Konsolidovaný TEXT: 32011D1080 — SK

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie straty z úverov a zo záruk za úvery na projekty mimo Únie a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 633/2009/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 209 a 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom ( 1 ),

keďže:

(1)

Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v Európskej únii, od roku 1963 uskutočňuje na podporu vonkajších politík Únie aj finančné operácie mimo Únie. Týmto sa v prospech prijímajúcich krajín umožňuje doplniť rozpočtové zdroje Únie, ktoré sú k dispozícii pre vonkajšie regióny, o finančnú silu EIB. EIB uskutočňovaním takýchto finančných operácií prispieva k plneniu všeobecných zásad a cieľov politík Únie vrátane rozvoja tretích krajín a prosperity Únie v zmenených podmienkach svetového hospodárstva. Finančné operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie by sa mali aj naďalej uskutočňovať v súlade s riadnymi bankovými postupmi.

(2)	V článku 209 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spojení s jej článkom 208 sa ustanovuje, že EIB prispeje za podmienok stanovených v jej štatúte k vykonávaniu opatrení potrebných na uskutočňovanie cieľov politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce.

(3)	EIB v súlade s článkom 19 štatútu EIB predkladá Komisii žiadosť o stanovisko k žiadostiam predloženým priamo EIB o finančné operácie EIB, ktoré sa majú vykonať podľa tohto rozhodnutia (ďalej len „žiadosť EIB o stanovisko k financovaniu“).

(4)

S cieľom podporovať vonkajšiu činnosť Únie a v záujme toho, aby mohla EIB financovať investície mimo Únie bez toho, aby táto činnosť mala nepriaznivý vplyv na jej úverové postavenie, sa pri väčšine operácií EIB vo vonkajších regiónoch využíva záruka z rozpočtu EÚ (ďalej len „záruka EÚ“), ktorú spravuje Komisia.

(5)	Záruka EÚ sa stanovila na obdobie rokov 2007 – 2011 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 633/2009/ES z 13. júla 2009, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva ( 2 ).

(6)

Garančným fondom pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadeným nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia ( 3 ), sa zabezpečuje rezerva likvidity pre rozpočet Únie na straty z finančných operácií EIB a iných vonkajších činností Únie.

(7)

Komisia a EIB pripravili v súlade s rozhodnutím č. 633/2009/ES strednodobé preskúmanie týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov EIB, ktoré vychádza z nezávislého externého hodnotenia pod dohľadom riadiaceho výboru odborníkov, preskúmania vypracovaného externým konzultantom a špecifických hodnotení vypracovaných v rámci EIB. Riadiaci výbor 12. februára 2010 predložil správu so závermi a odporúčaniami Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a EIB.

(8)

Riadiaci výbor vo svojej správe skonštatoval, že záruka EÚ je účinný a významný politický nástroj s vysokým finančným a politickým vplyvom a mala by sa zachovať na krytie rizík politickej alebo štátnej povahy. Takisto navrhol na zaistenie maximálnej pridanej hodnoty a účinnosti vonkajších operácií EIB určité zmeny a doplnenia rozhodnutia č. 633/2009/ES.

(9)	Zásadný význam má stanoviť zoznam krajín, ktoré sú potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ. Takisto je vhodné rozšíriť zoznam krajín oprávnených na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ, ktorý je v súčasnosti uvedený v prílohe I k rozhodnutiu č. 633/2009/ES.

(10)

V záujme zohľadnenia významného vývoja politík by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala v súvislosti so zmenami prílohy III k tomuto rozhodnutiu delegovať na Komisiu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť simultánne, včasné a primerané zasielanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(11)	Sumy, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, by v každom regióne mali naďalej predstavovať stropy financovania zo strany EIB v rámci záruky EÚ a nie ciele, ktoré má EIB splniť.

(12)

EIB v rámci podpory Únie určenej tretím krajinám s cieľom vyrovnať sa s globálnou hospodárskou a finančnou krízou sústredila v rámci svojho súčasného mandátu svoju aktivitu v oblasti vonkajších úverov v rokoch 2009 a 2010 hlavne na predvstupové krajiny, ako aj krajiny susedstva a partnerstva. Okrem toho nepokoje v južnom Stredozemí začiatkom roka 2011 znamenajú pre Úniu výzvu, aby pomohla poskytnúť dotknutým krajinám tejto oblasti prostriedky na prebudovanie a modernizáciu ich ekonomík. Na zostávajúce obdobie mandátu by sa mal preto všeobecný strop mandátu prehodnotiť a zvýšiť o 1 684 000 000 EUR, aby sa prispôsobil týmto dočasným a výnimočným okolnostiam, a to bez toho, aby boli dotknuté stropy v rámci budúceho viacročného finančného rámca.

(13)

Finančné operácie EIB, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného zvýšenia všeobecného stropu mandátu by mali reagovať na politické reformy uskutočnené jednotlivými partnerskými krajinami a posúdené Komisiou za účasti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), pričom sa zohľadnia uznesenia Európskeho parlamentu, ako aj rozhodnutia a závery Rady. Pri tomto posúdení sa zohľadní aj preskúmanie európskej susedskej politiky a posilnený dôraz na diferenciáciu. V prípade predvstupových krajín by sa mala financovaním zo strany EIB naďalej dopĺňať pomoc Únie.

(14)

Popri regionálnych stropoch by sa mal aktivovať fakultatívny mandát vo výške 2 000 000 000 EUR, ktorý by sa mal rozdeľovať ako balík na podporu finančných operácií EIB v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu vo všetkých regiónoch, na ktoré sa mandát vzťahuje. EIB by mohla v úzkej spolupráci s Komisiou prispieť svojimi odbornými znalosťami a zdrojmi k podpore verejných orgánov i súkromného sektora pri riešení problematiky zmeny klímy, ako aj k podpore v tom, aby využívali dostupné finančné prostriedky čo najlepšie. V prípade projektov zameraných na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu by sa zdroje EIB mali podľa možnosti a vhodnosti doplniť o zvýhodnené finančné prostriedky, ktoré sú dostupné v rámci rozpočtu Únie prostredníctvom efektívneho a konzistentného spájania grantov a úverov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v kontexte vonkajšej pomoci Únie. V tejto súvislosti je vhodné, aby výročná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade obsahovala podrobné informácie o finančných nástrojoch využívaných na financovanie týchto projektov a bol v nej stanovený objem finančných prostriedkov EIB v rámci fakultatívneho mandátu a príslušný objem grantov.

(15)

Oprávnenie na získanie prostriedkov EIB na financovanie zmierňovania zmeny klímy na základe záruky EÚ by sa mohlo obmedziť v rámci mandátu týkajúceho sa zmeny klímy v prípade krajín, pri ktorých sa dospelo k názoru, že sa neusilujú o plnenie príslušných cieľov v oblasti zmeny klímy. Každé takéto obmedzenie oprávnenia by malo vychádzať z komplexného a rozsiahleho politického posúdenia. Preto by mala mať Rada na návrh Komisie, ktorej pomáha ESVČ, právomoc rozhodnúť o obmedzení oprávnenia krajiny získať finančné prostriedky EIB na zmiernenie zmeny klímy so zárukou EÚ. Takéto obmedzenie by sa malo uplatňovať len na finančné operácie EIB, na ktoré bola podaná žiadosť EIB o stanovisko k financovaniu po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012.

