácia šíri, má právomoc posúdiť súlad s odsekom 1, pokiaľ ide o uvedenú marketingovú komunikáciu.

Príslušný orgán domovského členského štátu podľa potreby pomáha príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa marketingová komunikácia šíri, s posudzovaním konzistentnosti marketingovej komunikácie s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach.

4.   Použitie akýchkoľvek právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí uvedených v článku 94 v súvislosti s presadzovaním ustanovení tohto článku príslušným orgánom hostiteľského členského štátu sa bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoby žiadajúcej o ich prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľa obchodnej platformy pre kryptoaktíva.

Článok 8

Oznámenie bieleho dokladu o kryptoaktívach a marketingovej komunikácii

1.   Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie takýchto kryptoaktív alebo prevádzkovatelia obchodných platforiem pre takéto kryptoaktíva oznámia svoj biely doklad o kryptoaktívach príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

2.   Marketingová komunikácia sa na požiadanie oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu a príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu pri obracaní sa na potenciálnych držiteľov kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, v týchto členských štátoch.

3.   Príslušné orgány nevyžadujú predchádzajúce schválenie bielych dokladov o kryptoaktívach ani žiadnej súvisiacej marketingovej komunikácie pred ich uverejnením.

4.   Oznámenie bieleho dokladu o kryptoaktívach uvedené v odseku 1 sa dopĺňa vysvetlením, prečo by sa kryptoaktívum opísané v bielom doklade o kryptoaktívach nemalo považovať za:

a)

kryptoaktívum vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 2 ods. 4;

b)

token elektronických peňazí alebo

c)

token naviazaný na aktíva.

5.   Prvky uvedené v odsekoch 1 a 4 sa oznámia príslušnému orgánu domovského členského štátu aspoň 20 pracovných dní pred dňom uverejnenia bieleho dokladu o kryptoaktívach.

6.   Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie poskytujú príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu spolu s oznámením uvedeným v odseku 1 zoznam prípadných hostiteľských členských štátov, v ktorých majú v úmysle verejne ponúkať svoje kryptoaktíva alebo žiadať o ich prijatie na obchodovanie. Takisto informujú príslušný orgán svojho domovského členského štátu o dni začatia zamýšľanej verejnej ponuky alebo zamýšľaného prijatia na obchodovanie a o každej zmene tohto dňa.

Príslušný orgán domovského členského štátu oznámi jednotnému kontaktnému miestu hostiteľských členských štátov zamýšľanú verejnú ponuku alebo zamýšľané prijatie na obchodovanie a poskytnú tomuto jednotnému kontaktnému miestu príslušný biely doklad o kryptoaktívach do piatich pracovných dní od prijatia zoznamu hostiteľských členských štátov uvedeného v prvom pododseku.

7.   Príslušný orgán domovského členského štátu oznámi orgánu ESMA informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 4, ako aj deň začatia plánovanej verejnej ponuky alebo plánovaného prijatia na obchodovanie a akúkoľvek zmenu tohto dňa. Takéto informácie oznámi do piatich pracovných dní od ich prijatia od osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo od osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie.

Orgán ESMA sprístupní biely doklad o kryptoaktívach v registri podľa článku 109 ods. 2 najneskôr do dňa začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

Článok 9

Uverejnenie bieleho dokladu o kryptoaktívach a marketingovej komunikácie

1.   Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie uverejňujú svoje biele doklady o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch svoje marketingovú komunikáciu na svojom webovom sídle, ktoré je verejne prístupné, v primeranom čase pred dňom začatia verejnej ponuky týchto kryptoaktív alebo prijatia týchto kryptoaktív na obchodovanie a najneskôr do tohto dňa. Biele doklady o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch marketingová komunikácia zostávajú dostupné na webovom sídle osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie, kým sú kryptoaktíva v držbe verejnosti.

2.   Uverejnené biele doklady o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch marketingová komunikácia musia byť totožné s verziou oznámenou príslušnému orgánu v súlade s článkom 8 alebo v náležitých prípadoch s verziou upravenou v súlade s článkom 12.

Článok 10

Výsledok verejnej ponuky a ochranné opatrenia

1.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré stanovujú lehotu pre svoju verejnú ponuku týchto kryptoaktív, uverejňujú na svojom webovom sídle výsledok verejnej ponuky do 20 pracovných dní od skončenia obdobia upisovania.

2.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré nestanovujú lehotu pre svoju verejnú ponuku týchto kryptoaktív, uverejňujú priebežne na svojom webovom sídle, a to aspoň raz za mesiac, počet jednotiek kryptoaktív v obehu.

3.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré stanovujú lehotu pre svoju verejnú ponuku kryptoaktív, musia mať zavedené účinné opatrenia na monitorovanie a ochranu finančných prostriedkov alebo iných kryptoaktív získaných počas tejto verejnej ponuky. Na tento účel tieto osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, zabezpečujú, aby boli finančné prostriedky alebo kryptoaktíva získané počas verejnej ponuky držané v úschove jedným z týchto subjektov alebo obidvomi týmito subjektmi:

a)

úverovou inštitúciou, v ktorej sa počas verejnej ponuky získavajú finančné prostriedky;

b)

poskytovateľom služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov.

4.   Ak verejná ponuka nie je časovo obmedzená, osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, musí dodržať ustanovenia odseku 3 tohto článku, kým neuplynie právo retailového držiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa článku 13.

Článok 11

Práva osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osôb žiadajúcich o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie

1.   Po uverejnení bieleho dokladu o kryptoaktívach v súlade s článkom 9 a v náležitých prípadoch upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach v súlade s článkom 12 môžu osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, ponúkať kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí v celej Únii a takéto kryptoaktíva sa môžu prijať na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva v Únii.

2.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie, ktoré uverejnili biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 9 a náležitých prípadoch upravený biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 12, nepodliehajú žiadnym ďalším požiadavkám na informácie, pokiaľ ide o verejnú ponuku tohto kryptoaktíva alebo prijatie tohto kryptoaktíva na obchodovanie.

Článok 12

Úprava uverejnených bielych dokladov o kryptoaktívach a uverejnenej marketingovej komunikácie

1.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie alebo prevádzkovatelia obchodných platforiem pre takéto kryptoaktíva upravia svoj uverejnené biele doklady o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch uverejnenú marketingovú komunikáciu, ak sa objavil významný nový faktor, podstatná chyba alebo podstatná nepresnosť, ktoré dokážu ovplyvniť posúdenie kryptoaktív. Táto požiadavka sa uplatňuje počas trvania verejnej ponuky alebo počas obdobia, keď je kryptoaktívum prijaté na obchodovanie.

2.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie alebo prevádzkovatelia obchodných platforiem pre takéto kryptoaktíva oznámia svoj upravený biely doklad o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravenú marketingovú komunikáciu, a o zamýšľanom dni uverejnenia príslušný orgán svojho domovského členského štátu, pričom uvedú dôvody takejto úpravy, a to aspoň sedem pracovných dní pred ich uverejnením.

3.   V deň uverejnenia alebo skôr, ak to vyžaduje príslušný orgán, osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodnej platformy bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle o oznámení upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu a poskytne zhrnutie dôvodov, pre ktoré oznámila upravený biely doklad o kryptoaktívach.

4.   Poradie informácií v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch v upravenej marketingovej komunikácii musí byť konzistentné s poradím informácií v bielom doklade o kryptoaktívach alebo v marketingovej komunikácii uverejnených v súlade s článkom 9.

5.   Do piatich pracovných dní od prijatia upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravenej marketingovej komunikácie príslušný orgán domovského členského štátu oznámi upravený biely doklad o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravenú marketingovú komunikáciu príslušnému orgánu hostiteľských členských štátov uvedený v článku 8 ods. 6 a poskytne toto oznámenie a deň uverejnenia orgánu ESMA.

Orgán ESMA sprístupní upravený biely doklad o kryptoaktívach v registri podľa článku 109 ods. 2 pri uverejnení.

6.   Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie alebo prevádzkovatelia obchodných platforiem pre takéto kryptoaktíva uverejnia na svojom webovom sídle v súlade s článkom 9 upravený biely doklad o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravenú marketingovú komunikáciu vrátane dôvodov takejto úpravy.

7.   Upravený biely doklad o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravená marketingová komunikácia sa označujú časovou pečiatkou. Najnovší upravený biely doklad o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravená marketingová komunikácia sa označujú ako uplatniteľná verzia. Všetky upravené biele doklady o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch upravená marketingová komunikácia zostávajú dostupné, kým sú kryptoaktíva v držbe verejnosti.

8.   Ak sa verejná ponuka týka úžitkového tokenu poskytujúceho prístup k tovaru alebo službám, ktoré ešte neexistujú alebo sa ešte neposkytujú, zmeny v bielom doklade o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch v marketingovej komunikácii nesmú byť vykonané po lehote 12 mesiacov uvedenej v článku 4 ods. 6

9.   Staršie verzie bieleho dokladu o kryptoaktívach a marketingovej komunikácie zostávajú verejne dostupné na webovom sídle osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľov obchodných platforiem najmenej 10 rokov po dni uverejnenia týchto starších verzií, s výrazným upozornením, že už nie sú platné, a s hypertextovým odkazom na osobitnú sekciu na webovom sídle, kde sa uverejňuje najnovšia verzia týchto dokumentov.

Článok 13

Právo na odstúpenie od zmluvy

1.   Retailoví držitelia, ktorí nakupujú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, buď priamo od osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo od poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý umiestňuje kryptoaktíva v mene tejto osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, majú právo na odstúpenie od zmluvy.

Retailoví držitelia majú lehotu 14 kalendárnych dní na odstúpenie od svojej zmluvy o kúpe kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, bez akýchkoľvek poplatkov alebo nákladov a bez toho, aby museli uviesť dôvody. Lehota na odstúpenie od zmluvy začína dňom uzatvorenia zmluvy s retailovým držiteľom o nákupe týchto kryptoaktív.

2.   Všetky platby prijaté od retailového držiteľa vrátane všetkých prípadných poplatkov sa vrátia bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, keď je osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív umiestňujúci kryptoaktíva v mene tejto osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, informovaný o rozhodnutí retailového držiteľa odstúpiť od zmluvy o nákupe týchto kryptoaktív.

Takéto vrátenie sa uskutočňuje s použitím rovnakých platobných prostriedkov, aké použil retailový držiteľ pri pôvodnej transakcii, pokiaľ retailový držiteľ výslovne nesúhlasil s iným spôsobom vrátenia a za predpokladu, že retailovému držiteľovi v dôsledku takéhoto vrátenia nevzniknú žiadne poplatky ani náklady.

3.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, poskytujú informácie o práve na odstúpenie od zmluvy uvedenom v odseku 1 vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach.

4.   Právo na odstúpenie od zmluvy uvedené v odseku 1 sa neuplatňuje, ak kryptoaktíva boli prijaté na obchodovanie pred ich kúpou retailovým držiteľom.

5.   Ak osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, stanovili v súlade s článkom 10 lehotu pre verejnú ponuku takýchto kryptoaktív, právo na odstúpenie od zmluvy nie je možné uplatniť po skončení obdobia upisovania.

Článok 14

Povinnosti osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osôb žiadajúcich o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie

1.   Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie:

a)

konajú čestne, nestranne a profesionálne;

b)

nestranne, jasne a nezavádzajúco komunikujú s držiteľmi a potenciálnymi držiteľmi kryptoaktív;

c)

identifikujú, riadia a oznamujú všetky konflikty záujmov, ktoré by mohli vzniknúť, a predchádzajú im;

d)

udržiavajú všetky svoje systémy a protokoly o bezpečnostnom prístupe v súlade s príslušnými normami Únie.

Na účely prvého pododseku písmena d) vydá orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA do 30. decembra 2024 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť tieto normy Únie.

2.   Osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, a osoby žiadajúce o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie konajú v najlepšom záujme držiteľov takýchto kryptoaktív a zaobchádzajú s nimi rovnako, pokiaľ sa v bielom doklade o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch v marketingovej komunikácii neuvádza žiadne preferenčné zaobchádzanie s konkrétnymi držiteľmi a dôvody takéhoto preferenčného zaobchádzania.

3.   Ak sa zruší verejná ponuka kryptoaktíva iného, než je token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí, osoby, ktoré ponúkajú takéto kryptoaktívum, zabezpečia, aby boli všetky finančné prostriedky získané od držiteľov alebo potenciálnych držiteľov riadne vrátené, a to najneskôr 25 kalendárnych dní po dni zrušenia.

Článok 15

Zodpovednosť za informácie poskytované v bielom doklade o kryptoaktívach

1.   Ak osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodnej platformy, porušili článok 6 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytli informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce, uvedená osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodnej platformy a členovia jej správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu zodpovedajú držiteľovi kryptoaktíva za akúkoľvek stratu, ktorá vznikla v dôsledku tohto porušenia.

2.   Žiadne zmluvné vylúčenie alebo obmedzenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa odseku 1 nemá právny účinok.

3.   Keď biely doklad o kryptoaktívach a marketingovú komunikáciu pripravuje prevádzkovateľ obchodnej platformy v súlade s článkom 5 ods. 3, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie je zodpovedná aj vtedy, keď poskytuje prevádzkovateľovi obchodnej platformy informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce.

4.   Držiteľ kryptoaktíva nesie zodpovednosť za predloženie dôkazov o tom, že osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, osoba žiadajúca o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodných platforiem pre takéto kryptoaktíva porušili článok 6 tým, že poskytli informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce, a že takéto porušenie malo vplyv na rozhodnutie držiteľa kúpiť, predať alebo vymeniť toto kryptoaktívum.

5.   Osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie alebo prevádzkovateľ obchodnej platformy a členovia jej správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu nie sú zodpovední držiteľovi kryptoaktíva za straty, ktoré vznikli v dôsledku spoliehania sa na informácie poskytnuté v zhrnutí uvedenom v článku 6 ods. 7 vrátane ich prekladu, okrem prípadov, keď zhrnutie:

a)

je zavádzajúce, nepresné alebo nekonzistentné, keď sa vykladá spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach; alebo

b)

pri výklade spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach neposkytuje kľúčové informácie s cieľom pomôcť potenciálnym držiteľom kryptoaktíva pri zvažovaní, či kúpiť takéto kryptoaktívum.

6.   Týmto článkom nie je dotknutá žiadna iná občianskoprávna zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva.

HLAVA III

TOKENY NAVIAZANÉ NA AKTÍVA

KAPITOLA 1

Povolenie verejne ponúkať tokeny naviazané na aktíva a žiadať o ich prijatie na obchodovanie

Článok 16

Povolenie

1.   Žiadna osoba nesmie v rámci Únie verejne ponúkať token naviazaný na aktíva ani žiadať o prijatie takéhoto tokenu na obchodovanie, pokiaľ táto osoba nie je emitentom tohto tokenu naviazaného aktívami a nie je:

a)

právnickou osobou alebo iným podnikom, ktorý je usadený v Únii a ktorému v súlade s článkom 21 udelil povolenie príslušný orgán jeho domovského členského štátu, alebo

b)

úverovou inštitúciou, ktorá spĺňa ustanovenia článku 17.

Bez ohľadu na prvý pododsek na základe písomného súhlasu emitenta tokenu naviazaného na aktíva môžu iné osoby verejne ponúkať token naviazaný na aktíva alebo žiadať o jeho prijatie na obchodovanie. Tieto osoby musia dodržiavať ustanovenia článkov 27, 29 a 40.

Na účely prvého pododseku písm. a) iné podniky môžu emitovať tokeny naviazané na aktíva, iba ak ich právna forma zaručuje úroveň ochrany záujmov tretích strán rovnocennú s úrovňou, ktorú poskytujú právnické osoby, a ak podliehajú rovnocennému prudenciálnemu dohľadu zodpovedajúcemu ich právnej forme.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak:

a)

za obdobie 12 mesiacov priemerná nesplatená hodnota tokenu naviazaného na aktíva emitovaného emitentom vypočítaná na konci každého kalendárneho dňa nikdy neprekročila 5 000 000 EUR alebo rovnocennú sumu v inej oficiálnej mene a emitent nie je prepojený so sieťou iných vyňatých emitentov, alebo

b)

je verejná ponuka tokenu naviazaného na aktíva určená výlučne kvalifikovaným investorom a token naviazaný na aktíva môžu držať len takíto kvalifikovaní investori.

Ak sa tento odsek uplatňuje, emitenti tokenov naviazaných na aktíva vypracúvajú biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 19 a oznámia tento biely doklad o kryptoaktívach a akúkoľvek marketingovú komunikáciu príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

3.   Povolenie udelené príslušným orgánom osobe uvedenej v odseku 1 prvom pododseku písm. a) platí pre celú Úniu a umožňuje emitentovi tokenu naviazaného na aktíva verejne ponúkať v celej Únii token naviazaný na aktíva, pre ktorý mu bolo udelené povolenie, alebo žiadať o prijatie takéhoto tokenu naviazaného na aktíva na obchodovanie.

4.   Schválenie emitentovho bieleho dokladu o kryptoaktívach príslušným orgánom podľa článku 17 ods. 1 alebo článku 21 ods. 1 alebo upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 25 je platné pre celú Úniu.

Článok 17

Požiadavky na úverové inštitúcie

1.   Token naviazaný na aktíva emitovaný úverovou inštitúciou sa môže verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie, ak úverová inštitúcia:

a)

vypracuje biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 19 pre token naviazaný na aktíva, predloží uvedený biely doklad o kryptoaktívach na schválenie príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu v súlade s postupom stanoveným v regulačných technických predpisoch podľa odseku 8 tohto článku a príslušný orgán tento biely doklad o kryptoaktívach schváli;

b)

aspoň 90 pracovných dní pred prvým emitovaním tokenu naviazaného na aktíva oznámi príslušnému orgánu tieto informácie:

i)

plán činností so stanoveným obchodným modelom, ktorý má úverová inštitúcia v úmysle dodržiavať;

ii)

právne stanovisko, že token naviazaný na aktíva sa nedá klasifikovať ako ktorákoľvek z týchto možností:

kryptoaktívum vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 2 ods. 4,

token elektronických peňazí;

iii)

podrobný opis mechanizmu riadenia uvedeného v článku 34 ods. 1;

iv)

politiky a postupy uvedené v článku 34 ods. 5 prvom pododseku;

v)

opis zmluvných dojednaní so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, uvedených v článku 34 ods. 5 druhom pododseku;

vi)

opis politiky kontinuity činnosti uvedenej v článku 34 ods. 9;

vii)

opis mechanizmov vnútornej kontroly a postupov riadenia rizík uvedených v článku 34 ods. 10;

viii)

opis zavedených systémov a postupov na zaistenie dostupnosti, pravosti, integrity a dôvernosti údajov uvedených v článku 34 ods. 11.

2.   Úverová inštitúcia, ktorá predtým oznamovala príslušnému orgánu v súlade s odsekom 1 písm. b), nie je povinná pri emitovaní ďalšieho tokenu naviazaného na aktíva predkladať žiadne informácie, ktoré boli predtým predložené príslušnému orgánu, ak by takéto informácie boli totožné. Pri predkladaní informácií uvedených v odseku 1 písm. b) úverová inštitúcia výslovne potvrdí, že všetky informácie, ktoré sa opätovne neposkytli, sú stále aktuálne.

3.   Príslušný orgán, ktorý dostane oznámenie uvedené v odseku 1 písm. b), do 20 pracovných dní od prijatia v ňom uvedených informácií posúdi, či sa poskytli informácie požadované podľa uvedeného písmena. Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že oznámenie nie je úplné, pretože chýbajú informácie, bezodkladne to oznámi oznamujúcej úverovej inštitúcii a stanoví lehotu, v ktorej má táto úverová inštitúcia poskytnúť chýbajúce informácie.

Lehota na poskytnutie všetkých chýbajúcich informácií nesmie presiahnuť 20 pracovných dní odo dňa žiadosti. Do uplynutia tejto lehoty sa lehota stanovená v odseku 1 písm. b) pozastaví. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie stanovenej v odseku 1 písm. b).

Pokým je oznámenie neúplné, úverová inštitúcia nesmie verejne ponúkať token naviazaný na aktíva ani žiadať o jeho prijatie na obchodovanie.

4.   Na úverovú inštitúciu, ktorá emituje tokeny naviazané na aktíva vrátane významných tokenov naviazaných na aktíva sa nevzťahujú články 16, 18, 20, 21, 24, 35, 41 a 42.

5.   Príslušný orgán bezodkladne oznámi ECB úplné informácie, ktoré prijali podľa odseku 1, a, ak je úverová inštitúcia usadená v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je token naviazaný na aktíva naviazaný na oficiálnu menu členského štátu, ktorá nie je euro, aj centrálnej banke tohto členského štátu.

ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka členského štátu uvedená v prvom pododseku do 20 pracovných dní od prijatia úplných informácií vydajú stanovisko k týmto informáciám a postúpia toto stanovisko príslušnému orgánu.

Príslušný orgán vyžaduje, aby úverová inštitúcia verejne neponúkala token naviazaný na aktíva ani nepožiadala o jeho prijatie na obchodovanie v prípadoch, keď ECB alebo v náležitých prípadoch centrálna banka členského štátu, ako sa uvádza v prvom pododseku, vydá záporné stanovisko z dôvodu rizika pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu.

6.   Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA informácie uvedené v článku 109 ods. 3 po overení úplnosti informácií prijatých podľa odseku 1 tohto článku.

Orgán ESMA sprístupní takéto informácie v registri podľa článku 109 ods. 3 najneskôr do dňa začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

7.   Relevantný príslušný orgán oznámi orgánu ESMA odobratie povolenia úverovej inštitúcii, ktorá emituje tokeny naviazané na aktíva, do dvoch pracovných dní od odobratia povolenia. Orgán ESMA sprístupní informácie o takomto odobratí v registri podľa článku 109 ods. 3 bez zbytočného odkladu.

8.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a ECB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť postup schvaľovania bieleho dokladu o kryptoaktívach uvedený v odseku 1 písm. a).

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 18

Žiadosť o udelenie povolenia

1.   Právnické osoby alebo iné podniky, ktoré majú v úmysle verejne ponúkať tokeny naviazané na aktíva na obchodovanie alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie predkladajú svoju žiadosť o udelenie povolenia uvedeného v článku 16 príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať všetky tieto informácie:

a)

adresu žiadajúceho emitenta;

b)

identifikátor právneho subjektu žiadajúceho emitenta;

c)

v príslušných prípadoch stanovy žiadajúceho emitenta;

d)

plán činností so stanoveným obchodným modelom, ktorý má v úmysle dodržiavať žiadajúci emitent;

e)

právne stanovisko, že token naviazaný na aktíva sa nedá klasifikovať ako ktorákoľvek z týchto možností:

i)

kryptoaktívum vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 2 ods. 4 alebo

ii)

token elektronických peňazí;

f)

podrobný opis mechanizmu riadenia žiadajúceho emitenta podľa článku 34 ods. 1;

g)

ak existujú dohody o spolupráci s konkrétnymi poskytovateľmi služieb kryptoaktív, opis ich mechanizmov a postupov vnútornej kontroly a postupov na zabezpečenie dodržiavania povinností súvisiacich s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849;

h)

totožnosť členov riadiaceho orgánu žiadajúceho emitenta;

i)

dôkaz o tom, že osoby uvedené v písmene h) majú dostatočne dobrú povesť a primerané vedomosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie žiadajúceho emitenta;

j)

dôkaz o tom, že každý priamy alebo nepriamy akcionár alebo spoločník, ktorý má kvalifikovaný podiel v žiadajúcom emitentovi, má dostatočne dobrú povesť;

k)

biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 19;

l)

politiky a postupy uvedené v článku 34 ods. 5 prvom pododseku;

m)

opis zmluvných dojednaní so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, uvedených v článku 34 ods. 5 druhom pododseku;

n)

opis politiky žiadajúceho emitenta týkajúcej sa kontinuity činnosti uvedenej v článku 34 ods. 9;

o)

opis mechanizmov vnútornej kontroly a postupov riadenia rizík uvedených v článku 34 ods. 10;

p)

opis zavedených systémov a postupov na zaistenie dostupnosti, pravosti, integrity a dôvernosti údajov uvedených v článku 34 ods. 11;

q)

opis postupov žiadajúceho emitenta pri vybavovaní sťažností uvedených v článku 31;

r)

v náležitých prípadoch, zoznam hostiteľských členských štátov, v ktorých má žiadajúci emitent v úmysle verejne ponúknuť token naviazaný na aktíva alebo má v úmysle požiadať o prijatie tokenu naviazaného na aktíva na obchodovanie.

3.   Emitenti, ktorým už bolo udelené povolenie v súvislosti s jedným tokenom naviazaným na aktíva, nie sú povinní predkladať na účely povolenia v súvislosti s iným tokenom naviazaným na aktíva žiadne informácie, ktoré predtým predložili príslušnému orgánu, ak by takéto informácie boli totožné. Pri predkladaní informácií uvedených v odseku 2 emitent výslovne potvrdí, že informácie, ktoré sa opätovne neposkytli, sú stále aktuálne.

4.   Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1, žiadajúcemu emitentovi písomne potvrdí jej prijatie.

5.   Na účely odseku 2 písm. i) a j) žiadajúci emitent tokenu naviazaného na aktíva poskytuje dôkaz o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

v prípade všetkých členov riadiaceho orgánu žiadny záznam v registri trestov v súvislosti s odsúdeniami alebo neexistencia sankcií uložených podľa príslušného obchodného práva, konkurzného práva a práva finančných služieb alebo v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, podvodom alebo profesijnou zodpovednosťou;

b)

o tom, že členovia riadiaceho orgánu žiadajúceho emitenta tokenu naviazaného na aktíva majú spoločne primerané vedomosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie emitenta tokenu naviazaného na aktíva a že sa od týchto osôb vyžaduje, aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností;

c)

v prípade všetkých priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v žiadajúcom emitentovi, žiadny záznam v registri trestov v súvislosti s odsúdeniami a neexistencia sankcií uložených podľa príslušného obchodného práva, konkurzného práva a práva finančných služieb alebo v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, podvodom alebo profesijnou zodpovednosťou.

6.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a ECB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie uvedené v odseku 2.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy pre informácie, ktoré sa majú zahrnúť do žiadosti s cieľom zaručiť jednotnosť na území Únie.

Orgán EBA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 19

Obsah a forma bieleho dokladu o kryptoaktívach pre tokeny naviazané na aktíva

1.   Biely doklad o kryptoaktívach pre token naviazaný na aktíva obsahuje všetky tieto informácie, ako sa spresňuje v prílohe II:

a)

informácie o emitentovi tokenu naviazaného na aktíva;

b)

informácie o tokene naviazanom na aktíva;

c)

informácie o verejnej ponuke tokenu naviazaného na aktíva alebo o jeho prijatí na obchodovanie;

d)

informácie o právach a povinnostiach spojených s tokenom naviazaným na aktíva;

e)

informácie o základnej technológii;

f)

informácie o rizikách;

g)

informácie o rezervách aktív;

h)

informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch mechanizmu konsenzu, ktorý sa používa na emisiu tokenu naviazaného na aktíva, na klímu a iných nepriaznivých vplyvoch tohto mechanizmu súvisiacich so životným prostredím.

Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje aj totožnosť inej osoby, než je emitent, ktorý verejne ponúka alebo žiada o prijatie na obchodovanie podľa článku 16 ods. 1 druhého pododseku, a dôvod, prečo táto konkrétna osoba ponúka tento token naviazaný na aktíva alebo žiada o jeho prijatie na obchodovanie. V prípadoch, keď biely doklad o kryptoaktívach nevypracoval emitent, biely doklad o kryptoaktívach obsahuje aj totožnosť osoby, ktorá vypracovala biely doklad o kryptoaktívach, a dôvod, prečo ho vypracovala táto konkrétna osoba.

2.   Všetky informácie uvedené v odseku 1 musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce. Biely doklad o kryptoaktívach nesmie obsahovať podstatné opomenutia a predkladá sa v stručnej a zrozumiteľnej forme.

3.   Biely doklad o kryptoaktívach nesmie obsahovať žiadne tvrdenia o budúcej hodnote kryptoaktív okrem vyhlásenia uvedeného v odseku 4.

4.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať jasné a jednoznačné vyhlásenie, že:

a)

token naviazaný na aktíva môže čiastočne alebo úplne stratiť svoju hodnotu;

b)

token naviazaný na aktíva nemusí byť vždy prevoditeľný;

c)

token naviazaný na aktíva nemusí byť likvidný;

d)

na token naviazaný na aktíva sa nevzťahujú systémy náhrad pre investorov podľa smernice 97/9/ES;

e)

na token naviazaný na aktíva sa nevzťahujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ.

5.   Každý biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať vyhlásenie riadiaceho orgánu emitenta tokenu naviazaného na aktíva. V tomto vyhlásení sa potvrdí, že biely doklad o kryptoaktívach je v súlade s touto hlavou a že podľa najlepšieho vedomia riadiaceho orgánu sú informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach nestranné, jasné a nezavádzajúce a že biely doklad o kryptoaktívach neobsahuje žiadne opomenutia, ktoré by pravdepodobne ovplyvnili jeho dosah.

6.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje zhrnutie vložené za vyhlásenie uvedené v odseku 5, ktoré v krátkosti a netechnickom jazyku poskytuje kľúčové informácie o verejnej ponuke tokenu naviazaného na aktíva alebo o zamýšľanom prijatí tokenu naviazaného na aktíva na obchodovanie. Toto zhrnutie musí byť ľahko zrozumiteľné a predkladá sa v jasnom a zrozumiteľnom formáte s použitím znakov čitateľnej veľkosti. Zhrnutie bieleho dokladu o kryptoaktívach poskytuje primerané informácie o charakteristikách príslušného tokenu naviazaného na aktíva s cieľom pomôcť potenciálnym držiteľom tohto tokenu naviazaného na aktíva prijať informované rozhodnutie.

Zhrnutie obsahuje upozornenie, že:

a)

by sa malo chápať ako úvod bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)

potenciálny držiteľ by mal pri každom rozhodnutí kúpiť token naviazaný na aktíva vychádzať z obsahu bieleho dokladu o kryptoaktívach ako celku a nielen zo samotného zhrnutia;

c)

verejná ponuka tokenu naviazaného na aktíva nepredstavuje ponuku ani výzvu na nákup finančných nástrojov a že každá takáto ponuka alebo výzva sa môže uskutočniť len prostredníctvom prospektu alebo iných ponukových materiálov podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov;

d)

biely doklad o kryptoaktívach nepredstavuje prospekt uvedený v nariadení (EÚ) 2017/1129 ani žiadny iný ponukový materiál podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

V zhrnutí sa uvedie, že držitelia tokenov naviazaných na aktíva majú kedykoľvek právo na spätnú výmenu, a podmienky takejto spätnej výmeny.

7.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje deň jeho oznámenia a obsah.

8.   Biely doklad o kryptoaktívach sa vypracuváva v úradnom jazyku domovského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

Ak sa token naviazaný na aktíva ponúka aj v inom členskom štáte, ako je domovský členský štát emitenta, biely doklad o kryptoaktívach sa vypracuje aj v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

9.   Biely doklad o kryptoaktívach sa sprístupňuje v strojovo čitateľnom formáte.

10.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, formáty a vzory na účely odseku 9.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o obsahu, metodikách a prezentácii informácií uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h), pokiaľ ide o ukazovatele udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím.

Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedeného v prvom pododseku orgán ESMA zváži rôzne druhy mechanizmov konsenzu používaných na validáciu transakcií s kryptoaktívami, ich stimulačné štruktúry a využívanie energie, energie z obnoviteľných zdrojov a prírodných zdrojov, produkciu odpadu a emisie skleníkových plynov. Orgán ESMA aktualizuje tieto regulačné technické predpisy na základe vývoja v regulačnej a technologickej oblasti.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 20

Posúdenie žiadosti o udelenie povolenia

1.   Príslušné orgány, ktoré dostanú žiadosť o udelenie povolenia uvedenú v článku 18, posúdia do 25 pracovných dní od prijatia takejto žiadosti, či táto žiadosť vrátane bieleho dokladu o kryptoaktívach uvedeného v článku 19 obsahuje všetky požadované informácie. Bezodkladne oznámia žiadajúcemu emitentovi, či v žiadosti vrátane bieleho dokladu o kryptoaktívach chýbajú požadované informácie. Ak žiadosť vrátane bieleho dokladu o kryptoaktívach nie je úplná, príslušné orgány stanovia lehotu, do ktorej má žiadajúci emitent poskytnúť akékoľvek chýbajúce informácie.

2.   Príslušné orgány do 60 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti posúdia, či žiadajúci emitent dodržiava požiadavky stanovené v tejto hlave, a prijmú plne odôvodnený návrh rozhodnutia o udelení povolenia alebo o odmietnutí udeliť povolenie. Počas týchto 60 pracovných dní môžu príslušné orgány požiadať žiadajúceho emitenta o akékoľvek informácie týkajúce sa žiadosti vrátane informácií súvisiacich s bielym dokladom o kryptoaktívach uvedenom v článku 19.

Počas procesu posudzovania môžu príslušné orgány spolupracovať s príslušnými orgánmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, finančnými spravodajskými jednotkami alebo inými verejnými orgánmi.

3.   Lehota na posúdenie podľa odsekov 1 a 2 sa pozastaví na dobu medzi dňom žiadosti príslušných orgánov o poskytnutie chýbajúcich informácií a ich poskytnutím zo strany žiadajúceho emitenta v odpovedi na túto žiadosť. Pozastavenie nesmie presiahnuť 20 pracovných dní. Príslušné orgány môžu na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie podľa odsekov 1 a 2.

4.   Príslušné orgány po lehote 60 pracovných dní uvedených v odseku 2 postúpia svoj návrh rozhodnutia a žiadosť orgánu EBA, orgánu ESMA a ECB. Ak je žiadajúci emitent usadený v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je token naviazaný na aktíva naviazaný na oficiálnu menu členského štátu, ktorá nie je euro, príslušné orgány zašlú svoj návrh rozhodnutia a žiadosť aj centrálnej banke tohto členského štátu.

5.   Orgány EBA a ESMA na žiadosť príslušného orgánu a do 20 pracovných dní od doručenia návrhu rozhodnutia a žiadosti vydajú stanovisko k hodnoteniu právneho stanoviska uvedeného v článku 18 ods. 2 písm. e) a zašlú svoje príslušné stanoviská dotknutému príslušnému orgánu.

ECB alebo v náležitých prípadoch centrálna banka uvedená v odseku 4 vydá do 20 pracovných dní od prijatia návrhu rozhodnutia a žiadosti stanovisko k hodnoteniu rizík, ktoré by emisia uvedeného tokenu naviazaného na aktíva mohla predstavovať pre finančnú stabilitu, plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky a menovú suverenitu, a zašle svoje stanovisko dotknutému príslušnému orgánu.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 4, stanoviská uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku nie sú záväzné.

Príslušný orgán však náležite zváži stanoviská uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku.

Článok 21

Udelenie povolenia alebo odmietnutie udeliť povolenie

1.   Príslušné orgány prijmú do 25 pracovných dní od prijatia stanovísk uvedených v článku 20 ods. 5 plne odôvodnené rozhodnutie o udelení povolenia alebo o odmietnutí udeliť povolenie pre žiadajúceho emitenta a do piatich pracovných dní od prijatia tohto rozhodnutia ho oznámia žiadajúcemu emitentovi. Ak je žiadajúcemu emitentovi udelené povolenie, jeho biely doklad o kryptoaktívach sa považuje za schválený.

2.   Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody, že:

a)

riadiaci orgán žiadajúceho emitenta by mohol predstavovať hrozbu pre jeho účinné, spoľahlivé a obozretné riadenie a kontinuitu činnosti, ako aj pre primerané zohľadnenie záujmov jeho klientov a integritu trhu;

b)

členovia riadiaceho orgánu nespĺňajú kritériá stanovené v článku 34 ods. 2;

c)

priami alebo nepriami akcionári a spoločníci, ktorí majú kvalifikované podiely, nespĺňajú kritériá dostatočne dobrej povesti stanovené v článku 34 ods. 4;

d)

žiadajúci emitent nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky tejto hlavy;

e)

obchodný model žiadajúceho emitenta by mohol predstavovať vážnu hrozbu pre integritu trhu, finančnú stabilitu, plynulé fungovanie platobných systémov alebo vystavuje emitenta alebo sektor vážnym rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

3.   Orgány EBA a ESMA do 30. júna 2024 spoločne vydajú usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o posúdení vhodnosti členov riadiaceho orgánu emitentov tokenov naviazaných na aktíva a priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v emitentoch tokenov naviazaných na aktíva.

4.   Príslušné orgány tiež odmietnu udeliť povolenie, ak ECB alebo v náležitých prípadoch centrálna banka vydá záporné stanovisko podľa článku 20 ods. 5 z dôvodu rizika pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu.

5.   Príslušné orgány do dvoch pracovných dní od udelenia povolenia oznámia jednotnému kontaktnému miestu hostiteľských členských štátov, orgánu ESMA, orgánu EBA, ECB a v náležitých prípadoch centrálnej banke, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, informácie uvedené v článku 109 ods. 3.

Orgán ESMA sprístupní takéto informácie v registri podľa článku 109 ods. 3 najneskôr do dňa začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

6.   Príslušné orgány informujú orgán EBA, orgán ESMA, ECB a v náležitých prípadoch centrálnu banku, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, o všetkých zamietnutých žiadostiach o povolenia a poskytnú odôvodnenie rozhodnutia a v náležitých prípadoch vysvetlenie akejkoľvek odchýlky od stanovísk uvedených v článku 20 ods. 5.

Článok 22

Podávanie správ o tokenoch naviazaných na aktíva

1.   V prípade každého tokenu naviazaného na aktíva s emisnou hodnotou vyššou ako 100 000 000 EUR emitent štvrťročne oznamuje príslušnému orgánu tieto informácie:

a)

počet držiteľov;

b)

hodnotu emitovaného tokenu naviazaného na aktíva a veľkosť rezervy aktív;

c)

priemerný počet a priemernú súhrnnú hodnotu transakcií za deň počas relevantného štvrťroku;

d)

odhad priemerného počtu a priemernej súhrnnej hodnoty transakcií za deň počas relevantného štvrťroku spojených s jeho použitím ako prostriedku výmeny v rámci priestoru jednotnej meny.

Na účely prvého pododseku písm. c) a d) „transakcia“ je akákoľvek zmena fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má nárok na token naviazaný na aktíva v dôsledku prevodu tokenu naviazaného na aktíva z jednej adresy alebo účtu distribuovanej databázy transakcií na inú adresu alebo účet distribuovanej databázy transakcií.

Transakcie s emitentom alebo poskytovateľom služby kryptoaktív, ktoré súvisia s výmenou za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva, sa nepovažujú za súvisiace s použitím tokenu naviazaného na aktíva ako prostriedku výmeny, pokiaľ neexistujú dôkazy, že token naviazaný na aktíva sa používa na zúčtovanie transakcií s inými kryptoaktívami.

2.   Príslušný orgán môže požadovať, aby emitenti tokenov naviazaných na aktíva dodržiavali ohlasovaciu povinnosť uvedenú v odseku 1, pokiaľ ide o emitované tokeny naviazané na aktíva v hodnote nižšej ako 100 000 000 EUR.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú služby súvisiace s tokenmi naviazanými na aktíva, poskytujú emitentovi tokenu naviazaného na aktíva informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1, a to aj prostredníctvom oznamovania transakcií mimo distribuovanej databázy transakcií.

4.   Príslušný orgán poskytuje získané informácie ECB a v náležitých prípadoch centrálnej banke, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, a príslušným orgánom hostiteľských členských štátov.

5.   ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, môže príslušnému orgánu poskytovať svoje vlastné odhady štvrťročného priemerného počtu a priemernej súhrnnej hodnoty transakcií za deň, ktoré súvisia s použitím tokenu naviazaného na aktíva ako prostriedku výmeny v priestore jednotnej meny.

6.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s ECB návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresní metodika na účely odhadu štvrťročného priemerného počtu a priemernej súhrnnej hodnoty transakcií za deň, ktoré súvisia s použitím tokenu naviazaného na aktíva ako prostriedku výmeny v priestore jednotnej meny.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, formátov a vzorov, ktoré sa majú použiť pri oznamovaní podľa odseku 1 a pri poskytovaní informácií uvedených v odseku 3.

Orgán EBA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 23

Obmedzenia emisie tokenov naviazaných na aktíva, ktoré sa vo veľkej miere používajú ako prostriedok výmeny

1.   Ak je v prípade tokenu naviazaného na aktíva odhadovaný štvrťročný priemerný počet a priemerná súhrnná hodnota transakcií súvisiacich s jeho použitím ako prostriedku výmeny v rámci priestoru jednotnej meny vyšší ako 1 milión za deň a hodnota týchto transakcií je vyššia ako 200 000 000 EUR za deň, emitent:

a)

prestane emitovať daný token naviazaný na aktíva a

b)

do 40 pracovných dní od dosiahnutia uvedenej prahovej hodnoty predloží príslušnému orgánu plán na zabezpečenie toho, aby odhadovaný štvrťročný priemerný počet a priemerná súhrnná hodnota týchto transakcií bol nižší ako 1 milión za deň a hodnota týchto transakcií bola nižšia ako 200 000 000 EUR za deň.

2.   Príslušný orgán použije informácie, ktoré poskytol emitent, svoje vlastné odhady alebo odhady poskytnuté ECB alebo v náležitých prípadoch centrálnou bankou, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, s cieľom posúdiť, či sa dosiahla prahová hodnota uvedená v odseku 1.

3.   Keď rovnaký token naviazaný na aktíva emitujú viacerí emitenti, príslušný orgán posúdi kritériá uvedené v odseku 1 po agregácii údajov od všetkých emitentov.

4.   Emitent predloží plán uvedený v odseku 1 písm. b) na schválenie príslušnému orgánu. Ak je to potrebné, príslušný orgán si vyžiada úpravy, napríklad stanovenie minimálnej nominálnej hodnoty, s cieľom zabezpečiť včasné zníženie používania tokenu naviazaného na aktíva ako prostriedku výmeny.

5.   Príslušný orgán umožní emitentovi opäť emitovať token naviazaný na aktíva len vtedy, keď má dôkazy, že v rámci priestoru jednotnej meny je odhadovaný štvrťročný priemerný počet transakcií súvisiacich s jeho použitím ako prostriedku výmeny nižší ako 1 milión za deň a priemerná súhrnná hodnota týchto transakcií je nižšia ako 200 000 000 EUR za deň.

Článok 24

Odobratie povolenia

1.   Príslušné orgány odoberú povolenie emitentovi tokenu naviazaného na aktíva v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

emitent prestal vykonávať činnosť počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov alebo svoje povolenie nevyužil počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov;

b)

emitent získal povolenie podvodným spôsobom, napríklad nepravdivými vyhláseniami v žiadosti o udelenie povolenia uvedenej v článku 18 alebo v akomkoľvek bielom doklade o kryptoaktívach pozmenenom v súlade s článkom 25;

c)

emitent prestal spĺňať podmienky, na základe ktorých mu bolo povolenie udelené;

d)

emitent závažne porušil ustanovenia tejto hlavy;

e)

emitent je účastníkom plánu spätnej výmeny;

f)

emitent sa výslovne vzdal svojho povolenia alebo sa rozhodol zastaviť činnosť;

g)

činnosť emitenta vážne ohrozuje integritu trhu, finančnú stabilitu, plynulé fungovanie platobných systémov alebo vystavuje emitenta alebo sektor vážnym rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Emitent tokenu naviazaného na aktíva oznámi svojmu príslušnému orgánu ktorúkoľvek zo situácií uvedených v prvom pododseku písm. e) a f).

2.   Príslušné orgány odoberú povolenie emitentovi tokenu naviazaného na aktíva aj vtedy, keď ECB alebo v náležitých prípadoch centrálna banka, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, vydá stanovisko, že token naviazaný na aktíva predstavuje vážne ohrozenie plynulého fungovania platobných systémov, transmisie menovej politiky alebo menovej suverenity.

3.   Príslušné orgány obmedzia množstvo tokenu naviazaného na aktíva, ktoré sa má emitovať, alebo stanovia minimálnu nominálnu hodnotu v súvislosti s tokenom naviazaným na aktíva, ak ECB alebo v náležitých prípadoch centrálna banka, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, vydá stanovisko, že token naviazaný na aktíva predstavuje hrozbu pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu, a upresnia uplatniteľný limit alebo minimálnu nominálnu hodnotu.

4.   Relevantné príslušné orgány bezodkladne oznámia príslušnému orgánu emitenta tokenu naviazaného na aktíva tieto situácie:

a)

subjekt, ktorý je treťou stranou, ako sa uvádza v článku 34 ods. 5 prvý pododsek písm. h) tohto nariadenia, stratil povolenie na činnosť úverovej inštitúcie uvedené v článku 8 smernice 2013/36/EÚ, povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív uvedené v článku 59 tohto nariadenia, povolenie na činnosť platobnej inštitúcie alebo povolenie na činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva;

b)

členovia riadiaceho orgánu emitenta alebo priami alebo nepriami akcionári alebo spoločníci, ktorí majú kvalifikované podiely v emitentovi, porušili ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/849.

5.   Príslušné orgány odoberú povolenie emitentovi tokenu naviazaného na aktíva, ak sa domnievajú, že situácie uvedené v odseku 4 tohto článku majú vplyv na dobrú povesť členov riadiaceho orgánu tohto emitenta alebo na dobrú povesť ktoréhokoľvek priameho alebo nepriameho akcionára alebo spoločníka, ktorí majú kvalifikované podiely v emitentovi, alebo ak existuje náznak zlyhania mechanizmu riadenia alebo mechanizmov vnútornej kontroly uvedených v článku 34.

V prípade odobratia povolenia emitent tokenu naviazaného na aktíva uplatňuje postup podľa článku 47.

6.   Príslušné orgány do dvoch pracovných dní od odobratia povolenia oznámia orgánu ESMA odobratie povolenia emitentovi tokenu naviazaného na aktíva. ESMA sprístupní informácie o takomto odobratí v registri uvedenom v článku 109 bez zbytočného odkladu.

Článok 25

Pozmenenie uverejnených bielych dokladov o kryptoaktívach pre tokeny naviazané na aktíva

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva oznámia príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu všetky zamýšľané zmeny svojho obchodného modelu, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na rozhodnutie všetkých držiteľov alebo potenciálnych držiteľov tokenov naviazaných na aktíva o kúpe, ku ktorým dôjde po udelení povolenia uvedeného v článku 21 alebo po schválení bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17, ako aj v kontexte článku 23. Medzi takéto zmeny patria okrem iného akékoľvek podstatné zmeny:

a)

mechanizmu riadenia vrátane hierarchických vzťahov s riadiacim orgánom a rámec riadenia rizík;

b)

rezervných aktív a úschovy rezervných aktív;

c)

práv udelených držiteľom tokenov naviazaných na aktíva;

d)

mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa token naviazaný na aktíva emituje a vypláca;

e)

protokolov na validáciu transakcií s tokenmi naviazanými na aktíva;

f)

fungovania proprietárnej technológie distribuovanej databázy transakcií emitentov, ak sú tokeny naviazané na aktíva emitované, prevádzané a ukladané s použitím takejto technológie distribuovanej databázy transakcií;

g)

mechanizmov na zabezpečenie likvidity tokenov naviazaných na aktíva vrátane politiky riadenia likvidity a postupov pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva uvedených v článku 45;

h)

dojednaní so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, vrátane dojednaní o správe rezervných aktív a investovaní rezervy, úschove rezervných aktív a v náležitých prípadoch o verejnej distribúcii tokenov naviazaných na aktíva;

i)

postupov vybavovania sťažností;

j)

posúdenia rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a súvisiacich všeobecných politík a postupov.

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva oznámia príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu aspoň 30 pracovných dní pred nadobudnutím účinnosti zamýšľaných zmien.

2.   Ak bola akákoľvek zamýšľaná zmena uvedená v odseku 1 oznámená príslušnému orgánu, emitent tokenu naviazaného na aktíva vypracuje návrh upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach a zabezpečí, aby bolo poradie informácií, ktoré sa v ňom nachádzajú, konzistentné s poradím informácií v pôvodnom bielom doklade o kryptoaktívach.

Emitent tokenu naviazaného na aktíva oznámi návrh upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach príslušnému orgánu domovského členského štátu.

Príslušný orgán čo najskôr a najneskôr do piatich pracovných dní od jeho doručenia elektronicky potvrdí prijatie návrhu upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach.

Príslušný orgán do 30 pracovných dní od potvrdenia prijatia návrhu upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach udelí svoj súhlas s ním alebo ho odmietne schváliť. Počas preskúmania návrhu upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach si môže príslušný orgán vyžiadať akékoľvek dodatočné informácie, vysvetlenia alebo odôvodnenia k návrhu upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach. Ak príslušný orgán takúto žiadosť predloží, lehota 30 pracovných dní začína plynúť až vtedy, keď príslušný orgán dostane požadované dodatočné informácie.

3.   Ak sa príslušný orgán domnieva, že zmeny bieleho dokladu o kryptoaktívach sú potenciálne relevantné pre plynulé fungovanie platobných systémov, transmisiu menovej politiky a menovú suverenitu, konzultuje s ECB a v náležitých prípadoch s centrálnou bankou, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4 Príslušný orgán môže v takýchto prípadoch konzultovať aj s orgánmi EBA a ESMA.

ECB alebo príslušná centrálna banka a v náležitých prípadoch orgány EBA a ESMA poskytnú stanovisko do 20 pracovných dní od prijatia konzultácie uvedenej v prvom pododseku.

4.   Ak príslušný orgán schváli upravený biely doklad o kryptoaktívach, môže požiadať emitenta tokenu naviazaného na aktíva:

a)

o zavedenie mechanizmov na zabezpečenie ochrany držiteľov tokenu naviazaného na aktíva, keď môže mať potenciálna zmena činností emitenta podstatný vplyv na hodnotu, stabilitu alebo riziká tokenu naviazaného na aktíva alebo rezervných aktív;

b)

o prijatie akýchkoľvek vhodných nápravných opatrení na riešenie problémov súvisiacich s integritou trhu, finančnou stabilitou alebo plynulým fungovaním platobných systémov.

Príslušný orgán požiada emitenta tokenu naviazaného na aktíva, aby prijal všetky vhodné nápravné opatrenia na riešenie problémov súvisiacich s plynulým fungovaním platobných systémov, transmisiou menovej politiky alebo menovou suverenitou, ak takéto nápravné opatrenia navrhne ECB alebo v náležitých prípadoch centrálna banka, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, v rámci konzultácií podľa odseku 3 tohto článku.

Ak ECB alebo centrálna banka, ako sa uvádza v článku 20 ods. 4, navrhli iné opatrenia, ako opatrenia požadované príslušným orgánom, navrhované opatrenia sa skombinujú, alebo ak to nie je možné, vyžaduje sa prísnejšie opatrenie.

5.   Príslušný orgán poskytne upravený biely doklad o kryptoaktívach orgánu ESMA, jednotným kontaktným miestam hostiteľských členských štátov, orgánu EBA, ECB a v náležitých prípadoch centrálnej banke dotknutého členského štátu do dvoch pracovných dní od udelenia schválenia.

Orgán ESMA sprístupní upravený biely doklad o kryptoaktívach v registri uvedenom v článku 109 bez zbytočného odkladu.

Článok 26

Zodpovednosť emitentov tokenov naviazaných na aktíva za informácie poskytnuté v bielom doklade o kryptoaktívach

1.   Ak emitent porušil článok 19 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce, uvedený emitent a členovia jeho správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu zodpovedajú držiteľovi takéhoto tokenu naviazaného na aktíva za akúkoľvek stratu, ktorá vznikla v dôsledku tohto porušenia.

