31978L0659



Úradný vestník L 222 , 14/08/1978 S. 0001 - 0010
Grécke špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 1 S. 0172
Španielske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 2 S. 0111
Portugalské špeciálne vydanie Kapitola 15 Zväzok 2 S. 0111
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 2 S. 0093
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 2 S. 0093


Smernica rady

z 18. júla 1978

o kvalite sladkých povrchových vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb

(78/659/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 100 a 235,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

keďže ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia si vyžaduje konkrétne opatrenia na ochranu vôd pred znečistením, vrátane vôd, v ktorých môžu žiť sladkovodné ryby;

keďže je nevyhnutné z ekologického a ekonomického hľadiska chrániť populáciu rýb pred rôznymi škodlivými dôsledkami vyplývajúcimi z vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, ako sú najmä zníženie počtu rýb určitého druhu a v niektorých prípadoch dokonca vymiznutie niekoľkých druhov rýb;

keďže akčné programy Európskych spoločenstiev v oblasti životného prostredia z rokov 1973 [3] a 1977 [4] stanovujú, že majú byť spoločne vypracované kvalitatívne ciele stanovujúce rôzne požiadavky, ktoré životné prostredie musí spĺňať, okrem iného, definícia parametrov pre vodu vrátane tej, v ktorej sú schopné žiť sladkovodné ryby;

keďže rozdiely medzi už platnými ustanoveniami alebo tými, ktoré sa pripravujú v rôznych členských štátoch týkajúcich sa kvality vôd, v ktorých sú schopné žiť sladkovodné ryby, môžu vytvoriť nerovnaké podmienky súťaže a takto priamo ovplyvniť fungovanie spoločného trhu; keďže právne predpisy platné v tejto oblasti by sa mali aproximovať podľa článku 100 zmluvy;

keďže je potrebné spojiť túto aproximáciu právnych predpisov s aktivitami spoločenstva zameranými na dosiahnutie jedného z cieľov spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia a zlepšenia kvality života prostredníctvom opatrení širšej pôsobnosti; keďže kým zmluva neposkytne dostatočný právny základ konať v tejto oblasti, je potrebné iniciovať jej článok 235;

keďže aby sa dosiahli ciele tejto smernice, členské štáty určia vody, na ktoré sa bude vzťahovať, a stanovia limity platné pre určité parametre; keďže bude vyvinutá iniciatíva na zabezpečenie toho, aby takto určené vody splnili tieto limity do piatich rokov od ich označenia;

keďže by sa malo prijať ustanovenie o tom, že vody, v ktorých sú schopné žiť sladkovodné ryby, budú za určitých podmienok považované za vyhovujúce príslušným hodnotám parametrov aj v prípade, že určité percento odobratých vzoriek nie je v súlade s limitmi uvedenými v prílohe;

keďže aby sa zabezpečila kontrola kvality vôd, v ktorých sú schopné žiť sladkovodné ryby, mal by sa odobrať minimálny počet vzoriek a vykonané merania vzťahujúce sa k parametrom uvedeným v prílohe; keďže vzhľadom na kvalitu vody môže byť takýto odber vzoriek znížený alebo prerušený;

keďže členské štáty nie sú schopné zabrániť určitým prírodným okolnostiam a preto je potrebné v určitých prípadoch umožniť výnimky z tejto smernice;

keďže vedecko-technický pokrok môže vyvolať nevyhnutnú rýchlu adaptáciu určitých požiadaviek uvedených v prílohách k tejto smernici; keďže aby sa uľahčilo zavedenie potrebných opatrení na tento účel, mal by sa stanoviť postup, ktorý by založil úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci Výboru pre adaptáciu vedecko-technickému pokroku,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Táto smernica sa týka kvality sladkých vôd a vzťahuje sa na tie vody určené členskými štátmi, ktoré potrebujú ochranu alebo zlepšenie ich kvality na účely podpory života rýb.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na vody prírodných alebo umelých rybníkov využívaných na intenzívny chov rýb.

3. Cieľom tejto smernice je ochrana alebo zabezpečenie kvality tých tečúcich alebo stojatých sladkých vôd, v ktorých sú schopné žiť alebo v ktorých po tom, čo bude znížené alebo eliminované znečistenie, budú schopné žiť ryby patriace k:

- k pôvodným druhom zabezpečujúcim prírodnú rozmanitosť alebo

- druhom, ktorých prítomnosť je príslušnými orgánmi členských štátov považovaná za vhodnú na účely vodného hospodárstva.