(16)

V rámci mandátu týkajúceho sa zmeny klímy by pri regionálnom rozdeľovaní mala existovať určitá pružnosť, ktorá by v rámci trojročného obdobia počas rokov 2011 – 2013 umožňovala čerpať dostupné finančné prostriedky čo najrýchlejšie a najúčinnejšie, pričom by sa malo usilovať o zabezpečenie ich vyváženého rozdelenia medzi regióny počas celého obdobia na základe priorít stanovených pre oblasť vonkajšej pomoci v rámci všeobecného mandátu.

(17)

Strednodobé preskúmanie vykonávania mandátu pre vonkajšiu činnosť preukázalo, že aj keď finančné operácie EIB vykonané v období, na ktoré sa hodnotenie vzťahuje (2000 – 2009) boli vo všeobecnosti v súlade s vonkajšími politikami Únie, malo by sa posilniť prepojenie medzi cieľmi politík Únie a ich operatívnym vykonávaním, ktoré by taktiež malo byť explicitnejšie a štruktúrovanejšie.

(18)

Na to, aby sa posilnila ucelenosť mandátu, zlepšilo sa zameranie činností EIB súvisiacich s poskytovaním vonkajších úverov na podporu politík Únie a dosiahol sa maximálny prospech pre príjemcov, by sa týmto rozhodnutím mali v mandáte pre finančné operácie EIB vo všetkých oprávnených regiónoch a krajinách stanoviť horizontálne ciele na vysokej úrovni vychádzajúce z komparatívnej sily EIB v oblastiach, v ktorých preukázateľne dosahuje dobré výsledky. Vo všetkých regiónoch, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, by tak EIB mala financovať projekty v oblastiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu (a to aj prostredníctvom prenosu technológií súvisiacich s novými zdrojmi energie), sociálnej a ekonomickej infraštruktúry (hlavne v doprave, energetike vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej bezpečnosti, energetickej infraštruktúry, environmentálnej infraštruktúry vrátane infraštruktúry súvisiacej s vodou a sanitáciou, ako aj informačných a komunikačných technológií) a rozvoja miestneho súkromného sektora, najmä podporou malých a stredných podnikov (MSP). Treba pripomenúť, že zlepšenie dostupnosti kapitálu pre MSP môže zohrávať dôležitú úlohu pri stimulovaní hospodárskeho rozvoja a v boji proti nezamestnanosti. V rámci týchto oblastí by základným cieľom finančných operácií EIB mala byť regionálna integrácia partnerských krajín vrátane hospodárskej integrácie predvstupových krajín, susedných krajín a Únie. EIB môže podporiť prítomnosť Únie v partnerských krajinách prostredníctvom priamych zahraničných investícií, ktoré prispievajú k podpore prenosu technológií a poznatkov, a to buď v rámci záruk EÚ na investície v spomínaných oblastiach alebo na vlastné riziko.

(19)

Ak chce EIB účinne pomôcť MSP, mala by spolupracovať s miestnymi finančnými sprostredkovateľskými inštitúciami v oprávnených krajinách najmä s cieľom zaručiť, aby časť finančných výhod prešla na ich klientov a v porovnaní s inými zdrojmi financovania poskytla pridanú hodnotu. EIB by v záujme zabezpečenia pridanej hodnoty mala prostredníctvom svojich dohôd o spolupráci s týmito sprostredkovateľskými inštitúciami v prípade, že je to vhodné, požiadať, aby sa projekty jej klientov preverovali na základe dohodnutých kritérií v súlade s rozvojovými cieľmi Únie. Finančné sprostredkovateľské činnosti na podporu MSP by mali byť plne transparentné a EIB by sa o nich mali pravidelne poskytovať informácie.

(20)

Okrem toho by finančné operácie EIB mali prispievať k presadzovaniu všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ): k upevňovaniu a podpore demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a prispievať k plneniu medzinárodných dohôd týkajúcich sa životného prostredia, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Osobitne v súvislosti s rozvojovými krajinami vymedzenými v zozname Organizácie pre rozvoj a spoluprácu (OECD) obsahujúceho príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), by finančné operácie EIB mali podporovať: udržateľný ekonomický, sociálny a environmentálny rozvoj osobitne tých, ktoré sú najviac znevýhodnené; plynulé a postupné začlenenie do svetového hospodárstva; boj proti chudobe, ako aj dosahovanie cieľov, ktoré Únia schválila v rámci spolupráce s Organizáciou Spojených národov a s inými príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(21)

Zatiaľ čo silnou stránkou EIB zostáva jej osobitosť investičnej banky, EIB by podľa tohto rozhodnutia mala v úzkej koordinácii s Komisiou a pod demokratickou kontrolou Európskeho parlamentu určiť vplyv, ktorý majú jej vonkajšie operácie na rozvoj, a to podľa zásad Európskeho konsenzu o rozvoji a zásad stanovených v článku 208 ZFEÚ, ako aj zásad účinnosti pomoci uvedených v Parížskej deklarácii z roku 2005 a v Akčnom programe z Akkry z roku 2008. To by sa malo uskutočniť prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení, najmä posilnením kapacít na posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov projektov vrátane ľudských práv a rizík súvisiacich s konfliktom, ako aj prostredníctvom podporovania miestnych konzultácií s verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Pri hĺbkovej analýze projektu by mala EIB v prípade vhodnosti a v súlade so zásadami Únie týkajúcimi sa sociálnych vecí a životného prostredia vyžadovať, aby žiadateľ o projekt uskutočňoval miestne konzultácie a o ich výsledkoch informoval verejnosť. EIB by sa okrem toho mala vo zvýšenej miere zamerať na oblasti, v ktorých má kvalitné odborné znalosti z finančných operácií v rámci Únie a ktoré prispejú k rozvoju príslušnej krajiny, ako je napríklad prístup k finančným prostriedkom na environmentálnu infraštruktúru MSP a mikropodnikov vrátane infraštruktúry súvisiacej s vodou a sanitáciou, udržateľná doprava a zmierňovanie zmeny klímy, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Financovanie by malo zahŕňať aj projekty na podporu infraštruktúry v oblasti zdravia a vzdelávania, ak prinášajú jasnú pridanú hodnotu.

(22)

EIB by takisto mala postupne posilňovať svoju činnosť na podporu prispôsobenia sa zmene klímy podľa potreby prostredníctvom spolupráce s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) a európskymi dvojstrannými finančnými inštitúciami (EBFI). Dodatočné požiadavky, ktoré sa zavádzajú v tomto rozhodnutí, by si vyžadovali prístup k zvýhodneným zdrojom a postupné prispôsobovanie ľudských zdrojov, pričom by sa zároveň malo vyžadovať sledovanie a využívanie efektívnosti, účinnosti a synergie. Činnosť EIB by takisto mala dopĺňať ciele a priority Únie týkajúce sa inštitucionálneho rozvoja a sektorových reforiem. Napokon by EIB mala určiť výkonnostné ukazovatele, ktoré sa viažu na rozvojové a environmentálne aspekty projektov a ich výsledkov.

(23)	Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa s cieľom zvýšiť vplyv a súdržnosť vonkajších vzťahov Únie vytvorila funkcia Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“).