2.   Žiadne zmluvné vylúčenie alebo obmedzenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa odseku 1 nemá právny účinok.

3.   Držiteľ tokenu naviazaného na aktíva nesie zodpovednosť za predloženie dôkazov o tom, že emitent tohto tokenu naviazaného na aktíva porušil článok 19 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce, a že spoliehanie sa na takéto informácie malo vplyv na rozhodnutie držiteľa kúpiť, predať alebo vymeniť tento token naviazaný na aktíva.

4.   Emitent a členovia jeho správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu nie sú zodpovední za straty utrpené v dôsledku spoliehania sa na informácie poskytnuté v zhrnutí uvedenom v článku 19 vrátane ich prekladu, okrem prípadov, keď zhrnutie:

a)

je zavádzajúce, nepresné alebo nekonzistentné, keď sa vykladá spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach, alebo

b)

pri výklade spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach neposkytuje kľúčové informácie s cieľom pomôcť potenciálnym držiteľom pri zvažovaní, či kúpiť token naviazaný na aktíva.

5.   Týmto článkom nie je dotknutá žiadna iná občianskoprávna zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva.

KAPITOLA 2

Povinnosti emitentov tokenov naviazaných na aktíva

Článok 27

Povinnosť konať čestne, nestranne a profesionálne v najlepšom záujme držiteľov tokenov naviazaných na aktíva

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva konajú čestne, nestranne a profesionálne a komunikujú s držiteľmi a potenciálnymi držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva nestranne, jasne a nezavádzajúco.

2.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva konajú v najlepšom záujme držiteľov takýchto tokenov a zaobchádzajú s nimi rovnako, pokiaľ sa v bielom doklade o kryptoaktívach a v náležitých prípadoch v marketingovej komunikácii neuvádza žiadne preferenčné zaobchádzanie.

Článok 28

Uverejnenie bieleho dokladu o kryptoaktívach

Emitent tokenu naviazaného na aktíva na svojom webovom sídle uverejnia svoj schválený biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 17 ods. 1 alebo v článku 21 ods. 1, a v náležitých prípadoch svoj upravený biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 25. Schválený biely doklad o kryptoaktívach musí byť verejne prístupný najneskôr do dňa začatia verejnej ponuky tokenu naviazaného na aktíva alebo prijatia tohto tokenu na obchodovanie. Schválený biely doklad o kryptoaktívach, v náležitých prípadoch upravený biely doklad o kryptoaktívach zostávajú dostupné na webovom sídle emitenta, kým je token naviazaný na aktíva v držbe verejnosti.

Článok 29

Marketingová komunikácia

1.   Akákoľvek marketingová komunikácia týkajúca sa verejnej ponuky tokenu naviazaného na aktíva alebo prijatia takéhoto tokenu na obchodovanie musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

marketingová komunikácia sa dá ako taká jasne identifikovať;

b)

informácie uvedené v marketingovej komunikácii sú nestranné, jasné a nezavádzajúce;

c)

informácie uvedené v marketingovej komunikácii sú konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach;

d)

v marketingovej komunikácii sa jasne uvedie, že bol uverejnený biely doklad o kryptoaktívach, a jasne sa uvedie adresa webového sídla emitenta tokenu naviazaného na aktíva, ako aj telefónne číslo a e-mailová adresa na kontaktovanie emitenta.

2.   Marketingová komunikácia obsahuje jasné a jednoznačné vyhlásenie, že držitelia tokenu naviazaného na aktíva majú voči emitentovi kedykoľvek právo na spätnú výmenu.

3.   Marketingová komunikácia a akékoľvek jej úpravy sa uverejnia na webovom sídle emitenta.

4.   Príslušné orgány nevyžadujú schválenie marketingovej komunikácie pred jej uverejnením.

5.   Marketingová komunikácia sa na požiadanie oznámi príslušným orgánom.

6.   Pred zverejnením bieleho dokladu o kryptoaktívach sa nesmie šíriť žiadna marketingová komunikácia. Takéto obmedzenie neovplyvňuje schopnosť emitenta tokenu naviazaného na aktíva vykonávať prieskumy trhu.

Článok 30

Priebežné poskytovanie informácií držiteľom tokenov naviazaných na aktíva

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva jasne, presne a transparentne zverejňujú na verejnom a ľahko dostupnom mieste na svojom webovom sídle sumu tokenov naviazaných na aktíva v obehu a hodnotu a zloženie rezervy aktív uvedenej v článku 36. Takéto informácie sú aktualizované aspoň raz mesačne.

2.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva čo najskôr uverejnia na verejnom a ľahko prístupnom mieste na svojom webovom sídle stručné, jasné, presné a transparentné zhrnutie správy o audite, ako aj úplnú a neupravenú správu o audite, pokiaľ ide o rezervu aktív uvedenú v článku 36.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 88, emitenti tokenov naviazaných na aktíva čo najskôr a jasne, presne a transparentne zverejňujú na verejnom a ľahko prístupnom mieste na svojom webovom sídle každú udalosť, ktorá má alebo pravdepodobne bude mať významný vplyv na hodnotu tokenov naviazaných na aktíva alebo na rezervu aktív uvedenú v článku 36.

Článok 31

Postupy pri vybavovaní sťažností

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zavádzajú a zachovávajú účinné a transparentné postupy na rýchle, spravodlivé a konzistentné vybavovanie sťažností prijatých od držiteľov tokenov naviazaných na aktíva a iných zainteresovaných strán vrátane združení spotrebiteľov, ktoré zastupujú držiteľov tokenov naviazaných na aktíva, a uverejnia popis týchto postupov. Ak subjekty, ktoré sú tretími stranami, ako sa uvádza v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h), úplne alebo čiastočne distribuujú tokeny naviazané na aktíva, emitenti tokenov naviazaných na aktíva zavedú postupy aj na uľahčenie vybavovania takýchto sťažností riešených medzi držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva a takýmito tretími subjektmi.

2.   Držitelia tokenov naviazaných na aktíva majú možnosť bezplatne podávať sťažnosti emitentom svojich tokenov naviazaných na aktíva alebo v náležitých prípadoch subjektom, ktoré sú tretími stranami, ako sa uvádza v odseku 1.

3.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva a v náležitých prípadoch subjekty, ktoré sú tretími stranami, ako sa uvádza v odseku 1, vypracúvajú a sprístupňujú držiteľom tokenov naviazaných na aktíva vzor na podávanie sťažností a vedú záznamy o všetkých prijatých sťažnostiach a o akýchkoľvek opatreniach prijatých v reakcii na ne.

4.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva vyšetrujú všetky sťažnosti včas a nestranne a v primeranom čase oznamujú držiteľom svojich tokenov naviazaných na aktíva výsledok takýchto vyšetrovaní.

5.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť požiadavky, vzory a postupy na vybavovanie sťažností.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom odseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 32

Identifikácia, prevencia, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva vykonávajú a zachovávajú účinné politiky a postupy, ktoré sú zamerané na identifikáciu, prevenciu, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov medzi nimi a:

a)

ich akcionármi alebo spoločníkmi;

b)

akýmkoľvek priamym alebo nepriamym akcionárom alebo spoločníkom, ktorý má kvalifikovaný podiel v emitentovi;

c)

členmi ich riadiaceho orgánu;

d)

ich zamestnancami;

e)

držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva alebo

f)

akoukoľvek treťou stranou vykonávajúcou jednu z funkcií uvedených v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h).

2.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva predovšetkým prijímajú všetky vhodné opatrenia na identifikáciu, prevenciu, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov, ktoré vyplývajú zo správy a investovania rezervy aktív uvedenej v článku 36.

3.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva na svojom webovom sídle na dobre viditeľnom mieste oznamujú držiteľom svojich tokenov naviazaných na aktíva všeobecnú povahu a zdroje konfliktov záujmov uvedených v odseku 1 a kroky prijaté na ich zmiernenie.

4.   Oznámenie uvedené v odseku 3 musí byť dostatočne presné, aby umožnilo potenciálnym držiteľom ich tokenov naviazaných na aktíva prijať informované rozhodnutie o kúpe tokenov naviazaných na aktíva.

5.   Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

požiadavky na politiky a postupy uvedené v odseku 1;

b)

podrobnosti a metodiku týkajúce sa obsahu oznámenia uvedeného v odseku 3.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 33

Oznámenie o zmenách v riadiacom orgáne

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva okamžite oznámia svojmu príslušnému orgánu akékoľvek zmeny vo svojom riadiacom orgáne a poskytnú svojmu príslušnému orgánu všetky informácie potrebné na posúdenie súladu s článkom 34 ods. 2

Článok 34

Mechanizmus riadenia

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva majú spoľahlivý mechanizmus riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavení, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2.   Členovia riadiaceho orgánu emitentov tokenov naviazaných na aktíva musia mať dostatočne dobrú povesť a primerané vedomosti, zručnosti a skúsenosti, a to individuálne aj kolektívne, na vykonávanie svojich povinností. Predovšetkým nesmú byť odsúdení za trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, ani za akékoľvek iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť. Musia tiež preukázať, že sú schopní venovať účinnému vykonávaniu svojich funkcií dostatok času.

3.   Riadiaci orgán emitentov tokenov naviazaných na aktíva posudzuje a pravidelne preskúmava účinnosť politík a postupov zavedených na dodržiavanie kapitol 2, 3, 5 a 6 tejto hlavy a prijíma vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v tejto súvislosti.

4.   Priami alebo nepriami akcionári alebo spoločníci, ktorí majú kvalifikované podiely v emitentoch tokenov naviazaných na aktíva, musia mať dostatočne dobrú povesť, a najmä nesmú byť odsúdené za trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za akékoľvek iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť.

5.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva musia prijať politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú najmä politiky a postupy týkajúce sa:

a)

rezervy aktív uvedenej v článku 36;

b)

úschovy rezervných aktív vrátane oddelenia aktív, ako sa uvádza v článku 37;

c)

práv udelených držiteľom tokenov naviazaných na aktíva, ako sa uvádza v článku 39;

d)

mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa tokeny naviazané na aktíva emitujú a vyplácajú;

e)

protokolov na validáciu transakcií s tokenmi naviazanými na aktíva;

f)

fungovania proprietárnej technológie distribuovanej databázy transakcií emitentov, ak sú tokeny naviazané na aktíva emitované, prevádzané a ukladané s použitím takejto technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie, ktorú prevádzkujú emitenti alebo tretia strana konajúca v ich mene;

g)

mechanizmov na zabezpečenie likvidity tokenov naviazaných na aktíva vrátane politiky riadenia likvidity a postupov pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva uvedených v článku 45;

h)

dojednaní so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, o prevádzkovaní rezervy aktív a investovaní rezervných aktív, úschove rezervných aktív a v náležitých prípadoch o verejnej distribúcii tokenov naviazaných na aktíva;

i)

písomného súhlasu emitenta tokenov naviazaných na aktíva vydaného iným osobám, ktoré by mohli verejne ponúkať tokeny naviazané na aktíva alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie;

j)

vybavovania sťažností, ako sa uvádza v článku 31;

k)

konfliktov záujmov, ako sa uvádza v článku 32.

Ak emitenti tokenov naviazaných na aktíva uzatvárajú dohody uvedené v prvom pododseku písm. h), tieto dohody sa stanovia v zmluve so subjektmi, ktoré sú tretími stranami. V týchto zmluvných dojednaniach sa stanovujú úlohy, zodpovednosť, práva a povinnosti tak emitentov tokenov naviazaných na aktíva, ako aj subjektov, ktoré sú tretími stranami. V každom zmluvnom dojednaní s dôsledkami na viaceré jurisdikcie sa stanovuje jednoznačný výber uplatniteľného práva.

6.   Pokiaľ emitenti tokenov naviazaných na aktíva neiniciovali plán spätnej výmeny uvedený v článku 47, používajú vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného poskytovania svojich služieb a vykonávania svojich činností. Na tento účel emitenti tokenov naviazaných na aktíva udržiavajú všetky svoje systémy a protokoly o bezpečnostnom prístupe v súlade s príslušnými normami Únie.

7.   Ak sa emitent tokenu naviazaného na aktíva rozhodne ukončiť poskytovanie svojich služieb a činností, a to aj ukončením emisie tohto tokenu naviazaného na aktíva, predloží príslušnému orgánu plán na schválenie takéhoto ukončenia.

8.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zisťujú zdroje operačného rizika a minimalizujú tieto riziká prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrol a postupov.

9.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva majú zavedenú politiku a plány kontinuity činnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade prerušenia fungovania ich systémov a postupov IKT zachovali základné údaje a funkcie a aby sa pokračovalo vo vykonávaní ich činností alebo, ak to nie je možné, aby sa umožnila včasná obnova takýchto údajov a funkcií a včasná obnova vykonávania ich činností.

10.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva majú zavedené mechanizmy vnútornej kontroly a účinné postupy riadenia rizík vrátane účinných kontrolných a bezpečnostných opatrení na riadenie systémov IKT, ako sa požaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 (37). Týmito postupmi sa zabezpečuje komplexné posúdenie spoliehania sa na subjekty, ktoré sú tretími stranami, ako sa uvádza v odseku 5 prvom pododseku písm. h) tohto článku. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva pravidelne monitorujú a hodnotia primeranosť a účinnosť mechanizmov vnútornej kontroly a postupov posudzovania rizík a prijímajú vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v tomto ohľade.

11.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva musia mať zavedené systémy a postupy, ktoré sú primerané na zaistenie dostupnosti, pravosti, integrity a dôvernosti údajov, ako sa požaduje v nariadení (EÚ) 2022/2554 a v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Tieto systémy zaznamenávajú a uchovávajú relevantné údaje a informácie získané a vytvorené v priebehu činností emitentov.

12.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zabezpečujú, aby boli predmetom pravidelných auditov vykonávaných nezávislými audítormi. Výsledky týchto auditov sa oznámia riadiacemu orgánu príslušného emitenta a sprístupnia sa príslušnému orgánu.

13.   Orgán EBA do 30. júna 2024 v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a ECB vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa stanoví minimálny obsah mechanizmov riadenia, pokiaľ ide o:

a)

monitorovacie nástroje pre riziká uvedené v odseku 8;

b)

plán kontinuity činnosti uvedený v odseku 9;

c)

mechanizmus vnútornej kontroly uvedený v odseku 10;

d)

audity uvedené v odseku 12 vrátane minimálnej dokumentácie, ktorá sa má použiť pri audite.

Pri vydaní usmernení uvedených v prvom pododseku orgán EBA zohľadní ustanovenia o požiadavkách na riadenie v iných legislatívnych aktoch Únie v oblasti finančných služieb vrátane smernice 2014/65/EÚ.

Článok 35

Požiadavky na vlastné zdroje

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva musia mať neustále vlastné zdroje, ktoré sa rovnajú aspoň najvyššej z týchto hodnôt:

a)

350 000 EUR;

b)

2 % priemernej sumy rezervy aktív uvedenej v článku 36;

c)

štvrtina fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok.

Na účely prvého pododseku písm. b) je priemerná suma rezervy aktív priemernou sumou rezervných aktív na konci každého kalendárneho dňa vypočítanou za predchádzajúcich šesť mesiacov.

Ak emitent ponúka viac ako jeden token naviazaný na aktíva, suma uvedená v prvom pododseku písm. b) je súčtom priemerných súm rezervných aktív kryjúcich každý token naviazaný na aktíva.

Suma uvedená v písm. c) prvého pododseku sa každoročne preskúmava a vypočítava v súlade s článkom 67 ods. 3.

2.   Vlastné zdroje uvedené v odseku 1 tohto článku pozostávajú z položiek a nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článkoch 26 až 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po vykonaní odpočtov v plnom rozsahu podľa článku 36 uvedeného nariadenia bez uplatnenia prahových výnimiek podľa článku 46 ods. 4 a článku 48 uvedeného nariadenia.

3.   Príslušný orgán domovského členského štátu môže požadovať od emitenta tokenu naviazaného na aktíva, aby mal v držbe sumu vlastných zdrojov, ktorá je až o 20 % vyššia ako suma vyplývajúca z uplatňovania odseku 1 prvého pododseku písm. b), ak z posúdenia ktorejkoľvek z nasledujúcich skutočností vyplýva vyšší stupeň rizika:

a)

hodnotenie procesov riadenia rizík a mechanizmov vnútornej kontroly emitenta tokenu naviazaného na aktíva, ako sa uvádza v článku 34 ods. 1, 8 a 10;

b)

kvalita a volatilita rezervných aktív uvedených v článku 36;

c)

druhy práv, ktoré emitent tokenu naviazaného na aktíva udelil držiteľom tokenu naviazaného na aktíva v súlade s článkom 39;

d)

v prípade, že rezerva aktív zahŕňa investície, riziká, ktoré predstavuje investičná politika pre rezervu aktív;

e)

súhrnná hodnota a počet transakcií zúčtovaných s tokenom naviazaným na aktíva;

f)

dôležitosť trhov, na ktorých sa token naviazaný na aktíva ponúka a uvádza na trh;

g)

v náležitých prípadoch trhová kapitalizácia tokenu naviazaného na aktíva.

4.   Príslušný orgán domovského členského štátu môže požadovať od emitenta tokenu naviazaného na aktíva, ktoré nie sú významné, aby v prípade potreby splnil akékoľvek požiadavky stanovené v článku 45 s cieľom riešiť vyšší stupeň rizík zistený v súlade s odsekom 3 tohto článku alebo akékoľvek iné riziká posudzované podľa článku 45, ako napríklad riziká likvidity.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, emitenti tokenov naviazaných na aktíva vykonávajú pravidelne záťažové testovanie, pri ktorom sa zohľadňujú závažné, ale pravdepodobné finančné záťažové scenáre, ako napríklad otrasy týkajúce sa úrokových sadzieb, a nefinančné záťažové scenáre, ako napríklad operačné riziko. Na základe výsledkov tohto záťažového testovania príslušný orgán domovského členského štátu požaduje za určitých okolností, s ohľadom na prognózu rizika a výsledky záťažového testovania, od emitenta tokenu naviazaného na aktíva, aby mal v držbe sumu vlastných zdrojov, ktorá je od 20 % do 40 % vyššia ako suma vyplývajúca z uplatňovania odseku 1 prvého pododseku písm. b).

6.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a ECB návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa spresní:

a)

postup a časový rámec pre emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva na prispôsobenie sa vyšším požiadavkám na vlastné zdroje, ako sa stanovuje v odseku 3;

b)

kritériá na požadovanie vyššej sumy vlastných zdrojov, ako sa stanovuje v odseku 3;

c)

minimálne požiadavky na navrhovanie programov záťažového testovania s prihliadnutím na veľkosť, zložitosť a povahu tokenu naviazaného na aktíva vrátane:

i)

typov záťažového testovania a ich hlavných cieľov a uplatnenia;

ii)

frekvencie rôznych záťažových testov;

iii)

vnútorných mechanizmov riadenia;

iv)

príslušnej dátovej infraštruktúry;

v)

metodiky a pravdepodobnosti predpokladov;

vi)

uplatňovania zásady proporcionality na všetky minimálne požiadavky, či už kvantitatívne alebo kvalitatívne, a

vii)

minimálnej periodicity záťažových testov a spoločných referenčných parametrov scenárov záťažových testov.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA 3

Rezerva aktív

Článok 36

Povinnosť mať rezervu aktív a zloženie a správa takejto rezervy aktív

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva vytvárajú a neustále udržiavajú rezervu aktív.

Rezerva aktív by mala byť zostavená a spravovaná takým spôsobom, aby:

a)

boli kryté riziká spojené s aktívami, na ktoré sú naviazané tokeny naviazané na aktíva, a

b)

sa riešili riziká likvidity spojené s trvalými právami držiteľov na spätnú výmenu.

2.   Rezerva aktív je právne oddelená od majetku emitentov, ako aj od rezervy aktív iných tokenov naviazaných na aktíva v záujme držiteľov tokenov naviazaných na aktíva v súlade s príslušným právom tak, aby veritelia emitentov nemali žiadny nárok na rezervu aktív, najmä v prípade platobnej neschopnosti.

3.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zabezpečujú, aby bola rezerva aktív prevádzkovo oddelená od ich majetku, ako aj od rezervy aktív iných tokenov.

4.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a ECB návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa ďalej určia požiadavky na likviditu, pričom sa zohľadní veľkosť, komplexnosť a povaha rezervy aktív a samotného tokenu naviazaného na aktíva.

Regulačné technické predpisy stanovia najmä:

a)

príslušný percentuálny podiel rezervy aktív podľa splatností do jedného dňa vrátane percentuálneho podielu zmlúv o reverznej repo transakcii, ktoré možno vypovedať s oznámením podaným jeden pracovný deň vopred, alebo percentuálny podiel hotovosti, ktorú možno vybrať s oznámením podaným jeden pracovný deň vopred;

b)

príslušný percentuálny podiel rezervy aktív podľa splatností do jedného týždňa vrátane percentuálneho podielu zmlúv o reverznej repo transakcii, ktoré možno vypovedať s oznámením podaným päť pracovných dní vopred, alebo percentuálny podiel hotovosti, ktorú možno vybrať s oznámením podaným päť pracovných dní vopred;

c)

iné relevantné splatnosti a všeobecné techniky riadenia likvidity;

d)

minimálne sumy v každej oficiálnej mene, na ktorú sú tokeny naviazané, ktoré majú byť držané ako vklady v úverových inštitúciách a ktoré nemôžu byť nižšie ako 30 % sumy naviazanej v každej oficiálnej mene.

Na účely druhého pododseku písm. a), b) a c) orgán EBA zohľadňuje okrem iného príslušné prahové hodnoty stanovené v článku 52 smernice 2009/65/ES.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   Emitenti, ktorí verejne ponúkajú dva alebo viac tokeny naviazané na aktíva, prevádzkujú a udržiavajú oddelené skupiny rezerv aktív pre každý token naviazaný na aktíva. Každá z týchto skupín rezerv aktív sa spravuje samostatne.

Keď rôzni emitenti tokenov naviazaných na aktíva verejne ponúkajú rovnaký token naviazaný na aktíva, títo emitenti prevádzkujú a udržiavajú len jednu rezervu aktív pre daný token naviazaný na aktíva.

6.   Riadiace orgány emitentov tokenov naviazaných na aktíva zabezpečujú účinnú a obozretnú správu rezervy aktív. Emitenti zabezpečia, aby emisii a spätnej výmene tokenov naviazaných na aktíva vždy zodpovedalo príslušné zvýšenie alebo zníženie rezervy aktív.

7.   Emitent tokenu naviazaného na aktíva stanoví súhrnnú hodnotu rezervy aktív použitím trhových cien. Jej súhrnná hodnota sa rovná aspoň súhrnnej hodnote nárokov držiteľov tokenu naviazaného na aktíva, ktorý je v obehu, voči emitentovi.

8.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva musia mať jasnú a podrobnú politiku opisujúcu stabilizačný mechanizmus takýchto tokenov. V rámci tejto politiky sa najmä:

a)

uvedie zoznam aktív, na ktoré sú naviazané tokeny naviazané na aktíva zloženie týchto aktív;

b)

opíše druh aktív a presné rozdelenie aktív, ktoré sú zahrnuté do rezervy aktív;

c)

podrobne posúdia riziká vyplývajúce z rezervy aktív vrátane kreditného rizika, trhového rizika, rizika koncentrácie a rizika likvidity;

d)

opíše postup, ktorým sa emitujú a vyplácajú tokeny naviazané na aktíva, a postup, prostredníctvom ktorého takáto emisia a vyplácanie povedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu a zníženiu rezervy aktív;

e)

uvedie, či je časť rezervy aktív investovaná, ako sa stanovuje v článku 38;

f)

podrobne opíše investičná politika a uvedie sa posúdenie toho, ako môže táto investičná politika ovplyvniť hodnotu rezervy aktív, ak emitenti tokenov naviazaných na aktíva investujú časť rezervy aktív, ako sa stanovuje v článku 38;

g)

opíše postup pri nákupe tokenov naviazaných na aktíva a spätnej výmene takýchto tokenov výmenou za rezervu aktív, pričom sa uvedie zoznam osôb alebo kategórií osôb, ktoré sú na to oprávnené.

9.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 ods. 12, emitenti tokenov naviazaných na aktíva nariadia nezávislý audit rezervy aktív každých šesť mesiacov, ktorým sa posúdi dodržiavanie súladu s pravidlami tejto kapitoly, odo dňa ich povolenia podľa článku 21 alebo odo dňa schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17.

10.   Emitent oznámi výsledky auditu uvedeného v odseku 9 príslušnému orgánu bezodkladne, najneskôr do šiestich týždňov od referenčného dňa ocenenia. Emitent uverejní výsledok auditu do dvoch týždňov odo dňa jeho oznámenia príslušnému orgánu. Príslušný orgán môže dať emitentovi pokyn, aby uverejnenie výsledkov auditu odložil v prípade, že:

a)

sa od emitenta vyžaduje, aby vykonal dojednania alebo opatrenia týkajúce sa ozdravného plánu v súlade s článkom 46 ods. 3;

b)

sa od emitenta vyžaduje, aby vykonal plán spätnej výmeny v súlade s článkom 47;

c)

sa považuje za potrebné chrániť hospodárske záujmy držiteľov tokenov naviazaných na aktíva;

d)

sa považuje sa za potrebné zabrániť významnému nepriaznivému vplyvu na finančný systém domovského členského štátu alebo iného členského štátu.

11.   Oceňovanie v trhových cenách uvedené v odseku 7 tohto článku sa vykonáva vždy, keď je to možné, použitím oceňovania podľa trhovej hodnoty (mark-to-market), ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 (38).

Pri používaní oceňovania podľa trhovej hodnoty (mark-to-market) sa rezervné aktívum ocení na obozretnejšej strane ceny dopytu a ponuky, pokiaľ rezervné aktívum môže zatvoriť pozíciu podľa stredového trhového kurzu. Používajú sa len údaje o trhu dobrej kvality a takéto údaje sa posudzujú na základe všetkých týchto faktorov:

a)

počet a kvalita protistrán;

b)

objem a obrat na trhu rezervného aktíva;

c)

veľkosť rezervy aktív.

12.   Ak použitie oceňovania podľa trhovej hodnoty (mark-to-market), ako sa uvádza v odseku 11 tohto článku, nie je možné alebo trhové údaje nie sú dostatočne kvalitné, rezervné aktívum sa oceňuje konzervatívnym spôsobom použitím oceňovania podľa teoretickej ceny (mark-to-model) vymedzeného v článku 2 bode 9 nariadenia (EÚ) 2017/1131.

Teoretická cena musí presne odhadovať vnútornú hodnotu rezervného aktíva na základe týchto aktuálnych kľúčových faktorov:

a)

objem a obrat na trhu uvedeného rezervného aktíva;

b)

veľkosť rezervy aktív;

c)

trhové riziko, úrokové riziko a kreditné riziko spojené s rezervným aktívom.

Pri používaní oceňovania podľa teoretickej ceny (mark-to-model) sa nepoužíva metóda amortizovanej ceny vymedzená v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) 2017/1131.

Článok 37

Úschova rezervných aktív

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú politiky, postupy a zmluvné dojednania týkajúce sa úschovy, ktorými sa neustále zabezpečuje, že:

a)

rezervné aktíva nie sú zaťažené ani založené ako „dohoda o finančnej záruke“ v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (39);

b)

rezervné aktíva sú držané v úschove v súlade s odsekom 6 tohto článku;

c)

emitenti tokenov naviazaných na aktíva majú rýchly prístup k rezervným aktívam, aby vyhoveli všetkým žiadostiam o spätnú výmenu od držiteľov tokenov naviazaných na aktíva;

d)

sa zabráni koncentráciám správcov rezervných aktív;

e)

sa zabráni riziku koncentrácie rezervných aktív.

2.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva, ktorí v rámci Únie emitujú dva alebo viac tokenov naviazaných na aktíva, musia mať politiku úschovy pre každú skupinu rezervy aktív. Rôzni emitenti tokenov naviazaných na aktíva, ktorí emitovali rovnaký token naviazaný na aktíva, vykonávajú a zachovávajú len jednu politiku úschovy.

3.   Rezervné aktíva sú držané v úschove najviac päť pracovných dní po dni emisie tokenu naviazaného na aktíva jedným alebo viacerými z týchto subjektov:

a)

poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytujúcim úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, ak majú rezervné aktíva formu kryptoaktív;

b)

úverovou inštitúciou v prípade všetkých druhov rezervných aktív;

c)

investičnou spoločnosťou, ktorá poskytuje vedľajšiu službu úschovy a správy finančných nástrojov na účet klientov, ako sa uvádza v oddiele B bode 1 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, ak majú rezervné aktíva formu finančných nástrojov.

4.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva musia pri výbere, určovaní a preskúmavaní poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií a investičných spoločností vymenovaných za správcov rezervných aktív uvedených v odseku 3 postupovať s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou. Správca musí byť právnická osoba iná ako emitent.

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva zabezpečujú, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vymenovaní za správcov rezervných aktív podľa odseku 3 mali potrebné odborné znalosti a povesť na trhu, aby mohli konať ako správcovia takýchto rezervných aktív, pričom sa zohľadňujú účtovné postupy, postupy úschovy a mechanizmy vnútornej kontroly týchto poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií a investičných spoločností. Zmluvnými dojednaniami medzi emitentmi tokenov naviazaných na aktíva a správcami sa zabezpečuje, aby boli rezervné aktíva držané v úschove chránené pred pohľadávkami veriteľov správcov.

5.   V politikách a postupoch úschovy uvedených v odseku 1 sa stanovujú kritériá výberu pre vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív a postup preskúmania takéhoto vymenovania.

Emitenti tokenov naviazaných na aktíva pravidelne preskúmavajú vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív. Na účely tohto preskúmania emitenti tokenov naviazaných na aktíva vyhodnocujú svoje expozície voči takýmto správcom, pričom zohľadňujú plný rozsah svojho vzťahu s nimi, a priebežne monitorujú finančnú situáciu takýchto správcov.

6.   Správcovia rezervných aktív, ako sa uvádza v odseku 4, zabezpečia, aby sa úschova týchto rezervných aktív vykonávala takto:

a)

pokiaľ ide o finančné prostriedky, úverové inštitúcie ich držia v úschove na účte otvorenom v účtovníctve úverových inštitúcií;

b)

pokiaľ ide o finančné nástroje, ktoré možno držať v úschove, úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti držia v úschove všetky finančné nástroje, ktoré možno registrovať na účte finančných nástrojov otvorenom v účtovníctve úverových inštitúcií alebo investičných spoločností, a všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky dodať takýmto úverovým inštitúciám alebo investičným spoločnostiam;

c)

pokiaľ ide o kryptoaktíva, ktoré možno držať v úschove, poskytovatelia služieb kryptoaktív držia v úschove kryptoaktíva zahrnuté do rezervných aktív alebo prostriedky prístupu k takýmto kryptoaktívam v príslušných prípadoch vo forme súkromných kryptografických kľúčov;

d)

pokiaľ ide o ostatné aktíva, úverové inštitúcie overujú vlastníctvo emitentov tokenov naviazaných na aktíva a vedú záznamy o tých rezervných aktívach, v prípade ktorých sú presvedčené, že ich vlastnia emitenti tokenov naviazaných na aktíva.

Na účely prvého pododseku písm. a) úverové inštitúcie zabezpečujú, aby sa finančné prostriedky registrovali v účtovníctve úverových inštitúcií na oddelenom účte v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje článok 16 smernice Komisie 2006/73/ES (40). Tento účet sa otvorí v mene emitenta tokenov naviazaných na aktíva na účel riadenia rezervných aktív každého tokenu naviazaného na aktíva tak, aby bolo možné jasne identifikovať finančné prostriedky držané v úschove ako prostriedky patriace do jednotlivých rezerv aktív.

Na účely prvého pododseku písm. b) úverové inštitúcie a investičné spoločnosti zabezpečujú, aby sa všetky finančné nástroje, ktoré možno zaregistrovať na účte finančných nástrojov otvorenom v účtovníctve úverových inštitúcií a v účtovníctve investičných spoločností, zaregistrovali v účtovníctve úverových inštitúcií a investičných spoločností v rámci oddelených účtov v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje článok 16 smernice 2006/73/ES. Účet finančných nástrojov sa otvorí v mene emitentov tokenov naviazaných na aktíva na účel riadenia rezervných aktív každého tokenu naviazaného na aktíva tak, aby bolo možné jasne identifikovať finančné nástroje držané v úschove ako nástroje patriace do jednotlivých rezerv aktív.

Na účely prvého pododseku písm. c) poskytovatelia služieb kryptoaktív vytvárajú register pozícií v mene emitentov tokenov naviazaných na aktíva na účel riadenia rezervných aktív každého tokenu naviazaného na aktíva tak, aby bolo možné jasne identifikovať kryptoaktíva držané v úschove ako kryptoaktíva patriace do jednotlivých rezerv aktív.

Na účely prvého pododseku písm. d) sa posúdenie, či emitenti tokenov naviazaných na aktíva vlastnia rezervné aktíva, zakladá na informáciách alebo dokumentoch, ktoré poskytli emitenti tokenov naviazaných na aktíva a, ak sú k dispozícii, na externých dôkazoch.

7.   Vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív, ako sa uvádza v odseku 4 tohto článku sa preukazuje zmluvným dojednaním uvedeným v článku 34 ods. 5 druhom pododseku. Týmito zmluvnými dojednaniami sa okrem iného reguluje tok informácií potrebných na to, aby emitenti tokenov naviazaných na aktíva a poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti mohli vykonávať svoje funkcie správcov.

8.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vymenovaní za správcov v súlade s odsekom 4, konajú čestne, nestranne, profesionálne, nezávisle a v záujme emitentov tokenov naviazaných na aktíva a držiteľov takýchto tokenov.

9.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vymenovaní za správcov v súlade s odsekom 4, nevykonávajú činnosti vzťahujúce sa na emitentov tokenov naviazaných na aktíva, ktoré by mohli vyvolávať konflikty záujmov medzi týmito emitentmi, držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva a medzi nimi, pokiaľ neboli splnené všetky tieto podmienky:

a)

poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti funkčne a hierarchicky oddelili výkon svojich úloh úschovy od svojich potenciálne konfliktných úloh;

b)

emitenti tokenov naviazaných na aktíva v súlade s článkom 32 riadne identifikovali, monitorovali, riadili a oznamovali potenciálne konflikty záujmov držiteľom tokenov naviazaných na aktíva.

10.   V prípade straty finančného nástroja alebo kryptoaktíva držaného v úschove podľa odseku 6 poskytovateľ služieb kryptoaktív, úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorá stratila tento finančný nástroj alebo kryptoaktívum, bez zbytočného odkladu nahradí alebo vráti emitentovi tokenu naviazaného na aktíva finančný nástroj alebo kryptoaktívum rovnakého druhu alebo zodpovedajúcej hodnoty. Príslušný poskytovateľ služieb kryptoaktív, úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť nenesie zodpovednosť za náhradu alebo vrátenie, ak môže preukázať, že strata vznikla v dôsledku vonkajšej udalosti, ktorú nemohla primerane ovplyvniť a ktorej dôsledkom by sa napriek všetkému primeranému úsiliu nedalo vyhnúť.

Článok 38

Investovanie rezervy aktív

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva, ktorí investujú časť rezervy aktív, investujú tieto aktíva len do vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým rizikom, kreditným rizikom a rizikom koncentrácie. Investície sa musia dať rýchlo premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym nepriaznivým účinkom na cenu.

2.   Podielové listy v podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) sa na účely odseku 1 považujú za aktíva s minimálnym trhovým rizikom, kreditným rizikom a rizikom koncentrácie, ak PKIPCP investuje výlučne do aktív bližšie určených orgánom EBA v súlade s odsekom 5 a ak emitent tokenu naviazaného na aktíva zabezpečí, aby sa rezerva aktív investovala tak, aby sa minimalizovalo riziko koncentrácie.

3.   Finančné nástroje, do ktorých je investovaná rezerva aktív, sa držia v úschove v súlade s článkom 37.

4.   Všetky zisky alebo straty vrátane kolísania hodnoty finančných nástrojov uvedených v odseku 1 a akékoľvek riziká protistrany alebo operačné riziká, ktoré vyplývajú z investovania rezervy aktív, znáša emitent tokenu naviazaného na aktíva.

5.   Orgán EBA vypracuje v spolupráci s orgánom ESMA a ECB návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia finančné nástroje, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s ktorými sa spája minimálne trhové riziko, kreditné riziko a riziko koncentrácie, ako sa uvádza v odseku 1. Pri stanovovaní týchto finančných nástrojov orgán EBA zohľadňuje:

a)

rôzne druhy aktív, na ktoré môže byť naviazaný token naviazaný na aktíva;

b)

koreláciu medzi aktívami, na ktoré je naviazaný token naviazaný na aktíva, a vysoko likvidnými finančnými nástrojmi, do ktorých by mohol emitent investovať;

c)

požiadavku na krytie likvidity, ako sa uvádza v článku 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ďalej vymedzuje v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61 (41);

d)

obmedzenia koncentrácie brániace emitentovi v tom, aby:

i)

investoval viac ako určitý percentuálny podiel rezervných aktív do vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým rizikom, kreditným rizikom a rizikom koncentrácie emitovaných jedným subjektom;

ii)

držal v úschove viac ako určitý percentuálny podiel kryptoaktív alebo aktív u poskytovateľoch služieb kryptoaktív alebo v úverových inštitúciách patriacich do rovnakej skupiny, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (42), alebo v investičných spoločnostiach.

Na účely prvého pododseku písm. d) bodu i) orgán EBA navrhne vhodné limity na určenie požiadaviek na koncentráciu. Tieto limity zohľadňujú okrem iného príslušné prahové hodnoty stanovené v článku 52 smernice 2009/65/ES.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 39

Právo na spätnú výmenu

1.   Držitelia tokenov naviazaných na aktíva majú právo na spätnú výmenu vždy voči emitentom tokenov naviazaných na aktíva a vo vzťahu k rezervným aktívam, ak emitenti nie sú schopní splniť svoje povinnosti uvedené v kapitole 6 tejto hlavy. Emitenti zavedú, udržiavajú a vykonávajú jasné a podrobné politiky a postupy týkajúce sa takéhoto trvalého práva na spätnú výmenu.

2.   Na žiadosť držiteľa tokenu naviazaného na aktíva emitent takéhoto tokenu ho spätne vymení buď vyplatením sumy vo finančných prostriedkoch iných, než sú elektronické peniaze, ktoré sú rovnocenné trhovej hodnote aktív, na ktoré je naviazaný držaný token naviazaný na aktíva, alebo dodaním aktív, na ktoré je tento token naviazaný. Emitenti stanovia politiku týkajúcu sa takéhoto trvalého práva na spätnú výmenu, pričom uvedú:

a)

podmienky uplatňovania takéhoto práva na spätnú výmenu držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva vrátane prahových hodnôt, období a časových rámcov;

b)

mechanizmy a postupy na zabezpečenie vyplácania tokenov naviazaných na aktíva, a to aj vo vypätých trhových podmienkach, ako aj v kontexte vykonávania ozdravného plánu uvedeného v článku 46, alebo v prípade riadnej spätnej výmeny tokenov naviazaných na aktíva podľa článku 47;

c)

oceňovanie alebo zásady oceňovania tokenov naviazaných na aktíva a rezervných aktív, ak právo na spätnú výmenu uplatňuje držiteľ tokenov naviazaných na aktíva, a to aj s použitím metodiky ocenenia stanovenej v článku 36 ods. 11;

d)

podmienky zúčtovania spätnej výmeny a

e)

opatrenia, ktoré emitenti prijímajú na primerané riadenie zvyšovania alebo znižovania rezervy aktív, aby sa zabránilo akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom rezervných aktív.

Ak emitenti pri predaji tokenu naviazaného na aktíva prijmú platbu vo finančných prostriedkoch iných, než sú elektronické peniaze, denominovaných v oficiálnej mene, vždy poskytnú možnosť spätne vymeniť token za finančné prostriedky iné, než sú elektronické peniaze, denominované v tej istej oficiálnej mene.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 46, spätná výmena tokenov naviazaných na aktíva nepodlieha poplatku.

Článok 40

Zákaz úročenia

1.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva neposkytujú úrok v súvislosti s tokenmi naviazanými na aktíva.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív pri poskytovaní služieb kryptoaktív súvisiacich s tokenmi naviazanými na aktíva neposkytujú úrok.

3.   Na účely odseku 1 a 2 sa za úrok považuje odmena alebo akákoľvek iná výhoda súvisiaca s dĺžkou obdobia, počas ktorého držiteľ tokenov naviazaných na aktíva má v držbe takéto tokeny naviazané na aktíva. Zahŕňa to čistú náhradu alebo zľavy, a to s rovnocenným účinkom ako úrok prijatý držiteľom tokenov naviazaných na aktíva, priamo od emitenta alebo od tretích strán, a ktoré sú priamo spojené s tokenmi naviazanými na aktíva, alebo odmenou či ocenením iných produktov.

KAPITOLA 4

Nadobúdanie podielu u emitentov tokenov naviazaných na aktíva

Článok 41

Posudzovanie navrhovaného nadobúdania podielu u emitentov tokenov naviazaných na aktíva

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode, ktoré zamýšľajú buď priamo, či nepriamo nadobudnúť (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“) kvalifikovaný podiel v emitentovi tokenu naviazaného na aktíva, alebo priamo či nepriamo zvýšiť takýto kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní by dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo takú úroveň, že emitent tokenu naviazaného na aktíva by sa stal ich dcérskym podnikom, písomne to oznámia príslušnému orgánu tohto emitenta, pričom uvedú veľkosť zamýšľaného podielu a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 42 ods. 4

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa priamo alebo nepriamo kvalifikovaného podielu v emitentovi tokenu naviazaného na aktíva, pred zbavením sa uvedeného podielu písomne oznámi svoje rozhodnutie príslušnému orgánu a uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba oznamuje príslušnému orgánu aj v prípade, že prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní by klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že emitent tokenu naviazaného na aktíva by prestal byť jej dcérskym podnikom.

3.   Príslušný orgán čo najskôr a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia podľa odseku 1 písomne potvrdí jeho prijatie.

4.   Príslušný orgán posúdi navrhované nadobudnutie uvedené v odseku 1 tohto článku a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 42 ods. 4 do 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3 tohto článku. Keď príslušný orgán potvrdí prijatie oznámenia, informujú navrhovaného nadobúdateľa o dni uplynutia lehoty na posúdenie.

5.   Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v odseku 4 môže príslušný orgán požadovať od navrhovaného nadobúdateľa akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie tohto posúdenia. Takáto žiadosť sa predkladá pred skončením posúdenia a v každom prípade najneskôr v 50. pracovný deň odo dňa písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresňujú sa v nej dodatočné potrebné informácie.

Príslušný orgán pozastaví lehotu na posúdenie uvedenú v odseku 4, až kým nedostane dodatočné informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Žiadne ďalšie žiadosti príslušného orgánu o dodatočné informácie alebo o objasnenie prijatých informácií nesmú viesť k ďalšiemu pozastaveniu lehoty na posúdenie.

Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v druhom pododseku tohto odseku najviac na 30 pracovných dní, ak sa navrhovaný nadobúdateľ nachádza mimo Únie alebo je regulovaný podľa práva tretej krajiny.

6.   Príslušný orgán, ktorý sa po skončení posúdenia uvedeného v odseku 4 rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1, oznámi to navrhovanému nadobúdateľovi do dvoch pracovných dní a v každom prípade pred dňom uvedeným v odseku 4, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 5 druhým a tretím pododsekom. V rámci tohto oznámenia sa uvádzajú dôvody takéhoto rozhodnutia.

7.   Ak príslušný orgán nevyjadrí nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1 pred dňom uvedeným v odseku 4, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 5 druhým a tretím pododsekom, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.

8.   Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia uvedeného v odseku 1 a v náležitých prípadoch túto maximálnu lehotu predĺžiť.

Článok 42

Obsah posudzovania navrhovaného nadobúdania podielu u emitentov tokenov naviazaných na aktíva

1.   Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v článku 41 ods. 4 hodnotí príslušný orgán vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú spoľahlivosť navrhovaného nadobudnutia uvedeného v článku 41 ods. 1 podľa všetkých týchto kritérií:

a)

povesť navrhovaného nadobúdateľa;

b)

povesť, vedomosti, zručnosti a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikateľskú činnosť emitenta tokenu naviazaného na aktíva;

c)

finančné zdravie navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom plánovanej a vykonávanej podnikateľskej činnosti, pokiaľ ide o emitenta tokenu naviazaného na aktíva, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje;

d)

či emitent tokenu naviazaného na aktíva bude schopný dodržiavať a naďalej dodržiavať ustanovenia tejto hlavy;

e)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 ods. 3 a 5 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2.   Príslušný orgán môže vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku alebo ak informácie poskytnuté v súlade s článkom 41 ods. 4 nie sú úplné alebo sú nepravdivé.

3.   Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou kvalifikovaného podielu, ktorý je potrebné nadobudnúť podľa tohto nariadenia, ani nesmú povoliť svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.   Orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví podrobný obsah informácií, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 41 ods. 4 prvom pododseku. Požadované informácie musia byť relevantné pre obozretné posúdenie, primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovanému nadobudnutiu uvedenému v článku 41 ods. 1.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA 5

Významné tokeny naviazané na aktíva

Článok 43

Klasifikácia tokenov naviazaných na aktíva ako významné tokeny naviazané na aktíva

1.   Kritériá klasifikácie tokenov naviazaných na aktíva ako významné tokeny naviazané na aktíva sú tieto, ako sa spresňuje v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 11:

a)

počet držiteľov tokenu naviazaného na aktíva je vyšší ako 10 miliónov;

b)

hodnota emitovaného tokenu naviazaného na aktíva, jeho trhová kapitalizácia alebo veľkosť rezervy aktív emitenta tokenu naviazaného na aktíva je vyššia ako 5 000 000 000 EUR;

c)

priemerný počet transakcií s týmto tokenom naviazaným na aktíva je vyšší ako 2,5 milióna transakcií za deň a priemerná súhrnná hodnota transakcií s týmto tokenom naviazaným na aktíva je vyššia ako 500 000 000 EUR za deň;

d)

emitent tokenu naviazaného na aktíva je poskytovateľom základných služieb platformy určeným ako strážca prístupu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 (43);

e)

význam činností emitenta tokenu naviazaného na aktíva na medzinárodnej úrovni vrátane používania tokenu naviazaného na aktíva na platby a prevody;

f)

prepojenosť tokenu naviazaného na aktíva alebo jeho emitentov s finančným systémom;

g)

skutočnosť, že ten istý emitent emituje aspoň jeden dodatočný token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí a poskytuje aspoň jednu službu kryptoaktív.

2.   Orgán EBA klasifikuje tokeny naviazané na aktíva ako významné tokeny naviazané na aktíva, ak sú splnené aspoň tri z kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku:

a)

počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje prvá správa o informáciách uvedená v odseku 4 tohto článku po udelení povolenia podľa článku 21 alebo po schválení bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17, alebo

b)

počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú aspoň dve po sebe nasledujúce správy o informáciách uvedené v odseku 4 tohto článku.

3.   Keď rovnaký token naviazaný na aktíva emitujú viacerí emitenti, splnenie kritérií uvedených v odseku 1 sa posúdi po agregácii údajov od uvedených emitentov.

4.   Príslušné orgány domovského členského štátu emitenta oznámia orgánu EBA a ECB aspoň dvakrát ročne relevantné informácie pre posúdenie plnenia kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane prípadných informácií prijatých podľa článku 22.

Ak je emitent usadený v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je token naviazaný na aktíva naviazaný na oficiálnu menu členského štátu, ktorá nie je euro, príslušné orgány zašlú informácie uvedené v prvom pododseku aj centrálnej banke tohto členského štátu.

5.   Keď orgán EBA dospeje k záveru, že token naviazaný na aktíva spĺňa kritériá stanovené v odseku 1 v súlade s odsekom 2, orgán EBA vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia o klasifikovaní tokenu naviazaného na aktíva ako významný token naviazaný na aktíva a oznámi tento návrh rozhodnutia emitentovi tohto tokenu naviazaného na aktíva, príslušnému orgánu domovského členského štátu emitenta, ECB a v prípadoch uvedených v odseku 4 druhom pododseku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Emitenti takýchto tokenov naviazaných na aktíva, ich príslušné orgány, ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka dotknutého členského štátu majú 20 pracovných dní odo dňa oznámenia návrhu rozhodnutia orgánu EBA na predloženie písomných pripomienok a poznámok. Orgán EBA pred prijatím konečného rozhodnutia tieto pripomienky a poznámky náležite zváži.

6.   Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či klasifikovať token naviazaný na aktíva ako významný token naviazaný na aktíva, do 60 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 5 a bezodkladne toto rozhodnutie oznámi emitentovi takéhoto tokenu naviazaného na aktíva a jeho príslušnému orgánu.

7.   Ak bol token naviazaný na aktíva klasifikovaný ako významný podľa rozhodnutia orgánu EBA prijatého v súlade s odsekom 6, povinnosti dohľadu nad emitentom tohto významného tokenu naviazaného na aktíva sa prevedú z príslušného orgánu domovského členského štátu emitenta na orgán EBA do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Orgán EBA a príslušný orgán spolupracujú s cieľom zabezpečiť plynulý prevod právomocí v oblasti dohľadu.

8.   Orgán EBA každoročne posudzuje klasifikáciu významných tokenov naviazaných na aktíva na základe dostupných informácií vrátane správ uvedených v odseku 4 alebo informácií získaných podľa článku 22.

Keď orgán EBA dospeje k záveru, že určité tokeny naviazané na aktíva prestali spĺňať kritériá uvedené v odseku 1 v súlade s odsekom 2, orgán EBA vypracuje návrh rozhodnutia o tom, že sa tokeny naviazané na aktíva už neklasifikujú ako významné a oznámi tento návrh rozhodnutia emitentom týchto tokenov naviazaných na aktíva a príslušnému orgánu ich domovského členského štátu, ECB a v prípadoch uvedených v odseku 4 druhom pododseku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Emitenti takýchto tokenov naviazaných na aktíva, ich príslušné orgány, ECB a centrálna banka uvedená v odseku 4 majú 20 pracovných dní odo dňa oznámenia návrhu daného rozhodnutia na predloženie písomných pripomienok a poznámok. Orgán EBA pred prijatím konečného rozhodnutia tieto pripomienky a poznámky náležite zváži.

9.   Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či sa token naviazaný na aktíva už neklasifikuje ako významný, do 60 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 8 a bezodkladne toto rozhodnutie oznámi emitentovi takýchto tokenov naviazaných na aktíva a jeho príslušnému orgánu.

10.   Ak sa token naviazaný na aktíva už neklasifikuje ako významný podľa rozhodnutia orgánu EBA prijatého v súlade s odsekom 9, povinnosti dohľadu nad emitentom tohto tokenu naviazaného na aktíva sa prevedú z orgánu EBA na príslušný orgán domovského členského štátu emitenta do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Orgán EBA a príslušný orgán spolupracujú s cieľom zabezpečiť plynulý prevod právomocí v oblasti dohľadu.

11.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 139 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením kritérií stanovených v odseku 1, aby sa token naviazaný na aktíva klasifikoval ako významný, a určiť:

a)

okolnosti, za ktorých sa činnosti emitenta tokenu naviazaného na aktíva považujú za významné v medzinárodnom meradle mimo Únie;

b)

okolnosti, za ktorých sa tokeny naviazané na aktíva spolu s ich emitentmi považujú za prepojené s finančným systémom;

c)

obsah a formát informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány orgánu EBA a ECB podľa odseku 4 tohto článku a článku 56 ods. 3.

