Smernica Rady

z 25. júla 1978

o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby

(78/686/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä jej články 49, 57, 66 a 235,

zo zreteľom na návrh Komisie,

zo zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

keďže podľa zmluvy je po ukončení prechodného obdobia zakázané akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti pri vykonávaní povolania a poskytovaní služieb; keďže princíp takéhoto zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti sa vzťahuje najmä na udelenie každého oprávnenia, ktoré sa vyžaduje pre výkon praxe zubného lekára a tiež na registráciu alebo členstvo v profesijných organizáciách alebo orgánoch;

keďže sa však zdá byť potrebné, aby sa zaviedli niektoré ustanovenia na uľahčenie efektívneho uplatňovania práva vykonávať povolanie a voľné poskytovanie služieb týkajúce sa činnosti zubných lekárov;

keďže podľa zmluvy sa od členských štátov požaduje, aby neposkytovali žiadnu formu pomoci kvôli možnému narušeniu podmienok vykonávania povolania;

keďže článok 57 ods. 1 zmluvy ustanovuje vydanie smerníc o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách; keďže cieľom tejto smernice je uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubného lekára, ktoré umožní začatie a vykonávanie činnosti na úseku stomatológie ako aj uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách týkajúcich sa špecializovaných zubných lekárov;

keďže v súvislosti s výukou špecializovaných zubných lekárov je vhodné vzájomné uznávanie výukovej odbornosti, pokiaľ nie je podmienkou na začatie činnosti praxe špecializovaného zubného lekára, hoci sú podmienkou používania titulu špecialistu;

keďže vzhľadom na súčasné rozdiely medzi členskými štátmi týkajúce sa počtu špecializácií v zubnom lekárstve a typov resp. trvania štúdia na získanie takýchto špecializácií, treba prijať niektoré koordinačné ustanovenia umožňujúce členským štátom zaviesť vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách; keďže takáto koordinácia nadobudla účinnosť smernicou Rady 78/687/EHS z 25. augusta 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa činnosti zubných lekárov [3];

keďže napriek vyššie uvedenej koordinácii nebolo zámerom zosúladiť všetky ustanovenia členských štátov o výuke zubných lekárov v špecializovanej stomatológii, je predsa však vhodné zaviesť vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubného lekára v špecializovanej stomatológii, ktoré nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké, avšak bez vylúčenia možnosti následného zosúladenia v tejto oblasti; keďže sa v tejto súvislosti bralo do úvahy, že uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii zubného lekára v špecializovanej stomatológii sa musí obmedziť na tie členské štáty, kde je takáto špecializácia známa;

keďže, v súvislosti s používaním akademických titulov, vzhľadom na to, že smernica o vzájomnom uznávaní diplomov nutne neznamená rovnocennosť výuky, ktorá sa takýmito diplomami zaručuje, používanie takýchto titulov by sa malo schváliť iba v jazyku členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza;

keďže na uľahčenie uplatnenia tejto smernice zo strany národných orgánov môžu členské štáty predpísať, aby osoba, ktorá splňuje podmienky výuky požadované týmito orgánmi, musela predložiť okrem formálnych osvedčení o výuke aj osvedčenie vydané príslušnými orgánmi členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého prichádza, že predložené osvedčenia o výuke sú tie, ktoré zahrňuje táto smernica;

keďže v prípade poskytovania služieb by požiadavky registrácie alebo členstva v profesijných organizáciách alebo orgánoch, vzhľadom na to, že sa týkajú stáleho a nepretržitého druhu činnosti vykonávanej v hostiteľskej krajine, bezpochyby predstavovali prekážku pre osoby, ktoré hodlajú poskytovať služby, z dôvodu dočasného charakteru ich činnosti; keďže táto požiadavka mala byť preto zrušená; keďže však v tomto prípade treba zaručiť kontrolu profesionálnej disciplíny, za ktorú sú zodpovedné uvedené profesijné organizácie a orgány; keďže s týmto cieľom, vzhľadom na uplatnenie článku 62 zmluvy treba stanoviť, aby bolo možné dotknutej osobe uložiť, aby predložila príslušnému orgánu hostiteľskej členskej krajiny údaje týkajúce sa poskytovania služieb;