(24)

V posledných rokoch došlo tiež k rozšíreniu a posilneniu politík vonkajších vzťahov Únie. Týka sa to najmä predvstupovej stratégie, európskej susedskej politiky, stratégie Únie pre Strednú Áziu, obnovených partnerstiev s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj strategických partnerstiev Únie s Ruskom, Čínou a Indiou. Rovnako tomu je aj v prípade politík Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa teraz rozšírili na všetky rozvojové krajiny. Od roku 2007 sa vonkajšie vzťahy Únie podporujú aj novými finančnými nástrojmi, a to nástrojom predvstupovej pomoci (IPA), nástrojom európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), nástrojom financovania rozvojovej spolupráce (DCI), európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástrojom stability.

(25)

V nadväznosti na zriadenie ESVČ a nadobudnutie účinnosti tohto rozhodnutia by Komisia a EIB mali zmeniť a doplniť Memorandum o porozumení v oblasti spolupráce a koordinácie v regiónoch uvedených v rozhodnutí Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva ( 4 ), a prípadne so súhlasom vysokého predstaviteľa rozšíriť nové memorandum o porozumení o ESVČ, najmä pokiaľ ide o pravidelný a systematický dialóg na strategickej úrovni medzi Komisiou a EIB, do ktorého by sa mala zapojiť ESVČ, a iné aspekty patriace do rozsahu pôsobnosti ESVČ.

(26)	Prispievaním k vykonávaniu opatrení nevyhnutných na presadzovanie cieľov politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce v súlade s článkom 209 ods. 3 ZFEÚ, by sa mala EIB usilovať o nepriamu podporu dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov do roku 2015 vo všetkých regiónoch, v ktorých pôsobí.

(27)

V záujme posilnenia súdržnosti celkovej pomoci Únie v dotknutých regiónoch by sa mali podľa potreby využiť možnosti na prípadné prepojenie financovania zo strany EIB s rozpočtovými zdrojmi Únie, napríklad formou záruk, rizikového kapitálu, dotácií na úrokové sadzby a investičného spolufinancovania spolu s technickou pomocou pri príprave a vykonávaní projektov prostredníctvom nástrojov IPA, ENPI, DCI, EIDHR a nástroja stability. Vždy, keď dôjde k takémuto prepojeniu financovania EIB s inými rozpočtovými zdrojmi Únie, vo všetkých finančných rozhodnutiach by sa malo jasne určiť, ktoré zdroje sa použijú. Výročná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o finančných operáciách EIB uskutočnených na základe tohto rozhodnutia by mala obsahovať podrobné rozčlenenie rozpočtových zdrojov a finančných nástrojov použitých v kombinácii s financovaním EIB.

(28)

Na všetkých úrovniach – od strategického plánovania po prípravu súvisiacich projektov – by sa malo zabezpečiť, aby operácie EIB týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov boli v súlade s vonkajšími politikami Únie a s vysokými cieľmi Únie ustanovenými v tomto rozhodnutí a aby ich podporovali. Na zvýšenie súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ by sa mal ďalej posilniť dialóg medzi Komisiou, ESVČ a EIB o politike a stratégii. Rovnako by sa mala posilniť spolupráca a včasná vzájomná výmena informácií medzi Komisiou, ESVČ a EIB na operačnej úrovni. Kancelárie EIB mimo Únie by sa mali primárne umiestňovať v priestoroch delegácií Únie, aby sa tak táto spolupráca podporila a zároveň aby sa obe strany spoločne podieľali na prevádzkových nákladoch. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia, ESVČ a EIB mali možnosť včasnej prípadnej výmeny názorov počas prípravy programových dokumentov, aby tak tieto tri orgány Únie dosiahli maximálnu synergiu svojich činností.

(29)

Praktické opatrenia na prepojenie cieľov všeobecného mandátu a ich plnenia sa stanovia v regionálnych technických operačných usmerneniach. Takéto usmernenia by mali byť v súlade so širším rámcom regionálnej politiky Únie stanoveným v tomto rozhodnutí. V usmerneniach by sa mali zohľadniť stratégie Únie pre jednotlivé krajiny a cieľom usmernení by malo byť zabezpečiť, aby sa financovaním zo strany EIB dopĺňali príslušné politiky, programy a nástroje pomoci Únie v jednotlivých regiónoch.

(30)

EIB by mala po konzultácii s Komisiou vypracovať orientačný viacročný program plánovaného objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zaistilo vhodné rozpočtové plánovanie tvorby garančného fondu a zabezpečila sa zlučiteľnosť plánovaného financovania zo strany EIB so stropmi stanovenými v tomto rozhodnutí. Komisia by tento plán mala zohľadniť v pravidelnom plánovaní rozpočtu, ktorý sa predkladá rozpočtovému orgánu.

(31)

S cieľom optimalizovať fungovanie mechanizmov kombinujúcich granty a úvery vo vonkajších regiónoch by sa malo preskúmať vytvorenie „platformy Únie pre spoluprácu a rozvoj“. Komisia by mala na tieto účely vytvoriť skupinu expertov z členských štátov, ESVČ a EIB, ktorá by posúdila náklady a prínosy takejto platformy. Skupina by mala v súvislosti so svojou analýzou viesť konzultácie s ostatnými relevantnými aktérmi vrátane európskych mnohostranných a dvojstranných finančných inštitúcií. Takáto platforma by na základe komparatívnej výhody jednotlivých inštitúcií pokračovala v podpore synergií a mechanizmov budovania vzájomnej dôvery, pričom by sa rešpektovala úloha a výsadné práva Komisie pri plnení rozpočtu Únie a EIB pri poskytovaní úverov. Komisia by na základe zistení tejto skupiny expertov mala do polovice roka 2012 podať Európskemu parlamentu a Rade správu a prípadne takúto platformu navrhnúť.

(32)

EIB by sa mala nabádať na zvýšenie operácií a diverzifikovanie svojich finančných nástrojov mimo Únie bez toho, aby sa využívala záruka EÚ, a to tak, aby sa využívanie záruky podporovalo v tých krajinách a projektoch, ktoré majú malý prístup na trh, pričom by sa malo prihliadať na otázku udržateľnosti dlhovej služby, a v ktorých týmto záruka vytvára väčšiu pridanú hodnotu. EIB by sa preto mala nabádať, aby za súčasného zohľadnenia vlastnej absorbčnej kapacity rizika a vždy s cieľom podporovať ciele vonkajšej politiky Únie zvyšovala objem úverov, ktoré poskytuje na vlastné riziko, okrem iného aj prostredníctvom podpory hospodárskych záujmov Únie, a to najmä v predvstupových krajinách, krajinách susedstva a v krajinách, ktoré dosahujú investičný stupeň a sú v iných regiónoch, ale aj v krajinách, ktoré nedosahujú investičný stupeň, ak má EIB primerané záruky tretej strany. Po porade s Komisiou by EIB mala vypracovať politiku rozhodovania o zaradení projektu buď do mandátu so zárukou EÚ, alebo do financovania EIB s vlastným rizikom. V takejto politike by sa zohľadňovala najmä úverová bonita príslušných krajín a projektov.