Článok 44

Dobrovoľná klasifikácia tokenov naviazaných na aktíva ako významné tokeny naviazané na aktíva

1.   Žiadajúci emitenti tokenov naviazaných na aktíva môžu vo svojej žiadosti o povolenie podľa článku 18 alebo vo svojom oznámení podľa článku 17 uviesť, že si želajú, aby sa ich tokeny naviazané na aktíva klasifikovali ako významné tokeny naviazané na aktíva. V takom prípade príslušný orgán bezodkladne oznámi túto žiadosť žiadajúceho emitenta orgánu EBA, ECB, a v prípadoch uvedených v článku 43 ods. 4 centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Na to, aby sa token naviazaný na aktíva mohol klasifikovať ako významný podľa tohto článku, žiadajúci emitent tokenu naviazaného na aktíva preukáže prostredníctvom podrobného plánu činností uvedeného v článku 17 ods. 1 písm. b) bode i) a článku 18 ods. 2 písm. d), že pravdepodobne spĺňa aspoň tri z kritérií stanovených v článku 43 ods. 1

2.   Orgán EBA do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vypracuje návrh rozhodnutia obsahujúci jeho stanovisko na základe plánu činností, či token naviazaný na aktíva spĺňa alebo pravdepodobne splní aspoň tri kritériá stanovené v článku 43 ods. 1, a oznámi tento návrh rozhodnutia príslušnému orgánu domovského členského štátu žiadajúceho emitenta, ECB a v prípadoch uvedených v článku 43 ods. 4 druhom pododseku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Príslušné orgány emitentov takýchto tokenov naviazaných na aktíva, ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka dotknutého členského štátu majú 20 pracovných dní odo dňa oznámenia návrhu daného rozhodnutia na predloženie písomných pripomienok a poznámok. Orgán EBA pred prijatím konečného rozhodnutia tieto pripomienky a poznámky náležite zváži.

3.   Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či token naviazaný na aktíva klasifikuje ako významný token naviazaný na aktíva, do 60 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1 a bezodkladne toto rozhodnutie oznámi žiadajúcemu emitentovi takéhoto tokenu naviazaného na aktíva a jeho príslušnému orgánu.

4.   Ak boli tokeny naviazané na aktíva klasifikované ako významné podľa rozhodnutia orgánu EBA prijatého v súlade s odsekom 3 tohto článku, povinnosti dohľadu, pokiaľ ide o emitentov týchto tokenov naviazaných na aktíva, sa prevedú z príslušného orgánu na orgán EBA v deň rozhodnutia príslušného orgánu o udelení povolenia uvedeného v článku 21 ods. 1 alebo v deň schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17.

Článok 45

Osobitné dodatočné povinnosti pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva

1.   Emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva prijímajú, vykonávajú a zachovávajú politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík takýchto emitentov a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

2.   Emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva zabezpečujú, aby takéto tokeny mohli na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe držať v úschove rôzni poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie úschovy a správu kryptoaktív v mene klientov, a to aj poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí nepatria do tej istej skupiny, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 11 smernice 2013/34/EÚ.

3.   Emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva posudzujú a monitorujú potreby likvidity na splnenie žiadostí držiteľov o spätnú výmenu ich tokenov naviazaných na aktíva. Na tento účel emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú politiku a postupy riadenia likvidity. Uvedenou politikou a postupmi sa zabezpečuje, aby mali rezervné aktíva odolný profil likvidity, ktorý umožňuje emitentovi významných tokenov naviazaných na aktíva pokračovať v bežnej prevádzke, a to aj v prípade vypätých scenárov týkajúcich sa likvidity.

4.   Emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva pravidelne vykonávajú záťažové testovanie likvidity. V závislosti od výsledku takýchto testov môže orgán EBA rozhodnúť o posilnení požiadaviek na likviditu uvedených v odseku 7 prvom pododseku písm. b) tohto článku a v článku 36 ods. 6.

Ak emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva ponúkajú dva alebo viac tokenov naviazaných na aktíva alebo poskytujú služby kryptoaktív, toto záťažové testovanie musí komplexne a holisticky pokrývať všetky tieto činnosti.

5.   Percentuálny podiel uvedený v článku 35 ods. 1 prvého pododseku písm. b) sa v prípade emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva stanovuje na 3 % priemernej sumy rezervných aktív.

6.   Ak rovnaký významný token naviazaný na aktíva ponúkajú viacerí emitenti, odseky 1 až 5 sa uplatňujú na každého emitenta.

Ak emitent ponúka dva alebo viac tokenov naviazaných na aktíva v Únii a aspoň jeden z týchto tokenov naviazaných na aktíva je klasifikovaný ako významný, na tohto emitenta sa vzťahujú odseky 1 až 5.

7.   Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanoví:

a)

minimálny obsah mechanizmu riadenia týkajúceho sa politiky odmeňovania uvedenej v odseku 1;

b)

minimálny obsah politiky a postupov riadenia likvidity, ako sa stanovuje v odseku 3, a požiadavky likvidity vrátane určenia minimálnej sumy vkladov v každej oficiálnej mene, na ktorú sú tokeny naviazané, ktorá nemôže byť nižšia ako 60 % sumy naviazanej v každej oficiálnej mene;

c)

postup a časový rámec pre emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva na prispôsobenie sumy jeho vlastných zdrojov, ako sa požaduje v odseku 5.

V prípade úverových inštitúcií orgán EBA kalibruje technické predpisy, pričom zohľadňuje všetky možné interakcie medzi regulačnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a regulačnými požiadavkami stanovenými v iných legislatívnych aktoch Únie.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   Orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a ECB vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom stanoviť spoločné referenčné parametre scenárov záťažových testov, ktoré sa majú zahrnúť do záťažových testov uvedených v odseku 4 tohto článku. Tieto usmernenia sa pravidelne aktualizujú s prihliadnutím na najnovší vývoj na trhu.

KAPITOLA 6

Ozdravné plány a plány spätnej výmeny

Článok 46

Ozdravný plán

1.   Emitent tokenu naviazaného na aktíva vypracuje a zachováva ozdravný plán stanovujúci opatrenia, ktoré má emitent prijať na obnovenie súladu s požiadavkami uplatniteľnými na rezervu aktív v prípadoch, keď emitent tieto požiadavky nespĺňa.

Ozdravný plán zahŕňa aj zachovanie služieb emitenta týkajúcich sa emitovaného tokenu naviazaného na aktíva, včasné obnovenie operácií a plnenie povinností emitenta v prípade udalostí, ktoré predstavujú významné riziko narušenia operácií.

Ozdravný plán zahŕňa vhodné podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj širokú škálu možností ozdravenia vrátane:

a)

poplatkov za likviditu v prípade spätnej výmeny;

b)

obmedzení množstva tokenu naviazaného na aktíva, ktorý možno v ktorýkoľvek pracovný deň spätne vymeniť;

c)

pozastavenia spätnej výmeny.

2.   Emitent tokenu naviazaného na aktíva oznámi ozdravný plán príslušnému orgánu do šiestich mesiacov odo dňa udelenia povolenia podľa článku 21 alebo do šiestich mesiacov odo dňa schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17. Príslušný orgán vyžaduje zmeny ozdravného plánu, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho riadneho vykonávania, a svoje rozhodnutie vyžadujúce tieto zmeny oznámi emitentovi do 40 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného plánu. Emitent vykoná uvedené rozhodnutie do 40 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného rozhodnutia. Emitent pravidelne preskúmava a aktualizuje ozdravný plán.

Emitent v náležitých prípadoch oznámi ozdravný plán aj príslušnému orgánu a zároveň svojmu orgánu pre riešenie krízových situácií a orgánu prudenciálneho dohľadu.

3.   Ak emitent nesplní požiadavky uplatniteľné na rezervu aktív, ako sa uvádza v kapitole 3 tejto hlavy, alebo v dôsledku rýchlo sa zhoršujúcej finančnej situácie pravdepodobne v blízkej budúcnosti nesplní tieto požiadavky, príslušný orgán má s cieľom zabezpečiť súlad s uplatniteľnými požiadavkami právomoc požiadať emitenta, aby vykonal jedno alebo viacero opatrení stanovených v ozdravnom pláne alebo aby takýto ozdravný plán aktualizoval, ak sa okolnosti líšia od predpokladov stanovených v pôvodnom ozdravnom pláne, a vykonal jedno alebo viacero opatrení stanovených v aktualizovanom pláne v rámci konkrétneho časového rámca.

4.   Za okolností uvedených v odseku 3 má príslušný orgán právomoc dočasne pozastaviť vyplácanie tokenov naviazaných na aktíva za predpokladu, že pozastavenie je odôvodnené vzhľadom na záujmy držiteľov tokenov naviazaných na aktíva a v záujme finančnej stability.

5.   Príslušný orgán v náležitých prípadoch oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií emitenta a orgánu prudenciálneho dohľadu emitenta akékoľvek opatrenie prijaté podľa odsekov 3 a 4.

6.   Orgán EBA po konzultácii s orgánom ESMA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí formát ozdravného plánu a informácie, ktoré sa majú poskytnúť v ozdravnom pláne.

Článok 47

Plán spätnej výmeny

1.   Emitent tokenu naviazaného na aktíva vypracuje a zachováva operačný plán na podporu riadnej spätnej výmeny každého tokenu naviazaného na aktíva, ktorý sa má vykonať na základe rozhodnutia príslušného orgánu, že emitent nie je schopný alebo pravdepodobne nebude schopný plniť svoje povinnosti, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo prípadne riešenia krízovej situácie alebo v prípade odobratia povolenia emitentovi, bez toho, aby bolo dotknuté začatie opatrenia na predchádzanie krízam alebo opatrenia krízového riadenia vymedzeného v článku 2 ods. 1 bodoch 101 a 102 smernice 2014/59/EÚ alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie vymedzeného v článku 2 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 (44).

2.   Plánom spätnej výmeny sa preukazuje schopnosť emitenta tokenu naviazaného na aktíva uskutočniť spätnú výmenu nesplateného emitovaného tokenu naviazaného na aktíva bez toho, aby spôsobil neoprávnené hospodárske škody jeho držiteľom alebo stabilite trhov s rezervnými aktívami.

Plán spätnej výmeny zahŕňa zmluvné dojednania, postupy a systémy vrátane určenia dočasného administrátora v súlade s príslušným právom, s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými držiteľmi tokenov naviazaných na aktíva a zabezpečiť, že držiteľom tokenov naviazaných na aktíva budú včas vyplatené výnosy z predaja zostávajúcich rezervných aktív.

Plán spätnej výmeny zabezpečuje kontinuitu všetkých kritických činností, ktoré sú potrebné na riadnu spätnú výmenu a ktoré sú vykonávané emitentmi alebo akýmikoľvek tretími subjektmi.

3.   Emitent tokenu naviazaného na aktíva oznámi plán spätnej výmeny príslušnému orgánu do šiestich mesiacov odo dňa udelenia povolenia podľa článku 21 alebo do šiestich mesiacov odo dňa schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17. Príslušný orgán vyžaduje zmeny plánu spätnej výmeny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho riadneho vykonávania, a svoje rozhodnutie vyžadujúce tieto zmeny oznámi emitentovi do 40 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného plánu. Emitent vykoná uvedené rozhodnutie do 40 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného rozhodnutia. Emitent pravidelne preskúmava a aktualizuje plán spätnej výmeny.

4.   Príslušný orgán v náležitých prípadoch oznámi plán spätnej výmeny orgánu pre riešenie krízových situácií a orgánu prudenciálneho dohľadu emitenta.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže plán spätnej výmeny preskúmať s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia v pláne spätnej výmeny, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie emitenta, a môže príslušnému orgánu dať odporúčania v tejto veci.

5.   Orgán EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na určenie:

a)

obsahu plánu spätnej výmeny a periodicity preskúmania, zohľadňujúc veľkosť, zložitosť a povahu tokenu naviazaného na aktíva a obchodný model jeho emitenta, a

b)

spúšťacích mechanizmov vykonávania plánu spätnej výmeny.

HLAVA IV

TOKENY ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ

KAPITOLA 1

Požiadavky, ktoré musia spĺňať všetci emitenti tokenov elektronických peňazí

Článok 48

Požiadavky na verejnú ponuku tokenov elektronických peňazí alebo na prijatie takýchto tokenov na obchodovanie

1.   Žiadna osoba nesmie v rámci Únie verejne ponúkať token elektronických peňazí ani žiadať o prijatie takéhoto tokenu na obchodovanie, pokiaľ táto osoba nie je emitentom takéhoto tokenu elektronických peňazí a:

a)

nemá povolenie na činnosť úverovej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva; a

b)

neoznámila biely doklad o kryptoaktívach príslušnému orgánu a neuverejnila uvedený biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkom 51.

Bez ohľadu na prvý pododsek, na základe písomného súhlasu emitenta môžu iné osoby verejne ponúkať token elektronických peňazí alebo žiadať o prijatie takéhoto tokenu na obchodovanie. Tieto osoby musia dodržiavať články 50 a 53.

2.   Tokeny elektronických peňazí sa považujú za elektronické peniaze.

Token elektronických peňazí, ktorý je naviazaný na oficiálnu menu členského štátu, sa považuje za verejne ponúkaný v Únii.

3.   Hlavy II a III smernice 2009/110/ES sa uplatňujú na tokeny elektronických peňazí, pokiaľ nie je v tejto hlave stanovené inak.

4.   Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na emitentov tokenov elektronických peňazí vyňatých v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES.

5.   Táto hlava s výnimkou odseku 7 tohto článku a článku 51 sa neuplatňuje na tokeny elektronických peňazí, ktoré sú vyňaté podľa článku 1 ods. 4 a 5 smernice 2009/110/ES.

6.   Emitenti tokenov elektronických peňazí aspoň 40 pracovných dní pred dňom, keď majú v úmysle verejne ponúkať tieto tokeny elektronických peňazí alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov na obchodovanie, oznámia tento zámer svojmu príslušnému orgánu.

7.   Keď sa uplatňuje odsek 4 alebo 5, emitenti tokenov elektronických peňazí vypracúvajú biely doklad o kryptoaktívach a oznámia tento biely doklad o kryptoaktívach príslušnému orgánu v súlade s článkom 51.

Článok 49

Emisia a vyplatiteľnosť tokenov elektronických peňazí

1.   Odchylne od článku 11 smernice 2009/110/ES sa na emitentov tokenov elektronických peňazí, pokiaľ ide o emisie a vyplatiteľnosť tokenov elektronických peňazí, vzťahujú len požiadavky stanovené v tomto článku.

2.   Držitelia tokenov elektronických peňazí majú nárok voči emitentom týchto tokenov elektronických peňazí.

3.   Emitenti tokenov elektronických peňazí emitujú tokeny elektronických peňazí v nominálnej hodnote a pri prijatí finančných prostriedkov.

4.   Na žiadosť držiteľa tokenu elektronických peňazí emitent tohto tokenu elektronických peňazí ho kedykoľvek a v nominálnej hodnote spätne vymení tak, že vo finančných prostriedkoch iných, než sú elektronické peniaze, zaplatí peňažnú hodnotu tokenu elektronických peňazí držaného držiteľom tokenu elektronických peňazí.

5.   Emitenti tokenov elektronických peňazí zreteľne stanovia podmienky spätnej výmeny v bielom doklade o kryptoaktívach uvedenom v článku 51 ods. 1 prvom pododseku písm. d).

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 46, spätná výmena tokenov elektronických peňazí nepodlieha poplatku.

Článok 50

Zákaz úročenia

1.   Bez ohľadu na článok 12 smernice 2009/110/ES emitenti tokenov elektronických peňazí neposkytujú v súvislosti s tokenmi elektronických peňazí úrok.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív pri poskytovaní služieb kryptoaktív súvisiacich s tokenmi elektronických peňazí neposkytujú úrok.

3.   Na účely odseku 1 a 2 sa za úrok považuje odmena alebo akákoľvek iná výhoda súvisiaca s dĺžkou obdobia, počas ktorého držiteľ tokenu elektronických peňazí má v držbe takýto token elektronických peňazí. Zahŕňa to čistú náhradu alebo zľavy, a to s rovnocenným účinkom ako úrok prijatý držiteľom tokenu elektronických peňazí, priamo od emitenta alebo od tretích strán, a ktoré sú priamo spojené s tokenom elektronických peňazí alebo odmenou či ocenením iných produktov.

Článok 51

Obsah a forma bieleho dokladu o kryptoaktívach pre tokeny elektronických peňazí

1.   Biely doklad o kryptoaktívach pre token elektronických peňazí obsahuje všetky tieto informácie, ako sa spresňuje v prílohe III:

a)

informácie o emitentovi tokenu elektronických peňazí;

b)

informácie o tokene elektronických peňazí;

c)

informácie o verejnej ponuke tokenu elektronických peňazí alebo o jeho prijatí na obchodovanie;

d)

informácie o právach a povinnostiach spojených s tokenom elektronických peňazí;

e)

informácie o základnej technológii;

f)

informácie o rizikách;

g)

informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch mechanizmu konsenzu, ktorý sa používa na emisiu tokenu elektronických peňazí, na klímu a iných nepriaznivých vplyvoch tohto mechanizmu súvisiacich so životným prostredím.

Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje aj totožnosť inej osoby, než je emitent, ktorý verejne ponúka token elektronických peňazí alebo žiada o jeho prijatie na obchodovanie podľa článku 48 ods. 1 druhého pododseku, a dôvod, prečo táto konkrétna osoba ponúka tento token elektronických peňazí alebo žiada o jeho prijatie na obchodovanie.

2.   Všetky informácie uvedené v odseku 1 musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce. Biely doklad o kryptoaktívach nesmie obsahovať podstatné opomenutia a predkladá sa v stručnej a zrozumiteľnej forme.

3.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať toto jasné a jednoznačné vyhlásenie na prvej strane:

„Tento biely doklad o kryptoaktívach nebol schválený žiadnym príslušným orgánom v žiadnom členskom štáte Európskej únie. Za obsah tohto bieleho dokladu o kryptoaktívach je výlučne zodpovedný emitent kryptoaktíva.“

4.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať jasné varovanie, že:

a)

na token elektronických peňazí sa nevzťahujú systémy náhrad pre investorov podľa smernice 97/9/ES;

b)

na token elektronických peňazí sa nevzťahujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ.

5.   Biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať vyhlásenie riadiaceho orgánu emitenta tokenu elektronických peňazí. V tomto vyhlásení, ktoré sa uvedie po vyhlásení uvedenom v odseku 3, sa potvrdí, že biely doklad o kryptoaktívach je v súlade s touto hlavou a že podľa najlepšieho vedomia riadiaceho orgánu sú informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach úplné, nestranné, jasné a nezavádzajúce a že biely doklad o kryptoaktívach neobsahuje žiadne opomenutia, ktoré by pravdepodobne ovplyvnili jeho dosah.

6.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje zhrnutie vložené za vyhlásenie uvedené v odseku 5, ktoré v krátkosti a netechnickom jazyku poskytuje kľúčové informácie o verejnej ponuke tokenu elektronických peňazí alebo o zamýšľanom prijatí takéhoto tokenu na obchodovanie. Toto zhrnutie musí byť ľahko zrozumiteľné a predkladá sa v jasnom a zrozumiteľnom formáte s použitím znakov čitateľnej veľkosti. Zhrnutie bieleho dokladu o kryptoaktívach poskytuje primerané informácie o charakteristikách príslušných kryptoaktív s cieľom pomôcť potenciálnym držiteľom kryptoaktív prijať informované rozhodnutie.

Zhrnutie obsahuje upozornenie, že:

a)

by sa malo chápať ako úvod bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)

potenciálny držiteľ by mal pri každom rozhodnutí kúpiť token elektronických peňazí vychádzať z obsahu bieleho dokladu o kryptoaktívach ako celku a nielen zo samotného zhrnutia;

c)

verejná ponuka tokenu elektronických peňazí nepredstavuje ponuku ani výzvu na nákup finančných nástrojov a že každá takáto ponuka alebo výzva sa môže uskutočniť len prostredníctvom prospektu alebo iných ponukových materiálov podľa príslušného vnútroštátneho práva;

d)

biely doklad o kryptoaktívach nepredstavuje prospekt uvedený v nariadení (EÚ) 2017/1129 ani žiadny iný ponukový materiál podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

V zhrnutí sa uvedie, že držitelia tokenu elektronických peňazí majú kedykoľvek právo na spätnú výmenu v nominálnej hodnote, ako aj podmienky takejto spätnej výmeny.

7.   Biely doklad o kryptoaktívach obsahuje deň jeho oznámenia a obsah.

8.   Biely doklad o kryptoaktívach sa vypracuváva v úradnom jazyku domovského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

Ak sa token elektronických peňazí ponúka aj v inom členskom štáte ako je domovský členský štát, biely doklad o kryptoaktívach sa vypracuje v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

9.   Biely doklad o kryptoaktívach sa sprístupňuje v strojovo čitateľnom formáte.

10.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, formáty a vzory na účely odseku 9.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Emitent tokenov elektronických peňazí oznámi svoj biely doklad o kryptoaktívach svojmu príslušnému orgánu aspoň 20 pracovných dní pred dňom uverejnenia.

Príslušné orgány nevyžadujú schválenie bielych dokladov o kryptoaktívach pred ich uverejnením.

12.   Akýkoľvek významný nový faktor, akákoľvek podstatná chyba alebo akákoľvek podstatná nepresnosť, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie tokenu elektronických peňazí, sa opíšu v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach vypracovanom emitentmi, oznámenom príslušným orgánom a uverejnenom na webových sídlach emitentov.

13.   Pred tým, ako emitent tokenu elektronických peňazí verejne ponúkne token elektronických peňazí v Únii alebo sa usiluje o prijatie takéhoto tokenu na obchodovanie, uverejní na svojom webovom sídle biely doklad o kryptoaktívach.

14.   Emitent tokenu elektronických peňazí spolu s oznámením bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa odseku 11 tohto článku poskytne príslušnému orgánu informácie uvedené v článku 109 ods. 4 Príslušný orgán do piatich pracovných dní od prijatia informácií od emitenta oznámi orgánu ESMA informácie uvedené v článku 109 ods. 4.

Príslušný orgán poskytne orgánu ESMA aj akýkoľvek pozmenený biely doklad o kryptoaktívach a akékoľvek odobratie povolenia emitentovi tokenu elektronických peňazí.

Orgán ESMA sprístupní takéto informácie v registri podľa článku 109 ods. 4 najneskôr do dňa začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie alebo v prípade upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach alebo odobratia povolenia bez zbytočného odkladu.

15.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o obsahu, metodikách a prezentácii informácií uvedených v odseku 1 písm. g), pokiaľ ide o ukazovatele udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím.

Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku orgán ESMA zváži rôzne druhy mechanizmov konsenzu používaných na validáciu transakcií s kryptoaktívami, ich stimulačné štruktúry a využívanie energie, energie z obnoviteľných zdrojov a prírodných zdrojov, produkciu odpadu a emisie skleníkových plynov. Orgán ESMA aktualizuje tieto regulačné technické predpisy na základe vývoja v regulačnej a technologickej oblasti.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 52

Zodpovednosť emitentov tokenov elektronických peňazí za informácie poskytované v bielom doklade o kryptoaktívach

1.   Ak emitent tokenu elektronických peňazí porušil článok 51 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce, uvedený emitent a členovia jeho správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu zodpovedajú držiteľovi takéhoto tokenu elektronických peňazí za akúkoľvek stratu, ktorá vznikla v dôsledku tohto porušenia.

2.   Žiadne zmluvné vylúčenie alebo obmedzenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa odseku 1 nemá právny účinok.

3.   Držiteľ tokenu elektronických peňazí nesie zodpovednosť za predloženie dôkazov o tom, že emitent tohto tokenu elektronických peňazí porušil článok 51 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v upravenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné alebo sú zavádzajúce, a že spoliehanie sa na takéto informácie malo vplyv na rozhodnutie držiteľa kúpiť, predať alebo vymeniť tento token elektronických peňazí.

4.   Emitent a členovia jeho správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu nie sú zodpovední za straty utrpené v dôsledku spoliehania sa na informácie poskytnuté v zhrnutí uvedenom v článku 51 ods. 6 vrátane ich prekladu, okrem prípadov, keď zhrnutie:

a)

je zavádzajúce, nepresné alebo nekonzistentné, keď sa vykladá spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach, alebo

b)

pri výklade spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach neposkytuje kľúčové informácie s cieľom pomôcť potenciálnym držiteľom pri zvažovaní, či kúpiť takéto tokeny elektronických peňazí.

5.   Týmto článkom nie je dotknutá žiadna iná občianskoprávna zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva.

Článok 53

Marketingová komunikácia

1.   Akákoľvek marketingová komunikácia týkajúca sa verejnej ponuky tokenu elektronických peňazí alebo prijatia takéhoto tokenu na obchodovanie musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

marketingová komunikácia sa dá ako taká jasne identifikovať;

b)

informácie uvedené v marketingovej komunikácii sú nestranné, jasné a nezavádzajúce;

c)

informácie uvedené v marketingovej komunikácii sú konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach;

d)

v marketingovej komunikácii sa jasne uvedie, že bol uverejnený biely doklad o kryptoaktívach, a jasne sa uvedie adresa webového sídla emitenta tokenu elektronických peňazí, ako aj telefónne číslo a e-mailová adresa na kontaktovanie emitenta.

2.   Marketingová komunikácia musí obsahovať jasné a jednoznačné vyhlásenie, že držitelia tokenu elektronických peňazí majú voči emitentovi kedykoľvek právo na spätnú výmenu v nominálnej hodnote.

3.   Marketingová komunikácia a akékoľvek jej úpravy sa uverejnia na webovom sídle emitenta.

4.   Príslušné orgány nevyžadujú schválenie marketingovej komunikácie pred jej uverejnením.

5.   Marketingová komunikácia sa na požiadanie oznámi príslušným orgánom.

6.   Pred uverejnením bieleho dokladu o kryptoaktívach sa nesmie šíriť žiadna marketingová komunikácia. Takéto obmedzenie neovplyvňuje schopnosť emitenta tokenu elektronických peňazí vykonávať prieskumy trhu.

Článok 54

Investovanie finančných prostriedkov prijatých výmenou za tokeny elektronických peňazí

Finančné prostriedky prijaté emitentmi tokenov elektronických peňazí výmenou za tokeny elektronických peňazí a zabezpečené v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2009/110/ES musia byť v súlade s nasledujúcimi požiadavkami:

a)

aspoň 30 % týchto finančných prostriedkov je vždy uložených na osobitných účtoch v úverových inštitúciách;

b)

zvyšné prijaté finančné prostriedky musia byť investované do bezpečných, nízkorizikových aktív, ktoré sa klasifikujú ako vysoko likvidné finančné nástroje s minimálnym trhovým rizikom, kreditným rizikom a rizikom koncentrácie v súlade s článkom 38 ods. 1 tohto nariadenia, a ktoré sú denominované v rovnakej oficiálnej mene, ako je mena, na ktorú je naviazaný token elektronických peňazí.

Článok 55

Ozdravné plány a plány spätnej výmeny

Hlava III kapitola 6 sa primerane uplatňuje na emitentov tokenov elektronických peňazí.

Odchylne od článku 46 ods. 2 sa oznámenie ozdravného plánu príslušnému orgánu v súvislosti s emitentmi tokenov elektronických peňazí uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

Odchylne od článku 47 ods. 3 sa oznámenie plánu spätnej výmeny príslušnému orgánu v súvislosti s emitentmi tokenov elektronických peňazí uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

KAPITOLA 2

Významné tokeny elektronických peňazí

Článok 56

Klasifikácia tokenov elektronických peňazí ako významné tokeny elektronických peňazí

1.   Orgán EBA klasifikuje tokeny elektronických peňazí ako významné tokeny elektronických peňazí, sú splnené aspoň tri z kritérií uvedených v článku 43 ods. 1 tohto článku:

a)

počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje prvá správa o informáciách uvedená v odseku 3 tohto článku po verejnej ponuke týchto tokenov alebo žiadosti o prijatie týchto tokenov na obchodovanie, alebo

b)

počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú aspoň dve po sebe nasledujúce správy o informáciách uvedené v odseku 3 tohto článku.

2.   Keď rovnaký token elektronických peňazí emitujú viacerí emitenti, splnenie kritérií uvedených v článku 43 ods. 1 sa posúdi po agregácii údajov od uvedených emitentov.

3.   Príslušné orgány domovského členského štátu emitenta oznámia orgánu EBA a ECB aspoň dvakrát ročne relevantné informácie pre posúdenie plnenia kritérií uvedených v článku 43 ods. 1 vrátane prípadných informácií prijatých podľa článku 22.

Ak je emitent usadený v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je token elektronických peňazí naviazaný na oficiálnu menu členského štátu, ktorá nie je euro, príslušné orgány zašlú informácie uvedené v prvom pododseku aj centrálnej banke tohto členského štátu.

4.   Keď orgán EBA dospeje k záveru, že token elektronických peňazí spĺňa kritériá uvedené v článku 43 ods. 1 v súlade s odsekom 1 tohto článku, orgán EBA vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia o klasifikovaní tokenu elektronických peňazí ako významného tokenu elektronických peňazí a oznámi tento návrh rozhodnutia emitentovi tohto tokenu elektronických peňazí, príslušnému orgánu domovského členského štátu emitenta ECB a v prípadoch uvedených v odseku 3 druhom pododseku tohto článku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Emitenti takýchto tokenov elektronických peňazí, ich príslušné orgány, ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka dotknutého členského štátu majú 20 pracovných dní odo dňa oznámenia návrhu daného rozhodnutia na predloženie písomných pripomienok a poznámok. Orgán EBA pred prijatím konečného rozhodnutia tieto pripomienky a poznámky náležite zváži.

5.   Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či klasifikovať token elektronických peňazí ako významný token elektronických peňazí, do 60 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 4 a bezodkladne toto rozhodnutie oznámi emitentovi takéhoto tokenu elektronických peňazí a jeho príslušnému orgánu.

6.   Ak bol token elektronických peňazí klasifikovaný ako významný podľa rozhodnutia orgánu EBA prijatého v súlade s odsekom 5, povinnosti dohľadu nad emitentom tohto tokenu elektronických peňazí sa prevedú z príslušného orgánu domovského členského štátu emitenta na orgán EBA v súlade s článkom 117 ods. 4 do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Orgán EBA a príslušný orgán spolupracujú s cieľom zabezpečiť plynulý prevod právomocí v oblasti dohľadu.

7.   Odchylne od odseku 6 sa povinnosti v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o emitentov významných tokenov elektronických peňazí denominovaných v inej oficiálnej mene členského štátu ako euro, keď je aspoň 80 % počtu držiteľov a objemu transakcií týchto významných tokenov elektronických peňazí sústredených v domovskom členskom štáte, neprevedú na orgán EBA.

Príslušný orgán domovského členského štátu emitenta každoročne poskytuje orgánu EBA informácie o všetkých prípadoch, keď sa uplatnila výnimka uvedená v prvom pododseku.

Na účely prvého pododseku sa transakcia považuje za uskutočnenú v domovskom členskom štáte, keď sú platiteľ alebo príjemca usadení v tomto členskom štáte.

8.   Orgán EBA každoročne posudzuje klasifikáciu významných tokenov elektronických peňazí na základe dostupných informácií vrátane správ uvedených v odseku 3 tohto článku alebo informácií získaných podľa článku 22.

Keď orgán EBA dospeje k záveru, že určité tokeny elektronických peňazí prestali spĺňať kritériá uvedené v článku 43 ods. 1 v súlade s odsekom 1 tohto článku, orgán EBA vypracuje návrh rozhodnutia o tom, že sa token elektronických peňazí už neklasifikuje ako významný a oznámi tento návrh rozhodnutia emitentovi týchto tokenov elektronických peňazí a príslušným orgánom ich domovského členského štátu, ECB a v prípadoch uvedených v odseku 3 druhom pododseku tohto článku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Emitenti takýchto tokenov elektronických peňazí, ich príslušné orgány, ECB a centrálna banka dotknutého členského štátu majú 20 pracovných dní odo dňa oznámenia návrhu daného rozhodnutia na predloženie písomných pripomienok a poznámok. Orgán EBA pred prijatím konečného rozhodnutia tieto pripomienky a poznámky náležite zváži.

9.   Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či sa token elektronických peňazí už neklasifikuje ako významný, do 60 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 8 a bezodkladne toto rozhodnutie oznámi emitentovi takéhoto tokenu elektronických peňazí a jeho príslušnému orgánu.

10.   Ak sa token elektronických peňazí už neklasifikuje ako významný podľa rozhodnutia orgánu EBA prijatého v súlade s odsekom 9, povinnosti dohľadu nad emitentom tohto tokenu elektronických peňazí sa prevedú z orgánu EBA na príslušný orgán domovského členského štátu emitenta do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Orgán EBA a príslušný orgán spolupracujú s cieľom zabezpečiť plynulý prevod právomocí v oblasti dohľadu.

Článok 57

Dobrovoľná klasifikácia tokenov elektronických peňazí ako významné tokeny elektronických peňazí

1.   Emitent tokenu elektronických peňazí, ktorému bolo udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva alebo ktorý žiada o udelenie takéhoto povolenia, môže uviesť, že chce klasifikovať svoj token elektronických peňazí ako významný token elektronických peňazí. V takom prípade príslušný orgán takúto žiadosť emitenta bezodkladne oznámi orgánu EBA, ECB a v prípadoch uvedených v článku 56 ods. 3 druhom pododseku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Na to, aby sa token elektronických peňazí mohol klasifikovať ako významný podľa tohto článku, emitent tokenu elektronických peňazí preukáže prostredníctvom podrobného plánu činností, že pravdepodobne spĺňa aspoň tri z kritérií stanovených v článku 43 ods. 1.

2.   Orgán EBA do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vypracuje návrh rozhodnutia obsahujúci jeho stanovisko na základe plánu činností emitenta, či token elektronických peňazí spĺňa alebo pravdepodobne bude spĺňať aspoň tri kritériá stanovené v článku 43 ods. 1, a oznámi tento návrh rozhodnutia príslušnému orgánu domovského členského štátu emitenta, ECB a v prípadoch uvedených v článku 56 ods. 3 druhom pododseku centrálnej banke dotknutého členského štátu.

Príslušné orgány emitentov takýchto tokenov elektronických peňazí, ECB a v náležitých prípadoch centrálna banka dotknutého členského štátu majú 20 pracovných dní odo dňa oznámenia návrhu daného rozhodnutia na predloženie písomných pripomienok a poznámok. Orgán EBA pred prijatím konečného rozhodnutia tieto pripomienky a poznámky náležite zváži.

3.   Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či token elektronických peňazí klasifikuje ako významný token elektronických peňazí, do 60 pracovných dní odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1 a bezodkladne toto rozhodnutie oznámi emitentovi takéhoto tokenu elektronických peňazí a jeho príslušnému orgánu.

4.   Ak bol token elektronických peňazí klasifikovaný ako významný podľa rozhodnutia orgánu EBA prijatého v súlade s odsekom 3 tohto článku, povinnosti dohľadu nad emitentmi týchto tokenov elektronických peňazí sa prevedú z príslušného orgánu na orgán EBA v súlade s článkom 117 ods. 4 do 20 pracovných dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Orgán EBA a príslušné orgány spolupracujú s cieľom zabezpečiť plynulý prevod právomocí v oblasti dohľadu.

5.   Odchylne od odseku 4 sa povinnosti v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o emitentov významných tokenov elektronických peňazí denominovaných v inej oficiálnej mene členského štátu ako euro, neprevedú na orgán EBA, keď aspoň 80 % počtu držiteľov a objemu transakcií týchto významných tokenov elektronických peňazí je alebo sa očakáva, že bude sústredených v domovskom členskom štáte.

Príslušný orgán domovského členského štátu emitenta každoročne poskytuje orgánu EBA informácie o uplatňovaní výnimky uvedených v prvom pododseku.

Na účely prvého pododseku sa transakcia považuje za uskutočnenú v domovskom členskom štáte, keď sú platiteľ alebo príjemca usadení v tomto členskom štáte.

Článok 58

Osobitné dodatočné povinnosti pre emitentov tokenov elektronických peňazí

1.   Inštitúcie elektronického peňažníctva emitujúce významné tokeny elektronických peňazí podliehajú:

a)

požiadavkám uvedeným v článkoch 36, 37, 38 a v článku 45 ods. 1 až 4 tohto nariadenia namiesto článku 7 smernice 2009/110/ES;

b)

požiadavkám uvedeným v článku 35 ods. 2, 3 a 5 a článku 45 ods. 5 tohto nariadenia namiesto článku 5 smernice 2009/110/ES.

Odchylne od článku 36 ods. 9 sa nezávislý audit vo vzťahu k emitentom významných tokenov elektronických peňazí nariaďuje každých šesť mesiacov odo dňa rozhodnutia klasifikovať tokeny elektronických peňazí ako významné podľa článku 56 alebo 57.

2.   Príslušné orgány domovských členských štátov môžu požadovať, aby inštitúcie elektronického peňažníctva emitujúce tokeny elektronických peňazí, ktoré nie sú významné, dodržiavali akúkoľvek požiadavku uvedenú v odseku 1, ak je to potrebné na riešenie rizík, ktoré majú uvedené ustanovenia riešiť, ako napríklad riziká likvidity, operačné riziká alebo riziká vyplývajúce z nedodržiavania požiadaviek na správu rezervy aktív.

3.   Na tokeny elektronických peňazí denominované v mene, ktorá nie je oficiálnou menou členského štátu, sa uplatňujú články 22, 23 a článok 24 ods. 3.

HLAVA V

UDEĽOVANIE POVOLENÍ POSKYTOVATEĽOM SLUŽIEB KRYPTOAKTÍV A PODMIENKY VÝKONU ICH ČINNOSTI

KAPITOLA 1

Udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív

Článok 59

Povolenie

1.   Žiadna osoba nesmie v rámci Únie poskytovať služby kryptoaktív, pokiaľ táto osoba nie je:

a)

právnickou osobou alebo iným podnikom, ktorému bolo udelené povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív v súlade s článkom 63, alebo

b)

úverovou inštitúciou, centrálnym depozitárom cenných papierov, investičnou spoločnosťou, organizátorom trhu, inštitúciou elektronického peňažníctva, správcovskou spoločnosťou PKIPCP alebo správcom alternatívneho investičného fondu, ktorý má povolenie poskytovať služby kryptoaktív podľa článku 60.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 63, musia mať sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonávajú aspoň časť svojej činnosti v oblasti služieb kryptoaktív. Musia mať miesto skutočného riadenia v Únii a aspoň jeden z riaditeľov musí mať bydlisko v Únii.

3.   Na účely odseku 1 písm. a) iné podniky, ktoré nie sú právnickými osobami, môžu poskytovať služby kryptoaktív, iba ak sa ich právnou formou zaručuje úroveň ochrany záujmov tretích strán rovnocenná s úrovňou, ktorú poskytujú právnické osoby, a ak podliehajú rovnocennému prudenciálnemu dohľadu zodpovedajúcemu ich právnej forme.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 63, musia neustále spĺňať podmienky na svoje povolenie.

5.   Osoba, ktorá nie je poskytovateľom služieb kryptoaktív, nesmie používať meno alebo názov spoločnosti, vydávať marketingovú komunikáciu ani používať akýkoľvek iný postup, ktorý by nasvedčoval, že je poskytovateľom služieb kryptoaktív, alebo ktorý by v tejto súvislosti mohol pôsobiť zmätočne.

6.   Príslušné orgány, ktoré udeľujú povolenie v súlade s článkom 63, zabezpečujú, aby sa v takýchto povoleniach špecifikovali služby kryptoaktív, na ktorých poskytovanie majú poskytovatelia služieb kryptoaktív povolenie.

7.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív môžu poskytovať služby kryptoaktív v celej Únii, a to buď prostredníctvom práva usadiť sa, a to aj prostredníctvom pobočky, alebo prostredníctvom slobody poskytovať služby. Od poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú služby kryptoaktív na cezhraničnom základe, sa nevyžaduje fyzická prítomnosť na území hostiteľského členského štátu.

8.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí chcú pridať služby kryptoaktív do svojho povolenia, ako sa uvádza v článku 63, požiadajú príslušné orgány, ktoré udelili ich pôvodné povolenie, o rozšírenie ich povolenia, a to doplnením a aktualizovaním informácií uvedených v článku 62. Žiadosť o rozšírenie sa spracúva v súlade s článkom 63.

Článok 60

Poskytovanie služieb kryptoaktív určitými finančnými subjektmi

1.   Úverová inštitúcia môže poskytovať služby kryptoaktív, ak príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu oznámi informácie uvedené v odseku 7 aspoň 40 pracovných dní pred prvým poskytnutím týchto služieb.

2.   Centrálny depozitár cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (45), poskytuje úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov len vtedy, ak aspoň 40 pracovných dní pred prvým poskytnutím tejto služby oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu informácie uvedené v odseku 7.

Na účely prvého pododseku tohto odseku sa poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov považuje za rovnocennú s poskytovaním, vedením alebo prevádzkovaním účtov cenných papierov v súvislosti so službou zúčtovania uvedenou v oddiele B bode 3 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014.

3.   Investičná spoločnosť môže v Únii poskytovať služby kryptoaktív rovnocenné s investičnými službami a činnosťami, pre ktoré získala osobitné povolenie podľa smernice 2014/65/EÚ, ak oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu informácie uvedené v odseku 7 tohto článku aspoň 40 pracovných dní pred prvým poskytnutím týchto služieb.

Na účely tohto odseku:

a)

poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov sa považuje za rovnocennú s vedľajšou službou uvedenou v oddiele B bode 1 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

b)

prevádzka obchodnej platformy pre kryptoaktíva sa považuje za rovnocennú s prevádzkou multilaterálneho obchodného systému a prevádzkou organizovaného obchodného systému uvedeného v oddiele A bodoch 8 a 9 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

c)

výmena kryptoaktív za finančné prostriedky a iné kryptoaktíva sa považuje za rovnocennú s obchodovaním na vlastný účet uvedeným v oddiele A bode 3 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

d)

vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov sa považuje za rovnocenné s vykonávaním pokynov v mene klientov uvedeným v oddiele A bode 2 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

e)

umiestňovanie kryptoaktív sa považuje za rovnocenné s upisovaním alebo umiestňovaním finančných nástrojov na základe pevného záväzku a umiestňovaním finančných nástrojov bez pevného záväzku uvedeného v oddiele A bodoch 6 a 7 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

f)

prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov sa považuje za rovnocenné s prijímaním a postupovaním pokynov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov uvedených v oddiele A bode 1 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

g)

poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív sa považuje za rovnocenné s investičným poradenstvom uvedeným v oddiele A bode 5 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

h)

poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív sa považuje za rovnocenné s riadením portfólia uvedeným v oddiele A bode 4 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ.

4.   Inštitúcia elektronického peňažníctva, ktorej bolo udelené povolenie podľa smernice 2009/110/ES, poskytuje úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov a služby prevodu kryptoaktív v mene klientov, pokiaľ ide o tokeny elektronických peňazí, ktoré emituje, ak oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu informácie uvedené v odseku 7 tohto článku aspoň 40 pracovných dní pred prvým poskytnutím týchto služieb.

5.   Správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca alternatívnych investičných fondov môže poskytovať služby kryptoaktív rovnocenné s riadením portfólií investičných a vedľajších služieb, pre ktoré získali povolenie podľa smernice 2009/65/ES alebo smernice 2011/61/EÚ, ak oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu informácie uvedené v odseku 7 tohto článku aspoň 40 pracovných dní pred prvým poskytnutím týchto služieb.

Na účely tohto odseku:

a)

prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov sa považuje za rovnocenné s prijímaním a postupovaním pokynov v súvislosti s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 6 ods. 4 písm. b) bode iii) smernice 2011/61/EÚ;

b)

poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív sa považuje za rovnocenné s investičným poradenstvom uvedeným v článku 6 ods. 4 písm. b) bode i) smernice 2011/61/EÚ a v článku 6 ods. 3 písm. b) bode i) smernice 2009/65/ES;

c)

poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív sa považuje za rovnocenné so službami uvedenými v článku 6 ods. 4 písm. a) smernice 2011/61/EÚ a v článku 6 ods. 3 písm. a) smernice 2009/65/ES.

6.   Organizátor trhu, ktorému bolo udelené povolenie podľa smernice 2014/65/EÚ, môže prevádzkovať obchodnú platformu pre kryptoaktíva, ak oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu informácie uvedené v odseku 7 tohto článku aspoň 40 pracovných dní pred prvým poskytnutím tejto služby.

7.   Na účely odsekov 1 až 6 sa oznamujú tieto informácie:

a)

plán činností, v ktorom sa stanovujú druhy služieb kryptoaktív, ktoré má úmysle žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytovať, vrátane toho, kde a ako sa majú tieto služby uvádzať na trh;

b)

opis

i)

mechanizmov, politík a postupov vnútornej kontroly na zabezpečenie súladu s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/849;

ii)

rámca posudzovania rizík pre riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a

iii)

plánu na zabezpečenie kontinuity činnosti;

c)

technická dokumentácia systémov IKT a bezpečnostných opatrení a ich opis v netechnickom jazyku;

d)

opis postupu oddelenia kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta;

e)

opis politiky úschovy a správy, ak existuje zámer poskytovať úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov;

f)

opis prevádzkových pravidiel obchodnej platformy a postupov a systému na odhaľovanie zneužívania trhu v prípade, ak existuje zámer prevádzkovať obchodnú platformu pre kryptoaktíva;

g)

opis nediskriminačnej obchodnej politiky, ktorou sa riadi vzťah s klientmi, ako aj opis metodiky určovania ceny kryptoaktív, ktoré navrhujú na výmenu za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva v prípade, ak existuje zámer vymieňať kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva;

h)

opis politiky vykonávania príkazov v prípade, ak existuje zámer vykonávať príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov;

i)

dôkaz o tom, že fyzické osoby poskytujúce poradenstvo v mene žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo riadenie portfólií v mene žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív majú potrebné vedomosti a odborné znalosti na plnenie svojich povinností v prípade, ak existuje zámer poskytovať poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo riadenie portfólia kryptoaktív;

j)

či služba kryptoaktív súvisí s tokenmi naviazanými na aktíva, tokenmi elektronických peňazí alebo inými kryptoaktívami;

k)

informácie o spôsobe, akým sa takéto služby prevodu kryptoaktív budú poskytovať, ak existuje zámer poskytovať služby prevodu kryptoaktív v mene klientov.

8.   Príslušný orgán, ktorému je doručené oznámenie uvedené v odsekoch 1 až 6 do 20 pracovných dní od prijatia takéhoto oznámenia posúdia, či sa poskytli všetky požadované informácie. Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že oznámenie nie je úplné, bezodkladne to oznámia oznamujúcemu subjektu a stanovia lehotu, v ktorej musí tento subjekt poskytnúť chýbajúce informácie.

Lehota na poskytnutie všetkých chýbajúcich informácií nesmie presiahnuť 20 pracovných dní odo dňa žiadosti. Do uplynutia tejto lehoty sa každá lehota stanovená v odsekoch 1 až 6 pozastaví. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu žiadnej lehoty stanovenej v odsekoch 1 až 6.

Poskytovateľ služieb kryptoaktív nezačne poskytovať služby kryptoaktív, pokiaľ je oznámenie neúplné.

9.   Emitenti uvedení v odsekoch 1 až 6 nemusia predkladať žiadne informácie uvedené v odseku 7, ktoré predtým predložili príslušnému orgánu, ak by takéto informácie boli totožné. Pri predkladaní informácií uvedených v odseku 7 subjekty uvedené v odsekoch 1 až 6 výslovne uvedú, že všetky informácie, ktoré už boli predtým predložené, sú stále aktuálne.

10.   Ak subjekty uvedené v odsekoch 1 až 6 tohto článku poskytujú služby kryptoaktív, nepodliehajú článkom 62, 63, 64, 67, 83 a 84.

11.   Právo poskytovať služby kryptoaktív uvedené v odsekoch 1 až 6 tohto článku sa zruší po odobratí príslušného povolenia, ktoré príslušnému subjektu umožnilo poskytovať služby kryptoaktív bez toho, aby musel získať povolenie podľa článku 59.

12.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA informácie uvedené v článku 109 ods. 5 po overení úplnosti informácií uvedených v odseku 7.

Orgán ESMA sprístupní takéto informácie v registri uvedenom v článku 109 do dňa začatia zamýšľaného poskytovania služieb kryptoaktív.

13.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie uvedené v odseku 7.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

14.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy pre oznámenie uvedené v odseku 7.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 61

Poskytovanie služieb kryptoaktív z výlučného podnetu klienta

1.   Ak klient usadený alebo nachádzajúci sa v Únii iniciuje z vlastného výlučného podnetu o poskytovanie služby alebo činnosti kryptoaktív spoločnosťou z tretej krajiny, požiadavka na udelenie povolenia podľa článku 59 sa nevzťahuje na poskytovanie tejto služby alebo činnosti kryptoaktív spoločnosťou z tretej krajiny tomuto klientovi vrátane vzťahu osobitne sa týkajúceho poskytovania tejto služby alebo činnosti kryptoaktív.

Bez toho, aby boli dotknuté vzťahy v rámci skupiny, ak spoločnosť z tretej krajiny, a to aj prostredníctvom subjektu, ktorý koná v jej mene alebo má úzke väzby na takúto spoločnosť z tretej krajiny, alebo prostredníctvom akejkoľvek inej osoby konajúcej v mene takéhoto subjektu, oslovuje klientov alebo potenciálnych klientov v Únii bez ohľadu na to, aké komunikačné prostriedky používa na oslovovanie, propagáciu alebo reklamu v Únii, nepovažuje sa to za službu poskytovanú z vlastného výlučného podnetu klienta.

Druhý pododsek sa uplatňuje bez ohľadu na akékoľvek zmluvné ustanovenie alebo vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, v ktorom sa uvádza opak, vrátane akéhokoľvek zmluvného ustanovenia alebo vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti o tom, že poskytovanie služieb spoločnosťou z tretej krajiny sa považuje za službu poskytovanú z vlastného výlučného podnetu klienta.

2.   Vlastný výlučný podnet klienta uvedený v odseku 1 neoprávňuje spoločnosť z tretej krajiny, aby tomuto klientovi ponúkala nové druhy kryptoaktív alebo služby kryptoaktív.

3.   Orgán ESMA do 30. decembra 2024 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť situácie, v ktorých sa spoločnosť z tretej krajiny považuje za spoločnosť, ktorá oslovuje klientov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii.

S cieľom podporiť konvergenciu a jednotný dohľad, pokiaľ ide o riziko zneužitia tohto článku, orgán ESMA vydá aj usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o postupoch dohľadu s cieľom odhaliť obchádzanie tohto nariadenia a zabrániť mu.

