Smernica Rady 92/112/EHS

z 15. decembra 1992

o postupoch harmonizácie programov postupného znižovania a konečného odstránenia znečisťovania spôsobovaného odpadom z výroby oxidu titaničitého

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže smernica Rady 89/428/EHS z 21. júna 1989 o postupoch harmonizácie programov postupného znižovania a konečného odstránenia znečisťovania spôsobovaného odpadom z výroby oxidu titaničitého [4] bola rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 11. júna 1991 zrušená z dôvodu, že nebola dostatočne právne podložená [5];

keďže, pokiaľ členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou, nie je nutné, aby prijímali nové opatrenia s cieľom dosiahnutia súladu s uvedenou smernicou za predpokladu, že uskutočnené opatrenia sú už v súlade s pôvodnou smernicou;

keďže právne vákuum spôsobené zrušením uvedenej smernice môže mať nepriaznivé účinky na životné prostredie a na podmienky súťaže v odvetví výroby oxidu titaničitého; keďže je nutné obnoviť taký vecný stav, aký bol uvedenou smernicou vytvorený;

keďže cieľom tejto smernice je aproximovať vnútroštátne pravidlá, ktoré sa vzťahujú na podmienky výroby oxidu titaničitého, aby sa odstránili existujúce deformácie hospodárskej súťaže medzi rôznymi priemyselnými výrobcami a zabezpečila vysoká úroveň ochrany životného prostredia;

keďže smernica Rady 78/176/EHS z 20. februára 1978 o odpadoch z výroby oxidu titaničitého [6], najmä jej článok 9, ukladá členským štátom, aby vypracovali programy postupného znižovania a konečného odstránenia znečisťovania spôsobeného odpadom z výroby oxidu titaničitého, ktoré existovalo k 20. februáru 1978;

keďže tieto programy stanovili všeobecné ciele obmedzovania znečistenia spôsobeného kvapalnými, pevnými a plynnými odpadmi, ktoré sa mali dosiahnuť do 1. júla 1987; keďže tieto programy mali byť predložené Komisii, aby táto mohla Rade predložiť vhodné návrhy na ich harmonizáciu s cieľom zníženia a konečného odstránenia tohto znečisťovania a zlepšenia podmienok hospodárskej súťaže v priemysle oxidu titaničitého;

keďže v záujme ochrany vodného prostredia by sa malo priame vypúšťanie niektorých odpadov, najmä pevných odpadov a silno kyslých odpadov, zakázať a vypúšťanie ďalších odpadov, najmä slabo kyslých a neutralizovaných odpadov, postupne obmedzovať;

keďže existujúce priemyselné podniky by mali v záujme splnenia vytýčených cieľov zaviesť vhodné systémy úpravy odpadov do stanovených termínov;

keďže zavedenie týchto systémov môže vyvolať značné technicko-ekonomické problémy v prípade slabo kyslých a neutralizovaných odpadov; keďže členské štáty by preto mali mať možnosť odložiť termín zavedenia týchto opatrení pod podmienkou, že bude vypracovaný program účinného zníženia znečisťovania a predložený Komisii; keďže tam, kde sa členské štáty stretnú s takýmito problémami, by mala mať Komisia možnosť predĺžiť príslušné lehoty;

keďže v prípade vypúšťania niektorých odpadov by mali mať členské štáty možnosť aplikovať kvalitatívne ciele tak, aby výsledky boli vo všetkých ohľadoch ekvivalentné s tými, ktoré sa získajú aplikáciou limitných hodnôt; keďže táto ekvivalencia by sa mala demonštrovať v programe, ktorý sa musí predložiť Komisii;

keďže bez toho, aby boli dotknuté záväzky, ktoré členským štátom vyplývajú zo smernice Rady 80/779/EHS z 15. júla 1980 o limitných hodnotách kvality ovzdušia a smerných hodnotách pre oxid siričitý a rozptýlené častice [7] a smernice Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení [8], je účelné chrániť kvalitu ovzdušia stanovením vhodných emisných noriem pre plynné emisie z priemyslu oxidu titaničitého;