(33)	EIB by mala zvážiť zvýšenie finančných operácií, ktoré sa majú uskutočniť podľa tohto rozhodnutia pre verejné subjekty na nižšej ako národnej úrovni, ak sa pri týchto operáciách úspešne vykonalo príslušné posúdenie úverového rizika pre EIB.

(34)

EIB by mala rozšíriť rozsah nových a inovatívnych finančných nástrojov, ktoré ponúka, a to aj tak, že sa najviac, ako je to možné, zameria na vypracovanie záručných nástrojov, pričom bude prihliadať na vlastné politiky riadenia rizika. Okrem toho by sa EIB mala povzbudiť, aby poskytovala úvery v miestnych menách a emitovala dlhopisy na miestnych trhoch za predpokladu, že partnerské krajiny uskutočnia potrebné štrukturálne reformy, a to najmä vo finančnom sektore, ako aj iné opatrenia na uľahčenie jej činnosti.

(35)

Na zaistenie toho, aby EIB plnila požiadavky mandátu v regiónoch a podregiónoch, mali by byť v priebehu času vyčlenené dostatočné ľudské a finančné zdroje určené na vonkajšie činnosti EIB. Ide najmä o to, aby disponovala dostatočnými kapacitami na podporu cieľov rozvojovej spolupráce Únie, sústredila sa na posudzovanie environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov jej činností ex ante a efektívne monitorovala projekty počas ich realizácie. Pritom by mala využívať príležitosti na ďalšie zvyšovanie efektívnosti a účinnosti a aktívne by sa mala snažiť využívať synergie.

(36)

EIB by sa pri svojich finančných operáciách mimo Únie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, mala usilovať o ďalšie posilňovanie koordinácie a spolupráce s IFI a EBFI a v prípade vhodnosti aj o spoluprácu, pokiaľ ide o sektorovú podmienenosť, vzájomné spoliehanie sa na postupy a využívanie spoločného spolufinancovania a účasť na globálnych iniciatívach, ako sú iniciatívy na podporu koordinácie pomoci a jej účinnosti. Pri takejto koordinácii a spolupráci by sa mala usilovať o minimalizáciu možného zdvojenia nákladov a zbytočného zdvojenia úsilia. Táto snaha musí vychádzať zo zásady reciprocity. Zásady ustanovené v tomto rozhodnutí by sa mali uplatňovať aj vtedy, keď sa financovanie EIB vykonáva prostredníctvom dohôd o spolupráci s inými IFI a EBFI.

(37)

EIB by najmä v krajinách mimo Únie, v ktorých pôsobí spoločne s inými európskymi finančnými inštitúciami, mala prostredníctvom dohôd zameraných na spoluprácu mimo Únie, ako je trojstranné memorandum o porozumení medzi Komisiou, skupinou EIB a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“), posilniť vzájomnú spoluprácu s týmito organizáciami a umožniť EIB skupine a EBOR, aby svoje činnosti navzájom dopĺňali s ohľadom na ich príslušné komparatívne výhody.

(38)

EIB by mala zintenzívniť vykazovanie a zasielanie informácií Komisii, aby tak Komisia mohla skvalitniť výročnú správu o finančných operáciách EIB vykonaných podľa tohto rozhodnutia, ktorú predkladá Európskemu parlamentu a Rade. Dodatočné požiadavky na vykazovanie uvedené v tomto odôvodnení by sa mali týkať len finančných operácií EIB, pri ktorých sa žiadosť EIB o stanovisko k financovaniu predloží po dátume nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012. V správe by sa mal hodnotiť najmä súlad finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na regionálne technické operačné usmernenia a mali by sa do nej zahrnúť časti informujúce o pridanej hodnote EIB, napríklad o podpore vonkajšej politiky Únie, o požiadavkách mandátu, o kvalite financovaných operácií a prevode finančných výhod na klientov a časti o spolupráci s Komisiou vrátane spolufinancovania a spolupráci s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými darcami. Malo by sa v nej tiež vyhodnotiť, do akej miery EIB pri vypracovaní a monitorovaní financovaných projektov prihliadala na hospodársku, finančnú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť. Osobitná časť správy by sa mala venovať podrobnému hodnoteniu opatrení, ktoré EIB prijala na zabezpečenie súladu so súčasným mandátom ustanoveným v rozhodnutí č. 633/2009/ES, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať finančným operáciám EIB, pri ktorých sa využívajú finančné nástroje v nespolupracujúcich jurisdikciách. Pri uskutočňovaní finančných operácií by EIB mala zabezpečiť primerané uplatňovanie svojich politík voči slabo regulovaným alebo nespolupracujúcim jurisdikciám, a tak prispievať k medzinárodnému boju proti daňovým podvodom a únikom. Správa by mala obsahovať aj hodnotenie sociálnych a rozvojových aspektov projektov. Mala by byť verejne dostupná, aby k nej občianska spoločnosť a prijímajúce krajiny mohli vyjadriť svoje názory. V prípade potreby by mala obsahovať aj odkazy na významné zmeny okolností, ktorými by sa opodstatňovali ďalšie zmeny a doplnenia mandátu pred skončením obdobia. Predovšetkým by však mala obsahovať podrobný rozpis financovania EIB, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, spolu so všetkými finančnými zdrojmi Únie a iných darcov, aby tak poskytla prehľad o finančnej expozícii finančných operácií.

(39)

Finančné operácie EIB by sa mali naďalej riadiť v súlade s pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení a opatrení prijatých v záujme zamedzenia daňovým únikom, ako aj v súlade s relevantnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

(40)

Komisia by sa mala vyzvať, aby v úzkej spolupráci s EIB pri predkladaní návrhu na poskytnutie záruky EÚ podľa budúceho viacročného finančného rámca a s prihliadnutím na dôsledky na tvorbu rezerv v Garančnom fonde preskúmala stropy, na ktoré sa záruka EÚ vzťahuje, zoznam potenciálnych oprávnených krajín a možnosť, aby EIB poskytovala financovanie mikroúverov a iné typy nástrojov. Komisia a EIB by mali v budúcnosti preskúmať aj možnosti pre zlepšenie synergie medzi financovaním prostredníctvom nástrojov IPA, ENPI, DCI, EIDHR a nástroja stability a mandátom EIB pre vonkajšiu činnosť.

(41)	Toto rozhodnutie nemá vplyv na rokovania a rozhodnutia týkajúce sa budúceho viacročného finančného rámca.

(42)	Z tohto dôvodu a z dôvodov právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa malo rozhodnutie č. 633/2009/ES zrušiť,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

1. Európska únia poskytuje Európskej investičnej banke (EIB) rozpočtovú záruku EÚ na operácie vykonávané mimo Únie (ďalej len „záruka EÚ“). Záruka EÚ sa poskytuje ako všeobecná záruka na platby, ktoré EIB nedostala, ale ktoré sú splatné v súvislosti s úvermi a úverovými zárukami na investičné projekty EIB oprávnené podľa odseku 2. Finančné činnosti EIB sú v súlade so všeobecnými zásadami a prispievajú k dosahovaniu cieľov a politík vonkajšej činnosti Únie. Jedným z cieľov financovania EIB v rozvojových krajinách vymedzených v zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) vypracovaným OECD je nepriamo prispievať k dosahovaniu rozvojových cieľov, ako je znižovanie chudoby prostredníctvom inkluzívneho rastu a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

2. Na získanie záruky EÚ sú oprávnené úvery a úverové záruky EIB na investičné projekty uskutočňované v krajinách uvedených v prílohe III, ktoré sú poskytnuté v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB vrátane vyhlásenia EIB o sociálnych a environmentálnych normách, pričom tieto úvery a úverové záruky EIB slúžia na podporu relevantných cieľov vonkajšej politiky Únie a financovanie EIB sa poskytlo v súlade s podpísanou dohodou, ktorej platnosť sa neskončila a ktorá sa ani nezrušila (ďalej len „finančné operácie EIB“).

