(1)

Geopolitický kontext Únie sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenil. Situácia v susedných regiónoch Európy je nestabilná a Únia čelí zložitým a náročným problémom, keď jednak vznikajú nové hrozby, ako napríklad hybridné a kybernetické útoky, a zároveň sa vracajú aj tradičnejšie výzvy. Vzhľadom na uvedené okolnosti zastávajú občania Európy aj ich politickí lídri rovnaký názor, že je potrebné spoločne urobiť viac v oblasti obrany.

(2)

Charakteristickými črtami sektora obrany sú zvyšujúce sa náklady na obranné vybavenie a vysoké náklady na výskum a vývoj, ktoré obmedzujú zavádzanie nových obranných programov a majú priamy dosah na konkurencieschopnosť a inovačné kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Vzhľadom na toto zvyšovanie nákladov by sa mal na úrovni Únie podporovať vývoj novej generácie hlavných obranných systémov a nových obranných technológií s cieľom zvýšiť spoluprácu medzi členskými štátmi v súvislosti s investíciami do obranného vybavenia.

(3)

Komisia sa vo svojom oznámení z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji technologických a priemyselných spôsobilostí v oblasti obrany s cieľom reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, inovačný a efektívny európsky obranný priemysel v celej Únii aj mimo jej hraníc. Okrem toho sa Komisia zaviazala podporovať vytvorenie integrovanejšieho obranného trhu v Únii a dopyt po európskych výrobkoch a technológiách obranného priemyslu na vnútornom trhu, v dôsledku čoho sa zvýši nezávislosť od mimoúniových zdrojov. Komisia konkrétne navrhla vytvoriť Európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, a tým pomáhať rozvíjaniu synergií a nákladovej efektívnosti, a na podporu spoločných nákupov a údržby obranného vybavenia členskými štátmi. Európsky obranný fond by mal dopĺňať vnútroštátne financovanie, ktoré sa už na uvedený účel používa, stimulovať členské štáty k väčšej spolupráci a väčším investíciám v oblasti obrany a podporovať spoluprácu počas celého životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(4)

Európsky obranný fond by mal prispieť k silnej, konkurencieschopnej a inovačnej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni a dopĺňať iniciatívy Únie zamerané na dosiahnutie integrovanejšieho európskeho obranného trhu, a najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (3) a 2009/81/ES (4) o transferoch Únie a o verejnom obstarávaní v sektore obrany prijaté v roku 2009.

(5)

Európsky obranný fond (ďalej len „fond“) by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“) stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (5) na základe integrovaného prístupu s cieľom prispieť k posilneniu kapacít obranného priemyslu Únie v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií. Cieľom fondu má byť posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómnosti obranného priemyslu Únie, a tým prispieva k strategickej autonómnosti Únie podporou cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj spolupráce medzi podnikmi, výskumnými centrami, vnútroštátnymi správnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a univerzitami v celej Únii, tak vo fáze výskumu, ako aj vo fáze vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu. S cieľom dosiahnuť inovatívnejšie riešenia a podporiť otvorený vnútorný trh by mal fond podporovať a uľahčovať rozširovanie cezhraničnej spolupráce malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiacich v sektore obrany. Na úrovni Únie sa spoločné nedostatky v spôsobilostiach v oblasti obrany identifikujú v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä v pláne rozvoja spôsobilostí, pričom v zastrešujúcom programe strategického výskumu sa identifikujú aj spoločné ciele výskumu v oblasti obrany.

Účelom iných procesov v Únii, napríklad koordinovaného ročného hodnotenia obrany (CARD) a stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) je podporiť plnenie príslušných priorít identifikovaním a využitím príležitostí na posilnenie spolupráce s cieľom naplniť ambície v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni Únie. Vo vhodných prípadoch sa môžu tiež zohľadniť regionálne a medzinárodné priority vrátane priorít v kontexte Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ak sú v súlade s prioritami Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu ani pridruženej krajine v účasti, pričom by sa malo dbať na predchádzanie zbytočnej duplicite.

(6)

Fáza výskumu spojená s vývojom obranných spôsobilostí má zásadný význam, keďže podporuje kapacitu a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj výrobkov obranného priemyslu, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov takých výrobkov. Fáza výskumu môže zahŕňať značné riziká, najmä riziká spojené s nízkym stupňom rozvoja a prelomového charakteru technológií. Fáza vývoja, ktorá obvykle nasleduje po fáze výskumu, zahŕňa aj značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť a inovatívnosť obranného priemyslu Únie. Fond by preto mal podporovať prepojenie medzi fázou výskumu a fázou vývoja.