keďže, v súvislosti s požiadavkami, ktoré sa týkajú bezúhonnosti a dobrej povesti by sa malo rozlišovať medzi požiadavkami, ktoré sa majú splniť pri prvom začatí poskytovania služieb a tými, ktoré sa majú plniť počas výkonu praxe;

keďže, pokiaľ ide o činnosti zubných lekárov v pracovno-právnom vzťahu, predpis Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pre pracovníkov v rámci spoločen stva [4] nestanovuje špecifické ustanovenia, ktoré sa týkajú bezúhonnosti alebo dobrej povesti, profesionálnej disciplíny alebo používania patričných odborných titulov; keďže v závislosti od jednotlivých členských štátov takéto pravidlá sa vzťahujú alebo sa môžu vzťahovať tak pre osoby v pracovno-právnom vzťahu ako aj pre samostatne zárobkovo činné osoby; keďže činnosti zubného lekára sú alebo budú vo všetkých členských štátoch podmienené vlastníctvom diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách v stomatológii; keďže takéto činnosti vykonávajú tak osoby v pracovno-právnom vzťahu, ako aj osoby samostatne zárobkovo činné alebo tie isté osoby v priebehu svojej profesionálnej kariéry v oboch postaveniach; keďže na pokiaľ možno najúčinnejšiu podporu ich voľného pohybu v rámci spoločenstva sa zdá byť potrebné rozšíriť platnosť tejto smernice aj na zubných lekárov v pracovno-právnom vzťahu;

keďže regulované povolanie stomatológia v Taliansku dosiaľ nie je organizované; keďže je preto potrebné poskytnúť Taliansku predĺženú lehotu uznávania diplomov zubných lekárov udelených inými členskými štátmi;

keďže to okrem iného znamená, že držitelia doktorských diplomov udelených v Taliansku prípadne nenadobudnú osvedčenie plniace požiadavky článku 19 tejto smernice;

keďže za týchto okolností treba na jednej strane odložiť povinnosť Talianska uznávať diplomy udelené iným členským štátom a na druhej strane povinnosť členských štátov uznávať diplomy udelené v Taliansku, ako sa to uvádza v článku 19,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

RÁMEC

Článok 1

Táto smernica sa vzťahuje na činnosť zubných lekárov, ako sa to uvádza v článku 5 smernice 78/687/EHS, vykonávanú na základe nasledujúcich titulov:

- v Nemecku:

Zahnarzt,

- v Belgicku:

licencié en science dentaire/licentiaat in de tandheelkunde,

- v Dánsku:

tandlæge,

- vo Francúzsku:

chirurgien-dentiste,

- v Írsku:

dentist, dental practitioner alebo dental surgeon,

- v Taliansku:

diplom, ktorého názov Taliansko oznámi členským štátom a Komisii v lehote stanovenej v článku 24 ods. 1,

- v Luxembursku:

médecin-dentiste,

- v Holandsku:

tandarts,

- v Spojenom kráľovstve:

dentist, dental practitioner alebo dental surgeon.

KAPITOLA II

DIPLOMY, OSVEDČENIA A INÉ DOKLADY O FORMÁLNYCH KVALIFIKÁCIÁCH V STOMATOLÓGII

Článok 2

Každý členský štát uznáva diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách v stomatológii udelené štátnym príslušníkom členských štátov inými členskými štátmi v súlade s článkom 1 smernice 78/687/EHS a uvedené v článku 3 tejto smernice a priznáva týmto kvalifikáciám rovnakú účinnosť na svojom území, pokiaľ ide o právo začať alebo vykonávať činnosť zubného lekára, ako dokumentom udeleným samotnými týmito členskými štátmi.

Článok 3

Diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii spomínané v článku 2, sú tieto:

a) v Nemecku:

1. "Zeugnis über die zahnärztliche Staatsprüfung" (vysvedčenie o štátnej skúške v stomatológii) udelené príslušnými orgánmi;

2. certifikáty vydané príslušnými orgánmi Spolkovej republiky Nemecko konštatujúce, že diplomy udelené po 8. máji 1945 príslušnými orgánmi Nemeckej demokratickej republiky sa uznávajú ako rovnocenné s tými, ktoré sa uvádzajú v bode 1;

b) v Belgicku:

