Official Journal C 117/2010

6.5.2010

Official Journal of the European Union

C 117/1

2010 joint progress report of the Council and the Commission on the implementation of the ‘Education and Training 2010 work programme’ (1)

2010/C 117/01

1. INTRODUCTION

Education and training are central to the Lisbon agenda for growth and jobs and a key element for its follow-up with the 2020 perspective. Creating a well-functioning ‘knowledge triangle’ of education, research and innovation and helping all citizens to be better skilled are crucial for growth and jobs, as well as for equity and social inclusion. The economic downturn puts these long-term challenges even more into the spotlight. Public and private budgets are under strong pressure, existing jobs are disappearing, and new ones often require different and higher level skills. Education and training systems should therefore become much more open and relevant to the needs of citizens, and to those of the labour market and society at large.

Policy cooperation at European level in the areas of education and training has, since 2002 (2), provided valuable support to countries’ educational reforms and has contributed to learner and practitioner mobility across Europe. Building on this approach, and fully respecting Member States’ responsibility for their education systems, the Council endorsed a Strategic Framework for European Cooperation in Education and Training (ET 2020) in May 2009 (3).

This fourth joint report focuses on progress towards agreed education and training objectives during the period 2007-2009. It is based on a detailed assessment of national reports and performance against a set of indicators and reference levels of European average performance (‘benchmarks’) (4). The main focus is on the implementation of the 2006 Recommendation on Key Competences (5). But it also provides an overview on the development of national lifelong learning strategies, and of reforms undertaken to make vocational education and training (VET) more attractive and relevant to labour market needs, and to modernise higher education.

The report also takes account of newly identified challenges, notably those related to the ‘New Skills for New Jobs’ initiative (6). While Member States did not explicitly focus reports on how education and training should respond to the economic downturn, the issues they addressed — notably the progress in implementing a competence based approach, and the modernisation of VET and higher education — are key to Europe's successful emergence from this crisis.

The following trends and challenges emerge:

There has been a general improvement in education and training performance in the EU. However, the majority of the benchmarks set for 2010 will not be reached in time, while in the case of the vital benchmark on literacy performance is in fact deteriorating. Attaining these benchmarks will require more effective national initiatives. The economic downturn, combined with the demographic challenge, serves to underline the urgency of reforming while continuing to invest in education and training systems to meet core economic and social challenges.

A large number of countries are introducing reforms that explicitly use the Key Competences framework as a reference point. Good progress has been made in adapting school curricula. But there is still much to be done to support teachers’ competence development, to update assessment methods, and to introduce new ways of organising learning in an innovative school environment. There is a major challenge to ensure that all learners benefit from innovative methodologies, including the disadvantaged and those in VET and adult learning.

Implementing lifelong learning through formal, non-formal and informal learning, and increasing mobility, remain a challenge. Education and training, including universities, should become more open and relevant to the needs of the labour market and society at large. Particular attention should be given to establishing partnerships between the worlds of education and training, and of work.

2. KEY COMPETENCES

The European Framework for Key Competences for Lifelong Learning (7) identifies and defines eight key competences necessary for personal fulfilment, active citizenship, social inclusion and employability in a knowledge society:

1.	communication in the mother tongue;

2.	communication in foreign languages;

3.	mathematical competence and basic competences in science and technology;

4.	digital competence;

5.	learning to learn;

6.	social and civic competences;

7.	sense of initiative and entrepreneurship;

8.	cultural awareness and expression.

Initial education and training should support the development of these key competences to a level that equips all young people — including the disadvantaged — for further learning and working life. Adult education and training should give real opportunities to all adults to develop and update their key competences throughout life.

2.1. Progress in curricular reforms

There is a clear trend across the EU towards competence-based teaching and learning, and a learning outcomes approach. The European Framework of Key Competences has contributed considerably to this. In some countries, it has been key in policy reform.

Significant progress has been achieved particularly in school curricula. Traditional subject areas such as mother tongue, foreign languages or mathematics and science are being treated in a more cross-curricular way, with more emphasis on developing skills and positive attitudes alongside knowledge, and with more ‘real-life’ applications. The transversal key competences are becoming more prominent and more explicit in curricula. In the wake of what was seen as poor performance by many Member States in the 2006 PISA survey, several countries have created strategies or action plans to raise basic skills levels, particularly in reading, maths and science.

2.2. Further development needed of the learning organisation in schools

While curricular change is generally under way, it is not enough on its own. The competence-based approach involves the skills and attitudes to apply knowledge appropriately, and the development of positive attitudes towards further learning, critical thinking and creativity. This represents a real challenge for the organisation of learning and depends crucially on the capacities of teachers and school leaders. It also requires that schools should be more explicitly responsible for preparing pupils for further learning as a core part of their mission.

2.2.1. Practical application of transversal key competences

There is a great deal of activity to equip schools with new technology and to ensure basic ICT skills as part of digital competence. However, young people increasingly learn ICT skills informally, and aspects such as critical thinking in the use of new technologies and media, risk awareness, and ethical and legal considerations have received less attention. As ICT use becomes more pervasive in people’s lives, these issues should be explicitly addressed in teaching and learning. The potential of new technologies for enhancing innovation and creativity, new partnerships and for personalising learning needs to be better exploited.

Learning to learn competences are also present in many curricula, but schools and teachers require more support to embed them systematically in teaching and learning processes and to promote the learning ethos across the whole school. Innovative methods such as personal learning plans and inquiry-based learning can be especially useful for those whose previous experiences in school have been unsuccessful or negative.

Similarly, the challenge when seeking to impart social and civic competences, a sense of initiative and of entrepreneurship and cultural awareness is to go beyond the knowledge component. Students need more opportunities to take initiatives and learn in schools which are open to the worlds of work, voluntary action, sport and culture. These competences are essential in order to develop capacities for innovation and to offer routes for the integration of students with migrant and/or disadvantaged backgrounds. Opening schools to outreach activities with employers, youth groups, cultural actors, and civil society is important in this context.

There is an increasing number of examples of promoting entrepreneurship through partnerships with enterprises or the development of student-run mini-businesses. Exchanges show that they need to be complemented by action to foster initiative-taking, creativity and innovation in schools.

2.2.2. Education of teachers and school leaders

The quality of teaching and of school leadership are the most important within-school factors explaining students’ performance.

There are indications that, in some countries, initial teacher education prepares teachers to use the key competences approach. However, the majority of teachers are those already in service. National reports and policy exchanges show little evidence of systematic efforts to update their competences accordingly.

According to the TALIS survey (8), teachers have few incentives to improve their teaching and most common types of professional development activity available to them are not the most effective. The majority of teachers would like more professional development (particularly on special learning needs, ICT skills, and student behaviour).

Professional development for school leaders is vital because they are responsible for creating an environment in which pupils and teachers benefit from schools as learning communities. However, only few countries have obligatory in-service training for school leaders.

2.2.3. Developing assessment and evaluation

There is growing evidence of the power of assessment to contribute to effective learning and to improve motivation.

Minimum standards and centralised assessments are now used in most countries to assess the acquisition of key competences on a comparable basis, at least in general education.

However, most current assessment methods have a strong emphasis on knowledge and recall and do not sufficiently capture the crucial skills and attitudes dimension of key competences. Also the assessment of transversal key competences and assessment in the context of cross-curricular work appear particularly challenging. The experience of those countries using complementary methodologies such as peer assessment, portfolios, individual learning and/or school assessment plans, and project-based assessment should be further examined and built upon.

2.3. More action required on literacy and the disadvantaged

A good level of literacy is the basis for the acquisition of key competences and for lifelong learning and thus needs to be ensured from the earliest age. Therefore a continuing major source of concern is the deteriorating performance in reading skills compared to the 2010 EU benchmark. Inadequate literacy levels, particularly among boys and migrants, are a serious obstacle to their prospects for jobs and well-being. While most countries have special measures in place to support the acquisition of literacy, it is clear that more effective national action is required.

While the EU benchmark for 2010 is to reduce by 20 % the percentage of low-achieving 15-year olds in reading literacy, this share has actually increased from 21,3 % in 2000 to 24,1 % in 2006 (9). The performance of pupils with a migrant background in reading, mathematics and science is lower than that of native pupils (PISA data).

A more personalised approach to learning by disadvantaged pupils is a clear trend. This is often accompanied by targeted action to support those with literacy problems (including migrants) and with special educational needs, or those at risk of dropping out. But national reports appear to suggest that progress is slow, and combating disadvantage remains a major challenge. There is a clear divide between countries that pursue the inclusive teaching of pupils with special needs and those that pursue segregated teaching: the percentage of pupils with special needs taught in segregated settings compared to the overall student number in compulsory education ranges between 0,01 % and 5,1 % (EU average: 2,1 %).

Programmes targeting the early acquisition of basic skills, especially literacy and numeracy, are emerging as a strategy in most countries. In some cases they are complemented by systematic early identification of learning problems and subsequent support to avoid pupils falling behind or by programmes aimed at raising interest in areas such as foreign languages or mathematics and science.

While specific measures to address the needs of disadvantaged groups are common, some countries have created overarching legislative frameworks for both mainstream learners and specific target groups, including rights-based legislation.

2.4. Need to enhance key competences in VET and Adult Learning

VET has traditionally focused more on competences than general education. However, the full range of key competences, as defined in the European framework, is less systematically addressed by most countries’ VET systems than it is by general education. In particular, communication in foreign languages and the full range of transversal key competences, which are increasingly important in view of evolving labour market and societal needs, should be given more attention. The challenge relates to curricula, teaching and learning methods as well as to the education of VET teachers and trainers.

