2003L0087 — SK — 20.04.2009 — 003.001

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 13. októbra 2003,

o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 275, 25.10.2003, p.32)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

SMERNICA 2004/101/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY Text s významom pre EHP z 27. októbra 2004,

  L 338

18

13.11.2004

►M2

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/101/ES Text s významom pre EHP z 19. novembra 2008,

  L 8

3

13.1.2009

►M3

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009

  L 87

109

31.3.2009



▼B

SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 13. októbra 2003,

o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

(Text s významom pre EHP)



EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EUROPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. l,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov ( 3 ),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 4 ),

keďže:

(1)

Zelená kniha o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov v Európskej únii rozprúdila celoeurópsku diskusiu o vhodnosti a možnom fungovaní obchodu s emisiami skleníkových plynov v Európskej únii; Európsky program klimatických zmien zvážil politiku spoločenstva a opatrenia prostredníctvom multi účastníckeho procesu, vrátane systému na obchodovanie s kvótami emisií skleníkových plynov v spoločenstve (systém spoločenstva) založeného na Zelenej knihe; vo svojich záveroch z 8. marca 2001 Rada priznala zvláštnu dôležitosť Európskemu programu klimatických zmien a práci založenej na Zelenej knihe a podčiarkla naliehavú potrebu konkrétnych činov na úrovni spoločenstva;

(2)

Šiesty environmentálny akčný program založený rozhodnutím 1600/2002/ES Európskeho parlamentu a Rady ( 5 ) identifikuje klimatické zmeny ako prioritu pre činnosť a zabezpečuje vytvorenie systému obchodovania v celom spoločenstve do roku 2005; tento program uznáva, že spoločenstvo sa zaviazalo dosiahnuť 8 % zníženie emisií skleníkových plynov do rokov 2008 až 2012 v porovnaní s úrovňou roku 1990 a že z dlhodobejšieho hľadiska bude potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov o približne 70 % v porovnaní s úrovňami roku 1990;

(3)

Definitívny cieľ Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách ( 6 ), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému;

(4)

Akonáhle vstúpi Kjótsky protokol do platnosti, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva ( 7 ), bude zaväzovať spoločenstvo a jeho členské štáty k zníženiu celkových antropogénnych emisií skleníkových plynov uvedených v prílohe A protokolu o 8 % v porovnaní s úrovňami roku 1990, v období rokov 2008 až 2012;

(5)

Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym protokolom spoločne v súlade s rozhodnutím 2002/358/ES; táto smernica má za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a jej členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čo najmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti;

(6)

Rozhodnutie Rady 93/389/EHS z 24. júna 1993 o monitorovacom mechanizme v spoločenstve pre CO2 a iné emisie skleníkových plynov v atmosfére ( 8 ) vytvorilo mechanizmus monitorovania emisií skleníkových plynov a hodnotenia pokroku pri plnení záväzkov ohľadom týchto emisií; tento mechanizmus pomôže členským štátom určiť celkové množstvá kvót, ktoré možno alokovať;

(7)

Predpisy spoločenstva týkajúce sa alokácie kvót členskými štátmi sú potrebné, aby prispeli k zachovaniu integrity vnútorného trhu a aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže;

(8)

Členské štáty by mali pri prideľovaní kvót prihliadať na potenciál znižovania emisií pri činnostiach priemyselného charakteru;

(9)

Členské štáty môžu ustanoviť, že vydajú kvóty osobám platné na päťročné obdobie počnúc rokom 2008 iba s ohľadom na zrušené kvóty zodpovedajúce zníženiu emisií vykonaného týmito osobami na svojom území počas trojročného obdobia začínajúceho rokom 2005;

(10)

Počnúc uvedeným päťročným obdobím budú prenosy kvót do iného členského štátu zahŕňať zodpovedajúce úpravy pridelených množstevných jednotiek podľa Kjótskeho protokolu;

(11)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia určitých špecifických činností boli držiteľmi povolenia na emisie skleníkových plynov a aby monitorovali a podávali správy o emisiách skleníkových plynov týkajúcich sa tých činností;

(12)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá na pokuty za porušenie tejto smernice a zabezpečiť ich uplatňovanie; tieto pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce;

(13)

Verejnosť by mala mať kvôli transparentnosti prístup k informáciám týkajúcim sa alokácie kvót a k výsledkom monitorovania emisií, ktoré podliehajú len obmedzeniam uvedeným v smernici 2003/4/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí ( 9 );

(14)

Členské štáty by mali zasielať správu o uplatňovaní tejto smernice vytvorenú na základe smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím ( 10 );

(15)

Začlenenie ďalších zariadení do systému spoločenstva by malo byť v súlade s ustanoveniami stanovenými touto smernicou a pokrytie systému spoločenstva sa tým môže rozšíriť na emisie iných skleníkových plynov ako oxid uhličitý, inter alia z činností týkajúcich sa hliníka a chemikálií;

(16)

Táto smernica by nemala brániť žiadnemu členskému štátu, aby si udržiaval alebo založil vnútroštátny systém obchodovania upravujúci emisie skleníkových plynov z iných činností, ako sú ustanovené v prílohe I alebo zahrnuté do systému spoločenstva alebo zo zariadení dočasne vylúčených zo systému spoločenstva;

(17)

Keďže sa členské štáty môžu zúčastňovať na medzinárodnom obchodovaní s emisiami ako zmluvné strany Kjótskeho protokolu s ktoroukoľvek zmluvnou stranou uvedenou v jeho prílohe B;

(18)

Keďže spojenie systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve so systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov tretích krajín zvýši finančnú efektívnosť dosahovania cieľov znižovania emisií spoločenstva, ako je ustanovené v rozhodnutí Rady 2002/358/ES o spoločnom plnení záväzkov;

(19)

Keďže projektovo založené mechanizmy vrátane Spoločného plnenia (SP) a Mechanizmu čistého rozvoja (MČR) sú dôležité na dosiahnutie cieľov zníženia globálnych emisií skleníkových plynov a aj zvýšenia finančne efektívneho fungovania systému spoločenstva; v súlade s relevantnými ustanoveniami Kjótskeho protokolu a Marakéšskych dohôd by malo používanie mechanizmov dopĺňať domáce úsilie a domáce úsilie tak predstavuje významný prvok vyvinutého úsilia;

(20)

Táto smernica bude podporovať používanie energeticky výhodnejších technológií, vrátane technológie kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, produkciu menších emisií na jednotku výstupu, kým budúca smernica Európskeho parlamentu a Rady o podpore koprodukcie založenej na užitočnom dopyte po teple na vnútornom trhu s energiou bude špecificky podporovať technológiu spoločnej výroby tepla a energie;

(21)

Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ( 11 ) ustanovuje všeobecný rámec na prevenciu a kontrolu znečisťovania, prostredníctvom ktorého môžu byť vydávané povolenia na emisie skleníkových plynov; smernica 96/61/ES by mala byť zmenená a doplnená, aby emisné limitné hodnoty sa nestanovovali na priame emisie skleníkových plynov zo zariadenia podliehajúceho tejto smernici a aby členské štáty si mohli zvoliť neuplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky emitujúce oxid uhličitý v prevádzkárni, bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia smernice 96/61/ES;

(22)

Táto smernica je kompatibilná s Rámcovým dohovorom OSN o klimatických zmenách a s Kjótskym protokolom; mala by sa revidovať s prihliadnutím na ďalší vývoj v tomto kontexte a malo by sa prihliadať na skúsenosti s jej vykonávaním a pokrokom dosiahnutom pri monitorovaní emisií skleníkových plynov;

(23)

Obchodovanie s emisnými kvótami by malo tvoriť súčasť celkového a koherentného balíčka politík a opatrení uplatňovaných na úrovni členských štátov a spoločenstva; bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87 a 88 zmluvy, kde sú činnosti pokrývané systémom spoločenstva, členské štáty môžu zvážiť implikácie regulačných, fiskálnych alebo iných politík, ktoré sledujú tie isté ciele; pri revízii smernice by sa malo zvážiť, v akom rozsahu boli tieto ciele dosiahnuté;

(24)

Nástroj zdanenia môže byť politikou členského štátu na obmedzenie emisií z dočasne vylúčených zariadení;

(25)

Politiky a opatrenia by sa mali uplatňovať na úrovni členských štátov a spoločenstva vo všetkých sektoroch hospodárstva Európskej únie a nielen v priemyselnom a energetickom sektore, aby došlo k podstatnému zníženiu emisií; Komisia by mala zvážiť najmä politiky a opatrenia na úrovni spoločenstva, aby sektor dopravy vytvoril podstatný príspevok k splneniu záväzkov spoločenstva a členských štátov týkajúcich sa klimatických zmien podľa Kjótskeho protokolu;

(26)

Bez ohľadu na mnohostranný potenciál trhovo založených mechanizmov, stratégia Európskej únie na zmiernenie klimatických zmien by mala byť postavená na rovnováhe medzi systémom spoločenstva a inými činnosťami spoločenstva a domácimi a medzinárodnými činnosťami;

(27)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie;

(28)

Opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 12 );

(29)

Kritéria 1), 5) a 7) prílohy III nemôžu byť zmenené a doplnené prostredníctvom komitológie, zmeny a doplnenia vo vzťahu k obdobiu po roku 2012 by sa mali vykonať len prostredníctvom spolurozhodujúceho postupu;

(30)

Keďže cieľ navrhovanej činnosti, zriadenie systému spoločenstva, nemožno dosiahnuť individuálnym konaním členských štátov a možno ho preto, z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej činnosti dosiahnuť lepšie na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ako je uvedený v článku 5 zmluvy; v súlade s princípom proporcionality, ako je uvedený v tom článku, táto smernica nezachádza ďalej ako je potrebné na dosiahnutie toho cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:



▼M2

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

▼B

Článok 1

Predmet

Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len „systém spoločenstva“) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.

2.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa smernice 96/61/ES.

▼M2

3.  Uplatňovaním tejto smernice na gibraltárske letisko nie sú dotknuté príslušné právne pozície Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o spor o právomoc nad územím, na ktorom sa nachádza toto letisko.