3. Záruka EÚ sa obmedzuje na 65 % celkovej sumy úverov vyplatených a záruk poskytnutých v rámci finančných operácií EIB, zníženej o splatené sumy a zvýšenej o všetky súvisiace sumy.

4. Záruka EÚ sa vzťahuje na finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. decembra 2013. Na finančné operácie EIB podpísané na základe rozhodnutí Rady 2006/1016/ES a 2008/847/ES ( 5 ) a na základe rozhodnutia č. 633/2009/ES sa naďalej vzťahujú záruky EÚ podľa tohto rozhodnutia.

5. Ak v čase uplynutia obdobia uvedeného v odseku 4 Európsky parlament a Rada ešte neprijali rozhodnutie, ktorým sa EIB na jej finančné operácie mimo Únie poskytuje nová záruka EÚ v súlade s článkom 16, uvedené obdobie sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov.

1. Maximálny strop pre finančné operácie EIB so zárukou EÚ znížený o zrušené sumy nepresiahne v období rokov 2007 – 2013 sumu 29 484 000 000 EUR, pričom sa rozdelí na dve časti:

2. Všeobecný mandát sa rozdelí na regionálne stropy a podstropy stanovené v prílohe I. EIB v rámci regionálnych stropov postupne v rámci regiónov, na ktoré sa vzťahuje všeobecný mandát, zaistí vyvážené rozdelenie medzi krajinami.

3. Všeobecný mandát pokrýva iba finančné operácie EIB, ktoré sa používajú na plnenie cieľov uvedených v článku 3.

4. Mandát týkajúci sa zmeny klímy sa vzťahuje na finančné operácie EIB vo všetkých krajinách, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, v ktorých takéto finančné operácie podporujú kľúčové politické ciele Únie na vyrovnanie sa so zmenou klímy prostredníctvom podpory projektov na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ktoré prispievajú k celkovému cieľu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), a to najmä tým, že sa budú odstraňovať alebo znižovať emisie skleníkových plynov v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, bude sa zvyšovať energetická efektívnosť a zabezpečovať udržateľná doprava alebo že sa bude posilňovať schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými účinkami zmeny klímy na zraniteľné krajiny, odvetvia a komunity. Mandát týkajúci sa zmeny klímy sa vykonáva v úzkej spolupráci s Komisiou, pričom sa podľa možnosti a vhodnosti financovanie EIB kombinuje s rozpočtovými zdrojmi Únie.

Rada prípadne môže na návrh Komisie rozhodnúť o obmedzení možnosti získať financovanie EIB na zmiernenie zmeny klímy so zárukou EÚ. Každé takéto obmedzenie oprávnenia na financovanie EIB v rámci mandátu týkajúceho sa zmeny klímy sa uplatňuje len na tie finančné operácie EIB, pri ktorých sa podala žiadosť o stanovisko k financovaniu po 30. októbri 2011 a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012.

5. V prípade mandátu týkajúceho sa zmeny klímy sa EIB do konca obdobia uvedeného v článku 1 ods. 4 usiluje o zaistenie vyváženého rozdelenia podpísaných finančných operácií v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje príloha III. EIB najmä zaistí, aby krajiny uvedené v bode A prílohy III dostali najviac 40 % sumy pridelenej podľa tohto mandátu, krajiny uvedené v bode B najviac 50 %, región uvedený v bode C najviac 30 % a krajina uvedená v bode D najviac 10 %. Vo všeobecnosti sa mandát týkajúci sa zmeny klímy využíva na financovanie projektov, ktoré úzko súvisia s hlavnými právomocami EIB, majú pridanú hodnotu a maximalizujú účinok činnosti na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

6. Všeobecný mandát i mandát týkajúci sa zmeny klímy sa riadi v súlade s riadnymi bankovými postupmi.

1. Záruka EÚ sa poskytne na finančné operácie EIB, ktorými sa podporuje ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

2. V rámci hlavných právomocí EIB však jej finančné operácie, ktoré sa uskutočňujú podľa tohto rozhodnutia, prispievajú k všeobecným zásadám, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, uvedeným v článku 21 ZEÚ a prispievajú tiež k vykonávaniu medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, ktorých je Únia zmluvnou stranou.

3. Základným cieľom finančných operácií EIB v rámci oblastí, na ktoré sa vzťahujú ciele uvedené v odseku 1, je regionálna integrácia medzi partnerskými krajinami vrátane hospodárskej integrácie medzi predvstupovými krajinami, krajinami susedstva a Úniou.

4. EIB zváži posilnenie činností na podporu infraštruktúry v oblasti zdravia a vzdelávania, ak to prinesie jasnú pridanú hodnotu.

1. Zoznam krajín, ktoré sú potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ, sa uvádza v prílohe II. Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ, sa uvádza v prílohe III a nesmie zahŕňať žiadne iné krajiny než tie, ktoré sú uvedené v prílohe II. V prípade krajín, ktoré v prílohe II uvedené nie sú, sa o oprávnenosti na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ rozhodne v rámci riadneho legislatívneho postupu, pričom každá krajina sa posudzuje osobitne.

2. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 5 týkajúce sa zmien a doplnení prílohy III. Rozhodnutia Komisie vychádzajú z celkového ekonomického a politického posúdenia vrátane aspektov súvisiacich s demokraciou, ľudskými právami a základnými slobodami, ako aj z príslušných uznesení Európskeho parlamentu a rozhodnutí a záverov Rady. Delegované akty, ktoré menia a dopĺňajú prílohu III nemajú vplyv na krytie finančných operácií EIB so zárukou EÚ, ktoré boli podpísané pred nadobudnutím účinnosti delegovaných aktov.

3. Záruka EÚ sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v oprávnených krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu ustanovujúcu právne podmienky, podľa ktorých sa takéto operácie majú uskutočňovať.

4. Záruka EÚ sa na finančné operácie EIB v konkrétnej krajine nevzťahuje, ak sa dohoda týkajúca sa takýchto operácií podpísala po pristúpení tejto krajiny k Únii.

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 30. októbra 2011.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie o odvolaní nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1. Komisia spolu s EIB vypracuje regionálne technické operačné usmernenia pre financovanie zo strany EIB na základe tohto rozhodnutia.

Regionálne technické operačné usmernenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby finančné operácie EIB podporovali politiky Únie, musia byť v súlade so širším rámcom Únie pre regionálnu politiku stanoveným v prílohe IV. Regionálnymi technickými operačnými usmerneniami sa najmä zabezpečí, aby sa financovaním zo strany EIB dopĺňali príslušné politiky, programy a nástroje pomoci Únie v jednotlivých regiónoch.