Most countries highlight the importance of an efficient adult learning system. The aim is to provide adults with better labour market skills, social integration and preparation for active ageing.

Some progress has been made in increasing adult participation in education and training, but not enough to reach the 2010 benchmark of 12,5 %. In 2008, 9,5 % of Europeans aged 25-64 participated in the four weeks prior to the survey, with high skilled adults being five times more likely to participate than the low-skilled.

77 million Europeans aged 25-64 (close to 30 %) still have at most lower secondary education.

Measures to support the provision of key competences to adults include new and revised legislation, improved delivery and governance, as well as specific funding measures. In line with the Adult Learning Action Plan (10), attention is being paid to literacy, languages and digital competence particularly among low-skilled and/or unemployed adults and immigrants. ‘Second chance’ programmes for gaining secondary school qualifications are common. Literacy and numeracy are also sometimes part of vocationally-oriented courses. Combining such measures with guidance and the recognition of formal as well as non-formal and informal learning is seen as key to success.

However, for adult learning it is also important that provision covers the full range of key competences, rather than concentrating on individual competences such as literacy or specific vocational skills. And it should cater for adults with all levels of qualifications, including the low-skilled, adults with special education needs and elderly people. The competences of adult education staff should be upgraded accordingly.

3. LIFELONG LEARNING STRATEGIES AND INSTRUMENTS

3.1. Lifelong learning an established concept

All EU countries recognise lifelong learning ‘from cradle to grave’ as a key factor for growth, jobs and social inclusion. An important aspect in this is the level of participation of 4 to 64 year olds in education and training, which is increasing in almost all EU countries (11).

Explicit lifelong learning strategies have been adopted by the majority of countries. Particular efforts have been made to develop instruments supporting flexible learning pathways between different parts of education and training systems.

The implementation of the European Qualifications Framework (EQF) is entering a crucial phase. Most countries are making significant progress in developing national qualifications frameworks covering all levels and types of education and training, and in referencing their frameworks to the EQF by 2010. This is linked to a broader use of learning outcomes to define and describe qualifications and of the validation of non-formal and informal learning.

Measures have also been taken to further develop lifelong guidance systems, particularly for adults. The different guidance systems, however, still need to be better coordinated also to help young people complete their education and training and make the transition to the labour market.

3.2. Implementation remains a challenge

The implementation and further development of lifelong learning strategies remains a critical challenge. Strategies are coherent and comprehensive only in a number of cases and some still focus on specific sectors or target groups rather than the full life-cycle. To be effective, strategies need to cover sufficiently long time periods, provide opportunities at all age levels and be subject to revision and further development. To enhance their relevance and impact, and to motivate individuals to participate in learning, a greater involvement of stakeholders and better cooperation with policy sectors beyond education and training is needed. A key issue in the current economic crisis is the lack of adequate mechanisms to deploy constrained resources strategically, including to take account of new and emerging skill needs.

4. VOCATIONAL EDUCATION AND TRAINING

4.1. Attractiveness and quality are addressed

The core aim of the Copenhagen process — to improve the attractiveness and quality of VET systems — is being addressed, notably through the implementation of quality assurance systems in line with the recently adopted European Quality Assurance Reference Framework in VET (12). This is a priority for most EU countries. A particular focus is being placed on the professionalisation of VET teachers and trainers. Countries are increasingly using modularisation to make VET provision more flexible and responsive to the needs of learners and businesses.

4.2. VET provision needs to be more relevant

As set out in the ‘New Skills for New Jobs’ initiative, major challenges remain. The mismatches between skills levels and job requirements are likely to grow until 2020 if VET systems cannot respond more rapidly and flexibly to the expected increase in qualification and skills needs.

To improve VET relevance to labour market needs, work-based training is increasingly complementing school-based training. A number of countries without a strong tradition in these areas are establishing new apprenticeship schemes and developing cooperation with social partners for the planning and updating of VET provision. However, even closer relations with the world of business and a further expansion of work-based learning are crucial if VET systems are to adapt to the evolving needs of the labour market. More efforts are also required to develop effective tools for the anticipation of skill needs.

While increasing attention is being paid to opening up pathways from VET to higher education, faster progress is needed. Learners enrolled in VET still need more attractive qualification perspectives and mobility opportunities, and better support through guidance and language teaching.

5. MODERNISING HIGHER EDUCATION

5.1. Some progress on improving access and the diversification of funding

There is growing political awareness that enabling non-traditional learners to access higher education is central to the achievement of lifelong learning. Most countries have taken measures to increase the participation of students with a lower socio-economic status, including financial incentives.

24 % of the adult population in Europe (25-64 years old) have high (i.e. tertiary level) educational attainment, which is far behind both the US and Japan with 40 %.

Diversification of income streams in higher education institutions is increasing, with tuition fees the dominant source. Performance-based contracts and competition between higher education institutions, including for public funding, are also an increasing feature.

5.2. Investment and delivery of lifelong learning remain challenges

Increasing investment from both public and private resources remains a challenge particularly during an economic crisis. The initiatives of some EU countries in increasing and targeting resources towards higher education investment are welcome; further diversification should be pursued to lever-in additional funding. Investment should also be made more efficient through the reinforcement of quality assurance mechanisms supported by enhanced cooperation, as foreseen in the ‘ET 2020’ Strategic Framework.

Structural and cultural inflexibilities continue to represent the most significant barriers to strengthening the role of higher education in continuing professional or personal development for those already in the workforce. Higher education institutions should receive incentives to develop more flexible curricula and attendance modes and to expand the validation of prior learning. Higher education should be firmly embedded in the development of overarching national qualifications frameworks.

Enhanced university autonomy and improved governance and accountability of institutions are crucial to enable them to open up to all learners, in particular non-traditional learners, and to diversify income. University-business partnerships (13) can create appropriate conditions for a higher share of private sector funding from enterprises and — in line with the ‘New Skills for New Jobs’ initiative — help universities in developing curricula and qualifications which are more relevant to the competences needed for the labour market and by students (14).

6. THE WAY FORWARD

6.1. Boosting EU cooperation — implementing the new strategic framework

This 2010 Joint Report registers progress in a number of important areas and shows how European cooperation has contributed to national reform (15). But it also identifies critical challenges, particularly relating to the full implementation of the Key Competences framework and to improving the openness and relevance of education and training, which need further policy action both at the European and national levels.

The ET 2020 Strategic Framework provides a means to address these challenges. Their follow-up should form part of the priority work areas specifically foreseen during the first 2009-2011 work cycle of ET 2020, linked to the implementation of the ‘New Skills for New Jobs’ initiative and the EU Youth Strategy (16).

6.2. Key competences for all on a lifelong learning basis

Many countries are reforming curricula based explicitly on the Key Competences framework, particularly in the school sector. But innovative approaches to teaching and learning need to be developed and implemented on a broader basis, to ensure that every citizen can have access to high quality lifelong learning opportunities.

—

More efforts are needed to support the acquisition of key competences for those at risk of educational under-achievement and social exclusion. Existing efforts aimed at providing additional funding for disadvantaged learners, support for special education needs in inclusive settings or targeted measures for preventing early school leaving should be further mainstreamed. The growing number of people with low levels of reading literacy provides the greatest cause for concern. Comprehensive action is required at both the national and European levels covering all levels of learning from pre-primary through to VET and adult education.

—

More action is also necessary to develop teaching and assessment methods in line with the competence approach. The Member States and the Commission will reinforce work under the ET 2020 Strategic Framework to address these issues. Learning should equip learners not only with knowledge but also with relevant skills and attitudes. Particular efforts are needed for those transversal key competences that are crucial for more creativity and innovation and for success in the world of work and society at large.

—	The continuing professional development of all teachers and trainers and school leaders needs to equip them with the pedagogical and other competences necessary to take on the new roles implicit in this approach. It is also vital to make the teaching profession more attractive and better supported.

—

We need to strengthen those competences required to engage in further learning and the labour market which are often closely interrelated. This means further developing the key competences approach beyond the school sector, in adult learning and in VET linked to the Copenhagen process, and ensuring that higher education outcomes are more relevant to the needs of the labour market. It also means developing ways of evaluating and recording transversal competences, skills and attitudes that are relevant for access to work and further learning. A common ‘language’ bridging the worlds of education/training and work needs to be developed to make it easier for citizens and employers to see how key competences and learning outcomes are relevant to tasks and occupations. This would further facilitate citizens’ occupational and geographical mobility.

6.3. Extending the partnership approach

To enhance citizens’ competences, and so to equip people better for the future, education and training systems also need to open up further and become more relevant to the outside world.

—

Partnership between education and training institutions and the wider world, especially the world of work, should be enhanced at all levels. Such partnerships would gather education and training practitioners, businesses, civil society bodies, national and regional authorities with a common agenda and within a lifelong learning perspective. Partnerships would also create new opportunities for learning mobility.

—	More incentives are required to encourage higher education institutions to widen access to non-traditional learners and disadvantaged groups, including through partnership with outside actors.

—

Learners should be given more and better opportunities to gain practical experience and insight into professional, civic and cultural life. To this end, work-based learning, apprenticeships and voluntary action schemes should be given a much greater role not only in VET and adult education but also in schools and higher education.

—	The development and implementation of lifelong learning strategies should involve stakeholders and providers and include cooperation with policy sectors beyond education and training.