keďže s cieľom overovania účinnosti uplatňovania uvedených opatrení by členské štáty mali uskutočňovať monitorovanie vo vzťahu k súčasnej produkcii každého podniku;

keďže vznik všetkých odpadov z výroby oxidu titaničitého by mal byť vylúčený alebo by sa mali využívať tam, kde je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a keďže tieto odpady by sa mali využívať alebo likvidovať bez ohrozenia ľudského zdravia alebo životného prostredia,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica ustanovuje, ako požaduje článok 9 ods. 3 smernice 78/176/EHS, postupy harmonizácie programov znižovania a konečného odstránenia znečisťovania z existujúcich priemyselných podnikov a je určená na zlepšenie podmienok hospodárskej súťaže v priemysle oxidu titaničitého.

Článok 2

1. Na účely tejto smernice:

a) v prípade sulfátového procesu:

- pevný odpad znamená:

- nerozpustné zvyšky rudy, nerozložené kyselinou sírovou počas výrobného procesu,

- zelená skalica, t. j. kryštalický síran železnatý (FeSO47 H2O),

- silno kyslý odpad znamená:

- matičné roztoky, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku síranu titanylu. Ak sú tieto roztoky spojené so slabo kyslými odpadmi a obsahujú spolu viac ako 0,5 % voľných kyselín a rôzne ťažké kovy [9], budú sa tieto roztoky spolu s uvedeným odpadom spoločne považovať za silno kyslý odpad,

- odpad z úpravy znamená:

- filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) silno kyslého odpadu a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5;

- slabo kyslý odpad znamená:

- premývajúce vody, chladiace vody, kondenzáty a iné kaly a kvapalné odpady okrem tých, na ktoré sa vzťahujú vyššie uvedené definície, s obsahom 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej,

- neutralizovaný odpad znamená:

- akúkoľvek kvapalinu s hodnotou pH vyššou ako 5,5, ktorá obsahuje iba stopy ťažkých kovov a vzniká priamo filtráciou alebo dekantáciou zo silno alebo slabo kyslého odpadu pri jeho úprave s cieľom zníženia jeho kyslosti a obsahu ťažkých kovov,

- prach znamená:

- všetky druhy prachu z výrobného zariadenia, najmä rudný prach a prachový pigment,

- SOx znamená:

- plynný oxid siričitý a sírový, uvoľňovaný v rôznych štádiách výrobného procesu a procesu úpravy interného odpadu vrátane kvapôčok kyseliny;

b) v prípade chlórového procesu:

- pevný odpad znamená:

- nerozpustné zvyšky rudy, nerozložené chlórom v priebehu výrobného procesu,

- chloridy a hydroxidy kovov (filtračné usadeniny), ktoré vznikajú v pevnej forme pri výrobe chloridu titaničitého,

- zuhoľnatené zvyšky, ktoré vznikajú pri výrobe chloridu titaničitého;

- silno kyslý odpad znamená:

- odpad obsahujúci viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôzne ťažké kovy [10],

- odpad z úpravy znamená:

- filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) silno kyslého odpadu a ktoré obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje iba stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5,

- slabo kyslý odpad znamená:

- premývajúce vody, chladiace vody, kondenzáty a iné kaly a kvapalné odpady okrem tých, na ktoré sa vzťahujú vyššie uvedené definície, s obsahom 0,5 % alebo menej kyseliny chlorovodíkovej,

- neutralizovaný odpad znamená:

- akúkoľvek kvapalinu s hodnotou pH vyššou ako 5,5, ktorá obsahuje iba stopy ťažkých kovov a ktorá vzniká priamo filtráciou alebo dekantáciou zo silno alebo slabo kyslého odpadu po jeho úprave s cieľom zníženia jeho kyslosti a obsahu ťažkých kovov,

- prach znamená:

- všetky druhy prachu z výrobného zariadenia, hlavne rudný prach a prachový pigment a prach zo zuhoľnatených zvyškov,

- chlór znamená:

- plynný chlór uvoľňovaný v rôznych štádiách výrobného procesu;

c) v prípade sulfátového alebo chlórového procesu:

- vypúšťanie do životného prostredia znamená:

- akékoľvek úmyselné vypúšťanie látok a materiálov do vnútrozemských povrchových vôd, vnútorných pobrežných vôd, teritoriálnych vôd alebo do otvoreného mora pomocou lodí alebo lietadiel, alebo z lodí, alebo lietadiel [11].