(7)

Fond nepodporuje základný výskum, ktorý by sa mal podporovať radšej z iných programov financovania, ale jeho podpora sa môže vzťahovať na základný výskum zameraný na obranu, z ktorého sa pravdepodobne vytvorí základ riešenia zistených alebo očakávaných problémov alebo sa vytvoria nové možnosti.

(8)

Z fondu by sa mohli podporovať akcie, ktoré sa týkajú nových výrobkov a technológií obranného priemyslu a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane ich interoperability. Akcie na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu by mali byť oprávnené len vtedy, ak už existujúce informácie potrebné na vykonávanie akcie nepodliehajú žiadnemu obmedzeniu zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, ktoré by bránilo vykonaniu akcie. Ak právne subjekty žiadajú o financovanie z prostriedkov Únie, malo by sa od nich vyžadovať predloženie príslušných informácií, aby sa zistilo, že neexistujú žiadne obmedzenia. Ak takéto informácie chýbajú, nemalo by dôjsť k žiadnemu financovaniu z prostriedkov Únie.

(9)

Z fondu by sa mali podporovať akcie vedúce k vývoju prelomových obranných technológií. Keďže prelomové technológie môžu byť založené na koncepciách alebo nápadoch pochádzajúcich od netradičných subjektov v oblasti obrany, fond by mal umožniť dostatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o konzultácie so zainteresovanými stranami a vykonávanie takýchto akcií.

(10)

S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, akcie týkajúce sa výrobkov alebo technológií obranného priemyslu, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, by nemali byť podporované z fondu. V tejto súvislosti by mala oprávnenosť akcií týkajúcich sa nových výrobkov alebo technológií obranného priemyslu podliehať aj vývoju medzinárodného práva. Okrem toho oprávnené na podporu z fondu by nemali byť akcie na vývoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly nad rozhodnutiami o výbere cieľa a nasadenia pri vykonávaní útokov na ľudí, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na akcie na vývoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

(11)

Cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi právnymi subjektmi usadenými v rôznych členských štátoch brzdí skutočnosť, že je ťažké dohodnúť sa na harmonizovaných požiadavkách na obrannú spôsobilosť a spoločných technických špecifikáciách alebo normách. Absencia takýchto požiadaviek, špecifikácií a noriem mala za následok zvýšenú roztrieštenosť obranného sektora, technickú zložitosť, oneskorenia, vyššie náklady, zbytočnú duplicitu, ako aj nižšiu úroveň interoperability. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou akcií, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti. Na podporu z fondu by mali byť tiež oprávnené činnosti vedúce k harmonizovaným požiadavkám na obrannú spôsobilosť, ako aj činnosti zamerané na podporu tvorby spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem, najmä ak podporujú interoperabilitu.

(12)

Keďže cieľom fondu je podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovácie obranného priemyslu Únie využívaním a dopĺňaním činností spolupráce týkajúcich sa výskumu a technológií v oblasti obrany a elimináciou rizika vo fáze vývoja projektov spolupráce, na podporu z fondu by mali byť oprávnené akcie týkajúce sa fázy výskumu a fázy vývoja výrobku alebo technológie obranného priemyslu.

(13)

Keďže fond sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi právnymi subjektmi a členskými štátmi v celej Únii, akcia by mala byť oprávnená na získanie financovania len vtedy, ak ju majú vykonať právne subjekty spolupracujúce v rámci konzorcia najmenej troch oprávnených právnych subjektov usadených v najmenej troch rôznych členských štátoch alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z uvedených oprávnených právnych subjektov usadených v najmenej dvoch rôznych členských štátoch alebo pridružených krajinách by nemali byť počas celého obdobia, v ktorom sa vykonáva akcia, priamo alebo nepriamo ovládané rovnakým právnym subjektom a nemali by sa ovládať navzájom. V uvedenej súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Vzhľadom na špecifiká prelomových obranných technológií, ako aj štúdií, by akcie mohol vykonávať jeden právny subjekt. S cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi by malo byť tiež možné z fondu podporiť spoločné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím.