6.4. The role of education and training in the EU's post-2010 strategy (‘EU 2020’)

Targeted increases in investment in education and training at both national and European levels are crucial as a way out of the economic crisis, both as part of long-term structural reforms and to lessen its immediate social impact. More than ever Europe's success in global competition is dependent on its skills and innovation capacities and a swift transition to a low-carbon, knowledge-based economy.

The role of education and training underpinning the knowledge triangle needs to be reinforced. Innovation and growth will be weak without a broad foundation of knowledge, skills and competences which promotes talent and creativity from an early age and is updated throughout adulthood.

Lifelong learning and mobility provided by high quality education and training are essential to enable all individuals to acquire the skills that are relevant not only to the labour market, but also for social inclusion and active citizenship. The ET 2020 Strategic Framework, alongside the ‘New Skills for New Jobs’ initiative, will play a key role in addressing the priorities which lie at the heart of the future ‘EU 2020’ strategy.

(1) Supported by two Commission staff working documents: 15897/09 ADD 1 (analysis of implementation at the European and national levels) and 16646/09 ADD 1 (Indicators and benchmarks 2009).

(2) OJ C 142, 14.6.2002, p. 1.

(3) OJ C 119, 28.5.2009, p. 2.

(4) SEC(2009) 1598 and SEC(2009) 1616.

(5) OJ L 394, 30.12.2006, p. 10.

(6) COM(2008) 868.

(7) See footnote 5.

(8) OECD 2009.

(9) The results of the 2009 PISA study will become available in December 2010.

(10) COM(2007) 558 and OJ C 140, 6.6.2008, p. 10.

(11) See SEC(2009) 1616, chapter 1, chart 1.2.

(12) OJ C 155, 8.7.2009, p. 1.

(13) COM(2009) 158.

(14) See Eurobarometer No 260.

(15) See also SEC(2009) 1598.

(16) COM(2009) 200.

6.5.2010

Official Journal of the European Union

C 117/9

Information communicated by Member States regarding State aid granted under Commission Regulation (EC) No 1857/2006 on the application of Articles 87 and 88 of the Treaty to State aid to small and medium-sized enterprises active in the production of agricultural products and amending Regulation (EC) No 70/2001

2010/C 117/03

Aid No: XA 13/10

Member State: Italy

Region: Lombardy

Title of aid scheme or name of company receiving an individual aid: Piano assicurativo regionale in favore delle imprese agricole a tutela dei danni derivanti da avversità atmosferiche assimilabili alle calamità naturali sulle produzioni vegetali.

Legal basis:

—	Bozza di deliberazione della Giunta regionale «Piano assicurativo regionale in favore delle imprese agricole a tutela dei danni derivanti da avversità atmosferiche assimilabili alle calamità naturali sulle produzioni vegetali»

—	Notifica XA 396/08

—	L.R. 31/08

—	D.Lgs. 102/04

—	D.LGS. 82/08

—	D.M. 12939/08

—	D.M. 102208/04

Annual expenditure planned under the scheme or overall amount of individual aid granted to the company: EUR 3 000 000 annually

Maximum aid intensity: Up to 50 % and 80 % of the cost of insurance premiums, under Article 12 of Regulation (EC) No 1857/2006

Date of implementation: From the date of publication of the registration number of the request for exemption on the website of the Commission’s Directorate-General for Agriculture and Rural Development

Duration of scheme or individual aid award: Five years

Until 30 June 2014

Objective of aid: Aid for the payment of insurance premiums to cover losses caused by adverse weather conditions

Sector(s) concerned: Crop products

Name and address of the granting authority:

Regione Lombardia — DG Agricoltura

Via Pola 12/14

20124 Milan MI

ITALIA

Website: http://www.regione.lombardia.it, then click on ‘Settori e politiche’, ‘Agricoltura’, ‘Argomenti’, ‘Aiuti di stato nel settore agricolo: pubblicazione dei regimi di aiuto’

Other information: The aid scheme will be implemented using the funding mechanisms, application procedure and system for granting aid established by Scheme XA 396/08. These two schemes run in parallel and are complementary. The region intends to fund any minor ministerial grants provided by law with its own resources, so as to guarantee that the initial incentive effect is maintained, while ensuring that the cap on aid laid down by Regulation (EC) No 1857/2006 is respected.

Aid No: XA 37/10

Member State: France

Region: —

Title of aid scheme or name of company receiving an individual aid: Indemnisation par le Fonds national de garantie contre les calamités agricoles (FNGCA) des dommages causés aux exploitations agricoles par les calamités

Legal basis:

—	Article 11 of Commission Regulation (EC) No 1857/2006

—	Articles L.361-1 et suivants du Code rural

—	Articles D.361-1 et suivants du Code rural

Annual expenditure planned under the scheme or overall amount of individual aid granted to the company: EUR 180 million from the Fund on a multiannual basis, but the level of expenditure depends on the climatic claims experience. It is therefore unpredictable by nature.

Maximum aid intensity: 35 %

The rate of compensation for losses varies according to the nature of the loss and the production involved. The rate of compensation from the FNGCA varies in practice between 12 and 35 % of the amount of the losses.

Date of implementation: From the date of publication of the registration number of the exemption request on the website of the European Commission’s Directorate-General for Agriculture and Rural Development

Duration of scheme or individual aid award: Until the end of 2010

Objective of aid: Compensation for losses sustained by farmers following an exceptional climatic phenomenon which has significantly affected agricultural production and which may be classified as an agricultural disaster (or natural disaster) within the meaning of Article 2(8) of Regulation (EC) No 1857/2006.

Where a climatic phenomenon of exceptional significance occurs, the prefect of the department concerned may, if they consider it necessary, order an enquiry to be carried out in order to obtain the necessary information on the phenomenon responsible for the loss, in particular regarding its exact nature, exceptional character and the damage observed.

On the basis of the enquiry and the opinion of the departmental committee of experts that they have called upon, the prefect asks if appropriate, for the event under consideration to be acknowledged as an agricultural disaster.

After considering the matter and obtaining an opinion from the National Insurance Committee, the Minister of Agriculture issues a decree acknowledging that an agricultural disaster has effected specific property and a specific area.

In order for an event to be acknowledged, a loss must be observed which is significant in comparison with the calculated reference value for a given area and a given production.

This reference value, called a scale (barème) in the Rural Code, is drawn up at departmental level and corresponds to the yield over an average three-year period based on the five previous years, excluding the highest and the lowest values. The prices included in the scale are those observed locally for the crop in question during the season preceding that in which the scale was drawn up.

Compensation can be granted by the FNGCA within the limits of the available budget to each farm only if the calculated production losses for each individual farm are greater than 30 % or 42 % if the production receives CAP coupled aid. The amount of losses eligible for compensation is reduced by any amount received under an insurance scheme and any costs not incurred as a result of the climatic loss.

Compensation is paid directly to the producer having sustained the losses.

Insurable farm buildings are not included in the list of property that is eligible for compensation following an agricultural disaster. Any sectors that are known to be insurable are also not included as there is already an appropriate insurance for them.

Sector(s) concerned: All agricultural holdings, excluding large enterprises, engaged in the primary production of fruit, vegetables, vines, feed, perfumed, aromatic and medicinal plants and industrial crops

Name and address of the granting authority:

Ministère de l'alimentation, de l'agriculture et de la pêche

Direction générale des politiques agricoles, agroalimentaire et des territoires

Sous-direction des entreprises agricoles — Bureau du crédit et de l’assurance

3 rue Barbet de Jouy

75349 Paris 07 SP

FRANCE

Website: http://agriculture.gouv.fr/sections/thematiques/europe-international/aides-d-etat-projets/downloadFile/FichierAttache_2_f0/regimecalam16fev10_pour_site.pdf?nocache=1266389918.43

See: http://agriculture.gouv.fr/sections/thematiques/europe-international

Other information: —

Aid No: XA 45/10

Member State: Federal Republic of Germany

Region: Freistaat Bayern

Title of aid scheme or name of company receiving an individual aid: Gewährung von Leistungen durch die Bayerische Tierseuchenkasse nach der „Dritten Satzung zur Änderung der Satzung über die Leistungen der Bayerischen Tierseuchenkasse (Leistungssatzung)“:

Übernahme der Kosten für den Impfstoff bei Impfungen gegen die Blauzungenkrankheit bei Rindern und Schafen im Freistaat Bayern.

Übernahme eines Teils der Einkommenseinbußen, die bayerische Rindermastbetriebe in anerkannt BHV1-freien Regionen (bayerische Regionen gemäß Anhang II der Entscheidung 2004/558/EG) wegen der Quarantäneauflagen aufgrund der Entscheidung der Kommission vom 15. Juli 2004 zur Umsetzung der Richtlinie 64/432/EWG des Rates hinsichtlich ergänzender Garantien im innergemeinschaftlichen Handel mit Rindern in Bezug auf die infektiöse bovine Rhinotracheitis und der Genehmigung der von einigen Mitgliedstaaten vorgelegten Tilgungsprogramme (2004/558/EG) erleiden.