▼B

Článok 3

Definície

Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

a) „kvóta“ znamená kvótu oprávňujúcu vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého počas určitej doby, ktoré je platné len na účely plnenia požiadaviek tejto smernice a ktoré je prenosné v súlade s ustanoveniami tejto smernice;

▼M2

b) „emisie“ znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, ktoré boli špecifikované v súvislosti s touto činnosťou;

▼B

c) „skleníkové plyny“ znamenajú plyny uvedené v prílohe II;

d) „povolenie na emisie skleníkových plynov“ znamená povolenie vydané v súlade s článkami 5 a 6;

e) „zariadenie“ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

f) „prevádzkovateľ“ znamená osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ktorej je delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia, v prípadoch ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.

g) „osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu;

h) „nový účastník“ znamená akékoľvek zariadenie vykonávajúce jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov alebo aktualizáciu svojho povolenia na emisie skleníkových plynov kvôli zmene v charaktere alebo fungovaní alebo rozšíreniu zariadenia, následne po oznámení národného alokačného plánu Komisii;

i) „verejnosť“ znamená jednu alebo viac osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, združenia, organizácie alebo skupiny osôb;

j) „tona ekvivalentu oxidu uhličitého“ znamená jednu metrickú tonu oxidu uhličitého (CO2) alebo množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu uvedeného v prílohe II s ekvivalentným potenciálom globálneho otepľovania;

▼M1

k) „Strana podľa prílohy I“ znamená stranu uvedenú v prílohe I k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), ktorá ratifikovala Kjótsky protokol, ako je uvedené v článku 1 ods. 7 Kjótskeho protokolu;

l) „projektová aktivita“ znamená projektovú aktivitu, ktorú schváli jedna alebo viaceré strany podľa prílohy I v súlade s článkom 6 alebo článkom 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

m) „jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU“ znamená jednotku vydanú podľa článku 6 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

n) „certifikované zníženie emisií“ alebo „CER“ znamená jednotku vydanú podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

▼M2

o) „prevádzkovateľ lietadla“ je osoba, ktorá prevádzkuje lietadlo v čase, keď vykonáva leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, alebo majiteľ lietadla v prípade, že táto osoba nie je známa alebo nie je určená majiteľom lietadla;

p) „prevádzkovateľ komerčnej leteckej dopravy“ je prevádzkovateľ, ktorý za úhradu poskytuje verejnosti služby pravidelnej alebo nepravidelnej leteckej dopravy týkajúce sa prepravy cestujúcich, nákladu alebo pošty;

q) „riadiaci členský štát“ je členský štát zodpovedný za správu systému Spoločenstva s ohľadom na prevádzkovateľa lietadla v súlade s článkom 18a;

r) „započítané emisie z leteckej dopravy“ znamenajú emisie zo všetkých letov spadajúcich pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, ktoré odlietajú z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu, a z letov, ktoré prilietajú na toto letisko z tretej krajiny;

s) „historické emisie z leteckej dopravy“ znamenajú priemer ročných emisií v kalendárnych rokoch 2004, 2005 a 2006 z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I.



KAPITOLA II

LETECKÁ DOPRAVA

Článok 3a

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy uvedenými v prílohe I.

Článok 3b

Činnosti leteckej dopravy

Do 2. augusta 2009 Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 vypracuje usmernenia pre podrobný výklad činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I.

Článok 3c

Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu

1.  Za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 97 % historických emisií z leteckej dopravy.

2.  Za obdobie uvedené v článku 11 ods. 2, ktoré sa začína 1. januára 2013, a v prípade, že nedošlo k žiadnym zmenám a doplneniam po preskúmaní podľa článku 30 ods. 4, za každé nasledujúce obdobie sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 95 % historických emisií z leteckej dopravy, ktoré sa vynásobia počtom rokov v danom období.

Toto percento sa môže v rámci celkového preskúmania tejto smernice prehodnotiť.

3.  Komisia preskúma celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel, v súlade s článkom 30 ods. 4.

4.  Do 2. augusta 2009 Komisia rozhodne o historických emisiách z leteckej dopravy na základe najlepších dostupných údajov vrátane odhadov založených na aktuálnych dopravných informáciách. Toto rozhodnutie preskúma výbor uvedený v článku 23 ods. 1.

Článok 3d

Metóda prideľovania kvót pre leteckú dopravu prostredníctvom aukcií

1.  V období uvedenom v článku 3c ods. 1 sa s 15 % kvót obchoduje formou aukcie.

2.  Od 1. januára 2013 sa s 15 % kvót musí obchodovať formou aukcie. Toto percento sa môže v rámci všeobecného preskúmania smernice prehodnotiť.

3.  Prijme sa nariadenie obsahujúce podrobné ustanovenia platné pre členské štáty pri obchodovaní formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách za všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa v súlade s článkom 14 ods. 3 a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa aukčné obchodovanie vzťahuje.

Toto nariadenie navrhnuté s cieľom zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

4.  Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z aukčného obchodovania s kvótami. Tieto príjmy by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia systému Spoločenstva. Výnosy z obchodovania formou aukcie by sa mali využívať tiež na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a opatrení, ktoré zabránia odlesňovaniu.

Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa tohto odseku.

5.  Informácie poskytnuté Komisii podľa tejto smernice nezbavujú členské štáty oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy.

Článok 3e

Prideľovanie a vydávanie kvót prevádzkovateľom lietadiel

1.  Každý prevádzkovateľ lietadla môže pre každé obdobie uvedené v článku 3c požiadať o pridelenie kvót, ktoré sa majú prideliť bezplatne. V žiadosti predloženej príslušnému orgánu v riadiacom členskom štáte sa uvedú overené údaje o tonokilometroch týkajúce sa leteckých činností uvedených v prílohe I, uskutočnených týmto prevádzkovateľom lietadla za sledovaný rok. Na účely tohto článku je sledovaný rok kalendárnym rokom, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje v súlade s prílohami IV a V, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, rok 2010. Každá žiadosť sa podáva najmenej 21 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 31. marca 2011.

2.  Členské štáty predložia Komisii žiadosti prijaté v súlade s odsekom 1 najmenej osemnásť mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. júna 2011.

3.  Komisia najmenej pätnásť mesiacov pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. septembra 2011 vypočíta a prijme rozhodnutie, ktorým sa stanoví:

a) celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť na toto obdobie v súlade s článkom 3c;

b) počet kvót, ktoré sa dajú na aukciu v tomto období v súlade s článkom 3d;

c) počet kvót v rámci osobitnej rezervy pre prevádzkovateľov lietadiel v danom období v súlade s článkom 3f ods. 1;

d) počet kvót, ktoré sa majú prideliť bezplatne v danom období tak, že sa odpočíta počet kvót uvedených v písmenách b) a c) z celkového množstva kvót, o ktorom sa rozhodlo v písmene a), a

e) referenčnú hodnotu, ktorá sa má použiť na bezplatné prideľovanie kvót prevádzkovateľom lietadiel, ktorých žiadosti boli predložené Komisii v súlade s odsekom 2.

Referenčná hodnota uvedená v písmene e), vyjadrená ako kvóta za tonokilometre, sa vypočíta tak, že počet kvót uvedených v písmene d) sa vydelí súčtom tonokilometrov zahrnutých do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 2.

4.  Každý riadiaci členský štát do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 3, vypočíta a uverejní:

a) celkový prídel kvót na dané obdobie pridelený každému prevádzkovateľovi lietadla, ktorého žiadosť predložil Komisii v súlade s odsekom 2, vypočítaný tak, že sa počet tonokilometrov zahrnutých do žiadosti vynásobí referenčnou hodnotou uvedenou v odseku 3 písm. e), a

b) počet kvót pridelený každému prevádzkovateľovi lietadla na každý rok, ktorý sa stanoví tak, že jeho celkový prídel kvót na dané obdobie vypočítaný v písmene a) sa vydelí počtom rokov v období, v ktorom daný prevádzkovateľ lietadla vykonáva letecké činnosti uvedené v prílohe I.

5.  Príslušný orgán riadiaceho členského štátu vydá do 28. februára 2012 a do 28. februára každého nasledujúceho roka každému prevádzkovateľovi lietadla počet kvót pridelených tomuto prevádzkovateľovi lietadla na tento rok podľa tohto článku alebo článku 3f.

Článok 3f

Osobitná rezerva pre určitých prevádzkovateľov lietadiel

1.  V každom období uvedenom v článku 3c ods. 2 sa 3 % z celkového množstva kvót, ktoré sa majú prideliť, vyčlenia na osobitnú rezervu pre prevádzkovateľov lietadiel:

a) ktorí začínajú s prevádzkou činností leteckej dopravy, ktoré spadajú do prílohy I, po monitorovanom roku, v ktorom sa podľa článku 3e ods. 1 predložili údaje o tonokilometroch v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, alebo

b) ktorých tonokilometre sa zvýšia v priemere o viac ako 18 % ročne v čase medzi monitorovaným rokom, v ktorom sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia

a ktorých činnosť podľa písmena a) alebo dodatočná činnosť podľa písmena b) nie je úplným ani čiastočným pokračovaním činností leteckej dopravy, ktoré predtým vykonával iný prevádzkovateľ lietadla.

2.  Prevádzkovateľ lietadla, ktorý je oprávnený podľa odseku 1, môže požiadať o bezplatné pridelenie kvót z osobitnej rezervy prostredníctvom žiadosti, ktorú predloží príslušnému orgánu svojho riadiaceho členského štátu. Každá žiadosť sa predkladá do 30. júna tretieho roka obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, na ktoré sa vzťahuje.

Emisné kvóty pridelené prevádzkovateľovi lietadla podľa odseku 1 písm. b) nepresiahnu 1 000 000 kvót.

3.  Žiadosť podľa odseku 2:

a) obsahuje overené údaje o tonokilometroch v súlade s prílohami IV a V pre činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla v druhom kalendárnom roku obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, na ktoré sa žiadosť vzťahuje;

b) poskytuje dôkazy, že kritériá oprávnenosti podľa odseku 1 boli splnené, a

c) v prípade prevádzkovateľov lietadla, na ktorých sa vzťahuje odsek 1 písm. b), uvádza:

i) percentuálny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia;

ii) absolútny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia, a

iii) absolútny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia a ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b).