Komisia a EIB pri vypracúvaní týchto usmernení budú podľa potreby konzultovať s ESVČ o politických otázkach a zohľadňujú príslušné uznesenia Európskeho parlamentu, ako aj rozhodnutia a závery Rady.

Komisia zasiela usmernenia a všetky ich aktualizácie Európskemu parlamentu a Rade hneď po ich ustanovení.

EIB v rámci stanovenom regionálnymi technickými operačnými usmerneniami vymedzí príslušné stratégie financovania a zabezpečí ich vykonávanie.

2. Súlad finančných operácií EIB s cieľmi vonkajšej politiky Únie sa monitoruje v súlade s článkom 11. V záujme uľahčenia takéhoto monitorovania vypracuje EIB výkonnostné ukazovatele týkajúce sa rozvojových, environmentálnych a ľudskoprávnych aspektov financovaných projektov, pričom prihliada na príslušné ukazovatele v rámci Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci. Ukazovatele environmentálnych aspektov projektov by mali obsahovať kritériá pre „čisté technológie“, ktoré sú v zásade zamerané na energetickú efektívnosť a technológie na znižovanie emisií.

3. Finančná operácia EIB nie je krytá zárukou EÚ, ak Komisia v rámci postupu ustanoveného v článku 19 štatútu EIB predloží k takejto operácii záporné stanovisko.

4. V súlade s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a medzinárodnými cieľmi v tejto oblasti predloží EIB v spolupráci s Komisiou do 31. decembra 2012 stratégiu, ako v rámci mandátu pre jej vonkajšie činnosti postupne a plynulo zvýšiť percentuálny podiel projektov na podporu znižovania emisií CO2 a postupne ukončiť finančné projekty, ktoré majú negatívny vplyv na dosahovanie cieľov Únie v oblasti zmeny klímy.

5. S ohľadom na dodatočné požiadavky, ktoré sa týmto rozhodnutím zavádzajú, riadiace orgány EIB zabezpečujú, aby sa zdroje EIB vrátane personálnych zdrojov postupne upravovali v záujme náležitého plnenia požiadaviek ustanovených v tomto rozhodnutí. Pritom by mali využívať príležitosti na ďalšie zvyšovanie efektívnosti a účinnosti a aktívne by sa malo vyvíjať úsilie zamerané na využívanie synergií.

1. EIB vykoná dôkladnú hĺbkovú analýzu rozvojových aspektov projektov so zárukou EÚ a prípadne a v súlade so sociálnymi a environmentálnymi zásadami Únie, uskutoční príslušné konzultácie na miestnej úrovni.

Vlastné pravidlá a postupy EIB obsahujú potrebné ustanovenia o posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu projektov a aspektov týkajúcich sa ľudských práv na zaistenie toho, aby sa podľa tohto rozhodnutia podporovali výlučne projekty, ktoré sú hospodársky, finančne, environmentálne a sociálne udržateľné.

Komisia do výročnej správy pre Európsky parlament a Radu začlení súhrnné posúdenie rozvojového rozmeru činností EIB, ktoré vychádza z hĺbkovej analýzy projektov.

V hodnotení sa podľa potreby uvedie aj posúdenie spôsobu, ako sa kapacity príjemcov finančných prostriedkov EIB môžu počas projektového cyklu posilniť technickou pomocou.

2. EIB popri posúdení ex ante týkajúcom sa rozvojových aspektov vyžaduje, aby navrhovatelia projektu počas jeho realizácie až do jeho ukončenia dôkladne monitorovali okrem iného aj jeho vplyv na rozvoj, životné prostredie a ľudské práva. Informácie, ktoré žiadatelia o projekt predložili, EIB posúdi. Monitorovanie EIB sa podľa možnosti zaoberá aj monitorovaním činnosti finančných sprostredkovateľov zameranou na podporu MSP. Jeho výsledky sa podľa možnosti zverejňujú.

3. EIB predkladá Komisii výročné správy, v ktorých posudzuje predpokladaný rozvojový vplyv operácií, ktoré sa počas daného roka financovali.

Správy vychádzajú z výkonnostných ukazovateľov EIB uvedených v článku 6 ods. 2. Komisia správy EIB o rozvoji predkladá Európskemu parlamentu a Rade v rámci každoročného vykazovania ustanoveného v článku 11 a zverejňuje ich, aby sa k tejto otázke mohli vyjadriť aj zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti a prijímajúcich krajín.

Európsky parlament výročné správy prerokuje, pričom zohľadní stanoviská všetkých zainteresovaných strán.

4. Požiadavky uvedené v tomto článku sa uplatňujú len na finančné operácie EIB, pri ktorých sa žiadosť o stanovisko k financovaniu predloží po 30. októbri 2011 a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012.

1. V záujme maximalizácie synergie medzi financovaním EIB a rozpočtovými zdrojmi Únie sa posiľňuje súlad vonkajších činností EIB s cieľmi vonkajšej politiky Únie, a to najmä ustanovením regionálnych technických operačných usmernení uvedených v článku 6, ako aj pravidelným a systematickým dialógom a včasnou výmenou informácií:

2. Spolupráca sa uskutočňuje v jednotlivých regiónoch osobitne a zohľadňuje sa pri nej úloha EIB, ako aj politiky Únie v každom regióne.

Spolupráca s inými inštitúciami poskytujúcimi financovanie z verejných zdrojov

1. V záujme maximalizácie synergie, spolupráce a efektívnosti i zaistenia obozretného a rozumného rozdelenia rizika a koherentnej podmienenosti projektu a sektora sa finančné operácie EIB postupne stále vo väčšej miere vykonávajú podľa potreby v spolupráci s inými IFI alebo EBFI, aby sa tak minimalizovalo možné zdvojenie nákladov a zbytočné zdvojenie úsilia.

2. Spoluprácu uvedenú v odseku 1 uľahčuje prípadná koordinácia medzi Komisiou, EIB, hlavnými IFI a EBFI pôsobiacimi v jednotlivých regiónoch, ktorá sa uskutočňuje najmä v kontexte memoranda o porozumení alebo iných rámcov Únie pre regionálnu spoluprácu, pričom sa zohľadňujú právomoci ESVČ.

1. Pri finančných operáciách EIB, ktoré sa uzavrú so štátom alebo za ktoré ručí štát, ako aj pri iných finančných operáciách EIB uzavretých s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo štátnymi a/alebo štátom kontrolovanými verejnými podnikmi alebo inštitúciami, kde sa pre tieto iné finančné operácie EIB uskutočnilo príslušné posúdenie úverového rizika EIB a zohľadnilo sa úverové riziko dotknutej krajiny, kryje záruka EÚ všetky platby, ktoré neboli EIB uhradené, ale sú voči nej splatné (ďalej len „komplexná záruka“).

2. Na účely odseku 1 Predjordánsko a pásmo Gazy zastupuje Palestínska samospráva a Kosovo ( 6 ) zastupuje Misia OSN v Kosove alebo správa určená v regionálnych technických operačných usmerneniach uvedených v článku 6.

3. Pri finančných operáciách EIB s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa záruka EÚ vzťahuje na všetky platby, ktoré neboli EIB uhradené, ale sú voči nej splatné, ak bolo neuhradenie spôsobené naplnením jedného z nasledujúcich politických rizík (ďalej len „záruka vzťahujúca sa na politické riziká“):

4. EIB po konzultácii s Komisiou vypracuje jasnú a transparentnú politiku prideľovania na účely rozhodovania o zdroji financovania operácií, ktoré sú oprávnené získať záruku EÚ, aj na financovanie EIB na vlastné riziko.