2. Definície pojmov v smernici 78/176/EHS sa na účely tejto smernice použijú rovnako.

Článok 3

Priame vypúšťanie akéhokoľvek pevného odpadu, silno kyslého odpadu, slabo kyslého odpadu alebo neutralizovaného odpadu, ako sú uvedené v článku 2, do životného prostredia sa s účinnosťou od 15. júna 1993 zakazuje.

Článok 4

Členské štáty uskutočnia nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili zákaz vypúšťania odpadu do vnútrozemských povrchových vôd, vnútorných pobrežných vôd, teritoriálnych vôd a do otvoreného mora, a to:

a) v prípade pevného odpadu, silno kyslého odpadu a odpadu z úpravy, ktorý pochádza z existujúcich priemyselných podnikov, ktoré používajú sulfátový proces:

- do 15. júna 1993 do všetkých uvedených vôd;

b) v prípade pevného odpadu, silno kyslého odpadu, ktorý pochádza z existujúcich priemyselných podnikov, ktoré používajú chlórový proces:

- do 15. júna 1993 do všetkých uvedených vôd.

Článok 5

V prípade členských štátov, ktoré majú vážne technické a ekonomické problémy s dodržaním termínu uplatnenia stanoveného v článku 4, môže Komisia povoliť jeho predĺženie za predpokladu, že Komisii bude do 15. júna 1993 predložený program účinného zníženia vypúšťania tohto odpadu. Tento program musí viesť ku konečnému zákazu takéhoto vypúšťania do 30. júna 1993.

Najneskôr do troch mesiacov od prijatia tejto smernice treba informovať Komisiu o všetkých takýchto prípadoch a prekonzultovať ich s ňou. Komisia bude informovať ostatné členské štáty.

Článok 6

Členské štáty vykonajú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili zníženie vypúšťania odpadu podľa týchto ustanovení:

a) z existujúcich priemyselných podnikov, ktoré používajú sulfátový proces:

- vypúšťanie slabo kyslého odpadu a neutralizovaného odpadu do všetkých vôd bude do 31. decembra 1993 znížené na hodnotu maximálne 800 kg celkového množstva síranu na 1 tonu vyrobeného oxidu titaničitého (t. j. množstva zodpovedajúceho iónom SO4 obsiahnutým vo voľnej kyseline sírovej a v síranoch kovov);

b) z existujúcich priemyselných podnikov, ktoré používajú chlórový proces:

- vypúšťanie slabo kyslého odpadu a neutralizovaného odpadu do vôd bude do 15. júna 1993 znížené na nižšie uvedené hodnoty celkového množstva chloridu na 1 tonu vyrobeného oxidu titaničitého (t. j. množstva zodpovedajúceho iónom Cl obsiahnutým vo voľnej kyseline chlorovodíkovej a v chloridoch kovov):

- 130 kg pri používaní neutrálneho rutilu,

- 228 kg pri používaní syntetického rutilu,

- 450 kg pri používaní strusky.

V prípade podniku, ktorý používa viac ako jeden druh rudy, platia tieto hodnoty podľa pomeru množstva použitých rúd.

Článok 7

S výnimkou prípadu vnútrozemských povrchových vôd môžu členské štáty odložiť termín uplatnenia uvedený pod písm. a) článku 6 najneskôr do 31. decembra 1994, ak to vyžadujú vážne technicko-ekonomické problémy, za predpokladu, že bude Komisii do 15. júna 1993 predložený program účinného zníženia vypúšťania tohto odpadu. Tento program musí umožniť, aby sa k uvedenému dátumu dosiahli nasledujúce hodnoty:

- pri slabo kyslom odpade a neutralizovanom odpade: 1200 kg — do 15. júna 1993,

- pri slabo kyslom odpade a neutralizovanom odpade: 800 kg — do 31. decembra 1994.