4.  Členské štáty predložia Komisii žiadosti, ktoré im boli predložené podľa odseku 2, najneskôr do šiestich mesiacov od konečného termínu na predloženie žiadosti podľa uvedeného odseku.

5.  Komisia rozhodne najneskôr do dvanástich mesiacov od konečného termínu na predloženie žiadosti podľa odseku 2 o referenčnej hodnote, ktorá sa použije pri bezplatnom prideľovaní kvót prevádzkovateľom lietadiel, ktorí predložili žiadosti Komisii v súlade s odsekom 4.

S výhradou odseku 6 sa referenčná hodnota vypočíta tak, že sa počet kvót v osobitnej rezerve vydelí súčtom:

a) tonokilometrov, ktoré dosiahli prevádzkovatelia lietadiel patriaci do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) a ktoré boli zahrnuté do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 3 písm. a) a odsekom 4, a

b) absolútneho nárastu tonokilometrov, ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b) u prevádzkovateľov lietadiel, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. b), ktoré boli zahrnuté do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 3 písm. c) bodom iii) a odsekom 4.

6.  Referenčná hodnota uvedená v odseku 5 nevedie k ročnému prideleniu za tonokilometer, ktoré by prevyšovalo ročné pridelenie za tonokilometer pre prevádzkovateľov lietadiel podľa článku 3e ods. 4.

7.  Do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 5, každý riadiaci členský štát vypočíta a uverejní:

a) pridelenie kvót z osobitnej rezervy pre každého prevádzkovateľa lietadla, ktorý predložil žiadosť Komisii v súlade s odsekom 4. Toto pridelenie sa vypočíta tak, že sa referenčná hodnota uvedená v odseku 5 vynásobí:

i) v prípade prevádzkovateľa lietadla, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a), tonokilometrami zahrnutými do žiadosti predloženej Komisii podľa odseku 3 písm. a) a odseku 4;

ii) v prípade prevádzkovateľa lietadla, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. b), absolútnym nárastom tonokilometrov, ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b) a ktoré sú zahrnuté do žiadosti predloženej Komisii podľa odseku 3 písm. c) bodu iii) a odseku 4, a

b) pridelenie kvót každému prevádzkovateľovi lietadla na každý rok, ktoré sa určí tak, že prídel kvót podľa písmena a) sa vydelí počtom celých kalendárnych rokov, ktoré ostávajú v období uvedenom v článku 3c ods. 2, na ktoré sa pridelenie vzťahuje.

8.  Členské štáty dajú na aukciu všetky nepridelené kvóty v osobitnej rezerve.

9.  Komisia môže stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa fungovania osobitnej rezervy podľa tohto článku vrátane posúdenia, či sa splnili kritériá oprávnenosti podľa odseku 1. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Článok 3g

Monitorovanie a podávanie správ

Riadiaci členský štát zabezpečí, aby každý prevádzkovateľ lietadla predložil príslušnému orgánu v danom členskom štáte plán monitorovania, ktorý stanovuje opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách a údajoch o tonokilometroch na účely uplatňovania článku 3e, a aby príslušný orgán tieto plány schválil v súlade s usmerneniami prijatými podľa článku 14.



KAPITOLA III

STACIONÁRNE ZARIADENIA

Článok 3h

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na povolenia na emisie skleníkových plynov a prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I okrem činností leteckej dopravy.

▼B

Článok 4

Povolenia na emisie skleníkových plynov

Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve podľa článku 27.

Článok 5

Žiadosti o povolenia na emisie skleníkových plynov

Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov zasielaná príslušnému orgánu obsahuje opis:

a) zariadenia a jeho činností vrátane používanej technológie;

b) surovín a pomocných materiálov, ktorých používanie pravdepodobne povedie k vzniku emisií plynov uvedených v prílohe I;

c) zdrojov emisií plynov zo zariadenia, uvedených v prílohe I, a

d) opatrení pripravovaných na monitorovanie emisií a podávanie správ v súlade s usmernením prijatým podľa článku 14.

Žiadosť musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie detailov uvedených v prvom odseku.

Článok 6

Podmienky a obsah povolenia na emisie skleníkových plynov

1.  Príslušné orgány vydajú povolenie na emisie skleníkových plynov, ktoré udeľuje schválenie na vypúšťanie skleníkových plynov z celého zariadenia alebo jeho časti, ak je presvedčený, že prevádzkovateľ je schopný monitorovať emisie a podávať správy.

Povolenie sa môže vzťahovať na jedno alebo viac zariadení v tej istej prevádzkárni prevádzkované tým istým prevádzkovateľom.

2.  Povolenia na emisie skleníkových plynov obsahujú:

a) meno a adresu prevádzkovateľa;

b) opis činností a emisií zo zariadenia;

c) požiadavky na monitorovanie určujúce metodológiu monitorovania a frekvenciu;

d) požiadavky na podávanie správ; a

▼M2

e) záväzok odovzdávať iné kvóty ako kvóty vydané podľa kapitoly II v množstve rovnajúcom sa celkovým emisiám zariadenia v každom kalendárnom roku, overené v súlade s článkom 15, do štyroch mesiacov po skončení daného roku.

▼B

Článok 7

Zmeny týkajúce sa zariadení

Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania alebo o každom rozšírení zariadenia, ktoré môže vyžadovať aktualizáciu povolenia emisií skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.

Článok 8

Nadväznosť na smernicu 96/61/ES

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tam, kde zariadenia vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici 96/61/ES, podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov boli skoordinované s tými, ktoré na vydanie povolenia stanovuje táto smernica. Požiadavky článkov 5, 6 a 7 tejto smernice možno zahrnúť do postupov ustanovených smernicou 96/61/ES.

Článok 9

Národný alokačný plán

1.  Pre každé obdobie uvedené v článku 11 ods. 1 a 2 vypracuje každý členský štát národný plán, ktorý uvedie celkové množstvo kvót, ktoré plánuje prideliť pre uvedené obdobie a ako ich navrhuje rozdeliť. Plán musí byť založený na objektívnych a transparentných kritériách, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe III pri náležitom zohľadnení pripomienok verejnosti. Komisia vypracuje najneskôr do 31. decembra 2003, bez toho, aby bola dotknutá zmluva, usmernenie o vykonávaní kritérií uvedených v prílohe III.

Pre obdobie uvedené v článku 11 ods. 1, sa plán zverejní a oznámi Komisii a ostatným členským štátom najneskôr do 31. marca 2004. Pre nasledujúce obdobia sa plán zverejní a oznámi Komisii a ostatným členským štátom najneskôr osemnásť mesiacov pred začiatkom príslušného obdobia.

2.  Národné alokačné plány sa posudzujú vo výbore uvedenom v článku 23 ods. 1

3.  Do troch mesiacov od oznámenia národného alokačného plánu členským štátom podľa odseku 1 môže Komisia tento plán, alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov zamietnuť na základe nekompatibility s kritériami uvedenými v prílohe III alebo s článkom 10. Členský štát prijme rozhodnutie podľa článku 11 ods. 1 alebo 2 len v prípade, ak sú navrhované zmeny a doplnenia prijaté Komisiou. Komisia uvedie dôvody v prípade každého zamietnutého návrhu.

Článok 10

Spôsob prideľovania

Pre trojročné obdobie, ktoré začne 1. januára 2005, pridelia členské štáty kvóty zadarmo. Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo.

Článok 11

Pridelenie a vydanie kvót

1.  Pre trojročné obdobie začínajúce 1. januára 2005 rozhodne každý členský štát o celkovom množstve kvót, ktoré pridelí na toto obdobie a o pridelení týchto kvót prevádzkovateľom jednotlivých zariadení. Toto rozhodnutie musí byť prijaté aspoň tri mesiace pred začiatkom obdobia a musí byť založené na národnom alokačnom pláne vypracovanom podľa článku 9 a v súlade s článkom 10, pri náležitom zohľadnení pripomienok verejnosti.

2.  Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 a pre každé nasledujúce päťročné obdobie rozhodne každý členský štát o celkovom množstve kvót, ktoré pridelí pre dané obdobie a začne s procesom prideľovania týchto kvót prevádzkovateľom jednotlivých zariadení. Toto rozhodnutie musí byť prijaté aspoň dvanásť mesiacov pred začiatkom príslušného obdobia a musí byť založené na národnom alokačnom pláne vytvorenom podľa článku 9 a v súlade s článkom 10, pri náležitom zohľadnení pripomienok verejnosti.

3.  Rozhodnutia prijaté podľa odsekov 1 alebo 2 musia byť v súlade s požiadavkami zmluvy, najmä s jej článkami 87 a 88. Pri rozhodovaní o pridelení členské štáty prihliadajú na potrebu poskytovať prístup ku kvótam novým účastníkom.

4.  Príslušný orgán vydá proporčný podiel celkového množstva kvót každý rok v období uvedenom v odseku 1 alebo 2 do 28. februára daného roku.



▼M2

KAPITOLA IV

USTANOVENIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA LETECKÚ DOPRAVU A STACIONÁRNE ZARIADENIA

▼M1

Článok 11a

Používanie CER a ERU z projektových aktivít v systéme Spoločenstva

1.  S výhradou odseku 3 môžu členské štáty počas každého obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2 povoliť prevádzkovateľom použitie CER a ERU z projektových aktivít v systéme Spoločenstva až do výšky percentuálneho podielu pridelených kvót pre každé zariadenie, ktorú každý členský štát stanoví vo svojom národnom alokačnom pláne. Toto sa uskutoční tak, že členský štát vydá a okamžite odovzdá jednu kvótu výmenou za jednu CER alebo ERU, ktorú má prevádzkovateľ v národnom registri svojho členského štátu.

▼M2

1a.  Prevádzkovatelia lietadiel môžu počas obdobia uvedeného v článku 3c ods. 1 využívať CER a ERU do výšky 15 % z počtu kvót, ktoré sú povinní odstúpiť v súlade s článkom 12 ods. 2a.