"diplôme légal de licencié en science dentaire/wettelijk diploma van licentiaat in de tandheelkunde" (oficiálny diplom absolventa v disciplíne stomatológia) vydaný univerzitnými lekárskymi fakultami alebo centrálnou komisiou alebo Štátnymi komisiami univerzitných examinátorov;

c) v Dánsku:

"bevis for tandlaegeeksamen (kandidateksamen)" (oficiálny diplom osvedčujúci, že jeho držiteľ úspešne zložil skúšku zo stomatológie) vydaný stomatologickými školami spoločne s dokumentom vydaným "Sundhedsstyrelsen" (Štátna zdravotnícka rada) osvedčujúcim, že dotknutý pracoval ako asistent po požadovanú dobu;

d) vo Francúzsku:

1. "diplôme d'État de chirurgien dentiste" (štátny diplom stomatochirurga) udeľovaný do roku 1973 univerzitnými lekárskymi fakultami alebo fakultami lekárstva a farmácie pridruženými k niektorej univerzite;

2. "diplôme d'État de docteur en chirurgie dentaire" (štátny diplom doktora stomatochirurgie) udeľovaný univerzitami;

e) v Írsku:

diplomy:

- "Bachelor in Dental Csience" (B. Dent. SC.) (bakalár stomatológie),

- "Bachelor of Dental Surgery" (BDS) (bakalár stomatochirurgie) alebo

- "Licentiate in Dental Surgery" (LDS) (licenciát stomatochirurgie),

udeľovaný univerzitami alebo Kráľovskou spoločnosťou chirurgov v Írsku;

f) v Taliansku:

diplom, ktorého titul bude zo strany Talianska oznámený členským štátom a Komisii v lehote stanovenej článkom 24 ods. 1;

g) v Luxembursku:

"diplôme d'État de docteur en médecine dentaire" (štátny diplom doktora zubného lekárstva) vydaný Štátnou komisiou examinátorov;

h) v Holandsku:

"universitair getuigschrift van een goed gevolg afgelegd tandartsexamen" (univerzitné potvrdenie o úspešnom zložení skúšky zo stomatochirurgie);

i) v Spojenom kráľovstve:

diplom:

- "Bachelor of Dental Surgery" (BDS alebo B. CH. D.) (bakalára stomatochirurgie) alebo

- "Licentiate in Dental Surgery" (LDS) (licenciáta stomatochirurgie),

vydaný univerzitami alebo kráľovskými spoločnosťami.

KAPITOLA III

DIPLOMY, OSVEDČENIA A INÉ DOKLADY O FORMÁLNYCH KVALIFIKÁCIÁCH V ŠPECIALIZOVANEJ STOMATOLÓGII, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ VO DVOCH ALEBO VIACERÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 4

Každý členský štát, ktorý vydal na tomto úseku ustanovenia v podobe zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia uznáva diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov špecializovaných v čeľustnej ortopédii a čeľustnej chirurgii vydané štátnym príslušníkom členských štátov zo strany iných členských štátov v súlade s článkami 2 a 3 smernice 78/687/EHS, a ktoré sú uvedené v článku 5 a priznáva takýmto kvalifikáciám na svojom území rovnakú účinnosť ako diplomom, osvedčeniam a iných dokladom o formálnych kvalifikáciách, ktoré sám vydáva.

Článok 5

Diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách uvedených v článku 4 sú tieto:

1. Čeľustná ortopédia:

- v Nemecku:

"fachärztliche Anerkennung fur Kieferorthopädie" (osvedčenie z čeľustnej ortopédie) vydaný zo strany "Landeszahnärztekammer" (Krajinskej komory zubných lekárov),

- v Dánsku:

"bevis for tilladelse til at betegne sig som specialtandlaege i ortodonti" (osvedčenie oprávňujúce používať titul zubného lekára špecializovaného na čeľustnú ortopédiu) vydávaný "Sundhedsstyrelsen" (Štátnou zdravotnou radou),

- vo Francúzsku:

"le titre de spécialiste en orthodontie" (titul špecialistu pre čeľustnú ortopédiu) vydávaný orgánom, ktorý sa v tejto disciplíne považuje za príslušný,

- v Írsku:

"certificate of specialist dentist in orthodontics" (osvedčenie stomatológa-špecialistu pre odbor čeľustnej ortopédie), vydaný príslušným orgánom uznaným na tento účel príslušným ministrom,

- v Holandsku:

"getuidschrift van erkenning en inschrijving als ortodontist in het Specialistenregister" (osvedčenie, že dotknutá osoba je oficiálne uznaná a že jej meno je zapísané ako meno špecialistu pre odbor čeľustnej ortopédie do registra špecialistov) vydané "Specialisten-Registratiecommissie (SRC)" (Komisiou pre registráciu špecialistov),

- v Spojenom kráľovstve:

"certificate of completion of specialist training in orthodontics" (osvedčenie o úspešnom ukončení špecializačnej výuky v čeľustnej ortopédii), vydané príslušným orgánom uznaným pre tento účel.