5. Ak sa záruka uplatní, EIB v súlade s dohodou uvedenou v článku 13 ods. 2 postúpi Únii príslušné práva.

1. Komisia každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia. Správa obsahuje posúdenie finančných operácií EIB na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj posúdenie príspevku finančných operácií EIB k plneniu cieľov vonkajšej politiky Únie, ako aj jej strategických cieľov. Prehľad o prebiehajúcich projektoch sa v nej v súhrnnej podobe.

Najmä sa v nej posudzuje súlad finančných operácií EIB s týmto rozhodnutím so zreteľom na regionálne technické operačné usmernenia uvedené v článku 6, ďalej obsahuje časti o pridanej hodnote pre plnenie cieľov politík Únie, o súhrnnom posúdení očakávaného vplyvu na rozvoj a o miere, do akej EIB pri príprave a monitorovaní financovaných projektov zohľadnila environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, ako aj o spolupráci s Komisiou a inými IFI a EBFI vrátane spolufinancovania.

Správa má najmä obsahovať rozpis všetkých finančných zdrojov použitých v spojení s financovaním EIB a iných darcov, aby tak poskytla prehľad o finančnej expozícii finančných operácií, ktoré sa uskutočňujú podľa tohto rozhodnutia. Okrem toho obsahuje aj osobitnú časť zameranú na podrobné hodnotenie opatrení, ktoré EIB prijala s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 1 ods. 2.

2. EIB naďalej Európskemu parlamentu, Rade a Komisii poskytuje všetky svoje nezávislé hodnotiace správy, v ktorých posudzuje praktické výsledky dosiahnuté prostredníctvom osobitných činností, na ktoré sa vzťahujú jej mandáty pre vonkajšie činnosti.

3. EIB na účely odseku 1 predkladá Komisii výročné správy o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, ako aj o plnení cieľov vonkajších politík Únie a jej strategických cieľov vrátane spolupráce s Komisiou, inými IFI a EBFI, ako aj správu o posúdení vplyvu na rozvoj v zmysle článku 7. Každé memorandum o porozumení medzi EIB a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo EBFI týkajúce sa finančných operácií podľa tohto rozhodnutia sa zverejňuje, a ak zverejnenie nie je možné, Európskemu parlamentu a Rade sa o ňom poskytnú informácie v rámci výročnej správy Komisie uvedenej v odseku 1 tohto článku.

4. EIB Komisii o každej svojej finančnej operácii predkladá štatistické, finančné a účtovné údaje, ako aj všetky dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na plnenie vykazovacej povinnosti Komisie alebo vyplývajú z požiadaviek Dvora audítorov a audítorské správy o neuhradených sumách finančných operácií EIB.

5. Na účely účtovníctva a vykazovania rizík zo strany Komisie, ktoré sú kryté komplexnou zárukou, ako sa vymedzuje v článku 10 ods. 1, poskytuje EIB Komisii posúdenie rizík EIB a informácie o bonite finančných operácií EIB s veriteľmi alebo ručiteľmi inými ako štáty.

6. EIB informácie uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 predkladá na vlastné náklady.

7. EIB informácie, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 3 a 4, vo všeobecnosti zverejňuje s výnimkou utajovaných skutočností.

8. Informácie o tom, či sa na projekt vzťahuje záruka EÚ, sa uvádzajú v zhrnutí projektu na webovej stránke EIB po ukončení etapy schvaľovania.

9. EIB vo svojej výročnej správe uvádza nadväzujúce posúdenie fungovania memoranda o porozumení s európskym ombudsmanom, a to v tej miere, v akej sa toto memorandum týka finančných operácií EIB, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje.

10. Požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 3 sa prípadne uplatňujú len na finančné operácie EIB, pri ktorých sa žiadosť o stanovisko k financovaniu predloží po 30. októbri 2011 a ktoré sa podpísali po 1. januári 2012.

EIB pri svojich finančných operáciách netoleruje žiadne aktivity, ktoré sa vykonávajú na nelegálne účely vrátane prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a daňových podvodov a únikov. Najmä sa nezúčastňuje na žiadnych finančných operáciách, ktoré sa v oprávnenej krajine uskutočňujú prostredníctvom cudzích nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré za také označila OECD, Finančná akčná skupina (FATF) či iné relevantné medzinárodné organizácie.

1. Ak Komisia uskutoční platbu, na ktorú sa vzťahuje záruka EÚ, vymáhanie pohľadávok za uhradené sumy realizuje v mene a na účet Komisie Európska investičná banka.

2. Najneskôr v deň uzavretia dohody uvedenej v článku 14 Komisia a EIB uzavrú dohodu o záruke s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa vymáhania pohľadávok.

3. V záujme transparentnosti Komisia na svojej webovej stránke uverejňuje konkrétne informácie o všetkých prípadoch vymáhania v rámci dohody o záruke uvedenej v článku 14 s výnimkou utajovaných skutočností.

Komisia a EIB uzavrú dohodu o záruke s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa záruky EÚ a náležite o tom informujú Európsky parlament.

Dvor audítorov vykonáva audit záruky EÚ a platieb a získaných prostriedkov v rámci nej, ktoré sa účtujú na ťarchu alebo v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zriadenie záruky EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci.

Komisia Európskemu parlamentu a Rade do 31. októbra 2014 predloží záverečnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Správne orgány EIB môžu v rámci celkového stropu všeobecného mandátu rozhodnúť o prerozdelení sumy až do výšky 10 % regionálnych stropov v rámci regiónov a medzi nimi.

Chorvátsko, Island, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Turecko.

Alžírsko, Egypt, Západný breh a pásmo Gazy, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Sýria, Tunisko.

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela.

Ázia (okrem Strednej Ázie): Afganistan, Bangladéš, Bhután, Brunej, Kambodža, Čína (vrátane osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko, Vietnam, Jemen.

Chorvátsko, Island, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Turecko.

Alžírsko, Egypt, Západný breh a pásmo Gazy, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, ►M1 ————— ◄ Tunisko.

Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela.

Ázia (okrem Strednej Ázie): Bangladéš, Brunej, Kambodža, Čína (vrátane osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Srí Lanka, Thajsko, Vietnam, Jemen.

Činnosť EIB v partnerských krajinách zúčastňujúcich sa na predvstupovom procese sa uskutočňuje v rámci stanovenom v prístupových a európskych partnerstvách, v ktorom sa ustanovujú priority pre kandidátov a potenciálnych kandidátov s cieľom napredovať v priblížení sa k Únii a ktorý poskytuje rámec pre pomoc Únie. Rámec politiky Únie pre západný Balkán tvorí proces stabilizácie a pridruženia. Zakladá sa na rozvíjajúcom sa partnerstve, v ktorom Únia prostredníctvom dohôd o stabilizácii a pridružení ponúka obchodné úľavy, ekonomickú a finančnú pomoc a zmluvné vzťahy. Predvstupová finančná pomoc prostredníctvom nástroja IPA pomáha kandidátom a potenciálnym kandidátom pripraviť sa na záväzky a výzvy vyplývajúce z členstva v Únii. Touto pomocou sa podporuje proces reforiem vrátane prípravy na prípadné členstvo. Zameriava sa na inštitucionálny rozvoj, zosúladenie s acquis Únie, prípravu politík a nástrojov Únie a podporu opatrení na dosiahnutie hospodárskeho zblíženia.