Legal basis:

—	§ 71 Tierseuchengesetz der Bundesrepublik Deutschland

—	Art. 5 Abs. 2, Art. 5 b Abs. 2 des Gesetzes über den Vollzug des Tierseuchenrechts des Freistaats Bayern

—	Satzung über die Leistungen der Bayerischen Tierseuchenkasse (Leistungssatzung), registriert von der EU-Kommission unter der Identifikationsnummer XA 287/08

Annual expenditure planned under the scheme or overall amount of individual aid granted to the company: EUR 1,5 million (financed from contributions by livestock keepers to the Bavarian Animal Diseases Fund)

Maximum aid intensity: Up to a maximum of 100 %

Date of implementation: Ongoing annual grant

Duration of scheme or individual aid award: From the day following notification of the exemption until 31 December 2013

Objective of aid: Aid to combat animal diseases under Article 10 of Regulation (EC) No 1857/2006.

The costs of vaccine for the vaccination of cattle and sheep in Bavaria against bluetongue will be reimbursed under Article 10(1) of Regulation (EC) No 1857/2006 as a measure for the prevention and control of bluetongue. The purpose of the reimbursement is to encourage take-up of the vaccine among livestock keepers and achieve the most comprehensive vaccination coverage possible among Bavarian herds of cattle and flocks of sheep. This should give the livestock the best possible protection against bluetongue, which is classified as an animal disease in the OIE list and in the Annex to Decision 90/424/EEC.

Aid will be granted under Article 10(2) of Regulation (EC) No 1857/2006 to compensate Bavarian beef farmers in recognised BHV1-free areas (the Bavarian regions listed in Annex II to Decision 2004/558/EC) for part of the loss of income incurred as a result of quarantine obligations on the basis of the Commission Decision of 15 July 2004 implementing Council Directive 64/432/EEC as regards additional guarantees for intra-Community trade in bovine animals relating to infectious bovine rhinotracheitis and the approval of the eradication programmes presented by certain Member States (2004/558/EC). This should increase the effectiveness of the quarantine measures and ensure that the recognised BHV1-free areas remain free of the disease. BHV1 is an OIE-listed animal disease which causes serious damage to agriculture and against which Bavaria is engaged in an ongoing fight.

The beneficiaries are small and medium-sized enterprises within the meaning of Regulation (EC) No 1857/2006.

The aid does not concern measures for which Community law requires the costs to be borne by the agricultural holdings themselves.

Aid under Article 10(1) of Regulation (EC) No 1857/2006 will not be granted as direct payments to agricultural holdings but as subsidised services. The Bavarian Animal Diseases Fund will assume the costs of the services and pay the service providers. The gross aid intensity will not exceed 100 %. The services relate to the costs of purchasing bluetongue vaccine.

Aid under Article 10(2) of Regulation (EC) No 1857/2006 is intended to mitigate loss of income incurred as a result of quarantine obligations due to BHV1, an animal disease. Here too, the gross aid intensity will not exceed 100 %.

Sector(s) concerned: Livestock farmers (agricultural holdings) rearing cattle and sheep in Bavaria

Name and address of the granting authority:

Bayerische Tierseuchenkasse

Anstalt des öffentlichen Rechts

Arabellastraße 29

81925 München

DEUTSCHLAND

E-mail: info@btsk.de

Website: For legal bases:

Tierseuchengesetz:

http://www.gesetze-im-internet.de/bundesrecht/viehseuchg/gesamt.pdf

Gesetz über den Vollzug des Tierseuchenrechts:

http://portal.versorgungskammer.de/portal/page/portal/btsk/btskrg/tierseuchengesetz-vollzug-2010.pdf

Satzung über die Leistungen der Bayerischen Tierseuchenkasse (Leistungssatzung):

http://portal.versorgungskammer.de/portal/page/portal/btsk/btskrg/1.1.2010-leistungssatzung.pdf

For the aid scheme:

3. Satzung zur Änderung der Satzung über die Leistungen der Bayerischen Tierseuchenkasse (Leistungssatzung):

http://portal.versorgungskammer.de/portal/page/portal/btsk/btskrg/3.aenderungssatzungderleistungssatzung.pdf

Other information: —

Aid No: XA 52/10

Member State: Federal Republic of Germany

Region: Brandenburg

Title of aid scheme or name of company receiving an individual aid: Beihilfen zu den Kosten des Impfstoffes zur Impfung von Rinder-, Schaf- und

Ziegenbeständen gegen den Serotyp 8 des Virus der Blauzungenkrankheit (BTV8)

Legal basis: Erlass des Ministeriums für Umwelt und Verbraucherschutz zur Gewährung einer Beihilfe für Impfungen gegen die Blauzungenkrankheit des Serotyps 8

Annual expenditure planned under the scheme or overall amount of individual aid granted to the company: Total annual aid amounting to EUR 350 000 (financed from contributions by livestock owners to the Brandenburg Animal Diseases Fund and from federal state resources)

Maximum aid intensity: 100 % of the costs of the vaccine

The maximum aid intensity of 100 % will not be exceeded. Livestock owners do not receive direct payments; costs are settled directly with the service provider.

Date of implementation: As of the date of receipt from the European Commission, pursuant to Article 20 of Regulation (EC) No 1857/2006, of the notice of receipt with an identification number, from 1 March 2010.

Duration of scheme or individual aid award: Until 31 December 2013

Objective of aid: The exemption is justified by Article 10(1) of Regulation (EC) No 1857/2006.

The purpose of the measure is to compensate for the cost of vaccine for the vaccination of herds of cattle, sheep and goats against bluetongue virus serotype 8.

No direct payments will be made to beneficiaries; aid will be granted in the form of a subsidised service.

In particular, it should be noted that Article 10(6) and (8) of Commission Regulation (EC) No 1857/2006 will be complied with.

The measure is linked to the prevention of bluetongue and is therefore compatible with the common market within the meaning of Article 87(3)(c) of the EC Treaty.

Sector(s) concerned: Agriculture/livestock farming

Name and address of the granting authority:

Landesamt für Verbraucherschutz

Landwirtschaft und Flurneuordnung

Tierseuchenkasse Brandenburg

Groß Gaglow

Am Seegraben 18

03051 Cottbus

DEUTSCHLAND

E-mail: info@tsk-BB.de

Website:

—	Tierseuchengesetz: http://www.bgblportal.de/BGBL/bgbl1f/bgbl104s1260.pdf

—	Ausführungsgesetz zum Tierseuchengesetz des Landes Brandenburg (AGTierSGBbg): http://www.bravors.brandenburg.de/sixcms/detail.php?gsid=land_bb_bravors_01.c.23595.de

—	Erlass des Ministeriums für Umwelt und Verbraucherschutz zur Gewährung einer Beihilfe für Impfungen gegen die Blauzungenkrankheit des Serotyps 8 im Jahr 2010 (Veröffentlichung im Amtsblatt des Landes Brandenburg): http://www.mugv.brandenburg.de/v/lbsvet/TEILA/A1_2_2_2.PDF

Other information: —

6.5.2010

Official Journal of the European Union

C 117/13

STATE AID — SLOVAK REPUBLIC

State aid C 5/10 (ex NN 48/09 and ex N 485/09) — Public loan granted to Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo)

Invitation to submit comments pursuant to Article 108(2) of the TFEU

(Text with EEA relevance)

2010/C 117/04

By means of the letter dated 24 February 2010 reproduced in the authentic language on the pages following this summary, the Commission notified the Slovak Republic of its decision to initiate the procedure laid down in Article 108(2) of the Treaty on the Functioning of the European (TFEU) (1) concerning the abovementioned measure.

Interested parties may submit their comments on the measure in respect of which the Commission is initiating the procedure within one month of the date of publication of this summary and the following letter, to:

European Commission

Directorate-General for Competition

State Aid Registry

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22961242

These comments will be communicated to the Slovak Republic. Confidential treatment of the identity of the interested party submitting the comments may be requested in writing, stating the reasons for the request.

PROCEDURE

On 21 April 2009 the Commission received a complaint from a third party concerning a loan of EUR 166 million granted by the Slovak authorities to Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) on 6 April 2009 through Government Decree No 173 of 4 March 2009 (2). Following contacts between the Commission and the Slovak authorities, the Slovak authorities confirmed the existence of the loan and alleged that the loan was granted at market conditions and therefore, does not constitute State aid. In accordance with Article 108(3) of the TFEU the Slovak authorities notified the measure for reasons of legal certainty on 10 August 2009.

DESCRIPTION OF THE MEASURE

The maturity of the loan is 10 years with grace with a grace period for principal for the first two years. The interest rate of the loan was established as six months Euro Interbank Offered Rate (EURIBOR) plus margin of 3,2 % p.a. calculated as actual/360. The loan was aimed to finance salaries and other related staff costs, charges for use of railway infrastructure and financial charges.

ASSESSMENT

On the subject of whether the measure in question can be regarded as aid, the Commission has doubts as to whether the Slovak Republic, in granting ZSSK Cargo the said loan, acted as a prudent investor pursuing a structural, global or sectoral policy, guided by the likely profitability from a longer term point of view. Therefore, the Commission doubts whether the measure in question does not provide ZSSK Cargo with an economic advantage it would not have had under normal market conditions and therefore, whether the measure at stake does not incorporate State aid elements within the meaning of Article 107(1) of the TFEU. The Commission assessment is based on the company's financial situation and on the conditions and circumstances under which the said loan was granted.

The Commission also doubts as to whether the measure is compatible with the internal market. It assessed the said loan in view of Articles 107(3)(b) and (c) of the TFEU and in particular the Temporary Community framework for State aid measures to support access to finance in the current financial and economic crisis (3), Community guidelines on State aid for rescuing and restructuring firms in difficulty (4) and the Community guidelines on State aid for railway undertakings (5). In view of its assessment, and on the basis of the information at its disposal, it expresses its doubts whether the measure can be declared compatible with the internal market in accordance with the said guidelines.