(14)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (6) sú subjekty usadené v zámorských krajinách alebo územiach oprávnené na získanie financovania pod podmienkou dodržania pravidiel a cieľov fondu a prípadných dohôd platných pre členský štát, s ktorým sú príslušné zámorské krajiny a územia spojené.

(15)

Keďže fond sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti obranného priemyslu Únie, oprávnené na podporu by v zásade mali byť len právne subjekty usadené v Únii alebo v pridružených krajinách, ktoré nie sú ovládané zo strany nepridružených tretích krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by sa ovládanie malo chápať ako schopnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, by sa infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje príjemcov a subdodávateľov zapojených do akcií podporovaných z fondu mali nachádzať na území členského štátu alebo pridruženej krajiny počas celého trvania akcie a príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie by mali mať ich výkonné riadiace štruktúry v Únii alebo v pridruženej krajine. V súlade s tým by právny subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine, alebo právny subjekt, ktorý je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine, ale svoje výkonné riadiace štruktúry má v nepridruženej tretej krajine, nemal byť oprávnený byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie. S cieľom chrániť základné bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov by sa uvedené kritériá oprávnenosti mali uplatňovať aj na financovanie poskytované prostredníctvom verejného obstarávania odchylne od článku 176 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(16)

Za určitých okolností by malo byť možné odchýliť sa od zásady, že príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie podporovanej z fondu nie sú ovládaní nepridruženými tretími krajinami ani subjektami z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by právne subjekty usadené v Únii alebo v pridruženej krajine, ktoré sú ovládané nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, mali byť oprávnené byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie pod podmienkou, že sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. Účasť takýchto právnych subjektov by nemala byť v rozpore s cieľmi fondu. Žiadatelia by mali poskytnúť všetky príslušné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, aktívach a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci akcie použiť. Zároveň by sa v tejto súvislosti mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

(17)

V rámci reštriktívnych opatrení Únie, ktoré boli prijaté na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článku 215 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), sa nesmú priamo ani nepriamo poskytnúť žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje určeným právnickým osobám, subjektom alebo orgánom ani v ich prospech. Takéto určené subjekty a subjekty nimi vlastnené alebo ovládané preto nemôžu byť podporované z fondu.

(18)

Finančné prostriedky Únie by sa mali udeľovať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Za určitých riadne odôvodnených a výnimočných okolností by však malo byť tiež možné udeliť finančné prostriedky Únie bez výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 195 prvým odsekom písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Keďže udelenie finančných prostriedkov v súlade s článkom 195 prvým odsekom písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách predstavuje odchýlku od všeobecného pravidla, že finančné prostriedky sa majú udeľovať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov, uvedené výnimočné okolnosti by sa mali vykladať prísne. V uvedenom kontexte, na to, aby sa grant mohol udeliť bez výzvy na predkladanie návrhov, Komisia, ktorej pomáha výbor členských štátov (ďalej len „výbor“), by mala posúdiť stupeň, do ktorého navrhovaná akcia zodpovedá cieľom fondu, pokiaľ ide o cezhraničnú priemyselnú spoluprácu a hospodársku súťaž v rámci celého dodávateľského reťazca.

(19)

Ak sa na oprávnenej akcii chce zúčastniť konzorcium a podpora Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora. Koordinátor by mal byť hlavným kontaktným miestom na účely vzťahov konzorcia s Komisiou.

(20)

Ak akciu podporovanú z fondu riadi projektový manažér vymenovaný členskými štátmi alebo pridruženými krajinami, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby príjemcom konzultovať o pokroku dosiahnutom v rámci akcie, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty. Projektový manažér by mal Komisii poskytnúť svoje pripomienky k pokroku dosiahnutému v rámci akcie, aby Komisia mohla určiť, či sú splnené podmienky na to, aby sa prikročilo k vykonaniu platby.