Článok 62

Žiadosť o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív

1.   Právnické osoby alebo iné podniky, ktoré majú v úmysle ponúkať služby kryptoaktív predkladajú svoju žiadosť o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať všetky tieto informácie:

a)

názov vrátane úradného názvu a všetkých iných použitých obchodných mien, identifikátor právneho subjektu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, webové sídlo prevádzkované týmto poskytovateľom, kontaktnú e-mailovú adresu, kontaktné telefónne číslo a jeho fyzickú adresu;

b)

právnu formu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

c)

v náležitých prípadoch stanovy žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

d)

plán činností, v ktorom sa stanovujú druhy služieb kryptoaktív, ktoré má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať, vrátane toho, kde a ako sa majú tieto služby uvádzať na trh;

e)

dôkaz o tom, že žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spĺňa požiadavky na prudenciálne záruky stanovené v článku 67;

f)

opis mechanizmu riadenia žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

g)

dôkaz o tom, že členovia riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív majú dostatočne dobrú povesť a majú primerané vedomosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie tohto poskytovateľa;

h)

totožnosť všetkých priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v žiadajúcom poskytovateľovi služieb kryptoaktív, a sumy týchto podielov, ako aj dôkaz o tom, že tieto osoby majú dostatočne dobrú povesť;

i)

opis mechanizmov, politík a postupov vnútornej kontroly žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív na identifikáciu, posudzovanie a riadenie rizík vrátane rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a plán na zabezpečenie kontinuity činnosti;

j)

technická dokumentácia systémov IKT a bezpečnostných opatrení a ich opis v netechnickom jazyku;

k)

opis postupu oddelenia kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta;

l)

opis postupov vybavovania sťažností žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

m)

opis politiky úschovy a správy, ak má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov;

n)

opis prevádzkových pravidiel obchodnej platformy a postupu a systému na odhaľovanie zneužívania trhu v prípade, ak má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle prevádzkovať obchodnú platformu pre kryptoaktíva;

o)

opis nediskriminačnej obchodnej politiky, ktorou sa riadi vzťah s klientmi, ako aj opis metodiky určovania ceny kryptoaktív, ktoré žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív navrhuje na výmenu za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva, ak má žiadajúci poskytovateľ kryptoaktív v úmysle vymieňať kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva;

p)

opis politiky vykonávania príkazov, ak má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle vykonávať príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov;

q)

dôkaz o tom, že fyzické osoby poskytujúce poradenstvo v mene žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo riadenie portfólií v mene žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív majú potrebné vedomosti a odborné znalosti na plnenie svojich povinností, ak má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo riadenie portfólia kryptoaktív;

r)

informácie o spôsobe, akým sa služby prevodu kryptoaktív budú poskytovať, ak má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať takéto služby prevodu v mene klientov;

s)

druh kryptoaktíva, na ktorý sa vzťahuje služba kryptoaktív.

3.   Na účely odseku 2 písm. g) a h) poskytuje žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív dôkaz o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

v prípade všetkých členov riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív žiadny záznam v registri trestov v súvislosti s odsúdeniami a neexistencia sankcií uložených podľa príslušného obchodného práva, konkurzného práva a práva finančných služieb alebo v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, podvodom alebo profesijnou zodpovednosťou;

b)

o tom, že členovia riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív majú spoločne primerané vedomosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb kryptoaktív a že sa od týchto osôb vyžaduje, aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností;

c)

v prípade všetkých priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v žiadajúcom poskytovateľovi služieb kryptoaktív žiadny záznam v registri trestov v súvislosti s odsúdeniami alebo neexistencia sankcií uložených podľa príslušného obchodného práva, konkurzného práva a práva finančných služieb alebo v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, podvodom alebo profesijnou zodpovednosťou.

4.   Príslušné orgány nevyžadujú od žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby poskytoval akékoľvek informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, ktoré už dostali podľa príslušných postupov udeľovania povolenia v súlade so smernicou 2009/110/ES, smernicou 2014/65/EÚ alebo smernicou (EÚ) 2015/2366 alebo podľa vnútroštátneho práva uplatniteľného na služby kryptoaktív pred 29. júnom 2023 za predpokladu, že takéto už poskytnuté informácie alebo dokumenty sú stále aktuálne.

5.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie uvedené v odsekoch 2 a 3.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy pre informácie, ktoré sa majú zahrnúť do žiadosti o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 63

Posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia a udelenie povolenia alebo odmietnutie udeliť povolenie

1.   Príslušné orgány čo najskôr, a v každom prípade do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti podľa článku 62 ods. 1, žiadajúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív písomne potvrdia jej prijatie.

2.   Príslušné orgány musia do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti podľa článku 62 ods. 1 posúdiť, či je táto žiadosť úplná, a to tak, že overia, či boli predložené informácie uvedené v článku 62 ods. 2.

Ak žiadosť nie je úplná, príslušné orgány stanovia lehotu, v ktorej má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytnúť všetky chýbajúce informácie.

3.   Príslušné orgány môžu zamietnuť preskúmanie žiadostí, ak takéto žiadosti zostanú neúplné aj po uplynutí lehoty, ktorú stanovili v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.

4.   Keď je žiadosť úplná, príslušné orgány to čo najskôr oznámia žiadajúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív.

5.   Pred udelením povolenia alebo odmietnutím udeliť povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív sa príslušné orgány poradia s príslušnými orgánmi iného členského štátu, ak žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív má jedno z týchto postavení vo vzťahu k úverovej inštitúcii, centrálnemu depozitárovi cenných papierov, investičnej spoločnosti, organizátorovi trhu, správcovskej spoločnosti PKIPCP, správcovi alternatívnych investičných fondov, platobnej inštitúcii, poisťovni, inštitúcii elektronického peňažníctva alebo inštitúcii zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorým bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte:

a)

je jeho dcérskou spoločnosťou;

b)

je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti daného subjektu;

c)

ovláda ho tá istá fyzická alebo právnická osoba, ktorá ovláda daný subjekt.

6.   Pred udelením alebo odmietnutím udeliť povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív príslušné orgány:

a)

môžu konzultovať s príslušnými orgánmi pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a finančnými spravodajskými jednotkami s cieľom overiť, či žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nebol predmetom vyšetrovania konania súvisiaceho s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu;

b)

zabezpečia, aby žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý prevádzkuje prevádzkarne alebo využíva tretie strany usadené vo vysokorizikových tretích krajinách identifikovaných podľa článku 9 smernice (EÚ) 2015/849, dodržiaval ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 26 ods. 2, článok 45 ods. 3 a článok 45 ods. 5 uvedenej smernice;

c)

v náležitých prípadoch zabezpečia, aby žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zaviedol primerané postupy na dosiahnutie súladu s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 18a ods. 1 a 3 smernice (EÚ) 2015/849.

7.   Ak je žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív úzko prepojený s inými fyzickými alebo právnickými osobami, príslušné orgány udelia povolenie len vtedy, ak tieto prepojenia neprekážajú v účinnom výkone ich funkcií dohľadu.

8.   Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa spravuje jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív úzke väzby, alebo ťažkosti spojené pri ich uplatňovaní bránia efektívnemu výkonu ich funkcií dohľadu.

9.   Príslušné orgány do 40 pracovných dní odo dňa prijatia úplnej žiadosti posúdia, či žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spĺňa ustanovenia tejto hlavy, a prijmú plne odôvodnené rozhodnutie o udelení povolenia alebo o odmietnutí udeliť povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív. Príslušné orgány oznámia žiadateľovi svoje rozhodnutie do piatich pracovných dní odo dňa tohto rozhodnutia. V uvedenom posúdení sa zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť služieb kryptoaktív, ktoré má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať.

10.   Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody, že:

a)

riadiaci orgán žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív predstavuje hrozbu pre jeho účinné, riadne a obozretné riadenie a kontinuitu činnosti a pre primerané zohľadnenie záujmov jeho klientov a integrity trhu alebo vystavuje žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív vážnemu riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;

b)

členovia riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív nespĺňajú kritériá stanovené v článku 68 ods. 1;

c)

priami alebo nepriami akcionári alebo spoločníci, ktorí majú kvalifikované podiely v žiadajúcom poskytovateľovi služieb kryptoaktív, nespĺňajú kritériá dostatočne dobrej povesti stanovené v článku 68 ods. 2;

d)

žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní všetky požiadavky tejto hlavy.

11.   Orgány ESMA a EBA spoločne vydajú usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o posúdení vhodnosti členov riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív a priamych alebo nepriamych akcionárov alebo spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v žiadajúcom poskytovateľovi služieb kryptoaktív.

Orgány ESMA a EBA vydajú usmernenia uvedené v prvom pododseku do 30. júna 2024.

12.   Príslušné orgány môžu počas lehoty na posúdenie podľa odseku 9, ale najneskôr do dvadsiateho pracovného dňa tejto lehoty, požiadať o akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne žiadajúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív a spresňujú sa v nej dodatočné potrebné informácie.

Lehota na posúdenie podľa odseku 9 sa pozastaví na obdobie medzi dňom žiadosti príslušných orgánov o chýbajúce informácie a ich prijatím odpovede na túto žiadosť od žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušné orgány môžu na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie podľa odseku 9.

13.   Príslušné orgány do dvoch pracovných dní od udelenia povolenia oznámia orgánu ESMA informácie uvedené v článku 109 ods. 5 Príslušné orgány informujú orgán ESMA aj o každom odmietnutí udeliť povolenie. Orgán ESMA sprístupní informácie uvedené v článku 109 ods. 5 v registri uvedenom v uvedenom článku najneskôr do dňa začatia poskytovania služieb kryptoaktív.

Článok 64

Odobratie povolenia poskytovateľovi služieb kryptoaktív

1.   Príslušné orgány odoberú povolenie poskytovateľovi služieb kryptoaktív, ak sa poskytovateľ služieb kryptoaktív dopustí ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

nevyužil svoje povolenie do 12 mesiacov odo dňa udelenia povolenia;

b)

sa výslovne vzdal svojho povolenia;

c)

neposkytoval služby kryptoaktív počas deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov;

d)

získal povolenie podvodným spôsobom, napríklad uvedením nepravdivých vyhlásení v jeho žiadosti o udelenie povolenia;

e)

prestal spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, a neprijal v stanovenom časovom rámci nápravné opatrenia požadované príslušným orgánom;

f)

nemá zavedené systémy, postupy a opatrenia na odhaľovanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a na ich predchádzanie v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849;

g)

vážne porušil toto nariadenie vrátane ustanovení týkajúcich sa ochrany držiteľov kryptoaktív alebo klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív alebo integrity trhu.

2.   Príslušné orgány môžu odobrať povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

poskytovateľ služieb kryptoaktív porušil ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/849;

b)

poskytovateľ služieb kryptoaktív stratil povolenie na činnosť platobnej inštitúcie alebo povolenie na činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva a tento poskytovateľ služieb kryptoaktív túto situáciu do 40 kalendárnych dní nenapravil.

3.   Ak príslušný orgán odoberie povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív, bez zbytočného odkladu to oznámi orgánu ESMA a jednotným kontaktným miestam hostiteľských členských štátov. Orgán ESMA sprístupní tieto informácie v registri uvedenom v článku 109.

4.   Príslušné orgány môžu obmedziť odobratie povolenia na konkrétnu službu poskytovania kryptoaktív.

5.   Príslušné orgány pred odobratím povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív konzultujú s príslušným orgánom iného členského štátu, ak je dotknutý poskytovateľ služieb kryptoaktív:

a)

dcérskou spoločnosťou poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte;

b)

dcérskou spoločnosťou materského podniku poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte;

c)

ovládaný tými istými fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré ovládajú poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte.

6.   Pred odobratím povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív môžu príslušné orgány konzultovať s orgánom príslušným vykonávať dohľad nad dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu poskytovateľom služieb kryptoaktív.

7.   Ak existujú dôvody domnievať sa, že poskytovateľ služieb kryptoaktív prestal spĺňať podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené, orgány EBA a ESMA a ktorékoľvek príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu kedykoľvek požiadať príslušný orgán domovského členského štátu, aby preskúmal, či poskytovateľ služieb kryptoaktív tieto podmienky naďalej spĺňa.

8.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zavádzajú, vykonávajú a zachovávajú primerané postupy na zabezpečenie včasného a riadneho prevodu kryptoaktív a finančných prostriedkov svojich klientov na iného poskytovateľa služieb kryptoaktív v prípade odobratia povolenia.

Článok 65

Cezhraničné poskytovanie služieb kryptoaktív

1.   Poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý má v úmysle poskytovať služby kryptoaktív vo viac než jednom členskom štáte, predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu:

a)

zoznam členských štátov, v ktorých má poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať služby kryptoaktív;

b)

služby kryptoaktív, ktoré má poskytovateľ služieb kryptoaktív v úmysle poskytovať na cezhraničnom základe;

c)

deň začatia zamýšľaného poskytovania služieb kryptoaktív;

d)

zoznam všetkých ostatných činností, ktoré vykonáva poskytovateľ služieb kryptoaktív a na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie.

2.   Príslušný orgán domovského členského štátu oznamuje jednotným kontaktným miestam hostiteľských členských štátov a orgánom ESMA a EBA informácie uvedené v odseku 1 do 10 pracovných dní od ich prijatia.

3.   Príslušný orgán členského štátu, ktorý udelil povolenie, bezodkladne informuje dotknutého poskytovateľa služieb kryptoaktív o oznámení uvedenom v odseku 2.

4.   Poskytovateľ služieb kryptoaktív môže začať poskytovať služby kryptoaktív v inom členskom štáte, než je jeho domovský členský štát, odo dňa prijatia oznámenia uvedeného v odseku 3 alebo najneskôr od 15. kalendárneho dňa po predložení informácií uvedených v odseku 1.

KAPITOLA 2

Povinnosti pre všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív

Článok 66

Povinnosť konať čestne, nestranne a profesionálne v najlepšom záujme klientov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia konať čestne, nestranne a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami svojich klientov a potenciálnych klientov.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujú svojim klientom nestranné, jasné a nezavádzajúce informácie, a to aj v marketingovej komunikácii, ktoré sa ako také musia označiť. Poskytovatelia služieb kryptoaktív nesmú zámerne ani z nedbalosti zavádzať klienta so zreteľom na skutočné alebo vnímané výhody akýchkoľvek kryptoaktív.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív upozorňujú klientov na riziká spojené s transakciami s kryptoaktívami.

Pri prevádzkovaní obchodnej platformy pre kryptoaktíva, výmene kryptoaktív za finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva, poskytovaní poradenstva v oblasti kryptoaktív alebo poskytovaní riadenia portfólia kryptoaktív poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujú svojim klientom hypertextové odkazy na akékoľvek biele doklady o kryptoaktívach pre kryptoaktíva, v súvislosti s ktorými poskytujú tieto služby.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zverejňujú svoje cenové politiky, politiky týkajúce sa nákladov a poplatkov na svojom webovom sídle na dobre viditeľnom mieste.

5.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zverejňujú na svojom webovom sídle na dobre viditeľnom mieste informácie, ktoré súvisia s hlavnými nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi mechanizmu konsenzu používaného na vydávanie každého kryptoaktíva, v súvislosti s ktorým poskytujú služby, súvisiacimi so životným prostredím. Tieto informácie sa môžu získať z bielych dokladov o kryptoaktívach.

6.   Orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o obsahu, metodikách a prezentácii informácií uvedených v odseku 5, pokiaľ ide o ukazovatele udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi na klímu a inými nepriaznivými vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím.

Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku orgán ESMA zváži rôzne druhy mechanizmov konsenzu používaných na validáciu transakcií s kryptoaktívami, ich stimulačné štruktúry a využívanie energie, energie z obnoviteľných zdrojov a prírodných zdrojov, produkciu odpadu a emisie skleníkových plynov. Orgán ESMA aktualizuje tieto regulačné technické predpisy na základe vývoja v regulačnej a technologickej oblasti.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 67

Prudenciálne požiadavky

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať neustále zavedené prudenciálne záruky, ktoré sa rovnajú aspoň vyššej z týchto hodnôt:

a)

sume trvalých minimálnych kapitálových požiadaviek uvedených v prílohe IV v závislosti od druhu poskytovaných služieb kryptoaktív;

b)

štvrtine fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, ktoré sa každoročne preskúmavajú.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí nevykonávali činnosť počas jedného roka odo dňa, keď začali poskytovať služby, používajú na výpočet uvedený v odseku 1 písm. b) predpokladané fixné režijné náklady zahrnuté do svojich prognóz na prvých 12 mesiacov poskytovania služieb, ktoré predložili spolu so žiadosťou o udelenie povolenia.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vypočítavajú na účely odseku 1 písm. b) svoje fixné režijné náklady za predchádzajúci rok s použitím hodnoty vyplývajúcej z príslušného účtovného rámca, a to odpočítaním nasledujúcich položiek z celkových nákladov po rozdelení zisku medzi akcionárov alebo spoločníkov vo svojej naposledy auditovanej ročnej účtovnej závierke alebo, v prípade, že nie je k dispozícii auditovaná závierka, v ročnej účtovnej závierke overenej vnútroštátnymi orgánmi dohľadu:

a)

zamestnaneckých bonusov a iných odmien v rozsahu, v akom tieto bonusy a odmeny závisia od čistého zisku poskytovateľov služieb kryptoaktív v príslušnom roku;

b)

podiely zamestnancov, riaditeľov a spoločníkov na zisku;

c)

iných rozdelení zisku a iných pohyblivých zložiek odmeňovania v rozsahu, v akom sú úplne na voľnej úvahe;

d)

jednorazových výdavkov vyplývajúcich z mimoriadnych činností.

4.   Prudenciálne záruky uvedené v odseku 1 musia mať jednu z týchto foriem alebo musia byť ich kombináciou:

a)

vlastné zdroje pozostávajúce z položiek a nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článkoch 26 až 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po vykonaní odpočtov v plnom rozsahu podľa článku 36 uvedeného nariadenia bez uplatnenia prahových výnimiek podľa článkov 46 a 48 uvedeného nariadenia;

b)

poistná zmluva vzťahujúca sa na územia Únie, kde sa poskytujú služby kryptoaktív, alebo porovnateľná záruka.

5.   Poistná zmluva uvedená v odseku 4 písm. b) sa zverejňuje na webovom sídle poskytovateľa služieb kryptoaktív a má aspoň tieto vlastnosti:

a)

má počiatočné obdobie trvania najmenej jeden rok;

b)

výpovedná lehota na jej zrušenie je najmenej 90 dní;

c)

je uzavretá s podnikom oprávneným poskytovať poistenie v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom;

d)

poskytuje ju subjekt, ktorý je treťou stranou.

6.   Poistná zmluva uvedená v odseku 4 písm. b) zahŕňa krytie proti všetkým týmto rizikám:

a)

strata dokumentov;

b)

skresľovanie skutočností alebo zavádzajúcich vyhlásení;

c)

kroky, chyby alebo opomenutia spôsobujúce porušenie:

i)

právnych a regulačných povinností;

ii)

povinnosti konať čestne, nestranne a profesionálne voči klientom;

iii)

povinností mlčanlivosti;

d)

nezavedenie, nevykonávanie a nezachovávanie vhodných postupov na predchádzanie konfliktom záujmov;

e)

straty vyplývajúce z prerušenia podnikateľskej činnosti alebo zlyhaní systému;

f)

v prípade, že sa to vzťahuje na obchodný model, hrubá nedbanlivosť pri ochrane kryptoaktív a finančných prostriedkov klientov;

g)

zodpovednosť poskytovateľov služieb kryptoaktív voči klientom podľa článku 75 ods. 8.

Článok 68

Mechanizmus riadenia

1.   Členovia riadiaceho orgánu poskytovateľov služieb kryptoaktív musia mať dostatočne dobrú povesť a primerané znalosti, zručnosti a skúsenosti, a to individuálne aj kolektívne, na vykonávanie svojich povinností. Predovšetkým členovia riadiaceho orgánu poskytovateľov služieb kryptoaktív nesmú byť odsúdení za trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, ani za akékoľvek iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť. Musia tiež preukázať, že sú schopní venovať účinnému vykonávaniu svojich funkcií dostatok času.

2.   Priami alebo nepriami akcionári a spoločníci, ktorí majú kvalifikované podiely v poskytovateľoch služieb kryptoaktív, musia mať dostatočne dobrú povesť, a predovšetkým nesmú byť odsúdení za trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za akékoľvek iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť.

3.   Ak je pravdepodobné, že vplyv priamych alebo nepriamych akcionárov alebo spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely v poskytovateľovi služieb kryptoaktív, nepriaznivo ovplyvní riadne a obozretné riadenie tohto poskytovateľa služieb kryptoaktív, príslušné orgány prijmú primerané opatrenia na riešenie týchto rizík.

Takéto opatrenia môžu zahŕňať žiadosti o vydanie súdneho príkazu alebo uloženie sankcií voči riaditeľom a osobám zodpovedným za riadenie, alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami v držbe priamych alebo nepriamych akcionárov alebo spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijmú politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

5.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zamestnávajú pracovníkov s vedomosťami, zručnosťami, a odbornými znalosťami potrebnými na plnenie povinností, ktoré sú im prideľované, s prihliadnutím na škálu, povahu a rozsah poskytovaných služieb kryptoaktív.

6.   Riadiaci orgán poskytovateľov služieb kryptoaktív posudzuje a pravidelne preskúmava účinnosť politík, mechanizmov a postupov zavedených na dodržiavanie kapitol 2 a 3 tejto hlavy a prijíma vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v tejto súvislosti.

7.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie kontinuity a pravidelnosti pri poskytovaní svojich služieb kryptoaktív. Poskytovatelia služieb kryptoaktív používajú na tento účel vhodné a primerané zdroje a postupy vrátane odolných a bezpečných IKT systémov ako vyžaduje nariadenie (EÚ) 2022/2554.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív zavedú politiku kontinuity činností, ktorá zahŕňa plány kontinuitu činností v oblasti IKT, ako aj plány reakcie a obnovy v oblasti IKT vypracované podľa článkov 11 a 12 nariadenia (EÚ) 2022/2554, ktorých cieľom je v prípade prerušenia ich IKT systémov a postupov zabezpečiť uchovávanie základných údajov a funkcií a zachovávanie služieb kryptoaktív alebo, ak to nie je možné, včasnú obnovu takýchto údajov a funkcií a včasné obnovenie služieb kryptoaktív.

8.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zavedú mechanizmy, systémy a postupy, ako sa vyžaduje v nariadení (EÚ) 2022/2554, ako aj účinné postupy a opatrenia na posudzovanie rizík, s cieľom dodržiavať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/849. Monitorujú a pravidelne hodnotia primeranosť a účinnosť uvedených mechanizmov, systémov a postupov s prihliadnutím na škálu, povahu a rozsah poskytovaných služieb kryptoaktív a prijímajú vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v tejto súvislosti.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať systémy a postupy na zaistenie dostupnosti, pravosti, integrity a dôvernosti údajov podľa nariadenia (EÚ) 2022/2554.

9.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zabezpečia vedenie záznamov o všetkých službách, činnostiach, príkazoch a transakciách súvisiacich s kryptoaktívami, ktoré vykonávajú. Tieto záznamy musia byť dostatočné na to, aby umožnili príslušným orgánom plniť si úlohy dohľadu a prijať opatrenia na presadzovanie práva, a najmä zisťovať, či poskytovatelia služieb kryptoaktív splnili všetky povinnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú klientov alebo potenciálnych klientov a integrity trhu.

Záznamy vedené podľa prvého pododseku sa poskytujú klientom na požiadanie a uchovávajú sa počas obdobia piatich rokov a, ak príslušný orgán o to požiada pred uplynutím týchto piatich rokov, počas obdobia najviac siedmich rokov.

10.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

opatrenia na zabezpečenie kontinuity a pravidelnosti pri vykonávaní služieb kryptoaktív uvedených v odseku 7;

b)

záznamy, ktoré sa majú viesť o všetkých vykonaných službách, činnostiach, príkazoch a transakciách súvisiacich s kryptoaktívami uvedenými v odseku 9.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 69

Informácie pre príslušné orgány

Poskytovatelia služieb kryptoaktív bezodkladne oznámia svojmu príslušnému orgánu akékoľvek zmeny vo svojom riadiacom orgáne predtým, ako v ňom začnú pôsobiť akíkoľvek noví členovia, a poskytnú svojmu príslušnému orgánu všetky potrebné informácie na posúdenie súladu s článkom 68.

Článok 70

Úschova kryptoaktív a finančných prostriedkov klientov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú v držbe kryptoaktíva patriace klientom alebo prostriedky prístupu k takýmto kryptoaktívam, prijímajú primerané opatrenia na ochranu vlastníckych práv klientov, najmä v prípade platobnej neschopnosti poskytovateľa služieb kryptoaktív, a na zabránenie využívaniu kryptoaktív klientov na ich vlastný účet.

2.   Ak si obchodné modely alebo služby kryptoaktív vyžadujú držbu finančných prostriedkov klientov iných, než sú tokeny elektronických peňazí, poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať zavedené primerané opatrenia na ochranu vlastníckych práv klientov a na zabránenie využívaniu finančných prostriedkov klientov na svoj vlastný účet.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, keď boli prijaté iné finančné prostriedky ako tokeny elektronických peňazí, umiestňujú tieto finančné prostriedky do úverovej inštitúcie alebo centrálnej banky.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby finančné prostriedky klientov iné, než sú tokeny elektronických peňazí, držané v úverovej inštitúcii alebo centrálnej banke boli držané na účte, ktorý je identifikovateľný oddelene od všetkých účtov používaných na držbu finančných prostriedkov patriacich poskytovateľom služieb kryptoaktív.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív môžu sami alebo prostredníctvom tretej strany poskytovať platobné služby spojené s ponúkanou službou kryptoaktív za predpokladu, že samotnému poskytovateľovi služieb kryptoaktív alebo tretej strane bolo udelené povolenie na poskytovanie takýchto služieb podľa smernice (EÚ) 2015/2366.

Ak sa poskytujú platobné služby, poskytovatelia služieb kryptoaktív informujú svojich klientov o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

o povahe a podmienkach týchto služieb vrátane odkazov na príslušné vnútroštátne právo a na práva klientov;

b)

o tom, či uvedené služby poskytujú priamo oni alebo tretia strana.

5.   Odseky 2 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú inštitúciami elektronického peňažníctva, platobnými inštitúciami alebo úverovými inštitúciami.

Článok 71

Postup pri vybavovaní sťažností

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív zavádzajú a zachovávajú účinné a transparentné postupy na rýchle, spravodlivé a konzistentné vybavovanie sťažností prijatých od klientov a uverejňujú opisy týchto postupov.

2.   Klienti majú možnosť bezplatne podávať sťažnosti poskytovateľom služieb kryptoaktív.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív informujú svojich klientov o možnosti podať sťažnosť. Poskytovatelia služieb kryptoaktív sprístupňujú klientom vzor na podávanie sťažností a vedú záznamy o všetkých prijatých sťažnostiach a o všetkých opatreniach prijatých v reakcii na ne.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vyšetrujú všetky sťažnosti včas a spravodlivo a v primeranom čase oznamujú svojim klientom výsledok týchto vyšetrovaní.

5.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť požiadavky, vzory a postupy na vybavovanie sťažností.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 72

Identifikácia, prevencia, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajú a zachovávajú účinné politiky a postupy s prihliadnutím na škálu, povahu a rozsah poskytovaných služieb kryptoaktív s cieľom identifikácie, prevencie, riadenia a oznamovania konfliktov záujmov medzi:

a)

nimi a:

i)

ich akcionármi alebo spoločníkmi;

ii)

akoukoľvek osobou, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda poskytovateľov služieb kryptoaktív alebo ich akcionárov alebo spoločníkov;

iii)

členmi ich riadiaceho orgánu;

iv)

ich zamestnancami alebo

v)

ich klientmi, alebo

b)

dvomi alebo viacerými klientmi, ktorých spoločné záujmy sú v konflikte.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív oznámia na viditeľnom mieste na svojom webovom sídle svojim klientom a potenciálnym klientom všeobecnú povahu a zdroje konfliktov záujmov uvedených v odseku 1 a kroky prijaté na ich zmiernenie.

3.   Oznámenie podľa odseku 2 musí byť zaznamenané v elektronickom formáte a musí byť dostatočne podrobné, pričom sa berie do úvahy povaha každého klienta, aby sa každému klientovi umožnilo prijať informované rozhodnutie o službe kryptoaktív, v súvislosti s ktorou vznikajú konflikty záujmov.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív posudzujú a aspoň raz ročne preskúmavajú svoju politiku v oblasti konfliktov záujmov a prijímajú všetky vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v tejto súvislosti.

5.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

požiadavky na politiky a postupy uvedené v odseku 1, a to s prihliadnutím na škálu, povahu a rozsah poskytovaných služieb kryptoaktív;

b)

podrobnosti a metodiku týkajúce sa obsahu oznámenia uvedeného v odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 73

Externé vykonávanie činností (outsourcing)

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí vykonávanie služieb alebo činností zveria tretím stranám a poveria ich výkonom prevádzkových funkcií, podniknú všetky primerané kroky, aby sa vyhli dodatočnému operačnému riziku. Sú aj naďalej plne zodpovední za dodržiavanie všetkých svojich povinností podľa tejto hlavy a neustále zabezpečujú, aby boli splnené tieto podmienky:

a)

externé vykonávanie činností nevedie k delegovaniu zodpovednosti poskytovateľov služieb kryptoaktív;

b)

externým vykonávaním činností sa nemení vzťah medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a ich klientmi ani povinnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív voči ich klientom;

c)

externým vykonávaním činností sa nemenia podmienky na udelenie povolenia poskytovateľom služieb kryptoaktív;

d)

tretie strany zapojené do externého vykonávania činností spolupracujú s príslušným orgánom domovského členského štátu poskytovateľov služieb kryptoaktív, pričom externé vykonávanie činností nebráni výkonu funkcií dohľadu príslušných orgánov vrátane prístupu na mieste na získanie všetkých relevantných informácií potrebných na plnenie týchto funkcií;

e)

poskytovatelia služieb kryptoaktív si zachovávajú odborné znalosti a zdroje potrebné na hodnotenie kvality poskytovaných služieb, na účinný dohľad nad externe vykonávanými službami a na priebežné riadenie rizík spojených s externým vykonávaním činností;

f)

poskytovatelia služieb kryptoaktív majú priamy prístup k relevantným informáciám o externe vykonávaných službách;

g)

poskytovatelia služieb kryptoaktív zabezpečujú, aby tretie strany zapojené do externého vykonávania činností spĺňali normy stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie o ochrane údajov.

Na účely prvého pododseku písm. g) sú poskytovatelia služieb kryptoaktív zodpovední za zabezpečenie toho, aby normy ochrany údajov boli stanovené v písomných dohodách uvedených v odseku 3.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať politiku týkajúcu sa externého vykonávania činností vrátane pohotovostných plánov a stratégií ukončenia angažovanosti, a to s prihliadnutím na škálu, povahu a rozsah poskytovaných služieb kryptoaktív.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív v písomnej dohode vymedzia svoje práva a povinnosti a práva a povinnosti tretích strán, ktoré im externe vykonávajú služby alebo činnosti. Dohody o externom vykonávaní činností poskytujú poskytovateľom služieb kryptoaktív právo vypovedať tieto dohody.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív a tretie strany na požiadanie sprístupňujú príslušným a iným relevantným orgánom všetky informácie potrebné na to, aby tieto orgány mohli posúdiť súlad externe vykonávaných činností s požiadavkami tejto hlavy.

Článok 74

Riadne ukončenia činnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú služby uvedené v článkoch 75 až 79, musia mať zavedený plán, ktorý je vhodný na podporu riadneho ukončenia ich činností podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov vrátane kontinuity alebo obnovenia všetkých kritických činností, ktoré vykonávajú títo poskytovatelia služieb. Tento plán musí preukázať, že poskytovatelia služieb kryptoaktív sú schopní svoju činnosť riadne ukončiť spôsobom, ktorý ich klientom nespôsobuje neprimerané hospodárske straty.

KAPITOLA 3

Povinnosti týkajúce sa osobitných služieb kryptoaktív

Článok 75

Poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov uzatvárajú so svojimi klientmi dohodu, v ktorej sa určia ich povinnosti a úlohy. Takáto dohoda zahŕňa aspoň tieto prvky:

a)

totožnosť zmluvných strán dohody;

b)

povahu poskytovanej služby kryptoaktív a opis tejto služby;

c)

politiku úschovy;

d)

prostriedky komunikácie medzi poskytovateľom služieb kryptoaktív a klientom vrátane autentifikačného systému klienta;

e)

opis bezpečnostných systémov, ktoré používa poskytovateľ služieb kryptoaktív;

f)

poplatky a náklady účtované poskytovateľom služieb kryptoaktív;

g)

uplatniteľné právo.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov vedú register pozícií otvorený v mene každého klienta, ktorý zodpovedá právam každého klienta na kryptoaktíva. V príslušných prípadoch poskytovatelia služieb kryptoaktív zaznamenávajú do tohto registra čo najskôr všetky pohyby podľa inštrukcií svojich klientov. V takýchto prípadoch svojimi vnútornými postupmi zabezpečia, aby bol každý pohyb ovplyvňujúci registráciu kryptoaktív doložený transakciou riadne registrovanou v registri pozícií klienta.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov zavádzajú politiku úschovy s internými pravidlami a postupmi na zabezpečenie úschovy alebo kontroly takýchto kryptoaktív alebo prostriedkov prístupu k takýmto kryptoaktívam.

Politika úschovy uvedená v prvom pododseku minimalizuje riziko straty kryptoaktív klientov alebo práv súvisiacich s týmito kryptoaktívami alebo prostriedkov prístupu ku kryptoaktívam v dôsledku podvodov, kybernetických hrozieb alebo nedbanlivosti.

Zhrnutie politiky úschovy sa na požiadanie sprístupní klientom v elektronickom formáte.

4.   V náležitých prípadoch poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov uľahčujú výkon práv spojených s kryptoaktívami. Každá udalosť, ktorá pravdepodobne vytvorí alebo zmení práva klienta, sa ihneď zaznamenáva do registra pozícií klienta.

Ak dôjde k zmenám v súvisiacej technológii distribuovanej databázy transakcií alebo k akejkoľvek inej udalosti, ktorá pravdepodobne vytvorí alebo upraví práva klienta, má klient nárok na akékoľvek kryptoaktíva alebo akékoľvek novovytvorené práva na základe a v rozsahu pozícií klienta v čase výskytu uvedenej zmeny alebo udalosti, okrem prípadu, keď sa v platnej dohode podpísanej s poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytujúcim úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov podľa odseku 1 pred uvedenou zmenou alebo udalosťou výslovne neustanovuje inak.

5.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov poskytujú svojim klientom aspoň raz za tri mesiace a na žiadosť príslušného klienta výpis o pozícii kryptoaktív zaznamenaný v mene týchto klientov. Tento výkaz o pozícii sa urobí v elektronickom formáte. Vo výkaze o pozícii sa identifikujú príslušné kryptoaktíva, ich zostatok, ich hodnota a prevod kryptoaktív uskutočnený počas príslušného obdobia.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov poskytujú svojim klientom čo najskôr všetky informácie o operáciách s kryptoaktívami, ktoré si vyžadujú odpoveď týchto klientov.

6.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov zabezpečujú, aby sa zaviedli potrebné postupy na čo najskoršie vrátenie kryptoaktív držaných v mene ich klientov alebo prostriedkov prístupu uvedeným klientom.

7.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov oddeľujú podiely kryptoaktív držané v mene svojich klientov od svojich vlastných podielov a zabezpečujú, aby prostriedky prístupu ku kryptoaktívam ich klientov boli jasne označené ako také. Zabezpečujú, aby v distribuovanej databáze transakcií boli kryptoaktíva ich klientov držané oddelene od ich vlastných kryptoaktív.

Kryptoaktíva držané v úschove sú právne oddelené od majetku poskytovateľa služieb kryptoaktív v záujme klientov poskytovateľa služieb kryptoaktív v súlade s príslušným právom tak, aby veritelia poskytovateľa služieb kryptoaktív nemali prístup ku kryptoaktívam držaným v úschove poskytovateľom služieb kryptoaktív, najmä v prípade platobnej neschopnosti.

Poskytovateľ služieb kryptoaktív zabezpečí, aby kryptoaktíva držané v úschove boli prevádzkovo oddelené od majetku poskytovateľa služieb kryptoaktív.

8.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, sú zodpovední voči svojim klientom za stratu akýchkoľvek kryptoaktív alebo prostriedkov prístupu ku kryptoaktívam v dôsledku incidentu, ktorý im možno pričítať. Zodpovednosť poskytovateľa služieb kryptoaktív je obmedzená na trhovú hodnotu kryptoaktíva, ktoré sa stratilo, v čase, keď k strate došlo.

Incidenty, ktoré nemožno pričítať poskytovateľovi služieb kryptoaktív, zahŕňajú akúkoľvek udalosť, pri ktorej poskytovateľ služieb kryptoaktív preukáže, že nastala nezávisle od poskytovania príslušnej služby alebo nezávisle od operácií poskytovateľa služieb kryptoaktív, ako napríklad problém spojený s prevádzkou distribuovanej databázy transakcií, ktorý poskytovateľ služieb kryptoaktív nemá pod kontrolou.

9.   Ak poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov využívajú iných poskytovateľov služieb kryptoaktív uvedenej služby, využívajú len poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 59.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, ktorí využívajú iných poskytovateľov služieb kryptoaktív uvedenej služby, o tom informujú svojich klientov.

Článok 76

Prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva stanovujú, zachovávajú a uplatňujú jasné a transparentné prevádzkové pravidlá pre obchodnú platformu. V uvedených prevádzkových pravidlách sa musia aspoň:

a)

stanoviť schvaľovacie procesy vrátane požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré zodpovedajú riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktoré žiadateľ predstavuje v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré sa uplatňujú pred prijatím kryptoaktív na obchodnú platformu;

b)

vymedziť prípadné vylúčené kategórie druhov kryptoaktív, ktoré sa neprijímajú na obchodovanie;

c)

stanoviť politiky, postupy a výšku prípadných poplatkov za prijatie na obchodovanie;

d)

stanoviť objektívne, nediskriminačné pravidlá a primerané kritériá účasti na obchodných činnostiach, ktoré podporujú spravodlivý a otvorený prístup na obchodnú platformu pre klientov, ktorí chcú obchodovať;

e)

stanoviť pravidlá a postupy, ktoré nie sú na voľnej úvahe, na zabezpečenie spravodlivého a riadneho obchodovania, ako aj objektívne kritériá pre účinné vykonávanie príkazov;

f)

stanoviť podmienky, za ktorých by kryptoaktíva zostali prijateľné na obchodovanie, vrátane prahových hodnôt likvidity a požiadaviek na pravidelné sprístupňovanie informácií;

g)

stanoviť podmienky, za ktorých môže byť obchodovanie s kryptoaktívami pozastavené;

h)

stanoviť postupy na zabezpečenie efektívneho zúčtovania kryptoaktív a finančných prostriedkov.

Na účely prvého pododseku písm. a) sa v prevádzkových pravidlách jasne uvádza, že kryptoaktívum nebude prijaté na obchodovanie, ak nebol uverejnený žiaden zodpovedajúci biely doklad o kryptoaktívach v prípadoch vyžadovaných týmto nariadením.

2.   Pred prijatím kryptoaktíva na obchodovanie poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva zabezpečujú, aby toto kryptoaktívum spĺňalo prevádzkové pravidlá obchodnej platformy, a posudzujú vhodnosť príslušného kryptoaktíva. Pri posudzovaní vhodnosti kryptoaktíva poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu hodnotia najmä spoľahlivosť použitých technických riešení a možné pridruženie k nezákonným alebo podvodným činnostiam, pričom zohľadňujú skúsenosti, výsledky a povesť emitenta týchto kryptoaktív a jeho vývojového tímu. Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu posúdia aj vhodnosť kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až d).

3.   Prevádzkové pravidlá obchodnej platformy pre kryptoaktíva zabraňujú prijatiu kryptoaktív, ktoré majú zabudovanú anonymizačnú funkciu, na obchodovanie, ak poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prevádzkujú obchodnú platformu pre kryptoaktíva, nemôžu identifikovať držiteľov týchto kryptoaktív a ich transakčnú históriu.

4.   Prevádzkové pravidlá uvedené v odseku 1 sa vypracúvajú v jednom z úradných jazykov domovských členských štátov alebo v inom jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

Ak sa prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva poskytuje v inom členskom štáte, prevádzkové pravidlá uvedené v odseku 1 sa vypracujú v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

5.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva nesmú na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ktorú prevádzkujú, obchodovať na vlastný účet, a to ani v prípadoch, keď poskytujú výmenu kryptoaktív za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva.

6.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva môžu obchodovať len párovaním na vlastný účet vtedy, ak klient s uvedeným postupom súhlasil. Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytnú príslušnému orgánu informácie na vysvetlenie toho, že využívajú obchodovanie párovaním na vlastný účet. Príslušný orgán monitoruje zapojenie poskytovateľov služieb kryptoaktív do obchodovania párovaním na vlastný účet a zabezpečuje, aby ich zapojenie do obchodovania párovaním na vlastný účet bolo aj naďalej v súlade s vymedzením takéhoto obchodovania a neviedlo ku konfliktom záujmov medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a ich klientmi.

7.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva musia mať zavedené účinné systémy, postupy a opatrenia na zabezpečenie, aby ich systémy obchodovania:

a)

boli odolné;

b)

mali dostatočnú kapacitu na zvládnutie zvýšeného objemu príkazov a správ;

c)

zvládli zabezpečenie riadneho obchodovania v podmienkach veľmi napätého trhu;

d)

mohli odmietnuť príkazy, ktoré prekračujú vopred stanovené objemové a cenové prahové hodnoty alebo sú evidentne chybné;

e)

boli v plnom rozsahu testované, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok uvedených v písmenách a) až d);

f)

podliehali účinným opatreniam na zabezpečenie kontinuity činnosti s cieľom zaručiť kontinuitu ich služieb v prípade zlyhania systému obchodovania;

g)

boli schopné predchádzať zneužívaniu trhu alebo ho odhaľovať;

h)

boli dostatočne spoľahlivé, aby zabránili ich zneužitiu na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

8.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva informujú svoj príslušný orgán, keď zistia prípady zneužívania trhu alebo pokusov o zneužívanie trhu, ku ktorým došlo v ich systémoch obchodovania alebo prostredníctvom nich.

9.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva zverejňujú všetky ceny ponuky a dopytu a hĺbku záujmu o obchodovanie pri týchto cenách, ktoré sú ponúkané za kryptoaktíva prostredníctvom ich obchodných platforiem. Dotknutí poskytovatelia služieb kryptoaktív sprístupňujú tieto informácie verejnosti nepretržite počas obchodných hodín.

10.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva zverejňujú cenu, objem a čas transakcií vykonaných v súvislosti s kryptoaktívami obchodovanými na ich obchodných platformách. Tieto podrobnosti o všetkých takýchto transakciách zverejňujú čo najbližšie k reálnemu času, ako je to technicky možné.

11.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva sprístupňujú verejnosti informácie uverejnené v súlade s odsekmi 9 a 10 na primeranom komerčnom základe a zabezpečujú nediskriminačný prístup k týmto informáciám. Tieto informácie sa sprístupňujú bezplatne 15 minút po uverejnení v strojovo čitateľnom formáte a zostávajú uverejnené najmenej dva roky.

12.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva začínajú konečné zúčtovanie transakcie s kryptoaktívami v distribuovanej databáze transakcií do 24 hodín od toho, ako sa vykonala transakcia na obchodnej platforme, alebo, v prípade transakcií zúčtovaných mimo distribuovanej databázy transakcií, najneskôr do ukončenia dňa.

13.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva zabezpečujú, aby ich štruktúry poplatkov boli transparentné, spravodlivé a nediskriminačné a aby nevytvárali stimuly na zadávanie, úpravu alebo rušenie príkazov alebo na vykonávanie transakcií spôsobom, ktorý prispieva k narušovaniu podmienok obchodovania alebo k zneužívaniu trhu, ako sa uvádza v hlave VI.

14.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva musia udržiavať zdroje a mať záložné zariadenia na to, aby mohli kedykoľvek podávať správy svojmu príslušnému orgánu.

15.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu uchovávajú pre príslušný orgán aspoň päť rokov príslušné údaje týkajúce sa všetkých príkazov súvisiacich s kryptoaktívami, ktoré sú ponúkané prostredníctvom ich systémov, alebo poskytujú príslušnému orgánu prístup k evidencii príkazov, aby príslušný orgán mohol monitorovať obchodnú činnosť. Uvedené príslušné údaje obsahujú vlastnosti príkazu vrátane tých, ktoré spájajú príkaz s vykonanými transakciami, ktoré vyplývajú z daného príkazu.

16.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

spôsob, akým sa majú predložiť údaje o transparentnosti vrátane úrovne členenia údajov, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, ako sa uvádza v odsekoch 1, 9 a 10;

b)

obsah a formát záznamov v evidencii príkazov, ktoré sa majú viesť, ako je uvedené v odseku 15.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 77

Výmena kryptoaktív za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vymieňajúci kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva zavádzajú nediskriminačnú obchodnú politiku, v ktorej sa uvádza najmä typ klientov, s ktorými súhlasia obchodovať, a podmienky, ktoré musia takíto klienti spĺňať.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vymieňajúci kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva uverejňujú pevnú cenu kryptoaktív alebo metódu stanovovania ceny kryptoaktív, ktoré navrhujú na výmenu za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva, a akékoľvek uplatniteľné obmedzenie výšky sumy, ktorá je predmetom výmeny, stanovené daným poskytovateľom služieb kryptoaktív.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vymieňajúci kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva vykonávajú príkazy klientov pri cenách zobrazovaných v čase, keď je príkaz na výmenu konečný. Poskytovatelia služieb kryptoaktív informujú svojich klientov o podmienkach, za ktorých sa ich príkaz považuje za konečný.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vymieňajúci kryptoaktíva za finančné prostriedky alebo za iné kryptoaktíva uverejňujú informácie o transakciách, ktoré uzatvorili, ako napríklad objemy transakcií a ceny.

Článok 78

Vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby pri vykonávaní príkazov získali najlepší možný výsledok pre svojich klientov pri zohľadnení faktorov ceny, nákladov, rýchlosti, pravdepodobnosti vykonania a zúčtovania, veľkosti, povahy, podmienok úschovy kryptoaktív alebo akýchkoľvek iných aspektov týkajúcich sa vykonania príkazu.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa od poskytovateľov služieb kryptoaktív vykonávajúcich príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov nevyžaduje, aby prijali nevyhnutné opatrenia uvedené v prvom pododseku v prípadoch, keď vykonávajú príkazy týkajúce sa kryptoaktív na základe osobitných pokynov, ktoré vydali ich klienti.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov zavádzajú a implementujú účinné vykonávacie opatrenia na zaistenie súladu s odsekom 1. Predovšetkým zavádzajú a implementujú politiku vykonávania príkazov, ktorá im umožňuje dodržať odsek 1 Politikou vykonávania príkazov sa okrem iného zabezpečuje rýchle, spravodlivé a pohotové vykonávanie príkazov klientov a zabraňuje sa tomu, aby zamestnanci poskytovateľov služieb kryptoaktív zneužívali akékoľvek informácie týkajúce sa príkazov klientov.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov poskytujú svojim klientom primerané a jasné informácie o svojej politike vykonávania príkazov uvedenej v odseku 2 a o každej jej významnej zmene. V týchto informáciách sa jasne a dostatočne podrobne vysvetlí spôsobom ľahko pochopiteľným pre klientov, ako majú poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávať príkazy klientov. Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia získať predchádzajúci súhlas každého klienta, pokiaľ ide o politiku vykonávania príkazov.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov musia byť schopní svojim klientom na ich žiadosť preukázať, že ich príkazy vykonali v súlade so svojou politikou vykonávania príkazov, a musia byť schopní preukázať príslušnému orgánu na jeho žiadosť dodržiavanie tohto článku.

5.   Ak sa v politike vykonávania príkazov stanovuje možnosť, že príkazy klientov sa môžu vykonávať mimo obchodnej platformy, poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov informujú svojich klientov o tejto možnosti a pred tým, ako pristúpia k vykonaniu príkazov mimo obchodnej platformy, získajú predchádzajúci výslovný súhlas svojich klientov, a to buď vo forme všeobecnej dohody, alebo v súvislosti s jednotlivými transakciami.

6.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov monitorujú účinnosť svojich opatrení na vykonávanie príkazov a politiku vykonávania príkazov s cieľom identifikovať a v náležitých prípadoch napraviť akékoľvek nedostatky v tejto súvislosti. Predovšetkým pravidelne vyhodnocujú, či miesta výkonu zahrnuté do politiky vykonávania príkazov umožňujú najlepší možný výsledok pre klientov alebo či by vo svojich opatreniach na vykonávanie príkazov mali urobiť zmeny. Poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávajúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov oznamujú klientom, s ktorými majú prebiehajúci klientsky vzťah, všetky podstatné zmeny vo svojich opatreniach na vykonávanie príkazov alebo v politike vykonávania príkazov.

Článok 79

Umiestňovanie kryptoaktív

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív umiestňujúci kryptoaktíva oznamujú osobe, ktorá ponúka kryptoaktíva, osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie alebo akejkoľvek tretej strane konajúcej v ich mene pred uzavretím dohody s nimi tieto informácie:

a)

typ zvažovaného umiestnenia vrátane toho, či je alebo nie je zaručená minimálna suma nákupu;

b)

predpokladanú výšku transakčných poplatkov spojených navrhovaným umiestnením;

c)

pravdepodobné načasovanie, postup a cenu navrhovanej operácie;

d)

informácie o cieľovej skupine nákupcov.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív umiestňujúci kryptoaktíva získajú pred umiestnením uvedených kryptoaktív súhlas emitentov alebo akejkoľvek tretej strany konajúcej v ich mene, pokiaľ ide o informácie uvedené v prvom pododseku.

2.   V pravidlách poskytovateľov služieb kryptoaktív týkajúcich sa konfliktov záujmov uvedených v článku 72 ods. 1 musia byť zavedené osobitné a primerané postupy na identifikáciu, prevenciu, riadenie a oznamovanie všetkých konfliktov záujmov vyplývajúcich z týchto situácií:

a)

poskytovatelia služieb kryptoaktív umiestňujú kryptoaktíva u svojich vlastných klientov;

b)

navrhovaná cena za umiestnenie kryptoaktív bola nadhodnotená alebo podhodnotená;

c)

stimuly, a to aj nepeňažné stimuly, platí alebo poskytuje osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, poskytovateľom služieb kryptoaktív.

Článok 80

Prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajúci a postupujúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov zavádzajú a implementujú postupy a opatrenia, ktorými sa zabezpečuje rýchle a riadne postúpenie príkazov klientov na vykonanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva alebo inému poskytovateľovi služieb kryptoaktív.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajúci a postupujúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov nesmú výmenou za nasmerovanie príkazov prijatých od klientov na konkrétnu obchodnú platformu pre kryptoaktíva alebo na iného poskytovateľa služieb kryptoaktív dostať žiadnu odmenu, zľavu ani nepeňažnú výhodu.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajúci a postupujúci príkazy týkajúce sa kryptoaktív v mene klientov nesmú zneužívať informácie týkajúce sa nevybavených príkazov klientov a prijímajú všetky primerané opatrenia na zabránenie zneužitiu takýchto informácií ktorýmkoľvek zo svojich zamestnancov.

Článok 81

Poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív a poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo poskytujúci riadenie portfólia kryptoaktív posúdia, či sú služby kryptoaktív alebo kryptoaktíva pre ich klientov alebo potenciálnych klientov vhodné, pričom berú do úvahy ich znalosti a skúsenosti s investovaním do kryptoaktív, ich investičné ciele vrátane tolerancie rizika a ich finančnú situáciu vrátane ich schopnosti znášať straty.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív pred poskytnutím poradenstva v oblasti kryptoaktív včas informujú potenciálnych klientov, či je poradenstvo:

a)

poskytované nezávisle;

b)

založené na širokej alebo užšej analýze rôznych kryptoaktív vrátane toho, či je poradenstvo obmedzené na kryptoaktíva emitované alebo ponúkané subjektmi, ktoré majú úzke väzby s daným poskytovateľom služieb kryptoaktív alebo iné právne či hospodárske vzťahy, ako napríklad zmluvný vzťah, pri ktorých existuje riziko, že ovplyvnia nezávislosť poskytovaného poradenstva.