TEXT OF LETTER

‘Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli Vaše orgány, sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (6).

1. POSTUP

(1)

Listom z 21. apríla 2009 bola Komisii doručená sťažnosť týkajúca sa údajnej neoprávnenej štátnej pomoci, ktorú Slovenská republika poskytla Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo). V sťažnosti sa uvádza, že slovenské orgány poskytli 6. apríla 2009 spoločnosti ZSSK Cargo pôžičku za zvýhodnených podmienok. Ďalej sa konštatuje, že vzhľadom na finančnú situáciu podniku sa nedá vylúčiť, že Slovenská republika by v budúcnosti dokonca mohla ZSSK odpustiť dlh v prípade jej platobnej neschopnosti. Sťažnosť sa zaznamenala pod číslom CP 138/09.

(2)

Listom z 10. júna 2009 Komisia požiadala o vysvetlenie k údajnej neoprávnenej štátnej pomoci, a predovšetkým k podmienkam poskytnutej pôžičky. Na žiadosť slovenských orgánov sa 22. júla 2009 konalo stretnutie slovenských orgánov s útvarmi Komisie. Na tomto stretnutí slovenské orgány uviedli, že pôžička bola poskytnutá za trhových podmienok, a preto nepredstavuje štátnu pomoc. Slovenské orgány však navrhli notifikáciu opatrenia z dôvodu právnej istoty.

(3)	V súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a prostredníctvom elektronickej notifikácie z 10. augusta 2009 notifikovali slovenské orgány príslušné opatrenie. Tento prípad bol pôvodne zaznamenaný pod číslom N 458/09.

(4)

Listom z 2. septembra 2009 Komisia informovala slovenské orgány, že vzhľadom na to, že pôžička, ktorá je predmetom notifikácie, už bola poskytnutá, môže predstavovať neoprávnenú pomoc podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ a článkov 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 (7) Zmluvy o ES (8). Preto bol tento spis administratívne preradený: prípadu, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod číslom N 458/09, sa pridelilo referenčné číslo NN 48/09.

(5)	Komisia požiadala o ďalšie vysvetlenia listom z 5. októbra 2009, na ktorý slovenské orgány odpovedali listom z 3. novembra 2009.

2. OPIS OPATRENIA

2.1. Opis príjemcu ZSSK Cargo

(6)

ZSSK Cargo bola založená v roku 2005 rozdelením bývalého prevádzkovateľa osobnej a nákladnej železničnej dopravy, firmy Železničná spoločnosť, a.s. (ŽS). Zakladateľom a stopercentným akcionárom ZSSK Cargo je vláda Slovenskej republiky. Akcionárske práva vlády SR vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPT SR). Pôvodný plán slovenskej vlády privatizovať spoločnosť krátko po jej založení zastavila nová vláda a spoločnosť zostala vo vlastníctve štátu.

(7)	Po rozdelení bývalého prevádzkovateľa momentálne v Slovenskej republike fungujú tri samostatné železničné spoločnosti (Železnice Slovenskej republiky – manažér infraštruktúry, Železničná spoločnosť Slovensko a.s. – osobná doprava a ZSSK Cargo – nákladná doprava).

(8)	Hospodárska súťaž v sektore železničnej nákladnej dopravy v Slovenskej republike sa začala 1. januára 2007 a v súčasnosti na slovenskom trhu s nákladnou dopravou pôsobí 15 nákladných dopravných spoločností.

(9)	ZSSK Cargo vykonáva dopravné a obchodné činnosti v súvislosti s železničnou nákladnou prepravou. Okrem prídavných služieb týkajúcich sa priamo výkonu nákladnej a kombinovanej dopravy zabezpečuje ZSSK Cargo služby týkajúce sa prenajímania vozového parku, jeho údržby a opravy.

(10)	V roku 2008 prepravila ZSSK Cargo 44,5 milióna ton tovaru, čo predstavuje podiel na slovenskom trhu železničnej nákladnej dopravy vo výške 93,7 %. V prvej polovici roku 2009 ZSSK Cargo prepravila 15,3 milióna ton, čo predstavuje podiel na slovenskom trhu železničnej nákladnej dopravy vo výške 93 %.

2.2. Finančná situácia ZSSK Cargo

(11)

Z údajov uverejnených vo finančných výkazoch spoločnosti (9) vyplýva, že ZSSK Cargo zaznamenala stratu počas prvých troch rokov od svojho vzniku v roku 2005. V roku 2005 ZSSK Cargo zaznamenala čistú stratu vo výške 428 miliónov SKK (10) a v roku 2006 stratu 855 miliónov SKK (11). V roku 2007 sa spoločnosti ZSSK Cargo podarilo znížiť čistú stratu na 154 miliónov SKK. Rok 2008 bol pre ZSSK Cargo prvým rokom s čistým ziskom, a to vo výške 83 miliónov SKK. Hlavným dôvodom zlepšenia finančnej situácie ZSSK Cargo v roku 2008 je zníženie prevádzkových nákladov o viac ako 600 miliónov SKK. Podľa informácií od slovenských orgánov sa hodnota EBIDTA spoločnosti ZSSK Cargo (zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou) zvýšila na 59,8 milióna EUR (t. j. nárast o 6 % v porovnaní s rokom 2007).

(12)	V roku 2007 a 2008 boli hodnoty ďalších kľúčových finančných ukazovateľov (tržby, vlastné imanie, celková miera zadlženosti) stabilné alebo sa mierne zlepšili. Napríklad ukazovateľ pomeru dlhov k vlastnému majetku sa v roku 2008 znížil o 6 % na 43,9 %.

(13)

Vo výročnej správe z roku 2008 sa však uvádza, že v poslednom štvrťroku 2008 sa v plnej miere prejavil vplyv hospodárskej krízy, pokiaľ ide o dopyt po prepravných službách, čo následne spôsobilo pokles výkonov ZSSK Cargo. Tržby z prepravy tovarov počas tohto obdobia klesli o viac ako 30 %. Potvrdili to slovenské orgány, ktoré uviedli, že objem prepravy tovarov v druhej polovici roka 2008 ‚výrazne poklesol‘ (12). V dôsledku toho sa zdá, že sa finančná situácia ZSSK Cargo na konci roka 2008 zhoršila.

(14)

Z údajov, ktoré poskytli slovenské orgány, vyplýva, že tržby spoločnosti pochádzajúce hlavne z prepravných činností v prvej polovici roka 2009 klesli o 38 % v porovnaní s tým istým obdobím roka 2008. Hospodársky výsledok spoločnosti sa takisto znížil, a to z čistého zisku vo výške 22 miliónov EUR v prvej polovici roka 2008 na čistú stratu vo výške 47 miliónov EUR (– 311 %) v prvej polovici roka 2009.

2.3. Opis posudzovaného opatrenia

(15)

Posudzované opatrenie sa týka pôžičky vo výške 165 969 594,37 EUR poskytnutej na základe uznesenia vlády č. 173 zo 4. marca 2009 v súvislosti so správou o aktuálnej ekonomickej situácii Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. a Železníc Slovenskej republiky (13), v ktorej sa opisujú finančné ťažkosti ZSSK Cargo.

(16)

Pôžička bola skutočne vyplatená 6. apríla 2009, a to na obdobie desiatich rokov s dobou odkladu splatenia istiny počas prvých dvoch rokov, na základe zmluvy medzi ministerstvom a príjemcom uzatvorenou 31. marca 2009 (14). Cieľom pôžičky bolo financovanie miezd a ďalších súvisiacich personálnych nákladov, ako aj poplatkov za železničnú infraštruktúru a finančných poplatkov.

(17)

Podľa tejto zmluvy sa variabilná úroková sadzba na pôžičku stanovila ako 6-mesačná medzibanková referenčná sadzba (EURIBOR) plus ročná marža vo výške 3,2 % (15). Podľa slovenských orgánov sa táto metodika ustanovila na základe stanoviska Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) (16). K 6. aprílu 2009 bola hodnota dohodnutej ročnej úrokovej miery 4,844 % [1,644 % (6-mesačná sadzba EURIBOR) + 3,2 % (marža)].

(18)	Slovenské orgány neposkytli žiadne informácie o zárukách.

3. POSÚDENIE OPATRENIA

3.1. Existencia štátnej pomoci vzhľadom na článok 107 ods. 1 ZFEÚ

(19)

V zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

(20)

Kritériá ustanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či preverované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora by mala:

—	byť udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

—	uprednostňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

—	narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a

—	ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1. Prítomnosť štátnych zdrojov

(21)

V tomto prípade opatrenie spočíva v pôžičke priamo poskytnutej Slovenskou republikou, a preto ide o prevod štátnych zdrojov. Opatrenie sa ďalej opiera o citované uznesenie vlády č. 173 zo 4. marca 2009 (odsek 15), pričom ho implementuje Ministerstvo financií SR na základe zmluvy medzi ministerstvom a príjemcom. Preto je možné vyvodiť záver, že toto opatrenie je možné prisúdiť Slovenskej republike.

3.1.2. Existencia selektívnej ekonomickej výhody

(22)	V tomto prípade musí Komisia preskúmať prítomnosť selektívnej ekonomickej výhody a najmä to, či by investor v trhovej ekonomike za podobných okolností mohol poskytnúť kapitál za takýchto podmienok (17).