(21)

Fond by sa mal vykonávať prostredníctvom priameho riadenia, aby sa maximalizovala účinnosť a efektívnosť realizácie a zabezpečila úplná konzistentnosť s ostatnými iniciatívami Únie. Komisia by preto mala aj naďalej zodpovedať za výberové postupy a postupy prideľovania prostriedkov, a to aj pokiaľ ide o preskúmanie a posúdenie z etického hľadiska. V odôvodnených prípadoch by však malo byť Komisii umožnené poveriť subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu v prípade osobitných akcií podporovaných z fondu, napríklad, keď bol projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, ktoré spolufinancujú akciu, za podmienky, že budú splnené požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takéto poverenie úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu by pomohlo zefektívniť riadenie spolufinancovaných akcií a zabezpečiť bezproblémovú koordináciu dohody o financovaní s dohodou uzavretou konzorciom a projektovým manažérom vymenovaným členskými štátmi, ktoré akciu spolufinancujú.

(22)

S cieľom zabezpečiť finančnú životaschopnosť financovaných vývojových akcií treba, aby žiadatelia preukázali, že náklady na akcie, ktoré nie sú pokryté z finančných prostriedkov Únie, sú pokryté inými finančnými prostriedkami.

(23)

Členské štáty by mali mať k dispozícii rôzne druhy finančných mechanizmov na účely spoločného vývoja a nadobudnutia obranných spôsobilostí. Komisia by mohla zabezpečovať rôzne druhy mechanizmov, ktoré by členské štáty mohli dobrovoľne využívať pri riešení problémov financovania v oblasti vývoja a obstarávania v rámci spolupráce. Využívaním takýchto finančných mechanizmov by sa mohlo ďalej podporiť spúšťanie projektov spolupráce a cezhraničných projektov v oblasti obrany a zvýšiť efektívnosť výdavkov na obranu, a to aj v prípade projektov podporovaných z fondu.

(24)

Vzhľadom na špecifiká obranného priemyslu, kde dopyt takmer výlučne vychádza zo strany členských štátov a pridružených krajín, ktoré tiež ovládajú celé nadobúdanie výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane exportu, sa fungovanie sektoru obrany neriadi obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Preto toto odvetvie nemôže uskutočňovať zásadné projekty výskumu a vývoja v oblasti obrany financované z vlastných zdrojov a členské štáty a pridružené krajiny často v plnej výške hradia náklady na výskum a vývoj. V záujme dosiahnutia cieľov fondu, a to najmä podporenia spolupráce medzi právnymi subjektmi z rôznych členských štátov a pridružených krajín, a pri zohľadnení špecifík sektora obrany, v prípade akcií, ktoré sa vykonávajú pred fázou prototypu, by sa mali hradiť oprávnené náklady v plnej výške.

(25)

Kľúčovou fázou je fáza prototypu, pretože členské štáty alebo pridružené krajiny vtedy zvyčajne prijímajú rozhodnutie o svojej celkovej investícii a začínajú postup nadobudnutia budúcich výrobkov alebo technológií obranného priemyslu. Členské štáty a pridružené krajiny sa preto v tejto konkrétnej fáze dohodnú na potrebných záväzkoch vrátane spoločného rozdelenia nákladov a vlastníctva projektu. S cieľom zaistiť dôveryhodnosť ich záväzkov, podpora z fondu by nemala za bežných okolností presiahnuť 20 % oprávnených nákladov.

(26)

V prípade akcií, ktoré idú nad rámec fázy prototypu, by sa malo stanoviť financovanie až do výšky 80 %. Takéto akcie, ktoré sú bližšie k dokončeniu výrobku a technológie, si môžu stále vyžadovať značné náklady.

(27)

Zainteresované strany v sektore obrany čelia osobitným nepriamym nákladom, ako sú napríklad náklady na bezpečnosť. Navyše zainteresované strany fungujú na špecifickom trhu, na ktorom – pri chýbajúcom dopyte na strane kupujúcich – nemôžu získať späť náklady na výskum a vývoj rovnakým spôsobom ako v civilnom sektore. Preto je vhodné povoliť paušálnu sadzbu 25 % celkových priamych oprávnených nákladov na akciu, ako aj možnosť účtovať nepriame oprávnené náklady určené v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príjemcov, ak uvedené postupy ich vnútroštátne orgány uznávajú v prípade porovnateľných činností v oblasti obrany a ak ich príjemca oznámil Komisii.

(28)

Akcie s účasťou cezhraničných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k plneniu cieľov fondu. Takéto akcie by mali byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania, čo by malo byť prospešné pre všetky zúčastnené právne subjekty.