Na nasledujúce obdobia sa percentuálny podiel CER a ERU využiteľný v súvislosti s činnosťou leteckej dopravy prehodnotí, a to v rámci všeobecného preskúmania tejto smernice a zohľadňujúc vývoj medzinárodného režimu týkajúceho sa zmeny klímy.

Komisia uverejní tento percentuálny podiel najmenej šesť mesiacov pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 3c.

▼M1

2.  S výhradou odseku 3 a počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 môžu členské štáty povoliť prevádzkovateľom používať CER z projektových aktivít v systéme Spoločenstva. Toto sa vykoná tak, že členský štát vydá a okamžite odovzdá jednu kvótu výmenou za jednu CER. Členské štáty zrušia CER, ktoré prevádzkovatelia používali počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1.

3.  Všetky CER a ERU, ktoré sú vydané a môžu byť použité v súlade s UNFCCC a Kjótskym protokolom a na jeho základe prijatými rozhodnutiami, môžu byť použité v systéme Spoločenstva:

a) okrem toho, že vzhľadom na uznanie skutočnosti, že v súlade s UNFCCC a Kjótskym protokolom a na jeho základe prijatými následnými rozhodnutiami, sa členské štáty majú zdržať používania CER a ERU vytvorených jadrovými zariadeniami, aby splnili svoje záväzky podľa článku 3 ods. 1 Kjótskeho protokolu a rozhodnutia 2002/358/ES, sa prevádzkovatelia majú zdržať používania CER a ERU vytvorených takýmito zariadeniami v systéme Spoločenstva počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 a počas prvého päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2;

a

b) okrem CER a ERU z využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníckej činnosti.

Článok 11b

Projektové aktivity

1.  Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že základné línie pre projektové aktivity, ako sú aktivity vymedzené rozhodnutiami následne prijatými na základe UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, vykonávané v krajinách, ktoré podpísali zmluvu o pristúpení k únii, sú v úplnom súlade s acquis communataire, vrátane dočasných výnimiek stanovených v zmluve o pristúpení.

2.  Okrem toho, čo je uvedené v odsekoch 3 a 4, členské štáty, v ktorých sa vykonávajú projektové aktivity, zabezpečia, aby žiadne ERU alebo CER neboli vydané pre zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov ►M2  z činností ◄ , ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

3.  Až do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity, ktoré priamo znižujú alebo obmedzujú emisie zariadenia, ktoré patrí do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak prevádzkovateľ tohto zariadenia zruší rovnaký počet kvót.

4.  Do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity SP a MČR, ktoré nepriamo znižujú alebo obmedzujú úroveň emisií zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak sa zruší v národnom registri rovnaký počet kvót členského štátu s pôvodom ERU alebo CER.

5.  Členský štát, ktorý povolí súkromným alebo verejným subjektom zúčastňovať sa na projektových aktivitách, je naďalej zodpovedný za plnenie svojich povinností vyplývajúcich z UNFCCC a Kjótskeho protokolu a zabezpečuje, aby takáto účasť bola v súlade s príslušnými usmerneniami, metódami a postupmi prijatými podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu.

6.  Pokiaľ ide o projektové aktivity v oblasti výroby vodnej elektrickej energie s výkonnou kapacitou viac ako 20 MW, členské štáty pri schvaľovaní týchto projektových aktivít zabezpečujú, aby sa príslušné medzinárodné normy a usmernenia, vrátane tých, ktoré obsahuje správa Svetovej komisie pre priehrady z novembra roku 2000 „Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie“, dodržiavali počas rozvoja týchto projektových aktivít.

▼M3

7.  Komisia prijme vykonávacie opatrenia k odsekom 3 a 4, najmä na zamedzenie dvojitého započítania, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2. Komisia prijme vykonávacie opatrenia k odseku 5 tohto článku, pokiaľ hostiteľská strana spĺňa všetky požiadavky spôsobilosti pre projektové činnosti JI. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼B

Článok 12

Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty mohli prenášať medzi:

a) osobami v spoločenstve,

b) osobami v spoločenstve a osobami z tretích krajín, kde sú takéto kvóty uznané v súlade s postupom podľa článku 25 bez akýchkoľvek obmedzení, okrem tých, ktoré obsahuje táto smernica alebo ktoré sú prijaté podľa tejto smernice.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby kvóty vydané príslušným orgánom iného členského štátu boli uznané s cieľom ►M2  splniť záväzky prevádzkovateľa lietadla podľa odseku 2a alebo  ◄ splniť záväzky prevádzkovateľa podľa odseku 3.

▼M2

2a.  Riadiace členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku každý prevádzkovateľ lietadla odstúpil množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z leteckých činností uvedených v prílohe I, ktoré tento prevádzkovateľ uskutočňuje, za prechádzajúci kalendárny rok, ktoré boli overené v súlade s článkom 15. Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto kvóty, ktoré sa odstúpili v súlade s týmto odsekom, následne zrušili.

▼M2

3.  Členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo iných kvót ako kvót vydaných podľa kapitoly II, rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby tieto boli následne zrušené.

▼B

4.  Členské štáty vykonajú potrebné kroky, aby sa kvóty zrušili, kedykoľvek o to požiada ich držiteľ.

Článok 13

Platnosť kvót

1.  Kvóty sú platné pre emisie počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 alebo 2, na ktoré boli vydané.

2.  Štyri mesiace po začiatku prvého päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2, sa kvóty, ktoré už nie sú platné a neboli odovzdané a zrušené v súlade s článkom 12 ods. 3, zrušia príslušným orgánom.

Členské štáty môžu vydať kvóty osobám na súčasné obdobie, aby nahradili akékoľvek ich kvóty, ktorých boli držiteľmi a ktoré sú zrušené v súlade s prvým pododsekom.

3.  Štyri mesiace po začiatku každého nasledujúceho päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2, sa kvóty, ktoré už nie sú platné a ktoré neboli odovzdané a zrušené v súlade s ►M2  článkom 12 ods. 2a alebo 3 ◄ , zrušia príslušným orgánom.

Členské štáty vydajú kvóty osobám na súčasné obdobie, aby nahradili ich kvóty, ktorých boli držiteľmi a ktoré sú zrušené v súlade s prvým pododsekom.

Článok 14

Usmernenie k monitorovaniu a podávaniu správ o emisiách

1.   ►M3  Komisia prijme usmernenia pre monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov, ktoré sú špecifikované v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I a ktoré sú týmito činnosťami spôsobené. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3. ◄ Usmernenie sa zakladajú na zásadách monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli emisie monitorované v súlade s usmernením.

▼M2

3.  Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ zariadenia alebo prevádzkovateľ lietadla podával správy o emisiách z daného zariadenia počas každého kalendárneho roku od inštalácie alebo od 1. januára 2010 z lietadla, ktoré prevádzkuje, príslušnému orgánu po skončení daného roku v súlade s usmerneniami.

Článok 15

Overovanie

Členské štáty zabezpečia, aby boli správy podané prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi lietadiel podľa článku 14 ods. 3 overené v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom a aby príslušný orgán bol o tom informovaný.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorého správa nebola overená ako uspokojivá v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom do 31. marca každého roku za emisie predchádzajúceho roku, nemohol uskutočňovať ďalšie prenosy kvót, pokiaľ nie je správa od tohto prevádzkovateľa overená ako uspokojivá.

Komisia môže prijať podrobné ustanovenia na účely overovania správ, ktoré podávajú prevádzkovatelia lietadiel podľa článku 14 ods. 3, a žiadostí podľa článkov 3e a 3f vrátane postupov, ktoré majú overovatelia používať, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

▼B

Článok 16

Pokuty

1.  Členské štáty ustanovia pravidlá pre pokuty uplatniteľné na porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania takýchto pravidiel. Prijaté pokuty musia byť účinné, proporčné a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii ►M2  ————— ◄ a bezodkladne oznámia akékoľvek ich dodatočné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

▼M2

2.  Členské štáty zabezpečia zverejnenie mien prevádzkovateľov a prevádzkovateľov lietadiel, ktorí porušujú požiadavky na odovzdanie dostatočného množstva kvót podľa tejto smernice.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorý neodovzdá dostatočné kvóty do 30. apríla každého roku na pokrytie emisií za predchádzajúci rok, bol povinný uhradiť pokutu za prekročenie emisií. Pokuta za prekročenie emisií je 100 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledujúci kalendárny rok.

▼B

4.  Počas trojročného obdobia začínajúceho 1. januára 2005 uplatňujú členské štáty nižšie pokuty za prekročenie emisií vo výške 40 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledovný kalendárny rok.

▼M2

5.  V prípade, že prevádzkovateľ lietadla nespĺňa požiadavky podľa tejto smernice, a ak sa ich splnenie nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, jeho riadiaci členský štát môže Komisiu požiadať, aby v súvislosti s dotknutým prevádzkovateľom lietadla rozhodla o uložení zákazu prevádzky.

6.  Každá žiadosť riadiaceho členského štátu podľa odseku 5 obsahuje:

a) dôkaz, že prevádzkovateľ lietadla nesplnil svoje povinnosti podľa tejto smernice;

b) podrobnosti o donucovacom opatrení, ktoré prijal tento členský štát;

c) odôvodnenie uloženia zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva a

d) odporúčanie týkajúce sa rozsahu zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva a akékoľvek podmienky, ktoré by sa mali uplatňovať.

7.  Ak sú žiadosti podobné žiadostiam uvedeným v odseku 5 adresované Komisii, Komisia informuje ostatné členské štáty prostredníctvom ich zástupcov vo výbore uvedenom v článku 23 ods. 1 v súlade s rokovacím poriadkom výboru.

8.  Prijatiu rozhodnutia po prijatí žiadosti podľa odseku 5 by mali v prípade potreby, a ak je to možné, predchádzať konzultácie s orgánmi zodpovednými za regulačný dohľad nad dotknutým prevádzkovateľom lietadla. Vždy keď je to možné, konzultácie uskutoční Komisia spoločne s členskými štátmi.