Činnosť EIB v krajinách susedstva prebieha v rámci európskej susedskej politiky, prostredníctvom ktorej sa Únia usiluje vybudovať si osobitný vzťah s krajinami susedstva v záujme vytvorenia oblasti prosperity a dobrých susedských vzťahov, ktorá je založená na hodnotách Únie ako demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných či dodržiavanie ľudských práv a ktorá sa vyznačuje blízkymi a mierovými vzťahmi na základe spolupráce v súlade s rozdelením krajín na základe výkonnosti. V rámci tejto spolupráce sa financovanie zo strany EIB podľa tohto rozhodnutia zameriava aj na politiky podporujúce inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest, čím sa prispieva k sociálnej stabilite v súlade s prístupom založeným na stimuloch a podporujúcim ciele vonkajšej politiky Únie, a to aj vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa migrácie.

Na dosiahnutie týchto cieľov Únia a jej partneri zavádzajú spoločne dohodnuté dvojstranné akčné plány, v ktorých sa stanovuje súbor priorít vrátane priorít v oblasti politických a bezpečnostných otázok, obchodných a ekonomických záležitostí, environmentálnych otázok, sociálnych vecí a integrácie dopravných a energetických sietí.

Únia pre Stredozemie, stratégia Únie pre podunajskú oblasť, stratégia Únie pre región Baltského mora, Východné partnerstvo a Čiernomorská synergia sú viacstranné regionálne iniciatívy dopĺňajúce európsku susedskú politiku s cieľom podporovať spoluprácu medzi Európskou úniou a príslušnou skupinou susedných partnerských krajín, ktoré riešia rovnaké problémy a/alebo sa delia o spoločné geografické prostredie. Cieľom Únie pre Stredozemie je oživiť proces euro-stredozemskej integrácie podporovaním spoločného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja na oboch brehoch Stredozemného mora a podporovať lepší sociálno-ekonomický rozvoj, solidaritu, regionálnu integráciu, trvalo udržateľný rozvoj a budovanie znalostí, pričom sa podčiarkuje potreba posilnenia finančnej spolupráce na podporu regionálnych a nadnárodných projektov. Únia pre Stredozemie podporuje najmä vytváranie námorných a pozemných diaľnic, znižovanie znečistenia Stredozemného mora, stredozemný plán pre solárnu energiu, stredozemskú iniciatívu pre rozvoj podnikov v oblasti Stredozemia, iniciatívy civilnej ochrany a euro-stredozemskú univerzitu. Stratégia Únie pre región Baltského mora podporuje udržateľný environmentálny a optimálny hospodársky a sociálny rozvoj regiónu Baltského mora. Stratégia Únie pre podunajskú oblasť podporuje najmä rozvoj dopravy, energetickú prepojenosť a bezpečnosť a udržateľný environmentálny a sociálno-ekonomický rozvoj v podunajskom regióne. Cieľom Východného partnerstva je vytvoriť podmienky potrebné na zrýchlenie politického pridruženia a na ďalšiu ekonomickú integráciu medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva. Ruská federácia a EÚ majú rozsiahle strategické partnerstvo líšiace sa od európskej susedskej politiky a vyjadrené spoločnými priestormi a cestovnými mapami. Tieto mechanizmy dopĺňa na viacstrannej úrovni iniciatíva Severná dimenzia, ktorá poskytuje rámec pre spoluprácu medzi Úniou, Ruskom, Nórskom a Islandom.

Činnosť EIB v Latinskej Amerike sa vykonáva v rámci strategického partnerstva EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku. Ako sa zdôraznilo v oznámení Komisie Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov zo septembra 2009, prioritami Únie v oblasti spolupráce s Latinskou Amerikou sú podpora regionálnej integrácie a odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti v záujme podpory udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Tieto ciele politík sa budú podporovať s prihliadnutím na rozdielne úrovne rozvoja krajín Latinskej Ameriky. Dvojstranný dialóg sa bude uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu Únie a Latinskej Ameriky vrátane otázok životného prostredia, zmeny klímy, zníženia rizika katastrof, energetiky, vedy, výskumu, vysokoškolského vzdelávania, techniky a inovácií.

EIB sa nabáda, aby bola v Ázii aktívna tak v dynamických krajinách s rozvíjajúcou sa ekonomikou, ako aj v menej prosperujúcich krajinách. V tomto rozmanitom regióne Únia prehlbuje svoje strategické partnerstvo s Čínou a Indiou, pričom rokovania o novom partnerstve a dohodách o voľnom obchode s krajinami juhovýchodnej Ázie napredujú. Zároveň zostáva pre Úniu v súvislosti s Áziou veľmi dôležitá rozvojová spolupráca; cieľom rozvojovej stratégie Únie pre ázijský región je odstránenie chudoby podporou udržateľného hospodárskeho rastu postaveného na širšom základe, podporou priaznivého prostredia a podmienok pre obchod a integráciu v regióne, zlepšením správy vecí verejných, posilnením politickej a sociálnej stability a poskytovaním podpory na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015. Spoločne sa do praxe zavádzajú politiky na riešenie spoločných výziev, ako sú zmena klímy, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť a stabilita, správa vecí verejných a ľudské práva, ako aj predchádzanie prírodným a antropogénnym katastrofám a reakcia na ne. Stratégia Únie pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala v júni 2007, posilnila regionálny a dvojstranný dialóg a spoluprácu Únie s krajinami Strednej Ázie v dôležitých otázkach, ktoré región rieši, ako napríklad odstránenie chudoby, udržateľný rozvoj či stabilita. Vykonávanie stratégie prinieslo dôležitý pokrok v oblasti ľudských práv, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a demokracie, vzdelávania, hospodárskeho rozvoja, obchodu a investícií, energetiky a dopravy a environmentálnych politík.

Činnosť EIB v Južnej Afrike sa uskutočňuje v rámci dokumentu EÚ o stratégii pre Južnú Afriku. Medzi hlavné oblasti ustanovené v tomto strategickom dokumente patrí tvorba pracovných miest, rozvoj kapacít pre poskytovanie služieb a sociálna súdržnosť. Činnosť EIB v Južnej Afrike vo veľkej miere dopĺňa program Komisie pre rozvoj a spoluprácu, najmä zameraním činnosti EIB na podporu súkromného sektora a na investovanie do rozšírenia infraštruktúry a sociálnych služieb (bývanie, elektrická energia, výroba pitnej vody a infraštruktúra obcí). V preskúmaní dokumentu EÚ o stratégii pre Južnú Afriku v polovici trvania sa navrhlo posilniť činnosti v oblasti zmeny klímy prostredníctvom krokov na podporu tvorby zelených pracovných miest.

( 1 ) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 20. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 13. októbra 2011.

( 5 ) Rozhodnutie Rady 2008/847/ES zo 4. novembra 2008 o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 13).

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	DELEGOVANÉ ROZHODNUTIE KOMISIE z 8. februára 2012,	L 110	38	24.4.2012