3.   Ak poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív informuje potenciálneho klienta, že poradenstvo sa poskytuje nezávisle:

a)

musí posúdiť dostatočný rozsah kryptoaktív dostupných na trhu, ktoré musia byť dostatočne rozmanité na to, aby sa zabezpečilo vhodné naplnenie investičných cieľov klienta, a ktoré nesmú byť obmedzené na kryptoaktíva emitované alebo poskytované:

i)

tým istým poskytovateľom služieb kryptoaktív;

ii)

subjektmi, ktoré majú úzke väzby s tým istým poskytovateľom služieb kryptoaktív, alebo

iii)

inými subjektmi, s ktorými má ten istý poskytovateľ služieb kryptoaktív také úzke právne či hospodárske vzťahy, ako napríklad zmluvný vzťah, pri ktorých existuje riziko, že ovplyvnia nezávislosť poskytovaného poradenstva;

b)

nesmie prijímať ani si ponechať poplatky, provízie ani iné peňažné či nepeňažné výhody platené alebo poskytnuté akoukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v súvislosti s poskytnutím služby klientom.

Bez ohľadu na písmeno b) prvého pododseku menšie nepeňažné výhody, ktoré sú schopné zvýšiť kvalitu služieb kryptoaktív poskytovaných klientovi a ktoré sú takej škály a povahy, že nenarúšajú dodržiavanie povinnosti poskytovateľa služieb kryptoaktív konať v najlepšom záujme svojho klienta, sú povolené v prípadoch, keď sú klientovi jasne oznámené.

4.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív taktiež poskytujú potenciálnym klientom informácie o všetkých nákladoch a súvisiacich poplatkoch vrátane prípadných nákladov na poradenstvo, nákladov na kryptoaktíva odporúčané alebo predávané klientovi a informácií o tom, ako môže klient za kryptoaktíva zaplatiť vrátane akýchkoľvek platieb tretích strán.

5.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci riadenie portfólia kryptoaktív nesmú v súvislosti s riadením portfólia kryptoaktív svojim klientom prijímať a ponechať si poplatky, provízie ani žiadne peňažné alebo nepeňažné výhody platené alebo poskytované emitentom, osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie, alebo akoukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany.

6.   Ak poskytovateľ služieb kryptoaktív informuje potenciálneho klienta, že jeho poradenstvo sa neposkytuje nezávisle, tento poskytovateľ môže dostať stimuly za podmienok, že platba alebo výhoda:

a)

je zameraná na zvýšenie kvality príslušnej služby klientovi a

b)

nie je v rozpore s dodržiavaním povinnosti poskytovateľa služieb kryptoaktív konať čestne, nestranne a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami jeho klientov.

Pred poskytnutím príslušnej služby kryptoaktív musí byť klient komplexne, presne a zrozumiteľne informovaný o existencii, povahe a výške platby alebo výhody uvedenej v odseku 4 alebo, v prípadoch, keď ich výšku nemožno zistiť, o metóde jej výpočtu.

7.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív zabezpečujú, aby fyzické osoby poskytujúce poradenstvo alebo informácie o kryptoaktívach alebo služby kryptoaktív v ich mene mali potrebné vedomosti a schopnosti na plnenie svojich povinností. Členské štáty uverejnia kritériá, ktoré sa majú používať na posúdenie týchto znalostí a zručností.

8.   Na účely posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 1 poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo poskytujúci riadenie portfólia kryptoaktív získavajú od svojich klientov alebo potenciálnych klientov potrebné informácie o ich znalostiach a skúsenostiach s investovaním, a to aj do kryptoaktív, o ich investičných cieľoch vrátane tolerancie rizika, ich finančnej situácii vrátane ich schopnosti znášať straty a o ich základnom chápaní rizík spojených s nákupom kryptoaktív, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív mohli klientom alebo potenciálnym klientom odporučiť, či sú kryptoaktíva pre nich vhodné a najmä či sú v súlade s ich toleranciou rizika a schopnosťou znášať straty.

9.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo riadenie portfólia kryptoaktív upozorňujú klientov alebo potenciálnych klientov, že:

a)

hodnota kryptoaktív môže kolísať;

b)

kryptoaktíva môžu úplne alebo čiastočne stratiť svoju hodnotu;

c)

kryptoaktíva nemusia byť likvidné;

d)

v príslušných prípadoch sa na kryptoaktíva nevzťahujú systémy náhrad pre investorov podľa smernice 97/9/ES;

e)

na kryptoaktíva sa nevzťahujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 2014/49/EÚ.

10.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo riadenie portfólia kryptoaktív zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú politiky a postupy, ktoré im umožňujú získavať a posudzovať všetky informácie potrebné na vykonanie posúdenia uvedeného v odseku 1 pre každého klienta. Musia podniknúť všetky náležité kroky na zabezpečenie toho, aby získané informácie o ich klientoch alebo potenciálnych klientoch boli spoľahlivé.

11.   Ak klienti neposkytnú informácie požadované podľa odseku 8 alebo ak poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo riadenie portfólia kryptoaktív usúdia, že služby kryptoaktív alebo kryptoaktíva nie sú pre ich klientov vhodné, neodporučia takéto služby kryptoaktív alebo kryptoaktíva, ani nezačnú riadenie portfólia takýchto kryptoaktív poskytovať.

12.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo riadenie portfólia kryptoaktív pravidelne prehodnocujú pre každého klienta posúdenie vhodnosti uvedené v odseku 1 aspoň každé dva roky po počiatočnom posúdení vykonanom v súlade s uvedeným odsekom.

13.   Po vykonaní posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 1 alebo jeho preskúmania podľa odseku 12 poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci poradenstvo v oblasti kryptoaktív poskytnú klientom správu o vhodnosti, v ktorej uvedú poskytnuté poradenstvo a informáciu o tom, ako toto poradenstvo zodpovedá preferenciám, cieľom a iným charakteristikám klientov. Táto správa sa vypracúva a poskytuje klientom v elektronickom formáte. V tejto správe sa prinajmenšom:

a)

uvedú aktualizované informácie o posúdení uvedenom v odseku 1 a

b)

uvedie prehľad poskytnutého poradenstva.

V správe o vhodnosti uvedenej v prvom pododseku sa jasne uvedie, že poradenstvo je založené na znalostiach a skúsenostiach klienta s investovaním do kryptoaktív, investičných cieľoch klienta, tolerancii rizika, finančnej situácii a schopnosti znášať straty.

14.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci riadenie portfólia kryptoaktív poskytujú klientom v elektronickom formáte pravidelné výkazy o činnostiach riadenia portfólia vykonávaných v ich mene. Uvedené pravidelné výkazy obsahujú verný a vyvážený prehľad vykonaných činností a výkonnosti portfólia počas obdobia, na ktoré sa správa vzťahuje, aktualizovaný výkaz o tom, ako vykonávané činnosti zodpovedajú preferenciám klienta, jeho cieľom a iným charakteristikám, ako aj aktualizované informácie o posúdení vhodnosti uvedenom v odseku 1 alebo jeho preskúmaní podľa odseku 12.

Pravidelný výkaz uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa poskytuje každé tri mesiace s výnimkou prípadov, keď má klient prístup k online systému, kde možno získať prístup k aktuálnym oceneniam klientovho portfólia a aktualizovaným informáciám o posúdení vhodnosti uvedenom v odseku 1, a poskytovateľ služieb kryptoaktív má dôkaz o tom, že klient si počas príslušného štvrťroka vyhľadal ocenenie aspoň raz. Takýto online systém sa považuje za elektronický formát.

15.   Orgán ESMA 30. decembra 2024 orgán ESMA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v ktorých bližšie určí:

a)

kritériá na posúdenie znalostí a spôsobilosti klienta v súlade s odsekom 2;

b)

informácie uvedené v odseku 8 a

c)

formát pravidelných výkazov uvedených v odseku 14.

Článok 82

Poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov

1.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujúci služby prevodu kryptoaktív v mene klientov uzatvárajú so svojimi klientmi dohodu, v ktorej sa určujú ich povinnosti a zodpovednosti. Takáto dohoda zahŕňa aspoň tieto prvky:

a)

totožnosť zmluvných strán dohody;

b)

opis spôsobov poskytovaných služieb prevodu;

c)

opis bezpečnostných systémov, ktoré používa poskytovateľ služieb kryptoaktív;

d)

poplatky uplatňované poskytovateľom služieb kryptoaktív;

e)

uplatniteľné právo.

2.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 pre poskytovateľov služieb kryptoaktív poskytujúcich služby prevodu kryptoaktív v mene klientov, pokiaľ ide o postupy a politiky vrátane práv klientov v súvislosti so službami prevodu kryptoaktív.

KAPITOLA 4

Nadobúdanie poskytovateľov služieb kryptoaktív

Článok 83

Posudzovanie navrhovaného nadobúdania poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode, ktoré prijali rozhodnutie buď priamo, alebo nepriamo nadobudnúť („navrhovaný nadobúdateľ“) kvalifikovaný podiel v poskytovateľovi služieb kryptoaktív, alebo priamo či nepriamo zvýšiť takýto kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní by dosiahol alebo prekročil, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo dosiahol takú úroveň, že poskytovateľ služieb kryptoaktív by sa stal ich dcérskym podnikom, písomne to oznámia príslušnému orgánu tohto poskytovateľa služieb kryptoaktív, pričom uvádzajú veľkosť zamýšľaného podielu a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 84 ods. 4.

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa priamo alebo nepriamo kvalifikovaného podielu v poskytovateľovi služieb kryptoaktív, pred zbavením sa uvedeného podielu písomne oznámi svoje rozhodnutie príslušnému orgánu a uvedie veľkosť takéhoto podielu. Uvedená osoba taktiež oznamuje príslušnému orgánu v prípade, keď prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní by klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že poskytovateľ služieb kryptoaktív by prestal byť dcérskym podnikom tejto osoby.

3.   Príslušný orgán čo najskôr a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia podľa odseku 1 písomne potvrdí jeho prijatie.

4.   Príslušný orgán posúdi navrhované nadobudnutie uvedené v odseku 1 tohto článku a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 84 ods. 4 do 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3 tohto článku. Keď príslušný orgán potvrdí prijatie oznámenia, informuje navrhovaného nadobúdateľa o dni uplynutia lehoty na posúdenie.

5.   Na účely posúdenia uvedeného v odseku 4 môže príslušný orgán konzultovať s príslušnými orgánmi pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a finančnými spravodajskými jednotkami a náležite zvážiť ich názory.

6.   Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v odseku 4 môže príslušný orgán požadovať od navrhovaného nadobúdateľa akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie tohto posúdenia. Takáto žiadosť sa predkladá pred skončením posúdenia a v každom prípade najneskôr v 50. pracovný deň odo dňa písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresňujú sa v nej dodatočné potrebné informácie.

Príslušný orgán pozastaví lehotu na posúdenie uvedenú v odseku 4, až kým nedostanú dodatočné informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Žiadne ďalšie žiadosti príslušného orgánu o dodatočné informácie alebo o objasnenie prijatých informácií nesmú viesť k ďalšiemu pozastaveniu lehoty na posúdenie.

Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v druhom pododseku tohto odseku najviac na 30 pracovných dní, ak sa navrhovaný nadobúdateľ nachádza mimo Únie alebo je regulovaný podľa práva tretej krajiny.

7.   Príslušný orgán, ktorý sa po skončení posúdenia uvedeného v odseku 4 rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1, oznámi to navrhovanému nadobúdateľovi do dvoch pracovných dní a v každom prípade pred dňom uvedeným v odseku 4, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 6 druhým a tretím pododsekom. V rámci tohto oznámenia sa uvádzajú dôvody takéhoto rozhodnutia.

8.   Ak príslušný orgán nevyjadrí nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1 pred dňom uvedeným v odseku 4, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 6 druhým a tretím pododsekom, navrhované nadobudnutie je považované za schválené.

9.   Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uzavretie navrhovaného nadobudnutia uvedeného v odseku 1 a v náležitých prípadoch túto maximálnu lehotu predĺžiť.

Článok 84

Obsah posudzovania navrhovaného nadobúdania poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.   Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v článku 83 ods. 4 hodnotí príslušný orgán vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú spoľahlivosť navrhovaného nadobudnutia uvedeného v článku 83 ods. 1 podľa všetkých týchto kritérií:

a)

povesť navrhovaného nadobúdateľa;

b)

povesť, vedomosti, zručnosti a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikateľskú činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív;

c)

finančné zdravie navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom plánovanej a vykonávanej podnikateľskej činnosti, pokiaľ ide o poskytovateľa služieb kryptoaktív, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje;

d)

či poskytovateľ služieb kryptoaktív bude schopný dodržiavať a naďalej dodržiavať ustanovenia tejto hlavy;

e)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 ods. 3 a ods. 5 smernice (EÚ) 2015/849/ES, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2.   Príslušný orgán môže vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku alebo ak informácie poskytnuté v súlade s článkom 83 ods. 4 nie sú úplné alebo sú nepravdivé.

3.   Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou kvalifikovaného podielu, ktorý je potrebné nadobudnúť podľa tohto nariadenia, ani nesmú povoliť svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví podrobný obsah informácií, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 83 ods. 4 prvom pododseku. Požadované informácie musia byť relevantné pre obozretné posúdenie, primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovanému nadobudnutiu uvedenému v článku 83 ods. 1.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 5

Významní poskytovatelia služieb kryptoaktív

Článok 85

Identifikácia významných poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.   Poskytovateľ služieb kryptoaktív sa považuje za významného, ak má v Únii priemerne aspoň 15 miliónov aktívnych používateľov v jednom kalendárnom roku, pričom sa priemer vypočíta ako priemer denného počtu aktívnych používateľov za predchádzajúci kalendárny rok.

2.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív oznámia svojim príslušným orgánom do dvoch mesiacov dosiahnutie počtu aktívnych používateľov uvedených v odseku 1. Ak príslušný orgán súhlasí s tým, že prahová hodnota stanovená v odseku 1 je splnená, oznámi to orgánu ESMA.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, príslušné orgány domovských členských štátov každoročne poskytujú rade orgánov dohľadu orgánu ESMA najnovšie informácie o nasledujúcom vývoji v oblasti dohľadu v súvislosti s významnými poskytovateľmi služieb kryptoaktív:

a)

prebiehajúce alebo uzavreté povolenia, ako sa uvádza v článku 59;

b)

prebiehajúce alebo ukončené postupy odobratia povolení, ako sa uvádza v článku 64;

c)

výkon právomocí dohľadu, ako sa stanovuje v článku 94 ods. 1 prvom pododseku písm. b), c), e), f), g), y) a a. a.).

Príslušný orgán domovského členského štátu môže poskytnúť rade orgánov dohľadu orgánu ESMA najnovšie informácie častejšie alebo ju môže oznamovať pred akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré prijme príslušný orgán domovského členského štátu v súvislosti s prvým pododsekom písm. a), b) alebo c).

4.   Po poskytnutí najnovších informácií uvedenom v odseku 3 druhom pododseku môže nasledovať výmena názorov v rade orgánov dohľadu orgánu ESMA.

5.   Orgán ESMA môže vo vhodných prípadoch využiť svoje právomoci podľa článkov 29, 30, 31 a 31b nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA VI

PREDCHÁDZANIE ZNEUŽÍVANIU TRHU ZAHŔŇAJÚCEMU KRYPTOAKTÍVA A JEHO ZÁKAZ

Článok 86

Rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu

1.   Táto hlava sa vzťahuje na úkony vykonávané akoukoľvek osobou v súvislosti s kryptoaktívami, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie.

2.   Táto hlava sa vzťahuje aj na každú transakciu, príkaz alebo konanie týkajúce sa kryptoaktív uvedených v odseku 1, bez ohľadu na to, či sa takáto transakcia, príkaz alebo konanie uskutočňuje na obchodnej platforme.

3.   Táto hlava sa vzťahuje na činnosti a opomenutia v Únii a v tretích krajinách týkajúce sa kryptoaktív uvedených v odseku 1.

Článok 87

Dôverné informácie

1.   Na účely tohto nariadenia medzi dôverné informácie patria tieto typy informácií:

a)

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi, osobami, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osobami žiadajúcimi o prijatie na obchodovanie alebo s jedným alebo viacerými kryptoaktívami, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto kryptoaktív alebo na cenu súvisiaceho kryptoaktíva;

b)

pre osoby poverené vykonávaním príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov sú to aj presné informácie, ktoré klient poskytol a ktoré súvisia s nevybavenými príkazmi klienta týkajúcimi sa kryptoaktív a priamo alebo nepriamo súvisia s jedným alebo viacerými emitentmi, osobami, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osobami žiadajúcimi o prijatie na obchodovanie alebo s jedným či viacerými kryptoaktívami, a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto kryptoaktív alebo na cenu súvisiaceho kryptoaktíva.

2.   Na účely odseku 1 sa informácia považuje za presnú, ak označuje súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať, a ak je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver týkajúci sa možného vplyvu tohto súboru okolností alebo udalosti na ceny kryptoaktív. V tejto súvislosti v prípade zdĺhavého procesu, ktorého zámerom je zapríčiniť osobitú okolnosť alebo osobitú udalosť, alebo ktorý povedie k osobitej okolnosti alebo osobitej udalosti, možno za presnú informáciu považovať takúto budúcu okolnosť alebo budúcu udalosť, a aj medzistupne tohto procesu súvisiace s dôvodmi zapríčinenia alebo vzniku tejto budúcej okolnosti alebo budúcej udalosti.

3.   Medzistupeň v zdĺhavom procese sa považuje za dôvernú informáciu, ak sám osebe spĺňa kritériá dôvernej informácie uvedené v odseku 2.

4.   Na účely odseku 1 informácia, ktorá by v prípade jej sprístupnenia verejnosti mala pravdepodobne významný vplyv na ceny kryptoaktív, znamená informáciu, ktorú by obozretný držiteľ kryptoaktív pravdepodobne použil ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia.

Článok 88

Sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti

1.   Emitenti, osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, a osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie čo najskôr informujú verejnosť o dôverných informáciách uvedených v článku 87, ktoré sa ich priamo týkajú, spôsobom, ktorý umožňuje rýchly prístup, ako aj úplné, správne a včasné posúdenie informácií zo strany verejnosti. Emitenti, osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, a osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie nesmú spájať sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti s trhovým zviditeľňovaním svojich činností. Emitenti, osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, a osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie zverejnia a uchovávajú na svojom webovom sídle najmenej päť rokov všetky dôverné informácie, ktoré musia sprístupniť verejnosti.

2.   Emitenti, osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, a osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie môžu na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti uvedené v článku 87, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

okamžité sprístupnenie pravdepodobne poškodí oprávnené záujmy emitentov, osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie;

b)

odloženie sprístupnenia pravdepodobne nebude pre verejnosť zavádzajúce;

c)

emitenti, osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie sú schopní zabezpečiť dôvernosť týchto informácií.

3.   Keď emitent, osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie odložila sprístupnenie dôverných informácií v súlade s odsekom 2, informuje príslušný orgán, že sa toto sprístupnenie informácií odložilo, a poskytne písomné vysvetlenie toho, ako boli splnené podmienky stanovené v odseku 2, a to okamžite po sprístupnení týchto informácií verejnosti. Alternatívne členské štáty môžu stanoviť, že záznam o takomto vysvetlení sa poskytne len na žiadosť príslušného orgánu.

4.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť technické prostriedky na:

a)

primerané zverejnenie dôverných informácií, ako sa uvádza v odseku 1, a

b)

odloženie zverejnenia dôverných informácií, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 89

Zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií

1.   Na účely tohto nariadenia sa má za to, že k obchodovaniu s využitím dôverných informácií dochádza vtedy, keď má určitá osoba dôverné informácie a tieto informácie využíva priamo alebo nepriamo na nadobudnutie alebo zbavenie sa kryptoaktív, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. Využitie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenu príkazu týkajúceho sa kryptoaktíva, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, ak bol príkaz zadaný pred tým, ako príslušná osoba získala dôverné informácie, sa takisto považuje za obchodovanie s využitím dôverných informácií. Využitie dôverných informácií zahŕňa aj situácie, keď osoba predloží, zmení alebo stiahne ponuku na vlastný účet alebo na účet tretej strany.

2.   Žiadna osoba sa nesmie zapájať do obchodovania s využitím dôverných informácií alebo sa o to pokúšať alebo používať dôverné informácie o kryptoaktívach na nadobudnutie alebo zbavenie sa týchto kryptoaktív, či už priamo alebo nepriamo, ani na svoj vlastný účet ani na účet tretej strany. Žiadna osoba nesmie odporúčať, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo navádzať inú osobu, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií.

3.   Žiadna osoba, ktorá má dôverné informácie o kryptoaktívach, nesmie na základe týchto dôverných informácií odporučiť inej osobe alebo navádzať ju k tomu, aby:

a)

nadobudla uvedené kryptoaktíva alebo sa ich zbavila, alebo

b)

zrušila alebo zmenila príkaz týkajúci sa týchto kryptoaktív.

4.   Využitie odporúčania alebo navádzania uvedených v odseku 3 sa pokladá za obchodovanie s využitím dôverných informácií v zmysle tohto článku, ak osoba využívajúca uvedené odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že je založené na dôverných informáciách.

5.   Tento článok sa uplatňuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:

a)

je členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta, osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie;

b)

má podiel na základnom imaní emitenta, osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie;

c)

má prístup k informáciám prostredníctvom výkonu zamestnania, povolania alebo povinností alebo v súvislosti so svojou úlohou v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie, alebo

d)

je zapojená do trestnej činnosti.

Tento článok sa takisto uplatňuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie za iných okolností ako za okolností, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, ak táto osoba vie alebo by mala vedieť, že ide o dôverné informácie.

6.   Ak osoba uvedená v odseku 1 je právnickou osobou, tento článok sa v súlade s vnútroštátnym právom uplatňuje na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodnutí vykonať nadobudnutie, prevod, zrušenie či zmenu príkazu na účet príslušnej právnickej osoby.

Článok 90

Zákaz neoprávneného sprístupňovania dôverných informácií

1.   Žiadna osoba, ktorá má dôverné informácie, nesmie dôverné informácie neoprávnene sprístupniť žiadnej inej osobe okrem prípadu, keď sa takéto sprístupnenie uskutočňuje pri bežnom výkone zamestnania, povolania alebo povinností.

2.   Ďalšie sprístupňovanie odporúčaní alebo navádzaní uvedených v článku 89 ods. 4 sa pokladá za neoprávnené sprístupňovanie dôverných informácií, ak osoba sprístupňujúca odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že sú založené na dôverných informáciách.

Článok 91

Zákaz manipulácie s trhom

1.   Žiadna osoba sa nesmie zapojiť ani sa pokúsiť o zapojenie sa do manipulácie s trhom.

2.   Na účely tohto nariadenia manipulácia s trhom zahŕňa ktorúkoľvek z týchto činností:

a)

ak sa neuskutočňuje z legitímnych dôvodov, uzatváranie transakcií, zadávanie príkazov na obchodovanie alebo zapájanie sa do akéhokoľvek iného konania, ktoré:

i)

dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku alebo cenu kryptoaktíva a dopyt po ňom;

ii)

zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív na neprirodzenej alebo umelej úrovni;

b)

uzatváranie transakcií, zadávanie príkazov na obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť alebo konanie, ktoré ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív, pri ktorých sa využívajú fiktívne nástroje alebo akákoľvek iná forma podvodu alebo machinácie;

c)

šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku alebo cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív a o dopyt po ňom, alebo ktoré zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív na neprirodzenej alebo umelej úrovni, vrátane šírenia nepotvrdených správ, keď osoba, ktorá sa zapojila do šírenia týchto informácií, vedela alebo mala vedieť, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce.

3.   Za manipuláciu s trhom sa okrem iného považuje toto konanie:

a)

zabezpečenie dominantného postavenia nad ponukou kryptoaktíva alebo dopytom po kryptoaktíve, ktoré má alebo pravdepodobne bude mať za následok priame alebo nepriame stanovenie nákupných alebo predajných cien, alebo vytvára či pravdepodobne vytvorí iné nespravodlivé obchodné podmienky;

b)

zadávanie príkazov pre obchodnú platformu pre kryptoaktíva vrátane všetkých zrušení alebo zmien týchto príkazov akýmikoľvek dostupnými prostriedkami obchodovania, ktoré majú jeden z účinkov uvedených v odseku 2 písm. a), prostredníctvom:

i)

narušenia alebo zdržovania fungovania obchodnej platformy pre kryptoaktíva alebo zapájania sa do akýchkoľvek činností, ktoré takýto účinok pravdepodobne môžu mať;

ii)

sťažovania identifikácie skutočných príkazov na obchodnej platforme pre kryptoaktíva iným osobám alebo vykonávania všetkých činností, ktoré takýto účinok pravdepodobne môžu mať, a to aj zadávaním príkazov, ktoré majú za následok destabilizáciu bežnej prevádzky obchodnej platformy pre kryptoaktíva;

iii)

vytvárania nesprávneho alebo zavádzajúceho signálu o ponuke alebo cene kryptoaktíva alebo o dopyte po ňom, najmä prostredníctvom zadávania príkazov na začatie alebo zintenzívnenie trendu, alebo prostredníctvom zapájania sa do akýchkoľvek činností, ktoré takýto účinok pravdepodobne môžu mať;

c)

využitie príležitostného alebo pravidelného prístupu k tradičným alebo elektronickým médiám vyjadrením názoru o kryptoaktíve, pričom sa už predtým zaujala pozícia k tomuto kryptoaktívu, a následného využitia dosahu názorov vyjadrených v súvislosti s cenou tohto kryptoaktíva bez toho, aby sa zároveň riadne a účinne zverejnil tento konflikt záujmov.

Článok 92

Predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie

1.   Každá osoba, ktorá profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie s kryptoaktívami, musí mať zavedené účinné opatrenia, systémy a postupy na predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie. Táto osoba podlieha pravidlám oznamovania členského štátu, v ktorom je registrovaná alebo v ktorom má svoje ústredie, alebo v prípade pobočky členskému štátu, v ktorom sa nachádza pobočka a bezodkladne oznámi príslušnému orgánu daného členského štátu akékoľvek dôvodné podozrenie týkajúce sa príkazu alebo transakcie vrátane ich zrušenia alebo zmeny, ako aj iné aspekty fungovania technológie distribuovanej databázy transakcií, ako napríklad mechanizmus konsenzu, ak môžu existovať okolnosti naznačujúce, že došlo alebo dochádza k zneužitiu trh alebo je pravdepodobné, že k nemu dôjde.

Príslušné orgány, ktoré dostanú správu o podozrivých príkazoch alebo transakciách, bezodkladne postúpia takéto informácie príslušným orgánom dotknutých obchodných platforiem.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)

vhodné opatrenia, systémy a postupy na to, aby osoby dosiahli súlad s odsekom 1;

b)

vzor, ktorý majú osoby použiť na dosiahnutie súladu s odsekom 1;

c)

v prípade cezhraničného zneužívania trhu koordinačné postupy medzi relevantnými príslušnými orgánmi na odhaľovanie a sankcionovanie zneužívania trhu.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. decembra 2024.

3.   S cieľom zabezpečiť konzistentnosť postupov dohľadu podľa tohto článku orgán ESMA do 30. júna 2025 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o postupoch dohľadu medzi príslušnými orgánmi s cieľom predchádzať zneužívaniu trhu a odhaľovať ho, ak sa na ne už nevzťahujú regulačné technické predpisy uvedené v odseku 2.

HLAVA VII

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY, ORGÁN EBA A ORGÁN ESMA

KAPITOLA 1

Právomoci príslušných orgánov a spolupráca medzi príslušnými orgánmi, orgánom EBA a orgánom ESMA

Článok 93

Príslušné orgány

1.   Členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie funkcií a povinností stanovených v tomto nariadení. Členské štáty oznámia tieto príslušné orgány orgánom EBA a ESMA.

2.   Ak členské štáty určia viac než jeden príslušný orgán podľa odseku 1, stanovia ich príslušné úlohy a jeden príslušný orgán určia ako jednotné kontaktné miesto pre cezhraničnú administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, ako aj s orgánmi EBA a ESMA. Členské štáty môžu určiť rôzne jednotné kontaktné miesta pre každý typ administratívnej spolupráce.

3.   Orgán ESMA uverejní na svojich webových sídlach zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 94

Právomoci príslušných orgánov

1.   Príslušné orgány majú na účely vykonávania svojich povinností, ktoré im vyplývajú z hláv II až VI tohto nariadenia, v súlade s vnútroštátnym právom aspoň tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)

požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie a dokumenty, ktoré by podľa príslušných orgánov mohli byť relevantné pre výkon ich povinností;

b)

pozastaviť poskytovanie služby kryptoaktív alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby pozastavil poskytovanie služieb kryptoaktív na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

c)

zakázať poskytovanie služieb kryptoaktív, keď zistia, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

d)

sprístupniť alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby sprístupnil všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na poskytovanie príslušných služieb kryptoaktív, s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov klientov, najmä retailových držiteľov, alebo plynulé fungovanie trhu;

e)

zverejniť skutočnosť, že poskytovateľ služieb kryptoaktív si neplní svoje povinnosti;

f)

pozastaviť poskytovanie služieb kryptoaktív alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby pozastavil poskytovanie služieb kryptoaktív, keď sa príslušné orgány domnievajú, že situácia poskytovateľa služieb kryptoaktív je taká, že poskytovanie služby kryptoaktív by poškodilo záujmy klientov, najmä retailových držiteľov;

g)

požadovať prevedenie existujúcich zmlúv na iného poskytovateľa služieb kryptoaktív v prípadoch, keď sa povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív odoberie v súlade s článkom 64, pod podmienkou súhlasu klientov a poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému sa majú previesť zmluvy;

h)

ak existuje dôvod predpokladať, že osoba poskytuje služby kryptoaktív bez povolenia, nariadiť okamžité ukončenie tejto činnosti bez predchádzajúceho upozornenia alebo stanovenia lehoty;

i)

požadovať od osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osôb žiadajúcich o prijatie kryptoaktív na obchodovanie alebo od emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, aby zmenili svoj biely doklad o kryptoaktívach alebo ďalej upravili svoj upravený biely doklad o kryptoaktívach, ak zistia, že biely doklad o kryptoaktívach alebo upravený biely doklad o kryptoaktívach neobsahuje informácie požadované v článkoch 6, 19 alebo 51;

j)

požadovať od osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osôb žiadajúcich o prijatie kryptoaktív na obchodovanie alebo emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, aby zmenili svoju marketingovú komunikáciu, ak zistia, že marketingová komunikácia nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 7, 29 alebo 53 tohto nariadenia;

k)

požadovať od osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osôb žiadajúcich o prijatie kryptoaktív na obchodovanie alebo emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, aby v prípade, ak je to nevyhnutné z hľadiska finančnej stability alebo ochrany záujmov držiteľov kryptoaktív, najmä retailových držiteľov, zahrnuli do svojich bielych dokladov o kryptoaktívach dodatočné informácie;

l)

pozastaviť verejnú ponuku kryptoaktív alebo prijatie kryptoaktív na obchodovanie na obdobie najviac 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej jednej príležitosti, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

m)

zakázať verejnú ponuku kryptoaktív alebo prijatie kryptoaktív na obchodovanie, ak zistia, že bolo porušené toto nariadenie, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že bude porušené;

n)

pozastaviť obchodovanie s kryptoaktívami alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý prevádzkuje obchodnú platformu pre kryptoaktíva, aby pozastavil obchodovanie s kryptoaktívami na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

o)

zakázať obchodovanie s kryptoaktívami na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ak zistia, že bolo porušené toto nariadenie, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že bude porušené;

p)

pozastaviť alebo zakázať marketingovú komunikáciu, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

q)

požadovať od osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osôb žiadajúcich o prijatie kryptoaktív na obchodovanie, emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí alebo príslušných poskytovateľov služieb kryptoaktív, aby zastavili alebo pozastavili marketingovú komunikáciu na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

r)

zverejniť skutočnosť, že osoba, ktorá ponúka kryptoaktívum, osoba žiadajúca o prijatie kryptoaktíva na obchodovanie alebo emitent tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia;

s)

sprístupňovať alebo požadovať od osoby, ktorá ponúka kryptoaktívum, osoby žiadajúcej o prijatie kryptoaktíva na obchodovanie alebo od emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, aby sprístupňovali všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie kryptoaktíva ponúkaného verejnosti alebo prijatého na obchodovanie, s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov držiteľov kryptoaktív, najmä retailových držiteľov, alebo plynulé fungovanie trhu;

t)

pozastaviť obchodovanie s kryptoaktívami alebo požadovať od príslušného poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý prevádzkuje obchodnú platformu pre kryptoaktíva, aby pozastavil obchodovanie s kryptoaktívami, ak sa domnievajú, že situácia osoby, ktorá ponúka kryptoaktívum, osoby žiadajúcej o prijatie kryptoaktíva na obchodovanie alebo emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí je taká, že obchodovanie by poškodilo záujmy držiteľov kryptoaktív, najmä retailových držiteľov;

u)

ak existuje dôvod predpokladať, že osoba emituje tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí bez povolenia alebo že osoba ponúka kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo žiada o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie bez bieleho dokladu o kryptoaktívach oznámeného v súlade s článkom 8, nariadiť okamžité ukončenie tejto činnosti bez predchádzajúceho upozornenia alebo stanovenia lehoty;

v)

prijať akýkoľvek druh opatrenia na zabezpečenie toho, aby osoby, ktorá ponúka kryptoaktívum, osoba žiadajúca o prijatie kryptoaktíva na obchodovanie, emitent tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív dodržiavali toto nariadenie vrátane požadovania ukončenia všetkých postupov alebo konania, ktoré sú podľa príslušných orgánov v rozpore s týmto nariadením;

w)

vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania na iných miestach, ako sú súkromné obydlia fyzických osôb, a na tento účel vstupovať do priestorov s cieľom získať prístup k dokumentom a iným údajom v akejkoľvek podobe;

x)

zveriť overovanie alebo vyšetrovanie audítorom alebo odborníkom;

y)

požadovať vyňatie fyzickej osoby z riadiaceho orgánu emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív;

z)

požiadať ktorúkoľvek osobu, aby prijala opatrenia na zníženie veľkosti svojej pozície alebo expozície voči kryptoaktívam;

aa)

v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne iné účinné prostriedky na dosiahnutie ukončenia porušovania tohto nariadenia, a aby sa zabránilo riziku závažného poškodenia záujmov klientov alebo držiteľov kryptoaktív, prijať všetky potrebné opatrenia, a to aj požiadaním tretej strany alebo verejného orgánu o vykonanie takýchto opatrení, s cieľom:

i)

odstrániť obsah alebo obmedziť prístup k online rozhraniu alebo nariadiť výslovné zobrazenie upozornenia klientom a držiteľom kryptoaktív pri prístupe k online rozhraniu;

ii)

nariadiť poskytovateľovi hostingových služieb, aby odstránil, deaktivoval alebo obmedzil prístup k online rozhraniu, alebo

iii)

nariadiť registrom alebo registrátorom domén, aby vymazali presne stanovený názov domény a umožnili dotknutému príslušnému orgánu zaregistrovať ho;

ab)

požadovať od emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí v súlade s článkom 23 ods. 4, článkom 24 ods. 3 alebo článkom 58 ods. 3, aby zaviedol minimálnu nominálnu hodnotu alebo obmedzil emitované množstvo.

2.   Právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania vykonávané vo vzťahu k osobám, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osobám žiadajúcim o prijatie na obchodovanie a poskytovateľom služieb kryptoaktív sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené tým istým alebo iným orgánom dohľadu, pokiaľ ide o uvedené subjekty, vrátane právomocí udelených relevantným príslušným orgánom podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica 2009/110/ES, ako aj právomocí prudenciálneho dohľadu udelených ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

3.   Príslušné orgány majú na účely plnenia svojich povinností, ktoré im vyplývajú z hlavy VI, v súlade s vnútroštátnym právom aspoň tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci okrem právomocí uvedených v odseku 1:

a)

mať prístup ku všetkým dokumentom a údajom v akejkoľvek podobe a dostať alebo si urobiť ich kópie;

b)

požadovať alebo vyžadovať informácie od každej osoby vrátane osôb, ktoré sa postupne zúčastňujú na postupovaní príkazov alebo vykonávajú príslušné operácie, ako aj ich nadriadených, a, ak je to potrebné, predvolať a vypočuť takúto osobu s cieľom získať informácie;

c)

vstupovať do priestorov fyzických a právnických osôb s cieľom zaistiť dokumenty a údaje v akejkoľvek podobe, keď existuje dôvodné podozrenie, že dokumenty alebo údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie prípadov obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom;

d)

dať podnet na začatie trestného stíhania;

e)

ak to umožňuje vnútroštátne právo, požadovať existujúce záznamy dátovej prevádzky, ktoré má telekomunikačný operátor, keď existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu, a keď takéto záznamy môžu byť relevantné pre vyšetrovanie porušenia článkov 88 až 91;

f)

požiadať o zmrazenie alebo konfiškáciu aktív, alebo o oboje;

g)

uložiť dočasný zákaz vykonávania profesionálnej činnosti;

h)

prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie pravdivého informovania verejnosti, a to aj opravou nepravdivých alebo zavádzajúcich sprístupnených informácií, vrátane požadovania od osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie alebo emitenta, alebo inej osoby, ktorá uverejnila alebo rozšírila nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, aby uverejnila opravné vyhlásenie.

4.   Ak je to potrebné podľa vnútroštátneho práva, príslušný orgán môže požiadať relevantný súd, aby rozhodol o využití právomocí uvedených v odsekoch 1 a 2.

5.   Príslušné orgány vykonávajú právomoci uvedené v odsekoch 1 a 2 jedným z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi vrátane orgánov príslušných na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boj proti nim;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na orgány uvedené v písmene b);

d)

podaním návrhu príslušným súdom.

6.   Členské štáty zabezpečujú zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mohli vykonávať všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie ich povinností.

7.   Osoba sprístupňujúca informácie príslušnému orgánu v súlade s týmto nariadením sa nepovažuje za osobu, ktorá by porušovala akékoľvek obmedzenia týkajúce sa sprístupňovania informácií uložené zmluvou alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo správnym ustanovením, ani sa na ňu nevzťahuje zodpovednosť žiadneho druhu v súvislosti s takýmto oznámením.

Článok 95

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1.   Príslušné orgány na účely tohto nariadenia navzájom spolupracujú. Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov a orgánom EBA a ESMA. Bez zbytočného odkladu si vymieňajú informácie a spolupracujú pri činnostiach spojených s vyšetrovaním, dohľadom a presadzovaním práva.

Ak členské štáty v súlade s článkom 111 ods. 1 druhým pododsekom stanovili trestné sankcie za porušenia tohto nariadenia uvedené v článku 111 ods. 1 prvom pododseku, zabezpečujú zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi, orgánmi prokuratúry alebo trestnoprávnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie s cieľom získať konkrétne informácie týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov alebo konaní začatých v prípade porušení tohto nariadenia a poskytovať rovnaké informácie ostatným príslušným orgánom, ako aj orgánom EBA a ESMA, aby si splnili povinnosť spolupracovať na účely tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o informácie alebo o spoluprácu pri vyšetrovaní len v týchto prípadoch:

a)

oznámenie príslušných informácií by mohlo mať nepriaznivý dosah na bezpečnosť dožiadaného členského štátu, najmä pokiaľ ide o boj proti terorizmu a iné závažné trestné činy;

b)

keď je pravdepodobné, že vyhovenie žiadosti nepriaznivo ovplyvní jeho vlastné vyšetrovanie, činnosti v rámci presadzovania práva alebo v náležitých prípadoch trestné vyšetrovanie;

c)

keď sa už začalo konanie pred súdmi dožiadaného členského štátu v súvislosti s rovnakým konaním a voči rovnakým fyzickým alebo právnickým osobám;

d)

ak už bol v dožiadanom členskom štáte vynesený konečný rozsudok v súvislosti s rovnakým konaním a voči rovnakým fyzickým alebo právnickým osobám.

3.   Príslušné orgány na požiadanie bez zbytočného odkladu poskytujú všetky informácie potrebné na účely tohto nariadenia.

4.   Príslušný orgán môže požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu, pokiaľ ide o kontroly na mieste alebo vyšetrovania.

Žiadajúci príslušný orgán informuje orgány EBA a ESMA o každej žiadosti predloženej podľa prvého pododseku. Ak príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo prešetrenie, môže:

a)

vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)

umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil na kontrole na mieste alebo na vyšetrovaní;

c)

umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

d)

plniť konkrétne úlohy súvisiace s dohľadom spoločne s ostatnými príslušnými orgánmi.

5.   V prípade kontroly na mieste alebo vyšetrovania uvedeného v odseku 4 koordinuje kontrolu alebo vyšetrovanie orgán ESMA, ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov.

Keď sa kontrola na mieste alebo vyšetrovanie uvedené v odseku 4 týka emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí alebo sa týka služieb kryptoaktív vzťahujúcich sa na tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, koordinuje kontrolu alebo vyšetrovanie orgán EBA, ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov.

6.   Príslušné orgány môžu na túto vec upozorniť orgán ESMA v situáciách, v ktorých bola žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote. V takýchto situáciách sa primerane uplatňuje článok 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Odchylne od odseku 6 tohto článku môžu príslušné orgány upozorniť orgán EBA na situácie, v ktorých bola žiadosť o spoluprácu, najmä o informácie týkajúce sa emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí alebo týkajúce sa služieb kryptoaktív vzťahujúcich sa na tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote. V takýchto situáciách sa primerane uplatňuje článok 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   Príslušné orgány úzko koordinujú dohľad, ktorý vykonávajú, s cieľom identifikovať porušenia tohto nariadenia a naprávať ich, rozvíjať a podporovať najlepšie postupy, uľahčovať spoluprácu, posilňovať jednotnosť výkladu a v prípade akýchkoľvek sporov vykonávať posúdenia zahŕňajúce viaceré jurisdikcie.

Na účely prvého pododseku tohto odseku plnia orgány EBA a ESMA koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a medzi kolégiami orgánov dohľadu, ako sa uvádza v článku 119, s cieľom vybudovať spoločnú kultúru dohľadu a konzistentné postupy dohľadu a zabezpečiť jednotné postupy.

9.   Keď príslušný orgán zistí alebo má dôvod domnievať sa, že ktorákoľvek požiadavka podľa tohto nariadenia nebola splnená, dostatočne podrobne informuje o svojich zisteniach príslušný orgán subjektu alebo subjektov podozrivých z takéhoto porušenia.

10.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány v súlade s odsekom 1.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 96

Spolupráca s orgánmi EBA a ESMA

1.   Príslušné orgány na účely tohto nariadenia úzko spolupracujú s orgánom ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 a s orgánom EBA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010. Vymieňajú si informácie s cieľom plniť si povinnosti podľa tejto kapitoly a kapitol 2 a 3 tejto hlavy.

2.   Príslušné orgány bezodkladne poskytujú orgánom EBA a ESMA všetky informácie potrebné na vykonávanie svojich povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi EBA a ESMA.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 97

Podpora konvergencie pri klasifikácii kryptoaktív

1.   Európske orgány dohľadu do 30. decembra 2024 spoločne vydajú usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na spresnenie obsahu a formy vysvetlenia pripojeného k bielemu dokladu o kryptoaktívach uvedeného v článku 8 ods. 4 a právnych stanovísk ku klasifikácii tokenov naviazaných na aktíva uvedených v článku 17 ods. 1 písm. b) bode ii) a článku 18 ods. 2 písm. e). Usmernenia obsahujú vzor na vysvetlenie a stanovisko a štandardizovaný test klasifikácie kryptoaktív.

2.   Európske orgány dohľadu v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 podporujú diskusiu medzi príslušnými orgánmi o klasifikácii kryptoaktív vrátane klasifikácie tých kryptoaktív, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 2 ods. 3 Európske orgány dohľadu taktiež identifikujú zdroje potenciálnych rozdielov v prístupoch príslušných orgánov ku klasifikácii týchto kryptoaktív a v čo najväčšej možnej miere podporujú spoločný prístup k nim.

3.   Príslušné orgány domovského alebo hostiteľského členského štátu môžu podľa potreby požiadať orgány ESMA, EIOPA alebo EBA o stanovisko ku klasifikácii kryptoaktív vrátane tých, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 2 ods. 3 Orgány ESMA, EIOPA alebo EBA poskytnú takéto stanovisko v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti príslušných vnútroštátnych orgánov.

4.   Európske orgány dohľadu spoločne vypracujú výročnú správu na základe informácií obsiahnutých v registri uvedených v článku 109 a na základe výsledkov svojej práce uvedenej v odsekoch 2 a 3 tohto článku, pričom identifikujú ťažkosti pri klasifikácii kryptoaktív a rozdiely v prístupoch príslušných orgánov.

Článok 98

Spolupráca s inými orgánmi

Ak osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie, emitent tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonáva iné činnosti než tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, príslušné orgány spolupracujú s orgánmi zodpovednými za dohľad alebo dozor nad takýmito inými činnosťami podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane daňových orgánov a relevantných orgánov dohľadu tretích krajín.

Článok 99

Povinnosť oznamovať

Členské štáty oznámia Komisii, orgánom EBA a ESMA zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na vykonávanie tejto hlavy vrátane všetkých relevantných ustanovení trestného práva do 30. júna 2025. Členské štáty bez zbytočného odkladu oznámia Komisii a orgánom EBA a ESMA všetky následné zmeny týchto pravidiel.

Článok 100

Služobné tajomstvo

1.   Všetky informácie, ktoré si príslušné orgány vymieňajú podľa tohto nariadenia a ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahujú sa na ne požiadavky na služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že takéto informácie možno sprístupniť alebo ak je takéto sprístupnenie potrebné pre súdne konanie alebo prípady, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy v oblasti zdaňovania alebo vnútroštátne trestné právo.

2.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány. Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú sprístupniť žiadnej inej fyzickej ani právnickej osobe ani orgánu s výnimkou ich poskytnutia na základe legislatívnych aktov Únie alebo vnútroštátnych legislatívnych aktov.

Článok 101

Ochrana údajov

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány plnia svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Spracúvanie osobných údajov orgánmi EBA a ESMA na účely tohto nariadenia sa uskutočňuje v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

Článok 102

Preventívne opatrenia

1.   Keď má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody na podozrenie, že v činnostiach osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoby žiadajúcej o prijatie kryptoaktív na obchodovanie, emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív existujú nezrovnalosti, oznámi to príslušnému orgánu domovského členského štátu a orgánu ESMA.

Ak sa nezrovnalosti uvedené v prvom pododseku týkajú emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, alebo služby kryptoaktív vzťahujúcej sa na tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, príslušný orgán hostiteľského členského štátu to oznámi aj orgánu EBA.

2.   Ak napriek opatreniam, ktoré prijal príslušný orgán domovského členského štátu, nezrovnalosti uvedené v odseku 1 pretrvávajú a predstavujú porušenie tohto nariadenia, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu, orgánu ESMA a v náležitých prípadoch orgánu EBA prijme primerané opatrenia na ochranu klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív a držiteľov kryptoaktív, najmä retailových držiteľov. Takéto opatrenia zahŕňajú zabránenie tomu, aby osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie, emitent tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonávali ďalšie činnosti v hostiteľskom členskom štáte. Príslušný orgán o tom bez zbytočného odkladu informuje orgán ESMA a v náležitých prípadoch orgán EBA. Orgán ESMA a v náležitých prípadoch orgán EBA o tom bez zbytočného odkladu informujú Komisiu.

3.   Keď príslušný orgán domovského členského štátu nesúhlasí s ktorýmkoľvek z opatrení, ktoré prijal príslušný orgán hostiteľského členského štátu v súlade s odsekom 2 tohto článku, môže na túto vec upozorniť orgán ESMA. V takýchto situáciách sa primerane uplatňuje článok 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, keď sa opatrenia uvedené v odseku 2 tohto článku týkajú emitenta tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, alebo služby kryptoaktív vzťahujúcej sa na tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, príslušný orgán hostiteľského členského štátu na to môže upozorniť orgán EBA. V takýchto situáciách sa primerane uplatňuje článok 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 103

Dočasné intervenčné právomoci orgánu ESMA

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže orgán ESMA, keď sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, dočasne zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, alebo kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, s určitými špecifikovanými vlastnosťami, alebo

b)

druh činnosti alebo praxe súvisiacej s kryptoaktívami inými, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za určitých okolností, ktoré presne vymedzí orgán ESMA, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

2.   Orgán ESMA prijme opatrenia podľa odseku 1, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

navrhovaným zákazom alebo obmedzením sa rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity trhov s kryptoaktívami alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušné kryptoaktíva a služby kryptoaktív, toto ohrozenie neriešia;

c)

relevantný príslušný orgán neprijal opatrenia na riešenie tohto ohrozenia alebo prijaté opatrenia nie sú na riešenie uvedeného ohrozenia dostatočné.

3.   Orgán ESMA pri prijímaní opatrení podľa odseku 1 zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo škodlivý vplyv na efektívnosť trhov s kryptoaktívami alebo na držiteľov kryptoaktív alebo klientov prijímajúcich služby kryptoaktív, ktorý by bol neúmerný prínosom opatrenia, a

b)

nevytvorilo riziko regulačnej arbitráže.

Keď príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 105, orgán ESMA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku bez toho, aby vydal stanovisko podľa článku 106 ods. 2.

4.   Predtým, ako orgán ESMA rozhodne o prijatí opatrenia podľa odseku 1, oznámi relevantným príslušným orgánom opatrenie, ktoré zamýšľa prijať.

5.   Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle oznámenie o rozhodnutí prijať opatrenie podľa odseku 1. V uvedenom oznámení sa uvedú podrobné údaje o uloženom zákaze alebo obmedzení a uvedie sa, odkedy po uverejnení oznámenia opatrenie nadobudne účinnosť. Zákaz alebo obmedzenie sa vzťahuje len na činnosti po nadobudnutí účinnosti opatrení.

6.   Orgán ESMA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každých šesť mesiacov. Orgán ESMA môže rozhodnúť o ročnom obnovení zákazu alebo obmedzenia po minimálne dvoch za sebou nasledujúcich obnoveniach a na základe náležitej analýzy posudzujúcej vplyv na spotrebiteľov.

7.   Opatrenia prijaté orgánom ESMA podľa tohto článku majú prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým relevantnými príslušnými orgánmi v tej istej veci.

8.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 139 s cieľom doplniť toto nariadenie určením kritérií a faktorov, ktoré má orgán ESMA zohľadniť pri určovaní toho, či existuje závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity trhov s kryptoaktívami alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti na účely odseku 2 písm. a) tohto článku.

Článok 104

Dočasné intervenčné právomoci orgánu EBA

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže orgán EBA, keď sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, dočasne zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí, alebo tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí s určitými špecifikovanými vlastnosťami, alebo

b)

druh činnosti alebo praxe súvisiacich s tokenmi naviazanými na aktíva alebo tokenmi elektronických peňazí.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za určitých okolností, ktoré presne vymedzí orgán EBA, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

2.   Orgán EBA prijme opatrenie podľa odseku 1, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

navrhovaným zákazom alebo obmedzením sa rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity trhov s kryptoaktívami alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušné tokeny naviazané na aktíva, tokeny elektronických peňazí alebo služby kryptoaktív, ktoré s nimi súvisia, toto ohrozenie neriešia;

c)

relevantný príslušný orgán neprijal opatrenia na riešenie tohto ohrozenia alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie uvedeného ohrozenia dostatočné.

3.   Orgán EBA pri prijímaní opatrení podľa odseku 1 zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo škodlivý vplyv na efektívnosť trhov s kryptoaktívami alebo na držiteľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí alebo klientov prijímajúcich služby kryptoaktív, ktorý by bol neúmerný prínosom opatrenia, a

b)

nevytvorilo riziko regulačnej arbitráže.