4. Na účely tejto smernice:

- lososové vody znamenajú vody, v ktorých sú schopné žiť, alebo ktoré sa takými stanú, ryby patriace k druhom losos obyčajný (Salmo salar), pstruh (Salmo trutta), lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) a biela ryba (Coregonus),

- kaprové vody znamenajú vody, v ktorých sú schopné žiť, alebo ktoré sa takými stanú, ryby patriace k druhom kaprovité (Cyprinidae) alebo k ostatným druhom, ako sú šťuka obyčajná (Esox lucius), ostriež obyčajný (Perca fluviatilis) a úhor obyčajný (Anguilla anguilla).

Článok 2

1. Fyzikálne a chemické ukazovatele uplatniteľné na vody určené členskými štátmi sú uvedené v prílohe I.

2. Na účely uplatnenia týchto ukazovateľov sú vody rozdelené na vody lososové a vody kaprové.

Článok 3

1. Členské štáty stanovia pre určené vody hodnoty ukazovateľov uvedených v prílohe I menšie alebo rovné hodnotám uvedeným v stĺpci G alebo v stĺpci I. Tieto hodnoty sú v súlade s poznámkami uvedenými v oboch týchto stĺpcoch.

2. Členské štáty nesmú stanoviť menej prísne hodnoty, ako sú uvedené v stĺpci I prílohy I, a snažia sa rešpektovať hodnoty v stĺpci G, berúc v úvahu princíp stanovený v článku 8.

Článok 4

1. Členské štáty určia do dvoch rokov od oznámenia tejto smernice kaprové a lososové vody.

2. Členské štáty môžu postupne doplniť ďalšie označenie.

3. Členské štáty môžu toto určenie prehodnotiť vzhľadom na faktory nepredvídané v čase určovania, berúc do úvahy princíp stanovený v článku 8.

Článok 5

Členské štáty vypracujú programy zamerané na zníženie znečistenia a zabezpečenia toho, aby určené vody boli do 5 rokov po ich určení v súlade s článkom 4 v oboch hodnotách stanovených členskými štátmi v súlade s článkom 3, ako aj poznámkami uvedenými v stĺpcoch G a I prílohy I.

Článok 6

1. Na účely vykonania článku 5 sa určené vody považujú za vyhovujúce ustanoveniam tejto smernice, ak vzorky týchto vôd odobratých v minimálnej frekvencii stanovenej v prílohe I na tom istom odbernom mieste a počas doby 12 mesiacov ukazujú, že sú v súlade s hodnotami stanovenými členskými štátmi podľa článku 3 a tiež s poznámkami uvedenými v stĺpcoch G a I prílohy I v prípade:

- 95 % vzoriek pre parametre: pH, BSK5, neionizovaný amoniak, amoniak celkovo, dusitany, zostatkový chlór celkovo, zinok celkovo a rozpustená meď. Ak je frekvencia odberov vzoriek menej ako jedenkrát za mesiac, všetky vzorky vyhovujú vyššie uvedeným ukazovateľom a poznámkam,

- percenta vzoriek uvedené v prílohe I pre ukazovatele: teplota a rozpustený kyslík,

- priemernej koncentrácie stanovenej pre ukazovateľ: rozptýlené tuhé látky.

2. Prípady, v ktorých nie sú rešpektované hodnoty stanovené členskými štátmi v súlade s článkom 3 alebo poznámky uvedené v stĺpcoch G a I prílohy I, sa neberú do úvahy pri výpočte percenta uvedeného v odseku 1, ak sú tieto prípady dôsledkom povodní alebo iných prírodných katastrof.

Článok 7

1. Príslušné orgány v členských štátoch vykonajú odber vzoriek, ktorého frekvencia je stanovená v prílohe I.

2. Ak príslušný orgán zaznamená, že kvalita označených vôd je značne vyššia, ako je kvalita, ktorá by mala zodpovedať hodnotám stanoveným v súlade s článkom 3 a poznámkami v stĺpci G a I prílohy I, môže sa frekvencia odberov vzoriek znížiť. Ak nie je voda znečistená alebo nehrozí zhoršenie jej kvality, príslušný orgán môže rozhodnúť o tom, že odbery vzoriek nie sú potrebné.