9.  Komisia pri zvažovaní, či prijme rozhodnutie po prijatí žiadosti podľa odseku 5, poskytne dotknutému prevádzkovateľovi lietadla podstatné skutočnosti a okolnosti, ktoré sú základom takéhoto rozhodnutia. Dotknutý prevádzkovateľ lietadla má príležitosť predložiť Komisii písomné pripomienky do 10 pracovných dní odo dňa poskytnutia uvedených skutočností.

10.  Na žiadosť členského štátu Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 prijať rozhodnutie o uložení zákazu prevádzky dotknutému prevádzkovateľovi lietadla.

11.  Každý členský štát vykonáva na svojom území akékoľvek rozhodnutia prijaté podľa odseku 10. Informuje Komisiu o akýchkoľvek opatreniach prijatých na účely vykonávania takýchto rozhodnutí.

12.  Ak je to vhodné, ustanovia sa podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tomto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼M1

Článok 17

Prístup k informáciám

Rozhodnutia o pridelení kvót, informácie o projektových aktivitách, na ktorých sa členské štáty zúčastňujú, alebo na ktorých povolili účasť súkromným alebo verejným subjektom, a správy o emisiách vyžadované podľa povolenia na emisie skleníkových plynov, ktoré vlastní príslušný orgán, musia byť sprístupnené verejnosti v súlade so smernicou 2003/4/ES.

▼B

Článok 18

Príslušný orgán

Členské štáty uskutočnia potrebné správne úpravy, vrátane určenia vhodného príslušného orgánu alebo orgánov na vykonávanie pravidiel tejto smernice. Ak je určený viac ako jeden príslušný orgán, musí byť ich činnosť podľa tejto smernice koordinovaná.

▼M1

Členské štáty zabezpečia najmä koordináciu medzi ich určenými ústrednými bodmi pre schvaľovanie projektových aktivít podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Kjótskeho protokolu a ich určenými vnútroštátnymi úradmi na vykonanie článku 12 Kjótskeho protokolu určenými v súlade s rozhodnutiami následne prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

▼M2

Článok 18a

Riadiaci členský štát

1.  Riadiacim členským štátom vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla je:

a) v prípade prevádzkovateľa lietadla s platnou prevádzkovou licenciou, ktorú vydal členský štát v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov ( 13 ), ten členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi lietadla, a

b) vo všetkých ostatných prípadoch členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré tento prevádzkovateľ lietadla uskutočnil vo východiskovom roku.

2.  Ak sa počas prvých dvoch rokov akéhokoľvek obdobia uvedeného v článku 3c žiadne zo započítaných emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi uskutočňovanými prevádzkovateľom lietadla, ktorý patrí do pôsobnosti odseku 1 písm. b) tohto článku, nepridelia jeho riadiacemu členskému štátu, prevádzkovateľ lietadla sa na ďalšie obdobie prevedie pod iný riadiaci členský štát. Novým riadiacim členským štátom je členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré uskutočňoval prevádzkovateľ lietadla počas prvých dvoch rokov predchádzajúceho obdobia.

3.  Komisia na základe najvhodnejších dostupných informácií:

a) do 1. februára 2009 uverejní zoznam prevádzkovateľov lietadiel, ktorí vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k 1. januáru 2006 alebo po tomto dátume, pričom uvedie riadiaci členský štát pre každého prevádzkovateľa lietadla v súlade s odsekom 1, a

b) do 1. februára každého nasledujúceho roku aktualizuje tento zoznam s cieľom zaradiť do neho prevádzkovateľov lietadiel, ktorí následne vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I.

4.  Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 vypracovať usmernenia týkajúce sa správy prevádzkovateľov lietadiel riadiacimi členskými štátmi podľa tejto smernice.

5.  Na účely odseku 1 „východiskový rok“ znamená vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla, ktorý začal s prevádzkou v Spoločenstve po 1. januári 2006, prvý kalendárny rok prevádzky; a vo všetkých ostatných prípadoch kalendárny rok začínajúci sa 1. januára 2006.

Článok 18b

Pomoc od Eurocontrolu

Komisia môže na účely vykonávania svojich povinností podľa článku 3c ods. 4 a článku 18a požiadať o pomoc Eurocontrol alebo inú príslušnú organizáciu a v tomto zmysle môže uzavrieť všetky príslušné dohody s týmito organizáciami.

▼B

Článok 19

Registre

1.  Členské štáty zabezpečia vytvorenie a udržiavanie registra, aby sa zaistilo presná evidencia vydávania, držania, prenosu a zrušenia kvót. Členské štáty môžu svoje registre udržiavať v ucelenom systéme spolu s jedným alebo viacerými členskými štátmi.

2.  Každá osoba môže byť držiteľom kvót. Register musí byť prístupný verejnosti a musí obsahovať oddelené účty, aby sa zaznamenávali kvóty vlastnené každou osobou, ktorej alebo od ktorej sa kvóty vydávajú alebo prenášajú.

▼M3

3.  Na vykonávanie tejto smernice prijme Komisia nariadenie o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov vo forme normalizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú bežné prvky dát na vyhľadávanie vydania, držania, prenosu a zrušenia kvót tak, aby sa umožnil prístup verejnosti a zachovanie dôvernosti a aby sa zabezpečilo, že sa neuskutočnia žiadne prenosy v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu. Toto nariadenie bude obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa používania CZE a JZE v systéme Spoločenstva a monitorovanie úrovne takéhoto používania. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼B

Článok 20

Ústredný správca

1.  Komisia určí ústredného správcu, ktorý vedie nezávislý protokol o transakciách, do ktorého sa zaznamenáva vydanie, prenos a zrušenie kvót.

2.  Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie v registroch prostredníctvom nezávislého protokolu transakcií, aby sa zabezpečilo, že nedochádza ku žiadnym nezrovnalostiam pri vydávaní, prenosu a zrušení kvót.

3.  Ak prostredníctvom automatizovanej kontroly dôjde k nálezu nezrovnalostí, ústredný správca informuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty, ktoré nesmú príslušné transakcie alebo akékoľvek ďalšie transakcie súvisiace s dotknutými kvótami zaregistrovať, pokiaľ sa nezrovnalosti nevyriešia.

Článok 21

Podávanie správ členskými štátmi

1.  Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. ►M1  Táto správa venuje osobitnú pozornosť opatreniam na prideľovanie kvót, používaniu ERU a CER v systéme Spoločenstva, prevádzke registrov, uplatňovaniu usmernení pre monitorovanie a podávanie správ, overovaniu a otázkam súvisiacim s dodržiavaním smernice a v prípade potreby fiškálnej úprave pre kvóty. ◄ Prvá správa sa pošle Komisii do 30. júna 2005. Správa je vpracovaná na základe dotazníku alebo návodu navrhnutom Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS. Dotazník alebo návod sa zašle členským štátom najneskôr šesť mesiacov pred posledným termínom zaslania prvej správy.

2.  Na základe správ uvedených v odseku 1 vydá Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice do troch mesiacov od prijatia správ od členských štátov.

▼M1

3.  Komisia organizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov o vývoji, týkajúcom sa otázok prideľovania, používania CER a ERU v systéme Spoločenstva, prevádzkovania registrov, monitorovania, podávania správ, overovania a dodržiavania tejto smernice.

▼M1

Článok 21a

Podpora aktivít budovania kapacít

V súlade s UNFCCC, Kjótskym protokolom a následnými rozhodnutiami prijatými na ich vykonanie Komisia a členské štáty podporia aktivity budovania kapacít v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami, s cieľom pomôcť im naplno využiť SP a MČR spôsobom, ktorý podporuje ich stratégie trvalo udržateľného rozvoja a umožniť angažovanie sa subjektov vo vývoji a vykonávaní projektov SP a MČR.

▼M3

Článok 22

Zmeny a doplnenia prílohy III

Komisia môže na základe správ uvedených v článku 21 a skúseností získaných uplatňovaním tejto smernice zmeniť a doplniť prílohu III na obdobie rokov 2008 až 2012, s výnimkou kritérií 1, 5 a 7. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼B

Článok 23

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor ustanovený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS.

2.  Kde sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia.

Obdobie uvedené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

▼M3

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

▼B

Článok 24

Postupy na jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov

▼M3

1.  Berúc do úvahy všetky relevantné kritériá, najmä účinky na vnútorný trh, možné narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnu integritu systému a spoľahlivosti plánovaného systému monitorovania a podávania správ, členské štáty môžu od roku 2008 uplatniť obchodovanie s emisnými kvótami podľa tejto smernice na:

a) zariadenia neuvedené v prílohe I, pokiaľ zahrnutie takýchto zariadení schválila Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2, a

b) činnosti a skleníkové plyny neuvedené v prílohe I, pokiaľ zaradenie takýchto činností a skleníkových plynov schválila Komisia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Od roku 2005 môžu členské štáty na základe tých istých podmienok uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami na zariadenia vykonávajúce činnosti uvedené v prílohe I pod kapacitnými limitmi uvedenými v tejto prílohe.

▼B

2.  Kvóty pridelené pre zariadenia vykonávajúce takéto činnosti sa upresnia v národnom alokačnom pláne uvedenom v článku 9.

▼M3

3.  Komisia môže z vlastnej iniciatívy prijať alebo na požiadanie členského štátu prijme usmernenia pre monitorovanie a podávanie správ o emisiách z činností a zariadení a o emisiách skleníkových plynov, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ak monitorovanie a podávanie správ o týchto emisiách možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼B

4.  V prípade, že sa takéto opatrenia zavedú, preskúmania uskutočnené podľa článku 26 tiež zvážia, či by malo dôjsť k zmene a doplneniu prílohy I tak, aby zahrňovala emisie z týchto činností harmonizovane v celom spoločenstve.

Článok 25

Spojenie s ostatnými systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov

1.  Mali by sa uzavrieť dohody s tretími krajinami, uvedenými v prílohe B Kjótskeho protokolu, ktoré ratifikovali protokol, aby sa zabezpečilo vzájomné uznávanie kvót medzi systémom spoločenstva a ďalšími systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 300 zmluvy.