Keď príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 105, orgán EBA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku bez toho, aby vydal stanovisko podľa článku 106 ods. 2

4.   Predtým, ako orgán EBA rozhodne o prijatí opatrenia podľa odseku 1, oznámi relevantným príslušným orgánom opatrenie, ktoré zamýšľa prijať.

5.   Orgán EBA uverejní na svojom webovom sídle oznámenie o rozhodnutí prijať opatrenie podľa odseku 1. V uvedenom oznámení sa uvedú podrobné údaje o uloženom zákaze alebo obmedzení a uvedie sa, odkedy po uverejnení oznámenia opatrenie nadobudne účinnosť. Zákaz alebo obmedzenie sa vzťahuje na činnosti až po nadobudnutí účinnosti opatrenia.

6.   Orgán EBA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každých šesť mesiacov. Orgán EBA môže rozhodnúť o ročnom obnovení zákazu alebo obmedzenia po minimálne dvoch za sebou nasledujúcich obnoveniach a na základe náležitej analýzy posudzujúcej vplyv na spotrebiteľov.

7.   Opatrenia prijaté orgánom EBA podľa tohto článku majú prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým relevantným príslušným orgánom v tej istej veci.

8.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 139 s cieľom doplniť toto nariadenie učením kritérií a faktorov, ktoré má orgán EBA zohľadniť pri určovaní toho, či existuje závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity trhov s kryptoaktívami alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti na účely odseku 2 písm. a) tohto článku.

Článok 105

Zasahovanie príslušných orgánov do produktov

1.   Príslušný orgán môže vo svojom členskom štáte alebo zo svojho členského štátu zakázať alebo obmedziť tieto činností:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých kryptoaktív alebo kryptoaktív s určitými špecifikovanými vlastnosťami, alebo

b)

druh činnosti alebo postupu súvisiaceho s kryptoaktívami.

2.   Príslušný orgán prijme opatrenia podľa odseku 1 len vtedy, ak sa na základe opodstatnených dôvodov presvedčí, že:

a)

kryptoaktívum vyvoláva závažné obavy týkajúce sa ochrany investorov alebo predstavuje ohrozenie riadneho fungovania a integrity trhov s kryptoaktívami alebo stability celého finančného systému alebo jeho časti aspoň v jednom členskom štáte;

b)

existujúce regulačné požiadavky podľa práva Únie uplatniteľné na príslušné kryptoaktívum alebo na príslušnú službu kryptoaktív nestačia na odstránenie rizík uvedených v písmene a) a túto otázku by nebolo možné lepšie riešiť zlepšením dohľadu ani presadzovaním existujúcich požiadaviek;

c)

opatrenie je primerané s prihliadnutím na povahu zistených rizík, úroveň vyspelosti príslušných investorov alebo účastníkov trhu a pravdepodobný vplyv opatrenia na investorov a účastníkov trhu, ktorí môžu mať v držbe, užívať alebo mať prospech z príslušného kryptoaktíva alebo príslušnej služby kryptoaktív;

d)

príslušný orgán riadne konzultoval s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré by mohlo mať opatrenie značný vplyv, a

e)

opatrenie nemá diskriminačný účinok na služby ani činnosti poskytované z iného členského štátu.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku, príslušný orgán môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude kryptoaktívum uvedené na trh, distribuované alebo predané klientom.

Príslušný orgán sa môže rozhodnúť uplatniť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 len za určitých okolností alebo uplatňovať na tento zákaz alebo obmedzenie výnimky.

3.   Príslušný orgán neuloží zákaz ani obmedzenie podľa tohto článku, pokiaľ minimálne jeden mesiac pred zamýšľaným nadobudnutím účinnosti opatrenia písomne alebo iným komunikačným prostriedkom dohodnutým medzi orgánmi neoznámil všetkým ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA alebo v prípade tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí orgánu EBA tieto podrobné informácie o:

a)

kryptoaktíve alebo činnosti alebo postupe, ktorých sa navrhované opatrenie týka;

b)

presnej povahe navrhovaného zákazu alebo obmedzenia a dni, kedy má nadobudnúť účinnosť, a

c)

dôkazoch, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí a na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 2 prvom pododseku.

4.   Vo výnimočných prípadoch, keď to príslušný orgán považuje za nevyhnutné, aby sa predišlo akýmkoľvek škodlivým účinkom vyplývajúcim z kryptoaktíva alebo činnosti alebo postupu uvedených v odseku 1, príslušný orgán môže prijať naliehavé dočasné opatrenie s tým, že o ňom písomne informuje všetky ostatné príslušné orgány a orgán ESMA najneskôr 24 hodín pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť, a to za predpokladu, že sú splnené všetky kritériá stanovené v tomto článku a že navyše jednoznačne dospel k záveru, že jednomesačnou lehotou na oznámenie by sa náležite neriešila konkrétna obava ani ohrozenie. Trvanie dočasných opatrení nesmie presiahnuť tri mesiace.

5.   Príslušný orgán uverejní na svojom webovom sídle oznámenie o rozhodnutí uložiť akýkoľvek zákaz alebo obmedzenie, ako sa uvádza v odseku 1. V uvedenom oznámení sa uvedú podrobnosti uloženého zákazu alebo obmedzenia a uvedie sa, odkedy po uverejnení oznámenia opatrenia nadobudnú účinnosť, a dôkazy, na ktorých príslušný orgán založil svoje rozhodnutie a je presvedčený, že každá z podmienok uvedených v odseku 2 prvom pododseku je splnená. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na činnosti po nadobudnutí účinnosti opatrení.

6.   Príslušný orgán odvolá zákaz alebo obmedzenie, ak už neplatia podmienky uvedené v odseku 2.

7.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 139 s cieľom doplniť toto nariadenie určením kritérií a faktorov, ktoré majú príslušné orgány zohľadniť pri určovaní toho, či existuje závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania alebo integrity trhov s kryptoaktívami alebo stability celého finančného systému alebo jeho časti v aspoň jednom členskom štáte, ako sa uvádza v odseku 2 prvom pododseku písm. a).

Článok 106

Koordinácia s orgánmi ESMA a EBA

1.   Orgán ESMA alebo v prípade tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí orgán EBA plní v súvislosti s opatreniami prijatými príslušnými orgánmi podľa článku 105 podpornú a koordinačnú úlohu. Orgán ESMA alebo v prípade tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí orgán EBA zabezpečí, aby opatrenia prijaté príslušným orgánom boli odôvodnené a primerané a aby príslušné orgány vo vhodných prípadoch uplatňovali jednotný prístup.

2.   Po prijatí oznámenia v súlade s článkom 105 ods. 3 o akomkoľvek opatrení, ktoré sa má prijať podľa uvedeného článku, orgán ESMA alebo v prípade tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí orgán EBA vydá stanovisko k tomu, či je zákaz alebo obmedzenie odôvodnené a primerané. Ak je orgán ESMA alebo v prípade tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí orgán EBA toho názoru, že na riešenie rizika je nevyhnutné, aby opatrenie prijali aj ostatné príslušné orgány, uvedie to vo svojom stanovisku. Stanovisko sa uverejní na webovom sídle orgánu ESMA alebo v prípade tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí na webovom sídle orgánu EBA.

3.   Ak príslušný orgán navrhne prijať alebo prijme opatrenia v rozpore so stanoviskom, ktoré vydal orgán ESMA alebo orgán EBA podľa odseku 2, alebo ak odmietne prijať opatrenia v rozpore s takýmto stanoviskom, bezodkladne uverejní na svojom webovom sídle oznámenie, v ktorom podrobne vysvetlí dôvody, prečo tak urobil.

Článok 107

Spolupráca s tretími krajinami

1.   Príslušné orgány členských štátov v prípade potreby uzatvárajú dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu z tretích krajín týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín a presadzovania povinností podľa tohto nariadenia v uvedených tretích krajinách. Uvedenými dohodami o spolupráci sa zabezpečuje prinajmenšom účinná výmena informácií, ktorá príslušným orgánom umožňuje plniť si povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

Príslušný orgán informuje orgány EBA a ESMA a ostatné príslušné orgány o tom, že má v úmysle uzavrieť takúto dohodu.

2.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA v rámci možností napomáha a koordinuje vypracúvanie dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi dohľadu z tretích krajín.

3.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov stanovujúcich vzorový dokument pre dohody o spolupráci uvedený v odseku 1, ktorý podľa možnosti použijú príslušné orgány členských štátov.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA takisto v rámci možností napomáha a koordinuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi získaných od orgánov dohľadu z tretích krajín, ktoré by mohli byť relevantné pri prijímaní opatrení podľa kapitoly 3 tejto hlavy.

5.   Príslušné orgány uzatvárajú dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu z tretích krajín iba vtedy, keď sprístupnené informácie podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 100. Takáto výmena informácií je určená na vykonávanie úloh uvedených príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

Článok 108

Vybavovanie sťažností príslušnými orgánmi

1.   Príslušné orgány stanovujú postupy, ktoré klientom a iným zainteresovaným stranám vrátane združení spotrebiteľov umožňujú podávať im sťažnosti v súvislosti s údajným porušením tohto nariadenia zo strany osôb, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie, emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí alebo poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Sťažnosti sa prijímajú písomne, a to aj elektronicky, a v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa sťažnosť podáva, alebo v jazyku akceptovanom príslušnými orgánmi daného členského štátu.

2.   Informácie o postupoch vybavovania sťažností uvedených v odseku 1 tohto článku sa sprístupňujú na webovom sídle každého príslušného orgánu a oznamujú sa orgánom EBA a ESMA. Orgán ESMA uverejňuje hypertextové odkazy na časti webových sídiel príslušných orgánov týkajúce sa postupov vybavovania sťažností vo svojom registri kryptoaktív uvedenom v článku 109.

KAPITOLA 2

Register orgánu ESMA

Článok 109

Register bielych dokladov o kryptoaktívach, emitentov tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí a poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.   Orgán ESMA vytvorí register:

a)

bielych dokladov o kryptoaktívach pre kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí;

b)

emitentov tokenov naviazaných na aktíva;

c)

emitentov tokenov elektronických peňazí a

d)

poskytovateľov služieb kryptoaktív.

Register orgánu ESMA musí byť verejne dostupný na jeho webovom sídle a musí sa pravidelne aktualizovať. S cieľom uľahčiť takúto aktualizáciu príslušné orgány oznámia orgánu ESMA všetky zmeny, ktoré im boli oznámené v súvislosti s informáciami uvedenými v odsekoch 2 až 5.

Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA údaje potrebné na klasifikáciu bieleho dokladu o kryptoaktívach v registri, ako sa upresňuje v súlade s odsekom 8.

2.   Pokiaľ ide o biele doklady o kryptoaktívach pre kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí, register obsahuje biele doklady o kryptoaktívach a všetky upravené biele doklady o kryptoaktívach. Všetky neaktuálne verzie bielych dokladov o kryptoaktívach sa uchovávajú v samostatnom archíve a jasne sa označujú ako neaktuálne verzie.

3.   Pokiaľ ide o emitentov tokenov naviazaných na aktíva, register obsahuje tieto informácie:

a)

názov, právnu formu a identifikátor právneho subjektu emitenta;

b)

obchodný názov, fyzickú adresu, telefónne číslo, e-mailovú adresu a webové sídlo emitenta;

c)

biele doklady o kryptoaktívach a všetky upravené biele doklady o kryptoaktívach s neaktuálnymi verziami bieleho dokladu o kryptoaktívach uchovávanými v samostatnom archíve a jasne označenými ako neaktuálne;

d)

zoznam hostiteľských členských štátov, v ktorých žiadajúci emitent zamýšľa verejne ponúkať token naviazaný na aktíva alebo žiada o prijatie tokenov naviazaných na aktíva na obchodovanie;

e)

deň začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie alebo, ak nie je k dispozícii v čase oznámenia príslušného orgánu, zamýšľaný deň začatia;

f)

akékoľvek iné služby poskytované zo strany emitenta, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, spolu s odkazom na príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo;

g)

deň udelenia povolenia verejne ponúkať alebo žiadať o prijatie na obchodovanie tokenu naviazaného na aktíva alebo povolenia na činnosť úverovej inštitúcie a v náležitých prípadoch deň odobratia ktoréhokoľvek tohto povolenia.

4.   Pokiaľ ide o emitentov tokenov elektronických peňazí, register obsahuje tieto informácie:

a)

názov, právnu formu a identifikátor právneho subjektu emitenta;

b)

obchodný názov, fyzickú adresu, telefónne číslo, e-mailovú adresu a webové sídlo emitenta;

c)

biele doklady o kryptoaktívach a všetky upravené biele doklady o kryptoaktívach s neaktuálnymi verziami bieleho dokladu o kryptoaktívach uchovávanými v samostatnom archíve a jasne označenými ako neaktuálne;

d)

deň začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie alebo, ak nie je k dispozícii v čase oznámenia príslušného orgánu, zamýšľaný deň začatia;

e)

akékoľvek iné služby poskytované zo strany emitenta, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, spolu s odkazom na príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo;

f)

deň udelenia povolenia na činnosť úverovej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva a v náležitých prípadoch deň odobratia tohto povolenia.

5.   Pokiaľ ide o poskytovateľov služieb kryptoaktív, register obsahuje tieto informácie:

a)

názov, právnu formu a identifikátor právneho subjektu poskytovateľa služieb kryptoaktív a v náležitých prípadoch pobočiek poskytovateľa služieb kryptoaktív;

b)

obchodné meno, fyzickú adresu, telefónne číslo, e-mailovú adresu a webové sídlo poskytovateľa služieb kryptoaktív a v náležitých prípadoch obchodnej platformy pre kryptoaktíva prevádzkovanej poskytovateľom služieb kryptoaktív;

c)

názov a adresu príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie, a jeho kontaktné údaje;

d)

zoznam služieb kryptoaktív, ktoré poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje;

e)

zoznam hostiteľských členských štátov, v ktorých poskytovateľ služieb kryptoaktív zamýšľa poskytovať služby kryptoaktív;

f)

deň začatia poskytovania služieb kryptoaktív alebo, ak nie je k dispozícii v čase oznámenia príslušného orgánu, zamýšľaný deň začatia;

g)

všetky ostatné služby poskytované poskytovateľom služieb kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, s odkazom na príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo;

h)

deň udelenia povolenia a v náležitých prípadoch deň odobratia povolenia.

6.   Príslušné orgány bezodkladne oznámia orgánu ESMA opatrenia prijaté podľa článku 94 ods. 1 prvého pododseku písm. b), c), f), l), m), n), o) alebo t) a akékoľvek verejné preventívne opatrenia prijaté podľa článku 102, ktoré majú vplyv na poskytovanie služieb kryptoaktív alebo na emisiu, verejnú ponuku alebo používanie kryptoaktív. Orgán ESMA zahrnie takéto informácie do registra.

7.   Každé odobratie povolenia emitentovi tokenu naviazaného na aktíva, emitentovi tokenu elektronických peňazí alebo poskytovateľovi služby kryptoaktív a každé opatrenie oznámené v súlade s odsekom 6 zostávajú uverejnené v registri päť rokov.

8.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť údaje potrebné na klasifikáciu bielych dokladov o kryptoaktívach podľa druhu kryptoaktív, vrátane identifikátorov právneho subjektu, v registri a praktické dojednania na zabezpečenie toho, aby tieto údaje boli strojovo čitateľné.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 110

Register nevyhovujúcich subjektov poskytujúcich služby kryptoaktív

1.   Orgán ESMA zriadi neúplný register subjektov, ktoré poskytujú služby kryptoaktív v rozpore s článkom 59 alebo 61.

2.   Register musí obsahovať aspoň obchodný názov alebo webové sídlo nevyhovujúceho subjektu a názov príslušného orgánu, ktorý informácie predložil.

3.   Register je verejne dostupný na webovom sídle orgánu ESMA v strojovo čitateľnom formáte a pravidelne sa aktualizuje, aby sa zohľadnili všetky zmeny okolností alebo akékoľvek informácie, na ktoré bol orgán ESMA upozornený v súvislosti so zaregistrovanými nevyhovujúcimi subjektmi. Register umožňuje centralizovaný prístup k informáciám predloženým príslušnými orgánmi z členských štátov alebo tretích krajín, ako aj orgánom EBA.

4.   Orgán ESMA aktualizuje register tak, aby obsahoval informácie o každom prípade porušenia tohto nariadenia zisteného z vlastnej iniciatívy v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v ktorom prijal rozhodnutie podľa odseku 6 uvedeného článku určené nevyhovujúcemu subjektu poskytujúcemu služby kryptoaktív, alebo akékoľvek informácie o subjektoch poskytujúcich služby kryptoaktív bez potrebného povolenia alebo registrácie predložené príslušnými orgánmi dohľadu tretích krajín.

5.   V prípadoch uvedených v odseku 4 tohto článku môže orgán ESMA uplatniť príslušné právomoci relevantných orgánov v oblasti dohľadu a vyšetrovania uvedené v článku 94 ods. 1 na nevyhovujúce subjekty poskytujúce služby kryptoaktív.

KAPITOLA 3

Správne sankcie a iné správne opatrenia príslušných orgánov

Článok 111

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté trestné sankcie, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu a vyšetrovania uvedené v článku 94, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať primerané správne sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto porušení:

a)

porušenia článkov 4 až 14;

b)

porušenia článkov 16, 17, 19, 22, 23, 25, článkov 27 až 41 a článkov 46 a 47;

c)

porušenia článkov 48 až 51, článkov 53, 54 a 55;

d)

porušenia článkov 59, 60, 64 a článkov 65 až 83;

e)

porušenia článkov 88 až 92;

f)

nespolupracovanie pri vyšetrovaní, kontrole alebo žiadosti alebo nesplnenie požiadaviek v súvislosti s vyšetrovaním, kontrolou alebo žiadosťou, ako sa uvádza v článku 94 ods. 3.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá pre správne sankcie v prípade, že porušenia uvedené v prvom pododseku písm. a), b), c), d) alebo e) už podliehajú trestným sankciám ich vnútroštátneho práva do 30. júna 2024. Ak tak rozhodnú, členské štáty podrobne oznámia Komisii a orgánom ESMA a EBA príslušné časti svojho trestného práva.

Do 30. júna 2024 členské štáty podrobne oznámia Komisii a orgánom EBA a ESMA pravidlá uvedené v prvom a druhom pododseku. Komisii a orgánom ESMA a EBA bezodkladne oznámia aj všetky následné zmeny týchto pravidiel.

2.   Členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby príslušné orgány mali v súvislosti s porušeniami uvedenými v odseku 1 prvom pododseku písm. a) až d) právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)

verejné vyhlásenie uvádzajúce zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu a povahu porušenia;

b)

príkaz, ktorým sa od fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie požaduje, aby ukončila konanie spôsobujúce porušenie a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

maximálne správne pokuty vo výške aspoň dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia v prípade, že ich možno určiť, a to aj vtedy, keď táto suma presahuje maximálne sumy stanovené v písmene d) tohto odseku, pokiaľ ide o fyzické osoby, alebo v odseku 3, pokiaľ ide o právnické osoby;

d)

v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 700 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých oficiálnou menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v oficiálnej mene k 29. júnu 2023.

3.   Členské štáty v súlade so svojím vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať v súvislosti s porušeniami, ktorých sa dopustili právnické osoby, maximálne správne pokuty vo výške aspoň:

a)

5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých oficiálnou menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v oficiálnej mene k 29. júnu 2023 v prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) až d);

b)

3 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, za porušenia uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a);

c)

5 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, za porušenia uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. d);

d)

12,5 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, za porušenia uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. b) a c).

Ak je právnická osoba uvedená v prvom pododseku písm. a) až d) materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, od ktorého sa vyžaduje vypracovanie konsolidovaných účtovných závierok v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným právom Únie v oblasti účtovníctva podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku.

4.   Okrem správnych sankcií a iných správnych opatrení, ako aj správnych pokút uvedených v odsekoch 2 a 3 členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc uložiť v prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. d) dočasný zákaz, ktorý zabráni ktorémukoľvek členovi riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za porušenie, vykonávať riadiace funkcie u poskytovateľa služieb kryptoaktív.

5.   V prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. e) členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby mali príslušné orgány právomoc uložiť minimálne tieto správne sankcie a prijať aspoň tieto správne opatrenia:

a)

verejné vyhlásenie uvádzajúce zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu a povahu porušenia;

b)

príkaz, ktorým sa od fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie požaduje, aby ukončila konanie spôsobujúce porušenie a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

vrátenie ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno vyčísliť;

d)

odobratie alebo pozastavenie povolenia poskytovateľovi služieb kryptoaktív;

e)

dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie vykonávať riadiace funkcie u poskytovateľov služieb kryptoaktív;

f)

v prípade opakovaného porušovania článkov 89, 90, 91 alebo 92 aspoň 10-ročný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie vykonávať riadiace funkcie u poskytovateľa služieb kryptoaktív;

g)

dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie obchodovať na vlastný účet;

h)

maximálne správne pokuty vo výške aspoň trojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia v prípade, že ich možno určiť, a to aj vtedy, keď táto suma presahuje maximálne sumy stanovené v písmene i) alebo j);

i)

v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 1 000 000 EUR za porušenia článku 88 a 5 000 000 EUR za porušenia článkov 89 až 92 alebo v členských štátoch, ktorých oficiálnou menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v oficiálnej mene k 29. júnu 2023;

j)

v prípade právnických osôb maximálne správne pokuty vo výške aspoň 2 500 000 EUR za porušenia článku 88 a 15 000 000 EUR za porušenia článkov 89 až 92 alebo 2 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom za porušenia článku 88 a 15 % tohto obratu za porušenia článkov 89 až 92 alebo v členských štátoch, ktorých oficiálnou menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v oficiálnej mene k 29. júnu 2023.

Ak je právnická osoba materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, od ktorej sa vyžaduje zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, príslušným celkovým ročným obratom na účely prvého pododseku písm. j) je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným právom Únie v oblasti účtovníctva podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečnej materskej spoločnosti.

6.   Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány majú okrem právomocí uvedených v odsekoch 2 až 5 aj iné právomoci a môžu stanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú úrovne stanovené v uvedených odsekoch, pokiaľ ide o fyzické aj právnické osoby zodpovedné za porušenie.

Článok 112

Výkon právomocí v oblasti dohľadu a právomocí v oblasti ukladania sankcií

1.   Príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia, ktoré sa majú uložiť v súlade s článkom 111, zohľadnia všetky relevantné okolnosti, a to v náležitých prípadoch aj:

a)

závažnosť a dĺžku trvania porušenia;

b)

či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

c)

mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie;

d)

finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

e)

dôležitosť ziskov, ktoré dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie, pokiaľ ich možno vyčísliť;

f)

straty tretích strán spôsobené porušením, pokiaľ ich možno vyčísliť;

g)

úroveň spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

h)

predchádzajúce porušenia tohto nariadenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie;

i)

opatrenia prijaté osobou zodpovednou za porušenie s cieľom predísť jeho zopakovaniu;

j)

vplyv porušenia na záujmy držiteľov kryptoaktív a klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív, najmä retailových držiteľov.

2.   Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia podľa článku 111 úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby výkon ich právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré ukladajú, boli účinné a primerané. Koordinujú svoj postup s cieľom zabrániť zdvojovaniu a prekrývaniu pri výkone právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a ukladaní správnych sankcií a iných správnych opatrení v cezhraničných prípadoch.

Článok 113

Právo na odvolanie

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia boli riadne odôvodnené a aby sa na ne vzťahovalo právo na odvolanie na súde. Právo odvolať sa na súde sa uplatňuje aj na prípady, v ktorých sa v súvislosti so žiadosťou o povolenie, ktorá obsahuje všetky vyžadované informácie, neprijalo v lehote šiestich mesiacov odo dňa jej predloženia žiadne rozhodnutie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa jeden alebo viaceré z týchto orgánov, ktoré sú určené vnútroštátnym právom, mohli v záujme spotrebiteľov a v súlade s vnútroštátnym právom obrátiť na súd alebo príslušné správne orgány s cieľom zabezpečiť uplatňovanie tohto nariadenia:

a)

orgány verejnej moci alebo ich zástupcovia;

b)

spotrebiteľské organizácie, ktoré majú legitímny záujem na ochrane držiteľov kryptoaktív;

c)

profesijné organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na ochrane svojich členov.

Článok 114

Uverejňovanie rozhodnutí

1.   Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú správne sankcie a iné správne opatrenia za porušenie tohto nariadenia v súlade s článkom 111, príslušné orgány bez zbytočného odkladu uverejnia na svojich oficiálnych webových sídlach po tom, ako o ňom informujú fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú sa toto rozhodnutie vzťahuje. Uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti zodpovedných fyzických alebo právnických osôb. Rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy, sa nemusia uverejňovať.

2.   Ak uverejnenie totožnosti právnických osôb alebo totožnosti či osobných údajov fyzických osôb považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia uskutočneného v súvislosti s primeranosťou uverejnenia takýchto údajov za neprimerané alebo ak by takéto uverejnenie ohrozovalo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušné orgány prijmú jeden z týchto krokov:

a)

odložia uverejnenie rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo prijatí iného správneho opatrenia do chvíle, pokiaľ nepominú dôvody na neuverejnenie;

b)

uverejnia rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo o prijatí iného správneho opatrenia anonymne, a to takým spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana dotknutých osobných údajov;

c)

neuverejnia rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo o prijatí iného správneho opatrenia v prípade, že možnosti stanovené v písmenách a) a b) sa nepovažujú za dostatočné na zabezpečenie:

i)

toho, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená;

ii)

primeranosti uverejnenia takéhoto rozhodnutia s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné opatrenia.

V prípade rozhodnutia o anonymnom uverejnení správnej sankcie alebo iného správneho opatrenia, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b), je možné odložiť uverejnenie príslušných údajov na primerané obdobie, ak sa predpokladá, že počas neho pominú dôvody na anonymné uverejnenie.

3.   Ak je rozhodnutie o uložení správnej sankcie alebo o prijatí iného správneho opatrenia predmetom odvolania podaného na príslušných súdoch alebo správnych orgánoch, príslušné orgány na svojom oficiálnom webovom sídle ihneď uverejnia takúto informáciu a všetky následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Okrem toho sa uverejňuje aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo o prijatí iného správneho opatrenia.

4.   Príslušné orgány zabezpečujú, aby každé uverejnenie podľa tohto článku zostalo na ich oficiálnom webovom sídle aspoň päť rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnení sa ponechávajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu len na obdobie, ktoré je nevyhnutné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane osobných údajov.

Článok 115

Nahlasovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení orgánom ESMA a EBA

1.   Príslušný orgán každoročne poskytuje orgánom ESMA a EBA súhrnné informácie o všetkých správnych sankciách a iných správnych opatreniach uložených v súlade s článkom 111. Orgán ESMA tieto informácie uverejňuje vo výročnej správe.

Ak členské štáty v súlade s článkom 111 ods. 1 druhým pododsekom stanovili za porušenia ustanovení uvedených v tomto článku trestné sankcie, ich príslušné orgány poskytnú orgánom EBA a ESMA každý rok anonymizované a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých vykonaných vyšetrovaní trestných činov a uložených trestných sankcií. Orgán ESMA údaje o uložených trestných sankciách uverejňuje vo výročnej správe.

2.   Ak príslušný orgán zverejnil správne sankcie, iné správne opatrenia alebo trestné sankcie, zároveň ich nahlási orgánu ESMA.

3.   Príslušné orgány informujú orgány EBA a ESMA o všetkých správnych sankciách alebo iných správnych opatreniach, ktoré boli uložené, ale neboli neuverejnené, vrátane všetkých odvolaní proti nim a ich výsledku. Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány dostali informácie a konečný rozsudok v súvislosti s každou uloženou trestnou sankciou a predložili ich orgánom EBA a ESMA. Orgán ESMA vedie centrálnu databázu sankcií a správnych opatrení, ktoré mu boli oznámené, výlučne na účel výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Uvedená databáza je prístupná len orgánom EBA, ESMA a príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány.

Článok 116

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

Pri nahlasovaní porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia sa uplatňuje smernica (EÚ) 2019/1937.

KAPITOLA 4

Povinnosti orgánu EBA v oblasti dohľadu v súvislosti s emitentmi významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí a kolégiá orgánov dohľadu

Článok 117

Povinnosti orgánu EBA v oblasti dohľadu v súvislosti s emitentmi významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentmi významných tokenov elektronických peňazí

1.   Ak bol token naviazaný na aktíva klasifikovaný ako významný v súlade s článkom 43 alebo 44, emitent takéhoto tokenu naviazaného na aktíva vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu EBA.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov podľa odseku 2 tohto článku, orgán EBA vykonáva právomoci príslušných orgánov udelené článkami 22 až 25, 29, 33, článkom 34 ods. 7 a 12, článkom 35 ods. 3 a 5, článkom 36 ods. 10 a článkami 41, 42, 46 a 47, pokiaľ ide o emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva.

2.   Ak emitent významného tokenu naviazaného na aktíva poskytuje aj služby kryptoaktív alebo emituje kryptoaktíva, ktoré nie sú významnými tokenmi naviazanými na aktíva, uvedené služby a činnosti zostávajú pod dohľadom príslušného orgánu domovského členského štátu.

3.   Ak bol token naviazaný na aktíva klasifikovaný ako významný v súlade s článkom 43, orgán EBA vykoná v rámci dohľadu prehodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby emitent dodržiaval hlavu III.

4.   Ak bol token elektronických peňazí vydaný inštitúciou elektronického peňažníctva klasifikovaný ako významný v súlade s článkom 56 alebo 57, orgán EBA dohliada na to, aby emitent takéhoto významného tokenu elektronických peňazí dodržiaval požiadavky stanovené v článkoch 55 a 58.

Na účely dohľadu dodržiavania článkov 55 a 58 orgán EBA vykonáva právomoci príslušných orgánov udelené v článkoch 22 a 23, článku 24 ods. 3, článku 35 ods. 3 a 5, článku 36 ods. 10 a článkoch 46 a 47, pokiaľ ide o inštitúcie elektronického peňažníctva emitujúce významné tokeny elektronických peňazí.

5.   Orgán EBA vykonáva svoje právomoci v oblasti dohľadu uvedené v odsekoch 1 až 4 v úzkej spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad emitentom, najmä:

a)

orgánom prudenciálneho dohľadu vrátane, v náležitých prípadoch, ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

b)

relevantnými príslušnými orgánmi podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 2009/110/ES, v náležitých prípadoch;

c)

príslušnými orgánmi uvedenými v článku 20 ods. 1.

Článok 118

Výbor orgánu EBA pre kryptoaktíva

1.   Orgán EBA vytvorí stály vnútorný výbor podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na účely prípravy rozhodnutí orgánu EBA, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 44 tohto nariadenia vrátane rozhodnutí týkajúcich sa úloh dohľadu, ktorými bol orgán EBA poverený týmto nariadením.

2.   Výbor pre kryptoaktíva môže takisto pripravovať rozhodnutia týkajúce sa návrhov regulačných technických predpisov a návrhov vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa úloh dohľadu, ktorými bol orgán EBA poverený týmto nariadením.

3.   Orgán EBA zabezpečí, aby výbor pre kryptoaktíva vykonával len činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a všetky ostatné úlohy potrebné na vykonávanie jeho činností súvisiacich s kryptoaktívami.

Článok 119

Kolégium pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí

1.   Orgán EBA do 30 kalendárnych dní od rozhodnutia klasifikovať token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí ako významný podľa článku 43, 44, 56 alebo 57 zriadi a riadi poradné kolégium orgánov dohľadu pre každého emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo významného tokenu elektronických peňazí a predsedá mu s cieľom uľahčiť výkon úloh v oblasti dohľadu a pôsobiť ako prostriedok na koordináciu činností dohľadu podľa tohto nariadenia.

2.   Kolégium uvedené v odseku 1 tvoria:

a)

orgán EBA;

b)

orgán ESMA;

c)

príslušné orgány domovského členského štátu, v ktorom je emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo významného tokenu elektronických peňazí usadený;

d)

príslušné orgány najvýznamnejších poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností, ktorí zabezpečujú úschovu rezervných aktív v súlade s článkom 37 alebo finančných prostriedkov získaných výmenou za významné tokeny elektronických peňazí;

e)

v náležitých prípadoch príslušné orgány najvýznamnejších obchodných platforiem pre kryptoaktíva, kde sú významné tokeny naviazané na aktíva alebo významné tokeny elektronických peňazí prijaté na obchodovanie;

f)

príslušné orgány najvýznamnejších poskytovateľov platobných služieb poskytujúcich platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

g)

v náležitých prípadoch príslušné orgány subjektov zabezpečujúcich funkcie uvedené v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h);

h)

v náležitých prípadoch príslušné orgány najvýznamnejších poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú úschovu a správu kryptoaktív uvedenú v súvislosti s významnými tokenmi naviazanými na aktíva alebo významnými tokenmi elektronických peňazí;

i)

ECB;

j)

ak je emitent významného tokenu naviazaného na aktíva usadený v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je významný token naviazaný na aktíva naviazaný na oficiálnu menu, ktorá nie je euro, centrálna banka uvedeného členského štátu;

k)

ak je emitent významného tokenu elektronických peňazí usadený v členskom štáte, ktorého oficiálnou menou nie je euro, alebo ak je významný token elektronických peňazí naviazaný na oficiálnu menu, ktorá nie je euro, centrálna banka uvedeného členského štátu;

l)

príslušné orgány členských štátov, v ktorých sa token naviazaný na aktíva alebo token elektronických peňazí používa vo veľkom rozsahu, a to na základe ich žiadosti;

m)

príslušné orgány dohľadu z tretích krajín, s ktorými orgán EBA uzatvoril administratívne dohody v súlade s článkom 126.

3.   Orgán EBA môže vyzvať iné orgány, aby sa stali členmi kolégia uvedeného v odseku 1, ak subjekty, nad ktorými vykonávajú dohľad, sú relevantné pre prácu kolégia.

4.   Príslušný orgán členského štátu, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností dohľadu podľa tohto nariadenia.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium uvedené v odseku 1 tohto článku zaisťuje:

a)

vypracovanie nezáväzného stanoviska uvedeného v článku 120;

b)

výmenu informácií v súlade s týmto nariadením;

c)

dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov.

S cieľom uľahčiť vykonávanie úloh pridelených kolégiám podľa prvého pododseku tohto odseku sú členovia kolégia uvedení v odseku 2 oprávnení prispievať k stanovovaniu programu zasadnutí kolégia, a to najmä doplnením bodov do programu zasadnutia.

6.   Zriadenie a fungovanie kolégia uvedeného v odseku 1 sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V dohode uvedenej v prvom pododseku sa určujú praktické dojednania fungovania kolégia vrátane podrobných pravidiel týkajúcich sa:

a)

postupov pri hlasovaní, ktoré sa uvádzajú v článku 120 ods. 3;

b)

postupov stanovovania programu zasadnutí kolégia;

c)

frekvencie zasadnutí kolégia;

d)

primeraných minimálnych lehôt na posúdenie príslušnej dokumentácie členmi kolégia;

e)

spôsobov komunikácie medzi členmi kolégia;

f)

vytvorenia niekoľkých kolégií, jedného pre každé konkrétne kryptoaktívum alebo skupinu kryptoaktív.

V dohode sa okrem toho môžu určiť úlohy, ktorými sa poverí orgán EBA alebo iný člen kolégia.

7.   Orgán EBA ako predseda každého kolégia:

a)

po konzultácii s ostatnými členmi kolégia stanovuje písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia;

b)

koordinuje všetky činnosti kolégia;

c)

zvoláva všetky jeho zasadnutia a predsedá im a vopred plne informuje členov kolégia o organizovaní jeho zasadnutí, hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať, a otázkach, ktoré sa majú zvážiť;

d)

oznamuje členom kolégia všetky plánované zasadnutia, aby mohli požiadať o účasť;

e)

včas informuje členov kolégia o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o výsledkoch týchto zasadnutí.

8.   S cieľom zabezpečiť konzistentné a súdržné fungovanie kolégií orgán EBA v spolupráci s orgánom ESMA a ECB vypracuje návrh regulačných predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

podmienky, za ktorých sa subjekty uvedené v odseku 2 písm. d), e), f) a h) považujú za najrelevantnejšie;

b)

podmienky, za ktorých sa má za to, že tokeny naviazané na aktíva alebo tokeny elektronických peňazí sa používajú vo veľkom rozsahu, ako sa uvádza v odseku 2 písm. l), a

c)

podrobnosti o praktických dojednaniach uvedených v odseku 6.

Orgán EBA predloží návrh regulačných predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 30. júna 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 120

Nezáväzné stanoviská kolégií pre emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí

1.   Kolégium uvedené v článku 119 ods. 1 môže vydať nezáväzné stanovisko k:

a)

prehodnoteniu orgánom dohľadu, ako sa uvádza v článku 117 ods. 3;

b)

akémukoľvek rozhodnutiu požadovať od emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo tokenu elektronických peňazí, aby mal v držbe vyššiu sumu vlastných zdrojov v súlade s článkom 35 ods. 2, 3 a 5, článkom 45 ods. 5 a článkom 58 ods. 1;

c)

akejkoľvek aktualizácii ozdravného plánu alebo plánu spätnej výmeny vypracovaného emitentom významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentom významného tokenu elektronických peňazí podľa článkov 46, 47 a 55;

d)

akejkoľvek zmene obchodného modelu emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva podľa článku 25 ods. 1;

e)

návrhu upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach vypracovaného v súlade s článkom 25 ods. 2;

f)

akýmkoľvek plánovaným vhodným nápravným opatrenia podľa článku 25 ods. 4;

g)

akýmkoľvek plánovaným opatreniam dohľadu podľa článku 130;

h)

akejkoľvek plánovanej administratívnej dohode o výmene informácií s orgánom dohľadu z tretej krajiny v súlade s článkom 126;

i)

akémukoľvek delegovaniu úloh dohľadu z orgánu EBA na príslušný orgán podľa článku 138;

j)

akejkoľvek plánovanej zmene v poverení členov kolégia uvedeného v článku 119 ods. 2 písm. d) až h) alebo akémukoľvek plánovanému opatreniu dohľadu nad nimi;

k)

návrhu upraveného bieleho dokladu o kryptoaktívach vypracovaného v súlade s článkom 51 ods. 12.

2.   Keď kolégium vydá stanovisko v súlade s odsekom 1, na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia a po prijatí väčšinou hlasov kolégia v súlade s odsekom 3 môže stanovisko obsahovať akékoľvek odporúčania zamerané na nápravu nedostatkov opatrenia, ktoré plánuje orgán EBA alebo príslušné orgány.

3.   Stanovisko kolégia sa prijíma na základe jednoduchej väčšiny jeho členov.

Ak je v kolégiu viac členov za členský štát, hlasuje len jeden z týchto členov.

Ak je ECB členom kolégia v niekoľkých funkciách vrátane funkcií dohľadu, má len jeden hlas.

Orgány dohľadu z tretích krajín uvedené v článku 119 ods. 2 písm. m) nemajú vo vzťahu k stanovisku kolégia hlasovacie právo.

4.   Orgán EBA alebo príslušné orgány náležite zvažujú nezáväzné stanovisko kolégia vydané v súlade s odsekom 3 vrátane všetkých odporúčaní zameraných na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia dohľadu v súvislosti s emitentom významného tokenu naviazaného na aktíva, emitentom významného tokenu elektronických peňazí, subjektom a poskytovateľom služieb kryptoaktív uvedenými v článku 119 ods. 2 písm. d) až h). Ak orgán EBA alebo príslušný orgán nesúhlasí so stanoviskom kolégia vrátane všetkých odporúčaní zameraných na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia dohľadu, jeho rozhodnutie musí obsahovať jeho dôvody a vysvetlenie akejkoľvek značnej odchýlky od tohto stanoviska alebo týchto odporúčaní.

KAPITOLA 5

Právomoci a kompetencie orgánu EBA týkajúce sa emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a významných tokenov elektronických peňazí

Článok 121

Právna ochrana

Právomoci udelené orgánu EBA podľa článkov 122 až 125 alebo akémukoľvek úradníkovi alebo inej osobe poverenej orgánom EBA sa nesmú použiť na vyžadovanie sprístupnenia informácií, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 122

Žiadosť o informácie

1.   S cieľom plniť si povinnosti v oblasti dohľadu na základe článku 117 môže orgán EBA jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím požadovať od nasledujúcich osôb, aby poskytli všetky informácie potrebné na to, aby mohol orgán EBA plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia:

a)

emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo osoby, ktorá ovláda emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo ovládaná;

b)

tretej strany uvedenej v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h), s ktorými má emitent významného tokenu naviazaného na aktíva zmluvné dojednanie;

c)

poskytovateľa služieb kryptoaktív, úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti zabezpečujúcej úschovu rezervných aktív v súlade s článkom 37;

d)

emitenta významného tokenu elektronických peňazí alebo osoby, ktorá ovláda emitenta významného tokenu elektronických peňazí alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo ovládaná;

e)

poskytovateľa platobných služieb, ktorý poskytuje platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

f)

všetkých fyzických alebo právnických osôb zodpovedných za distribúciu významných tokenov elektronických peňazí v mene emitenta významných tokenov elektronických peňazí;

g)

poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov v súvislosti s významnými tokenmi naviazanými na aktíva alebo významnými tokenmi elektronických peňazí;

h)

prevádzkovateľa obchodnej platformy pre kryptoaktíva, ktorý prijal na obchodovanie významný token naviazaný na aktíva alebo významný token elektronických peňazí;

i)

riadiaceho orgánu osôb uvedených v písmenách a) až h).

2.   V jednoduchej žiadosti o informácie uvedenej v odseku 1 sa musí:

a)

odkazovať na tento článok ako na právny základ danej žiadosti;

b)

uviesť dôvod žiadosti;

c)

špecifikovať, aké informácie požaduje;

d)

uviesť lehotu na poskytnutie informácií;

e)

informovať osobu, od ktorej sa požadujú informácie, že nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale v prípade, že na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie musia byť správne a nesmú byť zavádzajúce, a

f)

upozorniť na pokutu stanovenú na základe článku 131, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce.

3.   Orgán EBA pri žiadosti o poskytnutie informácií na základe rozhodnutia podľa odseku 1 musí:

a)

odkazovať na tento článok ako na právny základ danej žiadosti;

b)

uviesť dôvod žiadosti;

c)

špecifikovať, aké informácie požaduje;

d)

stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e)

upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 132, keď sa požadujú informácie;

f)

upozorniť na pokutu stanovenú na základe článku 131, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g)

upozorniť na právo odvolať sa voči rozhodnutiu na odvolaciu radu orgánu EBA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.   Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona.

5.   Orgán EBA bezodkladne zasiela kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 123

Všeobecné vyšetrovacie právomoci

1.   Orgán EBA môže v záujme plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu podľa článku 117 vykonávať vyšetrovania emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentov významných tokenov elektronických peňazí. Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA sú na tento účel oprávnení:

a)

preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b)

robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c)

predvolať a požiadať ktoréhokoľvek emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí alebo ich riadiaci orgán, alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu vyšetrovania, a zaznamenať odpovede;

d)

vypočuť akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e)

žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

Kolégium uvedené v článku 119 ods. 1 musí byť bez zbytočného odkladu informované o všetkých zisteniach, ktoré môžu byť relevantné pre vykonávanie jeho úloh.

2.   Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorňuje na pravidelné platby penále stanovené v článku 132 v prípade, že emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva alebo emitenti významných tokenov elektronických peňazí neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 131 v prípade, že emitenti významných tokenov naviazaných na aktíva alebo emitenti významných tokenov elektronických peňazí poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na položené otázky.

3.   Od emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentov významných tokenov elektronických peňazí sa vyžaduje, aby sa podrobili vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu EBA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále stanovené v článku 132, opravné prostriedky dostupné podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.   Orgán EBA informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred vyšetrovaním uvedeným v odseku 1. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu EBA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

5.   Ak si žiadosť o záznamy telefonickej alebo dátovej prevádzky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. e) vyžaduje podľa príslušného vnútroštátneho práva povolenie súdu, orgán EBA požiada o takéto povolenie. Žiadosť o takéto povolenie môže predstavovať aj predbežné opatrenie.

6.   Ak súd v členskom štáte dostane žiadosť o povolenie žiadosti o záznamy telefonickej alebo dátovej prevádzky uvedenej v odseku 1 prvom pododseku písm. e), uvedený súd overí, či:

a)

je rozhodnutie uvedené v odseku 3 autentické;

b)

sú všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať, primerané a či nie sú svojvoľné alebo neúmerné.

7.   Súd môže na účely odseku 6 písm. b) požiadať orgán EBA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán EBA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Súd však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu EBA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu EBA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 124

Kontroly na mieste

1.   Orgán EBA môže v záujme plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu podľa článku 117 vykonávať všetky nevyhnutné kontroly na mieste vo všetkých podnikateľských priestoroch emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentov významných tokenov elektronických peňazí.

Kolégium uvedené v článku 119 musí byť bez zbytočného odkladu informované o všetkých zisteniach, ktoré môžu byť relevantné pre vykonávanie jeho úloh.

2.   Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme orgán EBA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 123 ods. 1 Majú takisto právomoc zapečatiť akékoľvek podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.   Orgán EBA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať. Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontroly, môže orgán EBA po informovaní dotknutého príslušného orgánu vykonať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia emitentovi významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentovi významného tokenu elektronických peňazí.

4.   Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 132 v prípade, že sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole.

5.   Emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitent významného tokenu elektronických peňazí sa podrobuje kontrolám na mieste nariadeným rozhodnutím orgánu EBA. V tomto rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanovuje sa v ňom deň jej začatia a upozorňuje sa na pravidelné platby penále stanovené v článku 132, opravné prostriedky dostupné podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

6.   Na žiadosť orgánu EBA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom EBA. Na kontrolách na mieste sa môžu zúčastniť aj úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

7.   Orgán EBA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby vykonali v jeho mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 123 ods. 1.

8.   V prípade, že úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom EBA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v náležitých prípadoch požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontroly na mieste.

9.   Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátneho práva povolenie súdu, orgán EBA požiada o takéto povolenie. Žiadosť o takéto povolenie môže predstavovať aj predbežné opatrenie.

10.   Ak súd v členskom štáte dostane žiadosť o povolenie kontroly na mieste uvedenej v odseku 1 alebo pomoci uvedenej v odseku 7, uvedený súd overí, či:

a)

je rozhodnutie prijaté orgánom EBA uvedené v odseku 4 autentické;

b)

sú všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať, primerané a či nie sú svojvoľné alebo neúmerné.

11.   Súd môže na účely odseku 10 písm. b) požiadať orgán EBA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán EBA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Súd však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu EBA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu EBA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 125

Výmena informácií

1.   V záujme plnenia povinností orgánu EBA v oblasti dohľadu podľa článku 117 a bez toho, aby bol dotknutý článok 96, orgán EBA a príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie potrebné na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia. Na tento účel si príslušné orgány a orgán EBA vymieňajú akékoľvek informácie týkajúce sa:

a)

emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo osoby, ktorá ovláda emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo ovládaná;

b)

tretej strany uvedenej v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h), s ktorou má emitent významného tokenu naviazaného na aktíva zmluvné dojednanie;

c)

poskytovateľa služieb kryptoaktív, úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti zabezpečujúcej úschovu rezervných aktív v súlade s článkom 37;

d)

emitenta významného tokenu elektronických peňazí alebo osoby, ktorá ovláda emitenta významného tokenu elektronických peňazí alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo ovládaná;

e)

poskytovateľa platobných služieb, ktorý poskytuje platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

f)

fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za distribúciu významných tokenov elektronických peňazí v mene emitenta významných tokenov elektronických peňazí;

g)

poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov v súvislosti s významnými tokenmi naviazanými na aktíva alebo významnými tokenmi elektronických peňazí;

h)

obchodnej platformy pre kryptoaktíva, na ktorej bol významný token naviazaný na aktíva alebo významný token elektronických peňazí prijatý na obchodovanie;

i)

riadiaceho orgánu osôb uvedených v písmenách a) až h).

2.   Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o výmenu informácií, ako sa stanovuje v odseku 1 tohto článku, alebo žiadosti o spoluprácu pri vykonávaní vyšetrovania alebo kontroly na mieste, ako sa stanovuje v článkoch 123 a 124, len keď:

a)

je pravdepodobné, že vyhovenie žiadosti nepriaznivo ovplyvní jeho vlastné vyšetrovanie, činnosti v rámci presadzovania práva alebo v náležitých prípadoch trestné vyšetrovanie;

b)

už začalo súdne konanie pred súdmi dožiadaného členského štátu v súvislosti s rovnakým konaním a voči rovnakým fyzickým alebo právnickým osobám;

c)

už bol v dožiadanom členskom štáte vynesený konečný rozsudok v súvislosti s takouto fyzickou alebo právnickou osobou za rovnaké konanie.

Článok 126

Administratívne dohody o výmene informácií medzi orgánom EBA a tretími krajinami

1.   Orgán EBA môže v záujme plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu na základe článku 117 uzatvárať administratívne dohody o výmene informácií s orgánmi dohľadu z tretích krajín iba vtedy, keď sprístupnené informácie podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 129.

2.   Výmena informácií musí byť určená na plnenie úloh orgánu EBA alebo orgánov dohľadu uvedených v odseku 1.

3.   Pokiaľ ide o prenosy osobných údajov do tretej krajiny, orgán EBA uplatňuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

Článok 127

Sprístupňovanie informácií z tretích krajín

1.   Orgán EBA môže sprístupniť informácie prijaté od orgánov dohľadu z tretích krajín len vtedy, keď orgán EBA alebo príslušný orgán, ktorý orgánu EBA tieto informácie poskytol, získal výslovný súhlas orgánu dohľadu z tretej krajiny, ktorý informácie zaslal, pričom v náležitých prípadoch sa tieto informácie sprístupňujú výlučne na účely, na ktoré dal tento orgán dohľadu svoj súhlas, alebo ak je takéto sprístupnenie potrebné pre súdne konanie.

2.   Požiadavka výslovnej dohody uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na iné dozorné orgány Únie, ak sú informácie, ktoré požadujú, potrebné na plnenie ich úloh, a nevzťahuje sa na súdy, ak sú informácie, ktoré požadujú, potrebné na vyšetrovanie alebo konanie týkajúce sa porušení, na ktoré sa vzťahujú trestné sankcie.

Článok 128

Spolupráca s inými orgánmi

Keď emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitent významného tokenu elektronických peňazí vykonáva iné činnosti než tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, orgán EBA spolupracuje s orgánmi zodpovednými za dohľad nad takýmito inými činnosťami, ako sa stanovuje v príslušnom práve Únie alebo vnútroštátnom práve, vrátane daňových orgánov a príslušných orgánov dohľadu z tretích krajín, ktoré nie sú členmi kolégia, ako je uvedené v článku 119 ods. 2 písm. m).