3. Ak vzorky ukážu, že hodnoty stanovené členským štátom v súlade s článkom 3 alebo poznámkami v stĺpci G a I prílohe I sa nedosahujú, členské štáty určia, či je to výsledok náhody, prírodného javu alebo znečistenia, a prijmú príslušné opatrenia.

4. Príslušný orgán členského štátu stanoví, najmä na základe miestnych podmienok životného prostredia, presné miesto odberu vzoriek, jeho vzdialenosť od najbližšieho bodu, kde sa vypúšťajú znečisťujúce látky, a hĺbku, v ktorej sa vzorky odoberajú.

5. V prílohe I sú stanovené pre príslušné ukazovatele určité referenčné metódy analýzy. Laboratóriá používajúce iné metódy zabezpečia, aby získané výsledky boli ekvivalentné alebo porovnateľné s výsledkami metód uvedených v prílohe I.

Článok 8

Vykonanie opatrení prijatých na základe tejto smernice nesmie v žiadnom prípade viesť, či už priamo alebo nepriamo, k zvýšenému znečisteniu sladkej vody.

Článok 9

Členské štáty môžu kedykoľvek stanoviť pre určené vody prísnejšie hodnoty, ako sú stanovené v tejto smernici. Môžu tiež prijať ustanovenia vzťahujúce sa k iným ukazovateľom, ako sú uvedené v tejto smernici.

Článok 10

V prípadoch, ak sladké vody prekračujú alebo tvoria štátnu hranicu medzi členskými štátmi a ak jeden z týchto štátov uvažuje o označení týchto vôd, tieto štáty vzájomne konzultujú s cieľom určenia úsekov takýchto vôd, na ktoré sa môže táto smernica vzťahovať, a dôsledkov, ktoré sa majú vyvodiť zo spoločných kvalitatívnych cieľov; tieto dôsledky určia po formálnych konzultáciách dotknuté členské štáty. Komisia sa môže zúčastniť týchto rokovaní.

Článok 11

Členské štáty sa môžu odchýliť od tejto smernice:

a) v prípade určitých parametrov označených (0) v prílohe I z dôvodu výnimočných poveternostných alebo zvláštnych geografických podmienok;

b) ak označené vody podliehajú prirodzenému obohacovaniu o určité látky, takže nie sú dodržané hodnoty stanovené v prílohe I.

Prirodzené obohacovanie znamená proces, ktorým bez zásahu človeka dané vodné teleso získava z pôdy určité látky v nej obsiahnuté.

Článok 12

Zmeny a doplnky, ktoré sú potrebné na prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku, týkajúce sa:

- G hodnôt parametrov a

- metód analýzy,

uvedených v prílohe I, sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 14.

Článok 13

1. Týmto sa na účely stanovené v článku 12 ustanovuje Výbor pre prispôsobenie technickému a vedeckému pokroku (ďalej len "výbor"), zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Výbor si vypracuje svoj rokovací poriadok.

Článok 14

1. Ak sa má postupovať podľa postupu uvedeného v tomto článku, záležitosti predkladá výboru jeho predseda buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na požiadanie zástupcu členského štátu.

2. Zástupca Komisie predloží výboru návrhy opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor predloží svoje stanovisko k návrhu v časovom limite stanovenom predsedom podľa naliehavosti záležitosti. Rozhoduje väčšinou 41 hlasov, hlasy členských štátov sú vážené tak, ako je stanovené v článku 148 ods. 2 zmluvy. Predseda nehlasuje.

3. a) Komisia prijme uvažované opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

b) V prípade, že uvažované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo výbor neprijme žiadne stanovisko, Komisia predloží bezodkladne Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

c) Ak do troch mesiacov od dátumu zaslania návrhu Rade táto nerozhodne, navrhované opatrenia prijme Komisia.

Článok 15

Na účely uplatnenia tejto smernice poskytnú členské štáty Komisii informácie týkajúce sa:

- vôd označených v súlade s článkom 4 ods. 1 a ods. 2 v súhrnnej forme,

- zmien označenia určitých vôd v súlade s článkom 4 ods. 3,

- ustanovení prijatých s cieľom zavedenia nových ukazovateľov v súlade s článkom 9,

- uplatnenia výnimiek z hodnôt uvedených v stĺpci I v prílohe I.

Členské štáty teda poskytnú Komisii na jej zdôvodnenú žiadosť všetky informácie potrebné na uplatnenie tejto smernice.