(23)

V tejto súvislosti súd konštatoval, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska. (18)

(24)	Súdny dvor skonštatoval, že existencia a tiež výška pomoci sa posudzuje v rámci situácie, ktorá prevládala v čase jej poskytnutia (19).

(25)

S cieľom overiť, či podnik mal prospech z ekonomickej výhody spôsobenej poskytnutím pôžičiek za zvýhodnených podmienok, Komisia aplikuje kritérium ‚súkromného investora v trhovej ekonomike‘ (ďalej ako ‚kritérium súkromného investora‘). Kritérium súkromného investora stelesňuje zásadu rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o vlastníkov z verejného a súkromného sektora. V súlade s touto zásadou nie je možné označiť kapitál poskytnutý podniku štátom, a to priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú normálnym trhovým podmienkam, za štátnu pomoc (20).

(26)	Z toho vyplýva, že Komisia musí posúdiť, či ZSSK Cargo získala na základe podmienok pôžičky poskytnutej Slovenskou republikou v prospech tejto spoločnosti selektívnu ekonomickú výhodu, teda podmienky, ktoré by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal.

(27)	V tomto prípade musí Komisia zohľadniť najmä finančnú situáciu ZSSK Cargo v momente poskytnutia pôžičky a povahu podmienok stanovených štátom.

3.1.2.1. Finančná situácia ZSSK Cargo

(28)

Z finančných údajov o spoločnosti ZSSK Cargo týkajúcich sa roku 2008 a prvej polovice roku 2009 vyplýva, že spoločnosť v čase rozhodnutia o poskytnutí pôžičky nebola v dobrej finančnej kondícii. Skutočne, napriek čistému zisku vo výške 83 miliónov SKK v roku 2008 sa v druhej polovici roku 2008 a v prvej polovici roku 2009 finančná situácia spoločnosti zhoršovala (pozri odsek 2.2 Finančná situácia ZSSK Cargo).

(29)	Zhoršenie finančnej situácie ZSSK Cargo v roku 2008, opodstatňujúce potrebu poskytnúť pôžičku, sa potvrdilo aj v uvedenej správe o ekonomickej situácii ZSSK Cargo predloženej v rámci uznesenia vlády č. 173 zo 4. marca 2009 (odsek 15).

3.1.2.2. Povaha štátneho zásahu

(30)

Podľa svojej rozhodovacej praxe Komisia s cieľom zistiť, či posudzovaná pôžička bola udelená za zvýhodnených podmienok, overuje súlad úrokovej miery predmetnej pôžičky s referenčnou sadzbou Komisie. Referenčná sadzba Komisie sa stanovuje na základe metodiky ustanovenej v Oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (21) (ďalej ako ‚oznámenie‘).

(31)	Slovenské orgány v tomto prípade uvádzajú, že po prvé – bola v plnej miere rešpektovaná zásada investora v trhovej ekonomike a po druhé – úroková miera je v súlade s uvedeným oznámením.

(32)

V spomínanom oznámení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2008, sa ustanovuje metóda stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, ktoré sa používajú namiesto trhových sadzieb. Referenčné sadzby sú založené na jednoročnej medzibankovej úrokovej sadzbe (IBOR) alebo základnej sadzbe, ku ktorej sa pripočíta marža. Marže sa pohybujú od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej spoľahlivosti spoločnosti a úrovne ponúkanej záruky. Za normálnych okolností sa k základnej sadzbe pripočíta 100 bázických bodov za predpokladu poskytnutia pôžičky podnikom s uspokojivým hodnotením a vysokou zárukou alebo pôžičky podnikom s dobrým hodnotením a normálnou zárukou. V oznámení sa takisto uvádza, že pre dlžníkov bez úverovej histórie alebo ratingu vychádzajúceho zo súvahy by sa základná sadzba mala zvýšiť najmenej o 400 bázických bodov (v závislosti od ponúknutých záruk).

(33)

Pokiaľ ide o príslušný dátum zohľadňovaný na účely porovnania úrokovej miery predmetnej pôžičky s referenčnou sadzbou Komisie, Komisia zastáva stanovisko, že by to mal byť dátum právne záväzného aktu, podľa ktorého bola pôžička poskytnutá, t. j. 31. marec 2009 (dátum zmluvy medzi ministerstvom a príjemcom).

(34)	Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia v tejto chvíli nemôže vylúčiť, že na základe podmienok pôžičky poskytnutej 6. apríla 2009 spoločnosti ZSSK Cargo skutočne vzniká ekonomická výhoda, a to z nasledujúcich dôvodov.

(35)

Po prvé, Komisia konštatuje, že metodika, ktorú použili slovenské orgány na stanovenie úrokovej sadzby je 6-mesačná sadzba EURIBOR plus marža 320 bázických bodov. Komisia v tomto prípade spochybňuje význam použitia 6-mesačnej sadzby EURIBOR ako základnej sadzby na určenie úrokovej miery pre pôžičku. Ako sa uvádza v odseku 32, v oznámení sa počíta s použitím základnej sadzby vypočítanej na základe jednoročnej sadzby IBOR. Ďalej sa v oznámení uvádza, že Komisia si vyhradzuje právo použiť kratšiu alebo dlhšiu lehotu splatnosti upravenú na určité prípady a v prípade, že nie sú k dispozícii spoľahlivé alebo ekvivalentné údaje, ako aj za výnimočných okolností, stanoviť iný základ pre výpočet, pričom však slovenské orgány v tejto súvislosti neposkytli žiadne argumenty. V skutočnosti, pokiaľ ide o metodiku, je možné očakávať, že 6-mesačná úroková sadzba EURIBOR môže byť za normálnych okolností na trhu nižšia ako úrokové sadzby v prípade dlhšej lehoty splatnosti. Preto má Komisia pochybnosti, či je v tomto prípade použitie 6-mesačnej sadzby EURIBOR odôvodnené.

(36)

Po druhé, pokiaľ ide o pripočítanú maržu, Komisia konštatuje, že v tomto prípade úrokovú mieru pre predmetnú pôžičku stanovila už uvedená štátna agentúra ARDAL. V liste agentúry ARDAL, v ktorom sa stanovuje úroková miera, sa však neuvádzajú žiadne podrobnosti o ratingu spoločnosti ani o metóde stanovenia úrokovej miery. V tejto súvislosti, a napriek tomu, že sa v oznámení uvádza, že ratingy nemusia udeliť konkrétne ratingové agentúry, a že vnútroštátne ratingové systémy sú rovnako prijateľné, Komisia má pochybnosti o tom, či marža použitá v tomto prípade zohľadňuje úverovú spoľahlivosť spoločnosti v čase poskytnutia pôžičky.

(37)	Momentálne Komisia zastáva stanovisko, že ZSSK Cargo v čase uzavretia zmluvy nemala úverovú históriu ani rating založený na súvahe. Preto by sa v súlade s oznámením mala základná sadzba v tomto prípade zvýšiť najmenej o 400 bázických bodov.

(38)	Po tretie, Komisia pripomína, že v uvedenom oznámení sa takisto predpokladá, že marža sa prispôsobí na základe ponúknutej záruky.

(39)

V tomto prípade si Komisia nie je vedomá žiadnej záruky poskytnutej zo strany ZSSK Cargo. Za týchto okolností, a to neexistujúca úverová história a ‚nízke‘ záruky, by sa marža 400 bázických bodov pripočítaná k základnej sadzbe mala dokonca zvýšiť až na 1 000 bázických bodov, v súlade s metodikou vymedzenou v uvedenom oznámení.

(40)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia v tejto chvíli domnieva, že príslušná referenčná sadzba Komisie by mala byť aspoň jednoročná sadzba EURIBOR plus marža 1 000 bázických bodov.

(41)	Na tomto základe by bola pôžička takmer o 8 % nižšia ako referenčná sadzba Komisie (22).

(42)	V každom prípade, aj keby ZSSK Cargo poskytla vysokú mieru záruk (o čom Komisia nemá žiadne informácie), úroková miera na predmetnú pôžičku je napriek tomu asi o 2 % nižšia ako referenčná sadzba Komisie.

(43)	Komisia nakoniec konštatuje, že v zmluve o pôžičke sa poskytuje odklad doby splatnosti istiny počas prvých dvoch rokov, a nie je jasné, ako sa to odzrkadľuje na úrokovej miere stanovenej štátnou agentúrou ARDAL.

(44)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti má Komisia pochybnosti o tom, či úroková sadzba predmetnej pôžičky zodpovedá trhovej sadzbe.

3.1.2.3. Záver

(45)	Z týchto dôvodov má Komisia pochybnosti o tom, či by investor v trhovej ekonomike poskytol pôžičku v takom objeme a za takýchto podmienok, a teda či nedošlo k zvýhodneniu.

(46)

Pochybnosti Komisie ďalej potvrdzuje uvedený list agentúry ARDAL, v ktorom sú uvedené tri ďalšie ponuky na pôžičku od komerčných bánk (odsek 36). Hoci nie sú jasné úrokové miery, ktoré tieto banky navrhujú, v liste sa uvádza ‚dodatočná‘ marža vo výške 1,7 %, ktorá sa má pridať, a ktorá má odzrkadľovať trhové hodnotenie úverových rizík spoločnosti.