Článok 129

Služobné tajomstvo

Na orgán EBA a všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgán EBA, ako aj pre akúkoľvek inú osobu, na ktorú orgán EBA delegoval úlohy, vrátane zmluvných audítorov a expertov, ktorých si najal orgán EBA, sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

Článok 130

Opatrenia dohľadu orgánu EBA

1.   Ak orgán EBA zistí, že emitent významného tokenu naviazaného na aktíva sa dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe V, môže prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva vyžaduje ukončenie porušovania;

b)

prijať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále podľa článkov 131 a 132;

c)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva vyžaduje poskytnutie doplňujúcich informácií, keď je to potrebné na ochranu držiteľov tokenu naviazaného na aktíva, najmä retailových držiteľov;

d)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva požaduje pozastaviť verejnú ponuku kryptoaktív na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

e)

prijať rozhodnutie, ktorým sa zakazuje verejná ponuka významného tokenu naviazaného na aktíva, ak zistí, že bolo porušené toto nariadenie, alebo ak má dôvodné podozrenie, že bude porušené;

f)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od príslušnej obchodnej platformy pre kryptoaktíva, ktorá prijala na obchodovanie významný token naviazaný na aktíva, požaduje pozastavenie obchodovania s takýmto kryptoaktívom na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

g)

prijať rozhodnutie, ktorým sa zakazuje obchodovanie s významným tokenom naviazaným na aktíva na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ak zistí, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

h)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva vyžaduje, aby zmenil svoju marketingovú komunikáciu, ak zistí, že marketingová komunikácia nie je v súlade s článkom 29;

i)

prijať rozhodnutie o pozastavení alebo zákaze marketingovej komunikácii, ak existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

j)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva požaduje sprístupniť všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie významného tokenu naviazaného na aktíva ponúkaného verejnosti alebo prijatého na obchodovanie, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov alebo plynulé fungovanie trhu;

k)

vydať upozornenie o tom, že si emitent významného tokenu naviazaného na aktíva neplní svoje povinnosti podľa tohto nariadenia;

l)

odobrať emitentovi významného tokenu naviazaného na aktíva povolenie;

m)

prijať rozhodnutie, ktorým sa požaduje odvolanie fyzickej osoby z riadiaceho orgánu emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva;

n)

požadovať, aby emitent významného tokenu naviazaného na aktíva pod jeho dohľadom zaviedol minimálnu nominálnu hodnotu v súvislosti s týmto významným tokenom naviazaným na aktíva alebo obmedzil sumu emitovaného významného tokenu naviazaného na aktíva v súlade s článkom 23 ods. 4 a článkom 24 ods. 3.

2.   Ak orgán EBA zistí, že emitent významného tokenu elektronických peňazí sa dopustil porušenia uvedeného v prílohe VI, môže prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu elektronických peňazí vyžaduje, aby ukončil konanie predstavujúce porušenie;

b)

prijať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále podľa článkov 131 a 132;

c)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu elektronických peňazí vyžaduje poskytnutie doplňujúcich informácií, keď je to potrebné na ochranu držiteľov významného tokenu elektronických peňazí, najmä retailových držiteľov;

d)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu elektronických peňazí požaduje pozastaviť verejnú ponuku kryptoaktív na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak má dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

e)

prijať rozhodnutie, ktorým sa zakazuje verejná ponuka významného tokenu elektronických peňazí, ak zistí, že bolo porušené toto nariadenie, alebo ak má dôvodné podozrenie, že bude porušené;

f)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od príslušného poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý prevádzkuje obchodnú platformu pre kryptoaktíva a ktorý prijal na obchodovanie významné tokeny elektronických peňazí, požaduje pozastavenie obchodovania s takýmito kryptoaktívami na maximálne 30 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, ak má dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

g)

prijať rozhodnutie, ktorým sa zakazuje obchodovanie s významnými tokenmi elektronických peňazí na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ak zistí, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

h)

prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významného tokenu elektronických peňazí požaduje sprístupniť všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie významného tokenu elektronických peňazí ponúkaného verejnosti alebo prijatého na obchodovanie, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov alebo plynulé fungovanie trhu;

i)

vydať upozornenie o tom, že si emitent významného tokenu elektronických peňazí neplní svoje povinnosti podľa tohto nariadenia;

j)

požadovať, aby emitent významného tokenu elektronických peňazí pod jeho dohľadom zaviedol minimálnu nominálnu hodnotu v súvislosti s týmto významným tokenom elektronických peňazí alebo obmedzil objem emitovaného významného tokenu elektronických peňazí v dôsledku uplatňovania článku 58 ods. 3.

3.   Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 alebo 2 orgán EBA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na:

a)

trvanie a frekvenciu porušovania;

b)

či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c)

či porušenie odhalilo závažné alebo systémové nedostatky v postupoch, politikách a opatreniach na riadenie rizík emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí;

d)

či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

e)

stupeň zodpovednosti emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie;

f)

finančnú silu emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

g)

vplyv porušenia na záujmy držiteľov významných tokenov naviazaných na aktíva alebo významných tokenov elektronických peňazí;

h)

dôležitosť ziskov, ktoré dosiahol, alebo strát, ktorým zabránil, emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo významného tokenu elektronických peňazí zodpovedný za porušenie alebo straty tretích strán v dôsledku porušenia, pokiaľ ich možno vyčísliť;

i)

úroveň spolupráce emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie s orgánom EBA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

j)

predchádzajúce porušenia emitentom významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentom tokenu elektronických peňazí zodpovedným za porušenie;

k)

opatrenia prijaté emitentom významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentom významného tokenu elektronických peňazí po porušení, aby sa predišlo zopakovaniu porušenia.

4.   Pred prijatím akýchkoľvek opatrení uvedených v odseku 1 písm. d) až g) a písm. j) orgán EBA informuje orgán ESMA a v prípade, že významné tokeny naviazané na aktíva sú naviazané na euro alebo oficiálnu menu členského štátu, ktorá nie je euro, ECB alebo centrálnu banku dotknutého členského štátu emitujúceho túto oficiálnu menu.

5.   Pred prijatím akýchkoľvek opatrení uvedených v odseku 2 orgán EBA informuje príslušný orgán emitenta významného tokenu elektronických peňazí a centrálnu banku členského štátu, na ktorého oficiálnu menu je významný token elektronických peňazí naviazaný.

6.   Orgán EBA bez zbytočného odkladu oznámi emitentovi významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentovi významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie akékoľvek opatrenie prijaté podľa odsekov 1 alebo 2 a oznámi uvedené opatrenie dotknutým príslušným orgánom, ako aj Komisii. Orgán EBA každé takéto rozhodnutie zverejňuje na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa prijatia takéhoto rozhodnutia, pokiaľ takéto zverejnenie vážne neohrozuje finančnú stabilitu ani nespôsobuje neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje.

7.   Zverejnenie uvedené v odseku 6 zahŕňa tieto vyhlásenia:

a)

vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje právo osoby zodpovednej za porušenie odvolať sa proti rozhodnutiu na Súdnom dvore;

b)

v relevantných prípadoch vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje podanie odvolania a v ktorom sa uvádza, že takéto odvolanie nemá odkladný účinok;

c)

vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že odvolacia rada orgánu EBA má možnosť pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 131

Pokuty

1.   Orgán EBA prijme rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta v súlade s odsekom 3 alebo 4 tohto článku, keď v súlade s článkom 134 ods. 8 zistí, že:

a)

emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo člen riadiaceho orgánu sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil porušenia uvedeného v prílohe V;

b)

emitent významného tokenu elektronických peňazí alebo člen riadiaceho orgánu sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil porušenia uvedeného v prílohe VI.

Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán EBA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že takýto emitent alebo člen jeho riadiaceho orgánu konali úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2.   Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 orgán EBA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na:

a)

trvanie a frekvenciu porušovania;

b)

či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c)

či porušenie odhalilo v postupoch, politikách a opatreniach na riadenie rizík emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí závažné alebo systémové nedostatky;

d)

či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

e)

stupeň zodpovednosti emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie;

f)

finančnú silu emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

g)

vplyv porušenia na záujmy držiteľov významných tokenov naviazaných na aktíva alebo významných tokenov elektronických peňazí;

h)

dôležitosť ziskov, ktoré dosiahol, alebo strát, ktorým zabránil, emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo významného tokenu elektronických peňazí zodpovedný za porušenie alebo straty tretích strán v dôsledku porušenia, pokiaľ ich možno vyčísliť;

i)

úroveň spolupráce emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitenta významného tokenu elektronických peňazí zodpovedného za porušenie s orgánom EBA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

j)

predchádzajúce porušenia emitentom významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentom významného tokenu elektronických peňazí zodpovedným za porušenie;

k)

opatrenia prijaté emitentom významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitentom významného tokenu elektronických peňazí po porušení, aby sa predišlo zopakovaniu porušenia.

3.   V prípade emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva sa maximálna výška pokuty uvedenej v odseku 1 rovná najviac 12,5 % ročného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku alebo dvojnásobku sumy alebo ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia, ak ich možno vyčísliť.

4.   V prípade emitentov významných tokenov elektronických peňazí sa maximálna výška pokuty uvedenej v odseku 1 rovná najviac 10 % ročného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku alebo dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia, ak ich možno vyčísliť.

Článok 132

Pravidelné platby penále

1.   Orgán EBA prijme rozhodnutie o uložení pravidelných platieb penále s cieľom prinútiť:

a)

osobu, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 130 ukončila konanie predstavujúce porušenie;

b)

osobu uvedenú v článku 122 ods. 1, aby:

i)

poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 122;

ii)

sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a aby doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 123;

iii)

sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 124.

2.   Pravidelné platby penále musia byť účinné a primerané. Pravidelné platby penále sa ukladajú za každý deň omeškania.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočítava sa odo dňa stanoveného v rozhodnutí orgánu EBA, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4.   Pravidelná platba penále sa ukladá na obdobie najviac šiestich mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu EBA. Na konci uvedeného obdobia orgán EBA opatrenie preskúma.

Článok 133

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1.   Orgán EBA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 131 a 132, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančnú stabilitu alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje.

2.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 131 a 132 majú správnu povahu.

3.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 131 a 132 sú vymáhateľné v súlade s predpismi občianskeho práva procesného platného v štáte, na území ktorého sa pokuty a pravidelné platby penále vymáhajú.

4.   Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Únie.

5.   Ak sa bez ohľadu na články 131 a 132 orgán EBA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

Článok 134

Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

1.   Ak pri vykonávaní svojich povinností v oblasti dohľadu podľa článku 117 existujú jasné a preukázateľné dôvody na podozrenie, že došlo alebo dôjde k porušeniu, ako sa uvádza v prílohe V alebo VI, orgán EBA vymenuje nezávislého vyšetrovacieho úradníka v rámci orgánu EBA, ktorý záležitosť vyšetrí. Vyšetrovací úradník sa nesmie priamo či nepriamo podieľať ani sa nesmel priamo či nepriamo podieľať na dohľade nad dotknutými emitentmi významných tokenov naviazaných na aktíva alebo emitentmi významných tokenov elektronických peňazí a musí vykonávať svoje funkcie nezávisle od orgánu EBA.

2.   Vyšetrovací úradník vyšetrí údajné porušenia, pričom prihliada na akékoľvek pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predloží orgánu EBA.

3.   Vyšetrovací úradník môže na účely plnenia svojich úloh uplatniť právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 122 a právomoc uskutočňovať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 123 a 124. Pri uplatňovaní týchto právomocí postupuje vyšetrovací úradník v súlade s článkom 121.

4.   Vyšetrovací úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám, ktoré orgán EBA získava v rámci svojich činností dohľadu.

5.   Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami orgánu EBA dá vyšetrovací úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, možnosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Vyšetrovací úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.

6.   Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

7.   Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami orgánu EBA ich oznámi osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán ani na interné prípravné dokumenty orgánu EBA.

8.   Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrovacieho úradníka a po vypočutí osôb, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie, podľa článku 135, ak o to tieto osoby požiadali, orgán EBA rozhodne, či sa emitent významného tokenu naviazaného na aktíva alebo emitent významného tokenu elektronických peňazí, voči ktorému sa viedlo vyšetrovanie, dopustil porušenia ustanovení uvedených v prílohe V alebo VI, a v takomto prípade prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 130 alebo uloží pokutu v súlade s článkom 131.

9.   Vyšetrovací úradník sa nezúčastňuje na rozhodovaní orgánu EBA ani iným spôsobom nezasahuje do rozhodovacieho procesu orgánu EBA.

10.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 139 do 30. júna 2024 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením procesných pravidiel na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, dočasných ustanovení, o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, ako aj o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

11.   V prípade, že orgán EBA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, upozorní relevantné vnútroštátne orgány na vyšetrovanie a vo vhodných prípadoch na trestné stíhanie. Okrem toho orgán EBA neuloží pokuty ani pravidelné platby penále, ak vie, že vo veci týkajúcej sa rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, už bolo vydané oslobodzujúce alebo odsudzujúce rozhodnutie, ktoré nadobudlo povahu res iudicata v dôsledku výsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 135

Vypočutie dotknutých osôb

1.   Pred prijatím každého rozhodnutia podľa článku 130, 131 alebo 132 poskytne orgán EBA osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. Orgán EBA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie takéto vyšetrovanie, mali príležitosť vyjadriť.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je potrebné prijať naliehavé kroky s cieľom zabrániť značnému a bezprostredne hroziacemu poškodeniu finančnej stability alebo takej ujme pre držiteľov kryptoaktív, najmä retailových držiteľov. V takom prípade môže orgán EBA prijať predbežné rozhodnutie a poskytuje dotknutým osobám príležitosť, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

3.   Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, sa plne rešpektuje. Tieto osoby majú právo na prístup k spisom EBA, pričom sa zohľadní legitímny záujem iných osôb na ochrane svojich obchodných tajomstiev. Právo na prístup k spisu orgánu EBA sa nesmie rozšíriť na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu EBA.

Článok 136

Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán EBA uložil pokutu, pravidelné platby penále alebo akúkoľvek správnu sankciu či iné správne opatrenie v súlade s týmto nariadením. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále.

Článok 137

Poplatky za dohľad

1.   Orgán EBA účtuje poplatky emitentom významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentom významných tokenov elektronických peňazí. Tieto poplatky pokrývajú výdavky orgánu EBA na vykonávanie jeho úloh dohľadu týkajúcich sa emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a emitentov významných tokenov elektronických peňazí v súlade s článkami 117 a 119, ako aj náhrady nákladov, ktoré by mohli vzniknúť príslušným orgánom pri vykonávaní práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku každého delegovania úloh v súlade s článkom 138.

2.   Výška poplatku účtovaného individuálnemu emitentovi významného tokenu naviazaného na aktíva je úmerná veľkosti jeho rezervných aktív a pokrýva všetky náklady, ktoré vznikajú orgánu EBA pri výkone jeho úloh v oblasti dohľadu podľa tohto nariadenia.

Výška poplatku účtovaného individuálnemu emitentovi významného tokenu elektronických peňazí je úmerná objemu emisie tokenu elektronických peňazí výmenou za finančné prostriedky a pokrýva všetky náklady vyplývajúce z vykonávania úloh orgánu EBA v oblasti dohľadu podľa tohto nariadenia vrátane úhrady všetkých nákladov vzniknutých v dôsledku vykonávania uvedených úloh.

3.   Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 139 do 30. júna 2024 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením druhu poplatkov, predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady, ako aj metodiku výpočtu maximálnej sumy na subjekt uvedenej v odseku 2 tohto článku, ktorú môže účtovať orgán EBA.

Článok 138

Delegovanie úloh orgánom EBA na príslušné orgány

1.   Ak je to potrebné na riadne plnenie úlohy dohľadu v súvislosti s emitentmi významných tokenov naviazaných na aktíva alebo emitentmi významných tokenov elektronických peňazí, orgán EBA môže delegovať konkrétne úlohy dohľadu na príslušný orgán. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 122 a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkom 123 alebo 124.

2.   Pred delegovaním úlohy uvedenej v odseku 1 orgán EBA konzultuje s relevantným príslušným orgánom o:

a)

rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b)

časovom pláne na vykonanie úlohy a

c)

zasielaní potrebných informácií orgánom EBA a zasielaní potrebných informácií orgánu EBA.

3.   Orgán EBA nahradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s delegovaným aktom o poplatkoch prijatým Komisiou podľa článku 137 ods. 3 a článku 139.

4.   Orgán EBA preskúmava delegovanie úloh v primeraných intervaloch. Takéto delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

HLAVA VIII

DELEGOVANÉ AKTY

Článok 139

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 43 ods. 11, článku 103 ods. 8, článku 104 ods. 8, článku 105 ods. 7, článku 134 ods. 10 a článku 137 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie 36 mesiacov od 29. júna 2023. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím 36-mesačného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 3 ods. 2, článku 43 ods. 11, článku 103 ods. 8, článku 104 ods. 8, článku 105 ods. 7, článku 134 ods. 10 a článku 137 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 43 ods. 11, článku 103 ods. 8, článku 104 ods. 8, článku 105 ods. 7, článku 134 ods. 10 a článku 137 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

HLAVA IX

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 140

Správy o uplatňovaní tohto nariadenia

1.   Komisia do 30. júna 2027 a po konzultácii s orgánmi EBA a ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, vo vhodných prípadoch spolu s legislatívnym návrhom. Priebežná správa sa predloží do 30. júna 2025, vo vhodných prípadoch spolu s legislatívnym návrhom.

2.   Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať:

a)

počet emisií kryptoaktív v Únii, počet bielych dokladov o kryptoaktívach predložených alebo oznámených príslušným orgánom, druh emitovaných kryptoaktív a ich trhovú kapitalizáciu a počet kryptoaktív prijatých na obchodovanie;

b)

opis skúseností s klasifikáciou kryptoaktív vrátane možných rozdielov v prístupoch príslušných orgánov;

c)

preskúmanie potreby zavedenia schvaľovacieho mechanizmu pre biele doklady o kryptoaktívach pre kryptoaktíva iné, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí;

d)

odhad počtu osôb s pobytom v Únii, ktoré používajú kryptoaktíva emitované v Únii alebo do nich investujú;

e)

ak je to možné, odhad počtu osôb s pobytom v Únii, ktoré používajú kryptoaktíva emitované mimo Únie alebo do nich investujú, a vysvetlenie dostupnosti údajov v tejto súvislosti;

f)

počet a hodnotu podvodov, podvodných ponúk, hackerských útokov, použití kryptoaktív na platby súvisiace s ransomvérovými útokmi, kybernetických útokov, krádeží alebo prípadov straty kryptoaktív nahlásených v Únii, druhy podvodného konania, počet sťažností prijatých poskytovateľmi služieb kryptoaktív a emitentmi tokenov naviazaných na aktíva, počet sťažností prijatých príslušnými orgánmi a predmety prijatých sťažností;

g)

počet emitentov tokenov naviazaných na aktíva a analýzu kategórií rezervných aktív, veľkosť rezerv aktív a objem platieb v tokenoch naviazaných na aktíva;

h)

počet emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a analýzu kategórií rezervných aktív, veľkosť rezerv aktív a objem platieb uskutočnených vo významných tokenoch naviazaných na aktíva;

i)

počet emitentov tokenov elektronických peňazí a analýzu oficiálnych mien, na ktoré sú tokeny elektronických peňazí naviazané, zloženie a veľkosť finančných prostriedkov uložených alebo investovaných v súlade s článkom 54 a objem platieb uskutočnených v tokenoch elektrických peňazí;

j)

počet emitentov významných tokenov elektronických peňazí a analýzu oficiálnych mien, na ktoré sú významné tokeny elektronických peňazí naviazané, a pre inštitúcie elektronického peňažníctva emitujúce významné tokeny elektronických peňazí, analýzu kategórií rezervných aktív, veľkosť rezerv aktív a objem platieb uskutočnených vo významných tokenoch elektronických peňazí;

k)

počet významných poskytovateľov služieb kryptoaktív;

l)

posúdenie fungovania trhov s kryptoaktívami v Únii vrátane vývoja trhu a trendov na trhu, pričom sa zohľadnia skúsenosti orgánov dohľadu, počet poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie, a ich príslušný priemerný podiel na trhu;

m)

posúdenie úrovne ochrany držiteľov kryptoaktív a klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív, najmä retailových držiteľov;

n)

posúdenie podvodnej marketingovej komunikácie a podvodov týkajúcich sa kryptoaktív, ku ktorým dochádza prostredníctvom sietí sociálnych médií;

o)

posúdenie požiadaviek uplatniteľných na emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív a ich vplyvu na prevádzkovú odolnosť, integritu trhu, finančnú stabilitu a ochranu klientov a držiteľov kryptoaktív;

p)

hodnotenie uplatňovania článku 81 a možnosti zavedenia testov primeranosti do článkov 78, 79 a 80 s cieľom lepšie chrániť klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív, najmä retailových držiteľov;

q)

posúdenie toho, či je rozsah služieb kryptoaktív, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, primeraný a či je potrebná úprava vymedzenia pojmov stanovených v tomto nariadení, ako aj to, či je potrebné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia akékoľvek ďalšie inovatívne formy kryptoaktív;

r)

posúdenie toho, či sú prudenciálne požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív vhodné a či by mali byť v súlade s požiadavkami na počiatočný kapitál a vlastné zdroje, ktoré sa vzťahujú na investičné spoločnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (46) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 (47);

s)

posúdenie primeranosti prahových hodnôt na klasifikáciu tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí ako významných, ako sa uvádza v článku 43 ods. 1 písm. a), b) a c), a posúdenie toho, či by sa prahové hodnoty mali pravidelne vyhodnocovať;

t)

posúdenie vývoja decentralizovaných financií na trhoch s kryptoaktívami a primeraného regulačného zaobchádzania s decentralizovanými systémami kryptoaktív;

u)

posúdenie vhodnosti prahových hodnôt na to, aby sa poskytovatelia služieb kryptoaktív považovali za významných podľa článku 85, a posúdenie toho, či by sa prahové hodnoty mali pravidelne vyhodnocovať;

v)

posúdenie toho, či by sa mal na základe tohto nariadenia zaviesť režim rovnocennosti pre subjekty poskytujúce služby kryptoaktív, emitentov tokenov naviazaných na aktíva alebo emitentov tokenov elektronických peňazí z tretích krajín;

w)

posúdenie toho, či sú výnimky podľa článkov 4 a 16 primerané;

x)

posúdenie vplyvu tohto nariadenia na riadne fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o kryptoaktíva, vrátane akéhokoľvek vplyvu na prístup MSP k financovaniu a na vývoj nových platobných prostriedkov vrátane platobných nástrojov;

y)

opis vývoja obchodných modelov a technológií na trhoch s kryptoaktívami s osobitným zameraním na vplyv nových technológií na životné prostredie a klímu, ako aj posúdenie možností politiky a v prípade potreby akýchkoľvek dodatočných opatrení, ktoré by mohli byť opodstatnené na zmiernenie nepriaznivých vplyvov technológií používaných na trhoch s kryptoaktívami na klímu a iných nepriaznivých vplyvov súvisiacich so životným prostredím, a najmä mechanizmov konsenzu používaných na validáciu transakcií s kryptoaktívami;

z)

vyhodnotenie toho, či treba vykonať nejaké zmeny opatrení stanovených v tomto nariadení na zabezpečenie ochrany klientov a držiteľov kryptoaktív, integrity trhu a finančnej stability;

aa)

uplatňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení;

ab)

hodnotenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi, orgánom EBA, orgánom ESMA, centrálnymi bankami, ako aj inými relevantnými orgánmi, a to aj pokiaľ ide o interakciu medzi ich povinnosťami alebo úlohami, a posúdenie výhod a nevýhod príslušných orgánov členských štátov a orgánu EBA, ktoré sú zodpovedné za dohľad podľa tohto nariadenia;

ac)

hodnotenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA, pokiaľ ide o dohľad nad významnými poskytovateľmi služieb kryptoaktív, a posúdenie výhod a nevýhod príslušných orgánov členských štátov a orgánu ESMA, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad významnými poskytovateľmi služieb kryptoaktív podľa tohto nariadenia;

ad)

náklady emitentov kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, na dodržiavanie tohto nariadenia ako percentuálny podiel sumy získanej emisiami kryptoaktív;

ae)

náklady emitentov tokenov naviazaných na aktíva a emitentov tokenov elektronických peňazí na dodržiavanie tohto nariadenia ako percentuálny podiel ich prevádzkových nákladov;

af)

náklady poskytovateľov služieb kryptoaktív na dodržiavanie tohto nariadenia ako percentuálny podiel ich prevádzkových nákladov;

ag)

počet a výšku správnych pokút a trestných sankcií uložených za porušenie tohto nariadenia príslušnými orgánmi a orgánom EBA.

3.   Vo vhodných prípadoch sa správy uvedené v odseku 1 tohto článku zaoberajú aj témami, ktorými sa zaoberajú správy uvedené v článkoch 141 a 142.

Článok 141

Výročná správa orgánu ESMA o vývoji na trhu

Do 31. decembra 2025 a potom každý rok orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia a vývoji na trhoch s kryptoaktívami. Táto správa sa sprístupňuje verejnosti.

Táto správa musí obsahovať:

a)

počet emisií kryptoaktív v Únii, počet bielych dokladov o kryptoaktívach predložených alebo oznámených príslušným orgánom, druh emitovaných kryptoaktív a ich trhovú kapitalizáciu a počet kryptoaktív prijatých na obchodovanie;

b)

počet emitentov tokenov naviazaných na aktíva a analýzu kategórií rezervných aktív, veľkosť rezerv aktív a objem transakcií v tokenoch naviazaných na aktíva;

c)

počet emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a analýzu kategórií rezervných aktív, veľkosť rezerv aktív a objem transakcií vo významných tokenoch naviazaných na aktíva;

d)

počet emitentov tokenov elektronických peňazí a analýzu oficiálnych mien, na ktoré sú tokeny elektronických peňazí naviazané, zloženie a veľkosť finančných prostriedkov uložených alebo investovaných v súlade s článkom 54 a objem platieb v tokenoch elektrických peňazí;

e)

počet emitentov významných tokenov elektronických peňazí a analýzu oficiálnych mien, na ktoré sú významné tokeny elektronických peňazí naviazané, a pre inštitúcie elektronického peňažníctva emitujúce významné tokeny elektronických peňazí analýzu kategórií rezervných aktív, veľkosť rezerv aktív a objem platieb vo významných tokenoch elektronických peňazí;

f)

počet poskytovateľov služieb kryptoaktív a počet významných poskytovateľov služieb kryptoaktív;

g)

odhad počtu osôb s pobytom v Únii, ktoré používajú kryptoaktíva emitované v Únii alebo do nich investujú;

h)

ak je to možné odhad počtu osôb s pobytom v Únii, ktoré používajú kryptoaktíva emitované mimo Únie alebo do nich investujú, a vysvetlenie dostupnosti údajov v tejto súvislosti;

i)

mapovanie geografickej polohy, úrovne postupov vychádzajúcich zo zásady „poznaj svojho klienta“ a postupov náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri neoprávnených výmenách poskytujúcich služby kryptoaktív osobám s pobytom v Únii vrátane počtu výmen bez jednoznačného domicilu a počtu výmen nachádzajúcich sa v jurisdikciách zaradených do zoznamu vysokorizikových tretích krajín na účely pravidiel Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely, klasifikovaných podľa úrovne dodržiavania pravidiel s primeranými postupmi vychádzajúcimi zo zásady „poznaj svojho klienta“;

j)

podiel transakcií s kryptoaktívami, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo neoprávneného alebo partnerského poskytovateľa služieb, a objem týchto transakcií;

k)

počet a hodnotu podvodov, podvodných ponúk, hackerských útokov, použití kryptoaktív na platby súvisiace s ransomvérovými útokmi, kybernetických útokov, krádeží alebo prípadov straty kryptoaktív nahlásených v Únii, druhy podvodného konania, počet sťažností prijatých poskytovateľmi služieb kryptoaktív a emitentmi tokenov naviazaných na aktíva, počet sťažností prijatých príslušnými orgánmi a predmety prijatých sťažností;

l)

počet sťažností prijatých poskytovateľmi služieb kryptoaktív, emitentmi a príslušnými orgánmi v súvislosti s nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami uvedenými v bielych dokladoch o kryptoaktívach alebo v marketingovej komunikácii, a to aj prostredníctvom platforiem sociálnych médií;

m)

možné prístupy a možnosti, založené na najlepších postupoch a správach príslušných medzinárodných organizácií na zníženie rizika obchádzania tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s poskytovaním služieb kryptoaktív subjektmi z tretích krajín v Únii bez povolenia.

Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA informácie potrebné na vypracovanie tejto správy. Na účely tejto správy môže orgán ESMA požiadať o informácie orgány presadzovania práva.

Článok 142

Správa o najnovšom vývoji v oblasti kryptoaktív

1.   Komisia do 30. decembra 2024 a po konzultácii s orgánmi EBA a ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o najnovšom vývoji v súvislosti s kryptoaktívami, najmä o záležitostiach, ktorými sa toto nariadenie nezaoberá, ku ktorej vo vhodných prípadoch pripojí legislatívny návrh.

2.   Správa uvedená v odseku 1 obsahuje aspoň:

a)

posúdenie vývoja decentralizovaného financovania na trhoch s kryptoaktívami a primeraného regulačného zaobchádzania s decentralizovanými systémami kryptoaktív bez emitenta alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív vrátane posúdenia nevyhnutnosti a uskutočniteľnosti regulácie decentralizovaných financií;

b)

posúdenie nevyhnutnosti a uskutočniteľnosti regulácie požičiavania a vypožičiavania kryptoaktív;

c)

posúdenie zaobchádzania so službami spojenými s prevodom tokenov elektronických peňazí, ak sa táto otázka nerieši v kontexte preskúmania smernice (EÚ) 2015/2366;

d)

posúdenie vývoja trhov s jedinečnými a nezameniteľnými kryptoaktívami a primeraného regulačného zaobchádzania s takýmito kryptoaktívami vrátane posúdenia nevyhnutnosti a uskutočniteľnosti regulácie osôb, ktoré ponúkajú jedinečné a nezameniteľné kryptoaktíva, ako aj poskytovateľov služieb súvisiacich s takýmito kryptoaktívami.

Článok 143

Prechodné ustanovenia

1.   Články 4 až 15 sa neuplatňujú na verejné ponuky kryptoaktív, ktoré sa skončili pred 30. decembrom 2024.

2.   Odchylne od hlavy II sa vo vzťahu ku kryptoaktívam iným, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, ktoré boli prijaté na obchodovanie pred 30. decembrom 2024, uplatňujú len tieto požiadavky:

a)

články 7 a 9 sa uplatňujú na marketingovú komunikáciu uverejnenú po 30. decembri 2024;

b)

prevádzkovatelia obchodných platforiem zabezpečia do 31. decembra 2027, aby sa v prípadoch vyžadovaných v tomto nariadení vypracoval, oznámil a uverejnil biely doklad o kryptoaktívach v súlade s článkami 6, 8 a 9 a aby sa aktualizoval v súlade s článkom 12.

3.   Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytovali svoje služby v súlade s príslušným právom pred 30. decembrom 2024, v tom môžu pokračovať do 1. júla 2026 alebo dovtedy, kým im nebude udelené alebo odmietnuté udeliť povolenie podľa článku 63, podľa toho, čo nastane skôr.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť prechodný režim pre poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptoaktívami stanovený v prvom pododseku alebo skrátiť jeho trvanie, ak sa domnievajú, že ich vnútroštátny regulačný rámec uplatniteľný pred 30. decembrom 2024 je menej prísny ako toto nariadenie.

Členské štáty do 30. júna 2024 oznámia Komisii a orgánu ESMA, či využili možnosť stanovenú v druhom pododseku a trvanie prechodného režimu.

4.   Emitenti tokenov naviazaných na aktíva, iní než sú úverové inštitúcie, ktorí emitovali tokeny naviazané na aktíva v súlade s príslušným právom pred 30. júnom 2024, v tom môžu pokračovať až do udelenia alebo odmietnutia udeliť povolenia podľa článku 21 za predpokladu, že požiadajú o povolenie pred 30. júlom 2024.

5.   Úverové inštitúcie, ktoré emitovali tokeny naviazané na aktíva v súlade s príslušným právom pred 30. júnom 2024, v tom môžu pokračovať až do schválenia alebo neschválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17 za predpokladu, že oznamuje svojmu príslušnému orgánu podľa odseku 1 uvedeného článku pred 30. júlom 2024.

6.   Odchylne od článkov 62 a 63 môžu členské štáty uplatňovať zjednodušený postup na žiadosti o povolenie, ktoré sa predkladajú od 30. decembra 2024 do 1. júla 2026 subjektmi, ktoré mali k 30. decembru 2024 povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív na základe vnútroštátneho práva. Príslušné orgány zabezpečujú, aby sa pred udelením povolenia podľa takýchto zjednodušených postupov dodržiavali kapitoly 2 a 3 hlavy V.

7.   Orgán EBA vykonáva svoje povinnosti v oblasti dohľadu podľa článku 117 odo dňa začatia uplatňovania delegovaných aktov uvedených v článku 43 ods. 11.

Článok 144

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

V článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Orgán pre bankovníctvo koná v rámci právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (*1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (*2), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*3), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (*4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ (*5), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (*6), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (*7) a pokiaľ sa uvedené akty uplatňujú na úverové a finančné inštitúcie a príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rámci rozsahu pôsobnosti príslušných častí smernice 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z uvedených aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo koná zároveň v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (*8).

Článok 145

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1095/2010

V článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Orgán pre cenné papiere a trhy koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smerníc 97/9/ES, 98/26/ES, 2001/34/ES, 2002/47/ES, 2004/109/ES, 2009/65/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (*9), nariadenia (ES) č. 1060/2009 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (*10), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (*11), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (*12) a v rozsahu, v akom sa tieto akty uplatňujú na spoločnosti poskytujúce investičné služby alebo na podniky kolektívneho investovania, ktoré uvádzajú na trh svoje podielové listy alebo akcie, emitentov kryptoaktív alebo osoby, ktoré ponúkajú kryptoaktíva, osoby žiadajúce o prijatie na obchodovanie alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív a na príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rozsahu pôsobnosti príslušných častí smerníc 2002/87/ES a 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre cenné papiere a trhy.

Článok 146

Zmena smernice 2013/36/EÚ

V prílohe I k smernici 2013/36/EÚ sa bod 15 nahrádza takto:

„15.

Emisia elektronických peňazí vrátane tokenov elektronických peňazí, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (*13).

16.

Emisia tokenov naviazaných na aktíva, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 6 nariadenia (EÚ) 2023/1114.

17.

Služby kryptoaktív, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) 2023/1114.“

Článok 147

Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V časti I.B prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:

„xxii)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).“

Článok 148

Transpozícia zmien smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 30. decembra 2024 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 146 a 147.

2.   Členské štáty oznámia Komisii a orgánom EBA a ESMA znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti článku 116.

Článok 149

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa začne uplatňovať od 30. decembra 2024.

3.   Odchylne od odseku 2 sa hlavy III a IV uplatňujú od 30. júna 2024.

4.   Odchylne od odsekov 2 a 3 tohto článku sa článok 2 ods. 5, článok 3 ods. 2, článok 6 ods. 11 a 12, článok 14 ods. 1 druhý pododsek, článok 17 ods. 8, článok 18 ods. 6 a 7, článok 19 ods. 10 a 11, článok 21 ods. 3, článok 22 ods. 6 a 7, článok 31 ods. 5, článok 32 ods. 5, článok 34 ods. 13, článok 35 ods. 6, článok 36 ods. 4, článok 38 ods. 5, článok 42 ods. 4, článok 43 ods. 11, článok 45 ods. 7 a 8, článok 46 ods. 6, článok 47 ods. 5, článok 51 ods. 10 a 15, článok 60 ods. 13 a 14, článok 61 ods. 3, článok 62 ods. 5 a 6, článok 63 ods. 11, článok 66 ods. 6, článok 68 ods. 10, článok 71 ods. 5, článok 72 ods. 5, článok 76 ods. 16, článok 81 ods. 15, článok 82 ods. 2, článok 84 ods. 4, článok 88 ods. 4, článok 92 ods. 2 a 3, článok 95 ods. 10 a 11, článok 96 ods. 3, článok 97 ods. 1, článok 103 ods. 8, článok 104 ods. 8, článok 105 ods. 7, článok 107 ods. 3 a 4, článok 109 ods. 8 a článok 119 ods. 8, článok 134 ods. 10, článok 137 ods. 3 a článok 139 uplatňujú od 29. júna 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. mája 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. KULLGREN


(1)  Ú. v. EÚ C 152, 29.4.2021, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 31.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. apríla 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2023.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES, Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(12)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(15)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(22)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(26)  Ú. v. EÚ C 337, 23.8.2021, s. 4.

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 1).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8).

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(40)  Smernica Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26).

(41)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(43)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(44)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. EÚ L 22, 22.1.2021, s. 1).

(45)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(46)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).

(47)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64).


PRÍLOHA I

POLOŽKY UVÁDZANÉ V BIELOM DOKLADE O KRYPTOAKTÍVACH PRE KRYPTOAKTÍVA INÉ, NEŽ SÚ TOKENY NAVIAZANÉ NA AKTÍVA ALEBO TOKENY ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ

Časť A: Informácie o osobe, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie

1.

Meno;

2.

Právna forma;

3.

Registrovaná adresa a ústredie, ak sú odlišné;

4.

Deň registrácie;

5.

Identifikátor právneho subjektu alebo iný identifikátor požadovaný podľa príslušného vnútroštátneho práva;

6.

Kontaktné telefónne číslo a e-mailová adresa osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie a počet dní, do koľkých investor kontaktujúci osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobu žiadajúcu o prijatie na obchodovanie prostredníctvom tohto telefónneho čísla alebo e-mailovej adresy dostane odpoveď;

7.

V náležitých prípadoch identifikáciu materskej spoločnosti;

8.

Totožnosť, obchodné adresy a funkcie osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie;

9.

Podnikateľská alebo profesionálna činnosť osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie a v náležitých prípadoch ich materskej spoločnosti;

10.

Finančná situácia osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie za posledné tri roky, alebo ak osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie existuje menej než tri roky, ich finančná situácia odo dňa ich registrácie.

Finančná situácia sa posúdi na základe verného prehľadu vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie a ich pozície za každý rok a prechodné obdobie, za ktoré sa vyžadujú historické finančné informácie, vrátane príčin podstatných zmien.

Tento prehľad je vyváženou a komplexnou analýzou vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie a ich pozície konzistentnou s veľkosťou a zložitosťou tejto podnikateľskej činnosti.

Časť B: Informácie o emitentovi, ak ide o iný subjekt ako osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobu žiadajúca o prijatie na obchodovanie

1.

Názov;

2.

Právna forma;

3.

Registrovaná adresa a ústredie, ak sú odlišné;

4.

Deň registrácie;

5.

Identifikátor právneho subjektu alebo iný identifikátor požadovaný podľa príslušného vnútroštátneho práva;

6.

V náležitých prípadoch identifikáciu materskej spoločnosti;

7.

Totožnosť, obchodné adresy a funkcie osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu emitenta;

8.

Podnikateľská alebo profesionálna činnosť emitenta a v náležitých prípadoch jeho materskej spoločnosti.

Časť C: Informácie o prevádzkovateľovi obchodnej platformy v prípadoch, keď vypracúva biely doklad o kryptoaktívach

1.

Názov;

2.

Právna forma;

3.

Registrovaná adresa a ústredie, ak sú odlišné;

4.

Deň registrácie;

5.

Identifikátor právneho subjektu alebo iný identifikátor požadovaný podľa príslušného vnútroštátneho práva;

6.

V náležitých prípadoch identifikáciu materskej spoločnosti;

7.

Dôvod, prečo uvedený prevádzkovateľ vypracoval biely doklad o kryptoaktívach;

8.

Totožnosť, obchodné adresy a funkcie osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu prevádzkovateľa;

9.

Podnikateľská alebo profesionálna činnosť prevádzkovateľa a v náležitých prípadoch jeho materskej spoločnosti.

Časť D: Informácie o projekte kryptoaktíva

1.

Názov projektu kryptoaktíva a kryptoaktív, ak sa líši od názvu osoby, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie a skratka alebo kód (ticker);

2.

Stručný opis projektu kryptoaktíva;

3.

Údaje o všetkých fyzických alebo právnických osobách (vrátane obchodných adries alebo sídla spoločnosti) zapojených do implementácie projektu kryptoaktíva, ako sú poradcovia, vývojársky tím a poskytovatelia služieb kryptoaktív;

4.

Ak sa projekt kryptoaktíva týka úžitkových tokenov, kľúčové vlastnosti tovaru alebo služieb, ktoré sa majú vyvinúť;

5.

Informácie o projekte kryptoaktíva, najmä minulé a budúce čiastkové ciele projektu a v náležitých prípadoch zdroje, ktoré už boli na projekt pridelené;

6.

V náležitých prípadoch plánované použitie akýchkoľvek získaných finančných prostriedkov alebo iných kryptoaktív.

Časť E: Informácie o verejnej ponuke kryptoaktív alebo ich prijatí na obchodovanie

1.

Údaj, či sa biely doklad o kryptoaktívach týka verejnej ponuky kryptoaktív alebo ich prijatia na obchodovanie;

2.

Dôvody verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie;

3.

V náležitých prípadoch suma, ktorú má verejná ponuka v úmysle získať v podobe finančných prostriedkov alebo akéhokoľvek iného kryptoaktíva, v náležitých prípadoch vrátane, v náležitých prípadoch, akýchkoľvek minimálnych a maximálnych cieľov v oblasti upisovania stanovených pre verejnú ponuku kryptoaktív, a či je akceptované nadmerné upísanie a spôsob, akým sa alokuje;

4.

Emisná cena verejne ponúkaného kryptoaktíva (v oficiálnej mene alebo vo forme akýchkoľvek iných kryptoaktív), akýkoľvek uplatniteľný poplatok za upísanie alebo metóda, podľa ktorej sa určí ponuková cena;

5.

V náležitých prípadoch celkový počet kryptoaktív, ktoré sa majú verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie;

6.

Uvedenie potenciálnych držiteľov, na ktorých sa zameriava verejná ponuka kryptoaktív alebo prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie, vrátane všetkých obmedzení, pokiaľ ide o typ držiteľov takýchto kryptoaktív;

7.

Osobitné upozornenie, že kupujúci, ktorí sa zúčastňujú na verejnej ponuke kryptoaktív, budú môcť získať refundáciu, ak sa na konci verejnej ponuky nedosiahne minimálny cieľ upisovania, ak si uplatnia právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 13, alebo ak sa ponuka zruší, a podrobný opis mechanizmu refundácie vrátane očakávaného harmonogramu dokončenia takýchto refundácií;

8.

Informácie o rôznych fázach verejnej ponuky kryptoaktív vrátane informácií o zvýhodnenej nákupnej cene pre predčasných kupujúcich kryptoaktív (predverejný predaj); v prípade zvýhodnených nákupných cien pre niektorých kupujúcich vysvetlenie, prečo môžu byť nákupné ceny odlišné, a opis vplyvu na ostatných investorov;

9.

Pre časovo obmedzené ponuky obdobie upisovania, počas ktorého je verejná ponuka otvorená;

10.

Opatrenia na ochranu finančných prostriedkov alebo iných kryptoaktív, ako sa uvádza v článku 10, počas časovo obmedzenej verejnej ponuky alebo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy;

11.

Platobné metódy pri kúpe ponúkaných kryptoaktív a spôsoby prevodu hodnoty kupujúcim, ak majú nárok na refundáciu;

12.

V prípade verejných ponúk informácie o práve na odstúpenie od zmluvy, ako sa uvádza v článku 13;

13.

Informácie o spôsobe a harmonograme prevodu kúpených kryptoaktív na držiteľov;

14.

Informácie o technických požiadavkách, ktoré musí kupujúci splniť, aby mohol mať v držbe kryptoaktíva;

15.

V náležitých prípadoch názov poskytovateľa služieb kryptoaktív zodpovedného za umiestnenie kryptoaktív a forma takéhoto umiestnenia (s pevným záväzkom alebo bez neho);

16.

V náležitých prípadoch názov obchodnej platformy pre kryptoaktíva, na ktorej sa žiada o prijatie na obchodovanie, a informácie o tom, ako môžu mať investori prístup k takýmto obchodným platformám a aké sú súvisiace náklady;

17.

Výdavky súvisiace s verejnou ponukou kryptoaktív;

18.

Potenciálne konflikty záujmov osôb zapojených do verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie vznikajúce v súvislosti s ponukou alebo prijatím na obchodovanie;

19.

Právo uplatniteľné na verejnú ponuku kryptoaktív, ako aj príslušný súd.

Časť F: Informácie o kryptoaktívach

1.

Druh kryptoaktív, ktoré budú verejne ponúkané alebo pre ktoré sa žiada prijatie na obchodovanie;

2.

Opis charakteristík, vrátane údajov potrebných na klasifikáciu bieleho dokladu o kryptoaktívach v registri uvedenom v článku 109, ako sa upresňuje v súlade s odsekom 8 uvedeného článku, a funkcií kryptoaktív, ktoré sa ponúkajú alebo prijímajú na obchodovanie, vrátane informácií o tom, kedy sa plánujú tieto funkcie uplatňovať.

Časť G: Informácie o právach a povinnostiach spojených s kryptoaktívami

1.

Opis práv a povinností (ak existujú) kupujúceho a postupu a podmienok uplatňovania uvedených práv;

2.

Opis podmienok, za ktorých sa môžu práva a povinnosti meniť;

3.

V náležitých prípadoch informácie o budúcich verejných ponukách kryptoaktív, ktoré predkladá emitent, a o počte kryptoaktív, ktoré si ponecháva samotný emitent;

4.

Ak sa verejná ponuka kryptoaktív alebo ich prijatie na obchodovanie týka úžitkových tokenov, informácie o kvalite a kvantite tovaru alebo služieb, ku ktorým úžitkové tokeny umožňujú prístup;

5.

Ak sa verejná ponuka kryptoaktív alebo ich prijatie na obchodovanie týka úžitkových tokenov, informácie o tom, ako možno spätne vymeniť úžitkové tokeny za tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahujú;

6.

Ak sa nežiada o prijatie kryptoaktív na obchodovanie, informácie o tom, ako a kde možno kryptoaktíva kúpiť alebo predať po verejnej ponuke;

7.

Obmedzenia prevoditeľnosti kryptoaktív, ktoré sa ponúkajú alebo prijímajú na obchodovanie;

8.

Ak majú kryptoaktíva protokoly na zvýšenie alebo zníženie ich ponuky v reakcii na zmeny dopytu, opis fungovania takýchto protokolov;

9.

V náležitých prípadoch opis systémov ochrany hodnoty kryptoaktív a systémov náhrad;

10.

Právo uplatniteľné na kryptoaktíva, ako aj príslušný súd.

Časť H: Informácie o základnej technológii

1.

Informácie o použitej technológii vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií, protokolov a použitých technických predpisov;

2.

V náležitých prípadoch mechanizmus konsenzu;

3.

Stimulačné mechanizmy na zabezpečenie transakcií a všetky uplatniteľné poplatky;

4.

Ak sú kryptoaktíva emitované, prevádzané a uchovávané v rámci technológie distribuovanej databázy transakcií, ktorú prevádzkuje emitent, osoba, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo tretia strana konajúca v ich mene, podrobný opis fungovania takejto technológie distribuovanej databázy transakcií;

5.

Informácie o výsledku auditu použitej technológie, ak bol takýto audit vykonaný.

Časť I: Informácie o rizikách

1.

Opis rizík spojených s verejnou ponukou kryptoaktív alebo ich prijatím na obchodovanie;

2.

Opis rizík spojených s emitentom, ak ide o iný subjekt, ako osobu, ktorá ponúka kryptoaktíva, alebo osobu žiadajúcu o prijatie na obchodovanie;

3.

Opis rizík spojených s kryptoaktívami;

4.

Opis rizík spojených s realizáciou projektu;

5.

Opis rizík spojených s použitou technológiou, ako aj prípadných zmierňujúcich opatrení.


PRÍLOHA II

POLOŽKY UVÁDZANÉ V BIELOM DOKLADE O KRYPTOAKTÍVACH PRE TOKEN NAVIAZANÝ NA AKTÍVA

Časť A: Informácie o emitentovi tokenu naviazaného na aktíva

1.

Názov;

2.

Právna forma;

3.

Registrovaná adresa a ústredie, ak sú odlišné;

4.

Deň registrácie;

5.

Identifikátor právneho subjektu alebo iný identifikátor požadovaný podľa príslušného vnútroštátneho práva;

6.

V náležitých prípadoch identifikáciu materskej spoločnosti;

7.

Totožnosť, obchodné adresy a funkcie osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu emitenta;

8.

Podnikateľská alebo profesionálna činnosť emitenta a v náležitých prípadoch jeho materskej spoločnosti;

9.

Finančná situácia emitenta za posledné tri roky, alebo ak emitent existuje menej než tri roky, jeho finančná situácia odo dňa jeho registrácie.

Finančná situácia sa posúdi na základe verného prehľadu vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti emitenta a jeho pozície za každý rok a prechodné obdobie, za ktoré sa vyžadujú historické finančné informácie, vrátane príčin podstatných zmien.

Tento prehľad je vyváženou a komplexnou analýzou vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti emitenta a jeho pozície konzistentnou s veľkosťou a zložitosťou tejto podnikateľskej činnosti.

10.

Podrobný opis mechanizmu riadenia emitenta;

11.

S výnimkou emitentov tokenov naviazaných na aktíva, ktorí sú v súlade s článkom 17 oslobodení od povinnosti mať povolenie, podrobnosti o povolení na činnosť emitenta tokenu naviazaného na aktíva a názov príslušného orgánu, ktorý takéto povolenie udelil.

V prípade úverových inštitúcií názov príslušného orgánu domovského členského štátu.

12.

V prípade, že emitent tokenu naviazaného na aktíva emituje aj iné kryptoaktíva alebo vykonáva aj iné činnosti týkajúce sa kryptoaktív, malo by sa to jasne uviesť; emitent by mal takisto uviesť, či medzi emitentom a subjektom prevádzkujúcim technológiu distribuovanej databázy transakcií použitú na emisiu kryptoaktíva existuje nejaké prepojenie vrátane toho, či protokoly spravuje alebo kontroluje osoba úzko prepojená s účastníkmi projektu.

Časť B: Informácie o tokene naviazanom na aktíva

1.

Názov a skratka alebo kód (ticker) tokenu naviazaného na aktíva;

2.

Opis charakteristík tokenu naviazaného na aktíva vrátane údajov potrebných na klasifikáciu bieleho dokladu o kryptoaktívach v registri uvedenom v článku 109, ako sa upresňuje v súlade s odsekom 8 uvedeného článku;

3.

Podrobné údaje o všetkých fyzických alebo právnických osobách (vrátane obchodných adries alebo sídla spoločnosti) zapojených do uvádzania tokenu naviazaného na aktíva do prevádzky, ako sú poradcovia, vývojársky tím a poskytovatelia služieb kryptoaktív;

4.

Opis úlohy, povinností a zodpovednosti všetkých subjektov, ktoré sú tretími stranami, uvedených v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h);

5.

Informácie o plánoch týkajúcich sa tokenov naviazaných na aktíva vrátane opisu minulých a budúcich čiastkových cieľov a v náležitých prípadoch zdrojov, ktoré už boli pridelené.

Časť C: Informácie o verejnej ponuke tokenu elektronických peňazí alebo prijatí takéhoto tokenu na obchodovanie

1.

Údaj, či sa biely doklad o kryptoaktívach vzťahuje na verejné ponuky tokenu naviazaného na aktíva alebo na jeho prijatie na obchodovanie;

2.

V náležitých prípadoch suma ktorú má verejná ponuka tokenu naviazaného na aktíva v úmysle získať v podobe finančných prostriedkov alebo akéhokoľvek iného kryptoaktíva, v náležitých prípadoch vrátane akýchkoľvek minimálnych a maximálnych cieľov v oblasti upisovania stanovených pre verejnú ponuku tokenu naviazaného na aktíva, a či je akceptované nadmerné upísanie a spôsob, akým sa alokuje;

3.

V náležitých prípadoch celkový počet jednotiek tokenu naviazaného na aktíva, ktoré sa majú ponúknuť alebo prijať na obchodovanie;

4.

Uvedenie potenciálnych držiteľov, na ktorých sa zameriava verejná ponuka tokenu naviazaného na aktíva alebo prijatie takéhoto tokenu naviazaného na aktíva na obchodovanie, vrátane všetkých obmedzení, pokiaľ ide o typ držiteľov takéhoto tokenu naviazaného na aktíva;

5.