Článok 16

1. Členské štáty zašlú Komisii po 5 rokoch po prvotnom určení vôd v súlade s článkom 4 ods. 1 a následne v pravidelných intervaloch podrobnú správu o určených vodách a ich základných ukazovateľoch.

2. Komisia uverejní obdržané údaje po predchádzajúcom súhlase získanom od príslušného členského štátu.

Článok 17

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do dvoch rokov od jej oznámenia. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 18

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 18. júla 1978

Za Radu

predseda

M. Lahnstein

[1] Ú. v. ES C 30, 7.2.1977, s. 37.

[2] Ú. v. ES C 77, 30.3.1977, s. 2.

[3] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 3.

[4] Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s 3.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ZOZNAM UKAZOVATEĽOV

UKAZOVATEĽ | Lososové vody | Kaprové vody | Metódy analýzy alebo kontroly | Minimálna frekvencia odberov vzoriek a merania | Pozorovania |

G | I | G | I |

1.Teplota ( °C) | 1.Teplota meraná po prúde od bodu termického vypúšťania (na okraji zmiešavacej zóny) nesmie prekročiť neovplyvnenú teplotu o viac ako: | Meranie teploty | Týždenne, proti prúdu i po prúde od miesta termického vypúšťania | Náhlym prekročeniam teploty je potrebné sa vyhnúť |

| | 1,5 °C | | 3 °C | | | |

| O výnimkách obmedzených na určitý geografický rozsah môžu rozhodnúť členské štáty za presných podmienok, ak príslušný orgán môže dokázať, že nevzniknú žiadne škodlivé dôsledky pre vyrovnaný vývoj populácie rýb. | | | |

| 2.Termické vypúšťanie nesmie spôsobiť po prúde od bodu termického vypúšťania (na okraji zmiešavacej zóny) prekročenie teploty na hodnoty vyššie ako: | | | |

| | 21,5 (0) | | 28 (0) | | | |

| | 10 (0) | | 10 (0) | | | |

| Limit teploty 10 °C platí iba pre čas rozmnožovania druhov vyžadujúcich pre reprodukciu studenú vodu a iba pre vody, kde sa tieto druhy môžu vyskytovať. Avšak limit teploty sa môže na 2 % časového obdobia prekročiť. | | | |

2.Rozpustený kyslík (mg/l O2) | 50 % ≥ 9 | 50 % ≥ 9 | 50 % ≥ 8 | 50 % ≥ 7 | Winklerova metóda ale bo špecifické elektródy (elektro-chemická metóda) | Mesačne, minimálne jedna vzorka počas podmienok nízkej koncentrácie kyslíka počas dňa odberu. Ak sa očakávajú väčšie denné odchýlky, odoberú sa aspoň dve vzorky počas jedného dňa. | |

| 100 % ≥ 7 | Ak koncentrácia kyslíka klesne pod 6 mg/l, členské štáty vykonajú ustanovenia článku 7 ods. 3. Príslušný orgán musí dokázať, že táto situácia nebude mať škodlivé následky na vyrovnaný vývoj populácie rýb. | 100 % ≥ 5 | Ak koncentrácia kyslíka klesne pod 4 mg/l, členské štáty vykonajú ustanovenia článku 7 ods. 3. Príslušný orgán musí dokázať, že táto situácia nebude mať škodlivé následky na vyrovnaný vývoj populácie rýb. | | | |

3.pH | | 6 — 9 (0) | | 6 — 9 (0) | Elektrometrická kalibrácia prostredníctvom dvoch roztokov so známym pH, pokiaľ možno jednej povahy a blízko meranému pH | Mesačne | |

4.Rozptýlené tuhé látky(mg/l) | ≤ 25 (0) | | ≤ 25(0) | | Filtrácia cez 0,45 μm filtračnú membránu alebo odstreďovanie (minimálne 5 minút, priemerné zrýchlenie od 2800 do 3200 g), sušenie pri 105 °C a váženie | | Udané hodnoty sú priemerné koncentrácie a nevzťahujú sa na rozptýlené tuhé látky so škodlivými chemickými vlastnosťami Povodne môžu spôsobiť zvlášť vysoké koncentrácie |

5.BSK5(mg/l O2) | ≤ 3 | | ≤ 6 | | Určenie O2 Winklerovou metódou pred a po päťdňovej inkubácii v úplnej tme pri 20 ± 1 °C (nitrifikácia by sa nemala pozastaviť) | | |