2. Ústna chirurgia

- v Nemecku:

"fachärztliche Anerkennung für Oralchirurgie/Mundchirurgie" (osvedčenie čeľustnej chirurgie) vydané zo strany "Landeszahnärztekammern" (krajinských komôr zubných lekárov),

- v Dánsku:

"bevis for tilladelse til at betegne sig som specialtandlaege i hospitalsodontologi" (osvedčenie oprávňujúce používať titul zubného lekára špecializovaného v nemocničnej čeľustnej ortopédii) vydané zo strany "Sundhetsstyrelsen" (Štátna zdravotnícka Rada),

- v Írsku:

"certificate of specialist dentist in oral surgery" (osvedčenie stomatológa-špecialistu v čeľustnej chirurgii), vydané príslušným orgánom uznaným na tento účel príslušným ministrom,

- v Holandsku:

"getuigschrift van erkenning en inschrijving als kaakchirurg in het Specialistenregister" (osvedčenie, že dotknutá osoba sa oficiálne uznáva a že jej meno je zapísané v registri špecialistov ako čeľustný chirurg) vydané zo strany "Specialisten-Registratiecommissie/SRC)" (Komisie pre registráciu špecialistov),

- v Spojenom kráľovstve:

"certificate of completion of specialist training in oral surgery" (osvedčenie o úspešnom ukončení špecializačnej výuky v odbore čeľustnej chirurgie), vydané príslušným orgánom uznaným na tento účel.

Článok 6

1. Od štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí hodlajú nadobudnúť niektorý z diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnej kvalifikácii špecializovaného zubného lekára, ktorý sa neudeľuje v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, môže hostiteľský členský štát požadovať, aby splnili podmienky výuky stanovené ohľadne špecializácie jeho vlastnými zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami.

2. Hostiteľský členský štát však musí úplne alebo čiastočne zohľadniť obdobia výuky absolvované štátnymi príslušníkmi uvedenými v odseku 1 a osvedčené vlastníctvom diplomu, osvedčenia alebo iným dokladom o formálnej výuke poskytnutom príslušnými orgánmi členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, za predpokladu, že absolvované obdobia výcviku zodpovedajú tým, ktoré vyžaduje hostiteľský členský štát pre predmetný špecializačný výcvik.

3. Príslušné orgány alebo organizácie hostiteľského členského štátu, ktoré overili obsah a trvanie špecializačného výcviku dotknutej osoby na základe predložených diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o dosiahnutej formálnej kvalifikácii, upovedomia túto osobu o dodatočnom období požadovanej výuky a o predmetoch, ktoré ju tvoria.

KAPITOLA IV

SÚČASNÝ STAV

Článok 7

1. V prípade štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách nespĺňajú všetky požiadavky výukového minima uvedené v článku 1 smernice 78/687/EHS, musí každý členský štát uznať ako dostatočné diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách v stomatológii udelené týmito členskými štátmi pred vykonaním smernice 78/687/EHS, ak ich títo štátni príslušníci doložia osvedčením, že boli účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali uvedenú činnosť po dobu najmenej troch za sebou nasledujúcich rokov v období piatich rokov pred vydaním osvedčenia.

2. V prípade štátnych príslušníkov členských štátov, ktorých diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách v špecializovanej stomatológii nespĺňajú požadované výukové minimum uvedené v článkoch 2 a 3 smernice 78/687/EHS, musí každý členský štát uznať ako dostatočný dôkaz diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách v špecializovanej stomatológii udelené týmito členskými štátmi pred vykonaním smernice 78/687/EHS. Členský štát však môže požadovať, aby sa, okrem takýchto diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách, predložilo osvedčenie vydané príslušnými orgánmi alebo organizáciami členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, že bol vykonával činnosti v rámci špecializovanej stomatológie po dobu, ktorá sa rovná dvojnásobku rozdielu medzi trvaním špecializačného výcviku v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza a minimálnym požadovaným výcvikovým obdobím uvedeným v smernici 78/687/EHS, ak tieto diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách nespĺňajú podmienky minimálneho trvania výuky stanovené článkom 2 smernice 78/687/EHS.