Takéto prípady je potrebné oznámiť Komisii najneskôr do troch mesiacov od prijatia tejto smernice a potom ich s ňou konzultovať. Komisia bude informovať ostatné členské štáty.

Článok 8

1. Pokiaľ ide o požiadavky ustanovené v článku 6, môžu si členské štáty zvoliť použitie kvalitatívnych cieľov spojených s príslušnými limitnými hodnotami používanými tak, že účinky vyjadrené ako prínos k ochrane životného prostredia a k vylúčeniu deformácií hospodárskej súťaže sú ekvivalentné prínosu limitných hodnôt stanovených v tejto smernici.

2. Ak sa členský štát rozhodne pre použitie kvalitatívnych cieľov, musí predložiť Komisii program [12], ktorý preukáže, že opatrenia zaručujú dosiahnutie účinku, ktorý vyjadrený ako prínos k ochrane životného prostredia a vylúčeniu deformácií hospodárskej súťaže je ekvivalentný prínosu limitných hodnôt v termínoch, v ktorých sa tieto limitné hodnoty uplatnia podľa článku 6.

Tento program treba predložiť Komisii najmenej šesť mesiacov pred dátumom, než členský štát navrhne použiť kvalitatívne ciele.

Komisia posúdi tento program v súlade s postupom stanoveným v článku 10 smernice 78/176/EHS.

Komisia informuje ostatné členské štáty.

Článok 9

1. Členské štáty vykonajú nevyhnutné opatrenia, aby sa zabezpečilo zníženie vypúšťania odpadu do ovzdušia podľa týchto ustanovení:

a) v prípade existujúcich priemyselných podnikov, ktoré používajú sulfátový proces:

i) vypúšťanie prachu bude do 31. decembra 1993 znížené na hodnotu neprekračujúcu pre hlavné zdroje 50 mg/nm3 [13] a pre akýkoľvek iný zdroj [14] 150 mg/nm3 [15];

ii) vypúšťanie SOx, ktoré pochádza z operácií digescie a kalcinácie pri výrobe oxidu titaničitého, bude do 1. januára 1995 znížené na hodnotu neprekračujúcu 10 kg ekvivalentu SO2 na 1 tonu vyrobeného oxidu titaničitého;

iii) členské štáty budú potrebovať zariadenia, ktoré treba nainštalovať na zabránenie emisií kvapôčok kyseliny;

iv) závody na zahusťovanie kyslého odpadu nesmú vypúšťať viac ako 500 mg/nm3 SOx vypočítaného ako ekvivalent SO2 [16];

v) závody na kalcináciu solí, ktoré vznikajú pri úprave odpadu, je nutné vybaviť najlepšou dostupnou technológiou na zníženie emisií SOx, ktorá nevyžaduje nadmerné náklady;

b) v prípade existujúcich priemyselných podnikov, ktoré používajú chlórový proces:

i) vypúšťanie prachu musí byť do 15. júna 1993 znížené na hodnotu neprekračujúcu 50 mg/nm3 [17] pre hlavné zdroje a nie viac ako 150 mg/nm3 [18] pre akýkoľvek iný zdroj [19];

ii) vypúšťanie chlóru musí byť do 15. júna 1993 znížené na dennú priemernú koncentráciu maximálne 5 mg/nm3 [20] a v ktoromkoľvek okamihu maximálne 40 mg/nm3.

2. Táto smernica nebude mať vplyv na smernicu 80/779/EHS.

3. Postup monitorovania referenčných meraní vypúšťania SOx do ovzdušia je uvedený v prílohe.

Článok 10

Členské štáty budú monitorovať hodnoty a zníženie uvedené v článkoch 6, 8 a 9 vo vzťahu k príslušnému objemu výroby každého zariadenia.