Osobitné upozornenie, že kupujúci, ktorí sa zúčastňujú na verejnej ponuke tokenu naviazaného na aktíva, budú môcť získať refundáciu, ak sa na konci verejnej ponuky nedosiahne minimálny cieľ upisovania, vrátane očakávaného harmonogramu dokončenia takýchto refundácií; mali by sa výslovne uviesť dôsledky prekročenia maximálneho cieľa upisovania;

6.

Informácie o rôznych fázach verejnej ponuky tokenu naviazaného na aktíva vrátane informácií o zvýhodnenej nákupnej cene pre predčasných kupujúcich tokenu naviazaného na aktíva (predverejný predaj) a v prípade zvýhodnenej nákupnej ceny pre niektorých kupujúcich vysvetlenie, prečo sa nákupné ceny môžu líšiť, a opis vplyvu na ostatných investorov;

7.

Pre časovo obmedzené ponuky obdobie upisovania, počas ktorého je verejná ponuka otvorená;

8.

Platobné metódy za kúpu a spätnú výmenu ponúkaného tokenu naviazaného na aktíva;

9.

Informácie o metóde a harmonograme prevodu kúpeného tokenu naviazaného na aktíva na držiteľov;

10.

Informácie o technických požiadavkách, ktoré musí kupujúci spĺňať, aby mohol mať v držbe token naviazaný na aktíva;

11.

V náležitých prípadoch názov poskytovateľa služieb kryptoaktív zodpovedného za umiestnenie tokenov naviazaných na aktíva a forma takéhoto umiestnenia (s pevným záväzkom alebo bez neho);

12.

V náležitých prípadoch názov obchodnej platformy pre kryptoaktíva, na ktorej sa žiada o prijatie na obchodovanie, a informácie o tom, ako môžu mať investori prístup k takýmto obchodným platformám a aké sú súvisiace náklady;

13.

Výdavky súvisiace s verejnou ponukou tokenu naviazaného na aktíva;

14.

Potenciálne konflikty záujmov osôb zapojených do verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie vznikajúce v súvislosti s ponukou alebo prijatím na obchodovanie;

15.

Právo uplatniteľné na verejnú ponuku tokenu naviazaného na aktíva, ako aj príslušný súd.

Časť D: Informácie o právach a povinnostiach spojených s tokenom naviazaným na aktíva

1.

Opis charakteristík a funkcií tokenu naviazaného na aktíva, ktoré sa ponúkajú alebo prijímajú na obchodovanie, vrátane informácií o tom, kedy sa plánujú tieto funkcie uplatňovať;

2.

Opis práv a povinností (ak existujú) kupujúceho a postupu a podmienok uplatňovania uvedených práv;

3.

Opis podmienok, za ktorých sa môžu práva a povinnosti meniť;

4.

V náležitých prípadoch informácie o verejných ponukách tokenu naviazaného na aktíva, ktoré v budúcnosti uskutoční emitent, a o počte jednotiek tokenu naviazaného na aktíva, ktoré si ponecháva samotný emitent;

5.

Ak sa nežiada o prijatie na obchodovanie, informácie o tom, ako a kde možno token naviazaný na aktíva nadobudnúť alebo predať po verejnej ponuke;

6.

Akékoľvek obmedzenia prevoditeľnosti tokenu naviazaného na aktíva, ktoré sa ponúkajú alebo prijímajú na obchodovanie;

7.

Ak má token naviazaný na aktíva protokoly na zvýšenie alebo zníženie jeho ponuky v reakcii na zmeny dopytu, opis fungovania takýchto protokolov;

8.

V náležitých prípadoch opis systémov ochrany hodnoty tokenu naviazaného na aktíva a systémy náhrad;

9.

Informácie o povahe a vymožiteľnosti práv vrátane trvalých práv na spätnú výmenu a akýchkoľvek nárokov, ktoré držitelia a akákoľvek právnická alebo fyzická osoba uvedená v článku 39 ods. 2 môžu mať voči emitentovi, vrátane informácií o tom, ako sa s takýmito právami bude zaobchádzať v prípade konkurzného konania, informácií o tom, či sa rôzne práva prideľujú rôznym držiteľom, a nediskriminačných dôvodov takéhoto rozdielneho zaobchádzania;

10.

Podrobný opis nároku, ktorý predstavuje token naviazaný na aktíva pre držiteľov, vrátane:

a)

opisu každého referenčného aktíva a stanovených podielov každého z týchto aktív;

b)

vzťahu medzi hodnotou referenčných aktív a výškou pohľadávky a rezervou aktív; a

c)

opisu spôsobu, ako sa vykonáva spravodlivé a transparentné ocenenie zložiek nároku, v rámci ktorého sa v relevantných prípadoch identifikujú nezávislé strany;

11.

V náležitých prípadoch informácie o opatreniach, ktoré emitent zaviedol s cieľom zabezpečiť likviditu tokenu naviazaného na aktíva, vrátane názvu subjektov zodpovedných za zabezpečenie takejto likvidity;

12.

Kontaktné údaje na predkladanie sťažností a opis postupov pri vybavovaní sťažností a akéhokoľvek mechanizmu riešenia sporov alebo postupu nápravy, ktorý zaviedol emitent tokenu naviazaného na aktíva;

13.

Opis práv držiteľov, ak emitent nie je schopný plniť svoje povinnosti, a to aj v prípade platobnej neschopnosti;

14.

Opis práv v súvislosti s vykonávaním ozdravného plánu;

15.

Opis práv v súvislosti s vykonávaním plánu vyplácania;

16.

Podrobné informácie o tom, ako sa vyplácajú tokeny naviazané na aktíva vrátane informácie, či držiteľ bude mať možnosť zvoliť si formu spätnej výmeny, formu prevodu alebo oficiálnu menu spätnej výmeny;

17.

Právo uplatniteľné na token naviazaný na aktíva, ako aj príslušný súd.

Časť E: Informácie o základnej technológii

1.

Informácie o použitej technológii vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií, ako aj o použitých protokoloch a technických predpisoch, ktoré umožňujú držbu, uchovávanie a prevod tokenov naviazaných na aktíva;

2.

V náležitých prípadoch mechanizmus konsenzu;

3.

Stimulačné mechanizmy na zabezpečenie transakcií a všetky uplatniteľné poplatky;

4.

Ak sú tokeny naviazané na aktíva emitované, prevádzané a uchovávané použitím technológie distribuovanej databázy transakcií, ktorú prevádzkuje emitent alebo tretia strana konajúca v mene emitenta, podrobný opis fungovania takejto technológie distribuovanej databázy transakcií;

5.

Informácie o výsledku auditu použitej technológie, ak bol takýto audit vykonaný.

Časť F: Informácie o rizikách

1.

Riziká súvisiace s rezervou aktív, keď emitent nie je schopný plniť svoje povinnosti;

2.

Opis rizík spojených s emitentom tokenu naviazaného na aktíva;

3.

Opis rizík spojených s verejnou ponukou tokenu naviazaného na aktíva alebo jeho prijatím na obchodovanie;

4.

Opis rizík spojených s tokenom naviazaným na aktíva, najmä vo vzťahu k aktívam, na ktoré sú naviazané;

5.

Opis rizík spojených so spustením projektu tokenu naviazaného na aktíva;

6.

Opis rizík spojených s použitou technológiou, ako aj prípadných zmierňujúcich opatrení.

Časť G: Informácie o rezerve aktív

1.

Podrobný opis mechanizmu zameraného na zosúladenie hodnoty rezervy aktív s nárokom spojeným s tokenom naviazaným na aktíva vrátane právnych a technických aspektov;

2.

Podrobný opis rezervy aktív a jej zloženie;

3.

Opis mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva emisia a spätná výmena tokenov naviazaných na aktíva;

4.

Informácie o tom, či sa časť rezervných aktív investuje, a v náležitých prípadoch opis investičnej politiky pre uvedené rezervné aktíva;

5.

Opis opatrení úschovy rezervných aktív vrátane ich oddelenia a názov poskytovateľov služieb kryptoaktív poskytujúcich úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností vymenovaných za správcov rezervných aktív.


PRÍLOHA III

POLOŽKY UVÁDZANÉ V BIELOM DOKLADE O KRYPTOAKTÍVACH PRE TOKEN ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ

Časť A: Informácie o emitentovi tokenu elektronických peňazí

1.

Názov;

2.

Právna forma;

3.

Registrovaná adresa a ústredie, ak sú odlišné;

4.

Deň registrácie;

5.

Identifikátor právneho subjektu, ak je k dispozícii, alebo iný identifikátor požadovaný podľa príslušného vnútroštátneho práva;

6.

Kontaktné telefónne číslo a e-mailová adresa emitenta a počet dní, do koľkých investor kontaktujúci emitenta prostredníctvom tohto telefónneho čísla alebo e-mailovej adresy dostane odpoveď;

7.

V náležitých prípadoch identifikáciu materskej spoločnosti;

8.

Totožnosť, obchodná adresa a funkcie osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu emitenta;

9.

Podnikateľská alebo profesionálna činnosť emitenta a v náležitých prípadoch jeho materskej spoločnosti;

10.

Potenciálne konflikty záujmov;

11.

V prípade, že emitent tokenu elektronických peňazí emituje aj iné kryptoaktíva alebo vykonáva aj iné činnosti týkajúce sa kryptoaktív, malo by sa to jasne uviesť; emitent by mal takisto uviesť, či medzi emitentom a subjektom prevádzkujúcim technológiu distribuovanej databázy transakcií použitú na emisiu kryptoaktíva existuje nejaké prepojenie vrátane toho, či protokoly spravuje alebo kontroluje osoba úzko prepojená s účastníkmi projektu;

12.

Finančná situácia emitenta za posledné tri roky alebo v prípade, že emitent existuje menej než tri roky, vývoj finančnej situácie emitenta odo dňa jeho registrácie.

Finančná situácia sa posúdi na základe verného prehľadu vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti emitenta a jeho pozície za každý rok a prechodné obdobie, za ktoré sa vyžadujú historické finančné informácie, vrátane príčin podstatných zmien.

Tento prehľad je vyváženou a komplexnou analýzou vývoja a výkonnosti podnikateľskej činnosti emitenta a jeho pozície konzistentnou s veľkosťou a zložitosťou tejto podnikateľskej činnosti;

13.

S výnimkou emitentov tokenov elektronických peňazí, ktorí sú v súlade s článkom 48 ods. 4 a 5 oslobodení od povinnosti mať povolenie, podrobnosti o povolení na činnosť emitenta tokenu elektronických peňazí a názov príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie.

Časť B: Informácie o tokene elektronických peňazí

1.

Názov a skratka;

2.

Opis charakteristík tokenu elektronických peňazí vrátane údajov potrebných na klasifikáciu bieleho dokladu o kryptoaktívach v registri uvedenom v článku 109, ako sa upresňuje v súlade s odsekom 8 uvedeného článku;

3.

Údaje o všetkých fyzických alebo právnických osobách (vrátane obchodných adries a/alebo sídla spoločnosti) zapojených do procesu navrhovania a vývoja, ako sú poradcovia, vývojársky tím a poskytovatelia služieb kryptoaktív.

Časť C: Informácie o verejnej ponuke tokenu elektronických peňazí alebo jeho prijatí na obchodovanie

1.

Údaj, či sa biely doklad o kryptoaktívach týka verejnej ponuky tokenu elektronických peňazí alebo jeho prijatia na obchodovanie;

2.

V náležitých prípadoch celkový počet jednotiek tokenu elektronických peňazí, ktoré sa majú verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie;

3.

V náležitých prípadoch názvy obchodných platforiem pre kryptoaktíva, na ktorých sa žiada o prijatie tokenu elektronických peňazí na obchodovanie;

4.

Právo uplatniteľné na verejnú ponuku tokenu elektronických peňazí, ako aj príslušný súd.

Časť D: Informácie o právach a povinnostiach spojených s tokenmi elektronických peňazí

1.

Podrobný opis prípadných práv a povinností, ktoré držiteľ tokenov elektronických peňazí má, vrátane práva na spätnú výmenu v nominálnej hodnote, ako aj postupu a podmienok uplatňovania uvedených práv;

2.

Opis podmienok, za ktorých sa môžu práva a povinnosti meniť;

3.

Opis práv držiteľov, ak emitent nie je schopný plniť svoje povinnosti, a to aj v prípade platobnej neschopnosti;

4.

Opis práv v súvislosti s vykonávaním ozdravného plánu;

5.

Opis práv v súvislosti s vykonávaním ozdravného plánu;

6.

Kontaktné údaje na predkladanie sťažností a opis postupov pri vybavovaní sťažností a akéhokoľvek mechanizmu riešenia sporov alebo postupu nápravy, ktorý zaviedol emitent tokenu elektronických peňazí;

7.

V náležitých prípadoch opis systémov ochrany hodnoty kryptoaktíva a systémov náhrad;

8.

Právo uplatniteľné na token elektronických peňazí, ako aj príslušný súd.

Časť E: Informácie o základnej technológii

1.

Informácie o použitej technológii vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií, ako aj o použitých protokoloch a technických predpisoch, ktoré umožňujú držbu, uchovávanie a prevod tokenov elektronických peňazí;

2.

Informácie o technických požiadavkách, ktoré musí kupujúci splniť, aby získal kontrolu nad tokenom elektronických peňazí;

3.

V náležitých prípadoch mechanizmus konsenzu;

4.

Stimulačné mechanizmy na zabezpečenie transakcií a všetky uplatniteľné poplatky;

5.

Ak je token elektronických peňazí emitovaný, prevádzaný a uchovávaný použitím technológie distribuovanej databázy transakcií, ktorú prevádzkuje emitent alebo tretia strana konajúca v jeho mene, podrobný opis fungovania takejto technológie distribuovanej databázy transakcií;

6.

informácie o výsledku auditu použitej technológie, ak bol takýto audit vykonaný.

Časť F: Informácie o rizikách

1.

Opis rizík spojených s emitentom tokenu elektronických peňazí;

2.

Opis rizík spojených s tokenom elektronických peňazí;

3.

Opis rizík spojených s použitou technológiou, ako aj prípadných zmierňujúcich opatrení.


PRÍLOHA IV

MINIMÁLNE KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY NA POSKYTOVATEĽOV SLUŽIEB KRYPTOAKTÍV

Poskytovatelia služieb kryptoaktív

Druh služieb kryptoaktív

Minimálne kapitálové požiadavky podľa článku 67 ods. 1 písm. a)

Trieda 1

Poskytovateľ služieb kryptoaktív s povolením na poskytovanie týchto služieb kryptoaktív:

vykonávanie príkazov v mene klientov;

umiestňovanie kryptoaktív;

poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov;

prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;

poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív; a/alebo

poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív.

50 000  EUR

Trieda 2

Poskytovateľ služieb kryptoaktív s povolením na poskytovanie všetkých služieb kryptoaktív patriacich do triedy 1 a na:

poskytovanie úschovy a správu kryptoaktív v mene klientov;

výmenu kryptoaktív za finančné prostriedky; a/alebo

výmenu kryptoaktív za iné kryptoaktíva.

125 000  EUR

Trieda 3

Poskytovateľ služieb kryptoaktív s povolením na poskytovanie všetkých služieb kryptoaktív patriacich do triedy 2 a na:

prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva.

150 000  EUR


PRÍLOHA V

ZOZNAM PORUŠENÍ USTANOVENÍ UVEDENÝCH V HLAVÁCH III A VI V PRÍPADE EMITENTOV VÝZNAMNÝCH TOKENOV NAVIAZANÝCH NA AKTÍVA

1.

Emitent porušuje článok 22 ods. 1 tým, že v prípade každého významného tokenu naviazaného na aktíva s emisnou hodnotou vyššou ako 100 000 000 EUR štvrťročne neoznamuje orgánu EBA informácie uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) uvedeného odseku.

2.

Emitent porušuje článok 23 ods. 1 tým, že nezastaví emisiu významného tokenu naviazaného na aktíva po dosiahnutí prahových hodnôt stanovených v uvedenom odseku, alebo tým, že nepredloží plán orgánu EBA do 40 pracovných dní od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt s cieľom zabezpečiť, aby sa odhadovaný štvrťročný priemerný počet a priemerná hodnota transakcií za deň udržiavali pod týmito prahovými hodnotami.

3.

Emitent porušuje článok 23 ods. 4 tým, že nedodržiava zmeny plánu uvedené v odseku 1 písm. b) uvedeného článku, ako to požaduje orgán EBA.

4.

Emitent porušuje článok 25 tým, že neoznamuje orgánu EBA všetky zamýšľané zmeny svojho obchodného modelu, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na rozhodnutie všetkých držiteľov alebo potenciálnych držiteľov významných tokenov naviazaných na aktíva o kúpe, alebo tým, že neopíše takéto zmeny v bielom doklade o kryptoaktívach.

5.

Emitent porušuje článok 25 tým, že nedodrží opatrenie požadované orgánom EBA v súlade s článkom 25 ods. 4

6.

Emitent porušuje článok 27 ods. 1 tým, že nekoná čestne, nestranne a profesionálne.

7.

Emitent porušuje článok 27 ods. 1 tým, že nekomunikuje nestranne, jasne a nezavádzajúco s držiteľmi a potenciálnymi držiteľmi významného tokenu naviazaného na aktíva.

8.

Emitent porušuje článok 27 ods. 2 tým, že nekoná v najlepšom záujme držiteľov významného tokenu naviazaného na aktíva, alebo tým, že poskytuje konkrétnym držiteľom preferenčné zaobchádzanie, ktoré nie je uvedené v emitentovom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v náležitých prípadoch v marketingovej komunikácii.

9.

Emitent porušuje článok 28 tým, že na svojom webovom sídle neuverejňuje svoj schválený biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 21 ods. 1, prípadne svoj upravený biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 25.

10.

Emitent porušuje článok 28 tým, že neuverejňuje biely doklad o kryptoaktívach do dňa začatia verejnej ponuky významného tokenu naviazaného na aktíva alebo pred prijatím tohto tokenu na obchodovanie.

11.

Emitent porušuje článok 28 tým, že nezabezpečí, aby biely doklad o kryptoaktívach a prípadne upravený biely doklad o kryptoaktívach zostali dostupné na jeho webovom sídle dovtedy, kým je významný token naviazaný na aktíva v držbe verejnosti.

12.

Emitent porušuje článok 29 ods. 1 a 2 tým, že uverejňuje marketingovú komunikáciu týkajúcu sa verejnej ponuky významného tokenu naviazaného na aktíva alebo prijatia takéhoto významného tokenu naviazaného na aktíva na obchodovanie, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 uvedeného článku.

13.

Emitent porušuje článok 29 ods. 3 tým, že na svojom webovom sídle neuverejňuje marketingovú komunikáciu a akékoľvek jej zmeny.

14.

Emitent porušuje článok 29 ods. 5 tým, že na požiadanie neoznamuje orgánu EBA marketingovú komunikáciu.

15.

Emitent porušuje článok 29 ods. 6 tým, že šíri marketingovú komunikáciu pred uverejnením bieleho dokladu o kryptoaktívach.

16.

Emitent porušuje článok 30 ods. 1 tým, že na verejne a ľahko prístupnom mieste v rámci svojho webového sídla jasne, presne a transparentne nezverejňuje sumu významného tokenu naviazaného na aktíva v obehu a hodnotu a zloženie rezervy aktív uvedenej v článku 36, alebo tým, že požadované informácie aspoň raz mesačne neaktualizuje.

17.

Emitent porušuje článok 30 ods. 2 tým, že na verejne a ľahko prístupnom mieste v rámci svojho webového sídla čo najskôr neuverejňuje stručné, jasné, presné a transparentné zhrnutie správy o audite, ako aj úplnú a neupravenú správu o audite, pokiaľ ide o rezervu aktív uvedenú v článku 36.

18.

Emitent porušuje článok 30 ods. 3 tým, že na verejnom a ľahko dostupnom mieste na svojom webovom sídle čo najskôr jasne, presne a transparentne nezverejňuje každú udalosť, ktorá má alebo pravdepodobne bude mať podstatný vplyv na hodnotu významného tokenu naviazaného na aktíva alebo na rezervu aktív uvedenú v článku 36.

19.

Emitent porušuje článok 31 ods. 1 tým, že nezavedie a nezachováva účinné a transparentné postupy na rýchle, spravodlivé a konzistentné vybavovanie sťažností prijatých od držiteľov významného tokenu naviazaného na aktíva a iných zainteresovaných strán vrátane spotrebiteľských združení, ktoré zastupujú držiteľov významného tokenu naviazaného na aktíva a tým, že opisy týchto postupov nezverejňujú, alebo v prípade, že významný token naviazaný na aktíva úplne alebo čiastočne distribuujú subjekty, ktoré sú tretími stranami, tým, že nezavedie ani postupy na uľahčenie vybavovania sťažností medzi držiteľmi a subjektmi, ktoré sú tretími stranami, uvedenými v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h).

20.

Emitent porušuje článok 31 ods. 2 tým, že neumožňuje držiteľom významného tokenu naviazaného na aktíva podávať sťažnosti bezplatne.

21.

Emitent porušuje článok 31 ods. 3 tým, že nevypracúva a nesprístupňuje držiteľom významného tokenu naviazaného na aktíva vzor na podávanie sťažností a nevedie záznamy o všetkých prijatých sťažnostiach a o všetkých opatreniach prijatých v reakcii na tieto sťažnosti.

22.

Emitent porušuje článok 31 ods. 4 tým, že nevyšetrí všetky sťažnosti včas a spravodlivo alebo v primeranom čase neoznámi držiteľom svojho významného tokenu naviazaného na aktíva výsledok takýchto vyšetrovaní.

23.

Emitent porušuje článok 32 ods. 1 tým, že nevykonáva a neudržiava účinné politiky a postupy na identifikáciu, predchádzanie, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov medzi samotným emitentom a jeho akcionármi alebo spoločníkmi, medzi ním samotným a akýmkoľvek priamym alebo nepriamym akcionárom alebo spoločníkom, ktorý v ňom má priamo alebo nepriamo kvalifikovaný podiel, medzi ním samotným a členmi jeho riadiaceho orgánu, medzi ním samotným a jeho zamestnancami, medzi ním samotným a držiteľmi významného tokenu naviazaného na aktíva alebo medzi ním samotným a akoukoľvek treťou stranou vykonávajúcou jednu z funkcií uvedených v článku 34 ods. 5 prvom pododseku písm. h).

24.

Emitent porušuje článok 32 ods. 2 tým, že neprijíma všetky vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov vyplývajúcim zo správy a investovania rezervy aktív uvedených v článku 36 a na ich identifikáciu, správu a oznamovanie.

25.

Emitent porušuje článok 32 ods. 3 a 4 tým, že držiteľom významného tokenu naviazaného na aktíva neoznamuje na viditeľnom mieste na svojom webovom sídle všeobecnú povahu a zdroje konfliktov záujmov a kroky prijaté na zmiernenie týchto rizík alebo tým, že toto oznamovanie nie je dostatočne presné, aby umožnilo potenciálnym držiteľom významného tokenu naviazaného na aktíva prijať informované rozhodnutie o kúpe takéhoto tokenu.

26.

Emitent porušuje článok 33 tým, že bezodkladne neoznamuje orgánu EBA akékoľvek zmeny vo svojom riadiacom orgáne alebo tým, že orgánu EBA neposkytuje všetky informácie potrebné na posúdenie súladu s článkom 34 ods. 2

27.

Emitent porušuje článok 34 ods. 1 tým, že nemá spoľahlivý mechanizmus riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavený, ani primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

28.

Emitent porušuje článok 34 ods. 2 tým, že vo svojom riadiacom orgáne má členov, ktorí nemajú dostatočne dobrú povesť alebo nemajú primerané znalosti, zručnosti a skúsenosti, a to individuálne aj kolektívne, na vykonávanie svojich povinností, alebo nepreukážu, že sú schopní venovať účinnému vykonávaniu svojich povinností dostatok času.

29.

Emitent porušuje článok 34 ods. 3 tým, že jeho riadiaci orgán neposudzuje ani pravidelne nepreskúmava účinnosť politík a postupov zavedených na dodržiavanie kapitol 2, 3, 5 a 6 hlavy III alebo neprijíma vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v tejto súvislosti.

30.

Emitent porušuje článok 34 ods. 4 tým, že priami alebo nepriami akcionári alebo spoločníci, ktorí v ňom majú kvalifikované podiely, nemajú dostatočne dobrú povesť.

31.

Emitent porušuje článok 34 ods. 5 tým, že neprijíma politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie dodržiavania tohto nariadenia, najmä tým, že nezavádza, nezachováva a nevykonáva žiadnu z politík a žiaden z postupov uvedených v prvom pododseku písm. a) až k) uvedeného odseku.

32.

Emitent porušuje článok 34 ods. 5 tým, že neuzatvára zmluvné dojednania so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, uvedenými v prvom pododseku písm. h) uvedeného odseku, v ktorých sa presne stanovujú úlohy, zodpovednosť, práva a povinnosti tak emitenta, ako aj dotknutého subjektu, ktorý je treťou stranou, alebo tým, že nestanoví jednoznačný výber uplatniteľného práva.

33.

Emitent porušuje článok 34 ods. 6, pokiaľ neinicioval plán uvedený v článku 47, tým, že nepoužíva vhodné a primerané systémy, zdroje alebo postupy na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného poskytovania svojich služieb a vykonávania svojich činností, a tým, že nezachováva všetky svoje systémy a protokoly o bezpečnostnom prístupe v súlade s príslušnými normami Únie.

34.

Emitent porušuje článok 34 ods. 7 tým, že orgánu EBA nepredloží na schválenie plán na ukončenie poskytovania služieb a činností.

35.

Emitent porušuje článok 34 ods. 8 tým, že neurčuje zdroje operačných rizík a neminimalizuje tieto riziká prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrol a postupov.

36.

Emitent porušuje článok 34 ods. 9 tým, že nemá zavedenú politiku a plány kontinuity činnosti na zabezpečenie toho, aby sa v prípade prerušenia fungovania jeho systémov IKT a postupov zachovali základné údaje a funkcie a aby sa pokračovalo vo vykonávaní jeho činností, alebo ak to nie je možné, aby sa umožnila včasná obnova takýchto údajov a funkcií a včasné obnovenie vykonávania jeho činností.

37.

Emitent porušuje článok 34 ods. 10 tým, že nemá zavedený mechanizmus vnútornej kontroly a účinné postupy riadenia rizík vrátane účinných kontrolných a bezpečnostných opatrení na riadenie systémov IKT, ako sa vyžaduje v nariadení (EÚ) 2022/2554.

38.

Emitent porušuje článok 34 ods. 11 tým, že nemá zavedené systémy a postupy, ktoré sú primerané na zaistenie dostupnosti, pravosti, integrity a dôvernosti údajov, ako sa vyžaduje v nariadení (EÚ) 2022/2554 a v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

39.

Emitent porušuje článok 34 ods. 12 tým, že nezabezpečí, aby bol emitent pravidelne podrobený auditu vykonávanému nezávislými audítormi.

40.

Emitent porušuje článok 35 ods. 1 tým, že nemá vždy vlastné zdroje vo výške aspoň najvyššej hodnoty stanovenej v písmene a) alebo c) uvedeného odseku alebo v článku 45 ods. 5

41.

Emitent porušuje článok 35 ods. 2, keď jeho vlastné zdroje nepozostávajú z položiek a nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článkoch 26 až 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po vykonaní odpočtov v plnom rozsahu podľa článku 36 uvedeného nariadenia bez uplatnenia prahových výnimiek podľa článku 46 ods. 4 a článku 48 uvedeného nariadenia.

42.

Emitent porušuje článok 35 ods. 3 tým, že na základe posúdenia vykonaného v súlade s písmenami a) až g) uvedeného odseku nedodržiava požiadavku orgánu EBA mať v držbe vyššiu sumu vlastných zdrojov.

43.

Emitent porušuje článok 35 ods. 5 tým, že pravidelne nevykonáva záťažové testovanie, pri ktorom sa zohľadňujú závažné, ale vierohodné finančné záťažové scenáre, ako napríklad otrasy týkajúce sa úrokových sadzieb, a nefinančné záťažové scenáre, ako napríklad operačné riziko.

44.

Emitent porušuje článok 35 ods. 5 tým, že nedodržiava požiadavku orgánu EBA mať v držbe vyššiu sumu vlastných zdrojov na základe výsledku záťažového testovania.

45.

Emitent porušuje článok 36 ods. 1 tým, že nevytvára a neustále neudržiava rezervu aktív.

46.

Emitent porušuje článok 36 ods. 1 tým, že nezabezpečí, aby rezerva aktív bola zložená a spravovaná takým spôsobom, aby boli kryté riziká spojené s aktívami, na ktoré je naviazaný významný token naviazaný na aktíva.

47.

Emitent porušuje článok 36 ods. 1 tým, že nezabezpečí, aby rezerva aktív bola zložená a spravovaná takým spôsobom, aby sa riešili riziká likvidity spojené s trvalými právami držiteľov na spätnú výmenu.

48.

Emitent porušuje článok 36 ods. 3 tým, že nezabezpečí, aby rezerva aktív bola prevádzkovo oddelená od majetku emitenta a od rezervy aktív iných tokenov naviazaných na aktíva.

49.

Emitent porušuje článok 36 ods. 6 vtedy, ak jeho riadiaci orgán nezabezpečuje účinnú a obozretnú správu rezervy aktív.

50.

Emitent porušuje článok 36 ods. 6 tým, že nezabezpečí, aby emisii a spätnej výmene významného tokenu naviazaného na aktíva vždy zodpovedalo príslušné zvýšenie alebo zníženie rezervy aktív.

51.

Emitent porušuje článok 36 ods. 7 tým, že neurčí súhrnnú hodnotu rezervy aktív použitím trhových cien a tým, že jej súhrnná hodnota nie je vždy aspoň rovná súhrnnej hodnote pohľadávok držiteľov významného tokenu naviazaného na aktíva v obehu voči emitentovi.

52.

Emitent porušuje článok 36 ods. 8 tým, že nemá jasnú a podrobnú politiku popisujúcu stabilizačný mechanizmus významného tokenu naviazaného na aktíva, ktorá spĺňa podmienky stanovené v písmenách a) až g) uvedeného odseku.

53.

Emitent porušuje článok 36 ods. 9 tým, že nenariaďuje každých šesť mesiacov odo dňa udelenia povolenia nezávislý audit rezervy aktív alebo odo dňa schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17.

54.

Emitent porušuje článok 36 ods. 10 tým, že neoznámi orgánu EBA výsledok auditu v súlade s uvedeným odsekom alebo tým, že neuverejní výsledok auditu do dvoch týždňov odo dňa oznámenia orgánu EBA.

55.

Emitent porušuje článok 37 ods. 1 tým, že nezavádza, nezachováva alebo nevykonáva politiky, postupy a zmluvné dojednania týkajúce sa správy, ktorými sa neustále zabezpečuje plnenie podmienok uvedených v prvom pododseku písm. a) až e) uvedeného odseku.

56.

Emitent porušuje článok 37 ods. 2 tým, že pri vydávaní dvoch alebo viacerých významných tokenov naviazaných na aktíva nemá zavedenú politiku úschovy pre každú skupinu rezerv aktív.

57.

Emitent porušuje článok 37 ods. 3 tým, že nezabezpečí, aby rezervné aktíva boli držané v úschove poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytujúcim úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou najneskôr do piatich pracovných dní po dni emisii významného tokenu naviazaného na aktíva.

58.

Emitent porušuje článok 37 ods. 4 tým, že pri výbere, vymenovaní a preskúmavaní poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií a investičných spoločností vymenovaných za správcov rezervných aktív nepostupuje s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou, alebo tým, že nezabezpečí, aby správcom bola iná právnická osoba ako emitent.

59.

Emitent porušuje článok 37 ods. 4 tým, že nezabezpečuje, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vymenovaní za správcov rezervných aktív mali potrebné odborné znalosti a povesť na trhu, aby mohli konať ako správcovia takýchto rezervných aktív.

60.

Emitent porušuje článok 37 ods. 4 tým, že v zmluvných dojednania so správcami nezabezpečí, aby rezervné aktíva držané v úschove boli chránené pred nárokmi veriteľov správcov.

61.

Emitent porušuje článok 37 ods. 5 tým, že v politikách a postupoch úschovy nestanoví kritériá výberu pre vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív alebo tým, že nestanoví postup preskúmania takéhoto vymenovania.

62.

Emitent porušuje článok 37 ods. 5 tým, že pravidelne nepreskúmava vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív, a tým, že nehodnotí svoje expozície voči takýmto správcom, alebo tým, že priebežne nemonitoruje finančnú situáciu takýchto správcov.

63.

Emitent porušuje článok 37 ods. 6 tým, že nezabezpečí, aby sa úschova rezervných aktív vykonávala v súlade s prvým pododsekom písm. a) až d) uvedeného odseku.

64.

Emitent porušuje článok 37 ods. 7 tým, že vymenovanie poskytovateľa služieb kryptoaktív, úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti za správcu rezervných aktív nie je doložené zmluvným dojednaním, alebo tým, že prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania neupravuje tok informácií potrebných na to, aby emitent významného tokenu naviazaného na aktíva, poskytovateľ služieb kryptoaktív, úverová inštitúcia a investičná spoločnosť mohli vykonávať svoje funkcie správcov.

65.

Emitent porušuje článok 38 ods. 1 tým, že investuje rezervu aktív do akýchkoľvek produktov, ktoré nie sú vysoko likvidnými finančnými nástrojmi s minimálnym trhovým a kreditným rizikom a rizikami koncentrácie, alebo ak takéto investície nemožno rýchlo premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym nepriaznivým účinkom na cenu.

66.

Emitent porušuje článok 38 ods. 3 tým, že v súlade s článkom 37 nedrží v úschove finančné nástroje, do ktorých bola investovaná rezerva aktív.

67.

Emitent porušuje článok 38 ods. 4 tým, že neznáša všetky zisky a straty a akékoľvek riziká protistrany alebo operačné riziká, ktoré vyplývajú z investovania rezervy aktív.

68.

Emitent porušuje článok 39 ods. 1 tým, že nezavádza, nezachováva a nevykonáva jasné a podrobné politiky a postupy týkajúce sa trvalých práv držiteľov významného tokenu naviazaného na aktíva na spätnú výmenu.

69.

Emitent porušuje článok 39 ods. 1 a 2 tým, že nezabezpečí, aby držitelia významného tokenu naviazaného na aktíva mali trvalé práva na spätnú výmenu v súlade s uvedenými odsekmi a tým, že nezavedie politiku týkajúcu sa takýchto trvalých práv na spätnú výmenu, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 39 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až e).

70.

Emitent porušuje článok 39 ods. 3 tým, že účtuje poplatky v prípade spätnej výmeny významného tokenu naviazaného na aktíva.

71.

Emitent porušuje článok 40 tým, že v súvislosti s významným tokenom naviazaným na aktíva poskytuje úroky.

72.

Emitent porušuje článok 45 ods. 1 tým, že neprijíma, nevykonáva a nezachováva politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík emitentov významných tokenov naviazaných na aktíva a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

73.

Emitent porušuje článok 45 ods. 2 tým, že nezabezpečuje, aby jeho významný token naviazaný na aktíva mohli na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe držať v úschove rôzni poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie úschovy a správu kryptoaktív v mene klientov.

74.

Emitent porušuje článok 45 ods. 3 tým, že neposudzuje ani nemonitoruje potreby likvidity na splnenie žiadostí o spätnú výmenu významného tokenu naviazaného na aktíva, ktoré predložia jeho držitelia.

75.

Emitent porušuje článok 45 ods. 3 tým, že nezavádza, nezachováva ani nevykonáva politiku a postupy riadenia likvidity, alebo tým, že uvedenou politikou a postupmi nezabezpečuje, aby mali rezervné aktíva odolný profil likvidity, ktorý umožňuje emitentovi významného tokenu naviazaného na aktíva pokračovať v bežnej prevádzke, a to aj v situáciách nedostatku likvidity.

76.

Emitent porušuje článok 45 ods. 4 tým, že pravidelne nevykonáva záťažové testovanie likvidity alebo nesprísňuje požiadavky na likviditu, ak o to požiada orgán EBA na základe výsledkov takýchto testov.

77.

Emitent porušuje článok 46 ods. 1 tým, že nevypracuje a neudržiava ozdravný plán, v ktorom sa stanovia opatrenia, ktoré má emitent významného tokenu naviazaného na aktíva prijať na obnovenie súladu s požiadavkami uplatniteľnými na rezervu aktív v prípadoch, že emitent uvedené požiadavky nespĺňa, vrátane zachovania svojich služieb súvisiacich s významným tokenom naviazaným na aktíva, včasného obnovenia činnosti a plnenia povinností emitenta v prípade udalostí, ktoré predstavujú významné riziko narušenia činností.

78.

Emitent porušuje článok 46 ods. 1 tým, že nevypracuje a neudržiava ozdravný plán, ktorý zahŕňa vhodné podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj širokej škály možností ozdravenia, ako sa uvádza v treťom pododseku uvedeného odseku.

79.

Emitent porušuje článok 46 ods. 2 tým, že neoznámi ozdravný plán orgánu EBA a v náležitých prípadoch jeho orgánom pre riešenie krízových situácií a orgánom prudenciálneho dohľadu do šiestich mesiacov odo dňa udelenia povolenia podľa článku 21 alebo odo dňa schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17.

80.

Emitent porušuje článok 46 ods. 2 tým, že ozdravný plán pravidelne nepreskúmava ani neaktualizuje.

81.

Emitent porušuje článok 47 ods. 1 tým, že nevypracúva a neudržiava operačný plán na podporu riadnej spätnej výmeny každého významného tokenu naviazaného na aktíva.

82.

Emitent porušuje článok 47 ods. 2 tým, že nemá plán vyplácania, ktorý preukazuje schopnosť emitenta významného tokenu naviazaného na aktíva uskutočniť spätnú výmenu nesplateného emitovaného významného tokenu naviazaného na aktíva bez toho, aby spôsobil neoprávnené hospodárske škody jeho držiteľom alebo stabilite trhov s rezervnými aktívami.

83.

Emitent porušuje článok 47 ods. 2 tým, že nemá plán vyplácania, ktorý zahŕňa zmluvné dojednania, postupy alebo systémy vrátane určenia dočasného administrátora s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými držiteľmi významného tokenu naviazaného na aktíva a zabezpečiť, aby sa držiteľom významného tokenu naviazaného na aktíva včas vyplatili výnosy z predaja zostávajúcich rezervných aktív.

84.

Emitent porušuje článok 47 ods. 2 tým, že nemá plán vyplácania, ktorý zabezpečuje kontinuitu všetkých kritických činností, ktoré sú potrebné na riadnu spätnú výmenu a ktoré sú vykonávané emitentom alebo akýmkoľvek tretím subjektom.

85.

Emitent porušuje článok 47 ods. 3 tým, že neoznámi plán vyplácania orgánu EBA do šiestich mesiacov odo dňa udelenia povolenia podľa článku 21 alebo odo dňa schválenia bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 17.

86.

Emitent porušuje článok 47 ods. 3 tým, že plán vyplácania pravidelne nepreskúmava ani neaktualizuje.

87.

Emitent porušuje článok 88 ods. 1 s výnimkou prípadov, keď sú splnené podmienky článku 88 ods. 2, tým, že čo najskôr neinformuje verejnosť o dôverných informáciách uvedených v článku 87, ktoré sa priamo týkajú tohto emitenta, spôsobom, ktorý umožňuje rýchly prístup a úplné, správne a včasné posúdenie informácií verejnosťou.

PRÍLOHA VI

ZOZNAM PORUŠENÍ USTANOVENÍ UVEDENÝCH V HLAVE IV V SPOJITOSTI S HLAVOU III V PRÍPADE EMITENTOV VÝZNAMNÝCH TOKENOV ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ

1.

Emitent porušuje článok 22 ods. 1 tým, že v prípade každého významného tokenu elektronických peňazí denominovaného v mene, ktorá nie je oficiálnou menou členského štátu, s emisnou hodnotou vyššou ako 100 000 000 EUR neoznamuje každý štvrť rok orgánu EBA informácie uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) uvedeného odseku.

2.

Emitent porušuje článok 23 ods. 1 tým, že nezastaví emisiu významného tokenu elektronických peňazí denominovaného v mene, ktorá nie je oficiálnou menou členského štátu, po dosiahnutí prahových hodnôt stanovených v uvedenom odseku, alebo tým, že nepredloží plán orgánu EBA do 40 pracovných dní od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt s cieľom zabezpečiť, aby sa odhadovaný štvrťročný priemerný počet a priemerná súhrnná hodnota transakcií za deň udržiavali pod týmito prahovými hodnotami.

3.

Emitent porušuje článok 23 ods. 4 tým, že nedodržiava zmeny plánu uvedené v odseku 1 písm. b) uvedeného článku, ako to požaduje orgán EBA.

4.

Emitent porušuje článok 35 ods. 2, keď jeho vlastné zdroje nepozostávajú z položiek a nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článkoch 26 až 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po vykonaní odpočtov v plnom rozsahu podľa článku 36 uvedeného nariadenia bez uplatnenia prahových výnimiek uvedených v článku 46 ods. 4 a článku 48 uvedeného nariadenia.

5.

Emitent porušuje článok 35 ods. 3 tým, že na základe posúdenia vykonaného v súlade s písmenami a) až g) uvedeného odseku nedodržiava požiadavku orgánu EBA mať v držbe vyššiu sumu vlastných zdrojov.

6.

Emitent porušuje článok 35 ods. 5 tým, že pravidelne nevykonáva záťažové testovanie, pri ktorom sa zohľadňujú závažné, ale pravdepodobné finančné záťažové scenáre, ako napríklad otrasy týkajúce sa úrokových sadzieb, a nefinančné záťažové scenáre, ako napríklad operačné riziko.

7.

Emitent porušuje článok 35 ods. 5 tým, že nedodržiava požiadavku orgánu EBA mať v držbe vyššiu sumu vlastných zdrojov na základe výsledku záťažového testovania.

8.

Emitent porušuje článok 36 ods. 1 tým, že nevytvára a neustále neudržiava rezervu aktív.

9.

Emitent porušuje článok 36 ods. 1 tým, že nezabezpečí, aby rezerva aktív bola zložená a spravovaná takým spôsobom, aby boli kryté riziká spojené s oficiálnou menou, na ktorú je naviazaný významný token elektronických peňazí.

10.

Emitent porušuje článok 36 ods. 1 tým, že nezabezpečí, aby rezerva aktív bola zložená a spravovaná takým spôsobom, aby sa riešili riziká likvidity spojené s trvalými právami držiteľov na spätnú výmenu.

11.

Emitent porušuje článok 36 ods. 3 tým, že nezabezpečí, aby rezerva aktív bola prevádzkovo oddelená od majetku emitenta a od rezervy aktív iných tokenov elektronických peňazí.

12.

Emitent porušuje článok 36 ods. 6 vtedy, ak jeho riadiaci orgán nezabezpečuje účinnú a obozretnú správu rezervy aktív.

13.

Emitent porušuje článok 36 ods. 6 tým, že nezabezpečí, aby emisii a spätnej výmene významného tokenu elektronických peňazí vždy zodpovedalo príslušné zvýšenie alebo zníženie rezervy aktív.

14.

Emitent porušuje článok 36 ods. 7 tým, že neurčí súhrnnú hodnotu rezervy aktív použitím trhových cien a tým, že jej súhrnná hodnota nie je vždy aspoň rovná súhrnnej hodnote pohľadávok držiteľov významného tokenu elektronických peňazí v obehu voči emitentovi.

15.

Emitent porušuje článok 36 ods. 8 tým, že nemá jasnú a podrobnú politiku popisujúcu stabilizačný mechanizmus významného tokenu elektronických peňazí, ktorá spĺňa podmienky stanovené v písmenách a) až g) uvedeného odseku.

16.

Emitent porušuje článok 36 ods. 9 tým, že nenariaďuje každých šesť mesiacov po dni verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie nezávislý audit rezervy aktív.

17.

Emitent porušuje článok 36 ods. 10 tým, že neoznámi orgánu EBA výsledok auditu v súlade s uvedeným odsekom alebo tým, že neuverejní výsledok auditu do dvoch týždňov odo dňa oznámenia orgánu EBA.

18.

Emitent porušuje článok 37 ods. 1 tým, že nezavádza, nezachováva ani nevykonáva politiky, postupy a zmluvné dojednania týkajúce sa správy, ktorými sa neustále zabezpečuje plnenie podmienok uvedených v prvom pododseku písm. a) až e) uvedeného odseku.

19.

Emitent porušuje článok 37 ods. 2 tým, že pri vydávaní dvoch alebo viacerých významných tokenov elektronických peňazí nemá zavedenú politiku úschovy pre každú skupinu rezerv aktív.

20.

Emitent porušuje článok 37 ods. 3 tým, že nezabezpečí, aby rezervné aktíva boli držané v úschove poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytujúcim úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov, úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa emisie významného tokenu elektronických peňazí.

21.

Emitent porušuje článok 37 ods. 4 tým, že pri výbere, vymenovaní a preskúmavaní poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií a investičných spoločností vymenovaných za správcov rezervných aktív nepostupuje s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou, alebo tým, že nezabezpečí, aby správcom bola iná právnická osoba ako emitent.

22.

Emitent porušuje článok 37 ods. 4 tým, že nezabezpečí, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív, úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vymenovaní za správcov rezervných aktív mali potrebné odborné znalosti a povesť na trhu, aby mohli konať ako správcovia takýchto rezervných aktív.

23.

Emitent porušuje článok 37 ods. 4 tým, že v zmluvných dojednania so správcami nezabezpečí, aby rezervné aktíva držané v úschove boli chránené pred nárokmi veriteľov správcov.

24.

Emitent porušuje článok 37 ods. 5 tým, že v politikách a postupoch úschovy nestanoví kritériá výberu pre vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív alebo tým, že nestanoví postup preskúmania takýchto vymenovaní.

25.

Emitent porušuje článok 37 ods. 5 tým, že pravidelne nepreskúmava vymenovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív, úverových inštitúcií alebo investičných spoločností za správcov rezervných aktív, a tým, že nehodnotí svoje expozície voči takýmto správcom, alebo tým, že priebežne nemonitoruje finančnú situáciu takýchto správcov.

26.

Emitent porušuje článok 37 ods. 6 tým, že nezabezpečí, aby sa úschova rezervných aktív vykonávala v súlade s prvým pododsekom písm. a) až d) uvedeného odseku.

27.

Emitent porušuje článok 37 ods. 7 tým, že vymenovanie poskytovateľa služieb kryptoaktív, úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti za správcu rezervných aktív nie je doložené zmluvným dojednaním, alebo tým, že prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania neupravuje tok informácií potrebných na to, aby emitent významného tokenu elektronických peňazí, poskytovateľ služieb kryptoaktív, úverová inštitúcia a investičná spoločnosť mohli vykonávať svoje funkcie ako správcovia.

28.

Emitent porušuje článok 38 ods. 1 tým, že investuje rezervu aktív do akýchkoľvek produktov, ktoré nie sú vysoko likvidnými finančnými nástrojmi s minimálnym trhovým rizikom, kreditným rizikom a rizikami koncentrácie, alebo ak takéto investície nemožno rýchlo premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym nepriaznivým účinkom na cenu.

29.

Emitent porušuje článok 38 ods. 3 tým, že v súlade s článkom 37 nedrží v úschove finančné nástroje, do ktorých bola investovaná rezerva aktív.

30.

Emitent porušuje článok 38 ods. 4 tým, že neznáša všetky zisky a straty a akékoľvek riziká protistrany alebo operačné riziká, ktoré vyplývajú z investovania rezervy aktív.

31.

Emitent porušuje článok 45 ods. 1 tým, že neprijíma, nevykonáva a nezachováva politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík emitentov významných tokenov elektronických peňazí a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

32.

Emitent porušuje článok 45 ods. 2 tým, že nezabezpečuje, aby jeho významný token elektronických peňazí mohli na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe držať v úschove rôzni poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie úschovy a správu kryptoaktív v mene klientov.

33.

Emitent porušuje článok 45 ods. 3 tým, že neposudzuje ani nemonitoruje potreby likvidity na splnenie žiadostí o spätnú výmenu významného tokenu elektronických peňazí, ktoré predložili jeho držitelia.

34.

Emitent porušuje článok 45 ods. 3 tým, že nezavádza, nezachováva ani nevykonáva politiku a postupy riadenia likvidity, alebo tým, že uvedenou politikou a postupmi nezabezpečuje, aby mali rezervné aktíva odolný profil likvidity, ktorý umožňuje emitentovi významného tokenu elektronických peňazí pokračovať v bežnej prevádzke, a to aj v situáciách nedostatku likvidity.

35.

Emitent porušuje článok 45 ods. 4 tým, že pravidelne nevykonáva záťažové testovanie likvidity alebo nesprísňuje požiadavky na likviditu, ak o to požiada orgán EBA na základe výsledkov takýchto testov.

36.

Emitent porušuje článok 45 ods. 5 tým, že neustále nedodržiava požiadavku na vlastné zdroje.

37.

Emitent porušuje článok 46 ods. 1 tým, že nevypracuje a neudržiava ozdravný plán, v ktorom sa stanovia opatrenia, ktoré má emitent významných tokenov elektronických peňazí prijať na obnovenie súladu s požiadavkami uplatniteľnými na rezervu aktív v prípadoch, že emitent uvedené požiadavky nespĺňa, vrátane zachovania svojich služieb súvisiacich s významným tokenom elektronických peňazí, včasného obnovenia činnosti a plnenia povinností emitenta v prípade udalostí, ktoré predstavujú významné riziko narušenia činností.

38.

Emitent porušuje článok 46 ods. 1 tým, že nevypracuje a neudržiava ozdravný plán, ktorý zahŕňa vhodné podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj širokej škály možností ozdravenia, ako sa uvádza v treťom pododseku písm. a), b) a c) uvedeného odseku.

39.

Emitent porušuje článok 46 ods. 2 tým, že neoznámi ozdravný plán orgánu EBA a v náležitých prípadoch jeho orgánom pre riešenie krízových situácií a orgánom prudenciálneho dohľadu do šiestich mesiacov odo dňa verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

40.

Emitent porušuje článok 46 ods. 2 tým, že ozdravný plán pravidelne nepreskúmava ani neaktualizuje.

41.

Emitent porušuje článok 47 ods. 1 tým, že nevypracuje a neudržiava operačný plán, ktorý podporuje riadnu spätnú výmenu každého významného tokenu elektronických peňazí.

42.

Emitent porušuje článok 47 ods. 2 tým, že nemá plán vyplácania, ktorý preukazuje schopnosť emitenta významného tokenu elektronických peňazí uskutočniť spätnú výmenu nesplateného emitovaného významného tokenu elektronických peňazí bez toho, aby spôsobil neoprávnené hospodárske škody jeho držiteľom alebo stabilite trhov s rezervnými aktívami.

43.

Emitent porušuje článok 47 ods. 2 tým, že nemá plán vyplácania, ktorý zahŕňa zmluvné dojednania, postupy alebo systémy vrátane určenia dočasného administrátora s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými držiteľmi významného tokenu elektronických peňazí a zabezpečiť, aby sa držiteľom významného tokenu elektronických peňazí včas vyplatili výnosy z predaja zostávajúcich rezervných aktív.

44.

Emitent porušuje článok 47 ods. 2 tým, že nemá plán vyplácania, ktorý zabezpečuje kontinuitu všetkých kritických činností, ktoré sú potrebné na riadnu spätnú výmenu a ktoré sú vykonávané emitentom alebo akýmikoľvek tretími subjektmi.

45.

Emitent porušuje článok 47 ods. 3 tým, že neoznámi plán vyplácania orgánu EBA do šiestich mesiacov odo dňa začatia verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie.

46.

Emitent porušuje článok 47 ods. 3 tým, že plán vyplácania pravidelne nepreskúmava ani neaktualizuje.