Ak však pred vykonaním tejto smernice hostiteľský členský štát požaduje minimálne trvanie výukového obdobia kratšie ako sa uvádza v článku 2 smernice 78/687/EHS, možno stanoviť rozdiel uvedený v prvom odseku iba podľa minimálneho výukového obdobia stanoveného týmto štátom.

KAPITOLA V

POUŽÍVANIE AKADEMICKÉHO TITULU

Článok 8

1. Bez ohľadu na článok 17 musia členské štáty zabezpečiť, aby štátni príslušníci členských štátov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené článkami 2, 4, 7 a 19, mali právo na používanie zákonného akademického titulu, pokiaľ nie je identický s profesijným titulom, alebo jeho skratky, z členského štátu ich pôvodu alebo členského štátu, z ktorého prichádzajú, a to v jazyku toho štátu. Hostiteľské členské krajiny môžu požadovať, aby po tomto titule nasledoval názov a miesto zariadenia alebo skúšobnej komisie, ktoré ho udelili.

2. Ak si akademický titul používaný v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, možno pomýliť v hostiteľskom členskom štáte s titulom, ktorý si v tomto štáte vyžaduje ďalšiu výuku, ktorú dotknutá osoba neabsolvovala, môže hostiteľský členský štát požadovať od takej osoby, aby používala titul získaný v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého prichádza vo vhodnom znení, ktoré určí hostiteľský členský štát.

KAPITOLA VI

USTANOVENIA NA UMOŽNENIE ÚČINNÉHO UPLATŇOVANIA PRÁVA USADIŤ SA A SLOBODY POSKYTOVAŤ SLUŽBY ZUBNÝCH LEKÁROV

A. Osobitné ustanovenia o práve usadiť sa

Článok 9

1. Hostiteľský členský štát, ktorý od svojich vlastných štátnych príslušníkov požaduje osvedčenie o bezúhonnosti alebo dobrej povesti, ak po prvý raz začínajú niektorú z činností uvedených v článku 1, musia prijať ako dostatočný dôkaz — v prípade štátnych príslušníkov iného členského štátu — osvedčenie vydané príslušným orgánom členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, že požiadavky členského štátu, čo do bezúhonnosti alebo dobrej povesti, potrebné pre začatie predmetnej činnosti, sú splnené.

2. Ak členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, nevyžaduje dôkaz o bezúhonnosti alebo dobrej povesti od osôb, ktoré hodlajú začať predmetnú činnosť po prvý raz, môže hostiteľský členský štát požadovať od štátnych príslušníkov členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, aby predložili výpis z registra trestov alebo, ak toto nie je možné, rovnocenný dokument vydaný príslušným orgánom členského štátu pôvodu alebo členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

3. Ak sa hostiteľský členský štát dozvedel o závažnej skutočnosti, ku ktorej došlo mimo jeho územia pred vykonávaním povolania dotknutej osoby v tomto štáte, a ktorá by mohla ovplyvniť započatie predmetnej činnosti na jeho území, môže o tom informovať členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny občan prichádza.

Členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny občan prichádza, musí overiť pravdivosť skutočností, ak by tieto mohli ovplyvniť v danom členskom štáte započatie predmetnej činnosti. Orgány v tomto štáte rozhodnú o povahe a rozsahu vyšetrovaní, ktoré treba urobiť a musia informovať hostiteľský členský štát o každom následnom postupe, ktorý podniknú ohľadne potvrdení alebo dokumentov, ktoré vydali.

4. Členské štáty zabezpečia dôvernosť zasielaných informácií.