(47)

Komisia takisto konštatuje, že v niekoľkých novinových článkoch (23) sa uvádzal zámer vlády SR zachovať finančnú stabilitu a zamestnanosť v spoločnosti ZSSK Cargo po výraznom znížení tržieb spoločnosti. Podľa informácií z tlače slovenská vláda pred rozhodnutím poskytnúť pôžičku uvažovala najprv o zvýšení základného imania spoločnosti. Informácie zo slovenskej tlače upevňujú pochybnosti o tom, že cieľom prijatého opatrenia neboli vyhliadky na ziskovosť, ale išlo skôr o opatrenie na záchranu zamestnanosti v spoločnosti.

(48)	Komisia sa nakoniec domnieva, že potenciálna ekonomická výhoda získaná prostredníctvom pôžičky smeruje k jedinému podniku, a to ZSSK Cargo. Z tohto dôvodu by to bol selektívny prístup.

3.1.3. Vplyv na obchod a narušenie hospodárskej súťaže

(49)

Komisia konštatuje, že akákoľvek pomoc, z ktorej má úžitok podnik pôsobiaci na liberalizovanom trhu, môže ovplyvniť obchod v rámci Únie a narušiť hospodársku súťaž. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva (24), sa medzinárodná železničná nákladná preprava liberalizovala od 1.1.2006 a ostatné železničné nákladné dopravné služby od 1.1.2007. ZSSK Cargo je preto súčasťou hospodárskej súťaže v rámci Európskej únie. Z toho vyplýva, že opatrenie môže ovplyvniť obchod v rámci Únie a narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

3.1.4. Záver

(50)	Preto sa Komisia domnieva, že na základe informácií, ktoré má v súčasnosti k dispozícii, by predmetné opatrenie mohlo zahŕňať prvky štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

3.2. Kvalifikácia pomoci ako neoprávnenej pomoci

(51)	V súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ musí členský štát notifikovať každý plán na udelenie alebo pozmenenie pomoci. Príslušný členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

(52)

Zmluva o poskytnutí pôžičky bola podpísaná 31. marca 2009 a pôžička bola vyplatená 6. apríla 2009. Komisia konštatuje, že všetky tieto dátumy predchádzajú dátumu notifikácie opatrenia Komisii (10. augusta 2009). Komisia sa preto domnieva, že ak by príslušné opatrenie obsahovalo prvky štátnej pomoci, Slovenská republika by v dôsledku porušenia článku 108 ods. 3 ZFEÚ bola poskytla neoprávnenú pomoc.

3.3. Zlučiteľnosť potenciálnej štátnej pomoci s vnútorným trhom

(53)

Po tom, čo Komisia vyjadrila pochybnosti o existencii pomoci v súvislosti s príslušným opatrením, musí posúdiť toto opatrenie s cieľom stanoviť, či je zlučiteľné s vnútorným trhom vo svetle článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovujú výnimky zo všeobecného pravidla nekompatibility uvedeného v článku 107 ods. 1.

(54)	Výnimky z článku 107 ods. 2 a 3 písm. a) a d) sa v tomto prípade, zdá sa, neuplatňujú.

(55)

Výnimkou v článku 107 ods. 3 písm. b) sa ustanovuje pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. V tomto prípade slovenské orgány argumentujú, že aktuálna finančná situácia ZSSK Cargo je priamym dôsledkom súčasnej ekonomickej krízy. Preto musí Komisia preveriť súlad tohto opatrenia s článkom 107 ods. 3 písm. b).

(56)

V článku 107 ods. 3 písm. c) sa ustanovuje, že štátna pomoc je oprávnená, ak sa poskytne na podporu rozvoja určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý odporuje spoločnému záujmu. Keďže v tomto prípade existujú indície, že ZSSK Cargo by mohla byť podnikom v ťažkostiach, Komisia musí posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (25) (usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii) a usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci železničným podnikom (usmernenia pre železnice) (26). Zdá sa, že nie sú ďalšie dôvody na to, aby sa pomoc považovala za zlučiteľnú na základe článku 107 ods. 3 písm. c).

(57)	Zdá sa, že pokiaľ ide o tento konkrétny prípad, článok 93 ZFEÚ nie je relevantný, keďže účelom opatrenia sa nezdá byť plnenie potrieb koordinácie dopravy, a toto opatrenie nepredstavuje ani náhradu za výkon určitých záväzkov, ktoré so sebou prináša verejná služba.

3.3.1. Zlučiteľnosť podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ

(58)

Vzhľadom na súčasnú finančnú a hospodársku krízu a ich dosah na celkové hospodárstvo členských štátov sa Komisia domnieva, že na nápravu tejto krízy je poskytnutie niektorých druhov štátnej pomoci na časovo obmedzené obdobie prípustné a tieto druhy pomoci môžu byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Tieto opatrenia sú prezentované v Dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (27) (Dočasný rámec). V súlade s Dočasným rámcom musia členské štáty preukázať, že opatrenia štátnej pomoci sú nevyhnutné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy v hospodárstve členského štátu a že sa dodržiavajú všetky podmienky zlučiteľnosti ustanovené v Dočasnom rámci.

(59)

V tomto kontexte sa na posúdenie zlučiteľnosti opatrenia na základe Dočasného rámca zdá byť relevantný odsek 4.2 Zlučiteľná obmedzená výška pomoci alebo odsek 4.4 Pomoc vo forme dotovaných úrokových sadzieb. V súlade s odsekom 4.2.2 písm. b) Dočasného rámca sa však pomoc podľa tohto odseku musí udeliť vo forme schémy štátnej pomoci.

(60)

Pokiaľ ide o súlad opatrenia s odsekom 4.2 Dočasného rámca, Komisia rozhodnutím z 29. apríla 2009 (28) odsúhlasila slovenskú schému dočasnej pomoci na poskytnutie obmedzeného objemu zlučiteľnej pomoci. V rámci tejto schémy je možné poskytnúť maximálne 500 000 EUR malým a stredným podnikom ako aj veľkým firmám, a to v podobe priamych grantov, nenávratnej pomoci a odpustenia pokút za neplatenie daní a iných poplatkov. Príjemcami pomoci môžu byť firmy zo všetkých sektorov.

(61)	Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že v rámci schválenej schémy sa výslovne nepočíta s pomocou v podobe pôžičky. Ďalej sa zdá, že ekvivalent pôžičky v hrubom vyjadrení by vo veľkom rozsahu prekročil sumu 500 000 EUR.

(62)

V odseku 4.4 Dočasného rámca sa ustanovuje pomoc v podobe dotovaných úrokových sadzieb. Komisia môže akceptovať pôžičky poskytnuté s úrokovou mierou, ktorej úroveň je aspoň rovnaká ako jednodňová sadzba centrálnej banky plus prirážka rovná rozdielu medzi priemernou jednoročnou medzibankovou sadzbou a priemernou jednodňovou sadzbou centrálnej banky v období od 1. januára 2007 do 30. júna 2008 plus prirážka za úverové riziko zodpovedajúce rizikovému profilu príjemcu pomoci. Komisia však konštatuje, že slovenské orgány nenotifikovali žiadnu schému na základe tohto ustanovenia a neposkytli žiadne informácie o možnom priamom súlade tohto opatrenia s odsekom 4.4 Dočasného rámca. Okrem toho Komisia konštatuje, že podmienky pôžičky v momentálnom stave nie sú v súlade s podmienkami ustanovenými pre túto kategóriu pomoci, keďže zníženú úrokovú sadzbu je možné uplatňovať iba na výplatu úrokov pred 31. decembrom 2012 (29). Komisia okrem toho konštatuje, že v zmluve o pôžičke sa poskytuje odklad doby splatnosti istiny počas prvých dvoch rokov.

(63)	Aby pomoc bola v súlade s podmienkami Dočasného rámca, môže sa poskytnúť iba spoločnostiam, ktoré sa k 1. júlu 2008 nenachádzali v ťažkostiach, ale ktoré sa do ťažkostí dostali po tomto dátume v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

(64)

Slovenské orgány uvádzajú, že ZSSK Cargo nemala pred 1. júlom 2008 finančné ťažkosti a dostupné údaje túto skutočnosť potvrdzujú. Napriek stratám, ktoré spoločnosť od svojho vzniku zaznamenala, sa situácia ZSSK Cargo v ďalších rokoch zlepšila a finančné výsledky spoločnosti v prvej polovici roku 2008 boli kladné (pozri odseky 11 a 12). Komisia však momentálne nedisponuje všetkými relevantnými údajmi, ktoré by preukazovali, že spoločnosť vyhovuje uvedenej podmienke (pozri odsek 2.1 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii) (30). Z tohto dôvodu, a keďže spoločnosť mohla mať ťažkosti v čase pred 1. júlom 2008, má Komisia v tejto fáze pochybnosti o tom, či toto opatrenie mohlo byť v súlade s uvedenou podmienkou.

(65)	Pri zohľadnení uvedených skutočností má Komisia pochybnosti o tom, či toto opatrenie možno vyhlásiť za zlučiteľné na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ v zmysle odsekov 4.2 a 4.4 Dočasného rámca.

3.3.2. Zlučiteľnosť podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ

(66)	Okrem prípadov, keď sa konkrétne ustanovuje inak, Komisia posudzuje zlučiteľnosť štátnej pomoci na reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach v odvetví železničnej dopravy na základe uvedených usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (31).

(67)	Vo svetle uvedených odsekov 3.1.2 a 3.3.1 Komisia nie je schopná jasne určiť, či v momente poskytnutia pôžičky spoločnosť ZSSK Cargo vyhovovala vymedzeniu firmy v ťažkostiach.