▼M3

2.  Ak bola uzavretá dohoda podľa odseku 1, Komisia prijme potrebné ustanovenia týkajúce sa vzájomného uznávania kvót v zmysle tejto dohody. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼M2

Článok 25a

Opatrenia tretích krajín na zníženie vplyvov leteckej dopravy na zmenu klímy

1.  V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Spoločenstve na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 23 ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny.

V prípade potreby Komisia môže prijať zmeny a doplnenia, aby sa lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny vyňali z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I alebo aby sa ustanovili všetky zmeny a doplnenia činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, ktoré sú podľa štvrtého pododseku nevyhnutné na základe dohody. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh akýchkoľvek iných zmien a doplnení tejto smernice.

Ak je to vhodné, aj Komisia môže v súlade s článkom 300 ods. 1 zmluvy odporučiť Rade, aby začala rokovania s cieľom uzavrieť dohodu s dotknutou treťou krajinou.

2.  Spoločenstvo a jeho členské štáty pokračujú v snahe o dohodu o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy. Na základe takejto dohody Komisia zváži, či sú zmeny a doplnenia tejto smernice v rozsahu, v akom sa vzťahuje na prevádzkovateľov lietadiel, potrebné.

▼B

Článok 26

Zmena a doplnenie smernice 96/61/ES

Do článku 9 ods. 3 smernice 96/61/ES sa vkladajú tieto pododseky:

„Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ktorou sa zriaďuje systém na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( 14 ) vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje emisnú limitnú hodnotu pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I smernice 2003/87/ES sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce v prevádzkárni oxid uhličitý.

Ak je to potrebné, zmenia príslušné orgány povolenie vhodným spôsobom.

Tri predchádzajúce pododseky sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.

Článok 27

Dočasné vylúčenie určitých zariadení

1.  Členské štáty môžu požiadať Komisiu o výnimku na určité zariadenia a činnosti, aby boli dočasne vylúčené zo systému spoločenstva, maximálne do 31. decembra 2007. Každá takáto žiadosť uvedie každé takéto zariadenie a zverejní sa.

2.  Ak po zvážení všetkých pripomienok verejnosti k takejto žiadosti Komisia rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2, že zariadenia a činnosti:

a) ako výsledok národnej politiky obmedzia svoje emisie tak, ako by sa stalo v prípade, že by podliehali ustanoveniam tejto smernice;

b) budú predmetom monitorovania a požiadaviek na podávanie správ a overovanie, ktoré sú ekvivalentné tým podľa článkov 14 a 15; a

c) podliehajú pokutám minimálne rovnocenným s tými, ktoré uvádza článok 16 ods. 1 a 4 pre prípad neplnenia vnútroštátnych požiadaviek;

umožní dočasné vylúčenie takýchto zariadení zo systému spoločenstva.

Musí sa zabezpečiť, aby nedošlo k narušeniu vnútorného trhu.

Článok 28

Združovanie

1.  Členské štáty môžu dovoliť prevádzkovateľom zariadení vykonávajúcich jednu z činností uvedených v prílohe I, aby vytvorili združenie zariadení pre tú istú činnosť na obdobie uvedené v článku 11 ods. 1 a/alebo na prvé päťročné obdobie uvedené v článku 11 ods. 2 v súlade s odsekmi 2 až 6 tohto článku.

2.  Prevádzkovatelia vykonávajúci činnosť uvedenú v prílohe I, ktorí si želajú vytvoriť združenie, o to požiadajú na príslušnom orgáne, kde uvedú prevádzky a obdobie, na ktoré sa chcú združiť a doložia, že zmocnenec bude schopný plniť záväzky uvedené v odsekoch 3 a 4.

3.  Prevádzkovatelia, ktorí chcú vytvoriť združenie vymenujú zmocnenca:

a) ktorému bude odchýlkou od článku 11 vydané celkové množstvo kvót vypočítané zariadeniami prevádzkovateľov;

▼M2

b) zodpovedného za odovzdávanie iných kvót ako kvót vydaných podľa kapitoly II, zodpovedajúcich celkovým emisiám zo zariadení do združenia, odchýlkou od článku 6 ods. 2 písm. e) a článku 12 ods. 3; a

▼B

c) ktorému sa zakazuje uskutočňovať ďalšie prenosy v prípade, že správa prevádzkovateľa nebola overená ako uspokojivá v súlade s druhým odsekom článku 15.

▼M2

4.  Zmocnenec podlieha pokutám za porušenie požiadaviek na odovzdanie dostatočných iných kvót ako kvót vydaných podľa kapitoly II na pokrytie celkových emisií zo zariadení v združení odchýlkou od článku 16 ods. 2, 3 a 4.

▼B

5.  Členský štát, ktorý si želá vytvoriť jedno alebo viac združení, zašle Komisii žiadosť uvedenú v odseku 2. Bez toho, aby bola dotknutá zmluva, môže Komisia žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky tejto smernice zamietnuť do troch mesiacov od jej prijatia. Pre každé takéto rozhodnutie sa musia uviesť dôvody. V prípade zamietnutia môže členský štát umožniť vytvorenie združenia len ak sú navrhované zmeny schválené Komisiou.

6.  V prípade, že zmocnenec nedokáže splniť pokuty uvedené v odseku 4, každý prevádzkovateľ zariadenia v združení je podľa článkov 12 ods. 3 a 16 zodpovedný za emisie zo svojho zariadenia.

Článok 29

Vyššia moc

1.  Počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1, môžu členské štáty žiadať od Komisie pre určité zariadenia vydanie dodatočných kvót na základe okolností spôsobených vyššou mocou. Komisia určí, či bola vyššia moc preukázaná, v pozitívnom prípade dá členskému štátu oprávnenie vydať dodatočné a neprenosné kvóty prevádzkovateľom týchto zariadení.

2.  Komisia pripraví, bez toho, aby bola dotknutá zmluva, usmernenie na opis okolností, pri ktorých dochádza k prejavu vyššej moci najneskôr do 31. decembra 2003.

Článok 30

Preskúmanie a ďalší vývoj

1.  Na základe pokroku dosiahnutého pri monitorovaní emisií skleníkových plynov môže Komisia navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2004 zmenu a doplnenie prílohy I, aby obsahovala ďalšie činnosti a emisie iných skleníkových plynov uvedených v prílohe II.

2.  Na základe skúseností z uplatňovania tejto smernice a pokroku dosiahnutého pri monitorovaní emisií skleníkových plynov a v súvislosti s vývojom v medzinárodnom kontexte vypracuje Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej berie do úvahy:

a) či sa má a ako zmeniť príloha I tak, aby obsahovala iné relevantné sektory, okrem iného, sektor chemický, hliníkový a dopravy, činnosti a emisie iných skleníkových plynov uvedených v prílohe II, s ohľadom na ďalšie zlepšenie ekonomickej účinnosti systému;

b) vzťah obchodovania s emisnými kvótami v spoločenstve s medzinárodným obchodovaním s emisnými kvótami, ktoré začne v roku 2008;

c) ďalšie zosúladenie spôsobu prideľovania (vrátane aukcií na obdobie po roku 2012) a kritérií pre národné alokačné plány uvedené v prílohe III;

▼M1

d) používanie kreditov z projektových aktivít, vrátane potreby zosúladenia povoleného používania ERU a CER v systéme Spoločenstva;

▼B

e) vzťah obchodovania s emisiami k iným politikám a opatreniam vykonávaným na úrovni členských štátov a spoločenstva, vrátane zdanenia, ktoré sleduje rovnaké ciele;

f) či je vhodné, aby bol len jeden register spoločenstva; a

g) výšku pokút za prekročenie emisií, berúc do úvahy okrem iného aj infláciu;

h) fungovanie trhu s kvótami, pokrývajúc najmä možné výkyvy trhu;

i) ako prispôsobiť systém spoločenstva rozšírenej Európskej únii;

j) združovanie;

k) praktickú využiteľnosť vytvorenia referenčných bodov ako základ prideľovania v celom spoločenstve, pri zohľadnení najlepších dostupných techník a analýzy nákladov a výnosov;

▼M1

l) dosahad projektových mechanizmov na hostiteľské krajiny, najmä na ich ciele rozvoja, či boli schválené projektové aktivity SP a MČR výroby vodnej elektrickej energie s výkonnou kapacitou presahujúcou 500 MW a majúce negatívne environmentálne alebo sociálne dosahy, a budúce použitie CER alebo ERU vyplývajúce z každej projektovej aktivity výroby vodnej elektrickej energie v systéme Spoločenstva;

m) podporu úsilia budovania kapacít v rozvojových krajinách a v krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami;

n) metódy a postupy pre schvaľovanie domácich projektových aktivít členskými štátmi a pre vydávanie kvót na zníženie alebo obmedzenie emisií vyplývajúce z takýchto aktivít od roku 2008;

o) technické ustanovenia týkajúce sa dočasného charakteru kreditov a 1 %-ného limitu pre oprávnenosť projektových aktivít využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctva ustanovené v rozhodnutí 17/CP.7, ako aj ustanovenia týkajúce sa výsledkov hodnotenia potenciálnych rizík spojených s používaním geneticky modifikovaných organizmov a potenciálne napádajúcich cudzorodých druhov v rámci projektových aktivít zalesňovania a opätovného zalesňovania, aby prevádzkovatelia mohli používať CER a ERU, ktoré vyplývajú z projektových aktivít využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctva v systéme Spoločenstva od roku 2008, v súlade s rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

▼B

Komisia zašle túto správu Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 2006 spolu s prípadnými návrhmi.

▼M1

3.  Pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2 každý členský štát uverejní vo svojom národnom alokačnom pláne svoje plánované používanie ERU a CER a výšku percentuálneho podielu pridelenia pre každé zariadenie, do výšky ktorého sú prevádzkovatelia oprávnení používať ERU a CER v systéme Spoločenstva na toto obdobie. Celkové použitie ERU a CER musí byť v súlade s príslušnými záväzkami doplnkovosti podľa Kjótskeho protokolu a UNFCCC a rozhodnutí prijatých na ich základe.