(29)

S cieľom zabezpečiť, aby financované akcie prispeli ku konkurencieschopnosti a efektívnosti európskeho obranného priemyslu, je dôležité, aby členské štáty mali úmysel spoločne obstarávať konečný výrobok alebo spoločne využívať technológiu, najmä prostredníctvom spoločného cezhraničného obstarávania, v rámci ktorého členské štáty spoločne organizujú svoje postupy verejného obstarávania, a to najmä prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby akcie podporované z fondu prispievali ku konkurencieschopnosti a efektívnosti európskeho obranného priemyslu, mali by byť orientované na trh a na dopyt a v strednodobom až dlhodobom horizonte komerčne životaschopné. Kritériá oprávnenosti pre vývojové akcie by preto mali zohľadňovať skutočnosť, že členské štáty majú úmysel, a to aj prostredníctvom memoranda o porozumení alebo vyhlásenia o zámere, koordinovaným spôsobom obstarať koncový výrobok alebo využívať technológiu. Kritériá na vyhodnotenie návrhov vývojových akcií by okrem toho mali zohľadňovať aj skutočnosť, že členské štáty sa politicky alebo právne zaviazali spoločne koordinovaným spôsobom využívať, vlastniť alebo udržiavať koncový výrobok alebo technológiu.

(31)

Podpora inovácií a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Kritériom na vyhodnotenie návrhov by preto mali byť prínosy akcií pre uvedené záujmy a pre priority v oblasti obranného výskumu a obranných spôsobilostí, na ktorých sa členské štáty spoločne dohodli.

(32)

Oprávnenými akciami vypracovanými v medziach projektov PESCO v inštitucionálnom rámci Únie by sa mala zabezpečiť nepretržitá posilnená spolupráca medzi právnymi subjektmi v rôznych členských štátoch, čím by sa malo priamo prispievať k cieľom fondu. Ak by boli takéto akcie vybrané, mali by byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(33)

S cieľom predísť zbytočnej duplicite a zabezpečiť vzájomné obohacovanie civilného a obranného výskumu a synergie medzi nimi, Komisia zohľadní iné činnosti financované z Horizontu Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (8).

(34)

Kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sa stávajú čoraz významnejšími výzvami a Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uznali potrebu dosiahnuť synergie medzi akciami v oblasti kybernetickej obrany v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a iniciatívami Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sú napríklad iniciatívy uvedené v spoločnom oznámení Komisie z 13. septembra 2017„Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ“. Zainteresované strany by sa mali v záujme zvýšenia kybernetickej odolnosti usilovať najmä o synergie medzi civilným a obranným rozmerom kybernetickej bezpečnosti.

(35)

Integrovaný prístup by sa mal zabezpečiť spojením činností, na ktoré sa vzťahuje Prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany (ďalej len „PADR“) začatá Komisiou v súlade s článkom 58 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „EDIDP“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 (9), ako aj zjednotením podmienok účasti. Takýto integrovaný prístup by mal vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov a zvýšiť inovačný, kolaboratívny a hospodársky vplyv fondu a zároveň predísť zbytočnej duplicite a fragmentácii. Tiež by zabezpečil, že fond prispeje k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a zároveň k preklenutiu medzery medzi výskumom a vývojovými fázami pri súčasnom zohľadnení špecifík sektora obrany, ako aj podpore všetkých foriem inovácií vrátane prelomových obranných technológií. Okrem toho je možné očakávať aj prípadné účinky pozitívneho presahu do civilného sektoru.

(36)

Ak je to vhodné vzhľadom na osobitosti akcie, ciele fondu by sa mali dosahovať aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci fondu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (10).

(37)

Podpora z fondu by sa mala vhodným spôsobom využívať na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, alebo narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali prinášať pre Úniu jasnú pridanú hodnotu.

(38)

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby vykonávania fondu by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti plniť špecifické ciele akcií a dosahovať výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. Uvedená voľba by mala zahŕňať zváženie využívania jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako je uvedené v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(39)

Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov prijať ročné pracovné programy v súlade s cieľmi fondu a zohľadniť pritom prvé skúsenosti získané v rámci EDIDP a PADR. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor. Komisia by sa mala snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. V tejto súvislosti by mal výbor mať možnosť stretávať sa v zložení národných expertov na oblasť obrany a bezpečnosti, aby Komisii poskytoval špecifickú pomoc vrátane poradenstva, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností v rámci akcie. Členské štáty vymenúvajú svojich príslušných zástupcov do uvedeného výboru. Členom výboru by sa malo umožniť, aby včas a účinne preskúmali návrh vykonávacích aktov a vyjadrili svoje stanoviská.