(68)

Keby sa však spoločnosť mala považovať za podnik v ťažkostiach, opatrenie by sa nemohlo považovať za pomoc na záchranu. V tomto ohľade Komisia konštatuje, že slovenské orgány najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia opatrenia záchrannej pomoci Komisii neoznámili plán reštrukturalizácie alebo likvidácie a neposkytli dôkaz o úplnom splatení pôžičky (32). V každom prípade trvanie pôžičky výrazne prekračuje čas oprávnený pre záchrannú pomoc.

(69)

Slovenské orgány uviedli, že sa očakáva, že ZSSK Cargo vytvorí v budúcnosti väčšie zisky, keďže podľa ich názoru by sa mal dosah finančnej krízy zmierniť, a teda by mali narásť tržby z prepravy tovaru. Uvádzajú takisto, že ďalší rast tržieb umožní používanie nových moderných technológií, najmä pri prekládke tovarov na hranici s Ukrajinou, ako aj očakávané zníženie poplatkov za infraštruktúru a prijatie nového zákona na jeseň 2009, ktorým sa v cestnej doprave od roku 2010 zavádza mýtny systém.

(70)

Tieto všeobecné úvahy nemožno považovať za riadny plán reštrukturalizácie, ktorým by sa zabezpečila dlhodobá ziskovosť spoločnosti, čo predstavuje nevyhnutnú podmienku schválenia pomoci na reštrukturalizáciu. Navyše sa zdá, že ani ďalšie podmienky (pomoc obmedzená na minimum, vlastný príspevok, kompenzačné opatrenia atď.) sa nedodržiavajú.

(71)	ZSSK Cargo nemôže využívať konkrétne ustanovenia týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré sú uvedené v kapitole 5 železničných usmernení, keďže ide o podnik s vlastnou právnou subjektivitou, a nie iba divíziu železničného podniku.

3.4. Záver

(72)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia v tejto fáze domnieva, že príslušné opatrenie môže obsahovať prvky štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a vyjadruje pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(73)	Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 108 ods. 3 ZFEÚ má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, v ktorom sa ustanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

4. ROZHODNUTIE

(74)	Komisia sa preto rozhodla začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súlade s článkom 6 nariadenia Rady č. 659/1999.

(75)

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.’

(1) With effect from 1 December 2009, Articles 87 and 88 of the EC Treaty have become Articles 107 and 108, respectively, of the TFEU. The two sets of provisions are, in substance, identical. For the purposes of this Decision, references to Articles 107 and 108 of the TFEU should be understood as references to Articles 87 and 88, respectively, of the EC Treaty where appropriate.

(2) http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/E437B9C6EAE15E2EC12575740032AA30/$FILE/Zdroj.html

(3) OJ C 83, 7.4.2009, p. 1.

(4) OJ C 244, 1.10.2004, p. 2.

(5) OJ C 184, 22.7.2008, p. 13.

(6) S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES stali článkami 107 a 108 ZFEÚ. Tieto dva súbory ustanovení sú v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia by sa odkazy na články 107 a 108 ZFEÚ mali v prípade potreby chápať ako odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES.

(7) Článok 113 ZFEÚ.

(8) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(9) Výročné správy za roky 2005 až 2008 sú uverejnené na webovej stránke ZSSK Cargo: http://www.zscargo.sk/en/public/press/annual-report/

(10) 11,3 milióna EUR (výmenný kurz 1 EUR = 37,88 SKK uverejnený v Ú. v. EÚ C 336 z 31.12.2005, s. 1).

(11) 24,8 milióna EUR (výmenný kurz 1 EUR = 34,435 SKK uverejnený v Ú. v. EÚ C 332 z 30.12.2006, s. 1).

(12) Notifikácia Komisii z 10. augusta 2009, bod 12 a).

(13) http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/E437B9C6EAE15E2EC12575740032AA30/$FILE/Zdroj.html

(14) Zmluva sa opiera o Zákon č. 523/04 z 23. septembra 2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj o Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v znení neskorších predpisov.

(15) Vypočítaná na základe act/360.

(16) ARDAL vznikla ako rozpočtová organizácia napojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky podľa článku 14 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa zákona č. 389/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách na pôžičky. Cieľom a zmyslom fungovania agentúry je ‚zabezpečenie likvidity a prístupu na trh pre financovanie potrieb štátu transparentným, obozretným a nákladovo úsporným spôsobom, a zároveň dosiahnutie stavu, aby náklady dlhovej služby boli v čase minimálne, za predpokladu udržania rizík obsiahnutých v dlhovom portfóliu na akceptovateľnej úrovni‘ (http://www.ardal.sk/index.php?page=1).

(17) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Španielske kráľovstvo/Komisia, spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Zb. I-4103, bod 21.

(18) Rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Talianska republika/Komisia, C-305/89. Zb., I-010603, bod 20.

(19) Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. II-4179, bod 125.

(20) Oznámenie Komisie členským štátom: uplatňovanie článkov 92 a 93 Zmluvy o EHS a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na verejné podniky vo výrobnom sektore, Ú. v. ES C 307, 13.11.1993, s. 3, ods. 11. Toto oznámenie sa týka výrobného sektora, ale môže sa uplatniť aj na ďalšie hospodárske odvetvia.

(21) Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.

(22) Základné referenčné sadzby Komisie sú uverejnené na webovej stránke: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/reference_rates.html

(23) Pozri, napríklad, článok z 25. februára 2009, http://www.cas.sk/clanok/107586/vlada-naleje-do-krachujuceho-carga-132-milionov-eur.html; článok zo 7. apríla 2009, http://spravy.pravda.sk/kriza-vo-velkom-zasiahla-zeleznice-cargo-nariadilo-dovolenky-puz-/sk_ekonomika.asp?c=A090407_181226_sk_ekonomika_p01

(24) Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 164.

(25) Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(26) Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008, s. 13.

(27) Ú. v. EÚ C 83, 7.4.2009, s. 1.

(28) N 222/09, uverejnené v Ú. v. EÚ C 146 z 26. júna 2009.

(29) V súlade s Dočasným rámcom, členské štáty, ktoré chcú toto opatrenie využiť, musia uverejniť online denné jednodňové (overnight) sadzby a musia ich poskytnúť Komisii.

(30) Chýbajú napríklad informácie o vývoji, pokiaľ ide o súpis akcií, ďalej o tom, či existujú prebytočné kapacity alebo informácie o vývoji hodnoty majetku.

(31) Oznámenie Komisie – Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci železničným podnikom, Ú. v. EÚ C 184 z 22.7.2008, odsek 62.

(32) Pozri odsek 25 písm. c) usmernení o záchrane a reštrukturalizácii.

		ISSN 1725-2423 doi:10.3000/17252423.C_2010.117.eng
Official Journal of the European Union		C 117

English edition	Information and Notices	Volume 53 6 May 2010

Notice No	Contents	page
	IV Notices
	NOTICES FROM EUROPEAN UNION INSTITUTIONS, BODIES, OFFICES AND AGENCIES
	Council
2010/C 117/01	2010 joint progress report of the Council and the Commission on the implementation of the Education and Training 2010 work programme	1

	European Commission
2010/C 117/02	Euro exchange rates	8

	NOTICES FROM MEMBER STATES
2010/C 117/03	Information communicated by Member States regarding State aid granted under Commission Regulation (EC) No 1857/2006 on the application of Articles 87 and 88 of the Treaty to State aid to small and medium-sized enterprises active in the production of agricultural products and amending Regulation (EC) No 70/2001	9

	V Announcements
	PROCEDURES RELATING TO THE IMPLEMENTATION OF COMPETITION POLICY
	European Commission
2010/C 117/04	State aid — Slovak Republic — State aid C 5/10 (ex NN 48/09 and ex N 485/09) — Public loan granted to Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) — Invitation to submit comments pursuant to Article 108(2) of the TFEU ( 1 )	13

2010/C 117/05	Prior notification of a concentration (Case COMP/M.5675 — Syngenta/Monsanto's Sunflower Seed Business) ( 1 )	21

	Currency	Exchange rate
USD	US dollar	1,2924
JPY	Japanese yen	122,66
DKK	Danish krone	7,4427
GBP	Pound sterling	0,85510
SEK	Swedish krona	9,6419
CHF	Swiss franc	1,4325
ISK	Iceland króna
NOK	Norwegian krone	7,8165
BGN	Bulgarian lev	1,9558
CZK	Czech koruna	25,878
EEK	Estonian kroon	15,6466
HUF	Hungarian forint	276,83
LTL	Lithuanian litas	3,4528
LVL	Latvian lats	0,7067
PLN	Polish zloty	4,0320
RON	Romanian leu	4,1713
TRY	Turkish lira	1,9606
AUD	Australian dollar	1,4250
CAD	Canadian dollar	1,3280
HKD	Hong Kong dollar	10,0374
NZD	New Zealand dollar	1,8014
SGD	Singapore dollar	1,7904
KRW	South Korean won	1 453,21
ZAR	South African rand	9,8233
CNY	Chinese yuan renminbi	8,8223
HRK	Croatian kuna	7,2545
IDR	Indonesian rupiah	11 819,16
MYR	Malaysian ringgit	4,1751
PHP	Philippine peso	58,178
RUB	Russian rouble	38,5110
THB	Thai baht	41,790
BRL	Brazilian real	2,2866
MXN	Mexican peso	16,2789
INR	Indian rupee	58,0800