Členské štáty predkladajú Komisii v súlade s článkom 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme na monitorovanie emisií skleníkových plynov Spoločenstva a vykonávanie Kjótskeho protokolu ( 15 ) každé dva roky správy o rozsahu, v akom vnútroštátne opatrenia v skutočnosti predstavujú podstatný prvok v úsilí vyvinutom na vnútroštátnej úrovni, ako aj o rozsahu, v akom je používanie projektových mechanizmov doplnkové k vnútroštátnym opatreniam a pomer medzi nimi, v súlade s príslušnými ustanoveniami Kjótskeho protokolu a rozhodnutiami prijatými na jeho základe. Komisia vypracuje o tomto správu v súlade s článkom 5 uvedeného rozhodnutia. V zmysle tejto správy vypracuje Komisia v prípade potreby návrhy právnych predpisov alebo iné návrhy na doplnenie ustanovení prijatých členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že používanie mechanizmov je doplnkové k vnútroštátnym opatreniam v rámci Spoločenstva.

▼M2

4.  Komisia na základe monitorovania uplatňovania tejto smernice a na základe skúseností s jej uplatňovaním preskúma do 1. decembra 2014 jej fungovanie vo vzťahu k činnostiam leteckej dopravy uvedeným v prílohe I a v prípade potreby môže predložiť návrhy Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 251 zmluvy. Komisia zohľadní najmä:

a) dôsledky a vplyv tejto smernice, pokiaľ ide o celkové fungovanie systému Spoločenstva;

b) fungovanie trhu s kvótami v leteckej doprave, pričom sa zaoberá najmä možnými výkyvmi trhu;

c) environmentálnu efektívnosť systému Spoločenstva a rozsah, v akom by sa celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel podľa článku 3c, malo znížiť v súlade s celkovými cieľmi Európskej únie v oblasti zníženia emisií;

d) vplyv systému Spoločenstva na sektor leteckej dopravy vrátane problematiky konkurencieschopnosti a zároveň s ohľadom na účinok politík v oblasti zmeny klímy, ktoré sa uplatňujú v letectve mimo Európskej únie;

e) pokračovanie vo vedení osobitnej rezervy pre prevádzkovateľov lietadiel, pričom sa zohľadní pravdepodobná konvergencia miery rastu v priemysle;

f) vplyv systému Spoločenstva na štrukturálnu závislosť od leteckej dopravy v prípade ostrovných, vnútrozemských regiónov, odľahlých regiónov a najvzdialenejších regiónov Spoločenstva;

g) či by sa mal začleniť systém vstupného bodu s cieľom uľahčiť obchodovanie s kvótami medzi prevádzkovateľmi lietadiel a prevádzkovateľmi zariadení, pričom by sa zabezpečilo, aby žiadna transakcia nevyústila do čistého prevodu kvót z prevádzkovateľov lietadiel k prevádzkovateľom zariadení;

h) dôsledky prahov na udelenie výnimky, ako sú uvedené v prílohe I, vyjadrených ako certifikovaná maximálna vzletová hmotnosť a počet letov za rok, ktoré uskutočnil prevádzkovateľ lietadla;

i) vplyv vyňatia zo systému Spoločenstva určitých letov uskutočňovaných v rámci povinností vo verejnom záujme, ktoré boli uložené v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva ( 16 );

j) rozvoj, ako aj potenciál budúceho rozvoja v oblasti účinnosti letectva, a najmä pokrok pri dosahovaní cieľa Poradnej rady pre aeronautický výskum v Európe (ACARE) zameraného na rozvoj a predvedenie technológií, ktoré do roku 2020 dokážu znížiť spotrebu paliva o 50 %, a zistenia, či sú potrebné ďalšie opatrenia na zvýšenie účinnosti;

k) rozvíjanie vedeckých poznatkov týkajúcich sa vplyvov kondenzačných stôp a cirusových oblakov spôsobených leteckou dopravou na zmenu klímy s cieľom navrhnúť účinné opatrenia na ich zmiernenie.

Komisia následne predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.



KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

▼B

Článok 31

Vykonávanie

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisia informuje o týchto zákonoch, predpisoch a správnych opatreniach ostatné členské štáty.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 33

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.



PRÍLOHA I

▼M2

KATEGÓRIE ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE TÁTO SMERNICA

▼B

1.

Zariadenia alebo časti zariadení používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov nie sú touto smernicou pokryté.

2.

Prahové hodnoty uvedené nižšie odkazujú vo všeobecnosti na výrobne kapacity alebo výstupy. Ak jeden prevádzkovateľ vykonáva niekoľko činností patriacich pod jednu podoblasť v tom istom zariadení alebo v tej istej prevádzkarni, kapacity týchto činností sa sčítavajú.

▼M2

Od 1. januára 2012 sa zahrnú všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.

▼B



Činnosti

Skleníkové plyny

Činnosti v energetike

Spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (s výnimkou zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad)

Oxid uhličitý

Rafinérie minerálnych olejov

Oxid uhličitý

Koksovacie pece

Oxid uhličitý

Výroba a spracovanie železných kovov

Zariadenia na praženie alebo spekanie kovových rúd (vrátane sírnikovej rudy)

Oxid uhličitý

Zariadenia na výrobu surového železa alebo ocele (z prvotných alebo druhotných surovín) vrátane kontinuálneho liatia, s kapacitou väčšou ako 2,5 tony za hodinu

Oxid uhličitý

Priemysel nerastných surovín

Zariadenia na výrobu cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 500 ton denne alebo vápna v rotačných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne alebo v iných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne

Oxid uhličitý

Zariadenia na výrobu skla vrátane sklených vláken s taviacou kapacitou väčšou ako 20 ton denne

Oxid uhličitý

Zariadenia na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, najmä krytinových škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou väčšou ako 75 ton denne a s kapacitou pece väčšou ako 4 m3 a s hustotou vsádzky väčšou ako 300 kg/m3

Oxid uhličitý

Iné činnosti

Priemyselné továrne na výrobu

a)  buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov

Oxid uhličitý

b)  papiera a lepenky s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton denne

Oxid uhličitý

▼M2

Letecká doprava

Lety s odletom z letiska alebo príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.

Táto činnosť nezahŕňa:

a)  lety uskutočňované v rámci úradnej misie výhradne na účely prepravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a ministrov vlád krajiny, ktorá nie je členským štátom, ak je to potvrdené príslušným indikátorom stavu v letovom pláne;

b)  vojenské lety uskutočňované vojenskými lietadlami a lety colných a policajných orgánov;

c)  pátracie a záchranné lety, protipožiarne lety, humanitárne lety a lety pohotovostnej zdravotníckej služby povolené príslušným kompetentným orgánom;

d)  všetky lety uskutočňované výhradne podľa vizuálnych letových pravidiel definovaných v prílohe 2 k Chicagskemu dohovoru;

e)  lety končiace sa na letisku, z ktorého lietadlo vzlietlo, počas ktorých nedošlo k medzipristátiu;

f)  výcvikové lety uskutočňované výhradne na účely získania licencie alebo hodnotenia v prípade letovej posádky v kabíne, ak je to potvrdené príslušnou poznámkou v letovom pláne, za predpokladu, že let neslúži na prepravu cestujúcich a/alebo nákladu alebo na umiestnenie alebo prevoz lietadla;

g)  lety uskutočňované výhradne na účely vedeckého výskumu alebo na účely kontroly, testovania alebo osvedčenia lietadla alebo zariadení na palube alebo na zemi;

h)  lety uskutočňované lietadlami s certifikovanou maximálnou vzletovou hmotnosťou menšou ako 5 700 kg;

i)  lety uskutočňované v rámci záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, uložených v súlade s nariadením (EHS) č. 2408/92 na trasy v najvzdialenejších regiónoch vymedzených v článku 299 ods. 2 zmluvy alebo na trasy, na ktorých ročná ponúkaná kapacita neprevyšuje 30 000 sedadiel, a

j)  lety, ktoré by inak spadali pod túto činnosť, uskutočňované prevádzkovateľom komerčnej leteckej dopravy, ktorý uskutočňuje buď:

— menej ako 243 letov počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období, alebo

— lety s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 10 000 ton za rok.

Lety uskutočňované z úradného poverenia výhradne na účely dopravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, hláv vlád a ministrov vlád a členských štátov nemôžu byť z tohto bodu vyňaté.

Oxid uhličitý

▼B



PRÍLOHA II

SKLENÍKOVÉ PLYNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 3 A 30

Oxid uhličitý (CO2)

Metán (CH4)

Oxid dusný (N2O)

Fluórované uhľovodíky (HFC)

Plnofluórované uhľovodíky (PFC)

Fluorid sírový (SF6)



PRÍLOHA III

KRITÉRIÁ PRE NÁRODNÉ ALOKAČNÉ PLÁNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 9, 22 A 30

(1) Celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť na relevantné obdobie je v súlade so záväzkom členského štátu obmedzovať svoje emisie podľa rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu, pri zohľadnení na jednej strane podielu celkových emisií, ktoré tieto predstavujú v porovnaní s emisiami zo zdrojov, ktoré nepokrýva táto smernica a na druhej strane národné energetické politiky a malo by byť v súlade s národným programom klimatických zmien. Celkové množstvo kvót, ktoré sa má prideliť, nesmie byť väčšie, ako bude pravdepodobne potrebné na striktné uplatňovanie kritérií tejto prílohy. Do roku 2008 je toto množstvo konzistentné s cestou k dosiahnutiu alebo prekročeniu cieľa každého členského štátu podľa rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu.

(2) Celkové množstvo kvót, ktoré sa má prideliť, je v súlade s hodnoteniami skutočného a plánovaného pokroku smerom k plneniu príspevkov členských štátov k záväzku spoločenstva prijatého podľa rozhodnutia 93/389/EHS

(3) Množstvá kvót, ktoré sa majú prideliť, sú v súlade s potenciálom, vrátane technického potenciálu, činností, na ktoré sa vzťahuje tento systém na znižovanie emisií. Členské štáty môžu rozdeľovanie kvót založiť na priemerných emisiách skleníkových plynov na výrobok pri každej činnosti a na dosiahnuteľný pokrok pri každej činnosti.