6.Fosfor celkovo (mg/l P) | | | | | Molekulárna absorpčná spektrofotometria | | V prípade jazier s priemernou hĺbkou medzi 18 a 300 m sa môže uplatniť vzorec: L ≤ 10 Z—Tw1 +2Tw, kde: Lzaťaženie vyjadrené ako mg P na štorcový meter vodného povrchu za rokZ—priemerná hĺbka jazera v metrochTwteoretická doba výmeny vody v jazereV ostatných prípadoch sú hodnoty limitov 0,2 mg/l pre lososové vody a 0,4 mg/l pre kaprové vody, vyjadrené ako PO4, a môžu byť považované za indikatívne s cieľom obmedzenia eurofizácie |

7.Dusitany(mg/l NO2) | ≤ 0,01 | | ≤ 0,03 | | Molekulárna absorpčná spektrofotometria | | |

8.Fenolové zlúčeniny(mg/l C6H5OH) | | | | | Chuťou | | Skúška chuťou sa robí iba v prípade, že sa predpokladá prítomnosť fenolových zlúčenín |

9.Ropné uhľovodíky | | | | | Vizuálne Chuťou | Mesačne | Vizuálne posúdenie sa robí raz za mesiac, skúška chuťou sa robí iba v prípade, že sa predpokladá prítomnosť uhľovodíkov |

10.Neionizovaný amoniak(mg/l NH3) | ≤ 0,005 | ≤ 0,025 | ≤ 0,005 | ≤ 0,025 | Molekulárna absorpčná spektrofotometria pri použití indofenolovej modrej alebo Nesslerova metóda spojená s určením pH a teploty | Mesačne | Hodnoty neionizovaného amoniaku sa môžu prekročiť formou malých vrcholov počas dňa |

| S cieľom zmenšenia rizika toxicity spôsobenej čpavkom, spotreby kyslíka spôsobenej nitrifikáciou a eutrofizácie by nemali prekročiť koncentrácie čpavku celkovo nasledujúce hodnoty: | | | |

11.Čpavok celkovo (mg/l NH4) | ≤ 0,04 | ≤ 1 | ≤ 0,2 | ≤ 1 | | | |

12.Zbytkový chlór celkovo(mg/l HOCl) | | ≤ 0,005 | | ≤ 0,005 | DPD — metóda (dietyl-p — fenylenedia-mín) | Mesačne | Hodnoty I korešpondujú pH = 6 Vyššie koncentrácie chlóru sú prijateľné iba pri vyššej hodnote pH |

13.Zinok celkovo(mg/l Zn) | | ≤ 0,03 | | ≤ 1,0 | Atómová absorpčná spektrofotometria | Mesačne | Hodnoty I zodpovedajú tvrdosti vody 100 mg/l CaCO3 Pre tvrdosť vody medzi 10 a 500 mg/l sa limity nachádzajú v prílohe II |

14.Rozpustená meď (mg/l Zn) | ≤ 0,04 | | ≤ 0,04 | | Atómová absorpčná spektrofotometria | | Hodnoty G zodpovedajú tvrdosti vody 100 mg/l CaCO3 Pre tvrdosť vody medzi 10 a 300 mg/l sa limity nachádzajú v prílohe II |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

PODROBNOSTI TÝKAJÚCE SA ZINKU CELKOVO A ROZPUSTENEJ MEDI

Zinok celkovo

(pozri prílohu I, č. 13, stĺpec "pozorovania")

Koncentrácie zinku (mg/l Zn) pre rôzne hodnoty tvrdosti vody medzi 10 a 500 mg/l CaCO3:

| 3Tvrdosť vody (mg/l CaCO) |

10 | 50 | 100 | 500 |

Lososové vody (mg/l Zn) | 0,03 | 0,2 | 0,3 | 0,5 |

Kaprové vody (mg/l Zn) | 0,3 | 0,7 | 1,0 | 2,0 |

Rozpustená meď

(pozri prílohu I, č. 14, stĺpec "pozorovania")

Koncentrácie rozpustenej medi (mg/l Cu) pre rôzne hodnoty tvrdosti vody medzi 10 a 300 mg/l CaCO3:

| 3Tvrdosť vody (mg/l CaCO) |

10 | 50 | 100 | 300 |

mg/l Cu | 0,005 | 0,022 | 0,04 | 0,112 |

--------------------------------------------------