Článok 10

1. Ak sú v hostiteľskom členskom štáte platné požiadavky v zmysle zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia ohľadne bezúhonnosti alebo dobrej povesti, vrátane ustanovení o disciplinárnom konaní v prípade závažného narušenia profesionálnych povinností alebo odsúdenia za spáchanie trestného činu v súvislosti s niektorou z činností uvedených v článku 1, musí členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny občan prichádza, zaslať hostiteľskému členskému štátu všetky potrebné informácie ohľadom opatrení alebo sankcií disciplinárnej alebo správnej povahy, ktoré sa týkajú dotknutej osoby, alebo ohľadom trestov uložených dotknutej osobe pri výkone reguloveného povolania v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

2. Ak má hostiteľský členský štát overené poznatky o závažnej skutočnosti, ku ktorej došlo mimo jeho územia pred vykonávaním povolania dotknutej osoby v štáte, a ktorá by mohla ovplyvniť výkon predmetnej činnosti na jeho území, môže o tom informovať členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza.

Členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, musí overiť pravdivosť skutočností, ak by tieto mohli ovplyvniť predmetnú činnosť v tomto členskom štáte. Orgány v tomto štáte rozhodnú o povahe a rozsahu preskúmania, ktoré sa má vykonať, a musia informovať hostiteľský členský štát o každom následnom postupe, ktorú podniknú ohľadne informácie, ktorú postúpili v súlade s odsekom 1.

3. Členské štáty zabezpečia dôvernosť zasielaných informácií.

Článok 11

Ak členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych občanov hodlajúcich začať alebo vykonávať predmetnú činnosť uvedenú v článku 1 potvrdenie o fyzickom a duševnom zdraví, prijme tento štát ako dostatočný dôkaz o uvedenom predložení dokumentu požadovaného v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny občan prichádza.

Ak členský štát pôvodu alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny občan prichádza, neukladá nijaké požiadavky tohto druhu, musí hostiteľský členský štát akceptovať od takýchto štátnych príslušníkov potvrdenie vydané príslušným orgánom v danom štáte, ktoré zodpovedá potvrdeniam vydávaným v hostiteľskom členskom štáte.

Článok 12

Dokumenty vydané v súlade s článkami 9, 10 a 11 treba predložiť do troch mesiacov od ich vydania.

Článok 13

1. Postup, pri ktorom sa dotknutá osoba oprávňuje na započatie niektorej z činností uvedených v článku 1 v zmysle článkov 9, 10 a 11, sa musí ukončiť v najkratšom možnom čase, no nie neskoršie ako do troch mesiacov po predložení všetkých dokumentov týkajúcich sa takejto osoby, bez ohľadu na zdržania v dôsledku akéhokoľvek odvolania podaného pri ukončení tohto konania.

2. V prípadoch uvedených v článkoch 9 ods. 3 a 10 ods. 2 žiadosť o preskúmanie pozastaví plynutie lehoty stanovenej v odseku 1.

Konzultovaný členský štát musí odpovedať do troch mesiacov.

Po obdržaní odpovede alebo po uplynutí lehoty musí hostiteľský členský štát pokračovať v prerušenom konaní uvedenom v odseku 1.

Článok 14

Ak hostiteľský členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov, ktorí hodlajú začať niektorú z činností uvedených v článku 1, vykonanie prísahy alebo slávnostného vyhlásenia, a akby sa forma takejto prísahy alebo vyhlásenia nemohla použiť v prípade štátnych občanov iných členských štátov, musí tento členský štát zabezpečiť, aby sa dotknutej osobe umožnila primeraná a rovnocenná forma prísahy alebo vyhlásenia.

B. Ustanovenia, ktoré sa špecificky týkajú poskytovania služieb

Článok 15

1. Ak členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov, ktorí hodlajú začať alebo vykonávať niektorú z činností uvedených v článku 1, oprávnenie alebo členstvo alebo registráciu v profesijnej organizácii alebo orgáne, musí tento členský štát, v prípade poskytovania služieb, od tejto požiadavky štátnych príslušníkov iného členského štátu oslobodiť.

Dotknutá osoba poskytuje služby s tými istými právami a povinnosťami ako štátni občania hostiteľskej členskej krajiny; musí sa však pritom riadiť pravidlami správania sa, ktoré po profesionálnej a administratívnej stránke platia pre štátnych občanov v danom členskom štáte.

V tomto zmysle, popri ustanoveniach týkajúcich sa poskytovania služieb uvedených v odseku 2, môžu členské štáty, ak chcú umožniť splnenie ustanovení ohľadne profesionálneho správania sa na svojom území, poskytnúť automaticky dočasnú registráciu alebo formálne členstvo v profesijnej organizácii alebo orgáne alebo zápis do registra, za predpokladu, že takáto registrácia nijako nezdrží ani neskomplikuje poskytovanie služieb a ani nespôsobí ďalšie náklady osobe poskytujúcej služby.