(4) Plán je v súlade s inými právnymi a politickými nástrojmi spoločenstva. Mala by sa venovať pozornosť nevyhnutnému zvyšovaniu emisií, ktoré je následkom nových právnych požiadaviek.

(5) Plán nerozlišuje medzi spoločnosťami alebo odvetviami tak, aby príliš zvýhodňoval určité podniky alebo činnosti, v súlade s požiadavkami zmluvy, najmä jej článkov 87 a 88.

(6) Plán obsahuje informácie o spôsobe, akým sa môžu noví účastníci začať podieľať na systéme obchodovania s emisiami skleníkových plynov v členskom štáte.

(7) Plán môže umožňovať včasnú akciu a musí obsahovať informácie o spôsobe, akým sa bude včasná akcia zohľadňovať. Referenčné body odvodené z referenčných dokumentov týkajúcich sa najlepšie dostupných techník môžu členské štáty použiť pri vytváraní svojich národných alokačných plánov a tieto referenčné body môžu obsahovať prvky ustanovujúce včasnú akciu.

(8) Plán obsahuje informácie o spôsobe, akým sa budú zohľadňovať čisté technológie, vrátane energeticky efektívnych technológií.

(9) Plán obsahuje ustanovenia pre pripomienkovanie zo strany verejnosti a obsahuje informácie o mechanizmoch, ktoré zabezpečia, aby sa tieto pripomienky vhodným spôsobom zohľadňovali pred prijatím rozhodnutia o pridelení kvót.

(10) Plán obsahuje zoznam zariadení, ktoré pokrýva táto smernica s množstvami kvót, ktoré sa im plánujú prideliť.

(11) Plán môže obsahovať informácie o spôsobe, akým sa bude zohľadňovať konkurencia z krajín alebo subjektov mimo únie.

▼M1

(12) Plán upresní maximálne množstvo CER a ERU, ktoré môžu prevádzkovatelia používať v systéme Spoločenstva, v percentuálnom vyjadrení pridelenia kvót pre každé zariadenie. Toto percento je v súlade so záväzkami členských štátov týkajúcimi sa doplnkovosti vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých na základe UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

▼B



PRÍLOHA IV

ZÁSADY MONITOROVANIA A PODÁVANIA SPRÁV UVEDENÉ V ČLÁNKU 14 ODS. 1

▼M2

ČASŤ A –   Monitorovanie emisií zo stacionárnych zariadení a podávanie správ o týchto emisiách

▼B

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom, alebo na základe merania.

Výpočet

Výpočty emisií sa vykonávajú použitím vzorca:

Údaje o činnosti × emisný faktor × oxidačný faktor

Údaje o činnosti (používané palivo, rýchlosť výroby atď.) sa vypočítajú na základe dodaných údajov alebo meraní.

Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá okrem nekomerčných palív (odpadové palivá ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných procesov). Štandardy špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy špecifické pre EÚ alebo jednotlivé krajiny produkujúce zemný plyn sa ďalej vypracujú. Štandardné hodnoty IPKZ sú prijateľné pre produkty rafinérií. Emisný faktor pre biomasu je nula.

Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že niektorý uhlík nie je oxidovaný, potom sa použije dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.

Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa smernice 96/61/ES, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú presnejšie.

Pre každú činnosť, zariadenie a palivo sa vykoná výpočet zvlášť.

Meranie

Na meranie emisií sa použijú normatívne alebo schválené metódy a sú doložené podporným výpočtom emisií.

Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov

▼M3

Použijú sa normatívne alebo schválené metódy, vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

▼B

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ zahrnie do správy o zariadení nasledujúce informácie:

A. Údaje na identifikáciu zariadenia, vrátane:

— názvu zariadenia;

— adresy, vrátane PSČ a krajiny;

— druhu a počtu činností uvedených v prílohe I vykonávaných v zariadení;

— adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby; a

— názvu majiteľa zariadenia a akejkoľvek rodičovskej spoločnosti.

B. Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie počítajú:

— údaje o činnosti;

— emisné faktory;

— oxidačné faktory;

— celkové emisie; a

— neistotu.

C. Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie merajú:

— celkové emisie;

— informácie o spoľahlivosti meracích metód; a

— neistotu.

D. Pre emisie zo spaľovania správa obsahuje aj oxidačný faktor, pokiaľ už nebola oxidácia zohľadnená pri vypracovaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.

Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek na podávanie správ s inými existujúcimi požiadavkami, aby sa minimalizovalo zaťaženie podnikov správami.

▼M2

ČASŤ B –   Monitorovanie emisií z činností leteckej dopravy a podávanie správ o týchto emisiách

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom. Emisie sa vypočítavajú pomocou vzorca:

Spotreba paliva × emisný faktor

Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy keď je to možné, použije sa skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:

Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na let – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let.

Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá metóda.

Použijú sa štandardné emisné faktory IPKZ prevzaté z Usmernení IPKZ pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre danú činnosť, identifikované nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie. Emisný faktor pre biomasu je nula.

Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej správy tieto informácie podľa článku 14 ods. 3:

A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:

— mena prevádzkovateľa lietadla,

— jeho riadiaceho členského štátu,

— jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

— registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

— čísla osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

— adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

— mena majiteľa lietadla.

B. Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie:

— spotrebu paliva,

— emisný faktor,

— celkové súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

— súhrnné emisie zo:

— 

— všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, s odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a príletom na letisko nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu,

— všetkých ostatných letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

— súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla a ktoré:

— 

— odlietali z každého členského štátu a

— prilietali do každého členského štátu z tretej krajiny,

— neistotu.

Monitorovanie údajov o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f

Na účely podávania žiadostí o pridelenie kvót v súlade s článkom 3e ods. 1 alebo článkom 3f ods. 2 sa rozsah činnosti leteckej dopravy vypočíta v tonokilometroch pomocou tohto vzorca:

tonokilometre = vzdialenosť × užitočné zaťaženie,

kde:

„vzdialenosť“ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km a

„užitočné zaťaženie“ znamená celkovú hmotnosť prepravovaného nákladu, poštovej zásielky a cestujúcich.

Na účely výpočtu užitočného zaťaženia:

— počet cestujúcich je počet osôb na palube okrem posádky,

— prevádzkovateľ lietadla sa môže rozhodnúť, či uplatní skutočnú alebo normalizovanú hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny uvedenú v jeho dokumentácii o hmotnosti a vyvážení pre príslušné lety alebo stanovenú štandardnú hodnotu 100 kg pre každého cestujúceho a jeho zapísanú batožinu.

Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f

Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej žiadosti tieto informácie podľa článku 3e ods. 1 alebo článku 3f ods. 2:

A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:

— mena prevádzkovateľa lietadla,

— jeho riadiaceho členského štátu,

— jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

— registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

— čísla osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

— adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

— mena majiteľa lietadla.

B. Údaje o tonokilometroch:

— počet letov podľa dvojíc letísk,

— počet osobokilometrov podľa dvojíc letísk,

— počet tonokilometrov podľa dvojíc letísk,

— zvolená metóda výpočtu hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny,

— celkový počet tonokilometrov na všetky lety uskutočnené počas roka, na ktorý sa vzťahuje správa, spadajúce pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla.

▼B



PRÍLOHA V

KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15

▼M2

ČASŤ A –   Overovanie emisií zo stacionárnych zariadení

▼B

Všeobecné zásady

1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe I.

2. Proces overovania obsahuje zváženie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:

a) údaje o činnosti, ktorej sa správa týka a súvisiace merania a výpočty;

b) výber a použitie emisných faktorov;

c) výpočty, ktoré viedli k určeniu celkových emisií; a

d) ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód.

3. Platnosť emisií môže byť potvrdená len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že:

a) oznamované údaje sú bez nezrovnalostí;

b) zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami; a

c) relevantné záznamy o zariadení sú úplné a konzistentné.

4. Overovateľ má mať prístup do všetkých prevádzkárni a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.

5. Overovateľ musí zohľadniť, či je zariadenie registrované v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).

Metodológia

Strategická analýza

6. Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v zariadení. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom k emisiám.

Analýza procesov

7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzkárni zariadenia. Overovateľ použije námatkové kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií.

Analýza rizika

8. Overovateľ zašle všetky zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám zariadenia.

9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a hore uvedeným aspektom monitorovacieho postupu.

10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.

Správa

11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané.

Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa

12. Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa, vykonáva svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumie:

a) ustanoveniam tejto smernice ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;

b) legislatívnym, regulačným a správnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti; a

c) vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v zariadení, najmä pokiaľ ide o zber, meranie, výpočet údajov a podávanie správ o nich.

▼M2

ČASŤ B –   Overovanie emisií z činností leteckej dopravy

13. Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe.

Na tento účel:

a) v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

b) v odseku 5 sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla;

c) v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v zariadení považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla;

d) v odseku 7 sa odkaz na prevádzkareň zariadenia považuje za odkaz na priestory, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

e) v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadla, a

f) v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy

14. Overovateľ sa najmä presvedčí, či:

a) sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;

b) existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely článkov 3e a 3f

15. Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách podľa článku 14 ods. 3 stanovené v tejto prílohe sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.

16. Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa článku 3e ods. 1 a článku 3f ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.


( 1 ) Ú. v. ES C 75 E, 26.3.2002, s. 33.

( 2 ) Ú. v. ES C 221 17.9.2002, s. 27.

( 3 ) Ú. v. ES C 192, 12.8.2002, s. 59.

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. októbra 2002 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku), Spoločná pozícia Rady z 18. marca 2003 (Ú. v. ES C 125 E, 27.5.2003, s. 72), Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. júla 2003 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku) a Rozhodnutie Rady z 22. júla 2003.

( 5 ) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

( 6 ) Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11.

( 7 ) Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1.

( 8 ) Ú. v. ES L 167, 9.7.1993, s. 31. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 1999/296/ES (Ú. v. ES L 117, 5.5.1999, s. 35).

( 9 ) Ú. v. ES L 41, 14.2.2003, s. 26

( 10 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

( 11 ) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

( 12 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

( 13 ) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.

( 14 ) Ú. v. ES L 275, 25.10.2003, s. 32.“

( 15 ) Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

( 16 ) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8.