(40)

Kategórie stanovené v pracovných programov by v prípade potreby mali obsahovať funkčné požiadavky, aby bolo pre priemysel jasné, aké funkcie a úlohy majú plniť spôsobilosti, ktoré sa majú vytvoriť. Takéto požiadavky by mali poskytnúť jasný obraz o očakávanom výkone, ale nemali by byť zamerané na špecifické riešenia alebo špecifické právne subjekty a nemali by brániť hospodárskej súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

(41)

Počas prípravy pracovných programov by Komisia tiež mala zabezpečiť prostredníctvom vhodných konzultácií s výborom, aby sa pri navrhovaných výskumných alebo vývojových akciách zabránilo zbytočnej duplicite. V uvedenej súvislosti Komisia môže vykonať predbežné posúdenie možných prípadov duplicity existujúcich spôsobilostí alebo už financovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja v rámci Únie.

(42)

Komisia by mala zabezpečiť súdržnosť pracovných programov počas priemyselného životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(43)

V pracovných programoch by sa malo tiež zabezpečiť, aby sa náležitá časť celkového rozpočtu využila na akcie umožňujúce cezhraničnú účasť MSP.

(44)

Európska obranná agentúra by mala mať štatút pozorovateľa vo výbore, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Vzhľadom na špecifiká sektora obrany by mala výboru pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(45)

S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely zmeny prílohy k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, ako aj na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie pracovných programov a pridelenie finančných prostriedkov na vybrané výskumné a vývojové akcie. Pri vykonávaní výskumných a vývojových akcií by sa mali zohľadniť najmä špecifiká sektora obrany, predovšetkým zodpovednosť členských štátov, pridružených krajín alebo oboch za proces plánovania a nadobúdania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(47)

Komisia by mala vytvoriť zoznam nezávislých expertov. Bezpečnostné oprávnenia uvedených nezávislých expertov by mali potvrdiť príslušné členské štáty. Uvedený zoznam by sa nemal zverejniť. Nezávislí experti by mali byť vybratí na základe svojich zručností, skúseností a vedomostí, pričom by sa mali zohľadniť úlohy, ktorými sa poveria. Komisia by mala v čo najväčšom možnom rozsahu a s ohľadom na situáciu v oblasti akcie prijať pri vymenúvaní nezávislých expertov vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín nezávislých expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť. Malo by sa tiež usilovať o primeranú rotáciu nezávislých expertov a primeranú vyváženosť medzi súkromným a verejným sektorom.

(48)

Nezávislí experti by nemali hodnotiť, poskytovať poradenstvo ani pomáhať pri záležitostiach, v súvislosti s ktorými sa nachádzajú v konflikte záujmov, najmä pokiaľ ide o ich postavenie v čase hodnotenia. Predovšetkým by nemali byť v postavení, v ktorom by mohli využívať získané informácie na úkor konzorcia, ktoré hodnotia.

(49)

Komisia by mala po vyhodnotení návrhov s pomocou nezávislých expertov vybrať akcie, ktoré sa majú finančne podporovať z fondu. Členské štáty by mali byť informované o výsledkoch hodnotenia so zoznamom poradia vybraných akcií a o pokroku vo financovaných akciách.

(50)

Pri navrhovaní nových výrobkov alebo technológií obranného priemyslu alebo modernizácii existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu by sa žiadatelia mali zaviazať k dodržiavaniu etických zásad, napríklad v oblasti blahobytu ľudí a ochrany ľudského genómu, ktoré sú vyjadrené aj v príslušnom práve Únie, vnútroštátnom a medzinárodnom práve vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prípadne jeho protokolov. Komisia by mala návrhy sústavne skúmať s cieľom identifikovať tie, ktoré vyvolávajú závažné etické otázky. Takéto návrhy by mali byť v prípade potreby predmetom posúdenia z etického hľadiska.

(51)

V záujme podpory otvoreného vnútorného trhu by sa mala podporiť účasť cezhranične pôsobiacich MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, a to ako členov konzorcií, subdodávateľov alebo iných právnych subjektov v dodávateľskom reťazci.