Ak členský štát prijme opatrenia v zmysle druhého pododseku alebo sa dozvie o skutočnostiach, ktoré sú v rozpore s týmito ustanoveniami, musí bezodkladne o tom informovať členský štát, v ktorom dotknutá osoba začala poskytovať služby.

2. Hostiteľský členský štát môže požadovať od dotknutej osoby, aby vopred urobila vyhlásenie pred príslušnými orgánmi ohľadom poskytovania služieb, ak si tieto vyžadujú dočasný pobyt na jeho území.

V naliehavých prípadoch možno toto vyhlásenie urobiť dodatočne, ale čo najskôr po začatí poskytovania služieb.

3. V zmysle odsekov 1 a 2 môže hostiteľský členský štát požadovať od dotknutej osoby, aby dodala jeden alebo viaceré z nasledujúcich dokumentov:

- vyhlásenie uvedené v odseku 2,

- osvedčenie, že dotknutá osoba vykonáva predmetnú činnosť v súlade s právnymi predpismi v členskom štáte, v ktorom je usadená,

- osvedčenie, že dotknutá osoba je držiteľom niektorého z diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách primeraných pre poskytovanie predmetných služieb a uvedených v tejto smernici.

4. Dokument alebo dokumenty uvedené v odseku 3 sa musia predložiť do 12 mesiacov od ich vydania.

5. Ak členský štát dočasne alebo natrvalo pozbaví, úplne alebo čiastočne, niektorého zo svojich štátnych príslušníkov alebo štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý vykonáva povolanie na jeho území, práva vykonávať niektorú z činností uvedených v článku 1, musí podľa potreby zabezpečiť dočasné alebo trvalé odňatie osvedčenia uvedeného v poslednej zarážke odseku 3.

Článok 16

Ak sa v hostiteľskom členskom štáte požaduje registrácia u verejného orgánu sociálneho zabezpečenia na úpravu účtov s orgánmi poistenia za služby poskytnuté osobám poisteným v rámci systému sociálneho zabezpečenia, musia tieto členské štáty vyňať štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí vykonávajú povolanie v inom členskom štáte, z tejto požiadavky v prípade poskytovania služieb, ktoré si od dotknutej osoby vyžadujú cestovanie.

V každom prípade poskytovania služieb, ktoré si vyžaduje cestovanie zo strany dotknutej osoby, môže hostiteľský členský štát požadovať od uvedenej osoby, aby mu vopred predložila o poskytovaných službách príslušné informácie, alebo, v naliehavých prípadoch, pri najbližšej príležitosti.

C. Spoločné ustanovenia týkajúce sa práva vykonávať povolanie a slobody poskytovania služieb

Článok 17

1. Ak v hostiteľskom členskom štáte podlieha používanie profesijného titulu, ktorý sa vzťahuje na niektorú z činností uvedených v článku 1, nejakým pravidlám, budú štátni príslušníci iných členských štátov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článkoch 2, 7 ods. 1 a 19, používať profesijný titul hostiteľského členského štátu, ktorý v danom štáte zodpovedá týmto podmienkam a kvalifikáciám, resp. budú používať skratku titulu.

2. Odsek 1 sa tiež uplatňuje na používanie profesijných titulov zubných lekárov zo strany tých, ktorí spĺňajú podmienky stanovené článkami 4 alebo 7 ods. 2

Článok 18

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby umožnili dotknutým osobám získavať informácie o zdravotníckych právnych predpisoch a právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia a ak je to uplatniteľné, o profesijnej etike hostiteľskej členskej krajiny.

Na tento účel môžu členské štáty zriaďovať informačné strediská, od ktorých dotknuté osoby môžu dostávať potrebné informácie. V prípade vykonávania povolania môžu členské štáty od dotknutých osôb požadovať, aby sa skontaktovali s týmito strediskami.