Článok 11

Členské štáty uskutočnia nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že každý odpad z priemyslu oxidu titaničitého, a najmä odpad, na ktorý sa vzťahuje zákaz vypúšťania do vody alebo do ovzdušia:

- vôbec nevznikal alebo sa využíval tam, kde je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné,

- sa využíval alebo zneškodňoval bez ohrozovania ľudského zdravia a poškodzovania životného prostredia.

Toto sa vzťahuje aj na odpad vznikajúci pri opätovnom zužitkovaní alebo úprave uvedeného odpadu.

Článok 12

1. Členským štátom, ktoré doteraz neprijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou, sa ukladá uviesť ich do účinnosti najneskôr do 15. júna 1993. Ihneď budú informovať Komisiu o svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré prijali na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Táto smernica je adresovaná členských štátom.

V Bruseli 15. decembra 1992

Za Radu

predseda

M. Howard

[1] Ú. v. ES C 317, 7.12.1991, s. 5.

[2] Ú. v. ES C 94, 13.4.1992, s. 158, aÚ. v. ES C 305, 23.11.1992.

[3] Ú. v. ES C 98, 21.4.1992, s. 9.

[4] Ú. v. ES L 201, 14.7.1989, s. 56.

[5] Rozsudok z 11. júna 1991, prípad C-300/89, Komisia v. Rada (zatiaľ neuverejnené).

[6] Ú. v. ES L 54, 25.2.1978, s. 19. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 83/29/EHS (Ú. v. ES L 32, 3.2.1983, s. 28).

[7] Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 30. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/427/EHS (Ú. v. ES L 201, 14.7.1989, s. 53).

[8] Ú. v. ES L 188, 16.7.1989, s. 20.

[9] Táto definícia sa vzťahuje aj na silno kyslé odpady, ktoré boli zriedené tak, že obsahujú 0,5 % alebo menej kyseliny sírovej.

[10] Táto definícia sa vzťahuje aj na silno kyslé odpady, ktoré boli zriedené tak, že obsahujú 0,5 % alebo menej kyseliny chlorovodíkovej.

[11] Pod pojmom "lode a lietadlá" sa rozumie po vode alebo vo vzduchu sa pohybujúce dopravné prostriedky akéhokoľvek typu. Táto definícia zahŕňa vznášadla, plavidlá s vlastným pohonom alebo bez neho a pevné alebo plávajúce plošiny.

[12] Tieto informácie treba poskytovať na základe článku 14 smernice 78/176/EHS alebo samostatne, pokiaľ si to vyžiadajú okolnosti.

[13] Štvorcový meter pri teplote 273 K a tlaku 101,3 kPa.

[14] Členské štáty budú Komisiu informovať o malých zdrojoch, ktoré nezahrnuli do svojho systému merania.

[15] Štvorcový meter pri teplote 273 K a tlaku 101,3 kPa.

[16] Pri nových procesoch zahusťovania môže Komisia schváliť odlišnú hodnotu, pokiaľ členský štát môže preukázať, že na dodržanie tejto hodnoty nie sú k dispozícii vhodné metódy.

[17] Štvorcový meter pri teplote 273 K a tlaku 101,3 kPa.

[18] Štvorcový meter pri teplote 273 K a tlaku 101,3 kPa.

[19] Členské štáty budú Komisiu informovať o malých zdrojoch, ktoré nezahrnuli do svojho systému merania.

[20] Predpokladá sa, že tieto hodnoty zodpovedajú maximálne šiestim gramom na tonu vyrobeného oxidu titaničitého.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Postup monitorovania referenčných meraní plynných emisií SOx

Na účely výpočtu množstva SO2 a SO3 a kvapôčok kyseliny vyjadrených ako ekvivalent SO2, emitovaných určitými zariadeniami, treba brať ohľad na objem plynu emitovaného v priebehu trvania príslušných operácií a na priemerný obsah SO2/SO3 meraný počas rovnakej lehoty. Prietokovú rýchlosť a obsah treba stanovovať za rovnakých podmienok teploty a vlhkosti.

--------------------------------------------------