(52)

Komisia by sa mala usilovať o pokračovanie v dialógu s členskými štátmi a priemyslom, aby sa zaistil úspech fondu. V tejto súvislosti by sa mal ako spoluzákonodarca a jedna z hlavných zainteresovaných strán zapojiť aj Európsky parlament.

(53)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie fondu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (13) (ďalej len „Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020“) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Komisia by mala zabezpečiť zachovanie čo najjednoduchších administratívnych postupov a vynakladať minimálne dodatočné výdavky.

(54)

Na fond sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ nie je stanovené inak. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci.

(55)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(56)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (14) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (15), (Euratom, ES) č. 2185/96 (16) a (EÚ) 2017/1939 (17) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (18). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(57)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (19), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od uvedených tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(58)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by sa fond mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondu v praxi. Komisia by mala vykonať priebežné hodnotenie najneskôr štyri roky od začiatku vykonávacieho obdobia fondu, a to aj na účely predloženia návrhov na prípadné zmeny tohto nariadenia. Komisia by tiež mala vykonať záverečné hodnotenie na konci vykonávacieho obdobia fondu, pričom by mala preveriť finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a v možnom rozsahu v uvedenom čase aj z hľadiska výsledkov vykonávania a vplyvu fondu. V tejto súvislosti by záverečná hodnotiaca správa mala tiež pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. V záverečnej správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch podporovaných z fondu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci, a prínos fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí a mala by obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov, počte členských štátov a pridružených krajín zapojených do jednotlivých akcií a o rozdelení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže tiež navrhnúť zmeny tohto nariadenia s cieľom reagovať na možný vývoj počas vykonávania fondu.

(59)

Komisia by mala pravidelne monitorovať vykonávanie fondu a podávať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na uvedený účel by Komisia mala zaviesť potrebné opatrenia na monitorovanie. Správa by nemala obsahovať citlivé informácie.

(60)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (20) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, fond prispieva k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy do politík Únie a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a vykonávania fondu a opätovne sa posúdia v rámci jeho priebežného hodnotenia.

(61)

Vzhľadom na význam boja proti dramatickej strate biodiverzity toto nariadenie prispieva k zohľadňovaniu opatrení v oblasti biodiverzity do politík Únie a k splneniu všeobecnej ambície poskytnúť v roku 2024 na ciele biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a v rokoch 2026 a 2027 10 % ročných výdavkov v rámci uvedeného VFR, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a cieľov v oblasti biodiverzity v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020.

(62)

Keďže by sa z fondu mala podporovať len výskumná a vývojová fáza výrobkov a technológií obranného priemyslu, Únia by v zásade nemala mať vlastnícke práva ani práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám obranného priemyslu, ktoré sú výsledkom financovaných akcií, pokiaľ nie je podpora Únie poskytovaná na základe verejného obstarávania. V prípade výskumných akcií by však členské štáty a pridružené krajiny mali mať možnosť využívať výsledky financovaných akcií s cieľom zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti vývoja.

(63)

Podpora Únie by nemala ovplyvniť transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie v súlade so smernicou 2009/43/ES ani vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií. Vývoz vojenského vybavenia a technológií členskými štátmi sa riadi spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP (21).

(64)

Využívanie citlivých podkladových informácií vrátane údajov, know-how alebo informácií získaných pred začatím fungovania fondu alebo mimo neho, alebo prístupu neoprávnených osôb k výsledkom vytvoreným v súvislosti s akciami podporovanými z fondu by mohli mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného alebo viacerých členských štátov. Nakladanie s citlivými informáciami by sa preto malo riadiť príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom.

(65)

V záujme zaručenia požadovanej úrovne bezpečnosti utajovaných skutočností by pri podpisovaní utajených dohôd o udeľovaní grantov a financovaní mali byť splnené minimálne normy pre priemyselnú bezpečnosť. Na uvedený účel a v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (22) má Komisia poskytnúť nezávislým expertom určeným členskými štátmi v rámci poradenstva bezpečnostné pokyny pre program vrátane usmernení pre určovanie stupňa bezpečnostného utajenia.

(66)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(67)

Komisia by mala riadiť fond s náležitým zreteľom na požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť, najmä tých, ktoré sa týkajú citlivých informácií vrátane utajovaných skutočností.

(68)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania fondu od začiatku VFR na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(69)

Nariadenie (EÚ) 2018/1092 by sa preto malo zrušiť,