2. Členské štáty môžu zriaďovať strediská uvedené v odseku 1 prostredníctvom príslušných orgánov, ktoré musia ustanoviť v lehote stanovenej v článku 24 ods. 1

3. Členské štáty sa postarajú o to, ak je to vhodné, aby dotknuté osoby nadobudli vo svojom vlastnom záujme a v záujme svojich pacientov jazykové znalosti potrebné na vykonávanie ich regulovaného povolania v hostiteľskej členskej krajine.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA OSOBITNÉHO PRÍPADU TALIANSKA

Článok 19

Od dátumu, kedy Taliansko vykoná potrebné opatrenia na vytvorenie súladu s touto smernicou, budú členské štáty uznávať, na účely vykonávania činností uvedených v článku 1 tejto smernice, diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnych kvalifikáciách v medicíne udelené v Taliansku osobám, ktoré začali svoje univerzitné štúdiá do 18 mesiacov od uverejnenia tejto smernice, doložené osvedčením vydaným príslušnými talianskymi orgánmi, že tieto osoby najmenej po dobu troch za sebou idúcich rokov počas päťročného obdobia pred vydaním osvedčenia účinne, v súlade s právnymi predpismi a ako hlavnú činnosť vykonávali v Taliansku činnosti uvedené v článku 5 smernice 78/687/EHS a že tieto osoby sú oprávnené vykonávať uvedené činnosti za tých istých podmienok ako držitelia diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o formálnych kvalifikáciách uvedených v článku 3 ods. 1 tejto smernice.

Od požiadavky trojročnej praxe uvedenej v prvom pododseku sa upúšťa v prípade osôb, ktoré úspešne absolvovali aspoň tri roky štúdia, ktoré je potvrdené príslušnými orgánmi ako rovnocenné s výukou uvedenou v článku 1 smernice 78/687/EHS.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Členské štáty, ktoré od svojich vlastných štátnych príslušníkov požadujú absolvovanie prípravného výukového obdobia, aby nadobudli spôsobilosť na činnosť zubného lekára v rámci systému sociálneho zabezpečenia, môžu uložiť splnenie rovnakých požiadaviek štátnym príslušníkom iných členských štátov na dobu ôsmych rokov od uverejnenia tejto smernice. Doba výuky však nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov.

Článok 21

V prípade oprávnených pochybností môže hostiteľský členský štát požadovať od príslušných orgánov iného členského štátu, aby potvrdili autentickosť diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vydaných v tomto inom členskom štáte a uvedených v kapitolách II, III a IV a aby tiež potvrdili, že dotknutá osoba splnila všetky požiadavky na výuku uvedené v smernici 78/687/EHS.

Článok 22

V lehote vymedzenej v článku 24 ods. 1 určia členské štáty orgány a inštitúcie, ktoré sú príslušné vydávať alebo uznávať diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o formálnych kvalifikáciách a tiež dokumenty a informácie uvedené v tejto smernici a bezodkladne o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

Článok 23

Smernica platí tiež pre štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí v súlade s predpisom (EHS) č. 1612/68 vykonávajú alebo budú vykonávať niektorú z činností uvedených v článku 1 ako osoby v pracovnoprávnom vzťahu.

Článok 24

1. Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18 mesiacov od jej uverejnenia a bezodkladne o tom upovedomia Komisiu. Taliansko však vykoná tieto opatrenia najneskôr do šiestich rokov, v každom prípade keď uzná za potrebné prispôsobiť sa smernici 78/687/EHS.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 25

Ak sa členský štát stretne v niektorých záležitostiach pri uplatňovaní tejto smernice so závažnými ťažkosťami, preskúma Komisia tieto ťažkosti spoločne s dotknutým štátom a vyžiada si stanovisko Výboru vyšších úradníkov pre zdravotníctvo zriadenom rozhodnutím 75/365/EHS [5], naposledy zmeneným a doplneným rozhodnutím 78/689/EHS [6].

V prípade potreby Komisia predloží Rade vhodné návrhy.

Článok 26

Táto smernica je adresovaná členský štátom.

V Bruseli 25. júla 1978

Za Radu

predseda

K. von Dohnanyi

[1] Ú. v. ES C 101, 4.8.1970, s. 19.

[2] Ú. v. ES C 36, 28.3.1970, s. 17.

[3] Pozri stranu 10 tohto úradného vestníka.

[4] Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2.

[5] Ú. v. ES 167, 30.6.1975, s. 19.

[6] Ú. V. ES pozri stranu 17 tohto úradného vestníka.

--------------------------------------------------